Prvý deň rokovania
23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
28. a 29. októbra 1999
28. októbra 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Skôr ako pristúpime k rokovaniu, zistím prítomnosť poslancov na schôdzi.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. Nech sa páči, prezentujme sa, páni poslanci, panie poslankyne.
Zisťujem, že prítomných je 91 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na 23. schôdzi písomne požiadali títo poslanci: pani poslankyňa Čižmáriková, páni poslanci Langoš, Lexa, pani poslankyňa Malíková, páni poslanci Petrák, Slota, Slobodník, Šepták, Švec, Tatár a Tóth. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky: pani Oľga Keltošová a pán poslanec Jozef Prokeš.
Na 23. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci László Hóka a Dušan Švantner. Náhradníkmi budú poslanci Pavol Kačic a Marián Mesiarik.
Schôdzu som zvolal podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 34 poslancov Národnej rady. Žiadosť poslancov o zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou.
Skupina poslancov žiada na tejto schôdzi prerokovať
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej, poverenej riadením Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov.
Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť, ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.
Pán poslanec Hofbauer, máte procedurálny návrh? Nie.
Pán poslanec Orosz, máte procedurálny návrh? Áno.
Nech sa páči, predneste ho.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov dávam návrh, aby sa dnes rokovalo aj po 19.00 hodine.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Orosza, t. j. aby sa rokovalo dnes aj po 19.00 hodine.
Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu.
Hlasujeme o návrhu poslanca Orosza, aby sa rokovalo po 19.00 hodine.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zopakujeme hlasovanie. Ak ani druhý raz sa nebude prezentovať dosť poslancov, potom budeme hlasovať s pomocou skrutátorov, pretože v rokovacej miestnosti je zjavne viacej ako 74 poslancov.
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Ruch v sále.)
Prítomných je 75 poslancov.
Prosím skrutátorov, aby zistili počet poslancov v rokovacej miestnosti.
(Ruch v sále.)
Ešte raz prosím skrutátorov, aby mi oznámili počet poslancov v rokovacej miestnosti.
Prítomných je 76 poslancov.
Prosím, ideme hlasovať o návrhu pána poslanca Orosza. Kto je za to, aby sme rokovali po 19.00 hodine? Prosím zdvihnúť ruku. Skrutátori, spočítajte, prosím vás.
(Nahlásenie počtu prítomných skrutátormi.)
Čiže väčšina prítomných je za to, aby sme rokovali po 19.00 hodine.
Kto je proti?
Kto sa zdržal hlasovania?
Jedna pani poslankyňa.
Čiže verejným hlasovaním sme odsúhlasili, že budeme rokovať aj po 19.00 hodine.
75 poslancov bolo za, 1 poslankyňa bola proti.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
návrh na odvolanie ministerky Schmögnerovej ste dostali ako tlač 407. Predseda Národnej rady uvedený návrh podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku bezodkladne zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.
Prosím povereného člena skupiny poslancov poslanca Milana Cagalu, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej, poverenej riadením Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Sú procedurálne návrhy?
Nech sa páči, pán poslanec Šimko - procedurálny návrh.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Nemám procedurálny návrh, iba procedurálnu poznámku. Chcel by som upozorniť na to, že v súčasnosti vzhľadom na to, že bývalý minister a poslanec sa vzdal mandátu, tak Národná rada má 149 poslancov, takže väčšina poslancov je 75.
(Hlasy v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Procedurálny návrh - pán poslanec Cabaj.
Nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predseda, žiadam vás, aby ste dali opätovne hlasovať, pretože ste porušili rokovací poriadok, keď ste dali hlasovať skrutátormi, pretože na to žiaden podnet nebol. Keď si prečítate pravidlá o hlasovaní v Národnej rade, zistíte, kedy je možnosť dať hlasovať skrutátormi. To je jedna vec.
A druhá vec, chcem vás upozorniť, tým, že sme boli mimo rokovacej miestnosti, skrutátori museli oklamať, pretože hovorili, že je prítomných 76. 75 bolo za, 1 poslankyňa sa zdržala hlasovania. A ak ste sledovali situáciu, pretože my sme to mali možnosť vidieť, pán Árpád Duka-Zólyomi prišiel vtedy, keď sa hlasovalo za. Takže tu bol jednoznačne urobený podvod a mrzí ma, že sa to urobí za predsedania predsedu Národnej rady. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Andrejčák, máte procedurálny návrh?
Zapnite pána poslanca Andrejčáka.
Poslanec I. Andrejčák:
Ja budem veľmi krátko. Ďakujem za slovo.
Mám procedurálnu poznámku. Dovoľte mi, aby som blahoželal pánovi poslancovi Binderovi k 7. výročiu prehradenia Dunaja. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper - procedurálny návrh.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, mám taký istý procedurálny návrh, ako mal pán poslanec Cabaj, aby ste dali hlasovať ešte raz o tom, či budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Orosza, že budeme tu sedieť znovu do rána. Ja si myslím, že nehorí. Keď sme tu mohli venovať celý deň primitívnemu návrhu pána poslanca Bobovnického, či Bohunického, tak môžeme zajtra venovať ďalší deň odvolávaniu pani ministerky Schmögnerovej...
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper, toto nie je procedurálny návrh.
Poslanec J. Cuper:
... tá je väčším nebezpečnstvom ako pán Bohunický pre tento...
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím vás, vypnite pána poslanca Cupera.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlasovaním sme rozhodli, že budeme rokovať aj po 19.00 hodine.
(Ruch v sále.)
Budeme pokračovať v 23. schôdzi.
(Ruch v sále.)
Prosím pána Milana Cagalu, aby predniesol návrh za skupinu poslancov, ktorá dala návrh na odvolanie ministerky Schmögnerovej.
Nech sa páči, pán poslanec Cagala.
Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predseda, ja som dal procedurálny návrh a žiadam, aby sa o tomto návrhu hlasovalo. To je po prvé.
A po druhé chcem vás požiadať, aby ste zabezpečili záznam, ktorý je urobený priemyselnou televíziou, aby sme vám váš podvod vedeli dokázať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Cabaja, aby sme ešte raz hlasovali, pokiaľ ide o návrh pána poslanca Orosza rokovať po 19.00 hodine. Hlasujeme o tomto procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Cabaj.
Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu pána poslanca Cabaja.
Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Cabaja nebol schválený.
Pokračujeme v rokovaní 23. schôdze.
Nech sa páči, pán poslanec Cagala, máte slovo. Uveďte návrh za skupinu poslancov.
Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.
(Ruch v sále.)
Pán poslanec Cagala, predneste návrh za skupinu poslancov.
Národná rada verejným hlasovaním za prítomnosti 76 poslancov väčšinou hlasov - sedemdesiatimi piatimi, pri jednej, ktorá sa zdržala - rozhodla o tom, že budeme rokovať aj po 19.00 hodine. Toto sú výsledky hlasovania.
Pán Cagala, prosím vás, aby ste uviedli návrh na odvolanie ministerky Schmögnerovej. Máte slovo.
(Ruch v sále.)
Pán poslanec Cagala, ak neprednesiete návrh skupiny poslancov, ukončím 23. schôdzu Národnej rady.
(Potlesk a pokrik v sále.)
Takže, nech sa páči, predneste návrh.
(Smiech a ruch v sále.)
Pán poslanec, nech sa páči, predneste návrh za skupinu poslancov.
(Neutíchajúci ruch v sále.)
Pán poslanec Cagala, predneste návrh za skupinu poslancov.
(Ruch v sále.)
Chcel by som vás upozorniť, že 23. schôdza bola otvorená. Podľa rokovacieho poriadku by mal pán Cagala predniesť návrh. Ak neprednesie návrh za skupinu poslancov, schôdzu ukončím, pretože nebol prednesený návrh na odvolanie ministerky Schmögnerovej.
(Ruch v sále.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem schôdzu na 5 minút a zvolávam poslanecké grémium.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím vás, zaujmite miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v začatej 23. schôdzi.
Pokiaľ ide o rokovanie poslaneckého grémia, rokovanie prebiehalo v súlade s rokovacím poriadkom. Ja som dal podnet na verejné hlasovanie a spočítanie hlasov cez skrutátorov. Skrutátori mi oznámili, že bolo 76 poslancov, to znamená, hlasovanie je platné. Za návrh poslanca Orosza, aby sme rokovali po 19.00 hodine, hlasovalo 75 poslancov, 1 sa zdržala. Čiže výsledok hlasovania je platný. V súlade s tým pokračujeme v rokovaní Národnej rady aj po 19.00 hodine.
Nech sa páči, pán poslanec Cabaj. Veci sme si vyjasnili.
Máte procedurálny návrh?
Poslanec T. Cabaj:
Pán predseda, len treba doplniť tú informáciu z poslaneckého grémia, že každá skupina si povedala svoj názor. Nedohodli sme sa. Vy ste si trvali na svojom, my sme si trvali na svojom. Takže my to postupujeme na imunitný výbor, aby sa touto otázkou zaoberal imunitný výbor, za porušenú procedúru.
Predseda NR SR J. Migaš:
V poriadku. Máte na to právo.
Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh? Nie.
Tak nech sa páči, pán poslanec Cagala, predneste návrh za skupinu poslancov.
Poslanec M. Cagala:
Ďakujem.
Vážený pán predseda parlamentu,
vážená pani ministerka,
páni ministri,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som na úvod svojho vystúpenia povedal niekoľko slov, ktoré viedli poslancov nášho hnutia za to, že bol podaný tento návrh na vyslovenie nedôvery pani ministerke Schmögnerovej.
Práve dnes je to, neviem, či náhodou, alebo pre zápis do histórie, rok vládnutia tejto vlády, keď sa rozhodla skupina poslancov podať návrh na odvolanie alebo na vyslovenie nedôvery kľúčovému postu tejto vlády, a to ministerke financií.
Nebudem vychádzať z programového vyhlásenia vlády, ani z tých slov, ktoré boli pred voľbami, poviem niekoľko slov, ktoré som si vypočul, keď som predkladal tento návrh vo výboroch. V mnohých výboroch bola diskusia, ktorá sa niesla v tom duchu, že tento návrh je politický revanš, že je to politikum a podobne. Môžem ubezpečiť všetkých poslancov, že ja a mnohí kolegovia alebo všetci kolegovia, ktorí sa podpísali pod tento návrh, vôbec nemali na mysli žiadne politikum, nemali na mysli ani politický akt, ale mali na mysli to, čo je na svete bežné, že opozícia je na to, aby kontrolovala vládu, a keď sa niektoré kroky jej nepáčia, aby ich takto postupovala, čiže vyslovovala nedôveru postu, ktorý si myslí, že je dôležitý na to, aby sa situácia alebo vládnutie v republike zlepšilo. Preto aj tento náš návrh bol podaný, preto bol podpísaný tými poslancami, ktorí sú na návrhu uvedení.
Ďalej chcem povedať jedno, že všade na svete je zvykom, že opozícia má priestor, kde využíva médiá, a keď už nemôže využiť médiá, ako to je v našom prípade, pretože dobre viete, čo bolo pred voľbami v auguste, v septembri minulého roku, keď sa prezentovala vtedy aj pani ministerka tiež ako poslankyňa o tom, že verejnoprávna televízia nie je verejnoprávna, že tam nie je priestor pre vtedy opozíciu, tak dnes môžem povedať, že je stav oveľa horší a možno keby bol priestor nám daný v televízii, možno nepríde k tomuto kroku, že dnes musíme odvolávať alebo dávať návrh na vyslovenie nedôvery pani ministerke. Preto by som chcel požiadať skutočne o to, aby sa verejnoprávnosť televízie naplnila, i ostatných médií, a aby sme tak mali možnosť ako opozícia kritiku vysloviť a potom nebude treba pristúpiť až k takémuto kroku.
Dovoľte mi, aby som po tomto úvode povedal niekoľko slov, ktoré sú v návrhu, alebo rozšíril návrh. Nebudem čítať návrh, ktorý každý máte na stole. Z odôvodnenia zvýrazním niektoré aspekty, ktoré sú napísané.
Pripomeniem, že v prípade VSŽ, ktorý je ako prvý uvedený, ide, ako sa hovorí o nekompetentnom vyhlásení ministerky financií, že akciová spoločnosť je v zlom stave, že je rozkradnutá, vytunelovaná a podobne. Že toto bola pravda, o tom nepochybujete, všetci ste to počuli, že štyri roky tam robila audit nezávislá zahraničná organizácia ERNST & YOUNG, ktorá nič nezistila. A vyhlásenia pani ministerky po prvých krokoch vo vláde boli, že tento stav je tam neznesiteľný. Preto boli krátené úvery tejto spoločnosti, preto financujúce banky sa stiahli z financovania programov, medzi ktoré najvýznamnejší program bol práve projekt na výrobu tenkých plechov pre automobilku Mladá Boleslav, že tento projekt predstavoval 5-miliardovú hodnotu, ktorá bola pripravená s pôžičkou zo zahraničnej banky, a tento projekt sa zastavil. Dnes už je to, samozrejme, prepasené, pretože plechy dodáva nemecká firma, ktorá nabehla na túto možnosť, ktorú Východoslovenské železiarne chceli realizovať.
Ďalej takisto to boli niektoré kroky, potom, samozrejme, súhlasím s pani ministerkou, že vláda zachraňovala situáciu. Áno, vláda hasila požiar, ktorý sama rozdúchala krokmi, ktoré tomu predchádzali, t. j. to, že sme možno nevedomosťou, možno veľkou aktivitou zvýraznili nedostatky. Ani audit za 4 roky v tejto spoločnosti nezistil, kde táto firma, ktorá audit vykonávala, hovorila o stave, ktorý umožňoval vtedy vytvoriť priestor na tú pôžičku, ktorú som tu spomenul.
Nerealizovaný bol aj návrh ministerstva financií, tiež bolo povedané ústami pani ministerky, na zvýšenie ingerencie štátu v tejto spoločnosti kapitalizáciou pohľadávok od štátu. To myslím, že tiež nebol krok, ktorý by bol mohol pomôcť k tomu, čo bolo smerované k zvýšeniu ingerencie a tým aj, samozrejme, kapitálového podielu štátu. Chcem len pre zvýraznenie povedať, možno niektorí neviete, nebudem hovoriť o majiteľoch, čo kto urobil, aké chyby urobil. Ale najväčší privatizovaný balík bol práve kupónovou privatizáciou. Nie priamym predajom tejto spoločnosti. (Hlasy v sále.) To môžete, ja sa k tomu nebudem vyjadrovať.
Ďalej by som povedal niekoľko aspektov k rozpočtu na rok 1999, ktorý tiež si myslíme, že bol nekvalifikovaný odhad ministerstva financií. Spomeniem len niektoré. Výber daní. Najhorší stav bol v roku 1993, kde - dnes možno porovnať s rokom minulým - je horší výber daní o 12 mld. Sk, ako to bolo za rovnaké obdobie minulého roka. Aké dôvody tohto stavu môžu byť, alebo si myslíme, že sú dôvody. Jednak reštrikčný rozpočet, nízky rast HDP, žiadne rozvojové projekty, ktoré ministerstvo financií by malo realizovať. Príčiny tohto stavu sú, samozrejme, tiež vo vyhláseniach ministerstva financií o slovenskom manažmente, o tom, že sú to prevažne ľudia nekompetentní, tunelári a podobne. Ja si dovolím povedať, že 90 %, možno je malé číslo, manažérov slovenských firiem a podnikateľov sú ľudia, ktorí sa snažia rozvíjať spoločnosť. Samozrejme, majú prekážky, ktoré im už z rôznych dôvodov boli predložené alebo boli predtým nerealizovateľné niektoré aktivity aj formou prechodu na iné hospodárske podmienky v tomto štáte, samozrejme, pôsobením aj rôznych objektívnych príčin. Musíme aj to priznať, samozrejme, ale hlavnú príčinu vidím práve v tom, že tým, že sa títo naši manažéri vyhlásili za nezodpovedných, sa stalo, že sa nerozvíja kapitál, ktorý bolo treba, nejde sem zahraničný kapitál, o ktorom sme hovorili, že my ho potrebujeme, aj ja s tým súhlasím, potrebujeme ho najmä v oblasti hutníctva, strojárstva a ďalších firiem.
Je potrebné povedať, že skutočne to bolo práve jednou z príčin, prečo potom útlm zahraničného kapitálu v tomto roku nastal, sú tieto vyhlásenia, ktoré nasledovali tiež po nastúpení tejto vlády v októbri, teda presne pred rokom, tak ako som už povedal. Takisto by som povedal, že to má za následok i zníženie zahraničných úverov v našom bankovom sektore. Takisto majú vplyv na daňový systém a na daňové nedoplatky rozsiahle výmeny pracovníkov daňových úradov, keď sme vymenili všetkých až na okresných orgánoch, kde ľudia, ktorí boli len za vlády Mečiara vymenovaní do funkcie, boli odvolaní, aj keď neboli prívrženci HZDS.
Takisto vyhlásenie o zadlženosti Slovenskej republiky, ktorá sa pohybovala, bolo to i vo vyhláseniach ministerstva financií, ale i celej vlády, okolo 2 000 dolárov na obyvateľa Slovenskej republiky, že je najvyššia, nezodpovedá skutočnostiam. Áno, môže byť o nejakých 100 dolárov vyššie ako v Poľsku, Čechách a podobne, ako hovorí štatistika, ale možno povedať, že v porovnaní s Poľskom poľská ekonomika nemá 7-krát väčšiu výkonnosť ako ekonomika slovenská. Keď to zoberieme na obyvateľa, tak možno naša výkonnosť je nižšia ako zadlženosť na obyvateľa v Poľsku. Takisto to neprispelo k tomu, že sa podnikateľské prostredie a aktivity zahraničia k Slovensku zvýšili, iba naopak, to boli kroky, ktoré smerovali k tomu, že tie aktivity ochabli, iba naopak, sú najslabšie za obdobie od roku 1993.
Za chybné tiež považujeme vyhlásenie ministerstva financií a ministerky o odbornosti ministerských úradníkov, ktorí sa až na niektoré posty vedúcich odborov, oddelení nemenia, že títo sú v mnohom prípade nie tak na úrovni kvality, ako by sa požadovalo. Ja súhlasím s tým, že sa aj nemenia. Sú tam úradníci, ktorí tam pracovali aj predtým, nielen na financiách, ale aj na iných ministerstvách. Ale ich kvalita závisí tiež od kvality riadiaceho pracovníka, teda ministra, a ich kvalita závisí od toho, ako sú títo ľudia vedení. Preto si myslím, že práve to je jeden z dôvodov, že nám bol predložený rozpočet v takom stave, ktorý bol z našej strany kritizovaný, a dnes sa hovorí o deficite, ktorý bude predstavovať sumu, ktorá je oveľa vyššia, ako sa predpokladalo, tak ako nám bol pani ministerkou v prvom štvrťroku tohto roku tu predložený rozpočet.
Ďalej by som takisto považoval za nekompetentné vyhlásenie pani ministerky nedávno v televízii o tom, že pán Kozlík nie je vhodný kandidát na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, že je neodborník. Pripomeniem jedno. Pán Kozlík bol jediným z ministrov v strednej a východnej Európe v tých štátoch, ktoré prešli transformáciou, ktorý za štyri roky vedel predložiť vláde rozpočet včas do parlamentu. Tento bol schválený, samozrejme, s problémami dodržaný, zabezpečený, ale isto bolo to tiež jeho, by som povedal, odbornými a kvalitatívnymi znalosťami. A je to potrebné povedať, že to sú tiež vyhlásenia, ktoré nehovoria o tom, že chceme jednak sa priblížiť alebo zblížiť vzťahy opozície s koalíciou, ale naopak, že práve tieto vyhlásenia vnášajú rozkol a nepôsobia na kontinuitu riešenia problémov, ktoré tento štát momentálne na to, aby ekonomika fungovala, potrebuje.
Dovoľte mi, aby som záverom svojho predloženého návrhu povedal, že nie je to jednoduché. Ani my sme neboli, naši poslanci, rozhodnutí tento návrh predložiť, ale je potrebné povedať, že nás k tomu viedlo to, čo už som povedal, viedla nás k tomu ekonomická situácia, ktorá sa zhoršuje a na ktorú nás voliči, s ktorými sa stretávame na mítingoch, sem-tam upozorňujú, že ak takto budeme pokračovať, ekonomika je neudržateľná.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslanca Maňku, aby informoval Národnú radu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
vážená pani ministerka,
vážení páni ministri,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 409 z 22. októbra 1999 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej, poverenej riadením Ministerstva financií Slovenskej republiky, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, s termínom prerokovania ihneď.
Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov vo výboroch. Predložený návrh skupiny poslancov jednotlivé výbory prerokovali do 28. októbra 1999 s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval uvedený návrh 26. októbra 1999 a prijal k nemu uznesenie číslo 225. Výbor nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh skupiny poslancov s tým, že nevysloví nedôveru členke vlády Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej, poverenej riadením Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Ďalší výbor, výbor pre verejnú správu prerokoval uvedený návrh 26. októbra 1999. Výbor neprijal uznesenie predložené spravodajcom a nevyslovil súhlas, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z celkového počtu členov výboru 12 bolo prítomných 9, 3 poslanci hlasovali za, 6 proti, nikto sa nezdržal hlasovania. O druhom návrhu, o návrhu poslanca Vavríka, hlasoval výbor k textu uznesenia, ktorý znel, a teraz je to veľmi komplikované, aby výbor nevyslovil súhlas s návrhom na vyslovenie nedôvery členke vlády a neodporúčal Národnej rade vysloviť nedôveru. Ani v tomto prípade nebolo prijaté platné uznesenie, pretože za návrh poslanca nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z celkového počtu členov výboru 12 bolo prítomných 9, za návrh 6, proti 3, nezdržal sa nikto.
Ďalší výbor pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený návrh 26. októbra 1999 a prijal k nemu uznesenie číslo 120. Výbor nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej neschváliť.
Ďalší výbor pre pôdohospodárstvo prerokoval uvedený návrh 27. októbra 1999 a prijal k nemu uznesenie číslo 85. Výbor nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej neschváliť.
Ďalší výbor pre kultúru a médiá prerokoval uvedený návrh 26. októbra 1999 a prijal k nemu uznesenie číslo 93. Výbor nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov neschváliť.
Ďalší výbor pre sociálne veci a bývanie prerokoval uvedený návrh 27. októbra 1999 a prijal k nemu uznesenie číslo 114. Výbor nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej.
Ďalší výbor, zahraničný výbor prerokoval uvedený návrh 27. októbra 1999 a prijal k nemu uznesenie číslo 56. Výbor nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady neschváliť.
Ďalší výbor pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval uvedený návrh 27. októbra 1999 a prijal k nemu uznesenie číslo 76. Výbor nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej. Neodporúča tento návrh schváliť.
Ďalší ústavnoprávny výbor prerokoval uvedený návrh 27. októbra 1999 a prijal k nemu uznesenie číslo 184. Výbor nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery. Neodporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov schváliť. Zároveň uvádza v súlade s § 52 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nesúhlasné stanovisko poslancov Anny Malíkovej, Petra Brňáka a Ivana Gašparoviča s bodmi A a B uznesenia výboru.
Ďalší výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport prerokoval uvedený návrh 27. októbra 1999 a prijal k nemu uznesenie číslo 96. Výbor nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej. Odporúča rovnako tento návrh neschváliť.
Ďalší výbor pre zdravotníctvo prerokoval uvedený návrh 27. októbra 1999. Návrh na súhlas výboru s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej nezískal nadpolovičnú väčšinu všetkých členov výboru. Výbor neprijal uznesenie. Z celkového počtu členov výboru 10 poslancov bolo prítomných 8. Za návrh uznesenia hlasovali 3, 2 hlasovali proti návrhu a 3 poslanci sa zdržali hlasovania.
Ďalší výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval uvedený návrh 27. októbra 1999. Výbor k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej neprijal platné uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nehlasovala za navrhnuté uznesenie nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z 13 členov výboru boli prítomní 10 poslanci. Za návrh hlasovali 4, proti boli 5, zdržal sa 1, hlasovali všetci prítomní. Na schválenie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov, teda 7 poslancov - § 52 ods. 3. Uvedená podmienka nebola splnená, a preto výbor neprijal platné uznesenie.
Ďalší výbor pre ľudské práva a národnosti prerokoval uvedený návrh dňa 27. októbra 1999. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 409 bol zvolaný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti k prerokovaniu návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej. Na schôdzi výboru sa z celkového počtu 10 zúčastnili 4 poslanci. Výbor pre ľudské práva a národnosti predmetný návrh neprerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 226 z 28. októbra 1999 schválil správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Brigite Schmögnerovej. Určil poslanca Vladimíra Maňku za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma
1. predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,
2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.
Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pripomienky a požiadavky. Toľko k správe.
Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánovi poslancovi Maňkovi. Prosím, aby zaujal miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne za poslanecké kluby sa prihlásili títo poslanci: za Hnutie za demokratické Slovensko pán poslanec Maxon, za SDĽ pán poslanec Benkovský, za SMK pán poslanec Farkas. Ďalej sa písomne prihlásili páni poslanci: Benčat, Brhel, Gajdoš, Húska, Engliš, Baco, Kačic, Kozlík, Hofbauer. A písomne prihlásený je aj pán poslanec Krajči.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Maxon za klub Hnutia za demokratické Slovensko.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážená pani ministerka financií,
celkom úvodom by som sa teda chcel, keď sa pozerám do poslaneckých lavíc, opýtať, kde sú tí, ktorí tak vehementne hlasovali za to, aby sme rokovali po 19.00 hodine. Ak náhodou občania Slovenskej republiky nevedia, tak s najväčšou pravdepodobnosťou po okolitých reštauráciách. Aj to je istý prejav a známka prístupu k takto dôležitému bodu, ktorý ideme prerokúvať.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážená pani ministerka Schmögnerová,
skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Hnutia za demokratické Slovensko sa po dôkladnej analýze a po pretrvávajúcej kritike ministerky financií rozhodla v zmysle článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v spojitosti s § 109 ods. 1 a 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady predložiť návrh na vyslovenie nedôvery ministerke financií Brigite Schmögnerovej.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k takémuto rozhodnutiu nás nielen oprávňuje Ústava Slovenskej republiky, ale vzhľadom na ekonomickú situáciu Slovenska sme priamo povinní postupovať týmto spôsobom. Len nedávno sme podobným spôsobom s dostatočným počtom argumentov postupovali pri návrhu na vyslovenie nedôvery dnes už exministrovi hospodárstva Ľudovítovi Černákovi. Slovenská snemovňa prostredníctvom vás, panie poslankyne a páni poslanci z koalície, naše argumenty odmietla. Neodmietla však tieto naše argumenty ani laická verejnosť, ani odborná verejnosť a neodmietli ich nakoniec ani médiá. Ľudovít Černák definitívne stratil dôveru a jeho odstúpenie nebolo vecou osobného rozhodnutia, ale nevyhnutnosťou.
Nebolo by korektné porovnávať tieto dva prípady. Je však vhodné nachádzať v nich niektoré súvislosti. Najvážnejším problémom občanov Slovenskej republiky podľa reprezentatívneho výskumu verejnej mienky na vzorke 982 respondentov agentúry Markant je ekonomika a hospodárstvo. Až 60,4 % opýtaných za svoj najväčší problém uviedlo ekonomiku, 61,9 % opýtaných nezamestnanosť. Vážené dámy, vážení páni, ostatné problémy, ako organizovaná zločinnosť, korupcia, reprivatizácia, politika, sú problémom pre našich občanov v rozsahu len od 6,6 % do 11,9 %.
Ak má poslanec nášho zákonodarného orgánu základnú povinnosť riešiť problémy našich občanov a prieskum zrozumiteľne a jasne stanovuje, že až pre 65 % občanov našej krajiny je ekonomika a hospodárstvo najvážnejším problémom, viaže nás nielen mandát, ale i poslanecký sľub tento problém riešiť. Priznávam, že takýto spôsob je krajným riešením. Súčasne zdôrazňujem, že sme skutočne ako opozícia vyčerpali všetky ostatné.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnes nebude reč o Brigite Schmögnerovej ako pracovitej, húževnatej a vzdelanej, a dokonca bývalej ľavičiarke. Dnes bude reč o Brigite Schmögnerovej ako členke vlády Slovenskej republiky, poverenej viesť ministerstvo financií. To ministerstvo, ktoré permanentne produkuje neodborné, nekompetentné a Slovensku škodiace rozhodnutia. Dovoľte mi, aby som teraz z poverenia poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko pred touto snemovňou uviedol aspoň niektoré.
Ministerka financií Brigita Schmögnerová nekompetentne zasahovala do riešenia problémov Východoslovenských železiarní, akciová spoločnosť, Košice, pričom je evidentné, že zmluva o stabilizácii, medziveriteľská zmluva a zmluva o spolupráci, na príprave ktorých sa podieľala, sú v rozpore s platným právnym stavom. Zo všetkých troch zmlúv je zrejmé, že pri ich podpise by boli zvýhodňované len isté skupiny veriteľov, čo je právne neprípustné. Bola to práve ministerka financií, ktorá niekoľkokrát informovala verejnosť, že zmluvy sú pripravené, prerokované a ich definitívny podpis avizovala vždy o niekoľko dní. Na uvedených zmluvách však chýba podpis dodnes. Jednoducho preto, že pokiaľ by štatutárny zástupcovia Východoslovenských železiarní Košice takéto zmluvy podpísali, vystavili by sa riziku a skoro s istotou trestnoprávnemu postihu podľa § 256a Trestného zákona, ktorý znie: "Kto ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarí hoci aj len čiastočne uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa, potresce sa odňatím slobody až na 2 roky alebo peňažitým trestom." Odsek 2: "Odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu." Odsek 3: "Odňatím slobody na 2 až 8 rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu."
Vážené dámy, vážení páni, všetky tri zmluvy, ktoré boli pripravené na podpis, vykazujú zo strany Východoslovenských železiarní, akciová spoločnosť, Košice znaky, z ktorých sa dá jednoznačne vyvodiť, že nimi sa zvýhodňujú iní veritelia, to jest tí, ktorí v týchto zmluvách boli uvedení ako pôvodní veritelia. Páchateľom by, samozrejme, bol štatutárny orgán, ktorý takéto zmluvy podpíše.
Dámy a páni, môžete oprávnene namietať, prečo tu prezentujem dokumenty, ktoré nakoniec podpísané neboli. Neodškriepiteľnou skutočnosťou však zostáva fakt, že ministerka financií, ktorá mala tieto zmluvy podpísať za štát, niekoľkokrát pred verejnosťou osvedčila svoju pripravenosť takéto zmluvy podpísať. Pýtam sa vás, respektíve nás všetkých, ako sa môže podieľať na zrode dokumentu v rozpore s platným právnym poriadkom člen vlády Slovenskej republiky, v tomto konkrétnom prípade ministerka financií Brigita Schmögnerová? Musím celkom otvorene priznať, že absolútne šokujúco na mňa zapôsobilo stanovisko pani ministerky v utorňajších Televíznych novinách STV 1. Pani ministerka približne uviedla: Ak sme chceli garantovať podmienky investorom, resp. veriteľom, museli sme tak postupovať.
Vážená pani ministerka, vy ste tak postupovať nielenže nemuseli, vám to zákon priamo zakazuje a Trestný zákon vám na to jasne odpovedá už citovaným § 256a. Na vašu obhajobu nemôže poslúžiť ani skutočnosť, že priama trestoprávna zodpovednosť by nebola na vás, ale na štatutárnom orgáne Východoslovenských železiarní z podozrenia zo spáchania trestného činu zvýhodňovania veriteľa.
Vážená pani ministerka, ak nectíte právo vy, nenúťte k tomu iných, čoho dôkazom je tento konkrétny prípad. Zdôrazňujem, že v tomto konkrétnom prípade ste konali ako členka vlády Slovenskej republiky, poverená vedením Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Dovoľte mi však zostať ešte chvíľočku pri Východoslovenských železiarňach. Bolo by možné usporiadať niekoľkodenný seminár, v akom stave boli a v akom stave sú Východoslovenské železiarne. Veľa by sa dalo diskutovať, čo sa udialo, čo bolo a je potrebné ešte spraviť. Pri tejto príležitosti však spomeniem, čo sa spraviť v žiadnom prípade nemalo. Škandalizovanie tohto oceliarskeho gigantu práve vami, pani ministerka, dosiahlo hranicu, ktorá, prirodzene, vyvolala obavy veriteľov. Ako členka vlády Slovenskej republiky ste prispeli nemalou mierou k pokračujúcemu chaosu. Bolo to nerozumné, pre reálne uvažujúcich pragmatikov nepochopiteľné. Tým, žiaľ, problém Východoslovenských železiarní z hľadiska vášho prístupu nekončí. Východoslovenské železiarne obsadia húfy daňových úradníkov, preverujú všetky účtovné doklady, na čo nepochybne majú zákonný nárok a zákonné právo v súlade so zákonom číslo 511 o správe daní. Nadmieru ste však s výsledkom ich práce spokojná. Skupina daňových úradníkov predložila katastrofálne zistenie daňového nedoplatku na dani z príjmu na závratnom čísle 2,9 mld. Sk.
Dámy a páni, chcem zdôrazniť, že rozhodne patrím medzi tých, ktorí sú presvedčení, že platiť dane je základným princípom štandardného podnikateľského prostredia. Ale, prosím, uvedomte si, v čase, keď Východoslovenské železiarne hľadajú strategického partnera, jeho dodatočné dodanenie je vážnym signálom a predovšetkým produkuje zdržanlivý postoj týchto podnikateľských subjektov.
V tejto súvislosti mám ešte jednu poznámku. Čiastočne ju uviedol predkladateľ tohto návrhu, ale ja naozaj považujem za veľmi dôležité túto skutočnosť zdôrazniť. Oceliarsky gigant za predchádzajúce roky z účtovnej i daňovej stránky auditovala svetovo renomovaná audítorská firma ERNST & YOUNG. Ako je možné dospieť pri daňovej kontrole k takémuto výsledku?
Proces nekompetentnosti pani ministerky v tomto konkrétnom prípade však nekončí. Pani ministerka navrhuje, buďme ústretoví, navrhuje kapitalizáciu daňového nedoplatku. Pri tomto riešení už treba zdôrazniť naozaj slovo "nekompetentnosť". Azda i vrátnik a nechcem teda vrátnikov na ministerstve financií uraziť, ale azda i vrátnik na ministerstve financií vie, že naše obchodné a daňové právo takéto riešenie jednoducho neumožňuje. Pre nezainteresovaných kapitalizácia by znamenala zvýšenie akcionárskeho podielu štátu vo Východoslovenských železiarňach. Netvrdím, že by to mohlo mať i pozitívny dosah. Ešte raz však zdôrazňujem, právny poriadok Slovenskej republiky však túto možnosť neposkytuje, a to by ste vy, pani ministerka, mali vedieť.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nie, moje vystúpenie nebude len o Východoslovenských železiarňach, ale tento oceliarsky gigant je, žiaľ, skoro školskou príručkou neodbornosti a nekompetentnosti súčasnej vlády a súčasnej ministerky financií. Nechcem tým povedať, že vo Východoslovenských železiarňach nebolo potrebné viaceré problémy riešiť. Úspech však možno dosiahnuť len kvalifikovanými a rozumnými postupmi. Ten, žiaľ, absentuje. Nevylučujem však svoj omyl v tom zmysle, že je to zámer. Ľavicovej demokratke neprekáža Eichlerov príjem, príjem jeho firiem, strata budúcoročného odbytu plechov do Českej republiky, len tak mimochodom, je to 70 000 ton, neprekáža vám podivný obchod s priamou stratou 80 mil. Sk, platy niektorých manažérov, keď sa vyskytuje i prípad troch súbežných mesačných platov vrcholového manažéra, z ktorých každý je približne 200 000. Prirodzene, bez odmeny, ktorá je od 0 - 100 %. Verte mi, prosím, nesnívam, nefantazírujem. Na všetky moje tvrdenia mám hodnoverný dôkazný materiál.
Dámy a páni, poďme však ďalej. Katastrofa pokračuje. Na svete je projekt reštrukturalizačného plánu, ktorý, prirodzene, počíta s pomocou vlády a priamou účasťou ministerstva financií pod vedením Brigity Schmögnerovej. Dovoľte mi niekoľko slov o základnej schéme reštrukturalizačného plánu. Základným cieľom reštrukturalizačného plánu je vklad majetku spoločnosti do novej spoločnosti, pracovne nazvanej, New Company. Samozrejme, všetko toto s tichou podporou vlády a veriteľských bánk. Podpora vlády pozostáva z dvoch smerov, a to súhlas ministerstva financií, resp., bližšie povedané, daňového úradu s prevodom majetku a spolupráca súdov, teda ministerstva spravodlivosti prostredníctvom registrových súdov. Podpora veriteľských bánk predstavuje súhlas s prevodom majetku so záložnými právami. Tichá podpora je zrejme odôvodnená pohľadom bánk na skutočnosť, že sa zníži objem záväzkov oproti tomu istému objemu majetku. Novovzniknutá, očistená spoločnosť má, samozrejme, vyššiu hodnotu pri jej predaji a hlavne predávajúci môže predať 100 % malých akcií firmy.
Systém projektu predpokladá - v skratke - realizovať nasledujúce činnosti: Právna analýza všetkých zmluvných vzťahov. Táto právna analýza je uskutočnená na 100 %. Ekonomická analýza uskutočnená na 100 %. Spracovanie podrobného plánu projektu uskutočnené na 100 %. Realizácia projektu postupne podľa plánu, podľa našich odhadov uskutočnené na 50 %. A aký je presný plán uvedeného projektu a aké kroky by mali nasledovať? Predovšetkým príprava prechodu základných zmluvných vzťahov. Prudká zmena personálnej politiky. Prirodzene, že platí model zníženia zamestnanosti minimálne o 30 %. Likvidácia niektorých dcérskych spoločností, predaj niektorých dcérskych spoločností, fúzia niektorých dcérskych spoločností a rozhodnutia o predaji, likvidácii niektorých ďalších spoločností. Zmena personálnej politiky pozostáva hlavne z vytvorenia tzv. čiernych listín, na ktorých sú uvedení zamestnanci, ktorí boli poplatní bývalému manažmentu, a v ďalšej fáze zoznam zamestnancov, ktorí budú prepustení v dôsledku realizácie tohto projektu.
V zmysle projektu by malo zaniknúť pôvodné usporiadanie holdingu, ostať by mali len spoločnosti tvoriace jadro hutníckeho kombinátu. Vklad majetku do dcérskej spoločnosti pracovne nazvanej New Company by mal prebehnúť až po uskutočnení fúzie vyššie uvedených spoločností z praktických dôvodov, ako je napríklad živnostenské oprávnenie, vývozné, dovozné licencie, zápisy identifikačných údajov na katastrálnych úradoch, súdoch a na živnostenských úradoch.
Vážené dámy a páni, len pre vašu zaujímavosť. Na zabezpečení tejto operácie sa podieľali hlavne zahraničné firmy, a chcem zdôrazniť, náklady, ktoré v prospech týchto zahraničných firiem na túto operáciu s požehnaním vlády boli vynaložené, predstavujú 1 mld. Sk. Realizácia projektu bude mať za následok stav, keď súčasní akcionári stratia vplyv na riadenie podniku. V pôvodnej firme môžu zostať len akcie dcérskej spoločnosti, čím sa sťaží komunikácia medzi pôvodnými akcionármi a vedením novej spoločnosti. De facto súčasní akcionári úplne stratia vplyv na riadenie podniku a ich akcie sa stanú bezcennými. Akcionári novej spoločnosti by boli teda vybraté veriteľské banky, ministerstvo financií, pričom významné veriteľské banky z veľkej časti ovláda vláda Slovenskej republiky.
Aký vplyv môže mať tento projekt? V dôsledku realizácie uvedených opatrení všetci nevybraní veritelia majú minimálnu šancu vymôcť svoje pohľadávky voči hutníckemu kombinátu, čo bude mať podľa predpokladov za následok reťazovú reakciu bankrotov malých a stredných firiem. Daňový úrad, samozrejme, v zmysle platnej právnej úpravy nemôže svoju pohľadávku presunúť na nového dlžníka a tak zrejme dôjde k preskupeniu dlhu k pôvodnej firme s novou spoločnosťou. Týmto krokom môže daňový úrad, a to je veľmi zaujímavé, týmto krokom môže daňový úrad vymáhať svoju pohľadávku nielen od novej firmy, ale aj od pôvodnej akciovej spoločnosti. Predpokladáme, že dôjde k zablokovaniu účtov a všetky prichádzajúce platby bude inkasovať daňový úrad, čím ostatní veritelia skutočne nebudú mať priestor na uspokojenie svojich pohľadávok.
Pani ministerka, aj minule, keď ste sedeli tu v tomto kresle ako navrhovateľka, tak ste mali permanentne poznámky. Teraz som začul, že dávno mali tí ľudia, o ktorých hovorím, sedieť. Ja hovorím o tom, čo v rozpore s právnymi predpismi robíte vy.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi však zdôrazniť, že zamestnanosť v rámci nového holdingu by sa mala vo vzťahu k tomuto reštrukturalizačnému plánu znížiť v priebehu 6 mesiacov až o 30 %. Týmto znížením predovšetkým v Košiciach a vo východoslovenskej oblasti vznikne na trhu práce obrovský prebytok pracovných síl z rôznych odborov podporený prepúšťaním z následne krachujúcich firiem. Uvedené informácie by som mohol potvrdiť aj zverejnenou informáciou z Hospodárskych novín zo dňa 14. októbra, kde predstaviteľ U. S. Steel uvažuje o vstupe do Východoslovenských železiarní v prvom štvrťroku budúceho roku, čo presne časovo korešponduje s reštrukturalizačným plánom, ktorého kompletné znenie mám k dispozícii.
Vážená pani ministerka, a v širšom oslovení i vláda Slovenskej republiky, to je projekt, na ktorom participujete, v ktorom sa s vami počíta. Nechcem v žiadnom prípade zľahčovať vážnosť tohto problému, napriek tomu rada pre vás, pani ministerka, a možno i ďalších, teda pre tých, ktorí donekonečna od rána do večera obviňujete vašich predchodcov z tunelovania firiem. Tento uvažovaný postup, na ktorý existujú dokumenty, však nemá obdobu. Vážená pani ministerka, založte si akciovú spoločnosť s vašou majoritnou účasťou s názvom "Slovenské tunely, a. s.". Ak toto spravíte, vaša akciovka historicky, ak toto spravíte, vaša akciovka naveky...
(Ruch v sále.)