Tretí deň rokovania
26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
20. januára 2000
(Po prerušení rokovania 24. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 26. schôdze NR SR vystúpením predsedu Európskej komisie Romana Prodiho.)
(Príchod predsedu Európskej komisie pána Romana Prodiho do rokovacej miestnosti.) (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
členovia vlády,
dovoľte mi, aby som v mene svojom a v mene vás všetkých privítal na pôde Národnej rady Slovenskej republiky predsedu Európskej komisie pána Romana Prodiho. (Potlesk.)
Je pre mňa cťou, vážený pán predseda, že vás môžem privítať prvý raz na Slovensku i v slovenskom parlamente ako predsedu Európskej komisie. Dovoľte mi pri tejto príležitosti vyjadriť potešenie nad výsledkom nedávno uskutočneného helsinského samitu Rady Európskej únie, ktorý rozhodol o začatí rozhovorov o vstupe do Európskej únie aj so Slovenskou republikou. Som presvedčený, že na uvedenom rozhodnutí rady má nemalú zásluhu práve Európska komisia, ktorá pod vaším vedením odporučila vo svojej pravidelnej správe začať negociácie so Slovenskom. Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som vám odovzdal slovo a požiadal vás o príhovor.
Predseda Európskej komisie R. Prodi:
Pán predseda,
vážení členovia parlamentu - poslanci, poslankyne,
dámy a páni,
s mimoriadnym potešením navštevujem Bratislavu, toto krásne a historické mesto, ktoré sa nachádza v samotnom srdci Európy, v tomto dôležitom čase pre dejiny nášho kontinentu. Stojíme na začiatku symbolického roka 2000, ktorým sa pre nás otvára nové storočie a nové tisícročie, a čo je najdôležitejšie, aj nové nádeje rozšírenej, zosilnenej a zjednotenej Európy.
Začal by som tým, že by som vám osobne a prostredníctvom vás všetkým obyvateľom, všetkému ľudu Slovenskej republiky zaželal všetko najlepšie v novom roku, ako aj v novej, práve otvorenej etape vzťahov medzi Slovenskom a Európskou úniou. Cieľom mojej návštevy, dnešnej návštevy Bratislavy, je zablahoželať Slovensku k novému štádiu, ktoré práve dosiahlo na ceste k pristúpeniu k Európskej únii. Zároveň by som sa rád s vami podelil o svoju víziu cesty vedúcej k pristúpeniu Slovenska k únii a zdôraznil úsilie, ktoré bude treba vynaložiť, ako aj výhody a odmenu, ktoré budú toto úsilie korunovať.
Helsinský samit, ako ho spomenul už predseda parlamentu, prijal historické rozhodnutia. Vážené poslankyne a poslanci, rozhodnutie helsinského samitu o ďalšom pootvorení dverí do únie bolo rovnako odvážne, ako aj historické. Je to jednoznačné uznanie radu úspechov kandidátskych krajín, ktoré prijali výzvu a vynaložili všetko svoje úsilie na prípravu na členstvo. Prostredníctvom procesu rozširovania vytvoríme prvýkrát v histórii jednotnú Európu, zjednotenú mierom, demokraciou, dohodami a nie vojenskou silou. Takto definitívne zacelíme zraňujúcu deliacu čiaru, ktorá bolestivo a umelo pretínala Európu takmer počas celej druhej polovice 20. storočia. Rozšírenie Európskej únie je najvýznamnejším dôsledkom pádu berlínskeho múru. Slovensko sa nesporne nachádza v popredí tohto procesu vďaka aktívnej úlohe jeho ľudu v nežnej revolúcii.
Súčasný proces rozširovania je najväčším procesom v celej histórii Európskej únie. Zo súčasného počtu 380 miliónov vzrastie náš počet obyvateľov na 500 miliónov. Je to 30-percentný nárast obyvateľstva, ktorý však znamená len 8 - 9-percentný nárast príjmu. Je to veľká výzva, veľké úsilie. Musíme sa dostať do toho istého spoločenstva, v ktorom budeme rovnocenní z ekonomického hľadiska, nielen z politického hľadiska.
Šanca integrovať Európu je prvá takáto príležitosť, ktorú máme v histórii. Musíme zabezpečiť rešpektovanie demokracie, ľudských práv, právneho štátu, mieru a stability. Keď si uvedomíme to, čo sa deje v Bosne a Kosove, vidíme, aký dôležitý je tento proces. Poskytuje možnosť integrovať Európu a rozširovať rast a prosperitu na jednotný trh s viac ako 500 miliónmi osôb, čo je najväčší trh na svete. Je to trh, ktorý je väčší ako americký trh, a tomu napomôže aj naša jednotná mena. A dokonca aj to je udalosť, ktorá sa doteraz nikdy nestala v našich dejinách. Teraz sa na tom podieľa 11 krajín a dúfam, že v budúcnosti oveľa viac krajín sa rozhodne vzdať svojej vlastnej meny a pridať sa k novej, spoločnej mene.
A preto je našou úlohou vytvoriť aj sociálne inkluzívnu Európu, Európu bez sociálnej vylúčenosti, ktorá je schopná čeliť najväčším svetovým konkurentom. Nie je to ľahká úloha, ale Európa je Európa a my máme pamäť, máme tradíciu sociálnej inklúzie. Máme desaťročia v našich dejinách, ktoré ukazujú, aká dôležitá bola sociálna solidarita v našom vývoji a rozvoji. Rozšírená Európa nebude len zahľadená do seba, ale bude mať dobré vzťahy so svojimi susedmi a pre Slovensko je to tiež veľmi dôležité.
Helsinský samit znamenal prelom v snahách Slovenskej republiky stať sa členom Európskej únie. Slovensko dostalo oficiálne pozvanie na začatie rokovaní o vstupe. Tento proces nastane hneď, začne sa v polovičke februára otvorením medzivládnej konferencie v Bruseli. Ja som sem prišiel hneď po Helsinkách, v polovičke februára začnú rokovania a potom začiatkom marca nastane skutočná práca.
Uvedomujem si, koľko energie a úsilia ste na dosiahnutie tohto cieľa vynaložili v tomto parlamente. Ja to viem. Viem, čo ste všetko spravili v priebehu uplynulého roka. Prijali ste množstvo nových legislatívnych noriem, pričom najpozoruhodnejšie výsledky sa zaznamenali v politickej oblasti. Značný pokrok sa dosiahol aj v ekonomickej oblasti a v oblasti preberania acquis. Váš parlament zohral, pán predseda, veľmi významnú úlohu v prípravách na pristúpenie a bez vášho parlamentu by ste sa neboli dostali na zoznam kandidátskych krajín. Chcel by som vám dnes vysloviť úctu za všetko vaše úsilie... (Potlesk.)
Jasne to ukazuje, že s cieľom pristúpenia sa stotožňujú všetky politické sily zastúpené v tomto parlamente a že je to cieľ, ktorý je spoločným cieľom aj väčšiny slovenského obyvateľstva. Prístupový proces je hnacou silou pokroku vo vašej krajine a za to sme vám vďační. Dobre si uvedomujem, že vy, vážení členovia Národnej rady, ste museli v minulom roku čeliť vysokej pracovnej záťaži, aby ste boli schopní prijať zákony na prevzatie kľúčových noriem acquis communautaire, museli ste často predĺžiť čas trvania vašich rokovaní a schôdzí. Na urýchlenie prijatia dôležitých legislatívnych noriem ste sa neraz rozhodli, hoci nie bez pochopiteľného váhania, že výnimočne použijete skrátené legislatívne konanie. A ja viem, aké je to ťažké, takéto rozhodnutie pre parlament. Je to výraz vášho pevného odhodlania pripraviť vašu krajinu na vstup do únie v najkratšom možnom čase.
Vieme, že veľmi významné miesto v politickom programe Slovenska má jeden cieľ. Je ním dostihnúť v rámci negociačného procesu ostatné kandidátske krajiny, najmä vašich susedov, s ktorými sme začali rokovania už v roku 1998. Chápem túto ambíciu, túto súťaž. Vzhľadom na vašu zemepisnú polohu, politickú a hospodársku pozíciu v Európe chápeme vaše želanie a plne podporíme vaše želanie dostihnúť tieto krajiny. Naše pracovné metódy to umožňujú. Umožnia Slovensku a jeho susedným krajinám napredovať v prístupovom procese vlastným tempom na vlastnej, im primeranej ceste.
To bol dôvod, prečo sme vypracovali koncept diferenciácie. Rokovania budú napredovať v súlade s pokrokom, ktorý jednotlivé krajiny dosiahnu v prípravách na pristúpenie. Vo všetkých krajinách začneme s piatimi kapitolami, ale potom každý bude pokračovať vlastným tempom. Nebudeme vás spomaľovať, budeme pomáhať všetkým krajinám v tom, aby boli rýchle, a miera pokroku jednotlivých krajín bude závisieť len od nich. Únia začne uplatňovať túto zásadu už v marci pri rozhodovaní o tom, ktoré kapitoly budú otvorené na rokovania s jednotlivými kandidátskymi krajinami.
Dovoľte mi pripomenúť, že nikto by nemal úžitok z toho, keby sme otvorili s náročnými kapitolami. Naopak, dosiahnutie pokroku v náročnejších kapitolách pred otvorením bude najlepšou zárukou pokroku. Treba začať s jednoduchými kapitolami, ktoré dokážeme aj uzavrieť. Pretože nezáleží na počte otvorených kapitol, ale na počte uzavretých kapitol, ukončených kapitol. Tento proces je veľmi delikátny a musíme v ňom postupovať tak, aby sme uspokojovali vašu verejnú mienku a našu verejnú mienku. Som veľmi rád, keď vidím, že väčšina slovenského obyvateľstva toto podporuje. Ale rokovania budú ťažké, náročné a musíme pripraviť našich obyvateľov a vašich obyvateľov na to, aby boli pružní, chápaví, pretože našu prácu musíme spraviť dobre a kapitoly uzavrieť rýchlo. A prácu skončiť rýchlo. Musíme dosiahnuť rovnováhu medzi rýchlosťou a kvalitou.
Komisia chce, aby sa kandidátske krajiny dostali na úroveň členských krajín čo najskôr a musíme dodržiavať politické, právne, inštitucionálne kritériá, ktoré prijala a definovala Európska rada v Kodani. Kodanské kritériá sú naša duša. My musíme žiť spolu v demokratickej spoločnosti. Predsa budeme sedieť v tom istom parlamente a vy viete, aké dôležité je sedieť v tom istom parlamente. Rýchlosť potrebujeme v rozširovaní, aby sme nestratili našu dynamiku a aby sme dokázali zabezpečiť veci správne.
Výsledky screeningu, každoročné hodnotiace správy pripravované komisiou, "Partnerstvo pre vstup" stanovujúce krátkodobé a dlhodobé priority v rámci príprav na pristúpenie a národné programy prijímania acquis pripravované vládou sú vhodnými nástrojmi na tento proces a monitorovanie pokroku. S uspokojením sme skonštatovali široký konsenzus, pokiaľ ide o ďalšiu prácu potrebnú v oblastiach, ako je ekonomická reforma a reforma súdnictva, pomoc rómskej menšine a boj so zločinnosťou. Treba zdôrazniť, že splnenie týchto kritérií nemožno už odložiť stranou po tom, ako krajinu pozvú na rokovania. Neznamená to, že prizvanie umožňuje odložiť tieto kritériá stranou. Preto by bolo užitočné pripomenúť niektoré dôsledky kodanských kritérií pre Slovensko, ako ich zdôraznila posledná hodnotiaca správa Európskej komisie.
V politickej oblasti únia požaduje "stabilitu inštitúcií garantujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie menšinových práv a ochranu menšín". Plnenie týchto kritérií si vyžaduje neprestajné úsilie, rozhodnosť a každodenné zdokonaľovanie, čo si vy, vážení poslanci Národnej rady, plne uvedomujete.
Ekonomickým predpokladom vstupu do Európskej únie je existencia fungujúcej trhovej ekonomiky a schopnosť čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci únie. Preto musíte byť nielen politicky, ale aj ekonomicky silní a my vám musíme pomôcť dosiahnuť rýchlejší, väčší rast, ktorý privedie krajinu na vyššiu úroveň príjmov. Je v záujme samotného Slovenska plne splniť tieto kritériá čo najskôr. To si vyžaduje, aby Slovensko vytrvalo vo svojom úsilí obnoviť makroekonomickú rovnováhu a neúnavne presadzovalo nedávno začaté štrukturálne reformy slovenského hospodárstva.
Okrem toho Slovensko by malo byť schopné prevziať nesmierne široký súbor právnych noriem spoločenstva, známy ako acquis communautaire. Niekedy sa o tom hovorí, že tento súbor je veľmi byrokratický. Ja si to tiež občas myslím. Ale je to ťažký proces prispôsobovania. Je to zložitý proces a predpokladá ešte veľa práce. S potešením som sa dozvedel, že vo vašom parlamente uvažujete o prispôsobení svojich pracovných postupov s cieľom uľahčiť tento proces.
Druhou stranou mince rozširovania je inštitucionálna reforma únie. Už vo februári urobí únia dôležitý krok na to, aby sa pripravila na pribratie nových členských štátov. Bude zvolaná nová medzivládna konferencia na uskutočnenie inštitucionálnych reforiem, ktoré sa začali už prijatím amsterdamskej zmluvy. Na helsinskej schôdzke Európskej rady sa na program dostala veľkosť a zloženie komisie, váženie hlasov v rade a možné rozšírenie hlasovania na základe kvalifikovanej väčšiny v rade, pričom dvere zostávajú otvorené ešte aj na ďalšie potrebné zmeny zmluvy. Preto potrebné, lebo pravidlá únie boli definované v čase, keď tam bolo len 6 členských štátov. Dnes je nás 15 a európska zmluva v dnešnej podobe nie je najlepším spôsobom na fungovanie únie s 15 členmi. A o chvíľu nás bude 22, 25, 27, 28 a potom bude úplne nemožné fungovať na tomto základe. Preto by táto medzivládna konferencia mala skončiť svoju prácu do decembra 2000 a ratifikačný proces by mohol začať. Týka sa 15 krajín. Väčšina krajín má dvojkomorové parlamenty, takže bude to dlhodobý proces. Dve, tri krajiny potrebujú referendum a to znamená, že my budeme pripravení dať odpoveď 1. januára 2003. To neznamená, že rozšírenie začne v ten deň. Znamená to, že sme sa k tomu dňu naň pripravili. A keď krajiny, kandidátske krajiny budú pripravené, tak rozšírenie začne s tými krajinami, ktoré budú na to pripravené.
Proces rozširovania si v konečnom dôsledku vyžaduje vysokú mieru podpory obyvateľstva v členských krajinách, ako aj v kandidátskych štátoch. Na tomto mieste by som rád vyjadril úctu slovenskému ľudu za jeho neochvejnú podporu v procese integrácie do Európskej únie, aj napriek súčasným ekonomickým ťažkostiam a strádaniu, ktoré si plne uvedomujeme. Z toho istého dôvodu si aj vysoko ceníme rozhodnutie odstaviť bloky 1 a 2 Jadrovej elektrárne v Bohuniciach v rokoch 2006 a 2008. Ja viem, že to rozhodnutie bolo veľmi ťažké a vyžiadalo si obete, ale bol to jeden z tých problémov, ktorého riešenie pomohlo upokojiť verejnú mienku u vás aj u nás. Ukázalo, že máme tie isté pravidlá pre bezpečnosť, pre bezpečnosť a blahobyt obyvateľstva. Ja viem, že to bola obeť, a musím povedať, že sme za to veľmi vďační.
Najlepšou zárukou konečného úspechu rozširovania je preto zabezpečiť plnú informovanosť obyvateľstva a občianskej spoločnosti a ich aktívnu účasť na tomto procese.
Som presvedčený, že centrálna poloha Slovenska v Európe musí nájsť svoj odraz v jeho pevnej pozícii v jadre rozšírenej Európskej únie. Na dosiahnutie tohto cieľa si Slovensko vytýčilo ambiciózny program. Konečný úspech je v rukách slovenského ľudu a v rukách jeho politických predstaviteľov. To znamená - aj vo vašich rukách.
V tomto ambicióznom a užitočnom úsilí môžete rátať nielen s našou plnou podporou, ale aj s naším hlbokým, hlbokým priateľstvom.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážený pán predseda,
úprimne vám v mene svojom, v mene poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ďakujem za váš príhovor, v ktorom ste pomenovali vašu víziu o Európskej únii a otvorene načrtli stratégiu postupu Európskej komisie voči krajinám uchádzajúcim sa o členstvo v Európskej únii osobitne, pokiaľ ide o Slovensko.
Chcem vás ubezpečiť, že si uvedomujeme náročnosť procesu rozširovania Európskej únie na oboch stranách. V tomto procese vidíme prioritu, konkrétny príspevok k medzinárodnému mieru a tak potrebnej sociálnej stabilite na našom kontinente. Zvyknem zdôrazňovať, že jednou z najvýznamnejších úloh parlamentu je zvyšovať dôveru občanov v Európsku úniu a zároveň dôveru Európskej únie v Slovensko. Verím, že slovenský parlament v úzkej súčinnosti s Európskym parlamentom prispeje k prehlbovaniu tejto vzájomnej dôvery.
Vážený pán predseda, chcem vás ubezpečiť, že Národná rada Slovenskej republiky je pripravená urobiť všetko pre to, aby zvládla náročné úlohy, ktoré nás v integračnom začleňovaní v najbližších rokoch čakajú.
Ďakujem vám pekne za vystúpenie a účasť v Národnej rade Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine prerokúvaním bodu programu hodina otázok.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram v rámci 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 31 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude odpovedať on sám.
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
namiesto neprítomnej pani ministerky Schmögnerovej bude odpovedať podpredseda vlády Mikloš, namiesto neprítomného ministra Čarnogurského minister Pittner, namiesto neprítomného ministra Macejka minister Harach a namiesto neprítomného ministra Kukana minister Kňažko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán predseda vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Na tieto otázky budete odpovedať v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Engliša. Otázka znie: "Aké opatrenia prijala vláda, aby zastavila stúpajúcu nezamestnanosť v Košickom kraji?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem.
Vážený pán poslanec,
závažným problémom ekonomiky Slovenska je vskutku vysoká a ako aj vo svojej otázke signalizujete alebo podčiarkujete regionálne diferencovaná miera nezamestnanosti. Prioritný dôraz na zníženie miery nezamestnanosti v krátkodobom časovom horizonte by však mohol znamenať zabrzdenie nevyhnutných reforiem. Naopak. Ich uskutočnenie vytvorí priestor na zníženie nezamestnanosti v strednodobom časovom horizonte. Dôležitú úlohu tu musí zohrať regionálna politika, ktorá vytvorí trhovo konformné nástroje podporujúce prílev súkromných investícií do problémových regiónov, ďalej politika trhu práce a v jej rámci opatrenia na zvýšenie motivácie hľadať zamestnanie, ako aj umiernená mzdová politika.
Štrukturálnym a cyklickým aspektom nezamestnanosti chce vláda čeliť politikou podpory konkurencieschopnosti ekonomiky a vytváraním priaznivých podmienok na dlhodobo udržateľný ekonomický rast, ktorý je najlepším spôsobom znižovania nezamestnanosti. Zvýšený prílev zahraničných investícií či rozvoj malého a stredného podnikania sú tiež faktory, ktoré budú mať pozitívny vplyv na súčasnú úroveň nezamestnanosti. Tieto, ako aj ďalšie princípy a opatrenia tvoria vecný obsah vládou pripravovaných strednodobých priorít hospodárskej politiky Slovenska. Ide o dokument schválený, rozpracovaný a stále aktualizovaný. Popri opatreniach prijímaných v rámci hospodárskej stratégie vlády má kľúčový význam aj spružnenie trhu práce.
V tejto súvislosti vás môžem informovať, že príslušný minister predložil na rokovanie vlády koncepciu politiky zamestnanosti do roku 2002, kde sa politika zamestnanosti a politika trhu práce rieši komplexne a systémovo. Súčasť tejto koncepcie tvorí osobitná časť, národný plán zamestnanosti. Závery a komplex opatrení týchto dokumentov budú priebežne rozpracované do konkrétnych realizačných projektov a úprav legislatívneho, inštitucionálneho, technického a organizačného charakteru a podobne. Viacero týchto opatrení je zameraných na podporu rozvoja zamestnanosti v krajoch.
Súčasťou koncepcie politiky zamestnanosti do roku 2002 je aj krátkodobý program podpory zamestnanosti mladých ľudí, ktorý sa začne prioritne realizovať v Prešovskom a vami spomínanom Košickom kraji. Ďalším programom v rámci tejto koncepcie je program podpory zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných.
Problémom nezamestnanosti v Košickom kraji sa zaoberalo vedenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny počas prvého spoločného výjazdu do Košického kraja práve v januári tohto roku. Nadväzne v spolupráci s okresnými úradmi a okresnými úradmi práce sa ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny spolupodieľa na príprave programov sociálno-ekonomického rozvoja okresov Košického kraja a iniciuje ich prerokovanie za účasti ďalších zainteresovaných rezortov. Ďalšie výjazdy v tomto kraji v roku 1999 boli zamerané na oboznámenie sa a riešenie problematiky nezamestnanosti v okresoch s vysokou nezamestnanosťou. Konkrétne to bolo v okrese Trebišov, Spišská Nová Ves a v októbri v okrese Rožňava.
Rád by som ešte podčiarkol, že koncom roku na výjazdovom rokovaní vlády sa vláda zaoberala plánom regionálneho rozvoja s podporou európskych fondov, že sme vyšpecifikovali regióny, kde prednostne bude táto regionálna podpora smerovaná. A práve Prešovský kraj, Košický kraj patria medzi tie oblasti, ktoré majú najvyššiu prioritu pri rozdeľovaní týchto prostriedkov na podporu regionálneho rozvoja. Rovnako si vás dovoľujem informovať, že v pláne výjazdových rokovaní vlády na I. polrok 2000 je vo februári Prešovský kraj a v apríli alebo v máji Košický kraj. Na tieto rokovania budeme veľmi konkrétne pripravovať dokumenty tak, aby vláda okrem prijímania všeobecných opatrení, ktoré by som zhrnul do realizácie konceptu strednodobého hospodárskeho a sociálneho rozvoja, aby sme boli nápomocní aj všetkým individuálnym aktivitám v Košickom kraji tak, aby sa mohol vyrovnať s tým neduhom, ktorým nesporne vysoká miera nezamestnanosti v súčasnosti je. Toľko v odpovedi, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Engliš, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec A. Engliš:
Pán predseda,
mne je ťažko sa vyjadriť k tomu, čo ste povedali, pretože koncepcia politiky zamestnanosti do roku 2002 nebola, bohužiaľ, predložená ani len do výboru pre sociálne veci. Čiže nemienim sa k tomu vyjadrovať. Považujem to za všeobecné opatrenia. Tie individuálne aktivity, ktoré ste povedali, mňa skôr v tomto momente zaujímali, pretože to, čo sa bude robiť v 2002 alebo 2001, už neovplyvní tú výšku nezamestnanosti, ktorá je momentálne. Samozrejme, že beriem, akceptujem to, čo hovoríte, do roku 2002, ale zatiaľ ste ma nepresvedčili, že to myslíte vážne. A preto vám dávam doplňujúcu otázku.
Môžete mi povedať, prečo dosiaľ nie je zo strany vašej vlády podporený projekt Molex v Kechneci, kde ste slávnostne otvárali priestory budúcej továrne, ktorá by mala zamestnať niečo vyše 500 ľudí a v konečnom dôsledku dokonca až okolo 2 000 ľudí? Bohužiaľ, dokonca médiá hovorili, že to bolo určité klamstvo na tých 2 000 ľudí. A preto by som veľmi rád vedel, či tento projekt vôbec podporíte, či nám neujde do Poľska, aká je snaha.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem, pán poslanec, za túto konkrétnu, vecnú, doplňujúcu otázku. Skôr ako sa na ňu pokúsim rovnako konkrétne, vecne odpovedať, nedá mi, aby som sa predsa len ešte raz nepokúsil upriamiť vašu pozornosť aj na všeobecné opatrenia, ktoré sa musia pozitívne odraziť na vývoji zamestnanosti v Košickom kraji. Ja to aspoň telegraficky vymenujem, lebo to považujem za dôležité.
1. Ide o znižovanie priamych daní, ktoré sme vykonali k 1. januáru tak pre fyzické osoby, ako aj pre firmy, pre právnické osoby, špeciálny režim zdaňovania živnostníkov.
2. Je to masívnejšia podpora výstavby bytov, keď v roku 2000 venujeme omnoho viacej peňazí priamo z rozpočtových a mimorozpočtových verejných zdrojov, ako to bolo dosiaľ.
3. Spomeniem znižovanie úrokových sadzieb, ku ktorému dochádza aj vďaka úspornej zodpovednej hospodárskej politike.
4. Spomeniem zlepšenie opatrení na zvýšený prílev priamych zahraničných investícií. To je téma, ku ktorej sa vrátim v súvislosti s Molexom. Tento program sme upravovali rovnako k 1. januáru 2000.
5. Spomeniem program reštrukturalizácie slovenských bánk a celého podnikového sektora, ktorý je takpovediac v samotnom procese, s tým, že vyvrcholí do konca roku 2000, pevne verím, vstupom strategických investorov do všetkých štyroch najväčších slovenských bánk. Vieme, že bankový sektor je chrbticou každej ekonomiky.
A napokon spomeniem privatizáciu. Viete, že vrcholí príprava privatizácie Slovenských telekomunikácií, že o bankách som sa zmienil a na privatizáciu pripravujeme podľa zákona, ktorý, pevne verím, schválite na tejto schôdzi, aj ďalšie firmy, ďalšie fabriky. Podporíme každý investičný interes zo zahraničia. Konkrétne aj interes investovať v Kechneci neďaleko Sene v Košickom kraji.
Konkrétne na vašu otázku odpovedám tak, že sa eminentne zaujímam o investíciu Molexu. Je to naozaj pravda. Na otvorení takpovediac staveniska som sa sám zúčastnil. V súčasnosti prebieha proces negociácie medzi touto veľkou americkou privátnou spoločnosťou a slovenskou vládou. Ide o podmienky, ktoré každý investor chce mať pre seba čo najlepšie.
Pred Vianocami som poveril podpredsedu vlády Ivana Mikloša, možno bude priestor v ďalšej časti diskusie, že sa vyjadrí Ivan Mikloš celkom konkrétne, aby odpovedal na posledné aktivity firmy Molex, kde možno oni chcú príliš veľa, podľa našej súčasnej legislatívy možno toľko hneď nemôžeme dať. Ivan Mikloš po dohode so mnou ponúkol písomnou formou, tesne pred Vianocami, firme Molex východisko, ktoré považujeme za optimum. Očakávame reakciu americkej strany, ale prístup slovenskej vlády je absolútne ústretový. Robíme všetko pre to až po hranu, aby táto investícia na východné Slovensko prišla. Azda toľko na tento moment.
Možno sa k tejto téme budeme vracať. Ja odchádzam na pracovnú cestu dneska večer. V sobotu budem v Košiciach. Nepôjdem do Kechneca, ja pôjdem síce do Východoslovenských železiarní, ale v súvislosti s tým, samozrejme, sa budem zaujímať aj o prvé reakcie firmy Molex, o to, aby nakoniec sme tú investíciu získali.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Engliš. Otázka znie: "Myslíte si, že obmedzením dopravy do krajských miest reagovali odborári na zlú komunikáciu s Mečiarovou vládou?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Budem trošku možno neštandardný. Ešte využijem to, čo mi našepkali členovia našej vlády, že vlastne toto stanovisko Ivana Mikloša prerokovala vláda na svojom poslednom rokovaní v minulom roku. Takže bolo to stanovisko odobrené aj vládou Slovenskej republiky.
Na vašu druhú otázku odpovedám tak, že nemáme tendenciu ani žiaden záujem ignorovať sociálnych partnerov, resp. vytvárať si nejaké poslušné odbory, ktoré by sme mali nejako dirigovať, čo majú robiť, čo nemajú robiť. Naopak, naša vláda plne rešpektuje autonómnosť odborov, rešpektuje ich práva a spôsob presadzovania požiadaviek. Odbory majú svoje právo združovať sa, tak ako o tom hovorí Ústava Slovenskej republiky. My si vážime ústavu, ako aj všetky platné zákony a nemienime ich porušovať.
Spôsoby presadzovania požiadaviek odborov v demokraticky fungujúcej spoločnosti si určujú vedenia odborov. My akceptujeme ich rozhodnutia, samozrejme, želajúc si, aby vždy boli v medziach zákona. Takto sa pozerám aj na aktivity, o ktorých ste sa zmienili vo svojej otázke.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Budem tiež neštandardný, pán predseda. Mňa len mrzí, že jeden a pol roka sa to naťahuje s tým Molexom. A keď odídu do Poľska, môžeme ďakovať za to vašej vláde. Ale prejdem do tej druhej otázky. Ja si myslím, že opäť sú to všeobecné vyhlásenia, ktoré tu boli už viackrát, ktoré som tu už ja viackrát kritizoval a mal som pripomienku aj k tomu, kto vedie tripartitu. Myslím si, že teraz ste utiekli zase v tom, že všeobecne vyhlasujete, že budete robiť to, ono. A ja sa vás teda spýtam, kedy konečne budete odborárov akceptovať ako sociálnych partnerov a nebudete ich ťahať za nos? Preto to, čo ste povedali, považujem za ťahanie za nos. Nehnevajte sa na mňa.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec, opúšťate rovinu racionálnej diskusie. Pripomínam, že Molex už bol v Poľsku. Vykopli sme ho z brankovej čiary po nástupe k vláde, takže ono je to celkom ináč.
A teraz k vašej poslednej podotázke, doplňujúcej otázke. Pán poslanec, nie je korektná. Nie je korektná z viacerých dôvodov:
Po prvé, nie som si istý, či vy máte gebír, aby ste posudzovali predsedu tripartity, ale najdôležitejší je vždy výsledok bez ohľadu, kto z nás čo hovorí, najdôležitejší je vždy výsledok. A výsledok hovorí jasnou rečou. Iba v 5 % otázok nebola na tripartite zhoda. V 95 otázkach s odbormi sme našli zhodu. To je výsledok, ktorý nám dáva legitimáciu, a prepáčte mi za výraz, o ktorom sa vašej vláde nemohlo ani snívať. Pripomeniem vám aj vzhľadom na dikciu vašej doplňujúcej otázky, že vláda, ktorej som predsedom, splnila v plnom rozsahu svoje programové vyhlásenie v časti záväzku, ktorý hovorí o kvalitatívnych zmenách vo vzťahoch s odbormi a zamestnávateľmi, ktoré vaša vláda tak intenzívne deformovala. Na rozdiel od vás, ktorí ste vôbec neviedli dialóg, pán poslanec, len si spomeňte, vôbec ste neviedli dialóg, dokonca namiesto existujúcej legitímnej odborovej centrály Konfederácie odbvorových zväzov ste si vytvárali svoje vlastné odbory. Aj to vám pripomínam.
Naša vláda okamžite nadviazala sociálny dialóg a dokonca sme splnili aj podmienky odborov, ktoré vy ste splniť nedokázali. V priebehu celého roku 1999 sociálny dialóg pokračoval v plnom rozsahu a môžem s plnou zodpovednosťou vyhlásiť, že dodnes tento permanentný dialóg medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi pokračuje. Povedal som, že najdôležitejší je vždy výsledok a fakty, argumenty. Tieto fakty a argumenty hovoria, že od nástupu novej vlády v roku 1998 do decembra minulého roku bolo zorganizovaných 40 zasadnutí. Z toho 19 predsedníctiev a 20 rád a rokovaní na najvyššej úrovni v Šoproni. Mimoriadnych zasadnutí predsedníctva bolo 5 a 6 mimoriadnych plenárnych zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Jedno rokovanie bolo zrušené. Pritom v zmysle rokovacieho poriadku a plánu práce Rady hospodárskej a sociálnej dohody bolo plánované jedno rokovanie predsedníctva a jedno rokovanie plenárneho zasadnutia za mesiac. Taký bol plán. Taká bolo skutočnosť. Zákon 106 v § 6 ods. 2 definuje plenárne zasadnutie najmenej raz za štvrťrok. Za toto obdobie bolo prerokovaných 201 materiálov, z toho v 13 prípadoch nebol súhlas niektorého zo sociálnych partnerov. To je ten pomer 5 % a 95 %. Zároveň za účelom hľadania spoločného konsenzu bolo niekoľko materiálov opätovne prerokovaných. Pán poslanec, tieto argumenty hovoria o riadnej spolupráci vlády s odbormi, s Konfederáciou odborových zväzov.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čas vymedzený na odpovede predsedu vlády bol vyčerpaný. Teraz prejdeme k odpovediam členov vlády na otázky poslancov Národnej rady.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Sopko pre pána ministra Macejka. Otázka znie: "V akom časovom horizonte bude riešený diaľničný obchvat mesta Prešov?"
Namiesto pána ministra Macejka bude odpovedať pán minister Harach.
Nech sa páči.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
kolegyňa,
panie poslankyne,
páni poslanci,
dovoľte mi, aby som predniesol odpoveď namiesto pána ministra Macejka, ktorý sa dotýka riešenia diaľničného obchvatu mesta Prešov.
V procese investorskej prípravy diaľničných stavieb sa v prvej fáze hľadá optimálne umiestnenie diaľnice postupom podľa zákona číslo 127 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Takto sa postupuje aj v oblasti Prešova. Poloha toho diaľničného obchvatu, poznáme to nakoniec aj z poslaneckých výjazdov do mesta Prešov, a ja osobne som mal s tým hodne skúseností, sa riešila už v rokoch 1996 a 1997. Vtedy sa presadila taká idea obchvatu mesta, ktorá by bola úplne mimo dotyku mesta a vlastne by musela byť riešená tunelom. Investičné vyhodnotenie tohto spôsobu riešenia obchvatu viedlo k tomu, že pravdepodobne alebo s istotou sa takto realizovať nebude. Pretože mesto Prešov je cieľom a zdrojom veľkej časti dopravy, dopravná situácia v meste si žiadala racionálnejšie riešenie. V dialógu so zástupcami mesta a štátnymi orgánmi sa museli hľadať aj nové varianty riešenia diaľnice v bližšom kontakte s mestom, ktoré by riešili súčasne aj problémy tranzitnej dopravy a zároveň aj vnútorné dopravné problémy mesta. Takéto riešenie sa črtá navrhnuté povrchovou alternatívou s okrajovým dotykom mesta.
Definitívne by sa mala poloha diaľnice uzatvoriť v tomto roku, keď bude skončený proces posudzovania vplyvov na životné prostredie s odporučením novej polohy diaľnice. Následne sa začne územná a projektová príprava. Začatie výstavby sa ukazuje ako reálne na prelome rokov 2002 a 2003. V medziobdobí bude rezort dopravy riešiť vnútorný okruh mesta v príjazdných úsekoch ciest a tým prispeje k riešeniu dopravnej situácie v meste. V I. štvrťroku už tohto roku začne v nadväznosti na riešenú diaľnicu výstavba privádzača Prešov-západ prvý úsek Ulica obrancov mieru - Ulica Škultétyho s ukončením v roku 2001 v objeme približne 119 mil. korún. Realizáciou uvedenej stavby sa v prvom roku vyrieši najmä kritická situácia na Ulici 17. novembra odklonením nákladnej dopravy a po vybudovaní diaľnice bude vlastne táto časť plniť aj funkciu privádzača.
V nadväznosti na privádzač Prešov-západ a na Škultétyho ulicu zabezpečuje rezort dopravy preložku cesty III/06815, ktorá odbremení mesto v jeho juhovýchodnej časti. Začiatok výstavby tejto cesty bude bezprostredne nadväzovať na ukončenie projektovej prípravy a toto sa javí ako reálne na prelome rokov 2000 a 2001. Pričom odhad, teda projekt hovorí, že v roku 2002 by to mohlo byť skončené.
Všetko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Sopko, chcete dať doplňujúcu otázku?
Poslanec V. Sopko:
Pán minister, ďakujem za seba aj za Prešovčanov za veľmi kvalifikovanú odpoveď. Nič nové nepoviem. Sme si plne vedomí toho, že zo súčasných krajských sídiel je mesto Prešov v najhoršej a veľmi kritickej situácii. Akékoľvek odďaľovanie diaľničného obchvatu túto situáciu ešte viacej dramatizuje. A žiadne riešenia jednoduché a investične málo náročné neexistujú. Som veľmi vďačný, že ste takúto vyčerpávajúcu odpoveď mne osobne, ale hlavne obyvateľom Prešova poskytli.
Ďakujem vám.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem aj ja. Je to zo zdrojov. Ja to budem tlmočiť ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií.