Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán poslanec Brňák, ste poslancom opozície, a preto je to celkom prirodzené, že hovoríte to, čo hovoríte, ale musím povedať, že keď rozširujete túto otázku dokonca do akýchsi ústavných rozmerov, tak veľmi preháňate, veľmi preháňate. Možno by bolo dobré si skôr spomenúť na tých dvadsať zákonov, o ktorých Ústavný súd konštatoval, že boli prijaté v rozpore s ústavou a schválila ich vaša väčšina v minulom volebnom období, ale nechcem sa už k tomu vracať, je to už za nami. Naše zákony zatiaľ Ústavný súd takto neposúdil.
A pokiaľ ide o skrátené konanie, ja nie som priateľom skrátených legislatívnych konaní a myslím si, že v niektorých prípadoch, ktoré sme tu mali, tak sa tie prípady mohli aj v normálom konaní prerokovať, ale práve teraz, keď ide o štátny rozpočet a keď chceme, aby štát mal základný finančný plán, tak treba jednoducho schváliť zákony, ktoré s ním súvisia. A myslím si, že v tomto smere to je aj v súlade so zákonom o rokovacom poriadku.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem za slovo.
Pripravujeme rozpočet a pripravujeme všetky potrebné zákony, takže o tomto vôbec nepotrebujem diskutovať a viesť takéto jalové diskusie. Ale to ako pán poslanec Brňák, ten spôsob, akým sa obracia k ústave, mi pripomína jeden reálny fakt. Keď sme v roku 1990 konečne prijali ústavnou väčšinou Základnú listinu práv a slobôd v Slovenskej národnej rade, tak všetci prítomní poslanci hlasovali za hádam s výnimkou dvanástich, ktorí sa zdržali, a bol jeden jediný poslanec slovenského parlamentu, ktorý hlasoval proti Základnej listine ľudských práv a slobôd, a to bol pán poslanec Brňák.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja si myslím, že to, čo tu stále pán Brňák opakuje, že porušujete zákon, že jednoducho sa tu nerešpektuje rokovací poriadok, pravdepodobne nemá vplyv na túto snemovňu. Ja už som vo svojom prvom vystúpení hovoril, že bolo by dobré urobiť určité opatrenia. Tým, že takto postupujete, vážení, stráca sa dôvera v prácu poslanca Národnej rady, pretože nie je možné, aby poslanec Národnej rady v skrátenom legislatívnom konaní mohol dôkladne preštudovať jednotlivé zákony.
Aj keď vieme, že vašou výsostnou snahou je veľmi rýchle prijať týchto 14 nových zákonov alebo noviel zákonov, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom, ale predsa štátny rozpočet sa nerobí ku koncu kalendárneho roka. To by ste veľmi dobre museli vedieť, že tento štátny rozpočet bude napätý a že bude potrebné pripraviť niektoré legislatívne zmeny. Nebolo potrebné preto ísť na skrátené legislatívne konanie, ale potrebné robiť cielene a systematicky.
Chcem len doplniť to, čo som povedal na začiatku. Táto Národná rada Slovenskej republiky prestala plniť kontrolnú funkciu voči vláde, a preto je tu jedno riešenie. A bolo by dobré, keby ste ho dali na skrátené legislatívne konanie - prijať zákon o skrátení volebného obdobia tejto Národnej rady.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Ako ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Tóthová.
Pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
vážený pán minister,
nie rada vystupujem, pretože je to určitá časová náročnosť, ale tieto otázky sa nemôžu nechať bez povšimnutia. Pán poslanec Brňák ozaj vravel, že toto je šľahačka na vašich skrátených legislatívnych konaniach. Šľahačka preto, že už aj samotní legislatívci, všimnite si, pripravili vám to zdôvodnenie tak, že už to kričí, ani sa nesnažili nájsť nejaké dôvody. Že to kričí, pretože aj pán poslanec Bohunický tu zdôvodňoval, že tieto legislatívne konania sú preto, že hrozí škoda a tak ďalej. No a už v samotnom predloženom materiáli na prvej strane posledný odsek hovorí, že návrh novely o účtovníctve, tá, ktorá má byť v skrátenom konaní, má na ekonomické prostredie pozitívny vplyv a touto novelou nevzniknú vážne národohospodárske škody.
Tak vážení, ja už som z toho jeleň aj zajac, aj všetko dohromady, pretože vy tu zdôvodňujete, že musí to ísť do skráteného konania, lebo vzniknú vážne národohospodárske škody a vaši pracovníci vám pripravili zdôvodnenie, v ktorom hovoria, že nehrozia vážne škody. Ďalej, ak by mne za mojej éry, keď som dávala návrh na skrátené legislatívne konanie pre parlament pracovníci pripravili zdôvodnenie, do ktorého zapracujú informáciu, že už tento legislatívny návrh bol v Legislatívnej rade 30. marca 1999, tak ich, ako sa hovorí, dobre poobraciam, lebo tým vlastne nepriamo dali celému parlamentu informáciu, že vo vládnej legislatíve je neporiadok, že v legislatívnej práci vláda má nekoncepčnosť, pretože nie je možné to, čo je v Legislatívnej rade 30. marca, aby sa dostalo do parlamentu posledné dni novembra, teda posledné dni pred rokovaním o rozpočte. To znamená, že tu nie je žiadna naliehavosť, tu nie je žiadna nepredvídaná nutnosť a tak ďalej, pretože všetci už ste vedeli 30. marca, že takto, takýto predpis má byť a podobne.
Vážení, je to skutočne smutné. Tu vonkoncom nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, ktoré sa v § 89 vyžadujú. A to je, prosím, zákon. A vy musíte splniť podmienky zákona, ak chcete byť právny štát, o ktorom tak hovoríte, že zmenilo sa po vašom nástupe, začali sa dodržiavať zákony.
Pani poslankyňa Aibeková vám tu už pekne štatisticky neodškriepiteľne niečo povedala a zákon vám hovorí, za mimoriadnych okolností môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv. Ani jedno základné ľudské právo, kroré je ohrozené, v zdôvodnení neuvádzate, ani slobody, alebo v ohrození bezpečnosti, ani jeden dôvod, ktorý ohrozí bezpečnosť, predkladateľ v správe neuvádza, alebo ak hrozia značné hospodárske škody. A vaši pracovníci vám sem do zdôvodnenia jasne dali text, že nevzniknú vážne národohospodárske škody týmto zákonom, nič také nehrozí.
Vážení, tak toto je už nielen smutné, že porušujete zákon, ale úplne neprofesionálne, ani sa nesnažíte presvedčiť snemovňu, že sú tu podmienky na skrátené legislatívne konanie.
Vážení, ja nie som proti tomu, aby sa tento zákon rýchlo prerokoval. Ja nie som proti tomu, aby zákon bol prijatý do 1. januára 2000, pretože skutočne zásahy do účtovníctva treba robiť pred začiatkom roka. Ale som jednoznačne proti tomu, aby ste tu robili z tohto parlamentu holubník, niečo, čo tu, nehnevajte sa, ale ja to musím povedať, títo vaši koaliční poslanci ako automaty stláčajú. Áno, už kývajú, že oni nie sú automaty. No ja som zvedavá, ako budú o tomto skrátenom konaní hlasovať. Hovoríte - vy ste boli.
Vážený pán poslanec, ja som v ústavnoprávnom výbore a v niektorých výboroch odôvodňovala skrátené legislatívne konania a často som sa zapotila a ozaj boli dôvody pre skrátené konanie, ale to pre vás, ktorí ste mali na plagátoch, že budete lepší, že budete dodržiavať zákony, nie je dôvod na porušovanie jedného zákona, ktorý je rokovací poriadok. A úplne plechové porušovanie. Nikdy ani pred súdom sa nikto nemôže vyviniť tým, že aj iný spravil trestný čin, aj iný porušil zákon. To nemôže byť pre vás dôvod a my môžeme s plným argumentačným a jasným svedomím povedať - vážení, vy dnes porušujete zákony. Sľubovali ste, že budete lepší a ste horší.
Ďalej pokiaľ tu pán poslanec Šimko hovoril o Ústavnom súde, že Ústavný súd rozhodol o 20 protiústavných zákonoch. Ani v jednom prípade nerozhodol, že zákon je protiústavný. Bolo 20-krát konštatované, že niektoré z ustanovení je nesúladné so zákonom. A ani v jednom prípade, v prípade zákonov, nenastal prípad, že by takéto protiústavné ustanovenie platilo ďalej, pretože v zmysle automatiky ústavy tieto ustanovenia stratili platnosť, stratili účinnosť a legislatívna rada do zákonov dala nové ustanovenia, novú úpravu. Gaulieder - to nebolo ustanovenie zákona, to nie je ustanovenie zákona. A ja som Gauliedera v Rade Európy s riaditeľom Develom prerokúvala a on sám povedal: Áno, ale náprava je veľmi ťažká, pretože niet systematiky, akoby sa realizovalo uznesenie Ústavného súdu. A, vážení, pokiaľ vás toto, tých 20 prípadov škrie, tak som spravila prehľad a v iných štátoch západnej Európy je za rok za toto naše časové obdobie 54, 56, Turecko 50 porušení, Nemecká spolková republika, ak sa nemýlim, 124 a podobne. Čiže my sme veľmi dobre obstáli a čo do vládnych nariadení, vládnych aktov, ani v jednom prípade nebola porušená ústava. A v Maďarsku, Poľsku, v ostatných krajinách vo viacerých počtoch. Čiže v tomto smere sme dobre dopadli.
Ale vraciam sa k predloženému návrhu. Vážení, stiahnite to, dohodnime sa, že to rýchlo prerokujeme, že to prerokujeme do prijatia rozpočtu. Opozícia vám vyjde v ústrety. Ale vážení, nedávajte to na skrátené legislatívne konanie, kde nemáte splnené zákonné podmienky a porušujete rokovací poriadok. A takto na skrátené konanie dávate 14 zákonov. A už dnes chcete rokovať. Vážení, včera večer tie predpisy prišli. Je možné preštudovať a zodpovedne pracovať na 14 zákonoch a už začínajúc dnes? Veď to sú zákony nie o ničom, nie o nezaujímavých veciach. Vážení, to je nezvládnuteľné. Ja skutočne neviem a dávam klobúk dolu pred tým, kto zodpovedne vie preštudovať za noc tieto zákony tak, aby sme dnes o nich rokovali, o ich obsahu. Ja som robila legislatívu, ale úprimne sa priznávam, že nie som schopná 14 zákonov preštudovať, ponúknuť napríklad zlepšenia ich textov, zvážiť ich dosahy nielen do praxe, ale aj do systémovej súvislosti s inými zákonmi. To je veľmi zložité a v tom je ten problém, v tom je ten problém. Teda opakujem, navrhujem tento návrh na skrátené legislatívne konanie stiahnuť, pretože rozhodne je v rozpore, nie sú splnené podmienky, a skutočne som tiež zvedavá na stanovisko pána poslanca Kresáka a Mészárosa, ako vedia konštatovať, že je to v súlade alebo budú hlasovať proti. Ja sa budem informovať o ich hlasovaní. Stiahnite to a dohodneme sa, že áno, je to treba, veď to uznáme všetci. Logika veci to dáva. Ale rokujme v normálnom konaní. A nerobte porušovanie zákonov s úplnou ľahostajnosťou, pretože to nie je dôstojné tohto parlamentu. A keď to tento parlament bude takto robiť, tak skutočne mám veľmi vážne obavy o jeho opodstatnenosti v takomto zložení.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie panie poslankyne sú štyria páni poslanci. Posledná pani poslankyňa Podhradská. Končím možnosť ďalších prihlášok. Prvý pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy,
vážení páni,
máme na stole tretiu predlohu navrhovanú v skrátenom legislatívnom konaní. Aj o týchto veciach sme minulý týždeň hovorili niekoľko hodín. O nekoncepčnosti, o nepripravenosti priamo napríklad rezortu ministerstva financií.
Vážené dámy a páni, pre vás je nepredvídanou udalosťou, že treba zostaviť štátny rozpočet na rok 2000. Pre vás je nepredvídanou udalosťou, že štátny rozpočet má aj svoje príjmy. Pre vás je nepredvídanou udalosťou, že štátny rozpočet má aj svoje výdavky. Ja by som vás naozaj veľmi pekne chcel poprosiť, spamätajte sa. Slovenská ekonomika takéto šafárenie nie je schopná uniesť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ja chcem nadviazať na pani predrečníčku, poslankyňu Tóthovú v tom zmysle, že naozaj také penzum 14 zákonov, ktoré ste včera večer priniesli do tohto snemu, sa nedá ani prečítať, ani zvládnuť za taký krátky čas, aj keby sme sedeli celú noc. Takže mne to pripadá, že pani ministerka nemala čas asi ich skôr pripraviť, pretože zrejme behala za pánom Eichlerom do Východoslovenských železiarní, aby mu postrkala celé železiarne asi tak intenzívne, že jej neostalo času pripraviť tieto novely zákonov potrebné na schválenie štátneho rozpočtu. To sa nedá, toto penzum 14 zákonov sa nedá porovnať ani s tým vaším, čo ste nám stále hovorili, valcom zo Zlatej Idky. Lebo vyzerá to ako kombajn, ktorý má zožať z vreciek daňových poplatníkov všetky tie posledné peniažky, ktoré ešte majú. Len sa pýtam, pán Harna vás, prečo vlastne ste sa na ten kombajn posadili vy. Prečo pani ministerka si na neho nesadla, aby ho teda riadila? Či zasa je u pána Eichlera vo Východoslovenských železiarňach alebo to máte splatiť desiatok za dcéru, ktorú vám dali do Nafty Gbely vraj bez vášho vedomia. Takže aby to nevyzeralo naozaj, že som proti maďarskej koalícii. Práve naopak. Ja mám všetkých Maďarov na Slovensku rád a mám aj dobrých kamarátov medzi nimi. Ale pýtam sa, prečo rovno vás na ten kombajn posadili, ktorý má tých 14 zákonov doviezť do víťazného konca, a pani ministerka sa zrejme tvári, že sedí vo Východoslovenských železiarňach.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pani profesorka Tóthová, je veľmi šarmantné hovoriť, že Ústavný súd sa nevyslovil o celých zákonoch, že by boli v rozpore s ústavou. Myslím tým, samozrejme, zákony z predchádzajúceho volebného obdobia. Áno, v mnohých prípadoch to tak bolo, len išlo o ustanovenia, ktoré boli nesmierne dôležité. Ale chcel by som osviežiť vašu pamäť, že v jednom prípade išlo aj o celý zákon a išlo o zákon o zrušení privatizačných rozhodnutí ešte predchádzajúcej vlády. Ten bol ako celok v rozpore s ústavou. Predkladali ste ho vtedy ešte ako poslaneckú iniciatívu. Neviem, ako ste vy hlasovali, ale zákon schválený bol, dokonca dvakrát.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Ja si dovolím k vystúpeniu pani poslankyne Tóthovej len naozaj dve veľmi krátke poznámky. Tá prvá bude nadväzovať tak trochu na to, čo tu povedal aj pán poslanec Šimko. Myslím si, že tá jeho argumentácia o tom, ako rozhodol Ústavný súd vo vzťahu k zákonom, ktoré sa tu v tomto parlamente v minulom období prijímali, je viac ako smiešna, pán poslanec, najmä keď si uvedomíme, že jeden z prvých krokov vášho premiéra a zastupujúceho prezidenta bolo zrušenie amnestie a vlastne tým zrušením amnestie postupoval protiústavne. Takže naozaj sa máte čím oháňať. Ale teraz poviem niečo, čo možno prekvapí mojich kolegov z klubu, poslancov za HZDS, lebo ja si na rozdiel od pani poslankyne Tóthovej myslím, že fakt, že táto vláda predkladá do parlamentu, zdá sa už výlučne, zákony v skrátenom legislatívnom konaní, je viac ako opodstatnený. Veď v ods. 1 § 89 rokovacieho poriadku sa hovorí, že skrátené legislatívne konanie je možné za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Myslím si, že tieto mimoriadne okolnosti na Slovensku sú, žiaľ, netrvajú týždeň alebo mesiac, ale trvajú už rok. Trvajú vlastne odvtedy, ako nastúpila k moci súčasná vládna koalícia.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po obedňajšej prestávke prerokúvaním týchto bodov tohto bodu programu.
Do rozpravy sú ešte prihlásení pán poslanec Delinga, pán poslanec Gašparovič.
Budeme pokračovať o 13.15 hodine.
(Hlasy z pléna.)
V piatok býva, pán poslanec, iba hodinová prestávka.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 22. schôdze rozpravou o prerokúvanom bode programu.
Do rozpravy sú prihlásení ešte dvaja páni poslanci.
Pán poslanec Delinga, nech sa páči.
Prosím, aby sa do rokovacej miestnosti dostavil pán minister a zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
keď som si v tej rýchlosti prečítal návrh na skrátené legislatívne konanie k zákonu číslo 563/1991 Zb., tak som očakával od zástupcu predkladateľa zákona ministra Harnu, že uvedie skutočné dôvody, k čomu nás vedie vláda v parlamente, aby sme tento zákon v takej rýchlosti schvaľovali. Nebolo to tak, pán minister presne prečítal to, čo sa píše v predkladacej správe, ktorá jasne dokumentuje, že nejde o taký prípad, ktorým by sa bolo treba zaoberať v skrátenom legislatívnom termíne.
Chcem upozorniť na to, a v tejto predkladacej správe sa píše, že ide o zosúladenie tohto návrhu zákona s navrhovanými novelami daňových zákonov. Ja som si v tej rýchlosti pozrel v novele, koľko sa vlastne novelizuje alebo zosúlaďuje daňových zákonov. Predstavte si, že som tam nenašiel citovaný ani jeden daňový zákon. Sú tam všelijaké iné zákony, ktoré musia byť upravené v nadväznosti, ale o nejaký daňový zákon teda skutočne nejde. Okrem toho vláda sa priznáva, že od prijatia jej uznesenia v auguste mala v podstate tri mesiace času, aby pripravila návrh, ktorý bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády ešte v marci tohto roku. Čiže nie my v parlamente zdržiavame, ako nás poučil pán spoločný spravodajca, prijatie týchto zákonov k navrhovanému rozpočtu, ale vláda mala dostatok času a nevyužila ho, aby pripravila tento zákon v normálne stanovenej lehote.
Ďalej sa tu píše, že tento zákon je potrebné dopracovať aj z pohľadu niektorých uznesení tohto zákona. Ja som hľadal, hľadal, ale v tomto zákone je len jedno uznesenie, a to je uznesenie, ako tento zákon schváliť. Iné uznesenia zákona som tu nenašiel. Čiže súhlasím s tým, že tento zákon v žiadnom prípade neohrozuje ani republiku, neohrozuje ani štátny rozpočet, ani majetok, nikoho, len spresňuje pojmy, ktoré treba spresniť v nadväznosti už na prijaté zákony a v nadväznosti na reštrukturalizáciu vybraných bánk, tak ako sa to v tejto správe píše. To znamená, že je normálne a slušné, aby sme tento zákon prijímali v stanovenej lehote, aby sme nemuseli urobiť ešte ďalšie chyby v jeho prijímaní v takej krátkej lehote. Teda rozhodne protestujem proti tomu, aby sa týmto spôsobom parlament za každú cenu znásilňoval a uvádzal do porušovania rokovacieho poriadku.
Predpokladám, pán minister Harna, že máte určité dispozície od pani ministerky financií, ktorým vysvetlíte, prečo teda jedno píše ona a druhé musíte predkladať vy. Ja si myslím, že toto by sme už skutočne v takej vyspelej spoločnosti, ktorá kráča do druhého tisícročia, nemuseli týmto spôsobom v parlamente prijímať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Delingu - pán poslanec Cuper. Končím ďalšiu možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Obávam sa, pán poslanec Delinga, že pán minister Harna vám asi nevysvetlí úmysel pani ministerky, lebo pani ministerka ani pánu Harnovi nevysvetlila úmysel, prečo vlastne dcéru dostal do tej dozornej rady, do tak skrachovanej a vytunelovanej firmy, ako bola Nafta Gbely.
To stále si nad tým, pán Harna, lámem hlavu, naozaj, ako je možné, že ste dovolili dať vlastnú dcéru do tak vytunelovanej firmy, ktorú vytunelovalo HZDS. Ale to isté aj pani ministerka...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, nehovoríte k veci.
Poslanec J. Cuper:
Ja hovorím k veci.
Pán Delinga žiadal, aby mu pán Harna vysvetlil. A ja hovorím o tom, že asi ťažko mu vysvetlí, lebo pani ministerka zrejme tiež neporadila dobre ani pánu Eichlerovi, keď mu dala zasa tak vytunelované Východoslovenské železiarne. Ale pravda bude niekde inde, že ani Železiarne, ani Nafta Gbely vytunelované neboli, ale že sa sústavne vyrábali k tomu kauzy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím vás, vypnite pána poslanca Cupera.
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Vážený pán minister,
pán podpredseda,
kolegyne, kolegovia poslanci,
po všetkých týchto vystúpeniach k uvedeným zákonom, ktoré nám vláda predkladá na skrátené konanie, si myslím, že sa dá konštatovať jedno. Vláda je asi taká slabá, že nedokáže ani zvážiť, ani zhodnotiť potrebu a oprávnenosť žiadať, predkladať niektoré zákony do parlamentu, a nie to už v skrátenom konaní. Ale najväčšia irónia toho je, že zrejme kto si to uvedomil, sú práve úradníci jednotlivých ministerstiev, pretože si robia psinu zo svojich ministrov, predkladajú im kontroverzné návrhy. Predkladajú im návrhy, ktoré sú mimo zákona, páni ministri to jednoducho dajú do vlády a vláda to dá nám poslancom vedomá si toho, že zrejme vybrali do svojich strán takých poslancov, ktorí sem prišli, aby si odsedeli svoje a aby urobili to, čo vláda chce. Lenže páni z koalície, nie je to dobré. Nie je to dobré, že takýmto systémom chceme rozhodovať o dianí v tomto štáte. Dať 14 zákonov, ktoré majú vyše 1 500 strán alebo koľko, a prečítať ich za niekoľko hodín a potom zdvihnúť spokojne ruku o tom, že takto to má byť a toto je pre tento štát dobré, to už nie je irónia. To je veľké nebezpečenstvo.
Chcel som len povedať, že ustanovenie § 89, kde sa hovorí o skrátenom legislatívnom konaní, kde sa to môže urobiť za mimoriadnych okolností, tak si myslím, že tie mimoriadne okolnosti sú asi práve tie, ktoré som spomenul. Vláda nie je schopná, a preto mimoriadna okolnosť, ktorú treba využiť, je práve v tomto parlamente, že ten odsúhlasí všetko.
Takže páni poslanci, hlasujme aj ďalej tak, ako nám to páni ministri a vláda predkladá. A hlasujme aj o skrátených konaniach, tak ako ste hlasovali o skrátenom konaní o zákone o strategických podnikoch, ktorý vláda dala na skrátené konanie a v parlamente bol štyri mesiace. A ešte niektorý zákon takto bol.
Ešte k niektorým otázkam, ktoré tu otvorili aj kolegovia. Napríklad pán Tatár napadol pána Brňáka, že jediný hlasoval v roku 1990 proti ústavnej listine. Neviem, či pán Tatár vtedy driemal v parlamente, pretože o tomto zákone sa rozhodovalo vo Federálnom zhromaždení, to bol federálny zákon, nie republikový, a pán Brňák nikdy nebol poslancom vo federáli.
Pán poslanec Šimko namietal, že naše rozhodnutia boli ešte horšie, pretože Ústavný súd rozhodol podľa neho asi v dvadsiatich prípadoch. Lenže každý návrh, respektíve nález, ktorý ste posielali na Ústavný súd, bol rozhodnutý Ústavným súdom len sčasti, tam, kde ste mali dvadsať pripomienok, tak rozhodol o jednej, o dvoch. To znamená, že ak by ste vy boli tento zákon predkladali, tak tam bolo osemnásť návrhov, respektíve názorov, ktoré odporovali ústave. Takže nie je to také jednoznačné porovnať s týmto postupom, ktorý robíte vy.
Chybou, že dostávame takéto zákony, si myslím, že sme aj my poslanci, ale najmä vedenie Národnej rady. Pani poslankyne, páni poslanci, áno, aj v minulom období sme schválili niekoľko zákonov v skrátenom konaní. Ale ak si dobre pamätáte, tvrdo ste protestovali proti tomu a tu teraz nejde o to, aby som chcel hodnotiť svoju prácu, ale ja som na základe vašich pripomienok a vašej nespokojnosti, a to boli opoziční aj koaličné dohromady, išiel do vlády a vo vláde som žiadal premiéra a celú vládu, aby takéto zákony nepredkladali. Vtedy ma napadla tlač, že čo som vo vláde robil. Nič, len som žiadal, aby nepredkladala na skrátené konanie zákony, ktoré nie je potrebné predložiť, a vláda to aj urobila.
Tento zákon, pán minister, ktorý nám predkladáte, je ozaj kontroverzný. Bolo to tu už spomenuté. Už 30. marca tohto roku ste hovorili o tom, že ho treba predložiť. Nepredložil sa z určitých dôvodov. Ale nič sa nestalo. Čiže, nebola tu mimoriadna situácia ani sa neohrozili základné ľudské práva. A v súčasnosti vo vzťahu, keď ho predkladáte ako potrebný k rozpočtu, si myslím, že k rozpočtu tento zákon je úplne v sekundárnej polohe. Nie je potrebné ho prijímať. Viete, takéto rýchle a také kvantum schvaľovania zákonov prináša tie skutočnosti, ktorým sme boli svedkom aj včera a predvčerom, keď prijímame zákony bez toho, že by sme dali hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch v druhom konaní. Potom porušujeme rokovací poriadok, lebo z tretieho konania vraciame do druhého, jednoducho sami nevieme, o čom hlasujeme. A toto nám niekedy môže občan a náš volič spočítať. Takže radšej to nerobme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktická poznámka - pán poslanec Brňák. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcem len krátko reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Gašparoviča, kde reagoval replikou na vystúpenie pána poslanca Šimka v spojitosti s niektorými protiústavnými zákonmi rozhodnutými Ústavným súdom a počas nášho funkčného volebného obdobia. Chcem povedať, že by ma veľmi zaujímalo, keď už sa toto stavia ako nejaký základ, ako nejaký pilier terajšieho ústavného a právneho pôsobenia tejto vládnej koalície, ako sa táto vládna koalícia v budúcnosti možno zachová, ak mnohé už z teraz schválených zákonov, spomeniem len príkladne novelu Trestného zákona s novou skutkovou podstatou, o ktorej hovoria už mnohí odborníci, že je protiústavná, spomeniem teraz schválený zákon o obecnej polícii, teraz schvaľovaný vysokoškolský zákon, novelizovaný exekučný poriadok a mnohé, mnohé ďalšie veci, na ktoré legislatívne nečistoty a protiprávnosti poukazovali aj mnohí legislatívci, odborní pracovníci Národnej rady Slovenskej republiky, že v podstate aké konzekvencie v budúcnosti vyvodí vládna koalícia v takom prípade, ak zase my budeme hrať tým nezmyselným futbalovým zápasom, že Ústavný súd zrušil vaše protiústavné zákony. Mám dojem, že keď toto tvrdí politik, že je to vcelku asi normálne, pretože je to politická reč, politická rétorika, ale právnik by mal zvážiť slová, ktorý pozná činnosť, zmysel kompetencie Ústavného súdu a jeho miesto v spoločnosti, by mal zvážiť taký ten politický lacný príklad protiústavne schválených zákonov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili všetci prihlásení do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Pán spoločný spravodajca taktiež nie. Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je
návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 408, súčasťou návrhu je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh odôvodnil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pán Jozef Macejko.
Zároveň ďakujem pánu ministrovi Harnovi za uvedenie predchádzajúcich bodov programu.
Pán minister, máte slovo.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
na základe uznesenia vlády číslo 901/1999 predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, takzvaný cestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorého hlavným zámerom je získanie finančných prostriedkov do Štátneho fondu cestného hospodárstva, ktoré budú použité na správu a údržbu diaľnic a ciest. Ďalším zámerom bolo vyjsť v ústrety občanom zavedením krátkodobej nálepky, ako to sľúbil bývalý minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Palacka v decembri 1998. Tento zámer navrhujeme riešiť:
a) novým kategorizovaním motorových vozidiel za účelom ich zatriedenia na vyberanie úhrady za užívanie diaľnic a ciest pre motorové vozidlá,
b) zvyšovaním cien nálepiek pri vozidlách celkovej hmotnosti nad 12 do 20 ton.
Prosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby svojím hlasovaním podporili prijatie skráteného legislatívneho konania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, pretože neprijatím zákona s účinnosťou k 1. 1. 2000 hrozia štátu značné hospodárske škody, konkrétne vyčíslené vo výške asi 71 miliónov korún.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu vlády.
Teraz dávam slovo pánu poslancovi Gabrielovi Palackovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto vládnom návrhu v gestorskom výbore.
Pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní tohto vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Náš výbor tento vládny návrh prerokoval a odporúča Národnej rade súhlasiť s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie zákona o zákone o pozemných komunikáciách a odporúča prerokovať tento návrh zákona v prvom čítaní. Zároveň ma poveril, aby som túto správu na rokovaní Národnej rady predniesol.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Ústne sa do rozpravy hlásia dvaja páni poslanci. Pán poslanec Brňák a pán poslanec Gašparovič. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Brňák, máte slovo.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
aj vzhľadom na to, že vlastne ide o problematiku inej odbornosti, iného rezortu a je tu v podstate nový pán minister, nie minister pán Harna, a aj vzhľadom na to, že jednoducho naše apely a naše výzvy, ktoré sme adresovali profesionálnym kolegom právnikom z radov vládnej koalície, zostali zatiaľ nevyslyšané, cítim potrebu opätovne vystúpiť aj v spojitosti s týmto vládnym návrhom na skrátené legislatívne konanie a chcem opäť pomerne rozhodne a pomerne jasne vyjadriť naše stanovisko v tom smere, že ani v tomto prípade nejde o naplnenie dôvodu skráteného legislatívneho konania, tak ako sa to uvádza, ako je to uvedené v ustanovení § 89 rokovacieho poriadku.
Pre tých, ktorým nie je zrejmé znenie tohto zákonného ustanovenia, myslím si, že je potrebné ho opakovať neustále, pretože aj toto môže do istej miery napomôcť keď nie pre súčasnosť, aspoň pre budúcnosť, aby sme zvažovali takéto kroky, tak si ho dovolím odcitovať ešte raz. § 89 ods. 1: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona." Uvedené znenie ods. 1 § 89 rokovacieho poriadku inými slovami hovorí o tom, za akých mimoriadnych okolností je možné pristúpiť k rokovaniu v skrátenom legislatívnom konaní na pôde parlamentu v takzvanom stave legislatívnej núdze. V každom prípade sa tu majú na mysli také mimoriadne okolnosti, také mimoriadne udalosti, ktoré sú takpovediac objektívne a sú takpovediac vis maior, teda nespočívajú alebo neviažu sa na schopnosť, neschopnosť alebo subjektívnu povahu niektorých činiteľov, v danom prípade konkrétne vlády Slovenskej republiky. Vystúpil už v rámci predchádzajúceho bodu pán poslanec Gašparovič, ktorý navodil alebo ktorý uviedol, že možno v danom prípade by sme mali chápať predložené návrhy na skrátené legislatívne konanie ako stav istej legislatívnej núdze tejto vlády. Myslím si, že v takomto ponímaní by sme mohli aj my v opozícii akceptovať túto požiadavku, pretože skutočne sa ukazuje, že nie okolnosti a udalosti, za ktorých sa rokuje o týchto návrhoch zákonov, ale skôr činnosť samotnej terajšej slovenskej vlády navodzuje za istých okolností stav legislatívnej núdze.
Ak by ste takto zdôvodňovali aj tieto návrhy zákonov, myslím si, že z hľadiska istého extenzívneho výkladu by sme mohli takýto zámer podporiť a mohli by sme hľadať riešenia, aby táto vláda už nepôsobila v stave legislatívnej núdze a aby prípadne bola daná a existovala vláda, ktorá bude pracovať, tak ako pracovať jednoducho má. To znamená, ak vláda Slovenskej republiky, ktorá je povedzme rok pri moci a ktorá vie o tom, že platí tu istý právny stav, vie o tom, že do 15. novembra musí predložiť štátny rozpočet, musí vedieť aj o tom, že jednoducho zákony, ktoré sa viažu na schválený štátny rozpočet, musia byť schválené, musia byť účinné, musia byť publikované v Zbierke zákonov do tohto termínu 15. 11. Ak to neurobí, nie je možné o týchto zákonoch konať v stave legislatívnej núdze, ale samotná vláda je vystavená stavu legislatívnej núdze.
Pokiaľ ide o konkrétne dôvody, ktoré sú uvedené aj v tomto návrhu a ktoré hovoria a zdôvodňujú, prečo sa má konať v tomto skrátenom legislatívnom konaní, je tu opätovne ďalšia myšlienka hodná, by som povedal, zaradenia do nejakého panteónu citátov a myšlienok v rámci povedzme vlády alebo v rámci tohto parlamentu, tak ako aj v predchádzajúcich troch návrhoch. Dovolím si poukázať alebo upriamiť vašu pozornosť na túto perlu zdôvodnenia stavu legislatívnej núdze. Citujem: "Neprijatím zákona s účinnosťou k 1. 1. 2000 hrozia štátu značné hospodárske škody vo výške cca 70 miliónov slovenských korún." Tak to je skutočne úžasné. Ak predkladáme návrh na skrátené legislatívne konanie a dôvodíme ten stav legislatívnej núdze tým, že teraz existuje istý právny predpis, istá právna norma, ktorá rieši záležitosti viažuce sa k tejto matérii a k tomuto obsahu takým spôsobom, teda že štát dáva z hľadiska predchádzajúcich rozpočtových pravidiel na túto činnosť 71 miliónov korún, a ak by sa malo takto postupovať aj naďalej, hrozí štátu nejaké nebezpečenstvo, nejaká kalamita, nejaké zemetrasenie, niečo strašné v tom smere, že jednoducho ten stav je navodený sumou 71 miliónov korún.
Ak by sme prijali túto filozofiu, tak každý právny predpis, ktorý má nároky na štátny rozpočet, vlastne spôsobuje stav legislatívnej núdze v tejto spoločnosti v súčasnosti. Inými slovami povedané, ak povedzme neschválime dnes alebo zajtra, alebo o týždeň návrh, ktorý nám predložíte v stave legislatívnej núdze, ktorý napríklad obmedzí dávky sociálnej pomoci, na ktoré štát prispieval v minulom roku sumou napríklad 150 miliónov korún, a vy poviete, že vlastne tým, že štát vyplácal tieto sumy na sociálnu pomoc vo výške 150 miliónov korún, vlastne dostáva spoločnosť tento štát do stavu legislatívnej núdze, do nebezpečenstva, do mimoriadnych udalostí a okolností, tak nehnevajte sa na mňa, ale to je v podstate tendencia, ktorá smeruje k zrušeniu každého právneho predpisu, každého zákona a každej vyhlášky, ktorá má istú nárokovateľnosť na finančnú sumu viažucu sa na štátny rozpočet. To je v podstate cesta zvrátená a je to cesta do pekla.
Opätovne do tretice pevne verím, že po tretie, budem úspešný, opätovne sa obraciam a apelujem na odborníkov, na právnikov, na ústavnoprávnych odborníkov, tu neprítomných, pána poslanca Kresáka, pána poslanca Mészárosa, ktorí budú obhajovať aj naše farby, farby tohto parlamentu na budúcom Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý bude dôsledne a dôstojne dbať na dodržiavanie ústavnosti, zákonnosti, princípu právneho štátu a princípu ústavného štátu, princípu dodržiavania zákonov, jednoducho, aby vystúpili, aby prišli, prípadne ak sú niekde vzdialení či už z účelových alebo neúčelových dôvodov, aby nás jednoducho rozsúdili. Aby povedali oni ako autority na to pomazané, zrejme z hľadiska blízkej budúcnosti, aký je ich názor, ako budú oni reagovať v budúcnosti na takéto flagrantné porušenia zákonov, na takéto flagrantné porušenie v širšom zmysle slova samotnej Ústavy Slovenskej republiky. V tomto kontexte už nebudem vyzývať kolegu pána poslanca Šimka, pretože on svoje stanovisko už povedal, myslím si, že pán kolega Šimko volil cestu stanoviska politika, je to koniec koncov legitímne, pretože človek síce žije niekedy v akejsi vnútornej schizofrénii, možno ako právnik a politik, ale v každom prípade rešpektujem to, že parlament je predovšetkým orgán z hľadiska svojej povahy, z hľadiska svojho ducha orgán teda politický a takto vnímam aj jeho vyjadrenie a myslím si, že aj ono môže byť časom zhodnotené minimálne tým, že je niekde zapísané, niekde zaevidované a mám taký dojem, že v budúcnosti, prípadne ak sa zmenia mocenské pomery v tomto štáte, že bude to minimálne akože dobrý prostriedok, dobrý prostriedok na mnohé politické repliky spočívajúce v tom, že síce my sme tvrdili, že budeme dodržiavať zákon, že budeme dodržiavať ústavu, že budeme dodržiavať demokraciu, ale keďže ste ju vy nedodržiavali, tak ju ani my nebudeme dodržiavať.
To je úvaha, to sú myšlienky, myslím si hodné politika, ale nehodné právnika. Čiže ešte raz teda na záver, neviem, či je tu pán predseda ústavnoprávneho výboru, pán Orosz, nie je tu, ale dovolím si, iste bude počúvať v kancelárii ústavnoprávneho výboru, aj jeho, veľmi ho chcem poprosiť, aby sme to mali zapísané, zaznamenané aj pre budúcnosť, aký on má názor ako právnik, ako ústavnoprávny odborník na uvedené veci v počte už štyri, myslím si, že ich bude ešte viac, aby sme vedeli prípadne zvážiť aj naše stanovisko a naše rozhodnutie a naše hlasovanie o takých dôležitých veciach viažucich sa a vzťahujúcich na štátny rozpočet Slovenskej republiky.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)