Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
O slovo sa prihlásil pán spoločný spravodajca. Potom s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci: pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Paška. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.
Pán poslanec Kováč, spoločný spravodajca.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
pani poslankyňa Aibeková otvorila problém stomatológie, pán poslanec Zelník tiež o ňom hovoril, žiaľ, nie celkom presne, pretože zrejme v čase, keď sme už prijímali stanovisko práve k pozmeňujúcemu návrhu dnes vo výbore, už asi nebol prítomný, takže nevie presne text, aký bol prijatý. Problém, ktorý vznikol, bol problém výplne alebo ošetrenia zubného kazu, ktorý je definovaný v bode 2 Záchovná stomatológia pri plne hradených výkonoch stomatológie. Ten problém vznikol najmä preto, že stomatologická komora predovšetkým svojimi tvrdeniami dokumentovala, že nebolo možné zaviesť ošetrenie zubného kazu v tom rozsahu, ako je definovaný tu, pre všetky vekové kategórie, a my sme vlastne hľadali riešenie vo výbore, akým spôsobom zachovať dve veci.
Po prvé, ako zachovať, aby každý občan Slovenskej republiky mal plne hradené z prostriedkov zdravotného poistenia ošetrenie zubného kazu, ale pritom aby sme našli takú formuláciu, ktorá dovolí takéto ošetrenie vôbec zdravotným poisťovniam hradiť. Kompromisné riešenie po dohode s predstaviteľmi Slovenskej stomatologickej komory alebo Komory zubných lekárov sme našli a má nasledujúce znenie, ktoré predkladám ako pozmeňujúci návrh a ja si ho potom dovolím zdôvodniť. V12, to znamená ošetrenie zubného kazu, ktoré má hodnotu 190 bodov, podľa nášho návrhu obsahuje liečbu, definitívnu výplň bez ohľadu na jej typ a rozsah. Plastickú trvalú výplň v celom rozsahu chrupu z amalgámu vo frontálnom úseku v rozsahu očných zubov z estetického samopolymerizujúceho materiálu uhrádzame do dovŕšenia 18. roku. Zavádzame nové, to znamená V13, ošetrenie zubného kazu, novú zmenu, obsahuje liečbu kazu a výplň z plastického materiálu bez ohľadu na jej typ a rozsah v celom úseku chrupu uhrádzané po dovŕšení 18. roku.
Ten rozdiel, o ktorom hovoríme, je rozdiel vlastne len v použitom materiáli. To znamená, každý zubný kaz bude ošetrený a riadne ošetrený z prostriedkov zdravotnej poisťovne, len zavádzame istý rozdiel. Ten materiál, ktorý je estetický, na oveľa vyššej úrovni, poskytujeme predovšetkým mladým ľuďom, a ten materiál, ktorý je funkčne rovnako dobrý, avšak povedzme nie je na takej vysokej estetickej úrovni, ako sú samopolymerizujúce materiály, tak ten rezervujeme pre ľudí nad 18 rokov. Ak by si občania nad 18 rokov chceli ošetriť svoj kaz vyšším štandardom, budú si na tento vyšší štandard musieť doplatiť. Aby sme im ale umožnili, aby to doplácanie nebolo vysoké, zaviedli sme ešte ďalšiu časť, to znamená do časti B zdravotné výkony sme zahrnuli V01 až V03, a to je ošetrenie zubného kazu, a zaviedli sme aj hodnotu bodov, ktorá je vyššia, ako pôvodne bola stanovená v návrhu zákona, to znamená, že poisťovňa bude priplácať na esteticky vyšší štandard vyššou sumou. A tým zmenšujeme sumu, ktorou budú priplácať samotní pacienti.
Teda presne prečítam návrh. Do časti B Zdravotné výkony čiastočne uhrádzané na základe zdravotného poistenia so spoluúčasťou pacienta doplniť: V01 S jednoplôšková výplň zuba 100 bodov, výplň 1. alebo 5. triedy podľa Vleka, výkon zahŕňa preparáciu kavity, plastickú výplň vrátane podložky a následné preleštenie. V02 S, to je dvojplôšková výplň zuba, opäť text sa nemení oproti pôvodnému zákonu, len sa zvyšuje počet bodov na 220, a trojplôšková výplň zuba opäť text sa nemení a zvyšuje sa výkon, teda zvyšuje sa bodovanie tohto výkonu na 270. Myslím si, že takýto návrh uspokojí všetkých, ktorí sa snažili vypracovať návrh na zlepšenie starostlivosti, teda stomatologickej starostlivosti, pretože zachováva pre každého občana tejto republiky ošetrenie zubného kazu, pre mladých zachováva vyšší štandard, pre starších zachováva základný štandard plus, ak si chcú urobiť estetickejšiu úpravu alebo opravu tohto zubného kazu, musia si doplatiť. Aby toho doplácania nebolo príliš veľa, nadvihli sme aj základnú sadzbu poisťovne. Myslím si, že takto to uspokojí všetkých a neostane u nás ani jeden človek, ktorý by nebol z prostriedkov poisťovne bezplatne ošetrený.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami na pána spoločného spravodajcu sa hlásia štyria poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci, ale ja som mala faktickú poznámku na pani doktorku Aibekovú, kde som chcela sa stotožniť s jej názorom, že skutočne predložený Liečebný poriadok je nekvalitný, odborníci sa vyjadrujú negatívne. Ako poslankyňa mám viacero takýchto stanovísk, ktoré žiadali, aby som ich tu vyjadrovala, avšak vidiac hlasovaciu mašinériu, neviem, či by to prispelo.
Chcem len povedať z legislatívnej stránky. Tento návrh mal byť v parlamente v apríli 1999 podľa plánu, platnosť mala byť v septembri, všetko sa zmeškalo, rezort zaspal a teraz došlo k skrátenému konaniu, aby toto všetko rýchlo bolo dobehnuté. Toto nie je právna norma, ktorá by bola adekvátna na skrátené legislatívne konanie významom aj rozsahom. Čo je najhoršie, financovanie problémov zdravotníctva sa prenáša na plecia občanov a toto je najväčší problém.
A o kvalite Liečebného poriadku, ku ktorému je toľko negatívnych odborných posudkov, chcem upozorniť len na veľmi výstižný návrh, názov článku v Národnej obrode 27. novembra 1999, ktorý má nadpis Chorý Liečebný poriadok. Skutočne tento Liečebný poriadok je chorý, tak ako je choré celé ministerstvo zdravotníctva, ktoré by malo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť v tomto štáte.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Chcem k tým stomatologickým výkonom poznamenať, že Komora zubných lekárov predložila veľmi dobre vypracovaný návrh Liečebného poriadku, ktorý hovoril a prakticky urobil to, čo by zákon mal urobiť, že jasne definoval podmienky a aj financie, za akých sa bude diať toto ošetrenie. To, čo hovoril podpredseda zdravotníckeho výboru pán Roman Kováč, nie je jasné z tohto zákona, koľko bude pacient doplácať. O tom sa každý pacient presvedčí, až keď príde na kreslo, respektíve keď bude z neho odchádzať. Myslím si, že zákon o Liečebnom poriadku, a o tom by zákon mal byť, by mal jasne definovať podmienky, za akých sa táto liečba bude uskutočňovať. Takže ono to môže byť také zdanie, také klamné zdanie, že veď pacient bude len nejakou malou sumou participovať, ale budú to podstatne väčšie sumy a o tých náhradách, plombách, tam sa uvažovalo iba o nejakých, ani nie o amalgáme, len o lacnejších výplniach. Otázka je, akú budú mať životnosť a ako ich budú pacienti tolerovať. Ale o tom sa občan, samozrejme, presvedčí potom v praxi.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Znovu som chcela upozorniť len na to, že ja nevstupujem do stomatologických výkonov. Ja ich nenavrhujem ani meniť, ani vyčiarkovať, pretože ja s tou filozofiou priplácania pacienta nesúhlasím. A ja som aj v našom výbore povedala, že ak by ste boli mali mandát, že by ste do volieb išli s týmto heslom, že budete žiadať od pacientov, aby priplácali, dalo by vám to politický rámec na takéto kroky. Dnes tento politický rámec nemáte. Čiže ja neruším výkony, ja iba navrhujem, aby vypadli tie slová do 18 a nad 60, pretože naozaj, ak prijmete to znenie v tých bodoch, ktoré som uviedla, tak ako sú napísané, tak to budú protiústavné kroky a, samozrejme, potom sa budú musieť tieto body riešiť na Ústavnom súde. Čiže ja ich navrhujem, aby zostali v "áčku", čiže aby boli hradené z plného poistenia, zo zdravotného poistenia v plnom rozsahu, ale nemôže tam byť to vekové ohraničenie, iba v tých dvoch alebo troch prípadoch, keď ide o pedostomatologické vyšetrenie, ktoré je ohraničené 18 rokmi. Tam to môže byť, ale v týchto piatich prípadoch to naozaj nie je možné.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Podávam procedurálny návrh, ktorý má zrejmú podporu Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorým navrhujem, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode a pokračovali až budúci týždeň v utorok na pokračovaní tejto schôdze. Svoj návrh odôvodňujem tým, že napriek tomu, že prerokúvame jeden z najdôležitejších zákonov, ktorý v tomto roku spracovalo ministerstvo zdravotníctva a ktorý sa významne dotýka života našich občanov, rozpravu o tomto zákone sleduje už necelých 10 percent poslancov tohto zákonodarného zboru. Takýto postoj poslaneckej snemovne dehonestuje prácu ministerstva zdravotníctva a určite uráža aj pána ministra Šagáta. A skutočnosť, že 90 percent poslancov už nemá záujem a nie je schopné sledovať túto rozpravu, ma presviedča o tom, že môj návrh má zrejmú podporu, tak ako to uvádza § 38 ods. 2, a pretože poznám spôsob, akým sa vyrovnávate s takýmito návrhmi, tak vám prečítam aj z rokovacieho poriadku, ako je potrebné naložiť s týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Halušková.
Nech sa páči.
Áno, bol to procedurálny návrh, ale ukážte mi paragraf, ktorý hovorí o tom, že sa okamžite musí hlasovať o procedurálnom návrhu, pán poslanec Engliš.
Poslankyňa J. Halušková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dnes prerokúvame novelu zákona o Liečebnom poriadku. Každý, kto sa len trošku zaujíma o problémy zdravotníctva, určite uvítal novelu tohto zákona. Nie všetci sú s ňou však spokojní, čo je pochopiteľné, pretože ide o veľmi háklivú záležitosť. Je však na škodu občanov, že práve zo zdravotníctva sa vždy pravidelne vytĺkali politické body. Bolo to v minulosti a je tomu i dnes.
K samotnému zákonu. Kladne hodnotím zmenu filozofie, ktorá vlastne vznikla na základe požiadaviek poslancov, ktorí nechceli tu v parlamente schvaľovať dlhočizné zoznamy, a to nie preto, že by nemali záujem, ale preto, že je to výsostne odborná záležitosť a veľa poslancov tomu nerozumie. Ostalo teda na nás len schvaľovanie zoznamu anatomickoterapeutických skupín, kde v každej musí byť zaradený aspoň jeden liek zdarma, čo pôvodný návrh zákona nezabezpečoval.
Schvaľovanie zoznamu liekov teda bezprostredne podlieha kategorizačnej komisii, ktorá bude zastúpená odborníkmi, a myslím si, že súčasný stav predsa len bude transparentnejší. Tým sa vlastne vylúči aj nutnosť novelizácie zákona, keď sa budú meniť či už lieky alebo určité liečivá. Oceňujem aj fakt, že rozširovanie liekov spadá do kompetencie vlády, ale v prípade zužovania sa k tomu musí vyjadriť poslanecká snemovňa, čo dúfam nikdy nebudeme musieť urobiť.
Musím vyjadriť znepokojenie, že sa nám nepodarilo vo výbore presadiť viac ATC skupín, a to vieme všetci z akých príčin. Ako príklad pomenujem skupinu gastrogénov a estrogénov, čo je vlastne hormonálna antikoncepcia. Určite nie všetci kolegovia budú so mnou súhlasiť, ale z lekárskeho hľadiska mnoho odborníkov potvrdilo, že má veľmi priaznivé preventívne účinky proti rakovine a myslím si, že antikoncepcia zohráva i veľkú úlohu pri poklese interrupcie, čo tiež nie je ekonomicky nepodstatné. Tu by som sa chcela trošku postaviť na stranu mladých žien, pretože tieto vlastne zo zdravotného poistenia čerpajú najmenej, preto sú mladé a zdravé. Tak si myslím, že mohli by sme urobiť aspoň taký ústretový krok, aby tu nastala aspoň čiastočná úhrada.
Ďalší fakt, ktorý ma znepokojuje, je, že úhrada niektorých liekov je dosť vysoká. Spomenula by som napríklad lieky pre alergikov, ako napríklad Zyrtec, kde doplatok činí 60, 76 alebo až 120 korún. Pacientov s touto diagnózou je dnes veľmi veľa a čo je veľmi podstatné, je aj veľmi veľa detí. Ak je v rodine viac súrodencov, ktorí sú alergici, a takýchto rodín je viacej, bojím sa, že v sociálne slabších rodinách nebude dosť prostriedkov na to, aby im rodičia tieto lieky uhrádzali, čo by bolo veľmi, veľmi negatívne. Preto by som chcela apelovať na ministerstvo zdravotníctva, aby urýchlilo ustanovenie kategorizačnej komisie a jej zvolanie, aby komisia prehodnotila zoznam týchto liekov, či by sa nedala urobiť určitá úprava, a aby boli prehodnocované lieky, ktoré buď v dnešnej rozprave, alebo v našom výbore boli najviac pripomienkované.
V oblasti stomatológie vidím pozitívny fakt, že sa dáva dôraz na prevenciu a že je hradený aj taký výkon, ako je pečatenie zubov. V tejto oblasti však musíme urobiť veľa v propagácii, lebo vám zodpovedne môžem povedať, že veľa rodičov vôbec nevie, čo je pečatenie zubov a nepozná to, aby proste pre svoje deti túto možnosť využili. Určite sa v tejto snemovni zhodneme na tom, že dlh, ktorý vlastne zdravotníctvo tlačí pred sebou už roky, je potrebné riešiť, a to či už reštrukturalizáciou alebo systémovými zmenami, ktoré by ušetrili financie. Bolo by možné uvažovať i o možnosti úrady za stravu, keď pacient potrebuje kúpeľnú liečbu, samozrejme, s výnimkou poukazu X. Určite sa nemusíme presviedčať, že dosť ľudí si v rámci kúpeľnej liečby organizuje dovolenkové pobyty. Nie že by som im to nepriala, ale myslím si, že v rámci rekreácie je čiastková úhrada za stravu humánnejšia ako priplácanie za lieky.
Chcela by som ešte vo svojom vystúpení reagovať na pána poslanca Zelníka, ktorý rozprával, že nie je záujem v tejto snemovni o tento zákon. Ja si myslím, že o zákon je záujem, ale ako som už na začiatku spomenula, je to výsostne odborná záležitosť a mnoho poslancov tomu nerozumie, tak radšej sa vzdialilo.
A na záver, pani poslankyňa Aibeková, chcela by som len jedno. Vy ste povedali, že atmosféra na rokovaní výboru bola nedôstojná. Ja neviem, čo pokladáte za nedôstojnú atmosféru, lebo nikto tam nespal na lavici, nikto sa tam nebil, ale že sme boli unavení, to je fakt, že to bolo únavné, ale nedôstojné, ja za nedôstojné pokladám niečo iné.
A ešte jednu vec. V tejto snemovni sa už veľakrát rozprávalo o tom, že rokujeme do noci. Ja potvrdzujem len jedno, že je mi ľúto tých žien, ktoré tu pracujú. Ale to by sa dalo asi riešiť cez vedenie parlamentu, či tu tie upratovačky toľko musia byť. Ale chcem povedať jedno, že v našom priemysle pracuje veľmi veľa žien. A keď si to okolnosti vyžadovali, vždy ochotne aj tú nočnú potiahli a nikdy to nikto nepokladal za nedôstojné. Keď si to jednoducho vyžaduje, tak musíme aj my prispieť k tomu, že tu tú hodinu, dve ostaneme.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Aj keď, pani poslankyňa, s mnohými vašimi vyjadreniami súhlasím a máte odo mňa podporné stanovisko k tým vašim vyjadreniam, s tým posledným nemôžem súhlasiť.
Pani poslankyňa, som poslankyňou od roku 1992, takže prijímania zdravotníckych zákonov naozaj som bola svedok už mnohých a mnohých a môžem vám povedať, že za všetky tie roky ani jedno jediné rokovanie výboru pre zdravotníctvo, vtedy to bolo spojené ešte so sociálnou oblasťou, neprebiehalo v nočných hodinách. Nejde o to, či tam niekto spí alebo leží na lavici, ale myslím si, že predovšetkým Národná rada by mala dodržiavať zákony. Máte pravdu, keď vy navrhnete, ako väčšina si odsúhlasíte nočné rokovanie, v poriadku, my musíme trpieť. Sme v menšine, tak to je. Ale správne ste povedali, prečo sú k tomu nútené zamestnankyne Národnej rady Slovenskej republiky. Ja som niekoľkokrát upozorňovala, že je to v rozpore so Zákonníkom práce a navyše Slovenská republika má podpísané mnohé dohody s Medzinárodnou organizáciou práce. Takže my ideme aj proti týmto dohodám. A opakovane som žiadala, a to som hlavne považovala za nedôstojné, aby sa tieto pracovníčky to aspoň deň vopred dozvedeli, pretože majú deti, majú rodiny, či sú to sekretárky, či sú to tajomníčky, či sú to tie, ktoré pracujú v bufete a tak ďalej. Čiže toto som považovala za nedôstojné, aby sa rokovalo do tretej do rána. Pretože naozaj vtedy už nemôžete, som psychologička, takže viem, o čom hovorím, ako pozornosť klesá, koľko ju udržíte a tak ďalej. Čiže to rokovanie je nedôstojné z toho pohľadu, že sa nemôžete tým návrhom venovať, tak ako by ste chceli, a tu ide naozaj o nie úzku skupinu vyvolených ľudí.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Ferkó.
Poslanec B. Ferkó:
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predrečníčke k tej časti, kde hovorila o stomatológii. Dnes na zasadnutí výboru pri prerokúvaní rozpočtu na rok 2000 s profesijnými organizáciami chtiac-nechtiac sme otvorili aj Liečebný poriadok vlastne v tej časti, čo sa týka stomatológie a tam odznel jeden zaujímavý fakt alebo bol tam jeden zaujímavý moment, možno že ste to nezaregistrovali. Keď sme hovorili o tom, aby V 12, takzvaná sociálna plomba, bola hradená zo zdravotného poistenia a pán prezident Komory zubných lekárov hovoril, že 190 bodov je málo alebo treba zvýšiť hodnotu bodu na jednu korunu, odznela tam jedna otázka od pána ministra, že koľko stojí nedózovaný amalgám. A na to pán prezident hovorí: tak neviem, lebo my sme to nepoužívali. To znamená, že aj doteraz vlastne neviem, pod akým kódom bola tá sociálna plomba, či pod V 12 alebo neviem pod čím, ale aj doteraz sociálna plomba bola plne hradená zo zdravotného poistenia, ale že to zubári nepoužívali, to znamená, že pacient zaplatil za drahšiu plombu.
A čo sa týka skráteného legislatívneho konania, v minulosti bolo tak, že sme prijali zákon, zákon už bol účinný, napríklad v roku 1997 od 1. 7. a lekári a lekárnici to dostali niekedy 15. alebo okolo 20. júla.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Pani poslankyňa Halušková sa vo svojom vystúpení dotkla tej témy, ktorú spomenula pred ňou aj pani poslankyňa Aibeková, a týka sa nočnej práce žien v parlamente. (Hlas v sále.) Nevyrušujte ma, pani poslankyňa, reagujem na pani Haluškovú. To znamená, že pokiaľ hovoríme o nočnej práci žien a o podmienkach, ktoré tu majú vytvorené, mňa prekvapuje, že predovšetkým poslankyne opozície ronia krokodílie slzy nad tým a že neronili krokodílie slzy vtedy, keď v noci z 3. na 4. novembra roku 1994 ste tu do rána do šiestej vydržali spolu, aj vy ako psychologička ste sa tu výborne sústredili až do rána do šiestej a stihli ste tu za jednu noc vymeniť od predsedu parlamentu až poslednú upratovačku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
dovoľte mi krátko vystúpiť s istými poznámkami k tomuto návrhu zákona. Ak sa pamätáte, tak aj pri poslednom preberaní tohto zákona, keď ešte v ňom bol celý ten hrubý zoznam liekov, som vystúpil a hovoril som o tom, že treba za ten čas, ktorý nás čaká, urobiť okrem iných vecí dve, a to pozrieť sa na ústavu a vymaniť sa z toho obmedzenia, ktoré v ústave je, že zákon má určiť bezplatnosť zdravotnej starostlivosti. Jednoducho to presne definovať napríklad tak, že ústava zabezpečuje štandardnú alebo základnú zdravotnú starostlivosť, aby sa jednoducho otvorilo aj v ústave viaczdrojové financovanie zdravotníctva. Zatiaľ sme nedospeli k takémuto návrhu a ja to tu dnes kritizujem a mali by sme v tom pridať. Pri rozhovoroch aj v klube SDK o rozpočte, aj s pánom ministrom zdravotníctva sme sa vlastne zhodli na tom, že bude treba najbližší čas využiť aj týmto smerom.
Druhá vec je, že výber a zaraďovanie liekov - aj keď je, samozrejme, problém, že z obmedzeného množstva peňazí máme pokryť, nechcem povedať bezbrehú, ale relatívne neobmedzenú konzumáciu a naozaj vysoké potreby, ktoré u nás sú -, potom treba urobiť čo najtransparentnejšie. Odzneli tu aj návrhy, že ešte sa má ten zákon doplniť o to, aby boli zverejňované rozhodnutia komisie vopred, kým budú definitívne rozhodnuté ministerstvom. Myslím si, že by to tiež mohlo prispieť k veci. Ale ja som to minulý rok nazval niečo ako lieková tripartita. Teda tí, ktorí sa podieľajú na distribučnom reťazci, aby boli pri rozhodovaní. Samozrejme musia vychádzať z toho objemu financií, ktorý máme, nemôžeme jednoducho minúť viac, pretože by inak extrémne narastal dlh a úplne by zaviazla prevádzka zdravotníctva. To by nebolo dobré. Teda minulý rok som označil asi tri skupiny ľudí, ktorí sú zodpovední: ministerstvo a poisťovne, ktoré to financujú, tí, ktorých sa to týka, čiže pacienti reprezentovaní lekármi, odborníkmi, a tí, ktorí sú tretím vrcholom tohto trojuholníka, a to sú v podstate výrobcovia liekov. Už potom menej distribútori, ktorí sú v obchodnom vzťahu.
Toto sa v návrhu, tak ako bol predložený do parlamentu, neobjavilo, a preto sa tiež toho musím dotknúť. A k tomuto smerovali aj moje pozmeňujúce návrhy. Z tých 88 je 31 mojich. Sú vlastne rozdelené do dvoch skupín, takže nejde o 31 návrhov, ale o dve zásadné skupiny návrhov. Vyjadrím sa k nim neskôr. Počas rozpravy vo výbore sa vyskytla diskusia o tom, akým spôsobom rozhodovanie komisie, rozhodovanie ministerstva bude alebo nebude zaraďovať už registrované lieky do zoznamu liekov. To, čo prináša predložený návrh zákona, sú v zásade dve veci. Jedna, že zákonne alebo administratívne obmedzuje rozsah, a teda aj nákladnosť toho, čo sa má platiť, a druhé, že zavádza pružnosť, že ten veľký zoznam liekov neuzákoňuje parlament, ale vlastne vydáva ho vláda na základe rozhodnutia ministerstva a komisie. Myslím si, že by sa dala väčšia šírka pri dobrej formulácii vniesť aj do tohto problému, a hovoril som aj o tom, že tým, že nie všetky registrované lieky sú pri posudzovaní rovnocenné, sa zavádza diskriminácia. Nie voči liekom alebo výrobcom, ale voči konzumentom, čiže pacientom aj lekárom. Takže si myslím, že tretí okruh by sa tiež v budúcnosti mal riešiť.
Keď som dával svoje pozmeňujúce návrhy, tak musím povedať, že vo výbore zo strany ministerstva alebo zástupcu ministerstva zdravotníctva nebola veľká vôľa, chceli sa držať tej svojej koncepcie. Nebola veľká vôľa ten zákon zlepšiť. To, čo sa urobilo, je, že kategorizačná komisia má definovaný počet členov v zákone, v návrhu, ktorý gestorský výbor navrhuje schváliť, a že má definované aj rámcové zloženie, to značí dvaja za ministerstvo, dvaja za poisťovne a piati odborníci s tým, že všetky ostatné vzťahy zostávajú podľa návrhu gestorského výboru, nazveme to, istým spôsobom netransparentné. Bola tam aj argumentácia, bola búrlivá, bolo to zaujímavé rokovanie. Obrana navrhovateľov bola taká, že napríklad v nejakej skupine liekov sa argumentovalo, že tá by stála 4 mld. a potom sa ukázalo, že by mohla stáť len 208 alebo 280 miliónov. Aj to je veľa navyše. Samozrejme zámer ministerstva, aby to nestálo veľa, je zrozumiteľný. Ale, žiaľ, takýmto spôsobom sa argumentovalo.
Čiže ja hovorím, že ten zákon, tak ako je podaný, je nepresný a pri viacerých posudkoch alebo ohlasoch aj z odbornej verejnosti môžem zacitovať, že v kritériách na stanovenie výšky úhrady zo zdravotného poistenia, ktoré boli veľmi často kritizované, nie je medzi nimi uvedený žiadny záväzný vzťah a ich váha pri výpočte finálnej úhrady. Viem, že nemôžu byť v zákone detaily, ale zároveň ten zákon nedáva istotu, že kritériá budú dosť transparentné. Malo by to byť presnejšie. Názory rôznych ľudí z odbornej verejnosti sú, že návrh zákona sa iba tvári, že úhrada sa stanoví jasne definovaným spôsobom, v praxi sa však podľa neho bude dať postupovať a budú sa používať iné netransparetné mechanizmy. To som chcel pozmeňujúcimi návrhmi vylúčiť.
Myslím si, že to nebolo celkom jasne pochopené, keď tu aj hovoril pán doktor Ferkó, že sa príliš veľa hovorilo o korupcii. Tam ani nešlo o to, že teraz by sa jedna, druhá alebo tretia, štvrtá strana, osoba alebo skupina mali obviňovať. Ale išlo o to, aby v zákone, pokiaľ možno, bola vylúčená alebo sťažená takáto činnosť a aby bol ten zákon čo najtransparentnejší. Tiež môžem citovať z ohlasov, že tak, ako to vidia mnohé skupiny lekárov, okrem víťazstva byrokracie, ktorú bude treba platiť, sa znova otvára priestor organizovanej korupcii a tak ďalej. A tomuto sme sa snažili zabrániť. Ja som vo výbore argumentoval tým, že tu nejde iba o to, že ja vidím nejakú korupciu, ale ja chcem, aby bolo možné vyvrátiť to, že existuje. A z tohto hľadiska som teda dal pozmeňujúce návrhy. Ony sú navrhnuté v tej skupine všetky neschváliť. Navrhujem, aby boli vyňaté tri skupiny z nich, a to body 5 a 8, ktoré hovoria o tom, že do kritérií sa zavádza aj cenová hladina ako naozaj merateľné kritérium.
Potom návrhy, ktoré sú pod bodmi 24, 25, 41 a 43, aby sa o týchto štyroch hlasovalo osobitne. To sú návrhy, ktoré hovoria o tvorbe kategorizačných komisií a kategorizačných rád. Ten môj návrh je taký, že kategorizačné komisie a kategorizačné rady majú vopred určený počet členov. Majú určených navrhovateľov, kto môže týchto členov navrhnúť. Je to aj ministerstvo zdravotníctva, aj financií, aj zdravotný výbor, aj finančný výbor, aj lekárska komora, aj lekárnická komora, aj odborné grémiá, aj združenia výrobcov liekov a zdravotníckych pomôcok a je to aj Najvyšší kontrolný úrad. Takúto komisiu by potom schvaľovala vláda, ktorá podľa tohto návrhu zákona má vydať zoznam liekov. Toto by bol spôsob, ktorý:
1. pracuje s obmedzeným počtom peňazí,
2. pracuje so spresnenými kritériami, tak ako sú v zákone dané,
3. je dostatočne transparentný a vylučuje všetky možné podozrenia.
Preto navrhujem o týchto hlasovať zvlášť.
Potom navrhujem hlasovať jednotlivo o bode 59 a jednotlivo o bode 61, pretože tie dávajú ministerstvu kompetenciu rozhodnúť sa aj mimo kategorizačných komisií, a tým všetko, čo sa hovorí o transparentnosti, zabíjajú. Navrhujem vypustiť tieto paragrafy podľa bodov v spoločnej správe. Všetky ostatné, a to 9, 15, 20, 23, 34, 37, 40, 45, 47, 8, 9, 51, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 60, 64, 65 sú len doplňujúce návrhy, ktoré prispôsobujú zvyšok zákona k týmto základným pozmeňujúcim návrhom, a o tých sa môže alebo malo by sa hlasovať spoločne.
Ešte sa chcem vyjadriť k jednej veci. My sme ako odborná skupina Demokratickej strany, ale aj ako reprezentanti koalície a členovia klubu SDK opakovane hovorili, že ten rok, ktorý máme za sebou, treba naozaj - a teraz to hovorím aj z hľadiska môjho členstva vo finančnom a rozpočtovom výbore - využiť na systémové aj iné zmeny v zdravotníctve, aj iné ako v liekovej politike a jedným z nich je v každom prípade spresnenie v ústave, aby sa mohlo prejsť k viaczdrojovému financovaniu. K viaczdrojovému financovaniu, a to je už mimo rámca tohto zákona, ale je jeho prirodzeným doplnkom. V celom systéme je potrebné rozšíriť a doplniť systém poistenia na pripoistenie. Osobne by som navrhoval, ako sa to za tie roky osvedčilo, aby bola pre štandardné poistenie jedna jediná poisťovňa, ale to je vec obchodno-odborno-politických rozhodnutí. Ja by som sa radšej spoľahol na jednu povinnú poisťovňu a tie ostatné by boli na pripoistenie.
Tu sa veľmi intenzívne začalo hovoriť o štruktúre a kapacitách v zdravotníctve, ale myslím si, že sa tiež nevyužil dostatočne čas na to, aby sa definoval potrebný rozsah zníženia kapacity, napríklad oných 5 600 lôžok, a definoval sa časový rámec a postup a spôsob, ako sa to bude robiť. Verím, že tento najbližší rok sa využije intenzívnejšie a že bude schválená základná sieť, že sa urobili už kroky aj smerom v pokračovaní privatizácie alebo prenajímania ambulancií a že toto je teda ďalší okruh, ktorý treba urobiť.
Z tohto, čo som povedal, vidím, že naozaj ministerstvo zdravotníctva vedie zápas s ťažkým stavom nedostatku financií. Ale ešte necítiť úplne systémovú zodpovednosť mimo vlastnej pôsobnosti, čiže od ministerstva financií cez všetky ostatné rezorty vrátane štátnej správy, vrátane samosprávy. A až takto široko sa treba pozerať u nás na zdravotníctvo, čo ministerstvo ešte necíti. Ja to kritizujem preto, aby sa to zmenilo a zlepšilo. Ministerstvo necíti v celom rozsahu ekonomickú zodpovednosť za zdravotníctvo. Znamená to vynájsť taký systém, ktorý by mohol fungovať, a presadzovať ho.
Ministerstvo zdravotníctva roky bolo len distribútorom toho malého - vždy to bolo málo pre zdravotníctvo -, toho malého balíka peňazí. Samozrejme, aj školstvo má málo, všetci majú málo. Toto hovorím preto, aby sme apelovali na všetky ostatné rezorty, na parlament v rámci už aj zmien ústavy a na celú vládu, aby sa takto systémovo pozrela na zdravotníctvo, a ja si neželám, aby čierny Peter netransparentnosti, teraz sa vrátim k tomuto návrhu zákona, zostal na ministerstve. Hovorím, istý pokrok sa vo výbore dosiahol, ale ja som presvedčený, že to nestačí, že si ešte stále dobrovoľne ministerstvo necháva dosť veľkého čierneho Petra v rukách. A toto všetko hovorím preto, že si želám, aby zdravotníctvo fungovalo. Hovorím za Demokratickú stranu. A osobne by som nerád bral za netransparentný zákon zodpovednosť.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Húska, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem podporiť viaceré stanoviská, ktoré vyslovil poslanec Tatár. Ja si myslím, že z mojej strany treba najviac akcentovať to, že presun rozhodnutí z parlamentu do exekutívy je v podstate veľmi pochybný. Je veľmi ťažké ustrážiť, aby lobizmus nemal taký priestor, ako má.
Rád by som pripomenul jeden zaujímavý, úsmevný výrok Shawa, ktorý povedal, že profesionalizmus je sprisahaním voči laikom. Nesmieme si myslieť, že keď rozhodnutie odoberieme z parlamentu, že bude odovzdané práve profesionálom. Odovzdáme to práve tým, ktorí sú viacej vystavení lobizmu, ako je vystavený poslanec, a z týchto dôvodov by bolo naozaj účelné neísť touto cestou, nepúšťať prakticky spod kontroly parlamentu túto veľmi chúlostivú záležitosť, akou je práve lieková politika.
Ubezpečujem vás, že vládna koalícia, keď bude akýmkoľvek spôsobom chcieť zakryť tento sklon prevalcovať väčšinu nákladov na pacientov, bude veľmi zle honorovaná občianskou verejnosťou a uvidíte, že tento tlak bude pre vás vystavením účtu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Chcem sa vyjadriť k tomu, čo povedal pán poslanec Tatár. Jeho aj moje pozmeňujúce návrhy smerovali iba k jednému, aby sa celý proces zatrieďovania či už liečiv alebo liekov sprehľadnil.
O tom, že samotný proces kategorizácie je príliš odborný, ale otázka filozofie, ako zatrieďovať, myslím si, že je pochopiteľná pre širokú verejnosť. A z čoho vychádza tá obava netransparentnosti alebo možného lobizmu. Veď o tom hovoria aj samotní členovia Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností, ktorí hovoria, že navrhovaná kategorizácia liekov je netransparentná, čo povedie ku korupcii a môže zvýšiť nielen chorobnosť a úmrtnosť, ale aj celkové náklady na zdravotníctvo. Ja si myslím, že ak sú takéto varovania od odborníkov, mali by sme sa skutočne nad nimi pozastaviť a nemali by sme ich brať na ľahkú váhu.
A keď je možnosť urobiť tento zákon transparentným, prečo sa k tomu nepristúpi, prečo sa tomu bránime? Samozrejme, že nie je toto možné urobiť počas nočného rokovania, pretože naformulovať jednotlivé paragrafové znenia vyžaduje mať aj istú skúsenosť s legislatívou. Preto som dával návrh na vrátenie, na dopracovanie, aby sa s touto filozofiou urobil zákon transparentne, aby sa zaoberalo ministerstvo zdravotníctva a s takouto filozofiou aby zákon predložilo na rokovanie Národnej rady. Uvidíme, ako sa s týmto názorom stotožnia ostatní poslanci.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Tatár bol posledný z písomne prihlásených poslancov. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Sárközy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ja naozaj nemienim zdržiavať a nebudem mať ďalší príspevok. Ja som sa len nevyjadrila o forme hlasovania k tým mojim pozmeňujúcim návrhom. Takže ja by som prosila hlasovať jednotlivo a budem dúfať, že aspoň niektoré prijmete tak, že toto bude celé moje vystúpenie.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujeme pekne.
Ďalšia prihlásená do rozpravy - pani poslankyňa Sárközy.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa K. Sárközy:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
milé kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadrila k predkladanému návrhu zákona o Liečebnom poriadku. Žiaľbohu je to celkom odborná záležitosť, ale ani v tejto snemovni sa tu nediskutuje len z odbornej stránky, ale mieša sa do toho aj politika. Takže budem musieť začať aj ja s politikou. Tu sa cituje, a nie raz sa citoval článok 40 ústavy, ja to ešte raz odcitujem: Každý má právo na ochranu zdravia, na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Mne tu niečo chýba. Neviem, či by sa to mohlo dať do ústavy, ale bolo by treba nad tým porozmýšľať v budúcnosti. Ja by som tam za tou vetou, že každý má právo na ochranu zdravia, vsunula ešte vetu "povinnosťou každého je dbať o svoje zdravie". Poviem vám, prečo toto citujem. Pretože my sa oháňame s tou bezplatnou zdravotnou starostlivosťou. Všetci, ktorí tu sedíme a ja pevne verím, že aj tí, ktorí tu nesedia, ale nás počúvajú, sú si vedomí toho, že bezplatná zdravotná starostlivosť neexistuje ani neexistovala. Tú zdravotnú starostlivosť niekto platí. Platíme to všetci tí, ktorí prispievame do fondu zdravotného poistenia, no a jasná vec je, že zdravotnú starostlivosť dosť v širokom rozsahu garantuje aj štát.
Ja by som sa vyjadrila v krátkosti k tej časti, ktorá sa týka stomatológie, pretože to aj pán minister uviedol v predkladacej správe, že Liečebný poriadok sa novelizuje vo veľkej miere aj v tejto časti. Vlastne hlavne v tejto časti. A aj viacerí poslanci k tomuto vystúpili.
Teraz by som začala s tou povestnou V 12, ktorá tu rezonuje v tomto parlamente už približne tri alebo štyri týždne. O čo tu ide? Ide o to, že sme dostali návrh novely Liečebného poriadku, kde bola trošičku iná dôvodová správa, ako bol samotný zákon. Komora zubných lekárov mala jesenný snem pred dvoma týždňami, žiaľbohu, oni čítali len dôvodovú správu, nepozerali sa na samotné znenie zákona. Vtedy snem odsúhlasil, že je spokojný s celým Liečebným poriadkom. Nakoniec vo výbore skonštatovali, že snem hlasoval o niečom inom, ako je tento zákon. To sa vo výbore vysvetlilo. Myslím si, že sme sa pokúsili nájsť nejakú kompromisnú cestu, ktorá bola prijateľná pre obidve strany. Na jednej strane pre stomatologickú obec a na druhej strane pre pacientov, ktorých sa tento Liečebný poriadok bude týkať.
Ja som to aj vo výbore povedala a musím to odcitovať aj tu. Neviem, kto zaviedol do povedomia takzvanú sociálnu výplň. Keď som to zo začiatku počula, mala som taký dojem, že mi niečo ušlo za tých 20 rokov, odkedy som skončila medicínu - odbor stomatológia, pretože ja som počula a učila som sa o jednoplôškových, dvojplôškových, viacplôškových výplniach, o plastických, živicových a polymerizujúcich, nebudem to rozvádzať. Ale, žiaľbohu, nestretla som sa so sociálnou výplňou. Začala som sa o tom informovať, no a teraz mi bolo vysvetlené, čo to tá sociálna výplň znamená. Sociálna výplň znamená tú povestnú V 13, ktorú sa dnes v zdravotníckom výbore podarilo jednak výboru, a jednak Komore zubných lekárov dostať do tohto zákona.
Ja vám úprimne poviem a stojím si za tým, čo poviem. Ja nie som nadšená s tým, že sa V 12 a V 13 dostali do tohto zákona. Poviem to aj prečo. To je politická rovina. Ja som vo výbore dostala vysvetlenie, že niet politickej vôle na to, aby V 12 a V 13 boli čiastočne hradené zo zdravotného poistenia alebo neboli hradené, ale pacienti si to hradili ako spoluúčasť. Preto to môžem zodpovedne povedať, lebo sa s týmito výplňami ja osobne vo svojej ambulancii, ale potvrdia mi to mnohí kolegovia, nestretávam dobrých pár rokov, týka sa to samopolymerizujúcich výplní, pretože čas pokročil a používame moderné materiály, ktoré sú hádam o niečo drahšie, ale niekde sa to vyplatí, pretože majú dlhšiu životnosť. Takže to, keď tu počúvam, že ľudia budú naďalej chodiť s deravými zubami, to celkom neobstojí, pretože aj doteraz mali možnosť na to, aby navštívili svojho stomatológa a dali si zuby do poriadku.
Čo je pre mňa najdôležitejšie v tomto zákone a trošičku mi chýba. Najdôležitejším pojmom v tomto zákone, vlastne návrhu zákona o Liečebnom poriadku, by mala byť prevencia. Prevencia hradená do 18. roku veku, úplne hradená vrátane vyšetrení, vrátane použitia floridových preparátov na endogénnu a exogénnu floridáciu a vrátane povinných preventívnych prehliadok. A tieto povinné preventívne prehliadky podčiarkujem, a to nielen do 18 rokov, myslím si, že tam až taký problém nie je, pretože počas školskej dochádzky tie deti sú podchytené. Väčší problém nastáva až potom v tom strednom veku. Ja si tú prevenciu predstavujem tak, že áno, ja som to povedala vo výbore, to bolo dnes citované postupne, a ja pevne verím, že neprejdú roky, aby sme sa k tej postupnosti dostali, budeme musieť vyvíjať takú osvetovú činnosť a myslím si, že všetci, pretože tu je to trošičku aj tá politika, aby ten pacient, ktorý nenavštívil lekára raz za rok, áno, ten budúci rok, keď sa tam nájde 5, 6, 7 kazov alebo bude potrebné extrahovať zuby, pekne si to bude platiť. Keď navštevuje v rámci preventívnej prehliadky svojho ošetrujúceho lekára, tak tam to bude hradené zo zdravotného poistenia. Či sa nám páči alebo nie, najzdravšie zuby majú ľudia, ktorí za ošetrenie v stomatologických ambulanciách platia okrem prevencie všetko - to je Švajčiarsko a Škandinávia. Teraz mi poviete, že áno, ale to je trošičku iná životná úroveň. Lenže oni to začali síce teraz už pomaličky pred 20 rokmi, ale zápasili s tými istými problémami, s ktorými zápasíme teraz my. Postupne tam prišla floridácia pitnej vody, soľ, to sa trošičku rozbieha aj u nás, pretože je soľ Maruška. A prišla tam endogénna a ezogénna floridácia. Tá endogénna floridácia je vybavená aj u nás, pretože tabletky Natrium floratum plne hradí poisťovňa.
Ja pevne verím, že sa nám podarí aj v tej ezogénnej floridácii dôjsť k nejakému kompromisnému riešeniu. Aspoň som to mala prisľúbené a s týmito prostriedkami, ktorými bude štát garantovať preventívnu stomatologickú starostlivosť, aj my môžeme dospieť v priebehu pár rokov k tomu, aby tu už v tejto snemovni nerezonovalo vekové ohraničenie, nerezonovala sociálna výplň. Ja to teraz fakt budem používať už naposledy a bola by som veľmi nerada, keby ľudia išli do zubných ambulancií s tým, že ja chcem sociálnu výplň, pretože na to právo mám.
Takže toľkoto som chcela povedať k týmto dvom veciam a teraz konkrétne k tým veciam, ktoré tu odzneli. Áno, myslím si, že musím povedať, že došlo k rôznemu kompromisu dnes v zdravotníckom výbore, aj keď to veľmi ťažko hovorím ako stomatologička, práve kvôli tým veciam, ktoré som povedala pred chvíľou. Dostalo sa do návrhu, teda dostal sa tam pozmeňujúci návrh V 12 a V 13, to sú tie sociálne výplne, za ktoré komora síce nebojovala, ale bojovali naši pacienti, a myslím si, že to je tiež dôležité. Jedno spresnenie by som povedala, pretože tu bolo povedané, že dostali sa tam, vlastne zvýšila sa cena bodu pri V 01, V 02, V 03 S, spresnenie je v tom zmysle, že novela zákona tieto pozmeňujúce návrhy neobsahovala. V tom pôvodnom Liečebnom poriadku boli, ale v tom novom nie. To sú tie zdravotnícke výkony, ktoré sú čiastočne hradené, čiže tam je spoluúčasť pacienta. Ale je to v poriadku. Je to vybavené.
Teraz by som sa vyjadrila k niektorým veciam, ktoré tu odzneli v rozprave. A ešte niečo k prevencii. Žiaľbohu, aj pri prevencii zo 6 výkonov, ktoré sa týkali prevencie, vypadli 4 a zostali tam len 2, síce tie výkony sú trošičku pomiešané, takže nemôžeme povedať, že by tie 4 úplne vypadli, ale boli spojené a nie najšťastnejšie spojené, ale to je to menšie zlo. Tým trošičku sme asi stratili na motivácii toho pacienta a na motivácii samotného lekára, pretože, keď to nebude ohodnotené, tak jasná vec, že prevencia hlavne u detí nebude prebiehať, tak ako by sme si to všetci predstavovali.
No a teraz by som sa chcela vyjadriť k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu predniesla pani poslankyňa Aibeková, čo sa týka paradontológie. S jedným z jej pozmeňujúcich návrhov musím súhlasiť, pretože to je vysvetliteľné, vlastne nemôžem súhlasiť a s tými dvoma môžem súhlasiť. Ona navrhovala, aby pri výkone P 08, čo je plastika v oblasti čeľustí, to je bodové ohodnotenie 400 bodov, sme vynechali vekové ohraničenie. Preto teraz vynechám politiku a všetko, ja sa sústredím jedine na odbornú vec. Tú frenolektómiu robíme u detí, to má efekt vtedy, keď to robíme u mladej generácie, pretože ja si nepamätám, že by sme to niekedy robili niekomu, kto má nad 20, pretože, keď to ošetrujúci lekár nezistí v tom ranom detskom veku, najlepšie okolo toho 7., 8. roku, tak to nemá efekt, aby sme to robili, a vekové ohraničenie na 60 rokov je zasa opodstatnené, pretože tam sa už pripravuje lôžko na celkovú zubnú náhradu. Takže tu by som bola za to, aby to vekové ohraničenie tu zostalo, pretože to má svoj efekt a je to opodstatnené.
Musím s vami súhlasiť, že pri výkone P 09, čo je plastika vo frontálnom úseku sánky, tu je vekové ohraničenie do 18 rokov a potom u dospelých nad 60 rokov. Tento výkon sa nerobí do 18 rokov, takže tu je opodstatnenie, aby to tam zostalo, takže preto som vás prosila, aby sme o tom hlasovali zvlášť. Takže tu treba, aby vypadlo to vekové ohraničenie. Takisto výkon P 23, čo je gingivektómia, tu je tiež do 18 rokov a po 60. roku. Tento výkon sa väčšinou robí u strednej populácie, tak okolo 35 - 40 rokov, takže tu to má tiež svoje opodstatnenie. Mňa trošičku iné zaujalo pri týchto bodoch a ja som to vo výbore povedala, ale sme to nedotiahli. To bude už záležitosť ďalšej novely, ktorá bude musieť prísť, síce neviem kedy. Je tu jedna vetička, že sa uhradí iba lekárovi s osvedčením. Ja toto dosť neviem pochopiť, čo to znamená osvedčenie. Atestácia I. stupňa, špecializačná atestácia, certifikát? A treba ešte podotknúť, že od roku 1989 sa atestácia z paradontológie nerobí, ale to nie je naša záležitosť, je to síce záležitosť zákonodarného zboru, ale musí to prísť z komory a musia sa k tomu vyjadriť odborníci z tejto oblasti. To je len na margo toho.
A ešte jedna dôležitá vec, a to je tá, že ja by som väčší dôraz kládla pri novele tohto zákona na prevenciu a na záchovnú stomatológiu. Žiaľbohu, vyššie sú bodové ohodnotenia práve v stomatochirurgii. Nemôžem si odpustiť, ale musím povedať prečo. Pretože na návrhu tohto zákona vidieť rukopis pána docenta Kurilu. On je stomatochirurg, on je hlavným revíznym lekárom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, mnohé tie vsuvky alebo tie vety, ktoré sú tu, svedčia o tom, my ho všetci veľmi dobre poznáme, ktorí sme skončili LFUK v Bratislave, za tých 20 rokov on tam pôsobí aj už dlhšie. On má aprobáciu všeobecného chirurga a potom si spravil atestáciu zo stomatochirurgie, takže zrejme tieto záležitosti sú tam práve preto.
A ešte jedna vec, to musím spomenúť, čo tu vypadlo, čo bolo v pôvodnom návrhu, žiaľbohu, ja som to tiež zistila dnes. Ja tento Liečebný poriadok chcem zlepšovať, a to sú nie také záležitosti, ktoré sa tu môžu pri jednej novele všetky dať stopercentne na úroveň, ktorú by sme si predstavovali. V pôvodnom návrhu bol u detí predškolského veku, školského veku, u mentálne retardovaných detí alebo u hendikepovaných detí takzvaný koeficient, násobili sa tie výkony. Teraz to vypadlo a tí kolegovia, ktorí majú prax s týmito deťmi, vedia, čo to v ambulancii znamená, napríklad keď niekomu patrí ústav sociálnej starostlivosti, kde sa pravidelne starajú o tieto deti, tam ten koeficient je potrebný. Ja si myslím, že nikto to nezneužíval.
Tu už počúvam, že treba mať záverečné slovo, takže ja pomaly budem končiť. Tie hlavné veci, ktoré som tu povedala: Netreba zabudnúť na to, aby v budúcnosti bola v plnej miere hradená prevencia, postupne populáciu treba naučiť tomu, aby sa starala o svoje orálne zdravie. Musím povedať, že za tým stojím, že čisté zuby sa nekazia. Chvalabohu, už sme v tých sedemdesiatych rokoch opustili od tetracyklínových preparátov, tam sa kazili aj čisté zuby, pretože deti brali ešte antibiotiká. Tá éra je už za nami. Takže s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré výbor prijal a ktoré sú v spoločnej správe a tie, ktoré prijal výbor dnes a pre mňa je dôležitá tá vec, že s tým súhlasila Komora zubných lekárov, pretože je stavovská organizácia, tá novela Liečebného poriadku nerieši všetko, ale myslím si, že s týmito pozmeňujúcimi návrhmi pre stomatologickú obec a hlavne pre našich pacientov bude prijateľná.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)