Podpredseda NR SR B. Bugár:

V poriadku, takže sa hlási sedem poslancov ústne k tomuto bodu.

Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková, máte slovo.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážená Národná rada,

interpelujem pána predsedu vlády v súvislosti s diaľnicami a na úvod chcem poprosiť neprítomného pána predsedu, aby moju interpeláciu neposunul ministrovi dopravy, ako to bolo minule.

Diaľnica sever-juh, ktorá je uznaná Európskou úniou ako európsky koridor, je z veľkej časti zakonzervovaná. Vy sám ste v minulom volebnom období interpelovali pána premiéra Mečiara, kde ste spochybňovali schopnosť minulej vlády získať na medzinárodnom fóre tento koridor pre Slovensko. Stalo sa, koridor bol schválený, ale vašimi rozhodnutiami sa môže stať, že oň prídeme. Iste je vám známe, že poľská strana na základe pozastavenia výstavby diaľnic na Slovensku sa rozhodla, že peniaze z PHARE, ktoré získala na výstavbu prípojky k tejto diaľnici, tieto financie preinvestovala na prípojku k českej hranici. Aké diplomatické aktivity ste v minulosti vyvíjali a vyvíjate, aby sme o tento koridor na Slovensku neprišli?

Ďalej vás chcem požiadať, pán predseda, aby ste sa váhou svojej osobnosti zasadili za skončenie perzekúcií pracovníkov v štátnej správe a ich prepúšťania na základe ich názoru, resp. sympatiám k určitým politickým stranám, samozrejme, opozičným. Títo ľudia sú prepúšťaní pod zámienkou 10-percentného zníženia stavu štátnych zamestnancov. Sú to väčšinou odborníci, ktorí museli uvoľniť miesta už po voľbách prijatým členom, často neodborníkom, ale členom terajších koaličných strán. Navyše na týchto ľuďoch je páchané bezprávie, lebo viacerí, ak si aj nájdu zamestnanie, sú po zistení totožnosti odmietnutí s argumentom, že ak by boli prijatí, mohol by mať ich zamestnávateľ problémy. Môže sa stať, pán predseda, že títo ľudia budú po čase rehabilitovaní a obdobie vašej vlády bude označené ako totalitné.

Pán predseda, preto vás chcem opäť požiadať, aby ste prispeli k zníženiu napätia v spoločnosti zastavením tohto naháňania čarodejníc a uznali všetkých ľudí v tejto krajine ako rovnocenných občanov.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší vystúpi pán poslanec Kotian.

Poslanec M. Kotian:

Vážený pán predsedajúci,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

vážená pani ministerka,

vážený pán minister,

mám dve interpelácie. Prvá interpelácia je na predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

Vážený pán predseda vlády,

v dňoch 2. a 3. novembra 1999 priniesli u nás niektoré denníky správu, že vláda uvoľnila 18. augusta 8 097 tis. Sk z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy Úradu vlády Slovenskej republiky na realizáciu 17 projektov orientovaných na rómske etnikum. Návrhy vypracoval podpredseda vlády Pál Csáky a ich úlohou je podporiť realizáciu ľudských práv Rómov. Neočakávam odpoveď na otázku, či by nebolo lepšie tieto milióny investovať na pozdvihnutie sociálne zaostalých Rómov alebo ich dať ako kompenzáciu pestovateľom zemiakov na Spiši. Cieľom mojej interpelácie je aj otázka, či má vláda Slovenskej republiky a jej premiér pod kontrolou to, komu sa tieto peniaze poukázali na uskutočnenie uvedených projektov a ako tieto nevládne organizácie tretieho sektora preukázali kvalifikovanosť, že sú schopné splniť také náročné programy.

V prvej etape pán Csáky jednoducho pridelil 1 842 tisíc Sk na Slovenský helsinský výbor a na Nadáciu Sándora Márayho, aby uskutočnili školenia rómskych poslancov a funkcionárov v komunálnej správe pod názvom Realizácia ľudských práv Rómov v podmienkach samosprávy na Slovensku.

Moja prvá otázka znie: Aké preukázal Slovenský helsinský výbor personálne a odborné predpoklady, keď namiesto odborníkov z príslušných stupňov štátnej správy a samosprávy vedie školenie Rómov? Má takéto činnosti uvedená nadácia vo svojej registrácii?

Moja druhá otázka je však zložitejšia a má aj pikantnejšie súvislosti, ktoré poukazujú na jeden bod budúcej bielej knihy. Slovenský helsinský výbor dostal státisícový balík hlavne preto, lebo pán Danihel, vládny splnomocnenec pre rómsku otázku je členom predsedníctva tejto treťosektorovej ogranizácie. Preto nie je náhoda, že práve on bol hlavným aktérom prvého školenia v hoteli Detva v meste toho istého mena. Takže otázka znie: Vie pán predseda vlády, že dnes idú obrovské prostriedky od pána Csákyho len tým smerom, kde má niektorý člen tímu pána Csákyho nejakú nadáciu?

Tretia otázka vlastne potvrdzuje moje dôkazy, ktoré sú k dispozícii. Ak dostal peniaze na Rómov do svojej nadácie pán Danihel, tak potom môže peniaze na Rómov dostať aj maďarská nadácia pána Csákyho. Môžete mi, pán premiér, odpovedať, prečo dostala Nadácia Szándora Márayho z Dunajskej Stredy peniaze slovenských daňových poplatníkov?

Pri hľadaní argumentov vám pomôžem. Za finančné prostriedky z Maďarska bola táto nadácia zriadená na prelievanie financií do politických kruhov pána Csákyho a jej ciele sú výslovne politické. Jej mladučký predseda študoval politológiu v Budapešti, čo len potvrdzuje známu skutočnosť o úlohách v záujme politiky Maďarska. Je údajne členom Strany maďarskej koalície, volá sa Jarabík s trvalým bydliskom v Dunajskej Strede, čiže v mieste pôsobenia aj ich spoločnej nadácie. Nie je náhodou, že pravou rukou pána Csákyho pri vykonávaní záverov nadácie je jeho stranícka kolegyňa pani Jarabíková. Tiež má trvalé bydlisko v Dunajskej Strede a zhodou okolností je aj matkou predsedu Nadácie Sándora Márayho. Tieto základné informácie o tejto nadácii sú dostupné aj na internete. Ako vidíte, to meno sa nejako zhoduje aj s pani poslankyňou Podhradskou, ktorá ho tu spomínala v interpelácii predo mnou.

Moja druhá interpelácia je na ministra kultúry Slovenskej republiky Milana Kňažka.

Vážený pán minister, podpredseda vlády Pál Csáky vyčlenil pre Slovenský helsinský výbor a maďarskú Nadáciu Sándora Márayho z Dunajskej Stredy 1 842 tisíc Sk na projekt Realizácia ľudských práv Rómov v podmienkach samosprávy na Slovensku. Je to vlastne časť peňazí zo sumy 8 097 tisíc Sk, ktoré boli na tento účel schválené zo Všeobecnej pokladničnej správy Úradu vlády Slovenskej republiky. Vidíte, pán minister, že peniaze dostávajú nevládne organizácie, ktoré fungujú na princípe občianskych združení. Takže milióny korún idú na nevládne organizácie, dokonca na maďarskú, úzko spätú s úlohami maďarského štátu na našom zvrchovanom území, pretože ten ju založil a finančne dotuje.

Keď bol premiér pán Dzurinda na návšteve v Spojených štátoch amerických, navštívil aj dve významné mimovládne organizácie spolu s ministerkou zahraničných vecí Spojených štátov amerických. Predniesli prejavy v honosnej budove tejto nevládnej organizácie, ktorá dostáva od vlády príspevky na svoju činnosť. Je to, pán minister, bežná prax aj v americkom kultúrnom prostredí. Matica slovenská, ktorá pracuje na princípe zákona o občianskych združeniach, je pravdu povediac, prvé neštátne ministerstvo kultúry v Európe a na území Slovenska určite. Má 150-ročnú históriu a korene jej právnej subjektivity sú zasadené do inštitúcie s názvom Národná knižnica, pričom plody a kvety Matice slovenskej sú fondy, čiže poklady tejto našej knižnice. Sme skutočne jediný štát s takouto výnimočnou históriou Národnej knižnice, ktorá vznikla skôr ako štát a oveľa skôr ako ministerstvo kultúry, ktoré počas tohto volebného obdobia vediete.

Ak túto podstatu chcete vytrhnúť z matičného prostredia, tak v kontexte prideľovania miliónových dotácií na maďarské a Maďarskom podporované nadácie je to nepochopiteľný a protislovenský čin. Nikto sa nevládnym inštitúciám Spojených štátov amerických nevyhráža, že im nejakým zákonom štát skonfiškuje budovy aj s múzeom, knižnice s archívmi, a neobviňuje ich, že držia tieto inštitúcie ako rukojemníkov. Ak zrealizujete svoj zámer, celkom iste sa zapíšete do slovenskej histórie čiernymi písmenami. V súvislosti s predchádzajúcimi úvahmi, pán minister, žiadam odpoveď, čo vás motivuje, resp. vedie k útoku na nevládnu organizáciu Slovákov Maticu slovenskú, pričom ako nástroj chcete použiť tzv. knižničný zákon. Takto si už ani v Turecku nevybavujú účty, ktoré vyplývajú z rozdielnosti politických názorov, čo je zrejmé, že problém, ktorý rozohrávate, je mentálny, a nie právny.

Smutným paradoxom a čiernym odkazom do budúcnosti je skutočnosť, že práve pod vaším vedením dnes vydáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky viac ako 30 miliónov Sk na činnosti maďarských mimovládnych organizácií, pričom realizujete plány veľkorysej podpory tretieho sektora. Môžete mi odpovedať na položené otázky aj cez prizmu tej skutočnosti, že ani komunistické a internacionalistické ministerstvo kultúry za socializmu nesiahlo na existenčnú podstatu Matice slovenskej, keď popritom podporovalo aj CSEMADOK, ktorý prekvitá dodnes?

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hudec. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán podpredseda parlamentu,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

a teraz neviem, ako mám pokračovať v oslovení, pretože podľa § 130 ods. 7 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa bod Interpelácie prerokuje za účasti všetkých členov vlády Slovenskej republiky. Čo mám teraz povedať? Vážená bábková vláda Slovenskej republiky, čo by bolo najpravdivejšie, alebo vážení dvaja členovia vlády Slovenskej republiky?

Jednoducho si myslím, že ide o hrubé porušovanie základných princípov demokracie, ktoré sa už aj verejne, povedal by som, bez akejkoľvek hanby prezentuje pred všetkými občanmi Slovenskej republiky. To, že tu dnes vládne Dzurindova totalita, je jasné. Ale to, že sa takto ignoruje aj formálna stránka tejto skutočnosti, tak to je už úžasné. Dúfam, že občania Slovenskej republiky si túto vec všimnú. A, pán podpredseda, nehnevajte sa na mňa, neurobili ste podľa mňa nič preto, aby ste naplnili túto literu zákona. Ak vám neprekáža ani to, že nedošlo k riadnemu ospravedlneniu členov vlády, kto zastupuje, akým spôsobom tu bude prítomná celá vláda Slovenskej republiky, je to veľmi smutné vysvedčenie pre toto volebné obdobie Slovenskej republiky a pre tento politický režim, ktorý má veľmi ďaleko od demokracie.

Rád by som interpeloval predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorá tu nie je prítomná a ktorú naozaj teraz budem nazývať bábkovou vládou tohto štátu. Množia sa prípady veľmi tvrdého etnického násilia najmä na jazykovo zmiešanom území Slovenskej republiky a, bohužiaľ, vyúsťujú do toho, že sa vysídľuje toto územie veľmi pomaly, nenápadne, vysídľuje sa občanmi, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti. Je to spôsob veľmi nebezpečný, pretože je pomalý, skrytý a zakrývaný rozličnými inými kauzami. Robia sa vlastne etnické čistky na časti územia suverénneho štátu.

Stačí, aby ste si pozreli inzeráty v novinách, aby ste sa pozreli, ako vyzerá stav ponuky a predaja nehnuteľností v týchto oblastiach, aby ste si skontrolovali, kto predáva byty a domy v Dunajskej Strede, v Galante, resp. v obciach týchto jazykovo zmiešaných oblastí. Bolo by to veľmi zaujímavé zistenie. Približne zo 75 takýchto inzerátov, náhodne vybratých 12 inzerátov bolo takých, že všetko predávali občania, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti a idú sa presťahovať na iné územie Slovenskej republiky. To je signál, ktorý svedčí len o tom, čo ste všetko už stačili vyviesť Slovenskej republike a čo nám možno zakladá budúcu veľmi veľkú hrozbu vnútornej integrity tohto štátu. Nebudem viac komentovať a nebudem viac detailne rozoberať situáciu.

Prečítam presnú citáciu interpelácie, ktorú podám aj písomne:

Ako chce terajšia vláda kompenzovať vami spôsobený etnický tlak na vyše milióna občanov Slovenskej republiky slovenkej národnosti v oblasti jazykovo zmiešaného územia Slovenkej republiky, najmä na jej južnej časti? Upozorňujem, že sa stále množia prípady vysťahúvania slovenských rodín občanov slovenskej národnosti z obcí a miest, kde narastá etnický tlak maďarskej menšiny. Stačí si urobiť analýzu inzertných ponúk na predaj nehnuteľností, najmä bytov a rodinných domov, aby bolo jasné, že akceleruje etnická čistka sledujúca zrejme cieľ etnicky čistého územia, čo je v hrubom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodne uznanými princípmi fungujúcich demokratických štátov a veľmi vážne ohrozuje národné záujmy Slovenskej republiky.

Ďakujem za nepozornosť našej bábkovej vlády.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová je ako ďalšia vystupujúca. Pripraví sa pán poslanec Zelník.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážení prítomní,

dovoľte mi, aby som obdobne ako môj predrečník vyjadrila nespokojnosť s neprítomnosťou členov vlády, s ich ignoranciou, až na jediného tu prítomného pána ministra, a dovoľte mi, aby som vo svojej prvej interpelácii interpelovala neprítomného podpredsedu vlády pána Hamžíka, a to touto interpeláciou.

Po návšteve belgických poslancov v súvislosti s kauzou výletov našich Rómov do zahraničia ste túto misiu belgických poslancov, pán podpredseda vlády, označili za povrchnú. Pravdepodobne ste mali na takéto konštatovanie dôvody a svoje argumenty podľa mojich skúseností s rôznymi misiami, ktoré skúmajú situáciu na Slovensku, sa domnievam, že máte aj časť pravdy. Uviedli ste, pán podpredseda vlády, že na rokovaní vlády ste vyzvali podpredsedu vlády Pála Csákyho a štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí, aby zvážili oficiálnu reakciu cez náš zastupiteľský úrad na túto misiu, a to z dôvodu, dovolím si citovať, je to citácia, ktorá bola uverejnená v tlači 18. októbra 1999, v ktorej ste uviedli, že: "Nemôžeme si dovoliť, aby sa takéto informácie, ktoré nie sú v súlade s realitou, prezentovali v Belgicku."

Vážený pán podpredseda vlády, plne s vami súhlasím, že si Slovenská republika nemôže dovoliť, aby sa v zahraničí prezentovali skutočnosti, ktoré nie sú v súlade s realitou. Je to skutočne nebezpečné pre Slovenskú republiku. Ako bývalá podpredsedníčka vlády som sa presvedčila, že mnohé skutočnosti, ktoré nezodpovedali realite, sa v zahraničí prezentovali ako v skutočnosti existujúce a pravdivé a skutočne deformovali pohľad zahraničia na Slovenskú republiku, na činnosť vlády Vladimíra Mečiara osobitne. Preto si dovolím mať nasledujúcu otázku: Čo urobil pán podpredseda vlády Csáky, aby vyvinul úsilie na uvedenie správy belgických poslancov na pravú mieru? Čo urobil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, aby inicioval naše zastupiteľské orgány, aby uviedli skutočnosť na pravú mieru?

To sú otázky a interpelácie na pána podpredsedu vlády Hamžíka.

Moja druhá interpelácia je veľmi krátka. Vyplýva z konkrétneho listu nášho občana a je adresovaná neprítomnému ministrovi Lászlóovi Miklósovi, ministrovi životného prostredia. Jej podstata vyplýva, ako som už uviedla, z listu, ktorý som dostala od občana, ktorý vo svojom liste uvádza, že v pitnej vode v Bratislave sa opätovne ako v roku 1973 objavujú ropné prvky. I keď sa mi to nechce veriť, že by táto informácia bola pravdivá, prosím vás, pán minister, a tým plním aj želanie občana a kladiem vám otázku, či zloženie pitnej vody v Bratislave vyhovuje hygienickým parametrom, či sa v nej nachádzajú ropné prvky.

Moja tretia interpelácia smeruje k neprítomnému predsedovi vlády Dzurindovi a týka sa informácií o Rezolúcii číslo 165, ktorú prijal Kongres Spojených štátov amerických, a v tejto rezolúcii vyjadril podporu Slovenskej republike.

Pán predseda vlády, podali ste informácie na tlačovej besede, ktoré prevzali viaceré médiá. Všetky médiá informovali o tejto rezolúcii a viaceré túto rezolúciu dali do bezprostrednej súvislosti s vašou návštevou v Spojených štátoch amerických.

Chcem doplniť, že rezolúcia bola vypracovaná na základe návrhu kongresmana Johna Micka, ktorý s týmto návrhom vystúpil v americkom Kongrese ešte 29. júla 1999, takže bezprostredná reakcia na vašu návštevu, prijatie tejto rezolúcie, nemohla byť. Čo ma však oveľa, ale oveľa viac mrzí, že ste neinformovali slovenskú verejnosť, že pri prijímaní tejto rezolúcie a v súvislosti s ňou v americkom Kongrese vystúpil kongresman Barth Sthupa, ktorý v súvislosti s touto rezolúciou ocenil činnosť vlády Vladimíra Mečiara, keď vyhlásil, a tu citujem: "Rád by som sa poďakoval bývalej vláde Vladimíra Mečiara za významnú úlohu, ktorú táto vláda zohrala v navigovaní Slovenskej republiky počas počiatočných dní budovania demokracie na Slovensku."

Chcem povedať, vážený pán predseda vlády, že táto rezolúcia nie je odrazom len vašej činnosti a ohodnotenia zmeny, ktorá nastala na Slovensku, ako to často prezentujete, ale je hodnotením aj pozitívnej činnosti vlády Vladimíra Mečiara pri aktivizácii sa za demokraciu na Slovensku. A takto, žiaľ, nebola Rezolúcia číslo 165 v našich masmédiách prezentovaná. A že skutočne ide o takúto situáciu, potvrdila washingtonská redaktorka, ktorá uviedla, že slová spomínaného kongresmana sú zaznamenané aj v archíve amerického Kongresu.

Takže moja otázka znie: "Prečo nebola informácia komplexná?"

Štvrtá otázka je na pána ministra Pittnera.

Vážený pán neprítomný minister vnútra, chcem sa vo svojej interpelácii dotknúť otázky, ktorá už dnes taktiež bola iným poslancom interpelovaná, a to je vyšetrovanie nehody známeho speváka Jozefa Ráža. Tlač informovala, a je tu aj skutočnosť, že ešte koncom októbra sa vyšetrovanie tejto záhadnej dopravnej nehody nepohlo z miesta. Do Nemeckej republiky nebola zaslaná žiadosť o prešetrenie, resp. vypočutie osoby, ktorá spôsobila túto dopravnú nehodu a naše orgány osobu, ktorá spôsobila dopravnú nehodu, pustili do zahraničia bez toho, že by sa urobil záznam o nehode, čo je veľmi nezvyklé a podľa môjho názoru aj neprípustné.

Tlač sa vzápätí v tom čase nezaoberala tým, prečo príslušné orgány dopravnej polície neurobili záznam o nehode, ktorý sa vždy uskutočňuje, a môžem po svojej dopravnej nehode potvrdiť, že veľmi dôsledne vrátane dychových skúšok a dlhého protokolu, ale na toto tlač nepoukázala, ale sa zaoberala otázkou, či Jozef Ráž v kritikom čase mal na hlave prilbu alebo nemal, či požil alkohol alebo nepožil. Keby bol spravený záznam, tieto otázky by nemuseli byť predmetom tlače, pretože dychová skúška a odber krvi toto jasne mohli vylúčiť. Myslím odber krvi osoby, ktorá spôsobila dopravnú nehodu, a Jozefa Ráža v nemocnici. Zastávam názor, že predlžovanie vyšetrenia tejto nehody nie je náležité, a chcem vás požiadať, pán minister, aby ste svojou autoritou urýchlili vyšetrenie tejto nehody.

Nevidím toto predlžovanie za adekvátne. Totiž okrem povinnosti vyšetriť dopravnú nehodu, je tu ešte aj iný aspekt, a to finančný aspekt. Pri nedoriešení tejto nehody nemôže nastať regresné konanie, v ktorom by naše zdravotníctvo regresne vymáhalo od zodpovednej osoby za túto nehodu náhradu finančných nákladov, ktoré sú vynaložené na liečenie, resp. boli vynaložené na liečenie pána Jozefa Ráža.

Ako potom funguje aj v zdravotníctve - a to budem interpelovať pána ministra zdravotníctva -, regresné vymáhanie nákladov pri dopravných nehodách od osôb, ktoré tieto dopravné nehody spôsobili, keď pri takto sledovanom prípade je takáto liknavosť a vôbec sa nepostupuje razantne na vyšetrenie tejto nehody.

Vážený pán minister vnútra, k svojej interpelácii pridávam aj interpeláciu, či ste presvedčený o tom, že orgány polície, ktoré postupujú pri vyšetrovaní takzvaného únosu, lepšie povedané zavlečenia, lebo uniesť možno jedine osobu duševne chorú a maloletého, zavlečenia Kováča mladšieho do cudziny, či postupujú vo veci Ivana Lexu v súlade s platným právom. Amnestiu totiž nemožno zrušiť. Už to uviedli viacerí experti, a keďže táto vláda sa veľmi ohliada na názory amerických expertov, chcem uviesť výrok kongresmana Hyda, myslím tým kongresmana Spojených štátov amerických, ktorý vyjadril počudovanie nad neštandardným postupom premiéra Dzurindu. Vážený pán minister vnútra, nič vám toto nehovorí?

Ďalej vám chcem dať do pozornosti vyjadrenie riaditeľa washingtonskej organizácie GAP, vyjadrenie, ktoré tu už spomínala pani poslankyňa Podhradská, ktorý v rozhovore pre washingtonskú redaktorku vyjadril jednoznačné stanovisko, že amnestia je nedotknuteľná. V kontexte s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý jasne uviedol, že premiér Dzurinda nebol kompetentný zrušiť Mečiarovu amnestiu, nemáte pocit, pán minister, že sa tu postupuje protiústavne, že vo vašom rezorte sa uskutočňuje konanie, ktoré je v rozpore s ústavou a v rozpore s platným právom? Opakujem vám, že riaditeľ washingtonskej organizácie GAP - je to organizácia, ktorá je založená zákonom a jej základnou kompetenciou je odkrývať nelegálne aktivity vládnych inštitúcií, sa vyjadril, že žiadna vláda nemá moc zrušiť amnestiu, žiadna inštitúcia takto nemôže urobiť.

Vážený pán minister vnútra, moja otázka v týchto súvislostiach znie: Je postup konaný proti Ivanovi Lexovi v súlade s ústavou? Nemáte pocit, že tu ide o protiústavné konanie? Veď Ústavný súd jednoznačne uviedol, že predseda vlády Dzurinda nebol na to kompetentný, teda nekompetentne vydal ďalšiu zrušovaciu amnestiu, ktorá nemôže zrušiť už predchádzajúcu amnestiu.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďalšia moja interpelácia smeruje na neprítomného pána ministra Harnu, a síce v nasledujúcej súvislosti.

Premiér Dzurinda v júni tohto roku uviedol, že v roku 2000 nastane rázny nástup v stavebníctve. Toto jeho vyjadrenie odpublikovali viaceré denníky. Uskromním sa s citáciou v Národnej obrode z 19. júna 1999. V súvislosti s týmto výrokom predsedu vlády Dzurindu, vážený pán minister, sa vás pýtam, koľko financií dostane stavebníctvo pre rok 2000, koľko financií dostane bytová výstavba? Sú tieto financie adekvátne vyhláseniu premiéra Dzurindu, že v roku 2000 nastane rázny nástup stavebníctva? Domnievam sa, že nie.

V roku 1999 súčasná vláda mala plán vystavať 10 tisíc bytov. Koľko bytov, vážený pán minister, bolo v skutočnosti vystavených? Podľa mojich informácií, ktoré čerpám z tlače, v novembri tohto roku bolo vystavaných, dokončených 488 bytov, pardon, 489 - mám tu našepkanie, že treba pripočítať jeden byt, a to pre predsedu vlády pána Dzurindu. Podľa informácie z tlače mám aj spresnenie, že ide o byty, ktoré vlastne rozostavala ešte Mečiarova vláda. Preto sa opätovne pýtam, či je plán 12 500 bytov adekvátny ráznemu nástupu stavebníctva a či financie, ktoré sú prisľúbené v rozpočte pre túto úlohu, sú adekvátne výroku predsedu vlády, spomínanému výroku predsedu vlády Dzurindu.

Moja posledná interpelácia je na neprítomného pána ministra Šagáta. Táto interpelácia vyplýva z dnešnej tlače, a to Národnej obrody. Ako vieme, je tento rok Rokom starších a v súvislosti s tým bola zorganizovaná konferencia na tému Ochrana starších ľudí.

Vážený pán minister, vystúpili ste v nej aj vy. Po tejto konferencii bola organizovaná tlačovka, kde vám novinári kládli otázky k problematike starších ľudí. V rámci týchto otázok bola daná aj otázka, ako sa pozeráte na nezvyšovanie dôchodkov v budúcom roku. Vaša odpoveď bola skutočne úžasná. Budem ju citovať, čo ste povedali novinárom. Vaša reakcia bola nasledujúca, citujem: "Je to nevhodné paušalizovanie dôchodcovského problému." Podľa vašej mienky peniaze nie sú jediným ukazovateľom kvality života. Obrátili ste pozornosť na životný optimizmus, dobré zdravie, veselú myseľ a uviedli ste záver, že chudobní ľudia sú oveľa šťastnejší než milionári. Vrchol vášho postoja bol, že ste poukázali - a teraz citujem z Národnej obrody - na príklad Eskimákov, ktorí odchádzajú do fujavice, aby zomreli, keď sa nevedia uživiť.

Vážený pán minister, je to úžasná reakcia, je to úžasný cynizmus. Pýtam sa vás, čo ste týmto chceli povedať. Čo ste týmto v Roku starších chceli naznačiť našim dôchodcom? Už som mala telefonát rozhorčenej dôchodkyne, ktorá sa ma s plačom pýtala, resp. dala mi impulz, aby som vás interpelovala, či týmto vaším výrokom ste chceli naznačiť našim dôchodcom, že sa majú niekde vybrať, aby zomreli, pretože z dôchodkov pri zvyšovaní tepla, elektriny, plynu, poplatkov za lieky, potravín, čo sa očakáva, skutočne nebudú môcť vyžiť a naznačovaný odchod do fujavice, aby zomreli, pre nich asi bude jediným riešením.

Vážený pán minister, odpovedzte mi na otázku: Aký prístup máte k starším ľuďom vôbec a k zabezpečeniu ich poslednej fázy života?

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a verím, že na tieto svoje otázky od neprítomných ministrov dostanem odpoveď, ale nie takú vyhýbavú, ako ju dostávam doteraz počas hodiny otázok a v písomných odpovediach na interpelácie.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší vystúpi pán poslanec Zelník a pripraví sa pán poslanec Andrejčák.

Pán poslanec Maxon má procedurálny návrh.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

aby sme teda mali možnosť ukončiť tento blok, dávam procedurálny návrh, aby sme rokovali po 19.00 hodine.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, dá sa to urobiť aj jednoduchšie. Nemusíme o tom hlasovať, ak je všeobecný súhlas. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme...

(Hlasy v rokovacej sále.)

Áno, dobre.

Páni poslanci, prosím vás, prezentujme sa, budeme hlasovať. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme, aby sme s týmto bodom pokračovali aj po 19.00 hodine a dokončili ho.

Prezentovalo sa 30 poslancov.

Takže budeme pokračovať.

Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

(Ruch v rokovacej sále.)

Rokovací poriadok si prečítajte, pani poslankyňa Belohorská. Hneď vám to bude jasné.

 

Pán poslanec Zelník, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

je na škodu veci, že rokovací poriadok sa vyžaduje vtedy, keď ide o nás, keď ide o vládnu koalíciu alebo pánov ministrov, tak vtedy sa rokovací poriadok akosi obchádza, pretože podľa rokovacieho poriadku by sme mali prednášať interpelácie pre pánov ministrov, takto to prednášam jedine pre jedného pána ministra a vlastne pre svojich kolegov. Ale pani kolegyňa ma počúva, takže dobre.

Interpelujem pána ministra zdravotníctva a pýtam sa ho, prečo nefunguje centrálny register poistencov, respektíve prečo ministerstvo zdravotníctva obchádza zákon. Pre vás, pre kolegyne a kolegov vysvetlím, v čom je to obchádzanie zákona, pretože zákon číslo 273 jednoznačne hovorí, že ministerstvo zdravotníctvo zabezpečuje vedenie centrálneho registra poistencov. Zo zákona je dané, akým spôsobom, a to, prečo je to tak dané, vychádza z praktickej skúsenosti a má to svoje logické opodstatnenie, ako by malo ministerstvo zdravotníctva konať. Poisťovne by mali nahlasovať počet poistencov k 20. dňu príslušného mesiaca. Poviem príklad: Je teraz november, poisťovne mali nahlásiť poistencov k 20. novembru do centrálneho registra. Tam sa stretnú všetky údaje a centrálny register poistencov zistí, že vychádza množstvo duplicitne nahlásených poistencov. Centrálny register má 7 dní na spracovanie a odošle túto informáciu o tom, že poisťovne nahlásili duplicitných poistencov naspäť jednotlivým poisťovniam. Poisťovne majú 18 dní na to, aby opravené počty poistencov nahlásili naspäť do centrálneho registra a centrálny register potom urobí prerozdelenie na príslušný počet poistencov.

Ministerstvo zdravotníctva to robí tak, že sa opýta v decembri, koľko mali počet poistencov v novembri a urobí prerozdelenie. Takto stále je 300 tisíc poistencov vykazovaných ako duplicitných. Preto sa pýtam pána ministra, prečo nefunguje centrálny register poistencov, respektíve prečo ministerstvo zdravotníctva obchádza zákon a neriadi sa zákonom.

Pýtam sa pána ministra, prečo sa pri prerozdeľovaní poistného nepostupuje podľa zákona. Podľa zákona číslo 273 sa poistné prerozdeľuje systémom podľa vekových kategórií. Tento index nákladovosti má stanoviť ministerstvo, napríklad pre rok 2000 malo stanoviť do 30. 9. 1999. Do dnešného dňa tak nebolo urobené. Štátny dozor zo zákona má povinnosť skontrolovať, či tento index nákladovosti je reálny alebo nie. Podľa čoho budú poisťovne, podľa čoho bude ministerstvo zdravotníctva, respektíve správca účtu prerozdeľovať poistné, keď ide o 3 mld. korún, ktoré sa deje nie podľa zákona? Teda pýtam sa pána ministra, na základe čoho a podľa akých pravidiel sa prerozdeľuje poistné.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Andrejčák. Pripraví sa pán poslanec Gajdoš ako posledný.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec I. Andrejčák:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

dovoľte mi, aby som najprv vyjadril protest proti porušovaniu zákona, ktorého sa dopúšťajú predseda vlády, podpredsedovia vlády a ministri vlády Slovenskej republiky, ktorí vedome porušujú zákon číslo 350/1996 Z. z., jeho § 130 ods. 7, ktorý hovorí: Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám. Preto protestujem proti tomu, že tu nie je minister vnútra, minister obrany a minister zdravotníctva, pretože im som povedal, že ich budem interpelovať.

K interpelácii na predsedu vlády pána Dzurindu. V zákone o rokovacom poriadku Národnej rady je stanovená povinnosť ministrom vlády a predsedovi vlády byť prítomný na plenárnej schôdzi pri interpeláciách. Pripomínam, že toto je zákonná povinnosť, tak ako som ju citoval. Nie je to iba právo. Aj pri schvaľovaní programu schôdze hlasovaním sme schválili program a na konci tohto textu, ktorý máte všetci, je napísané podľa § 130 ods. 7 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa bod Interpelácie prerokuje za účasti všetkých členov vlády Slovenskej republiky. Takže prezentujeme slovenskému voličovi porušovanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky predsedom vlády a ministrami vlády. Protestujem proti takejto praxi.

Žiaľ, nemôžem interpelovať predsedu Národnej rady ani predsedajúceho na pléne pána podpredsedu Bugára, prečo nepresadili, aby vláda Slovenskej republiky dodržiavala zákon Národnej rady číslo 350. Interpelujem preto predsedu vlády týmito otázkami:

1. Prečo nezabezpečil predseda vlády, aby členovia vlády dodržali zákon číslo 350/1996 Z. z., osobitne § 130 odsek 7? Chcem vedieť, či neorganizoval splnenie zákona členmi vlády alebo či mu ministri vlády odmietli tento zákon dodržať.

2. Či je alebo nie je schopný on ako predseda vlády organizovať prácu vlády tak, aby bol zákon vládou Slovenskej republiky dodržaný.

3. Dávam otázku, aký je rozdiel medzi porušovaním zákona predsedom vlády alebo ministrom vlády a podnikateľom, ktorý má zaplatiť daň, ale mu iní dlhujú, a preto nemá z čoho. Aký je rozdiel medzi opitým ministrom a opitým vodičom v Slovenskej republike?

Žiadam, aby na tieto otázky bolo konkrétne odpovedané a nebola dávaná všeobecná odpoveď.

A v súvislosti s priebehom týchto našich protestov chcem pána poslanca Sopka poprosiť, čítajte lepšie, pán kolega, pardon, pán predseda výboru, čítajte lepšie výklad, poslanci sa môžu zúčastniť na interpeláciách, ale nemajú nikde napísané, že musia byť prítomní. A nakoniec po druhé, je nás z opozície viac ako vás percentuálne. Takže nekritizujte nás za to, keď my kritizujeme vládu, ona porušovala zákon.

Interpelujem ministra zdravotníctva pána Šagáta. Poslucháči vysokých škôl, žiaci a študenti stredných škôl, ktorí študujú mimo miesta svojho trvalého bydliska a sú ubytovaní v hromadných zariadeniach, majú lekársku starostlivosť. Vo väčšine vysokoškolských internátov boli urobené ambulancie, do ktorých títo poslucháči vysokých škôl chodili. Odhadujem a prosím, to je naozaj iba laický odhad, že je to vyše 100 tisíc občanov Slovenskej republiky.

V organizácii a riadení zdravotnej starostlivosti o zdravie občanov ako ústredný orgán štátnej správy máme ministerstvo zdravotníctva. Ako je však vidieť, toto ministerstvo vedené pánom ministrom Šagátom je viac na riešenie politického boja s ľuďmi a na ozdobu než na starosť o zdravie mládeže. Na veľké prekvapenie žiakov, študentov a poslucháčov vysokých škôl boli zrušené lekárske ambulancie v internátoch uvedených škôl. Žiaci a študenti boli poučení a odkázaní, aby na lekárske ošetrenie išli do miesta svojho trvalého bydliska. Takéto riadenie zdravotníctva a takáto starostlivosť o mladých ľudí je prejavom nezáujmu u občanov, aj keď to Demokratická únia so svojím ministrom riadi inak. Neviem si predstaviť ako študent z Košíc alebo Sniny, ktorý v stredu dostane horúčku, pocestuje k lekárovi do Košíc alebo do Sniny, aby ho ošetroval. To je nehumánny vzťah k ľuďom a nechcem o tom viac hovoriť. Pripomínam len, že neprijmem argument, že pravdepodobne je to nedopatrenie kvôli zrušeniu dorastových lekárov. Ak navrhuje niekto normu slovenskému parlamentu a tou normou pácha škodu Slovensku, treba ho odsúdiť rovnako, ako by ju chcel urobiť úmyselne. Nech teda každý, kto predkladá návrh zákona, si dobre zváži jeho dosahy na obyvateľov. Alebo tu môže ísť aj o odradenie od štúdia mládeže z vidieka a odľahlých častí Slovenskej republiky, ale nechce sa mi tomu veriť.

Interpelujem ministra vnútra pána Pittnera. V súvislosti s reorganizáciou Policajného zboru Slovenskej republiky ste okrem iného, pán minister, zdôvodňovali rušenie okresných riaditeľstiev Policajného zboru tým, že je veľa policajtov v úradoch a zrušením okresov, respektíve niektorých, budú posilnené výkonné zložky polície. Hovorilo sa o poriadkovej a dopravnej polícii. Žiadam písomne a konkrétne uviesť počet po okresoch, v ktorom zo zrušených okresov koľko policajtov prešlo do výkonných zložiek:

a) poriadkovej polície,

b) dopravnej polície,

c) ostatných zložiek,

d) zostalo v úradníckych funkciách.

Že sa to dá spočítať a presvedčiť sa o tom, nepochybujte. Uvedené údaje žiadam aktualizovať buď k 1. novembru, alebo k 1. decembru 1999, pretože mienim požiadať výbor pre obranu a bezpečnosť o preverenie pravdivosti tejto informácie. Na základe protestov policajtov je to veľmi vážna otázka a budeme bojovať za ich práva.

Interpelujem pána ministra Kanisa, ak mi dovolíte, po 19.00 hodine.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nech sa páči, ak je všeobecný súhlas. Nech sa páči, pán poslanec, môžete dokončiť.