Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Mikloško,
povedali ste, že sa zdržíte, ale nepovedali ste čoho. Hlasovania v prospech 28. októbra alebo v prospech 30. októbra? Lebo ste tak šalamúnsky nechali otvorené, že sa zdržíte, ale nepovedali ste čoho. Takže ak sa zdržíte toho 30., tak to vás určite pani Dagmar Burešová pochváli, ak sa zdržíte toho 28., tak sa na vás bude hnevať.
Pán Mikloško, tie väzby a vzťahy, že čo Štúr, či písal cyrilikou, alebo nie, a či Štefánikovi by sa pozdávala monarchia, alebo nepoznávala, viete, je to síce zábavné, ale je to mierne od veci. Pretože je to absolútne od veci. To je presne tak isto, ako keby my sme sa dnes zhrýzali v galérii Prado nad tým, či Francisco Goya zomrel na syfilis, alebo nezomrel na syfilis. To je úplne nezaujímavé. A či Michalangelo bol homosexuál, alebo nebol homosexuál. To sú tiež veci, ktoré sú úplne mimo, ak sa nehneváte.
Čo sa týka váženia si samého seba, servilita voči iným nie je prejavom zrelosti, ale je to prejavom adolescencie. Takže to nech sa na mňa nikto nehnevá, ale ak sa vyrukúva dnes a preberá sa s naliehavou akútnosťou problematika štátneho sviatku Českej republiky, to nie je prejavom našej štátnej a národnej zrelosti a, bohužiaľ, ani prejavom zrelosti Strany demokratickej ľavice. Takisto ako prejavom zrelosti nebolo nainštalovanie vyslovene smiešnej sošky Márie Terézie na takom tučnom koníčkovi do záhrady prezidentského paláca Slovenskej republiky, pretože Mária Terézia v ňom v živote nebola, nikdy tam nebývala, a socha je interiérová a pán prezident si ju tam nainštaloval do exteriéru, kde nepasuje ani len esteticky. To sú také smiešne skutočnosti, že keď príde štátna návšteva, tak musí nanajvýš sa uškrnúť nad takýmito prejavmi tzv. zrelosti našej zvrchovanej štátnosti.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Mikloško, na záver vášho vystúpenia bola tam reagencia aj na to, či návrh pána poslanca Števčeka je alebo nie je nad rámec uvedenej novely. Myslím si, že nie je nad rámec uvedenej novely v zmysle § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku, pretože takýmto problémom vo všeobecnosti sa zaoberal už aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a prijal svoje stanovisko.
Ide totiž o to, že nad rámec predloženej novely nemôže byť to, čo má obsahovú súvzťažnosť s tým, o čom sa rokuje. A myslím, že je úplne každému jasné a zrejmé, že ak sa rokuje o návrhu pána poslanca Bohunického, o pamätnom dni, ktorý má nadväznosť na vznik Česko-slovenskej republiky, že aj 30. október, o ktorom teda pán prof. Števček hovorí, aby bol zaradený ako štátny sviatok, treba vnímať práve v kontexte tohto sviatku alebo tohto pamätného dňa, čiže ide vlastne o komplex, ktorý má vnútornú logiku a vnútornú štruktúru. Nejde o žiadny nový alebo iný pamätný deň alebo štátny sviatok. Ide v podstate o štátny sviatok alebo pamätný deň viažuci sa k tej istej historickej udalosti. Takže myslím si, že podľa toho je potrebné vnímať aj ten predložený návrh pána poslanca Števčeka.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce v rozprave zaujať stanovisko.
Nech sa páči, pán navrhovateľ.
Poslanec P. Bohunický:
Ctená snemovňa,
dovoľte mi, aby som v záverečnej reči poďakoval za morálnu podporu a odbornú spoluprácu. Chcem poďakovať najmä pracovníčkam Parlamentnej knižnice, ktoré mi ochotne sprístupnili historické dokumenty, aby som mal čo najviac odborných a historických argumentov. Chcem poďakovať za odbornú pomoc a spoluprácu Jozefovi Žatkuliakovi, historikovi z Parlamentného inštitútu Národnej rady Slovenskej republiky.
Diskusia bola veľmi rozporuplná. Očakával som takúto diskusiu. V rozprave vystúpilo 14 poslancov a bolo takmer 33 faktických pripomienok.
Oceňujem a je mi veľmi ľúto snáh cteného opozičného poslanca Pavla Števčeka, s ktorým sme sa dohodli na určitom postupe. Bohužiaľ, musím konštatovať, že práve poslanci za HZDS a SNS nám príliš, okrem možno pána poslanca Brňáka, nám príliš v tejto našej spoločnej práci nepomohli. Ja však teraz chcem vyhlásiť, že ak teraz neprejde ten pozmeňujúci návrh, že budeme pracovať spoločne s pánom Števčekom na tom, aby sa to tak stalo v budúcnosti.
Áno, rozprava bola veľmi kontroverzná a myslím si, že dva póly je treba zvýrazniť. Jedným pólom bolo kultivované vystúpenie pána poslanca Balleka a druhým pólom z iného súdka vystúpenie pána poslanca Cupera.
Veľmi ťažko sa mi hodnotí vecne celá diskusia, chcem však - a myslím si, že to bude celkom dobrou bodkou za touto rozpravu - uviesť jeden aktuálny citát veľkého človeka, ktorý zaznel dávnejšie, citujem: "Áno, veľa sa zmenilo, ale ľudia zostali rovnakí, lenže teraz vieme lepšie, kto je kto. Kto je slušný, bol slušný vždy, kto bol verný, je verný i teraz. Kto sa točí s vetrom, točil sa s vetrom i prv. Kto myslí, že teraz prišla jeho chvíľa, myslel vždy iba na seba. Nikto sa nestáva prebehlíkom, kto ním nebol vždy. Kto mení vieru, nemal žiadnu. Človeka neprerobíš, iba ak sa ti vyfarbí. Národ neprerobíš, ibaže by si mal na to stáročia. Len davy môžeš viesť dnes tak a zajtra onak. Kto nenávidí, mal v sebe tú nenávisť vždy. Kde by sa v ňom odrazu vzala? Kto slúžil, bude slúžiť ďalej. Kto chcel dobro, bude zas chcieť dobro. Ani vôľa sa nemení. Nepozeraj sa do tváre, ktorá sa zmenila. Nikto sa nestal krajším tým, že zmenil tvár. Tvrdá skúška je i tvrdým poznaním. Budúci foliant našich dejín o tejto dobe bude mať jeden podtitul. Kto bol kto. I dobrá pamäť patrí k tým stálym veciam, ktoré sú a budú potrebné." Karel Čapek, 4. decembra 1938.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko alebo záverečné slovo.
Nech sa páči.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predsedajúci,
bolo povedané, koľko vystúpilo v rozprave poslancov. Z gestorského výboru v predloženej spoločnej správe boli dané štyri pozmeňujúce návrhy. Z nich sú tri technického charakteru a jeden sa týka názvu toho pamätného dňa.
Pán poslanec Brňák navrhol vyňať tento článok týkajúci sa názvu republiky. Súhlasím s tým a dokonca by som povedal, že po dohovore s pánom predkladateľom Bohunickým som aj za to, aby sme neprijali predkladaný návrh, ktorý bol z gestorského výboru, pretože diskusia v gestorskom výbore bola taká, či nebude problém znovu s nejakým písaním Česko-Slovensko, lebo pomlčková vojna - ja si pamätám na tie zákulisné boje - v podstate mala problém, ako sa to gramaticky vyrieši. Ak ten názov toho pamätného dňa je česko-slovenského štátu, tak je to bez problému a v tomto zmysle si teda viem predstaviť, že snemovňa bude hlasovať proti návrhu gestorského výboru a zostane to, čo navrhuje pán poslanec Brňák.
Hlasovať musíme v takomto poradí: Prvý je návrh pána poslanca Hudeca, ktorý navrhol vrátiť návrh zákona predkladateľom na prepracovanie. Neviem si predstaviť, čo by sa v tomto jednoriadkovom zákone dalo prepracovať, ale návrh je, takže dajme o tom hlasovať. Najskôr musíme hlasovať o tom, že pán poslanec Hudec navrhol vrátiť návrh zákona predkladateľom na prepracovanie, a potom môžeme ísť ďalej.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe § 83 ods. 1 budeme hlasovať najskôr o návrhu pána poslanca, o tom...
((Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážený pán poslanec, prečítajte si § 83 ods. 1, najskôr sa hlasuje o tomto návrhu a až potom môžeme pristúpiť k hlasovaniu o iných návrhoch v spoločnej správe.
Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
Prezentovalo sa 68 poslancov. To znamená, že je nás málo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili, skúsime ešte raz a potom navrhnem skrutátorom spočítavať hlasy, lebo jednoznačne vidím, je nás tu dosť, okolo 80, no niektorí nehlasujú ani sa neprezentujú.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte ďalšie návrhy.
Poslanec F. Mikloško:
Teraz budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Navrhujem - a neboli voči tomu námietky -, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 1, 2 a 4, sú to čiste technické návrhy, pripomienky alebo technické požiadavky legislatívneho odboru. Gestorský výbor odporúča spoločne 1, 2 a 4 schváliť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, budeme hlasovať o návrhoch, ktoré uviedol pán poslanec Mikloško, spoločný spravodajca.
Prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec Brňák navrhol na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy bod 3. Prečítam ho: V článku I písm. l v označení pamätného dňa sa slová "česko-slovenského štátu" nahradzujú slovami "československého štátu" bez pomlčky. Gestorský výbor odporúčal toto schváliť, svoj názor som už povedal, že aj v zmysle Clevelandskej aj inej dohody viem si predstaviť, že budeme proti.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 7 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Poslanec F. Mikloško:
Ďakujem.
Tým sme prešli pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy a ideme k poslednému pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Števčeka, ktorý ste dostali na papieri a ktorý by som povedal, že stručne možno popísať takto: Pán poslanec Števček navrhuje, aby medzi základné štyri sviatky 1. január, 5. júl, 29. august a 1. september ako štátne sviatky bol zahrnutý nový sviatok ako bod e) piaty, 30. október - výročie Deklarácie slovenského národa. Zároveň však v § 2 zákona dáva pripomienku, že tento štátny sviatok nebude dňom pracovného pokoja a zároveň, samozrejme, automaticky z pamätných dní tento treba vymazať, pokiaľ bude prijatý ako štátny sviatok.
Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán spoločný spravodajca, mne sa zdá, že toto je nad rámec novely zákona.
Poslanec F. Mikloško:
Ja si myslím, že pri takýchto symbolických zákonoch je veľmi ťažko povedať, čo je nad rámec a čo nie. Bohužiaľ, v tomto smere nech rozhodne snemovňa.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Je s tým všeobecný súhlas?
(Hlasy v sále.)
Dobre, budeme hlasovať.
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že návrh nebol prijatý.
Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, týmto sme skončili procedúru druhého čítania.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa vás, pán spoločný spravodajca, aké máte návrhy na pokračovanie prerokúvania zákona v treťom čítaní, či vás podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo tretie čítanie o tomto zákone.
Poslanec F. Mikloško:
Áno, pán predsedajúci, gestorský výbor ma k tomuto splnomocnil, teda prosím, aby ste dali hlasovať o tom, aby sa konalo tretie čítanie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
Prezentovalo sa 64 poslancov.
Prosím panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa vrátili, budeme pokračovať v rokovaní.
Poslanec F. Mikloško:
Chcem pripomenúť, že ak snemovni záleží na tom, aby dnes práve v pamätný deň 28. bol tento zákon prijatý, každý poslanecký klub by mal urobiť všetko pre to, aby poslanci sem došli.
Navrhujem, pán predsedajúci, dať 15-minútovú prestávku. A keď už nám ide o istú symboliku, tak si myslím, že by sme nemali prepásť to, že dnes je práve ten deň.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Skúsme sa prezentovať a zároveň aj hlasovať.
Prezentovalo sa 65 poslancov.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku do 17.15 hodiny.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti. Budeme hlasovať.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
Prezentovalo sa 57 poslancov.
Skúsme to ešte raz a naposledy. Nebudeme čakať, ja som zvonil dosť. Žiadam vás, aby ste sa vrátili.
Prezentujte sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 72 poslancov.
Budeme pokračovať ďalším bodom programu, a to prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Prokopoviča na vydanie zákona o drobnom podnikaní.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 370. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 371.
Dávam slovo poslancovi Pavlovi Prokopovičovi a prosím ho, aby návrh uviedol.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
drobné podnikanie je v každej vyspelej ekonomike jedným z jej základných pilierov. Práve malé podniky svojou operatívnosťou, prispôsobivosťou a flexibilitou vypĺňajú na trhu ten priestor, ktorý nie sú schopné obsiahnuť veľké podniky. Zvlášť sféry služieb, maloobchodu či drobnej výroby sú v hospodársky vyspelých krajinách bez živnostníkov a malých podnikateľov nepredstaviteľné.
Malý a stredný podnikateľský a živnostnícky stav vo vyspelých ekonomikách produkuje podstatnú časť hrubého domáceho produktu a zamestnáva viac ako 75 % ekonomicky činného obyvateľstva. V posledných rokoch bol tento stav u nás výrazne diskriminovaný, keďže predchádzajúce vlády preferovali veľké podnikateľské subjekty práve na úkor živnostníkov a malých a stredných podnikateľov. Daňové a odvodové zaťaženie sa postupne vyšplhalo na takú mieru, ktorá hrozí až likvidáciou tohto nevyhnutného piliera každej vyspelej ekonomiky. Zvlášť v súčasnom období, keď nezamestnanosť dosahuje v priemere cez 18 % a v niektorých regiónoch prekračuje aj 30-percentnú hranicu a keď sa hľadajú všetky možnosti a rezervy na zlepšenie tohto nepriaznivého stavu, je podpora živnostníkov a drobných podnikateľov, ktorí môžu výrazným spôsobom tento stav pozitívne ovplyvniť, priam nevyhnutná.
Predkladaný návrh zákona o drobnom podnikaní rieši dva okruhy, resp. dva spôsoby pomoci drobnému podnikateľskému stavu. Prvým z nich je zavedenie tzv. daňových licencií, na základe ktorých pri súčasnom zaplatení paušálnej dane je drobný podnikateľ oslobodený od povinného vedenia účtovníctva a je povinný viesť iba absolútne jednoduchú evidenciu. Bude to výrazná pomoc drobnému podnikateľskému stavu. Pretože vo viacerých anketách či prieskumoch, ktoré realizovala Únia živnostníkov, podnikateľov, roľníkov, Slovenský živnostenský zväz a ďalšie profesné podnikateľské organizácie, medzi najväčšie bariéry, ktoré bránia rozvoju tohto stavu, uvádzajú živnostníci a drobní podnikatelia popri vysokom daňovom a odvodovom zaťažení práve neúnosnú administratívu.
Platenie paušálnej dane bude mať jednoznačne pozitívny efekt aj pre štátny rozpočet, pretože paušálnu daň v prípade záujmu o praktické odbúranie účtovníctva zaplatia aj tí živnostníci a drobní podnikatelia, ktorí z dôvodu nízkych príjmov a s tým súvisiaceho nepatrného daňového základu dnes daň z príjmu prakticky neplatia.
Druhý okruh problémov sa týka úľav pre začínajúcich podnikateľov, ktoré by mali výraznou mierou motivovať vznik nových živností a pracovných miest práve z radov osôb evidovaných na úradoch práce ako osoby hľadajúce si zamestnanie. Navrhovaný zákon umožňuje začínajúcemu drobnému podnikateľovi využiť možnosť 100-percentnej úľavy z platenia dane z príjmu, resp. z paušálnej dane až počas 3 rokov, ak jeho podnikanie v týchto troch rokoch pokračuje.
Vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
dovoľte mi teraz niekoľko slov o tom, ako sa celý tento zákon rodil a aké problémy boli aj pri vzniku tohto zákona. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa jednoznačne deklaruje pomoc malému a strednému podnikaniu. A práve v oblasti malého a stredného podnikania sa uvádza aj formulácia tzv. daňové licencie, na základe ktorých by mohol drobný podnikateľ viesť iba zjednodušenú evidenciu namiesto súčasného účtovníctva. Keďže prakticky pol roka nič sa zo strany príslušných rezortov nedialo, rozhodol som sa po dohode s kolegami z klubu SDK pripraviť tento poslanecký návrh. Vzápätí po rozbehnutí prác na tomto poslaneckom návrhu začali sa aj iniciatívy v jednotlivých rezortoch, ktoré mali prakticky smerovať k tomu istému cieľu, ale boli robené trošku inou filozofiou.
V čom spočívala alebo spočíva ešte aj dnes tá iná filozofia? Filozofia, z ktorej som vychádzal ja alebo na základe ktorej som pristupoval k riešeniu tej problematiky, spočívala v tom, že v prvom rade chcem týmto zákonom riešiť zníženie administratívy, teda zjednodušenie tej povinnej evidencie ako primárny problém, ktorý sa bude riešiť, a tá paušálna daň, ktorá sa zaplatí na začiatku roka, je ako sprievodným javom tej daňovej licencie, teda zaplatenie tej dane je až druhotným javom.
A, samozrejme, mojím zámerom je, aby to bolo v jednom krátkom zákone, ktorý si bude vedieť každý drobný živnostník, podnikateľ jasne prečítať, mať ho trebárs pri sebe, dokonca, aby som mal použiť až za vlasy pritiahnutý výraz, dokáže sa ho naučiť aj naspamäť, nemusí ho hľadať v celej šnúre zákonov.
Na druhej strane filozofia rezortu ministerstva financií je trošku opačná, aj keď tiež chce riešiť ten istý problém. Ich filozofia spočíva v tom, že v prvom rade je tu enormná snaha vybrať paušálnu daň. A tá zjednodušená evidencia je dôsledok toho, že niekto zaplatí paušálnu daň. Čiže v tom je taký základný rozdiel vo filozofii. A bolo to aj často medializované, teda tie naše rozpory, ktoré boli.
V tomto smere prebehli štyri kolá rokovaní medzi rezortom financií a mnou za účasti podpredsedu vlády pána Mikloša, ministrov, bývalého pána Černáka a pána Magvašiho, kde sme sa snažili všetky tie naše návrhy dať do jednej roviny, snažili sme sa dohodnúť na nejakom ucelenom postupe, na spôsobe. Žiaľ, nemôžem povedať, ani do dnešného dňa k absolútnej zhode nedošlo, pretože aj keď sa nám podarilo tie parametre, ktoré sú aj v tomto zákone, resp. ktoré avizovalo už aj ministerstvo financií, zhruba dohodnúť, stále existuje ešte rozpor v tom, či to má byť jeden zákon, alebo či to má byť obsiahnuté v mnohých zákonoch a má sa to hľadať, každá jedna stať z tohto zákona v inom zákone.
Môj návrh je skutočne kompromisným návrhom, ktorý vyšiel po tých štyroch kolách rokovaní a zapracoval som tam aj pripomienky legislatívnych odborníkov z ministerstva financií, ministerstva hospodárstva, aj pripomienky z okruhu podpredsedu vlády Slovenskej republiky. Preto som pomerne prekvapený, že dnes sa ozýva kritika zo strany týchto odborníkov z ministerstiev na legislatívny spôsob riešenia. A paradoxne jednotliví pracovníci z jedného ministerstva kritizujú formulácie, ktoré tam navrhli legislatívni odborníci z druhého ministerstva. Nemôžem mať iný názor ako ten, že im pravdepodobne nejde o vecnú stránku riešenia problematiky, ale výlučne o vlastnú pravdu, ktoré ministerstvo, resp. ktorí odborníci majú patent na dobré formulácie zákonov.
A takisto v prílohe tohto zákona v časti o dosahu na štátny rozpočet je tam signalizované, že to bude mať negatívny dosah na štátny rozpočet. Ja si dovolím s tým polemizovať, pretože azda pre ilustráciu uvediem len výrazy, ktoré sa tam používajú. Keď si to pozriete, "podľa našich úvah vychádzame z predpokladu", "sme toho názoru" a podobne. Teda žiadna ucelená analýza alebo nejaký rozbor, na základe ktorého by to bolo robené. Je to skutočne len prognóza, s ktorou na základe toho, že nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť, nemôžem súhlasiť.
Takže, vážené dámy, vážení páni, kolegovia poslanci, navrhovaný zákon si nevyžiada nároky na nové pracovné sily, práve naopak, tým, že správcovi dane odpadne v mnohých prípadoch povinnosť kontroly daňového subjektu a môže svoje kapacity nasmerovať trebárs tam, kde je najväčšia možnosť daňových únikov. Podotýkam ešte, že navrhovaný zákon je v súlade s ústavou a ústavnými zákonmi Slovenskej republiky a nedotýka sa žiadnej medzinárodnej zmluvy.
Na záver mi dovoľte takú krátku repliku a apel na vás. Vo vyspelých, ekonomicky a demokraticky vyspelých krajinách je malé a stredné podnikanie akýmsi takým zlatým rúnom, ktoré si každá vláda chráni, obhospodaruje a pravidelne strihá. Neošklbe ho naraz a chce mať úžitok počas viacerých období. Nedovoľme teda, aby sme to ošklbali, robme, aby sme to obhospodarovali. A myslím si, že prijatie tohto zákona je práve takým krokom, aby sme osoh z toho mali počas viacerých období. Prosím vás preto, pani kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, o podporu a hlasovanie za posunutie návrhu do druhého čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pánu poslancovi Vladimírovi Maňkovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Prokopoviča na vydanie zákona o drobnom podnikaní (tlač 370) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné riešiť a ktorú aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky chce komplexne riešiť od 1. 1. 2000.
Musím podotknúť, že návrh je v rozpore s článkom 11 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, ods. 1, pretože predstavuje nepriamu novelizáciu, ktorá je neprípustná podľa týchto pravidiel. Navrhovateľ o tomto nedostatku vie a prisľúbil, že ho do druhého čítania odstráni.
Z uvedených dôvodov v zmysle § 63 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil žiadny poslanec do rozpravy, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne. Pán poslanec Rusnák, pán poslanec Orosz. Uzatváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Rusnák, máte slovo.
Poslanec J. Rusnák:
Vážené dámy poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte mi, aby som vystúpil s podporou zákona pána Prokopoviča, ktorý je vlastne niečím novým v tejto snemovni. Dnes sme počúvali o tom, že chceme robiť ekonomické zákony. Ja sa pýtam tejto skupiny a vyzývam zástupcov HZDS, aby prišli robiť na ekonomických zákonoch, pretože áno, je tu čas, keď je treba prijímať zákony, ktoré nie sú len reštriktívne, ale zákony, ktoré pomáhajú podnikateľskej sfére. Preto odporúčam posunutie tohto zákona do druhého čítania. V druhom čítaní rozoberieme podrobnejšie otázky, ktoré sú s ním spojené, a jednoznačne verím v to, že nájdeme spoločnú reč na to, aby sme tento zákon podporili, lebo je podporou drobného podnikania.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami sa prihlásili 4 poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických pripomienok.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Pán kolega Rusnák,
škoda, že si s tým svojím veľmi nekonštruktívnym návrhom neprišiel hneď ráno. Mohli sme si odpustiť túto komédiu s týmto absolútne nezmyselným návrhom, s ktorým tu prišiel jeden z expertov na ideológiu zo Strany demokratickej ľavice a s ktorým sme zabili čas od rána až doteraz. Ja sa ťa pýtam, prečo si to nepovedal svojim kolegom z vládnej koalície hneď ráno. Ja sa ťa môžem opýtať takisto, prečo sme sa nezaoberali už skôr návrhom zákona o veľkých strategických investíciách, ktorý je dávnejšie pripravený a na ktorom sme sa veľmi intenzívne podieľali pri jeho príprave a boli sme ochotní byť konštruktívni. A celé tvoje vystúpenie si zúžil na to, že si nám išiel oznámiť, aby sme my boli konštruktívni. My sme konštruktívni, pokiaľ ide o zákony, ktoré súvisia so slovenskou existenciou, ale nie sme konštruktívni vtedy, ak tu niekto presadzuje nezmyselné ideologické zákony, ktorými chce oprašovať zašlú minulosť bývalého Česko-Slovenska.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Súhlasím s vystúpením pána poslanca Rusnáka, chcem ho však doplniť v tom, že si myslím, že nie je dobrou vizitkou, keď poslanci musia vyvíjať takúto aktivitu a sami musia pripravovať návrhy na to, aby sme pomohli podnikateľskej oblasti. Myslím si, že jednoznačne by mala vláda, ekonomickí ministri a ekonomické oblasti mali byť aktívnejší a pripravovať zákony. Áno, návrh, ktorý tu je, nie je komplexný, ale vďaka aj za to poslancovi a kolektívu, ktorý na tom robil. A tento návrh ja tiež podporím.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcem nadviazať na slová pána poslanca Rusnáka, že predmetný legislatívny poslanecký návrh navrhuje posunúť do druhého čítania. Som presvedčená, že sa treba plne s tým stotožniť. Chcem len pripomenúť, že ešte vo volebnej kampani súčasná vláda sľubovala prvých 100 dní vyriešiť, resp. dať legislatívne podklady na podporu drobného podnikania a prijať zákony na zníženie daní. Ako to splnila, vieme všetci. Nesplnila nič z toho. Mňa prekvapuje, že vláda signalizuje, že v roku 2000 toto bude riešiť. Ak to bude riešiť v roku 2000, potom účinnosť to môže mať jedine v roku 2001, lebo po prijatí rozpočtu zákony, ktoré môžu mať vplyv na rozpočtové hospodárenie štátu, možno prijať síce v priebehu roka, ale s účinnosťou od 1. januára budúceho roka. Preto som rada, že tento zákon je tu teraz, a preto som aj doobeda viackrát vystúpila, poďme k veciam, ktorými môžeme ešte pred prijatím rozpočtu pomôcť tým, ktorí toto od nás nielenže očakávajú, ale my sme aj povinní to urobiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
v tomto prípade je nám úplne ukradnuté, či je pán Prokopovič členom SDK, alebo je Marťan slovenskej národnosti, či naopak, pardon, ale urobil dobrú vec, ktorú od začiatku podporujem nielen ja osobne, ale všetci moji kolegovia v spoločnom výbore, v ktorom s pánom Prokopovičom pracujeme. A netreba nás upodozrievať z toho, že by sme takéto niečo podporiť nechceli. To, že ste väčšiu časť mojich kolegov vyhnali odtiaľto z iných dôvodov, je úplne iná vec. A ak ich bude treba k hlasovaniu, pôjdem ich zháňať.
Chcem však zdôrazniť to, čo povedal Marián Mesiarik, že naozaj v tomto prípade je miernou hanbou skutočnosť, že nie po pol roku, po roku základný prístup vládnej koalície musí zachraňovať jeden človek, poslanec Prokopovič. A ak bol múdry a dobrý na to, aby pomohol pani ministerke do kresla, ja si myslím, že aj on, aj jeho strana je tiež dostatočne fundovaná na to, aby vytvorila zákon, ktorý pomôže drobnému a strednému podnikaniu. A ak pani ministerka nechápe, že pri štruktúre slovenskej ekonomiky táto ekonomika bez stredného a drobného podnikania existovať nebude, je to ešte "ostudnejšie". My, vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh podporujeme.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Druhý a posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Orosz, predseda výboru.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
hlboko si vážim tých našich kolegov, ktorí idú dôsledne za realizáciou myšlienky, ktorej legislatívne stvárnenie môže priniesť všeobecný spoločenský prospech. Pán poslanec Prokopovič do tejto skupiny poslancov nesporne patrí. Súčasne je namieste konštatovať, že myšlienka zdaniť drobných podnikateľov paušálnou daňou a takisto im poskytnúť niektoré ďalšie úľavy pri podnikaní má podľa môjho názoru všeobecnú spoločenskú podporu a jej uplatnenie v praxi je veľmi očakávané. Osobitne to očakávajú, prirodzene, predovšetkým drobní podnikatelia, ktorých platné právne predpisy zväzujú množstvom administratívnych a evidenčných povinností. Tieto často odrádzajú od ďalšieho výkonu podnikateľskej činnosti. Predpokladám, že schválenie tohto zákona očakávajú netrpezlivo aj viacerí naši spoluobčania, ktorí uvažujú o tom, že sa budú v budúcnosti živiť podnikateľskou aktivitou. Schválenie tohto zákona by zrejme uľahčilo ich rozhodnutie.
Súhlasím s tvrdením obsiahnutým v dôvodovej správe tohto návrhu zákona, ktoré naznačuje, že prostredníctvom zjednodušenia administratívnych povinností drobných podnikateľov by sa mohlo prispieť aj k odstraňovaniu azda najzávažnejšieho spoločenského problému, a to vysokej miery nezamestnanosti. Osobne považujem za veľmi potrebné, aby do konca kalendárneho roka sa stali myšlienky, ktoré sú obsiahnuté v tomto návrhu, súčasťou nášho právneho poriadku. Žiaľ, napĺňanie tejto myšlienky naráža na určité problémy. Z legislatívneho hľadiska má totiž predložený návrh zákona pomerne vážne nedostatky, a to predovšetkým preto, že nesystematicky vstupuje do nášho právneho poriadku. Prostredníctvom tohto návrhu zákona sa vstupuje tiež do mechanizmu viacerých právnych predpisov, a to najmä do zákona o Sociálnej poisťovni, zákona o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach, zákona o účtovníctve a najmä daňových predpisov. Ide o nepriame novely týchto zákonov, ktoré sú podľa legislatívnych pravidiel neprípustné.
Nejde len o môj osobný názor. V tomto duchu je formulované aj stanovisko vlády Slovenskej republiky, z ktorého si dovolím citovať: "Snaha predkladateľa upraviť jedným právnym predpisom problematiku obsiahnutú vo viacerých právnych predpisoch, najmä v zákone o daniach z príjmov, v zákone o účtovníctve, v zákone o Sociálnej poisťovni, v zákone o zamestnanosti atď. formou nepriamych noviel týchto právnych predpisov, nie je z legislatívneho hľadiska realizovateľná. Právna úprava, ktorou sa majú poskytnúť určité daňové zvýhodnenia s cieľom podporiť rozvoj podnikateľských aktivít, musí nadväzovať na všeobecný systém zdaňovania príjmov, t. j. spôsob určovania základu dane, vyberania a platenia dane, ako aj kontrolu plnenia ustanovených podmienok, na základe ktorých sa úľava poskytuje. Rovnako je upravená jedným právnym predpisom aj celá oblasť správy daní v nadväznosti na príslušné daňové zákony. Nie je preto opodstatnené, aby takéto úpravy boli predmetom iného samostatného zákona, akým je aj predložený poslanecký návrh zákona. Okrem toho návrh zákona taktiež neobsahuje nijaké prechodné ustanovenia, čo nemožno považovať za správne."
V zákone sú iste aj niektoré vecné otázky, ktoré môžu byť sporné, napríklad výška navrhovanej paušálnej dane z hľadiska fiškálnych záujmov štátu. Všetky problémy, ktoré som spomenul, je nevyhnutné v ďalšom legislatívnom procese odstrániť. Obávam sa, že platný zákon o rokovacom poriadku nám v tomto smere bude určitým spôsobom zväzovať ruky.
Napriek tomu je potrebné sa o to pokúsiť, a to aj v užšej komunikácii s príslušnými ministerstvami, osobitne ministerstvom financií. Pri zvažovaní, ako ďalej postupovať, by malo byť prioritou to, aby sa nosné myšlienky z tohto návrhu stali súčasťou nášho právneho poriadku.
Aj napriek tým výhradám, ktoré som povedal, aj napriek tomu, že súhlasím s tým, že vláda v tomto smere bola menej iniciatívna, ako mala byť, sa prihováram za to, aby sme prijali uznesenie, ktorým odporučíme tento návrh do druhého čítania, tam spoločnými rukami, spoločnými silami odstránime tie nedostatky, ktoré tento zákon nesporne má.