Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
To je to isté.
Poslanec I. Gašparovič:
Má pravdu v tomto prípade pán poslanec Cabaj.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič, uveďte návrh, vo svojom podaní navrhla skupina poslancov Hnutia za demokratické Slovensko.
Poslanec I. Gašparovič:
Takže ideme hlasovať o tlači 346.
Uznesenie Národnej rady v zmysle zákona číslo 55/1998 Z. z. - rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii a v zmysle zákona číslo 241/1998 Z. z. - rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii
"Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky
A. nevydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu na základe žiadosti vyšetrovateľa, evidovanej pod číslom VKE-30/VP-30-99, príloha číslo 1, ČVS: VKE-1/30-98 (zavlečenie do cudziny a lúpež);
B. uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 253 z 9. apríla 1999 číslo 348/1999 sa ruší."
Takže, pán podpredseda, môžete dať hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, pán poslanec Mikloško.
Poslanec I. Gašparovič:
Budete hlasovať za alebo proti.
Poslanec F. Mikloško:
Naraz nemôžeme o obidvoch bodoch.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Hlasujeme o návrhu na zrušenie uznesenia týkajúceho sa vydania súhlasu na trestné stíhanie pána poslanca Lexu. Hlasujeme o tlači 346, ktorým navrhuje skupina poslancov zrušiť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 346.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Ruch v sále.)
Poslanec I. Gašparovič:
Predkladateľ navrhuje za a spravodajca nie je.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh uznesenia sme neschválili.
Uveďte, pán poslanec, druhý návrh.
Poslanec I. Gašparovič:
V tlači číslo 388 je uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré znie:
"V zmysle rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii, uverejneného v Zbierke zákonov číslo 55/1998, v zmysle rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo dňa 7. júla 1998, uverejneného v Zbierke zákonov číslo 214/1998, Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky
A. nevydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho na základe žiadosti vyšetrovateľa, evidovanej pod číslom VKE-1/30-99 o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky;
B. zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 178 zo dňa 24. februára 1999."
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec a zároveň navrhovateľ Gašparovič.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Ďakujem pánovi poslancovi Gašparovičovi za uvedenie návrhov na uznesenie.
Pán poslanec Roman Kováč sa hlási.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
na návrh štyroch poslaneckých klubov navrhujem zmenu programu, a to tak, že by sme pokračovali v rokovaní tejto schôdze najprv návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku, podpísanou v Bratislave dňa 24. novembra 1999 (tlač 498), druhé a tretie čítanie. Nasledoval by bod návrh na voľbu členov správnej rady Sociálnej poisťovne (tlač 482 a 496) a potom budeme pokračovať návrhom na voľbu sudcov bez časového obmedzenia (tlač 488). Ďalej budeme pokračovať v programe tak, ako bol stanovený.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrhy. Ja by som chcel ešte spresniť, aby sme zaradili a pevne stanovili bod programu návrh na voľbu sudcov bez časového obmedzenia na zajtra ráno o 9.00 hodine ako prvý bod programu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Romana Kováča, ktorý žiada zmenu prerokúvania poradia jednotlivých bodov zaradených na 26. schôdzu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že túto zmenu programu sme schválili.
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, dávam návrh, aby sme bod zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou republikou skončili dnes, pokiaľ, samozrejme, sa neukáže, že diskusných príspevkov je veľmi veľa, preto dávam návrh, aby sme pokračovali v bode aj po 19.00 hodine. Samozrejme, maximálne do 21.00 hodiny.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda,
predpokladám, že pán kolega Mikloško ten návrh nemyslí vážne. Z obsahovej stránky je to neprijateľné, aby sme takýto dôležitý dokument začali prerokúvať o 18.45 hodine. Okrem toho nemá mandát na to, aby takýto návrh dal. Takýto návrh musia dať tri poslanecké kluby.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Je to procedurálny návrh, ktorý môže dať individuálne aj jeden poslanec, pán poslanec Maxon. Návrh bol podaný, musím dať o ňom hlasovať.
Pán poslanec Mikloško navrhol, ak do 19.00 hodiny neskončíme prerokúvanie zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, aby sme dnes rokovali dovtedy, než neschválime túto zmluvu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh sme schválili.
Pristúpime teda k druhému a tretiemu čítaniu o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku, podpísanou v Bratislave dňa 24. novembra 1999.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 498. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 498a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím, aby teraz návrh vlády odôvodnil predseda vlády pán Mikuláš Dzurinda.
Pán predseda, máte slovo.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predsedajúci,
pani poslankyne, páni poslanci,
pri návšteve predsedu Českej vlády pána Miloša Zemana v Bratislave 24. novembra 1999 sa zavŕšilo dokončenie vysporiadania majetku bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku podpísaním dvoch závažných dokumentov, a to po prvé Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku a po druhé Protokolu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o odovzdaní a prevzatí zostávajúcej časti zlata zo zásob zlata po bývalej Štátnej banke československej.
Podstatou dokumentov je taký variant dokončenia vysporiadania zostávajúcej časti majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Federálneho fondu národného majetku a Štátnej banky československej, ktorý spočíva v tom, že česká strana bezodplatne odovzdá slovenskej strane zostávajúcu časť zlata zo zásob zlata po bývalej Štátnej banke československej, ktoré zadržiava Česká národná banka a na ktorého bezodplatné odovzdanie má nárok Národná banka Slovenska. Pritom sa prihliada na to, že bola uzavretá dohoda o výmene akcií Komerčnej banky, a. s., a Všeobecnej úverovej banky, a. s., medzi Fond národného majetku Českej republiky a Fond národného majetku Slovenskej republiky.
Chcel by som veľmi stručne upriamiť vašu pozornosť na podstatu uvedených dokumentov.
Čo sa týka samotnej zmluvy, je to článok 4, v ktorom zmluvné strany, majúc na zreteli ustanovenia tejto zmluvy, vyhlasujú, že delenie majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Federálneho fondu národného majetku a Štátnej banky československej podľa ústavného zákona je skončené, a potvrdzujú, že v súvislosti s týmto delením si neuplatňujú a ani v budúcnosti si nebudú uplatňovať žiadne majetkové nároky s výnimkou nároku podľa článku 3 tejto zmluvy. Ten článok 3 hovorí, že keď sa v budúcnosti ukáže nejaký majetok, keď sa objaví bývalý federálny majetok napríklad v zahraničí, že sa o ňom bude rokovať.
Zmluvné strany sa súčasne dohodli a potvrdzujú, že si neuplatňujú ani v budúcnosti si nebudú uplatňovať žiadne majetkové nároky v súvislosti so spoločnou menou Slovenskej republiky a Českej republiky, ktorá existovala od zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky do 7. februára 1993 na základe zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o menovom usporiadaní z 29. októbra 1992.
Čo sa týka druhého vážneho dokumentu, ktorý sme podpísali s premiérom Zemanom, je to Protokol medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky o odovzdaní a prevzatí zostávajúcej časti zlata zo zásob zlata po bývalej Štátnej banke československej. Tento protokol hovorí, že do 7 dní od nadobudnutia platnosti zmluvy, z ktorej som pred chvíľočkou citoval, Česká národná banka odovzdá Slovenskej republike onú zostávajúcu časť takzvaného slovenského zlata.
Dámy a páni, myslím, že podpisom na vládnej úrovni sa dosiahol významný úspech, a to úspech oboch strán, tak Slovenskej republiky, ako aj Českej republiky. Ide o dohodu, kde nemá praktický ani politický zmysel skúmať rovnice alebo účtové uzávierky, pretože to podstatné na tom je, že podpisom a, verím, aj úspešnou ratifikáciou na obidvoch stranách opäť výrazne vzrastie medzinárodná prestíž oboch našich krajín, tak Slovenskej republiky, ako aj Českej republiky, ktorá nájde potom, samozrejme, pozitívny ohlas vo všetkých oblastiach. Ratifikáciou uvedených dokumentov vzrastie vzájomná dôvera oboch našich republík, Slovenskej republiky a Českej republiky. Takto budeme budovať zdravé základy nášho ďalšieho spolužitia, pretože navždy budeme susedmi.
Keďže ide o jednoznačný politický, ale aj praktický profit tak pre občanov Slovenskej republiky, ako aj občanov Českej republiky, prosím, aby ste s návrhom Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku vyjadrili súhlas.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi predsedovi vlády za uvedenie návrhu zmluvy.
Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky pánovi poslancovi Zólyomimu a prosím, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokúvania tohto bodu programu v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán poslanec.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán predseda vlády,
dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi v zmysle § 77 ods. 2 zákona číslo 360/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podať informáciu k predmetnému návrhu na vyslovenie súhlasu so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.
Vážená Národná rada, predkladám správu o výsledku rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku, podpísanou v Bratislave dňa 24. novembra 1999. Je to tlač 498.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na svojej 35. schôdzi prerokoval návrh a uznesením z 18. januára 2000 číslo 322, ktorým vyslovuje súhlas, a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Takisto na svojej 45. schôdzi Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie číslo 66, ktorým vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.
Gestorským výborom bol Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý odporúča Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku, podpísanou v Bratislave dňa 24. novembra 1999.
Dovoľte mi, aby som súčasne prečítal návrh uznesenia v takomto znení:
"Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 20. januára 2000 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku, podpísanou v Bratislave dňa 24. novembra 1999 (tlač 498)
Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku, podpísanou v Bratislave dňa 24. novembra 1999."
Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu k tejto téme.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som zatiaľ dostal jednu prihlášku pána poslanca Kozlíka, ktorý vystúpi za klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko. Ďalej sa hlási pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Mikloško. Prosím, hlásia sa ešte ďalší poslanci? Pán poslanec Cuper. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do rozpravy.
Pani poslankyňa Belohorská, ja som vás zapísal. K čomu chcete hovoriť? Ste prihlásená do rozpravy. Aký je problém?
(Odpoveď poslankyne z pléna.)
Nemôžete, pani poslankyňa, pretože rozpravu som otvoril iba teraz.
Pani poslankyňa, berme tieto prihlášky ako písomné prihlásenie sa do rozpravy. Súhlasíte?
(Odpoveď poslankyne z pléna.)
Pán poslanec Kozlík, máte slovo.
Poslanec S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda vlády,
vážená Národná rada,
myslím, že pani poslankyňa Belohorská oprávnene namieta cirkus na kolieskach, ktorý sa v tejto Národnej rade odohráva. Taká zásadná zmluva, ako je zmluva medzi Slovenskom a Českom o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa hodí do pléna len tak ako keby z dlhej chvíle bez toho, že by sme vedeli, a nie je tu pán Roman Kováč prítomný, dôvod takéhoto predsunutia. Prečo pán poslanec minimálne zdôvodnil, čo dnes rokuje Česká národná rada? Je tu nejaký medzinárodný aspekt takéhoto predsunutia? Potom samozrejme, že poslanci opozície nemajú alebo vôbec poslanci Národnej rady nemajú priestor na to, aby sa normálnym spôsobom do diskusie prihlásili.
Ja kvitujem, že som sa mohol prihlásiť aspoň ústne ako vystupujúci za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko, ale opakujem, je to cirkus na kolieskach, čo vládna koalícia robí v rámci priebehu rokovania Národnej rady s bodmi programu, prehadzujete to ako sedliak seno, jednotlivé body programu, a ešte k tom také závažné body programu.
Ale dovoľte mi prejsť k vlastnému meritu veci. Predznačil som otázku, prečo predsúvame. Je tu istá koordinácia, je tu možno nejaký úmysel, ktorý by mohol byť aj v dobrej viere, trebárs istej taktiky, aký bude výsledok rokovania v Českej národnej rade, ako budeme na to reagovať? Nič také som nepočul. Dobre, predsúvame tento bod z vôle väčšiny poslancov tohto parlamentu.
Čo sa týka merita veci, domnievam sa, že predkladaný návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskom a Českom o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky naznačuje na nekompetentnosť a unáhlenosť súčasnej vlády a navrhovanej predlohy. Vysvetlím postoj klubu Hnutia za demokratické Slovensko.
Predovšetkým problém vysporiadania majetku bývalej federácie sa skladá z viacerých spárovaných problémov. Viaceré problémy boli tzv. nesporné, viaceré boli sporné. Čo sa týka vysporiadania zvyšku slovenského zlata, tzv. menového zlata, to bola nesporná záležitosť, takto tento problém bol kvalifikovaný aj analýzou ministerstva zahraničných vecí, ktorá bola prerokovaná ešte za vlády Vladimíra Mečiara a, samozrejme, bolo možné riešiť tento problém aj súdnou cestou, pretože v plnom rozsahu atribút vlastníctva a nespornosť vlastníckeho vzťahu Slovenskej republiky k tomuto menovému zlatu bola naplnená, preukázaná a nikdy nebola spochybňovaná. Proti tomu stála otázka vysporiadania hodnoty akcií Všeobecnej úverovej banky a Komerčnej banky, kde pri rokovaniach medzi Vladimírom Mečiarom a Václavom Klausom takisto nikdy nebolo spochybňované to, že dôjde k vysporiadaniu rozdielov hodnôt v rámci výmenných akcií, čo bola elementárna podmienka usporiadania majetkových vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou v rámci delenia majetku. To bola jedna dvojica problémov.
Mimo tohto tu stál problém, ktorý otvárala česká strana ohľadne bilancie bývalej Československej štátnej banky. Tento problém, tých 24, resp. 28 miliárd korún, ako kto tento problém uvádza, nikdy slovenskou stranou nebola uznaná. Pokiaľ česká strana tento problém otvárala, stavali sme proti tomu rad ďalších problémov, ktoré sa dali s podobným úspechom otvárať zo slovenskej strany, či už to bola otázka federálnych orgánov, či to bola otázka vysporiadania bývalých federálnych organizácií, či to bola otázka vysporiadania symbolov bývalej federácie, ktoré si nezákonne prisvojila Česká republika. A len tieto faktory sme oceňovali na minimálne 50 mld. korún. Takže to bola ďalšia dvojica problémov, ktoré spárované vystupovali proti sebe, ale boli to tzv. sporné pohľadávky, ktoré myslím, že úspešne sa dali, samozrejme, hrať smerom k tzv. veľkej nule. Ale v žiadnom prípade týmto smerom sa nedali hrať tzv. nesporné pohľadávky, ktorými boli otázky vysporiadania akcií Všeobecnej úverovej banky, Komerčnej banky, ktorými boli otázky menového zlata.
A nesporne na základe ústupku, ktorý pán Dzurinda a jeho vláda vykonala v rámci dohody s Českou republikou, už, samozrejme, na stole je požiadavka Fondu národného majetku, ktorý vyčíslil súčasnej slovenskej vláde stratu na základe predkladaného rozhodnutia v rozsahu 2,5 až 3 mld. Sk, ktoré s plným oprávnením žiada kompenzovať zo strany ministerstva financií, ak nie finančným odškodnením, tak odškodnením, tým, že by sa previedla časť vlastníckeho podielu ministerstva financií vo Všeobecnej úverovej banke na účet Fondu národného majetku. To znamená, že je tu aj vyjadrenie istej autority, ktorou nesporne Fond národného majetku je a je obsadený politicky z vašich radov. Takže si myslím, že by ste takéto stanovisko aj autority Fondu národného majetku akceptovať mohli a mali.
Takže aký záver k predkladanej zmluve o vysporiadaní, o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky? Predovšetkým súčasná vláda potrebuje a potrebovala rýchly medzinárodnopolitický úspech. V mene tejto potreby bola teda pozliepaná táto zmluva, pričom tento úspech za každú cenu znamená stratu rádovo 2,5 až 3 mld. Sk pre Slovenskú republiku, ktoré nesporne by boli potrebné na financovanie potrieb rozpočtového hospodárenia, resp. na financovanie rozvojových programov.
Takže, vážená Národná rada, žiadny zázrak sa nekoná, ide o zmluvu, ktorá znamená ujmu Slovenskej republiky rádovo 3 mld. Sk. Z toho bude rezultovať, samozrejme, aj postoj klubu Hnutia za demokratické Slovensko, ktorý takúto zmluvu, samozrejme, podporiť nemôže.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Hudec a pán poslanec Tkáč. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Veľmi ma však mrzí nielen spôsob urýchleného predloženia tohto návrhu do nášho parlamentu, ale skutočnosti, ktoré podľa jednotlivých rezortov by bolo treba rozobrať. Svedčí to o tom, že jednoducho je to veľmi nezodpovedný prístup. Je verejným tajomstvom alebo nie je nijakým tajomstvom, že Česká republika má v držbe mnoho predmetov kultúrneho dedičstva Slovenska, v neoprávnenej držbe. A jednoducho táto zmluva likviduje akúkoľvek ďalšiu možnosť diskutovať o týchto veciach. Ja dôrazne žiadam, vážený pán podpredseda, ja viem, že máme silu jedného poslaneckého klubu, neviem, či sa prihlási k tomu ešte niekto iný, aby sme neuponáhľali takéto rozhodnutie. My máme veľké množstvo konkrétnych dôkazov o tom, že táto zmluva ťažko poškodí, nielen miliarda korún, aby som doplnil pána poslanca Kozlíka, ale aj v mnohých nevyčísliteľných kultúrnych hodnotách Slovenskú republiku. Ak toto prijmeme v takomto znení, ako to je navrhované, bez diskusie a bez toho, aby sme si vysvetlili, ako sa bude ďalej pokračovať, tak to pokladám za ťažký podraz nielen voči Slovenskej republike, ale vôbec voči ďalším príležitostiam, ako možno rokovať veľmi dôstojne a, isteže, veľmi primerane s Českou republikou o dôsledkoch, ktoré vyplývajú z dôsledného rozdelenia nielen štátu, ale aj majetku, ktorý sa toho týka.
Naliehavo vás prosím, pán podpredseda parlamentu, predsedajúci schôdze, prosím vás, dajte hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, aby sa prerušilo rokovanie o tomto bode aspoň o 48 hodín. Môže prísť aj nový pozmeňujúci návrh takéhoto typu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Pán podpredseda, dovoľte mi, aby som zásadným spôsobom protestoval proti takémuto postupu Národnej rady, keď je niekoľko minút po skončení jedného bodu programu, si absolútne bez dohody prehodíte program podľa potreby. A neviem, či pán predseda vlády, ktorý to teraz predkladá, bude od zajtra znovu upevňovať SDK, aby dnes večer sa nám mohol venovať, ale toto je absolútne neseriózne voči poslancom. Nemáme na stole všetky možné materiály. Treba si uvedomiť, že ide o zásadnú zmluvu. V tejto súvislosti sa pýtam predsedu vlády, akým spôsobom presadzoval národné a štátne záujmy Slovenskej republiky pri podpisovaní tejto zmluvy, akým spôsobom zrádzal tieto národné a štátne záujmy a akým spôsobom presadzoval to, že Česká republika je v súčasnosti štátom, ktorý porušil dohodnutý ústavný zákon o štátnych symboloch, ktorý porušuje tento ústavný zákon do poslednej chvíle. A je to partner, s ktorým má Slovenská republika uzavrieť dohodu. Akým spôsobom kompenzovala česká strana alebo vysvetľovala politický postoj k zneužitiu symbolov, ktoré sa nemali objaviť ani na jednej strane republík, ktoré vznikli po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
V tejto súvislosti naozaj považujem vládnu koalíciu za koalíciu nočnej práce, pretože také zásadné veci, ktoré ste dnes navrhli zmeniť bez dohody, ste hodili na "pľac" bez toho, aby opozícia mala šancu sa pripraviť na toto rokovanie z hľadiska času. Chcel by som ešte upozorniť, že by bolo vhodné v poslaneckom grémiu niekoľko hodín pred takýmto návrhom požiadať aj opozíciu, aby tolerovala takéto zmeny. Toto nie je demokracia, čo predvádzate.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalšia v poradí do rozpravy prihlásená je pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vyjadrila hrôzu zo straty parlamentarizmu v tomto štáte. Predseda vlády, ktorý tu celý deň nebol, príde dnes, dá príkaz, vy vstanete a odhlasujete. Kde sme sa to dostali? Parlament, ktorý má kontrolovať vládu, ako si plní svoje povinnosti, zrazu sám sebe nariadi nočné, už opakované rokovanie a tlačí opozíciu do situácie, keď máme materiály, máme pripravené a nemôžeme ich fundovane predložiť. Napriek tomu možno sa sklamete, ale niektoré veci si dovolím povedať.
Obviňujem túto vládu, obviňujem premiéra tejto vlády z vlastizrady, pretože robí veci poza chrbtom bez toho, aby nám skladala účty tak, ako slušná vláda by skladať mala. Nedala dodnes odpoveď na otázky, ktoré som dala ako členka zahraničného výboru, kde som sa pýtala na veci, ktoré sa týkajú podstaty tohto štátu.
Bola som pri tom, keď vo Federálnom zhromaždení sa podarilo rokovaniami dať hlasovanie o rozdelení majetku pred hlasovanie o rozdelení republiky. Malo to svoje ratio, aby Slováci, tak ako veľmi často v dejinách boli podvedení a oklamaní, neboli aj pri tom rozdelení. Ja som bola jedna z tých, ktorá večer pred delením republiky mala isté pochybnosti, či štát, ktorý bude neskôr vo vedení slovenských politikov, bude dostatočne silný na to, aby si vedel uchrániť svoje záujmy, či slovenská politická scéna bude taká silná, aby vedela viesť tento štát. Dnes po toľkých rokoch mám hrôzu z politikov, ktorí tento štát vedú. Vedú ho spôsobom, že dehonestujúcim rokovaním večer vlastne ukazujú, že nám predkladajú niečo a boja sa, len aby to rýchle prešlo, len aby diskusia náhodou k tomuto bodu nebola taká, ako by si zaslúžili spoločné dejiny našich dvoch štátov.
Musím povedať, že vtedy a tí, ktorí boli členmi federálneho parlamentu, mi dajú za pravdu a spomenú si, že sa hovorilo o veľmi závažných veciach pri delení štátu, a to boli tie veci, ktoré môžu držať politikov na uzde, a to boli archívy Federálne bezpečnostnej informačnej služby. Práve pri delení týchto archívov bol zablokovaný parlament a nemohli sme sa pohnúť ďalej. A možno aj to je príčina, prečo dodnes politická scéna Slovenska vyzerá tak, ako vyzerá. Nebudem hovoriť o tom ďalej, ale tí, ktorí vtedy vo federálnom parlamente boli, vedia veľmi dobre, o čom hovorím.
Nebudem hovoriť o tom, že jedna veľká politická osobnosť nášho politického spoločného česko-slovenského spektra pán Dubček po svojom úmrtí, keď odchádzal z Prahy, odchádzal dehonestujúcim spôsobom. Všetci tí, ktorí boli pri rozlúčke na letisku, si spomenú na moje slová. Ako ho viezli bočnými uličkami a nikto nevedel trasu, kadiaľ pôjde auto, pohrebný voz s pánom Dubčekom. Ako prišiel na letisko, kde ho nakladali na bežiacom páse ako balík, kde nebola ani vtedy česko-slovenská zástava, kde nebola ani čestná stráž, kde nebola ani hymna alebo, lepšie povedané, akékoľvek slovo rozlúčky, ktoré tam bolo povedané, zaznelo v motoroch lietadiel, ktoré boli vedľa, lebo ho nakladali v tej časti "špeciálu", kde vedľa nakladali nákladné lietadlo. Tak o čom to hovoríme?
Ako sa dá hovoriť dnes v tejto zmluve o delení, napríklad ako sme pochodili s loďami, ako sme pochodili s delením, to, čo sme počuli od ministra Ftáčnika predtým, že Československú obchodnú banku ste predali tak, že vlastne ste ju predali niekomu, kto nemá peniaze a 10 mld. nechal ako úložku, lebo jednoducho nemal na ňu, na splatenie a bude ju splácať zo zisku svojej banky. O čom ďalej máme hovoriť? O akom delení chcete počuť? O kultúrnych pamiatkach ste už počuli. Nebudem hovoriť o tom, že nevieme, ako sa ďalej bude v budúcom roku vyvíjať sociálne a zdravotné zabezpečenie občanov Slovenskej republiky, ktorí budú v Čechách, ale to už môže vyplývať z nových zmlúv. Ale opýtam sa na iné a na podstatné. Bol aj zákon, a to bol ústavný zákon Federálneho zhromaždenia o zástave. Dodnes nebola daná odpoveď na to, akým spôsobom alebo akú cenu pre vás mala naša zástava, zástava spoločného štátu. Len tak sme sa nechali takisto ako teraz dobehnúť.
Pán predseda vlády, neprajem vám byť politikom, na ktorého je spustený taký pohon, ako ste vy spustili na svoju opozíciu. Ale upozorňujem vás na jedno, možno aj v súvislosti s dnes prebiehajúcou návštevou pána Prodiho. Nedostanete sa do Európskej únie, keď sa budete snažiť perzekvovať a snažiť sa štvať politikov opozície. Nedostanete sa do Európskej únie, ak zabudnete na jeden milión občanov tohto štátu a nedostanete sa tam kolenačky, tak ako robíte tu politiku všade na okolí. A to je práve súčasťou môjho vystúpenia a celej tejto zmluvy, ktorú takýmto dehonestujúcim spôsobom vo večerných hodinách, keď už väčšina z vás tu ani nie je, predkladáte. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili páni poslanci uvedení na svetelnej tabuli. Posledný je pán poslanec Krumpolec. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Chcem sa pripojiť k pani poslankyni Belohorskej a jednoznačne povedať, že sama vláda v tom materiáli, ktorý nám predložila, sa priznala k povrchnosti a k plytkosti celého procesu, pretože to sama uvádza v predkladacej správe. A ak si to nikto neprečítal, tak mu to prečítam. "Kvôli časovej tiesni bolo uskutočnené skrátené medzirezortné pripomienkovanie. Na expertnej právnej úrovni bolo dopracované znenie prílohy tejto zmluvy, ktorá má obsahovať konečný zoznam všetkých vládnych a rezortných dohôd súvisiacich s delením majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky" atď. "Niektoré časti tohto zoznamu sa však dopracúvajú dodatočne, lebo podklady niektorých partnerských slovenských rezortov a českých rezortov nimi uzatvorených v dohodách nie sú úplne zhodné a treba ich zosúladiť."
Ako môžeme ratifikovať dohodu medzinárodného charakteru, ktorá nie je úplná? Ja si to neviem predstaviť, ako to môžeme urobiť. Čo viedlo túto vládu k tomu skrátenému procesu, pán premiér? Aký dôvod? Čo napadol niekto náš štát, je tu nejaká nadprirodzená bytosť, alebo čo sa udialo? Takže ak by sme k tomuto mohli takto pristupovať, museli by sme byť skutočne aj my veľmi povrchní a plytkí. To sme neboli ani vo federálnom parlamente a nemôžeme v žiadnom prípade byť ani v tomto, ak máme zodpovedne posúdiť, čo má náš štát dostať a ako sa má vysporiadať so svojimi bývalými štátnymi partnermi.
Takže, pán premiér, takto sa nedá pristupovať k medzinárodnej zmluve a myslím si, že občania si to v tomto štáte v žiadnom prípade nezaslúžia a nikdy by nám to, nikdy by nám to neschválili a neodpustili.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Osuský.
Poslanec P. Osuský:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Myslím si, že z toho, čo zaznelo vo vystúpení pani poslankyne Belohorskej, by bolo treba zareagovať na prostý fakt, že je nemožné biť sa súbežne v prsia ako otcovia vlasti a štátu a zároveň sa k okolnostiam vzniku tohto štátu, kam patrilo i delenie spoločného majetku, stavať ako k niečomu, kde to akosi dopadlo bez nášho podielu. Ten štát ste rozdelili a jeho majetok delili vy. Pokiaľ ide o to, ako sa to malo doriešiť, mali ste to dlhé roky v rukách, mali ste, samozrejme, možnosť dopracovať sa s veľkým priateľom Vladimíra Mečiara Václavom Klausom k spravodlivému doriešeniu tejto kauzy. Pokiaľ sa pamätám, dosiahli ste len veľmi umeleckohistoricky pochybnú výmenu významných gotických malieb za Bojnický oltár. Pokiaľ ide o otázku, akú mala vlajka Česko-slovenskej republiky cenu, zamyslite sa nad tým, akú mala cenu pre vás. Takú, ako tá republika. A pokiaľ ide o otázku vlastizrady premiéra Dzurindu a tejto vlády, vlastizrady ste sa dopustili skutočnosťou, že sa nepodarilo...
(Ruch v sále.)