Predseda NR SR J. Migaš:

Vážení páni poslanci, upokojte sa. Prosil by som pána ministra, aby prišiel do rokovacej miestnosti.

Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

Poslanec D. Jarjabek:

Vážený pán minister školstva,

prepáčte, ale aj toto charakterizuje vašu kultúrnosť, s akým záujmom pristupujete k tomuto problému. A skutočne to myslím úprimne, vážne, lebo ja to nehovorím do vetra v tejto chvíli. Hovorím vám a riešim jeden problém, ktorý skutočne sa týka najviac vašej osoby.

Vážený pán už prítomný minister školstva, docent Ftáčnik, kandidát vied, vždy som si vážil a ctil rozhľadených a múdrych ľudí. Napriek tomu, že sme sa v politickom živote stali v tejto chvíli konkurentmi, mal som aj z našich kontaktov pocit, že medzi nami je istá zhoda v tom, že všetky naše politické stratégie musia mať oporu v reálnom poznaní faktov. Môžeme sa líšiť vo vízii budúcnosti, môžeme mať rozdielne politické ciele, môžeme voliť rozmanité prostriedky pri usilovaní o ich dosiahnutie, nemali by sme sa však tváriť, že biele je čierne iba preto, lebo tak rozhodlo akési zákulisné politbyro. Vy ste mali toľko slušnosti, že ste pracoviská Akadémie umení v Banskej Bystrici navštívili, hovorili ste s tamojšími akademickými funkcionármi, pedagógmi, poslucháčmi. Možno s istým sarkazmom povedať, že situáciu na tejto škole poznáte lepšie ako celá Akreditačná komisia. Nie je to zlé vysvedčenie pre vás, ale pre ňu.

A napriek tomu práve vás musím označiť za človeka zodpovedného za celú túto frašku, ktorej veľmi skratkovitý popis mi trval zhruba 20 minút, za čo sa ospravedlňujem, pretože vy, pán minister, práve vy ste mali a máte v rukách prostriedky, ktorými možno podobnej eskalácii spoločenského napätia, akú predviedla pracovná skupina, Akreditačná komisia, zabrániť. Prejavili ste občiansku statočnosť, keď ste šli do Banskej Bystrice rozhodnutia Akreditačnej komisie vysvetľovať, pretože ste sa pokúšali obhajovať neobhájiteľné. No statočnosť ste mali prejaviť aj inde. Napríklad vtedy, keď vyšlo najavo zneužitie postavenia členov pracovnej skupiny Akreditačnej komisie. Dúfam, že váš nástupca bude rozhodnejší a nenechá si žiadnym politbyrom diktovať, ktoré slovenské vysoké školy majú byť preferované a ktoré sa majú likvidovať. Ak by, nedajbože, táto tendencia mala triumfovať, potom sa treba reálne obávať budúcnosti, pretože každé volebné obdobie raz skončí.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Jarjabka. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Podhradská a posledný pán poslanec, posledný pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podať prihlášky na faktické poznámky.

Nech sa páči, pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Pán poslanec Jarjabek vo svojom vystúpení spomenul a ocenil aj tú skutočnosť, že pán minister navštívil Akadémiu umení v Banskej Bystrici, že sa nespoliehal iba na nejaké písomné stanovisko Akreditačnej komisie. Označil tento jeho postoj za statočnosť, resp. slušnosť, nechcem skresľovať, nepamätám si presne to slovo. Ale ja by som o tom silne pochybovala práve kvôli tomu, že som sa dozvedela od ľudí, ktorí boli prítomní na stretnutí študentov a pedagógov s pánom ministrom na pôde tejto školy, pán minister klamal, keď študentom tvrdil, že veď on sám proti Akadémii umenia nič nemá, že on sám v čase, keď sa o tejto celej veci hlasovalo v parlamente, či má vzniknúť, alebo nie, podporil jej vznik. A v tomto pán minister klamal. Keď si zoberiete výpis z hlasovania, pán minister, ten výpis hlasovania jednoznačne hovorí, že ste študentov v Banskej Bystrici klamali. Je mi to veľmi ľúto. Dá sa to veľmi ľahko dokázať, pán Ftáčnik. Veľmi ľahko sa to dá dokázať.

(Reakcia ministra z pléna.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán minister, nediskutujte navzájom, hláste sa do diskusie v súlade s rokovacím poriadkom.

Pani poslankyňa Slavkovská, nech sa páči.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Môj predrečník spomínal stanovisko vedenia VŠMU k existencii Akadémii umení, ktoré vzniklo 4. 12. 1998. Myslím si, že už tá skutočnosť, že nejaká iná škola sa zaoberá problematikou existencie alebo neexistencie ďalšej školy, už tá je scestná. Dovolím si odcitovať jednu jedinú vetu z toho stanoviska, ktorú pán poslanec nepovedal a ktorá, myslím, svedčí o všetkom. Tá veta znie: "Ponechať situáciu bez povšimnutia, teda situáciu Akadémie umení, znamená smrť pre VŠMU." Ja sa pýtam: Prečo asi? To sa tak strašne boja konkurencie? Asi sa potom majú čoho báť.

No a čo sa týka tej odbornej stránky, ktorá mala byť vytýkaná v prvom rade Akreditačnou komisiou alebo pracovnou skupinou, tak to boli všetko veci, ktoré absolútne nestoja za reč. Ak sa tam vytýkalo, že ani jeden z garantov štúdia nemá trvalý pobyt v Banskej Bystrici, je to smiešne. Žiadny zákon nestanovuje, že má mať profesor alebo docent vysokej školy trvalý pobyt tam, kde učí. Práve opačne. Tá Európska únia, ktorá nám je takým vzorom, tam práve veľmi podporujú mobilitu nielen študentov, ale aj vysokoškolských pedagógov. U nás je to akási záťaž. Ďalej sa tam hovorí o vysokom vekovom priemere. Áno, s tým by sa dalo súhlasiť, ale nie iba pri Akadémii umení, pretože vysoký vekový priemer na vysokých školách je celoslovenský problém, nielen problém Akadémie umení. No a ešte potom taký dôvod, čo sa týka študijných plánov, že to je iba kompilát študijných plánov VŠMU a VŠVU. Prosím, aj to by som prijala, ale už len kompilátom viacerých študijných plánov vznikne nejaká nová verzia, a predsa si nikto nemôže myslieť, že pri tých istých študijných odboroch sa môže vytvoriť absolútne nejaký nový študijný plán.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hajdúk.

Poslanec P. Hajdúk:

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

Ja sa nestačím čudovať trúfalosti, s akou pán poslanec Jarjabek sa pokúša vstupovať do svedomia pána ministra Ftáčnika. Viete, on tu robil svojím spôsobom globálnu kritiku. V rámci tej kritiky skritizoval aj zrušenie zbrojárskej výroby. Pán poslanec však už zabudol vari na to, že on bol jedným z lídrov Verejnosti proti násiliu a že to bola jedna z ich programových požiadavok, aby zbrojárska výroba bola zrušená. Bez ich podpory by sa to pánu Čičovi a pánu Havlovi nikdy nepodarilo. Tak sa potom pýtam: Ako mám veriť argumentom človeka, ktorý si nepamätá svoje nedávne postoje a, samozrejme, hľadá vinu všade inde, len nie u seba?

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej vystúpi pán poslanec Hudec.

Pán poslanec, nech sa páči.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Odpusťte mi, ale tu sa vyskytuje čosi, čo je skutočne pozoruhodné. Pán minister vykrikuje na niekoho, že je klamár, hoci všetci si pamätáme, aké bolo hlasovanie, pán minister. Vy ste šírili toľko klamstiev už aj ako "veľmi čistý" vykladač práva, keď ste formálne zneužívali čokoľvek, čo sa dalo a presne robíte to isté, ba dokonca horšie. Nechcem hovoriť o tom, že pán poslanec Jarjabek nikdy nebol vo VPN, ale to už zrejme niekomu uniká, čo už je iná vec. Vy si zrejme mýlite pána Jarjabka a Jarjabeka.

Ale musím povedať inú vec. Žiaľbohu, pán minister Ftáčnik plní presne program Demokratickej strany a Strany maďarskej koalície, za čo mu iste tlieskajú. Bohužiaľ, poškodzujete záujmy Slovenskej republiky spôsobom, aký nemá páru. Pán minister, darmo ste sa teraz možno potichu vzadu dohodli, že vás podporia koaliční partneri, ale ja som rozprával s mnohými funkcionármi aj veľmi významnými členmi SDĽ a SOP a iných politických strán, nielen v Banskej Bystrici, a veľmi sa mýlite, ak si myslíte, akú dobrú službu ste urobili. Mafiu, ktorú podporujete v bratislavskom VŠMU a VŠVU len preto, že sa boja toho, že nebudú mať absolútnu kontrolu nad prijímaním žiakov a nad všetkým, čo sa deje v slovenskej kultúre, si vďačne zoberiete na bedrá, lebo dobre viete, že sa vám štedro odmenia.

Toto je vaše pôsobenie. Dúfam, že za trest teraz nezavediete troj- alebo štvorjazyčné vysvedčenia. Aj to je vaše vysvedčenie. Môžete sa hanbiť, pán minister!

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Jarjabek veľmi podrobne a na faktoch charakterizoval situáciu na Vysokej škole v Banskej Bystrici a na Akadémii umení. A je absolútnou nepravdou, že jeho interpretácia je pomýlená alebo scestná. Je to interpretácia založená na dôkladnom poznaní a môžem vám povedať, že po skúsenostiach, ktoré sme mali tým, že sme sa ako poslanci Slovenskej národnej strany osobne išli zoznámiť dopodrobna s tými skutočnosťami, ktoré sú na tejto vysokej škole, že tak ako pán poslanec Jarjabek bolo tu viac poslancov, ktorí venovali tejto škole viac pozornosti ako celá Akreditačná komisia aj s pánom ministrom dohromady.

A smutné na celej veci je, že ľudia, ktorí sú zodpovední za to, aby kvalifikovane pripravili podklady na rozhodovanie, venovali tejto vysokej škole minimum pozornosti a celý problém postavili vyložene na obhajovaní svojich úzkych, súkromných, egoistických záujmov, ktoré podporujú. Je jasné, že medzi občanmi je rozšírený názor o akomsi "bratislavocentrizme", kde takéto skupiny robia hanbu hlavnému mestu, lebo vytvárajú predstavu, že vysokoškolské centrá, ktoré sa tu inštalovali, majú patent na rozum a nie sú ochotné prijímať konkurenciu na vysokých školách mimo Bratislavy. A to je hanbou aj pána ministra a nesie za to plnú zodpovednosť, lebo nevyšiel so žiadnym principiálnym stanoviskom, ale vyšiel s takým alibistickým pokryteckým rozhodnutím, ktoré tejto škole narobilo iba problémy do budúcnosti - deťom a rodičom, ktorí tam majú svoje deti ako študujúce. A to je naozaj veľmi vážna vec. Pán minister mal...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

dovoľte mi, aby som požiadala pána ministra, aby si v priestoroch parlamentu také spôsoby ako okrikovanie poslankyne s urážkou, že klame, nechal mimo tejto miestnosti a viac to neopakoval. Skutočne si neželám, aby moji kolegovia a kolegyne boli takto osočované. To je po prvé.

Po druhé chcem povedať, že vôbec netreba mať odvahu vstupovať ministrovi do svedomia, ak existujú fakty a dokumenty, a tiež si dovolím v mojom vystúpení vstúpiť pánu ministrovi do svedomia, lebo taktiež mám niektoré dokumenty, ktoré sú v práve a ktoré majú svoju výpovednú hodnotu. Tak, prosím, nedávajme takéto pripomienky o vstupovaní, pretože my si obhajujeme svoj návrh na odvolanie.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán podpredseda Národnej rady Presperín.

Nech sa páči.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

Myslím si, že by sme nemali v takejto nervóznej atmosfére zneužívať meno Akadémie umení na to, aby sme sa osočovali. Netajím sa tým, že od samého počiatku stojím na strane zachovania Akadémie umení v Banskej Bystrici. Vidím na to množstvo racionálnych dôvodov a hovoril som to aj predtým, ako som prišiel do tohto parlamentu, a myslím si, že dnes siahať do svedomia ministrovi školstva Ftáčnikovi môžeme možno z vášho pohľadu.

Ale chcem povedať jednu vec. Tento minister urobil minimálne tri pozitívne kroky, ktoré existujú aj v súvislosti s touto akadémiou. Jednak dal skutočne urobiť tri audity, z ktorých dva, ktoré robilo ministerstvo školstva, boli pozitívne. Za pozitívne boli aj uznané. Ide o personálny audit, ide o ekonomický audit. K odbornému auditu mám v zhode s kolegom Jarjabkom absolútne jednoznačné stanovisko. Ten, ktorý robila komisia, ktorá bola na jednej z fakúlt, bol pokrytecký a nebol urobený správne, jednoducho nedá sa urobiť od zeleného stola, ale osobne si myslím, že stanovisko ministra k riešeniu ako ďalej s Akadémiou umenia je v podstate jasné.

Sú tu dve možnosti. Jednak na Univerzite Mateja Bela, kde sa samotný minister školstva nestretol s pochopením, aby sa našiel gestor a garant na vyriešenie tejto úlohy. Alebo druhá možnosť, ktorú považujem za reálnu a je spravodlivá aj voči Akadémii umenia, je časový priestor, ktorý akadémia dostala na to, aby vlastnými silami pripravila veci do takej pozície, aby aj akreditácia v období, keď bude, to znamená, na konci tohto školského roku mohla prebehnúť.

V súčasnosti je to skutočne aj na vedení akadémie. Nechajme čas akadémii, nech v pokoji pracuje a nech vytvorí tieto podmienky. Nezneužívajme niekedy politicky túto pôdu na to, aby sme ju mohli odstrániť. Som úplne za to, aby v Banskej Bystrici naďalej existovala.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Nesúhlasím s pánom Presperínom, ale má svoj názor. Súhlasím s pánom poslancom Jarjabkom, že táto Akreditačná komisia ustanovená pánom ministrom, a on za to nesie plnú zodpovednosť, uplatňuje nielen politický rasizmus a xenofóbiu proti niektorým vysokým školám, ale aj rasizmus, ktorý by sa dal nazvať pracovným.

Jednoducho pán Bukovský a jeho Akreditačná komisia alebo ním a pánom ministrom konštituovaná Akreditačná komisia nerešpektuje to, že sa zmenil Zákonník práce, že jeden človek alebo pracovník môže mať niekoľko pracovných pomerov, ale Akreditačná komisia stále vychádza z toho, že jeden a ten istý človek má menšiu hodnotu na jednej fakulte ako na druhej. Je hanba takto posudzovať ľudí. Ale to už je vec toho, čo naznačil aj pán Zajac, že oni teraz budú miešať a tvrdiť muziku, aj kádrovú, a v tomto smere pán Ftáčnik je priateľom pána Zajaca, a rozumejú si ako svetoobčania.

Ale vyprosím si od pána ministra, aby urážal naše kolegyne, pani poslankyňu Podhradskú, ktorá sa oveľa viac ako pán Ftáčnik zaslúžila o tento štát, o štátny jazyk. Zatiaľ čo on sa ako člen posledného ÚV KSS vyvaľoval v parlamente, pani poslankyňa Podhradská držala hladovku za to, aby sme mali slovenčinu ako štátny jazyk. Dnes pán minister školstva rozdáva Maďarom štátny jazyk, dvojjazyčné vysvedčenia. To mu nebránilo ale pretŕčať sa pri konštituovaní štátu, aby sa zapísal do dejín za každú cenu. A teraz sa chce zapísať likvidáciou slovenského školstva.

Vyprosím si to, pán minister.

Predseda NR SR J. Migaš:

V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Hofbauer a po ňom pán poslanec Benčat.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predseda,

pán minister,

dámy a páni,

skôr než pristúpim k svojmu vystúpeniu, môžem ubezpečiť pána poslanca Hajdúka, že pán Jarjabek nikdy v histórii nebol v svetoobčianskej Verejnosti proti násiliu, tak neviem, z akého palca ste si vycmúľali tento nezmysel. Rovnako ako o zrušení zbrojného priemyslu rozhodol váš politický súkmeňovec Čalfa spolu s Havlom. Taká je pravda.

No a k meritu veci.

Dámy a páni, prvá Československá republika, ktorá trvala nedlho, v podstate 20 rokov od roku 1918 do roku 1938 - 1939, popri všetkých svojich problematických etapách a krokoch mala aj nesporné množstvo pozitívnych rysov a pozitívnych krokov. Jedným z nich je veľmi zaujímavá myšlienka, a to pri desaťročnom výročí jubilea trvania štátu v roku 1928 ambícia vybudovania na území vtedajšieho Československa a Zakarpatskej Ukrajiny tisíc nových školských objektov, tisíc nových škôl. Tieto školy boli nazvané ako jubilejné školy. Boli vybudované a boli takto označené. Do dnešného dňa na území Slovenskej republiky sa nachádzajú a sú funkčné.

Prečo to pripomínam? Pri 10. výročí zmeny politického smerovania v našom štáte a pri 7. výročí obnovenia našej zvrchovanej štátnosti na Slovensku prichádza k presne opačnému procesu, nie k budovaniu, ale k rušeniu škôl. To je proces a stav naprosto unikátny, naprosto ojedinelý a v Európe úplne výnimočný. Rušenie škôl robili spravidla režimy, ktoré to s príslušným národom nemysleli poctivo. Keď z Čiech, Moravy a Sliezska sa stalo Böhmen und Mähren, nacistické Nemecko zrušilo v Čechách šmahom ruky všetky školy. Keď slovenské územia po Viedenskej arbitráži pripadli pod horthyovské Maďarsko, toto územie prišlo o slovenské školstvo v plnom rozsahu.

Takže pri 10. výročí zmeny politického systému a pri 7. výročí našej zvrchovanej štátnosti táto vláda rukami ministra školstva ruší stredné školy. Zatiaľ ako to sám pán minister uvádzal pre tlač, podľa ministerstva školstva stredných škôl na Slovensku je priveľa, a preto sa ich počet bude znižovať. Ide o 128 škôl v rámci opatrení, ktoré pozostávajú buď z vyradenia školy zo siete škôl, z utlmenia školy, zlúčenia školy, združenia škôl a v prvom kole to znamená úplné zrušenie 58 stredných škôl.

Nuž toto je prístup, ktorý skutočne nemá obdobu, pretože taký malý štát, s takým malým počtom obyvateľov a so žiadnymi energetickými a hospodárskymi surovinami, v podstate disponujeme len jedným jediným potenciálom podobne ako iné štáty podobných rozsahov, veľkostí a hospodárskych potenciálov - ľudským potenciálom. Výlučne od nás a od našej vlády závisí, či tento ľudský potenciál bude kvalitný a zhodnotený, alebo či tento ľudský potenciál bude nehodnotný na úrovni pomocných robotníkov. Dámy a páni, argumentácia, že v roku 2000 sa týmto krokom usporí 16 miliónov korún, je smiešna argumentácia. A nech ju žiadny člen vlády neuvádza ako argumentáciu na podporu rušenia škôl.

Len na osvieženie pamäti pripomeniem pánu Ftáčnikovi, že stranícky spoluminister pán minister Kanis v minulom roku "strelil", predal 35 - teda on nie, ale jeho rezort - 35 prepadových stíhačov MIG 21, každý po 52 tisíc Sk, čiže v cene ojazdenej škodovky, čím tento štát utŕžil 1,7 milióna Sk, a to za stavu, že revízna komisia overila, že nominálna trhová cena každého tohto lietadla, z ktorých väčšina bola schopná letu, nebola nižšia ako milión korún. Čiže ak by to išlo tak, ako to malo ísť, tento štát mohol získať 35 miliónov korún, čo je dvakrát toľko, ako údajne ministerstvo školstva usporí tohto roku zrušením 58 stredných škôl.

Vládna koalícia, ktorá je pri moci a ktorej členom je aj minister školstva, v minulom kalendárnom roku tu v parlamentnej sieni nevysvetlila také drobnosti, o ktorých sa hádali členovia vlády ako handliari na trhu, akým spôsobom sa "prešustrovala" Priemyselná banka, ktorá prešla z majoritného vlastníctva štátu do privátnych rúk, aby potom čudesnými transakciami s 10-miliardovou sekerou nakoniec skončila na krku Slovenskej sporiteľne. Vie to niekto z členov vlády vysvetliť a zodpovedal sa? Vôbec nie. Tu sa hodilo 10 mld. "do pľacu" na krk občanom a nik sa nad tým netrápi. Ministerka financií sa dohadovala s podpredsedom vlády Miklošom, ten sa škriepil s ministrom hospodárstva Černákom, navzájom sa osočovali, kto z nich luhá. Podľa mňa všetci.

Ako dopadla kauza GSM 1800, o ktorú sa uchádzali zahraniční partneri, pretože to je najvýhodnejšia frekvencia na vysielanie mobilných telefónov? Nuž nijako. Neposkytla sa licencia, pričom nebolo treba predávať vôbec nič, len poskytnúť licenciu na túto frekvenciu. Maďarsko takýmto spôsobom získalo viac ako 12 mld. finančných prostriedkov. Slovenská vláda nezískala nič, okrem toho, čo pán minister Palacka "prekšeftoval" a rozdelil si spolu s Eurotelom a Globtelom. Takže nech tu niekto neargumentuje tým, že školstvo musí šetriť takou formou, že sa rušia stredné školy preto, aby sa v tomto kalendárnom roku ušetrilo, no prepytujem, 16 mil. Sk. Pán minister, to sú trápne argumenty.

Z akého dôvodu sa ruší napríklad Stredná ekonomická škola, Obchodná akadémia na Teplickej ulici v Bratislave? To je skutočne absurdná argumentácia. Údajne žiaci a poslucháči, absolventi tejto školy nemajú uplatnenie. A nemajú uplatnenie údajne ani absolventi iných škôl. Tak, pán minister, povedzte mi, absolventi ktorých škôl počas vašej vlády majú uplatnenie? Ani jedinej. Lekári majú uplatnenie? Stavební inžinieri, stavební technici, architekti majú uplatnenie? Však bytová výstavba je zastavená. Diaľnice sa nebudujú. Priemysel? Padá jeden podnik po druhom. Tak ktorá profesia má uplatnenie? Takýmto spôsobom a s takouto stupídnou argumentáciou táto vláda bude rušiť školu po škole a fakultu po fakulte? S takouto argumentáciou pred civilizovaný svet nechoďte, nanajvýš tak do vašich koaličných rád, aj to neviem, s akými partnermi vlastne budete rokovať, pretože do dnešného dňa sa dohadujú, ktorý poslanec ktorého klubu je vlastne členom.

Pán minister, Akadémia umenia v Banskej Bystrici je skutočne zlatý klinec stupidity tejto koalície, keď novovzniknuté univerzity boli označené za mečiarovské univerzity a mečiarovské deti. Tak mi dovoľte, skutočne takéto čosi a takúto argumentáciu môže vymyslieť vskutku iba chorý mozog. Veď počas prvej Československej republiky vzdorovití slovakisti by mohli namietať, že univerzity, ktoré vznikli, boli masarykovské univerzity. Tak ich treba zrušiť za to, že boli založené za prezidenta Masaryka? A keď v časoch Slovenského štátu vznikla Chemickotechnologická fakulta, vysoká škola a fakulta a Vysoká škola inžinierskeho staviteľstva, tak tie treba zrušiť preto, lebo boli založené počas druhej svetovej vojny a počas prezidentovania Dr. Jozefa Tisa? Alebo potom po druhej svetovej vojne boli vysoké školy a univerzity benešovské, bacílkovské, novotnovské, husákovské? To každú budeme posudzovať a rušiť podľa toho, ktorý z týchto zakladateľov sa nám páčil alebo nepáčil? Veď to je absolútne choré.

V stredoveku bolo vzdelanie prakticky v plnom rozsahu na úrovni cirkvi a na úrovni rádov. Čiže to boli benediktíni, cisterciáni, uršulínky. Tak teraz tieto všetky univerzity, ktoré vyrástli z týchto koreňov, sa takisto budú likvidovať? Už sa nechcem vracať veľmi podrobne k problematike Akreditačnej komisie, ktorá sa vyjadrovala o existovaní alebo neexistovaní týchto troch vysokých škôl, troch univerzít zít a menovite Akadémie umenia v Banskej Bystrici. Ale keď som videl tých dohadujúcich sa funkcionárov Akreditačnej komisie, tak vám otvorene poviem, nebolo mi z toho veľmi príjemne. Bolo mi z toho nevoľno, pretože som tam videl ľudí a osoby, ktoré boli doslova piliere nie husákovského režimu, ale doslova brežnevovského rozmýšľania. Videl som tam ľudí, ktorí si urobili kariéru v predchádzajúcom režime a na politickej úrovni, a videl som tam ľudí, ktorí sú zapísaní ako spolupracovníci Štátnej bezpečnosti, konkrétne pod krycím menom Chemik číslo 223-19 pán Ján Garaj. Dôverne poznám tohto pána, pretože sa vyjadril o mojej manželke, že z dôvodu slabej politickej rozhľadenosti niet dôvodu na jej ďalší rast. Zomrela ako asistentka, zatiaľ čo fušeri, ktorí šľapali po politickom rebríku, vyšľapali hravo na docentúry a na doktoráty vied.

Takíto ľudia posudzujú existenciu teraz vzniknutých a zakladaných univerzít. To je jednoducho hanebné. Zo strany bratislavskej konkurencie týchto umeleckých škôl sa nečudujem, pretože umelecké školy v Bratislave produkujú niečo, čo je veľmi podivuhodné, a to sú tzv. generačné rady a reťazce umelcov. Bratislava je asi jediné miesto, kde sa rodia umelci alebo kde pôsobia umelci a ich deti dedia genetickú umeleckú genialitu. Herci majú deti opäť hercov a herečky, speváci spevákov a speváčky, a tak to ide ďalej. Neviem, či Beethoven mal svoje deti a potomkov, ktorí boli skladatelia, a či Emma Destinová mala rodinu, ktorá bola spevácka? Nie je mi to známe. Ale v Bratislave táto tradícia je a domnievam sa, že toto je jeden z tých dôvodov, prečo bratislavská bašta tohto kumštu tak zúrivo bojuje o svoj monopol, ktorý je scestným monopolom. Nakoniec na výstave tvorcov a študentov, poslucháčov Akadémie umenia v Banskej Bystrici sme videli skvelé diela, grafické diela a kresliarske diela. Obávam sa, že to veľké množstvo abstraktného umenia, čo produkujú bratislavskí umelci, vyplýva z jednoduchého, prostého faktu, že nevedia kresliť. Nepoznajú figurálnu kresbu, nevedia namaľovať postavu.

Dámy a páni, aké sú úspechy ministerstva pod vedením pána ministra Ftáčnika? Z jeho úst som počul o dvoch veľmi výrazných. V prvom polroku minulého kalendárneho roka to bolo realizovanie vysvedčení v maďarskom jazyku na Slovensku. No to je skutočne triumfálne víťazstvo, pretože Slovensko sa stalo jediným štátom, kde sa nevydávajú školské vysvedčenia v štátnom jazyku, ale v jazyku menšiny. Úctivá poklona, pán minister.

Ďalej, plošné vyhodenie slovenských pedagógov zo slovenských škôl na Slovensku. Pán minister, prečítam len to, čo sa udialo v jednom, jedinom okrese, a to je v okrese Levice, kde prišlo k vyhodeniu slovenských pedagógov, vymenujem ich menovite. Základná škola Horný Pial pani Hilda Šelingerová, Základná škola Hronské Kľačany pán Miloš Mozdík, Základná škola Levice pani Helena Valentová, Základná škola Levice 2 pán Karol Mladý, Základná škola Levice 3 pán Ernest Štugel, Základná škola Levice 7 pán Ladislav Behúl, Základná škola Pohronský Ruskov pani Burínová, Základná škola Rybník pán Viliam Kotrus, Základná škola Starý Tekov pán Pavol Valent, Základná škola Šahy pán Stanislav Ličko, Základná škola Veľký Ďúr pán Miroslav Mészáros, Základná škola Zbrojníky pán František Lakatos, Základná škola Želiezovce pani Anna Hančinová, Základná škola Čata pán Vojtech Kulcsár, Základná škola Ipeľský Sokolec pán Štefan Chrenko, Základná škola Šahy ešte raz pán Ivan Kolef, Základná škola Hontianska Vrbica pán Julian Sýkora, Základná škola Ipeľský Sokolec pán Alexander Žiak, Základná škola Šárovce pani Zuzana Lišková, Základná škola Tehla pani Mária Vilemová, Základná škola Veľké Kozmálovce pani Miroslava Grausová, Základná škola Šárovce pani Zuzana Schmidtová.

Prevažná väčšina z nich sú členovia Matice slovenskej. Takže čo bolo dôvodom na vyhodenie týchto pedagógov a na ich odvolanie? Takzvané výberové konania? Podľa akého kritéria? Ako boli zostavené výberové komisie, keď šmahom ruky boli títo slovenskí pedagógovia a členovia Matice slovenskej vyhodení? Pán minister, myslím si, že by ste si zaslúžili na budovu ministerstva školstva pochvalnú tabuľu v maďarskom jazyku, ako plníte program maďarskej koalície, pretože už ste sa dali počuť o prehodnocovaní, čiže o legalizácii maďarských mestských univerzít, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky nelegitímne a takisto maďarská koalícia sa už potešiteľne vyjadrila o blížiacej sa realizácii založenia maďarskej univerzity v Komárne. Tak ak vám bude niekto blahorečiť, nech to robí Strana maďarskej koalície. Ale vy sa nehláste za člena slovenskej vlády.

Ďalšia veľmi zaujímavá vec sa pripravuje, ide o spoločné maďarsko-slovenské dejiny. To je taká zaujímavá myšlienka, ako keby sa robili spoločné dejiny židovsko-nacistické.

Skúste to napísať. Alebo kanibalisticko-mäsovo-konzervové na ostatných ostrovoch ostatných obyvateľov. Tieto dva národy strednej Európy boli po tisícročie v antagonistickom stave a ich dejiny veľmi ťažko možno obsiahnuť do jednej učebnice, pretože jednoducho to, čo je pre Maďarov triumf, pre Slovákov bola odjakživa porážka a pohroma. Akým spôsobom v tejto učebnici bude hodnotené obdobie tisovsko-apponyiovské? Akým spôsobom bude hodnotená Matica slovenská a jej zrušenie po rakúsko-uhorskom vyrovnaní? Takže toto sú celkom scestné úvahy, ktoré sa vymykajú súdnym kritériám člena tejto vlády.

A, vážený pán minister, ak ste prehodnocovali alebo ste dali prehodnocovať akreditačnými komisiami novovzniknuté takzvané mečiarovské univerzity a odznel tam aj námet možnosti zlúčenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda s Trnavskou univerzitou, tak by bolo veľmi zaujímavé, keby ste tú Trnavskú univerzitu tiež prehodnotili. Mám tu študijný program tejto univerzity a listoval som v ňom. Je veľmi zábavné sledovať, akým spôsobom je táto univerzita personálne obsadená. Len uvediem katedru politológie, tak ako je uvedená v tomto programe. Vedúci tejto katedry je JUDr. Ivan Šimko, tu neprítomný. Vedúci katedry bez odborného, teda bez akademického titulu JUDr. profesori Miroslav Kusý, Karol Graf Baleinstrem Eichstet. Buď nebýva v Trnave, alebo dochádza. Ak dochádza, tak to je potom rovnaká chyba ako u pedagógov, ktorí dochádzajú do Banskej Bystrice. Docenti, klobúk dole, Martin Bútora, Juraj Charvát, Anton Vavro. To sú tí rýchlo pečení docenti, ktorých vymenoval za docentov Havlov kamarát v závere federácie na Karlovej univerzite v Prahe. Nie je mi známe, že pán Bútora by niekedy na Karlovej univerzite prednášal, čo bola podmienka na udelenie docentúry. (Hlasy v sále.) Možno dochádza teraz z Washingtonu. Ďalší páni Ľubomír Lipták, Ján Figeľ, Georgij Mesežnikov, Ivan Mikloš, budeme sa diviť, František Šebej, Dionýz Hochel, Michal Horský. No tak, vážení, toto je akreditovaná univerzita, s ktorou navrhujete zlúčiť Univerzitu sv. Cyrila a Metoda? Však si nerobte z obyvateľov tohto štátu žarty.

Pán minister, azda k najzaujímavejšiemu vášmu prvku patrí to, že presadzujete kroky, ktoré sú evidentne proti záujmom rezortu školstva a sú evidentne proti záujmom slovenského národa a súčasne sa nehanbíte od nich dištancovať. To je fantastický stav sebaočisty, takrečeno, z jednej strany sa obhadzujete blatom a z druhej sa umývate šampónom a žiarite čistotou. Prídete na zhromaždenie pedagógov, ktorí protestujú a vy sa pridáte. Áno, súhlasíte s tým, že znižovanie početného stavu nepedagogických pracovníkov je strašné a nemalo by sa to robiť, prepúšťanie pedagógov presne to isté. Rušenie škôl by sa nemalo realizovať. Čo to tu hráte? Veď to je presne to isté, čo robí pán minister Koncoš, len v trošku inej forme, keď chodí na rokovanie Colnej únie s českou stranou a zakaždým sa odtiaľ vráti s konštatovaním: No problematika cukru sa opäť nevyriešila, import českého piva sa opäť nevyriešil a importy smerom na slovenskú stranu sa zachovali, exporty smerom von zo Slovenska sa nezvýšili. Výrazne proti tomu protestujem a dištancujem sa od toho. No tak ctená strana Demokratickej ľavice, nedištancujte sa sami od seba. Postavte sa za svoj názor a nehanbite sa zaň, a keď sa zaň hanbíte, tak ho nehlásajte.

Dámy a páni, myslím si, že som tematiku v podstate vyčerpal, hoci by som mohol pokračovať ešte podstatne širšie. Ale myslím si, že podstatné časti toho, čo som chcel povedať, uviedol veľmi brilantne pán poslanec Dušan Jarjabek, takže ďakujem za vašu pozornosť aj v týchto neskorých večerných hodinách. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Hofbauera - ako prvý pán poslanec Jarjabek a posledný pán poslanec Drobný. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Veľmi stručne chcem zareagovať na slová pána poslanca Hofbauera. Naozaj som nebol vo Verejnosti proti násiliu. Tým sa však nechcem dotknúť tých, ktorí tam boli. Veľmi si vážim prácu, možno na rozdiel od vás, pán poslanec Hajdúk, ktorú v rámci Verejnosti proti násiliu v roku 1989 spravili. Ale to vôbec nie je dôležité. Veľmi slušne by som to vyjadril, overte si informácie, pokiaľ ich chcete prednášať v snemovni.

Ale aby som sa vrátil k Akadémii umení a problematike, o ktorej hovoril pán poslanec Hofbauer. Problém Akadémie umení nemôže byť, skutočne nemôže byť politický a nemôže byť pertraktovaný takým spôsobom, ako ho pertraktoval napríklad bývalý rektor pán Šlachta, poslanec tejto snemovne. Nejde o to, že táto škola bola založená počas nejakej vlády a naozaj už nemôže byť pertraktované to, čo povedal v Pravde, že táto škola je mečiarovsko-hudecovského typu alebo že je mečiarovsko-hudecovská.

Treba jednoducho začať rozmýšľať o tom, či škola má opodstatnenie v danom regióne. Okolo tej školy sú tri divadlá. Je to bystrické divadlo, zvolenské divadlo, martinské divadlo, ktoré čerpajú, a teda perspektívne majú čerpať študentov z tejto školy a sú to spojené nádoby. Pýtajme sa: Chceme tieto divadlá na území Slovenska v bystrickom regióne? Pokiaľ tieto divadlá chceme, potrebujeme tam mať aj túto školu. Čiže aj keď teraz vzniká dojem, že tá škola je možno nekvalitná, skutočne sú tam možno skryté rezervy. Ale ak chceme naplniť divadlá žiakmi, tak tú školu, preboha živého, nelikvidujme. Nechajme ju a snažme sa jej vytvoriť podmienky, aby sa škola, resp. jej činnosť mohla na tomto území zlepšiť. To je to, o čom som hovoril na začiatku. Tá likvidácia je najhoršia filozofia, akú si vôbec môžeme predstaviť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej vystúpi pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Hofbauer vyslovil počudovanie nad tým, že prvým činom pána ministra Ftáčnika bolo zavedenie dvojjazyčných vysvedčení. Tak by som chcela povedať pánu poslancovi, aby sa vôbec nečudoval. Škoda sa čudovať. On si totiž musí pamätať na to, že pán poslanec Ftáčnik, opakujem, poslanec Ftáčnik bol jediný z SDĽ, ktorý v tejto snemovni nehlasoval za zákon o štátnom jazyku. Čiže sa necíti týmto zákonom zrejme ani viazaný a vôbec žiadnym štátnym jazykom.

Pán poslanec Ftáčnik bol jedným zo spolutvorcov pracovnej verzie zákona o používaní jazyka menšín, tej pracovnej verzie, ktorá bola natoľko protislovenská, lebo počítala s tým, že sa zavedie používanie maďarčiny na všetkých úrovniach štátnej správy, že ju odmietla dokonca aj táto snemovňa. A už pán minister Ftáčnik predložil novelu zákona číslo 542 do tejto snemovne, kde sa veľmi tajne pokúsil vsunúť aj paragraf, že triedne knihy ako zrejme také úplne zbytočné dokumenty v školách s vyučovacím jazykom maďarským sa budú viesť v maďarčine. Čiže už ani nie dvojjazyčne. Aj toto odmietla táto snemovňa. Tak prečo sa potom čudovať, že prišlo ako k prvému počinu ministra k zavedeniu dvojjazyčných vysvedčení?

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pán kolega Hofbauer, s tým dištancovaním sa Strany demokratickej ľavice je to tak, že všetko, čo tam malo slovenské cítenie, sa už dištancovalo a ukázalo sa, že jediným, kto mal toto cítenie, bol zrejme Robert Fico. Ostatní sú tam buď svetoobčania alebo ich servilní prisluhovači, alebo nevedia, o akú politiku tým, ktorí riadia túto stranu, fakticky ide. Ale k výpočtu zásluh pána ministra školstva o maďarizáciu slovenského juhu treba pripočítať aj jeho návrh zákona, ktorým znovu podriadil slovenské školy maďarským obecným samosprávam, kde slovenský duch určite nezavládne. Pán minister, v každej demokratickej spoločnosti štát za štátne peniaze platí iba tie školy, kde sa vyučuje v štátnom jazyku. Vy ste urobili zo Slovenska výnimku. Vy platíte Maďarom, aby maďarizovali Slovákov na slovenskom juhu. To je vaša činnosť.

Ale vy ako hlavný poradca pána predsedu na koaličných rokovaniach zrejme máte zásluhu aj na tom, že i pôda, štátna pôda tohto štátu, slovenského štátu, ktorá je neidentifikovaná v jednotlivých obciach, pôjde pod maďarskú samosprávu a na dôsledky netreba dlho čakať. Jediný slovenský starosta maďarskej obce už bol zbavený funkcie len preto, že predal pôdu na stavebný pozemok dvom Slovákom. Keby sa bolo stalo, že by bol predal občanom maďarskej národnosti, určite ešte dodnes by bol starostom v tej obci. Takže toto je výsledok vašej dvojakej politiky. Na jednej strane servilne prisluhujete maďarskej koalícii a na druhej strane sa pán Koncoš tvári, že bojuje proti maďarskej koalícii. Prestaňte klamať tento národ, pán Migaš.