Štvrtý deň rokovania
22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
26. októbra 1999
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram štvrtý rokovací deň 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo páni poslanci a pani poslankyne: pán poslanec Lexa, pán poslanec Slota. Na zahraničnej služobnej ceste sú pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Jozef Prokeš.
Žiadam všetkých poslancov, aby prítomnosť na dnešnom rokovacom dni osvedčili svojím podpisom na prezenčnej listine, ktorá je pri stolíku pred vchodom do rokovacej sály.
V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Víťazoslava Morica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon na ochranu mieru číslo 165/1950 Zb. z 20. decembra 1950.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 383, návrh na pridelenie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pod číslom 389.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Moricovi a prosím ho, aby návrh zákona, ktorého je navrhovateľom, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky odôvodnil a uviedol.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Moric:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som vám predložil novelu zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon číslo 165/1950 Zb. na ochranu mieru. Rozhodol som sa, že navrhnem túto novelu zákona preto, aby sa dostal tento zákon, ak ho chceme taký mať, do súladu so skutkovým stavom, ktorý je v legislatíve Slovenskej republiky. V podstate nahrádzam v ňom alebo vypúšťam niektoré slovné spojenia a formulácie, ktoré odo dňa, keď tento zákon bol navrhnutý, stratili nielen aktuálny význam, ale aj zmysel.
Zákon na ochranu mieru ešte dnes skoro sedem rokov po vyhlásení samostatnosti Slovenskej republiky sa odvoláva na česko-slovenský ľud a hovorí, že takýto zákon sa vydáva aj po hrozných skúsenostiach vojny a fašistickej okupácie. Rozhodol som sa a myslím si, že je to správne, aby do preambuly boli zahrnuté nielen skúsenosti z vojny a fašistickej okupácie, ale aj hrozné skúsenosti z komunistickej svojvôle. Ďalej v preambule sa hovorí, že tento česko-slovenský ľud sa rozhodol vybudovať socializmus vo svojej vlasti. Môžem vyhlásiť, že aj ja chcem budovať socializmus vo svojej vlasti aj teraz, ak socializmus chápem ako určitú spoločnosť, kde každý bude odmenený za kvalitu svojej práce, za svoju iniciatívu, kde budú ľudia odmenení aj za podnikateľské riziko a za svoje manažérske schopnosti. Čiže ak by sme chápali socializmus ako určitý minimálny blahobyt jednoduchých ľudí, tak, aby si mohli dovoliť každý deň viac, aby sme sa mohli mať každý deň lepšie, a pritom aby sme mohli použiť svoju osobnú iniciatívu na rozvoj materiálneho a duševného blahobytu. Aby to nebolo tak, ako sa voľakedy vyjadril môj priateľ, ktorý prišiel zo Švajčiarska a povedal mi: Vieš, nemáte sa zle, ale neviete, čo je to mať sa dobre. To znamená, ja takto chápem určitý blahobyt a ak chcete, v tomto zmysle slovo nejaký socializmus.
V tomto zákone sa ďalej hovorí o podnecovateľoch vojny a hovorí sa tu stále len v tom zmysle, ako keby tí podnecovatelia vojny boli úplne jednostranne zameraní a boli len z jednej časti zemegule. Preto som preambulu formuloval tak, ako som ju formuloval. V tejto preambule, to by som ja dal hneď potom návrh na zmenu, je v poslednom odseku "vo vedomí toho vydáva slovenský národ zákon na ochranu mieru". Hádam by bolo vhodnejšie formulovať "vo vedomí toho Národná rada Slovenskej republiky vydáva zákon na ochranu mieru", lebo národ nie je zákonodarný, ale je Národná rada Slovenskej republiky.
Chcel by som vás tiež požiadať, aby ste slovo "slovenský národ" chápali v politickom slova zmysle, to znamená ako politický národ. V § 1 som slovné spojenie "vojnu propaguje a vojnovú propagandu inak podporuje" rozšíril ešte o ďalší dôvetok "alebo jej šíreniu akýmkoľvek spôsobom napomáha". Po konzultácii s jazykovedcami sme sa zhodli, že podporovať vojnovú propagandu alebo napomáhať šíreniu vojnovej propagandy sú dva rozdielne výrazy. Zdôrazňujem to preto, že niektorí moji kolegovia ma na toto upozornili, že veď to je to isté. Nie, propagandu podporovať alebo napomáhať šíreniu vojnovej propagandy sú dve rôzne spojenia. Potom v § 1 ods. 2 sa len lepším slovným spojením zabraňuje určitému anachronizmu, určitému starému ponímaniu slovenského jazyka.
Aby som to zhrnul, novelu zákona na ochranu mieru som predložil preto, aby sme odstránili určité resty z legislatívy Slovenskej republiky. Chcel by som vás poprosiť a požiadať o podporu tejto novely zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi poslancovi Moricovi, navrhovateľovi návrhu zákona, ktorý práve odôvodnil.
Teraz prosím ústavnoprávnym výborom povereného poslanca, aby informoval Národnú radu o tom, ako odporúča prerokúvať tento návrh zákona v pléne Národnej rady.
Poverenou bola pani poslankyňa Malíková, ktorá, žiaľ, nie je v tejto chvíli v rokovacej sále.
Preto odporúčam prerušiť rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať potom, keď sa pani poslankyňa Malíková dostaví do rokovacej sály.
(Návrh poslanca Cupera z pléna.)
Pýtam sa, či plénum Národnej rady súhlasí, aby spravodajcom k tomuto návrhu zákona bol pán poslanec Cuper, pretože ústavnoprávny výbor rozhodol o tom, že spravodajkyňou bude pani poslankyňa Malíková.
Nemá nikto námietky.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
vidíte, ako sa človek nechtiac stane spravodajcom. Stranícki bossovia, to je nevyspytateľná kategória ľudí.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Víťazoslava Morica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon na ochranu mieru číslo 165/1950 Zb. z 20. decembra 1950, ktorý ste dostali ako tlač 383.
Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona v súlade s tým, čo tu bolo povedané aj navrhovateľom, by bolo potrebné schváliť, aby sa dal tento dôležitý, i keď veľmi hutný zákon, zaradiť do sústavy právneho poriadku Slovenskej republiky alebo novorodiaceho sa poriadku Slovenskej republiky, pretože ochranu mieru aj na prelome tisícročia, keď vo svete je viacero ohnísk konfliktov, ktoré ohrozujú mier, vyžadujú si ľudské životy a ničenie materiálnych hodnôt, je veľmi dôležitý najmä tu v strednej Európe, ktorá v 19. storočí, ale nielen v 19. storočí, ale aj v predchádzajúcich storočiach zažila množstvo ozbrojených konfliktov a vojen, ktoré mali celosvetový charakter a bolo zničených veľa hodnôt, ktoré si vyžiadali, tieto konflikty, zároveň veľa ľudského utrpenia.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 389 zo dňa 4. októbra 1999 prideliť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Víťazoslava Morica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon na ochranu mieru číslo 165/1950 Zb. z 20. decembra 1950 (tlač 383), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a a bezpečnosť.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaním návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 29. novembra 1999 a gestorský ústavnoprávny ho prerokoval v lehote do 30. novembra 1999.
Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.
Pán predsedajúci, skončil som.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto z pánov poslancov ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.
Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o jednotlivých návrhoch na uznesenie.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby ste dali hlasovať, že odporúčam Národnej rade v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu zo dňa 4. októbra 1999 číslo 389, aby sa tento návrh zákona prerokoval v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Poslanec J. Cuper:
Takže ďalšie hlasovanie je bezpredmetné.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalšie hlasovanie je bezpredmetné.
Ďakujem pánovi poslancovi Moricovi a pánovi spoločnému spravodajcovi Cuperovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.
Panie poslankyne, páni poslanci, minulý týždeň sme prerokovali body 21 a 22, o ktorých sme skončili rozpravu a nehlasovali sme, teda prerušili sme rokovanie o týchto bodoch pred hlasovaním.
Budeme hlasovať najskôr o návrhu poslanca Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona číslo 222/1996 Z. z. (tlač 378).
Prosím teraz pána poslanca Ivanka, spoločného spravodajcu k tomuto návrhu zákona, aby jednotlivé hlasovania uviedol.
Poslanec A. Ivanko:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý odporúča prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Prosím pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na rokovanie.
Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa prezentovali. Pred chvíľou sme hlasovali, snemovňa bola uznášaniaschopná, preto ak nebude dostatočný počet zaprezentovaných poslancov, odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu pomocou skrutátorov.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.
Uveďte ďalšie hlasovanie.
Poslanec A. Ivanko:
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 373 zo dňa 30. septembra 1999 prideliť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení zákona číslo 222/1996 Z. z., v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 29. novembra 1999 a gestorský výbor ústavnoprávny ho prerokoval v lehote do 30. novembra 1999.
Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o tomto návrhu hlasovalo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v gestorskom výbore.
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.
Ďalej nám zostalo ešte hlasovanie o prerokovanom návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 384.
Prosím teraz spoločného spravodajcu k tomuto návrhu zákona pána poslanca Sopka, aby uviedol jednotlivé hlasovania.
Poslanec V. Sopko:
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Páni poslanci, prosím, aby ste sa prezentovali. Naozaj je v rokovacej sále viac poslancov, ako je prezentovaných na svetelnej tabuli.
Prosím skrutátorov, aby zrátali počet prítomných poslancov. Budeme hlasovať zdvihnutím ruky.
Prosím skrutátorov, aby sa ujali svojich funkcií.
(Zratávanie počtu prítomných poslancov.)
Podľa nahlásenia počtu skrutátormi v rokovacej sále sa nachádza 78 poslancov.
Preto sa pýtam, kto je za návrh uznesenia, ktorý predniesol spoločný spravodajca pán poslanec Sopko.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Je niekto proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Ostatní nehlasovali.
Konštatujem, že Národná rada odporúča, aby sme tento návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.
Uveďte ďalšie hlasovanie, pán poslanec.
Poslanec V. Sopko:
Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre verejnú správu s tým, že určené výbory návrh prerokujú do 29. novembra 1999 a gestorský výbor do 30. novembra 1999. Takže budeme hlasovať o určení výborov a lehotách na prerokovanie návrhu. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gesčný výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Budeme pokračovať ďalším bodom programu, tak ako sme si schválili, ktorým je druhé a tretie čítanie o
zákone zo 16. septembra 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z., vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač 382. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 30. septembra 1999 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon zo 16. septembra 1999 a zároveň máte spoločnú správu výborov k tomuto zákonu ako tlač 382a.
Zákon predseda Národnej rady pridelil na prerokovanie príslušným výborom s tým, že ako gestorský výbor určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Podľa § 90 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ak prezident republiky vráti zákon s pripomienkami Národnej rade na opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a treťom čítaní s tým, že predmetom rokovania sú iba pripomienky pána prezidenta.
Skôr ako pristúpime k druhému čítaniu, chcem vás informovať o liste, ktorý zaslal pán prezident v súvislosti s prerokúvaním vráteného návrhu zákona, ktorým vzhľadom na nespornosť dôvodov na vrátenie vyjadrené v rozhodnutí nepovažuje jeho osobnú účasť na schôdzi Národnej rady za nevyhnutnú. Z toho dôvodu požiadal o doručenie jeho písomného rozhodnutia o vrátení zákona všetkým poslancom a o prerokovanie tohto vráteného návrhu zákona bez jeho osobnej prítomnosti.
Na základe uvedeného dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Lászlóovi Hókovi a prosím, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vráteného návrhu zákona vo výboroch.
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.
Poslanec L. Hóka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona zo 16. septembra 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z., vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k zákonu zo 16. septembra 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z., vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 377 z 30. septembra 1999 pridelil zákon, vrátený prezidentom, na prerokovanie vo výboroch do 15. októbra 1999 a v gestorskom výbore do 15. októbra 1999, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.
Uvedené výbory prerokovali pridelený zákon, vrátený prezidentom, a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 156 z 19. októbra 1999. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky zákon neprerokovali.
Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedení v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený zákon, vrátený prezidentom, na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval zákon 6. októbra 1999 a uznesením číslo 176 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť v znení zmeny uvedenej v bode 3 rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky ako alternatíva 1.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval zákon 18. októbra 1999 a uznesením číslo 83 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť so zmenami uvedenými v alternatíve číslo 2 v časti 3 rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval zákon 14. októbra 1999 a uznesením číslo 151 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť v znení podľa alternatívy 1, ktorá je uvedená v bode 3 rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru. Máte to uvedené v tlači 382a v bodoch 1, 2, 3 a 4.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:
1. o bodoch 1, 2 a 3 alternatíva 1 z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona v časti 3 spoločne s odporúčaním schváliť,
2. o bode 4 alternatíva 2 z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona v časti 3 s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor na základe rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4, písm. f) a § 90 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo 16. septembra 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z., vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.
Súčasne poveril uznesením výboru číslo 156 z 19. októbra 1999 mňa ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania zákona vráteného prezidentom.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za uvedenie spravodajskej správy, ako aj návrhu na odporúčanie gestorského výboru na hlasovanie o tomto vrátenom zákone.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy so nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy chce niekto prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Kadlečíková. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.
Pani poslankyňa Kadlečíková, máte slovo.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážení prítomní,
ctené pani poslankyne a páni poslanci,
chcela by som zdôrazniť pri tejto novele zákona číslo 188, že ide predovšetkým o otázku zákona číslo 240 o poľnohospodárstve, ktorý bol schválený v máji 1998, a dovolím si vyhlásiť, že plne kompatibilne s normami Európskej únie. Z akého dôvodu vlastne toto tvrdím? Pretože týmto zákonom sa vlastne rešpektovala postupnosť predvstupovej a povstupovej prípravy slovenského agrárneho rezortu do Európskej únie. Podľa legislatívy Európskej únie, a to Zmluvy o Európskej únii hlavy II Poľnohospodárstvo článok 38 sa v ods. 3 hovorí, že ak sa v článkoch 39 a 46 neustanoví inak, vzťahujú sa pravidlá stanovené na vytvorenie spoločného trhu aj na poľnohospodárske produkty. Článok 3 však dopĺňa výrobky, ktoré už sú vystavené generálnej výnimke, a tých výrobkov je tu menovaných 40. Toto všetko sa však vzťahuje na predvstupovú prípravu.
Potom, ako boli prijaté posledné krajiny do Európskej únie, nastúpilo ďalšie nariadenie, Európska únia, jej rada, prijala nariadenie číslo 2200. A toto nariadenie už hovorí o tom, že na uvedené komodity neplatí generálna výnimka, ale platí výnimka ad hoc. To znamená, že sú vymenované komodity, ktoré sú zároveň ošetrené osobitne, a to osobitne jednak zákonom o trhových poriadkoch a zároveň intervenčnou agentúrou. Čiže inými slovami je poľnohospodárstvo zo všeobecnej hospodárskej súťaže vyňaté a je regulované osobitne podľa nariadenia 2200. Preto si dovolím poznamenať, že tu sa nejde proti tomuto nariadeniu.
Okrem toho v našom návrhu zákona vychádzame z takzvanej 5-percentnej dominantnosti. Chcem zdôrazniť, že nejde o horizontálne vzťahy, pretože prvovýrobcovia nevstupujú do vzájomných vzťahov medzi sebou, ale vstupujú do vzťahov s obchodnou sférou, a to už je niečo iné, a v Európskej únii to predstavuje 10 %. Prečo sme takí prísni voči svojim vlastným? Prečo ideme na 5 % a prečo neudržiavame teda tých 10 %, pričom krajiny Európskej únie aj vo svojich národných legislatívach majú úplne voľnejšie podmienky? Takže na nás by sa malo toto pravidlo, ktoré už dnes je predkladané v alternatíve číslo 1, vzťahovať vlastne v podmienkach, keď sme možno ešte 6 - 7 rokov pred prijatím do Európskej únie. Hoci toto pravidlo už teda platí v Európskej únii pre krajiny, ktoré pôsobia v jej podmienkach a majú aj akceptovanú poľnohospodársku politiku.
Jednu vec by som chcela zdôrazniť. Tvorcovia tohto zákona, tejto novely, argumentujú tým, že v poľnohospodárstve sa tým zvýši konkurencieschopnosť. V poľnohospodárskej prvovýrobe je ideálna konkurencieschopnosť, a to práve pre jej rozdrobenosť, takže tento argument neobstojí. Aj v Európskej únii sa prvovýrobcovia musia združovať do zväzov, musia sa združovať do únií, aby rokovali so spracovateľmi, aby rokovali o minimálnych cenách, aby rokovali o garantovaných cenách. Ale čo sa u nás deje, ak bude prijatá alternatíva číslo 1? Jednoducho prvovýrobcovia, ale aj spracovatelia budú vystavení Protimonopolnému úradu, ktorý má čas 2 až 3 mesiace, resp. 3 mesiace rozhodovať o ich komoditách. Treba udeliť výnimku a tú výnimku bude potrebné udeliť, ale k tomu ešte treba pridať, že poľnohospodárske komodity sú živé. To znamená, že nemôžu čakať ďalšie 2 alebo 3 mesiace, a to si plne uvedomuje aj pán prezident, keď vlastne túto novelu zákona vracia a pripravuje dve alternatívy a tú druhú alternatívu, ktorá je v podstate kompatibilná s Európskou úniou a jej prístupom ku krajinám, ktoré sú v predvstupovej príprave.
Dovolím si zdôrazniť, že ako v Českej republike, tak aj v Slovenskej republike, ako aj v Maďarsku je poľnohospodárstvo vyňaté zo všeobecnej hospodárskej súťaže. Ja by som sa však chcela autorov novely predmetného zákona spýtať, kde zostal v tomto návrhu deklarovaný zámer harmonizácie s legislatívou Európskej únie. V navrhovanej novele sa rieši všeobecná výnimka, ale prečo sa potom zabudlo na zoznam tých produktov, na ktoré by sa ad hoc výnimka vzťahovala? Legislatíva Európskej únie také predpoklady vytvára. Teda neúplná harmonizácia a navyše sa pritom zabúda sledovať programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa hovorí o približovaní sa našej poľnohospodárskej agrárnej politiky k politike krajín Európskej únie a zároveň k zriadeniu intervenčnej agentúry, ktorá by na základe trhových poriadkov určovala minimálne ceny poľnohospodárskych komodít. A toto sú tie rozhodujúce podmienky, ktoré v krajinách Európskej únie viedli k prijatiu nariadenia rady číslo 2200, ktoré ruší všeobecnú výnimku a zavádza výnimku ad hoc. Upozorňujem, pre krajiny pôsobiace v podmienkach spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Mám aj druhú otázku. Čo robí vláda Slovenskej republiky a Protimonopolný úrad, ktoré tak veľmi dbajú na rovnosť podmienok v hospodárskej súťaži so zahraničnými veľkoobchodnými reťazcami, ktoré k nám dravo prenikajú a ktoré za ochotu uviesť náš potravinársky výrobok do svojej siete vyžadujú sumy pohybujúce sa niekedy aj na úrovni 500 tisíc Sk? Kde je tu zachovaná rovnosť hospodárskej súťaže pre všetkých? Naši prvovýrobcovia ani spracovatelia potravín na takéto položkovanie vo veľkoobchodných reťazcoch nemajú. Áno, vyzerá to tak, že bojujeme proti vlastným slabším účastníkom trhu. Našinci majú hendikep. Používame proti nim celý rad penalizácií, rozbíjame veľké podniky pod zámienkou, že len malé majú budúcnosť, exekútori vyplieňujú všetko, a pritom banky necháme, aby bezbreho zvyšovali úrokové sadzby z úverov. Ochrana nášho trhu je nedostatočná a k tomu ešte legislatívne prikladáme ďalšie reštriktívne opatrenia oslabením ochrany domáceho trhu.
A ešte jedna záležitosť. Ceny nezvyšujú v tejto republike prvovýrobcovia, ani tí agrárni a ani tí priemyselní. Je to obchod. V prvom polroku 1999 podľa správy Národnej banky Slovenska poľnohospodárska prvovýroba zohrala protiinflačnú funkciu, keď sa jej ceny znížili o 0,2 %. Teda za podmienok zákona číslo 240, keď výnimka platila, poľnohospodárstvo nemalo vplyv na zvyšovanie cien, zatiaľ čo spotrebiteľské ceny vzrástli o 3,6 %. Teda chcem tým len zdôrazniť, že doteraz platné ustanovenie zákona číslo 240 o poľnohospodárstve, ktoré je predmetom sporu, nemalo vplyv ani na rast cien, ani na narúšanie monopolných či protimonopolných aktivít.
Riešením uvedeným v druhej alternatíve, ktoré navrhuje pán prezident, bude slovenská legislatívna norma plne kompatibilná s normou a legislatívou Európskej únie, ale najmä s legislatívou Maďarskej republiky, Českej republiky, Poľskej republiky, Slovinska a Estónska. Progresívnosť takéhoto riešenia je v tom, že takúto normu s určením dátumu zrušenia výnimky schválime už dnes. Okrem toho nás ani WTO či Európska únia o takýto ústretový krok, ktorý by išiel až tak ďaleko, nepožiadali. Veď aj pán predseda Európskej banky pre obnovu a rozvoj svojho času to jasne povedal: "Pomáhať krajinám strednej a východnej Európy zvyšovať produktivitu práce a potom im znemožňovať ich výrobky predávať, to je veľmi krutá forma podvodu."
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som za to, aby alternatíva číslo 2 bola vyňatá zo spoločného hlasovania, zo spoločnej správy, aby bola daná na osobitné hlasovanie s tým, aby bola táto alternatíva podporená a aby bol tak presadený aj návrh a uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Dúfam, že tieto argumenty pochopíte a podporíte.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Kadlečíkovej sa hlásia pán poslanec Klemens a pán poslanec Slaný. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Klemens.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem.
Podporujem vystúpenie a argumenty pani poslankyne Kadlečíkovej hlavne v časti, v ktorej poukazovala na súčasný hendikep našich agropodnikateľov v porovnaní s členskými krajinami Európskej únie. Realita je taká, že naši agropodnikatelia skutočne majú celý rad nevýhod v porovnaní s členskými krajinami Európskej únie, počnúc nedostupnosťou bankových úverov, včítane prijateľnej úrokovej miery cez celý rad rôznych penalizácií a sťaženým odbytom potravín cez zvýšenú DPH. Zatiaľ v Európskej únii nie sme, preto zdôrazňujem to, čo povedala pani poslankyňa Kadlečíková, že ochrana nášho agropotravinárskeho trhu je nedostatočná, a preto legislatívne neprikladajme ešte ďalšie reštriktívne opatrenia na oslabenie ochrany domáceho trhu. Preto budem podporovať v osobitnom hlasovaní navrhovanú alternatívu číslo 2.
Ďakujem.