Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Cupera sa hlási 7 pánov poslancov, posledný je pán poslanec Tatár. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Veľmi pozorne som sledoval pána poslanca Cupera a zdalo sa mi, ako keby som vo federálnom parlamente nebol. Keby s takýmto prejavom vyšiel vtedy, keď sa delila Česká a Slovenská Federatívna Republika, tak by bolo veľmi dobre. Prosím vás, tvrdí, že teraz robí vláda pod tlakom, pod politickým tlakom. A čo robila vládna reprezentácia HZDS v Čechách a na Slovensku iné ako toto isté? Prečo sme sa museli rozdeliť k hektickému termínu 1. 1. 1993? Pán Prokeš tvrdil, že nás stojí každý deň, keď sme vo federácii, 100 miliónov korún, poďme odtiaľ veľmi rýchlo preč. HZDS tvrdilo, môžeme sa spokojne rozdeliť, máme colnú úniu, máme menovú úniu, nemusíme sa ničoho báť.
Prosím vás, vy ste zbabrali delenie majetku od začiatku, pretože ste boli pri tom. A teraz vytýkate tejto vláde, ktorá dáva neporiadok, ktorý ste vy urobili, do poriadku. Čudujem sa vám, lebo ste skutočne boli pri tom a prečo ste pre Slovensko neuhrali viac? Prečo ste neboli rovnocenní partneri českej strane? Prečo ste tak hekticky a rýchlo z Prahy odišli a nepozerali ste sa na prsty a na dokumenty, ktoré tam ostali a ktoré teraz akosi vyťahujete. Mali ste sa vtedy starať o slušné rozdelenie, mali sme byť ešte chvíľku majetkovo spolu, aby sme všetky veci dodelili veľmi slušne a veľmi poctivo a veľmi statočne. Hektický termín bol iba preto, lebo sa už nedalo koristiť v Česku, tak bolo treba koristiť na Slovensku. Preto 1. 1. 1993. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Cuper hovoril o VPN, takže môžem reagovať na neho, a nie na pána Zajaca.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Upravte si mikrofón bližšie, nepočuť vás, pán poslanec.
Poslanec D. Slobodník:
Môžem reagovať na pána Cupera, nie na pána Zajaca, ktorý vyslovil absolútne nepravdivé názory. Fakt je - a ja som to povedal vo svojom prejave - v roku 1991 sa ešte nehovorilo o rozdelení republiky. To prišlo až potom, keď česká strana odmietla konfederáciu. On to veľmi dobre vie. Ale treba povedať jedno, skutočne tu teraz rozhodujú, podporujem pána Cupera, tí ľudia, najmä konkrétne z VPN, ktorí bytostne nechceli, konkrétne pán Zajac bol ideológom VPN, to povedal pán Gál a ten to už, hádam, vedel. Takže tu sa prejavili tieto tendencie. A pán Mikloško, ktorý bol v jeho vleku po celý čas, pravdaže, tvrdil, že treba pochybovať o správnosti tohto rozdelenia.
Povedal som vám, aké je toto rozdelenie, čo si o tom myslí slovenský národ, a naposledy pripomínam to, na čo ešte zase nereaguje nikto z koalície, na slovenskom hrbe popri tomto nulovom riešení zostáva ešte 15,9 mld. korún za rozdelenie Československej obchodnej banky, ktoré si napriek nulovému riešeniu česká strana požaduje ďalej a pán premiér Dzurinda na to dosiaľ absolútne nechcel reagovať a nechce reagovať. Čiže je to dokopy do 50 mld. korún, o ktoré prídeme, a keďže je nás 5 miliónov, preto hovorím o 10 000 ste obrali aj práve narodené dieťa.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Pán poslanec Cuper si položil otázku, prečo súčasná vláda pri predkladaní tejto zmluvy na ratifikáciu koná v časovej tiesni. Som presvedčený, že sa pravdu nedozvie, dozvie sa pravdu až vtedy, ak sa niektorí z politických prominentov vládnej koalície, ktorý nebude plne uspokojený, raz preriekne. Potom pravda vyjde najavo. Naša vládna garnitúra rokovala s českou stranou ako rovnocenný partner, preto nebolo možné uskutočniť k všeobecnej spokojnosti všetky úkony v rámci vyrovnania, preto nebolo možné v istých časových intervaloch uzavrieť zmluvu, ktorú nám česká strana vnucovala, ale ktorá bola jednoznačne pre Slovensko nevýhodná.
My sme sa nepoddali politickému tlaku tak ako súčasná vládna garnitúra. Tu je odpoveď na vašu otázku, pán poslanec Bohunický. Skutočne v tejto knižočke sa jednoznačne hovorí, v akej pozícii Slovensko po rozdelení federálneho majetku zostalo. Okradli nás. Nikdy v histórii našich vzťahov, bratských vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi sme sa my Slováci nedočkali suverénneho rovnoprávneho postavenia. Vždy sme boli podvedení a okradnutí. Zoberme si od podpisu Clevelandskej a Pittsburskej dohody, od vzniku československého štátu neboli nám politickí predstavitelia českého štátu naklonení. Nechcem vymenúvať zásluhy pána prezidenta Masaryka, spomeniem len zásluhy pána prezidenta Havla o likvidáciu slovenského strojárskeho a zbrojárskeho priemyslu. Toto bol cieľ dehonestovať pomery na Slovensku, vytvoriť pre Slovensko nevýhodnú pozíciu, likvidovať odbytiská a trh pre slovenskú ekonomiku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Vážený pán poslanec Cuper, vy sa veľmi často vydávate za vzdelanca a veľmi často aj vaše vystúpenia, prejavy sú také mudrlantstvo. Zhodou okolností som si práve pri tejto príležitosti spomenul na jeden veľmi pekný film, v ktorom hrali hlavné postavy známi českí herci Sovák a Horníček a bol to Bouvard a Pecauchet od Flauberta. A celkom rád by som vám aj zacitoval, išlo o dvoch mudrlantov, ktorí mali také povrchné tušenie, čo asi by mohlo byť predmetom vedeckých disciplín, ktoré chceli sledovať a do ktorých sa postupne a ustavične zabárali. Napriek všetkým študijným pokusom ale neprenikli ani v jednom odbore k podstate vedenia. Ich snahy sa skončili pravidelne pohromou a rozčarovaním, ale nezdolaní a neodradení sa obaja vášnivo vrhali opäť do ďalších štúdií predovšetkým prírodných vied a neskôr aj rôznych spoločenských odborov a politických otázok.
Keď som si prečítal tieto vety z lexikónu francúzskych spisovateľov, niečo mi to pripomenulo a povedal by som, že aj vaše výroky, ktoré ste dnes predniesli na adresu delenia Československa, by mohli pokojne zapadať do radu tých výrokov, ktoré pripomínajú toto vynachádzanie vynájdeného, pojem kolektívnej demokracie alebo váš výrok, že ženy nemajú jazdiť vľavo. To isté hovoríte aj o delení Česko-Slovenska a myslím si, že sa zaraďujete presne do tejto milej galérie týchto figúrok.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Chcem potvrdiť, že pán poslanec Cuper má dobrú pamäť, a chcem povedať, že okrem knižočky, ktorú tu ukazoval, existujú ďalšie knižočky z Federálneho zhromaždenia, ktoré do slova a do písmena popisujú, ako ten proces prebiehal. A preto treba z knižočiek uviesť, že neboli rozhodujúce hlasy alebo jeden hlas v Snemovni národov Strany demokratickej ľavice o rozdelení štátu, ale tri hlasy, ktoré dala tichá koalícia Sociálnej demokracie. Pán poslanec Bohunický aj pán poslanec Weiss, dobre si to nalistujte, máte to tam v počtoch, prečítajte si tie knižočky a nečítajte z toho, čo nepoznáte. Pravda bola taká, lebo sme tam sedeli, a to nespochybníte, aj keď budete neviem koľkokrát opakovať lož, ktorú opakujete.
A po ďalšie chcem povedať, pán predseda vlády, že sme tu minulý týždeň predniesli niekoľko vážnych požiadaviek. Odvtedy uplynulo 10 dní, vláda vo svojej správe povedala, že príloha nie je kompletná. Teda sa pýtam, či počas tých 10 dní vláda niečo pre to urobila, aby príloha k tejto zmluve bola kompletná, a pýtam sa aj guvernéra Národnej banky, či skutočne to zlato už na Slovensko príde v takom malom množstve a koľko toho zlata vlastne na Slovensko malo prísť okrem tej 4,12 tony, pretože to je rozhodujúce pri delení, a nie to, že si budeme navzájom vykrikovať, čo nie je pravda. A ešte raz hovorím, prečítajte si tie knižočky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Cuper sa vo svojom vystúpení pýtal pána premiéra, prečo sa tak ponáhľa a čo ho vlastne ženie do časovej tiesne, prečo chce riešiť v takom strašnom tempe a takým strašným spôsobom vyrovnávanie vzájomných podlžností pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Nuž ja si myslím, že časová tieseň je veľmi závažná preto, lebo česká strana vie, s kým sa môže dohodnúť na takomto drancovaní Slovenskej republiky a s kým sa dohodnúť nemôže. Česká strana veľmi dobre vie, že s Mečiarovou vládou by sa na takomto drancovaní nikdy nedohodla, preto využíva situáciu, keď je pri moci znovu tá istá skupina, ktorá je zodpovedná za to, ako sa začal deliť federálny majetok ešte v roku 1992.
Pán poslanec Bohunický sa darmo vyškiera. Československá námorná plavba sa privatizovala v roku 1992 počas vlády Čarnogurského, rovnako Československé aerolínie sa privatizovali počas vlády Čarnogurského a v Čarnogurského vláde figurovali mená Čarnogurský, Dzurinda, Langoš bol v tom čase ministrom vnútra. Tieto mená sa znovu dostali k moci, znovu rozhodujú o veciach, a preto potrebuje česká vláda dosiahnuť, aby sa teraz podpísala dohoda, ktorá sa už nebude môcť meniť. Vy to veľmi dobre viete, v tom je tá časová tieseň. A k tomu všetkému, čo tu odznelo na adresu vystúpenia pána poslanca Cupera, myslím si, že je naozaj trápne, pán poslanec Zajac, keď si chcete svoju duševnú lepru liečiť na úkor pána poslanca Cupera.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán poslanec Cuper, uvedomujem si, že vás takmer nikto neberie vážne, ale napriek tomu mi dovoľte upozorniť vás, že za urážky a za podozrenia voči členom vlády, ktorí pripravili zmluvu, ktorá je dobrá tak pre Slovenskú republiku, ako pre Českú republiku, ste sa zabudli ospravedlniť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Husár, po ňom vystúpi posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Cabaj.
Pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán premiér,
vážené kolegyne, kolegovia,
napriek tomu, že po takzvanom vysvetlení, ktoré parlamentu podal podpredseda vlády Mikloš, by sa mohlo zdať, že vracať sa k námietkam, ktoré boli vznesené, je nosením dreva do lesa, vrátim sa k nim, pretože pred hlasovaním o zmluve považujem za veľmi dôležité sa k nim vrátiť. A považujem to za dôležité práve preto, že až spomínané vysvetlenie naplno odhalilo úbohosť súčasnej vládnej politiky a naplno odhalilo i to, aký minimálny význam pri naháňaní osobnej politickej prestíže a bodov pripisujú vládni predstavitelia takým "drobnostiam", akými sú právo a právny štát alebo úcta k zástupcom občanov, teda parlamentu.
Náš parlamentný kolega František Mikloško v rozprave túto zmluvu označil prívlastkom historická. Súhlasím a stotožňujem sa. Oproti nemu však rozširujem dôvody, pre ktoré je možné oprávnené nazvať ju historickou. Je to prvá medzištátna zmluva v histórii samostatného demokratického slovenského štátu, ktorá bola uzatvorená nezodpovedne, spôsobom odporujúcim nielen nášmu vnútroštátnemu, ale aj medzinárodnému právu. Obdobne nezodpovedne bola predložená aj tomuto parlamentu a dúfam, že sa nenájde žiaden poslanec, ktorý s poukázaním na ospravedlnenie vlády bude oponovať metodikou pána ministra Kňažka, že je jedno, kde sme zmluvu a ako sme ju prijali, či v Leberfingneri, či v La Palome alebo na Úrade vlády, ale dôležité je, že sme ju prijali. Historickosť tejto zmluvy sa pravdepodobne pokúšali v jej texte zvýrazniť i autori textu, keď použili záverečné ustanovenia pri datovaní zmluvy - archaizmus - dané v Bratislave dňa. Pri prečítaní tohto textu mi nezišlo na um nič múdrejšie ako úvaha, že autori textu mali neustále na mysli miliardy darované českej strane touto zmluvou, a preto oprávnene a v súlade s realitou napísali "dané v Bratislave dňa". Mám však pochybnosti, či české znenie zodpovedá obsahovo slovenskému a či znie "vzaté v Bratislave dňa".
Ale vrátim sa k tvrdeniam, ktoré som uviedol v úvode.
Vážené kolegyne a kolegovia, každá zmluva, a teda i medzinárodná, je v teórii práva definovaná ako dvojstranný právny úkon. Aby bol konkrétny právny úkon právne záväzný a platný, musí podľa právnej teórie i platného zákonodarstva spĺňať požiadavky kladené na náležitosti právneho úkonu. Slovenská i česká právna teória i zákonodarstvo kladie absolútne zhodné nároky v tejto oblasti. Okrem iných k týmto náležitostiam patrí i určitosť právneho úkonu. Určitosť sa viaže na obsah právneho úkonu a znamená, že obsah zmluvy musí byť konkrétny, určitý a úplný.
Nerešpektovanie ktorejkoľvek z požiadaviek požadovaných náležitostí má za následok neplatnosť právneho úkonu, ktorá, i keď sa niekedy dá asanovať, má vždy pre účastníkov obyčajne vážne a nepríjemné následky. Na tejto skutočnosti a v tomto prípade nič nemení ani fakt, že táto zmluva sa stala platnou a účinnou až po jej schválení v parlamente a následnej ratifikácii. Z obsahu článku 2 ods. 4 predloženej medzištátnej zmluvy je absolútne jasné, že príloha k zmluve je podstatnou časťou jej obsahu. Touto prílohou sa dokonca rámčekujú a odobrujú pre budúcnosť všetky dohody a protokoly, ktoré boli medzi Slovenskou a Českou republikou v súvislosti s delením majetku uzatvorené. Tým je určená i miera a význam, miera významu tejto prílohy a je dôležitosť pre minulé, súčasné i budúce vzťahy Českej a Slovenskej republiky.
V písomnom návrhu, ktorý sme od vlády dostali v predkladacej správe, je zrozumiteľne a jednoznačne uvedené, že príloha v čase predloženia materiálu do parlamentu je neúplná, že sa dopracúva a medzi slovenskou a českou stranou na existenciu niektorých dokumentov prílohy existuje rozporný výklad. Teda zdôrazňujem, že z písomne predložených materiálov sme sa jednoznačne dozvedeli, že v obsahu je zmluva zatiaľ neúplná a neurčitá. § 26 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady stanoví, že návrh podaný Národnej rade musí byť vyhotovený písomne a musí obsahovať odôvodnenie a návrh uznesenia, ktoré sa odporúča Národnej rade schváliť.
Pre Národnú radu i navrhovateľa je teda záväzné písomné predloženie odôvodnenia, nech sa nazýva predkladacou správou alebo dôvodovou správou až do času, do ktorého navrhovateľ tento predložený materiál nestiahne a nenahradí novým. V prípade vlády je možné toto stiahnutie a jeho nahradenie novým vykonať výlučne na základe uznesenia vlády, pretože uznesením vlády sa materiály postupujú do parlamentu. Samozrejmá vec, zhodne s § 26 z rokovacieho poriadku a opäť výlučne písomne. Iba takýmto spôsobom môžu byť menené akékoľvek skutočnosti uvádzané v písomnom návrhu, ktorý parlament dostane. Túto požiadavku určuje nielen obsahový a logický výklad § 226 rokovacieho poriadku, ale i ďalšie ustanovenia rokovacieho poriadku, napríklad § 29 ods. 1, ktoré síce dovoľuje poslancovi podať v rozprave ústne pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, avšak súčasne vyžaduje, aby bol vyhotovený a predložený písomne. Národná rada, ako si určite spomínate, neprerokovala ani jeden pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, ktorý by nebol predložený písomne.
Čo sa však dialo doteraz v Národnej rade? Po tom, ako náš kolega Delinga upozornil na vážny problém, ktorý je uvedený v predkladacej správe, sa táto námietka opakovala vo viacerých vystúpeniach. Pán premiér v tom čase nebol schopný zaujať stanovisko, a teda dôvodne predpokladám, že o skutočnostiach uvedených v predkladacej správe nevedel. Predpokladám a nielen predpokladám, ale s presvedčením tvrdím, že predkladaciu správu k zmluve ani nečítal, čo pri jeho pracovnom zaťažení je samozrejmá vec, pochopiteľná. Omnoho trápnejšie je, že túto predkladaciu alebo dôvodovú správu nečítal ani jej predkladateľ, teda minister zahraničných vecí, ba dokonca ktorýkoľvek člen vlády.
Nie je predsa možné, aby pri oboznámení sa s takouto informáciou bol materiál posunutý na prerokovanie Národnej rade. Ak sa mýlim, ak to tak bolo, a napriek tomu bol materiál posunutý do Národnej rady, tak potom je tu zo strany vlády vrchol netaktnosti, ba až arogantnej neslušnosti. Ak by to tak bolo a bolo by rozhodnuté, že do prerokovania zmluvy v parlamente budú rozpory v prílohe odstránené, tak bolo povinnosťou premiéra pri predkladaní a odôvodňovaní návrhu Národnú radu o tomto informovať a zabezpečiť, aby Národnej rade bol predložený nový materiál, teda problematická predkladacia správa. Po opakovaných námietkach sa však predsedajúci tváril, že tieto námietky v parlamente ani neodzneli. Až na druhý deň po opakovaní námietok a vznesení viacerých procedurálnych návrhov predseda Národnej rady požiadal ústavnoprávny výbor o zaujatie stanoviska. Podpredseda vlády Mikloš ani v tomto čase nebol schopný podať Národnej rade žiadne vysvetlenie.
V priebehu prestávky sme sa za hodinu a niečo dočkali zázraku. Vstúpili sme rovnými nohami do Európy bez toho, aby sme sa pýtali, či sa to niekomu páči alebo nepáči, či súhlasí alebo nesúhlasí. Stali sme sa súčasťou civilizovanej Európy, krajinou džentlmenov, krajinou, v ktorej má slovo džentlmena prinajmenšom rovnakú hodnotu ako právna norma, zákon. Pán podpredseda vlády dal na slovo džentlmena z ministerstva zahraničných vecí, ktorého sa mu dostalo po telefóne. Následne pán predseda ústavnoprávneho výboru dal na slovo džentlmena pána podpredsedu vlády a nakoniec predsedajúci predseda Národnej rady dal na slovo ďalšieho džentlmena predsedu ústavnoprávneho výboru, ktorý jemu i parlamentu povedal, že vec je už v poriadku, predkladacia správa nie je aktuálna a neexistuje ústavnoprávna prekážka na prerokovanie a schválenie návrhu zmluvy, že toto jemu a ústavnoprávnemu výboru povedal džentlmen Mikloš, ktorému to povedal parlamentu doteraz neznámy džentlmen ministerstva zahraničných vecí.
Bravo páni, bez akéhokoľvek ďalšieho komentára. Ale pripusťme aspoň na chvíľu, že spomínaní džentlmeni hovorili pravdu. A tu sme v novom marazme. Všimnite si, vážené kolegyne a kolegovia, ale i vážení občania, dva dátumy alebo aspoň mesiace, ktoré sa nachádzajú v predloženom materiáli. Na košieľke v predkladacej správe je dátum jej vyhotovenia december 1999. V samotnej zmluve ako dátum jej podpísania je august 1999. Z informácie, ktorú sme dostali z predkladacej správy, je jednoznačné, že ak by už v čase prerokovania zmluvy v parlamente bola príloha dopracovaná a úplná, nemohlo to tak byť v auguste 1999, teda pri jej podpisovaní premiérmi Českej a Slovenskej republiky. Premiéri Slovenskej a Českej republiky podpisovali zmluvu neurčitého obsahu a teraz v podstate neplatnú. Podpisovali nezodpovedne a nekvalifikovane spracovaný dokument mimoriadneho významu a dôležitosti. Keď už Občiansky zákonník v § 43 v rámci hmotnoprávnej prevencie ukladá účastníkom občianskoprávnych vzťahov povinnosť, aby pri úprave zmluvných vzťahov odstránili všetko, čo by v budúcnosti mohlo byť dôvodom rozporov, resp. by mohlo k nim viesť, tak vo zvýšenej miere túto hmotnoprávnu prevenciu musí uplatňovať štátny orgán a štát v medzištátnych zmluvách.
Otázkou pre premiéra a zdôrazňujem rovnako pre slovenského ako i českého ostáva, či o neúplnosti a neurčitosti obsahu zmluvy v čase jej podpisovania vedeli alebo im bola podstrčená ako perfektný materiál. Zmluva totiž neobsahuje žiadnu odvolávku ani zmienku o tom, že príloha bude dopracovaná a spresnená a ani zmienku o akceptácii takéhoto dopracovania zmluvnými stranami. Každopádne i bez odpovede, ktorú však očakávam, je možné povedať, že za nehorázne nezodpovedný postup pri spracovaní, podpisovaní a postupovaní zmluvy do parlamentu nesie zodpovednosť predovšetkým minister zahraničných vecí.
Akú dôveru parlamentu a občianskej verejnosti ešte vyžadujete a očakávate, keď klamete samých seba? Veď Národná rada by sa o tom, že v čase podpisovania zmluvy bola príloha, a teda celý obsah zmluvy neúplný a rozporný nebyť byrokratickej úprimnosti a poctivosti úradníka ministerstva zahraničných vecí, ktorý robil dôvodovú správu, nikdy ani nedozvedela. Nemala jednoducho odkiaľ.
Z dôvodov, ktoré som uviedol, žiadam, pán predsedajúci, aby zhodne s rokovacím poriadkom bola vyžiadaná od vlády nová dôvodová správa, ktorá bude zrozumiteľne deklarovať, že predložená príloha je konečným a nemenným zmluvným materiálom a do toho času rokovanie o tomto bode programu prerušiť. Žiadam, aby v rámci kontrolnej funkcie Národnej rady ustavnoprávnym výborom bol zistený procesný postup a stav prílohy pri podpisovaní zmluvy a aby bolo zistené, kto za hrubé porušenie práva pri uzatváraní tejto zmluvy zodpovedá a aby bola o tom Národná rada informovaná.
Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako určite ja i všetci moji kolegovia z poslaneckého klubu sme za uzatvorenie zmluvy a skončenie celého procesu, nie však za každú a hocijakú cenu. Nemá význam zachrániť sa pred zhorením iba tým, že skočíme do vody a utopíme sa. K vašim výhradám, vystúpeniam niektorých mojich kolegov musím uviesť ešte krátku poznámku. Tisíc rokov poroby zanechalo v mnohých slovenských génoch veľmi významné stopy. Nie je problémom ešte stále vidieť Slováčika i vo funkcii ústavného činiteľa ako stojí ponížene s klobúčikom v ruke a úctivo sa pýta: "Ručičky bozkávam, veľkomožný pán, dobre, držím zadoček na dereši, či mám lepšie dvihnúť?" Nenabádam, páni a dámy, k arogancii, nenabádam ani k hlúpemu a nevhodnému búchaniu po stole, nabádam iba k tomu, aby sme v čase, keď niekto opľúva naše dvere, keď niekto pľuje do našej polievky alebo do nášho piva mali aspoň štipku vlastnej dôstojnosti, úcty k sebe a svojmu národu.
Nie je neznášanlivý a vulgárny voči svojim susedom ten, kto od nich požaduje svoje. A v tomto prípade viete i vy veľmi dobre tak ako my, že tu nejde iba o jablko, ktoré do susedovej záhrady prepadlo z prečnievajúceho konára, alebo o sliepku, ktorá preletela k susedovi cez plot. Ide i o majetok, ktorý sused odviezol priamo z nášho dvora, a to dokonca už i v čase, keď sme ho mali mať oplotený. Pýtať naspäť v prípade štátov taký majetok nie je len právo, ale predovšetkým povinnosť. Povinnosť, ktorú tým, ktorí majú tento majetok spravovať a chrániť, ukladá občan a ústava. A to je predovšetkým vláda Slovenskej republiky a parlament.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Cabaj.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som aj ako predseda najsilnejšieho opozičného poslaneckého klubu vystúpil k prerokúvanej problematike, a to k tlači 498, k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnom postupe pri delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Slovenskú republiku a Českú republiku a o jeho prechode na Slovenskú republiku a Českú republiku podpísanou v Bratislave z 24. novembra 1999.
Dovoľte mi, aby som však v úvode zdôraznil, že Hnutie za demokratické Slovensko vždy realizovalo takú politiku, ktorá nielen založila základ pre dobré susedské vzťahy, ale tieto vzťahy aj rozvíjalo. HZDS bolo vždy vedené prianím definitívne zmluvne upraviť delenie a prechod majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na Slovenskú republiku a Českú republiku prirodzene však na princípe korektnosti a spravodlivosti.
Dovoľte mi ale tak trochu zareagovať na priebeh prerokúvania tejto zmluvy v slovenskom parlamente. Chcem sa len spýtať, prečo tento slovenský parlament sa tak rýchlo ponáhľa so schválením textu zmluvy, ktorá bola predložená do parlamentu a musel sa tak strašne ponáhľať, že 20 minút pred skončením rokovacieho dňa táto zmluva bola predložená do parlamentu, ako by sa nič nedialo, a veľmi rýchlo ju treba schváliť. Dokonca v poslaneckom grémiu nám bolo povedané, že je to z toho dôvodu, že od 25. januára bude prerušené zasadnutie alebo teda schôdza Národnej rady a 25. alebo 26. túto zmluvu prerokúva česká snemovňa, že z toho dôvodu je potrebné, aby sme sa touto zmluvou zaoberali, aby sme ju prijali v slovenskom parlamente.
Samozrejme, že nikto nepovedal pravdu do konca. Skutočne v českej snemovni táto zmluva sa prerokúvala minulý týždeň, ale prerokúvala sa iba v prvom čítaní. Do druhého čítania je priestor na 60 dní. Tak sme dostali informáciu z médií, že v druhom čítaní budú pokračovať zhruba o 60 dní v českom parlamente, tak nevidím dôvod, prečo sa tak veľmi muselo ponáhľať, aby sa maximálne skracovali lehoty a veľmi rýchlo sa to prijalo bez akejkoľvek diskusie. Taká bola totiž predstava, keď sa to predložilo večer v tomto parlamente.
Samozrejme treba povedať to, čo už bolo konštatované, že je veľmi zlou vizitkou vlády Slovenskej republiky, ak do parlamentu predloží takýto materiál. Viete, že pred prerušením tejto schôdze na návrh nášho poslaneckého klubu zasadol ústavnoprávny výbor a zaoberal sa právnymi aspektmi tejto zmluvy, ktorá bola predložená do parlamentu, resp. nezhodou medzi textom zmluvy a predkladacou správou.
Boli by sme naivní veriť, že ústavnoprávny výbor si splní svoju úlohu, na ktorú je postavený v tomto parlamente a že právnici rozhodnú tak, ako by mal parlament pokračovať. To skutočne tomu už neverím, pretože už niekoľkokrát som si mal možnosť toto pozrieť a, bohužiaľ, aj platí to, čo už som už tu raz povedal v tomto parlamente, ak dáte dokopy dvoch právnikov, máte tri právne názory. V tomto prípade bolo treba mať právny názor, že všetko v tejto zmluve je v poriadku, aj keď hneď po skončení rokovania ústavnoprávneho výboru vystúpil tu v zastúpení predkladateľa vtedy podpredseda vlády a ospravedlnil sa tomuto parlamentu, že skutočne je chyba medzi predkladacou správou a materiálom, ktorý máme v návrhu zmluvy. Takže to len chcem dať do pozornosti, že niečo iné sa očakávalo od ústavnoprávneho výboru, že nebude držať stranu výsostne vláde, ale jednoducho zaujme právne stanovisko, čo sa nestalo.
Ale tiež si neodpustím jednu poznámku, že rád by som veril, že predkladateľ, v tomto prípade predseda vlády, nájde odvahu a v tomto parlamente ešte vystúpi skôr, ako sa skončí rozprava. Lebo on tu doteraz sedí, a to, čo sa mu už osvedčilo v minulosti, jednoducho vystúpi na záver, keď už nie je možné naňho reagovať.
Ak prišiel obhajovať túto zmluvu a má čisté svedomie a je si vedomý svojich argumentov, nič mu nebránilo, aby trebárs v dnešný deň vystúpil, aby sme sa mohli spýtať na ďalšie veci, ktoré nie sú jasné z tohto nedôstojne pripraveného materiálu, ktorý bol predložený v parlamente. A takisto ja by som rád veril, že nájde odvahu a vystúpi aj guvernér Národnej banky, pretože ja som ho vždy pokladal za človeka, ktorý v živote narábal s číslami a ktorý nám aj povie niečo konkrétne k tým číslam. Jediné, čo sme sa od neho dozvedeli, možno v tej politickej rovine, že zmluva je dobrá, lebo Slovensko získa z tejto zmluvy viac. Neodpustím si na to jednu poznámku, pán guvernér, to je tak, ako keď tá jedna slečna hovorila, že som tak trochu tehotná, ale aj panenstvo som si zachovala. Nič viac ste nám nepovedali.
Dovoľte mi konkrétne k tlači číslo 498 a dovoľte mi aj v mene nášho poslaneckého klubu vyhlásiť, že je principiálne neprípustné, aby bol text predložený na schválenie a tento nebol identický s aktuálnym textom a vykazoval akékoľvek odchýlky či už v zmluve samotnej alebo v prílohách zmluvy. Takisto nás mrzí, že nebola rešpektovaná naša požiadavka hlasovať o zmluve až keď dostaneme stanovisko Národnej banky Slovenska k tejto zmluve. Je nedôstojné a odporujúce aj dôležitosti tohto dokumentu začať jeho prerokúvanie 20 minút pred skončením rokovacieho dňa. Na vecné pripomienky, ktoré poslanci nášho klubu uplatnili v rozprave, predkladateľ doteraz nereagoval, už som hovoril zrejme z akého dôvodu.
Doteraz ale predkladateľ nehovoril o otvorených problémoch, ktorými sa predložený návrh alebo ktorým sa tento predložený návrh vyhýba. Doteraz nehovoril, prečo česká strana používa československú vlajku, a to v rozpore s federálnym zákonom, ktoré prijalo Federálne zhromaždenie pri delení federácie. Takisto doteraz predkladateľ ani slova nepovedal, ako to bude s vyrovnaním slovenského zlata, aké budú z toho výsledky, ako to bude uzatvorené. Takisto neodpovedal predkladateľ, aká bude náhrada za slovenské obce a územie odstúpené Poľsku po druhej svetovej vojne za bývalej Česko-slovenskej republiky.
Boli tu už predložené návrhy, aby prerokúvanie bolo prerušené. Už som hovoril v úvodnej časti, že je priestor na to, aby vláda písomne predložila svoje stanovisko k tým jednotlivým pripomienkam, ktoré sme rozporovali, ktoré sa nenachádzajú v tejto predloženej zmluve, v tomto návrhu, a takisto, aby k tomu bolo predložené stanovisko Národnej banky Slovenska. Treba otvorene povedať, že Národná rada bude sedieť možno dva alebo tri týždne, a keďže česká snemovňa má na to 60 dní, nevidím dôvod, aby sme v priebehu týždňa po zasadnutí vlády dostali stanovisko vlády a potom sa touto zmluvou zaoberali.
Samozrejme o týchto návrhoch sa bude hlasovať po skončení rozpravy a v prípade, že nebude prerušené rokovanie a nebudú dopracované tieto materiály, o ktoré sme teda požiadali, poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko nemôže hlasovaním ratifikovať zmluvu, ktorá bola takýmto spôsobom a s takýmto textom predložená Národnej rade Slovenskej republiky. HZDS je však i naďalej pripravené podporiť ukončenie procesu delenia majetku v súlade so zákonom číslo 541/1992 Zb. na prospech oboch strán, avšak s dôrazom na princíp spravodlivosti voči občanom Slovenskej republiky. V prípade, že silou hlasov rozhodnete o tom, že odhlasujete vláde túto zmluvu ako bianko šek, náš poslanecký klub sa na záverečnom hlasovaní o zmluve nezúčastní. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Hlásia sa traja poslanci s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Cabaja. V poradí prvý pán poslanec Cuper. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
ja som rád, že pán Cabaj spomenul nedôstojnú úlohu ústavnoprávneho výboru v procese ratifikácie tejto zmluvy. Pán predseda tohto parlamentu si zvykol neriešiteľné problémy alebo politicky neriešiteľné problémy, ktoré sa tu vyskytnú počas prerokúvania, odhodiť alebo posunúť ako horúci zemiak ústavnoprávnemu výboru. Mechanizmus je celkom jednoduchý. V ústavnoprávnom výbore, teda nie v nejakých českých filmoch ani poviedkach vystupuje ako reálna bytosť nie nijaký škriatok istý pán poslanec, ktorý sa volá Zajac. Povolaním nie je právnik. Tento pán si myslí, že všetci sme jeho pajáci a všetci by sme sa mali riadiť iba jeho vôľou. Kto tak nečiní, tak si pán súdruh Zajac o ňom myslí, že je jednoducho nikto, nikto ho neberie vážne. Pán Zajac, ale túto vašu filozofiu neberiem vážne ja, pretože pajáca si môžete možno robiť z pána predsedu Orosza. V tomto ústavnoprávnom výbore sa teda malo rozhodnúť o tom, či zmluva spĺňa právne kritériá alebo nie. Podľa väčšiny alebo všetkých právnych expertov opozície nespĺňa. Ba dokonca aj pán Kresák v ústavnoprávnom výbore sa vyjadril, že nespĺňa, až kým sa na neho nepozrel pán Zajac. Keď sa na neho pozrel pán Zajac trocha prísnejšie, tak bolo aj pánu Kresákovi jasnejšie, že zmluva spĺňa právne kritériá. Ale ona je naozaj, ako povedal pán poslanec Cabaj, bianko šekom vystaveným vláde pána Mikuláša Dzurindu, dokonca môžeme povedať, že táto zmluva je aj prostriedkom politického nátlaku a politického vydierania, pretože v očakávaných budúcich voľbách pán Dzurinda...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Zdá sa, že o pár minút budeme hlasovať o tom, aký osud stihne túto zmluvu. Chcela by som naozaj aj v intenciách toho, čo tu povedal pán poslanec Cabaj, pripomenúť len jednu vec. Často v sporadických vstupoch koaličných poslancov odznela odvolávka na to, že táto zmluva sa musí prijať práve kvôli tomu, že nám záleží na dobrých vzájomných vzťahoch s Českou republikou. Nuž tento argument by sme mohli zobrať naozaj do úvahy iba vtedy, keby táto zmluva bola dobrá. Chcem pripomenúť, aj keď sa vám bude zdať možno toto pripomenutie trochu neadekvátne, ale myslím si, že je veľmi presné. Svojho času predstavitelia európskych veľmocí, keď podpísali dohodu s Hitlerom, tzv. Mníchovskú dohodu, prišli a povedali, zachránili sme podpisom tejto dohody v Európe mier. Vieme, že mier nezachránili, bola to zlá dohoda.
Takže chcem pripomenúť, páni poslanci, ktorí sedíte v koaličných laviciach, dobré vzájomné vzťahy môžu vzniknúť len na základe dobrej zmluvy. Táto zmluva nie je dobrá a naopak, myslím si, že ak ju prijmeme, bude v budúcnosti len zdrojom mnohých ďalších nedorozumení a konfliktov. Takže ak budete hlasovať za túto zmluvu, zodpovednosť za tieto konflikty a nedorozumenia budete niesť práve aj vy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán premiér,
kolegyne, kolegovia,
poslanecký klub Slovenskej národnej strany sa chce veľmi zodpovedne stavať k ukončeniu delenia majetku medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. Takto však postavená zmluva je naozaj akýmsi bianko vystaveným šekom. Preto ak nebudú akceptované pozmeňujúce návrhy, nebudeme sa zúčastňovať na takejto ratifikácii zmluvy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, prihlásil sa ešte o možnosť vystúpiť k diskutovanej problematike pán guvernér Národnej banky.
Pán guvernér, nech sa páči, máte slovo.
Guvernér Národnej banky Slovenska M. Jusko:
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za túto možnosť. Budem sa snažiť byť vecný a stručný. Akceptujem to, že som hovoril len základné veci. Problematika, ako som spomenul, je veľmi široká a má dlhú históriu. Nevedel som, o ktoré veci je záujem. Budem sa snažiť reagovať na to, čo odznelo v rámci rozpravy.
Upozorňujem na to, že tak ja, ako i Národná banka Slovenska sa môže vyjadriť len k tomu, za čo v procese delenia bývalej federácie zodpovedala, a to bola Štátna banka československá. Nezodpovedala za delenie aerolínií, za delenie ropovodov, plynovodov, vlajku, územia a mnohé, čo tu bolo povedané. To je proste záležitosť mimo Štátnej banky československej, a tým aj mimo nástupcov Štátnej banky československej a jedným z nich je Národná banka Slovenska. Z tých podnetov alebo otázok, ktoré boli uvedené, asi najcitlivejšou, najviac otázok odznelo na zlato. Len na ilustráciu, tzv. slovenské zlato 7,5 tony, nie 4,9, ale 7,5 je bilančná hodnota z celkovej bilancie Štátnej banky československej, myslím si, z jednej strany len 0,13 %, z tohto pohľadu nie je zaujímavá položka, ale vyjadrím sa k záležitosti zlata.
Samozrejme, že každý štátny orgán či už zo slovenskej alebo českej strany musel postupovať v rámci ústavného zákona, ktorý prijalo Federálne zhromaždenie. Jednoznačne treba povedať, že táto citlivá otázka bola stredobodom záujmu hlavne slovenskej strany a bolo vykonaných mnoho právnych analýz. A v delení zlata sa stanovil princíp 2:1 a z tohto zákona nevyplýva žiadna možnosť na uplatnenie historického princípu, ktorý sa pri zostavovaní a pri rozličných variantoch zákona v bývalom Federálnom zhromaždení tiež zvažoval. To sa do zákona nedostalo a historický princíp, ktorý oprávňoval nárokovať tzv. slovenské zlato, v tomto zákone nie je. Napriek tomu, samozrejme, že pri tých zložitých a dlhých rokovaniach sa dostala do diskusie aj táto záležitosť a je pravdou, že v jednej verzii protokolu, upozorňujem protokolu o delení zlata Štátnej banky československej, sa hovorí o tomto zlate v objeme približne 7,5 tony. Fotokópiu tohto protokolu mám so sebou. Tento protokol je podpísaný zástupcami Štátnej banky československej, Národnej banky Slovenska a Českej národnej banky. Podpis žiadneho predstaviteľa obidvoch vlád sa na tomto protokole neobjavuje a nie je.
Budem citovať z tohto protokolu, je písaný v češtine. Tento protokol, ktorý hovorí aj o tých 7,5 tonách slovenského zlata, obsahuje jednu vetu: "Z uvedeného množstva a čiastky sa na základe medzivládnej dohody vyčleňuje pre Slovenskú republiku" a tak ďalej, to je to slovenské zlato. Upozorňujem na slová "medzivládna dohoda". Návrh medzivládnej dohody medzi vládami Českej a Slovenskej republiky o predaji zlata, a nie o delení zlata - mám pred sebou fotokópiu s nadväzujúcimi právnymi dokumentmi -, kde sa predpokladal podpis zástupcov vlád Slovenskej republiky a Českej republiky. Kolónky sú prázdne. Takže daná problematika bola diskutovaná, upozorňujem na to, že z federálneho zákona nevznikol právny nárok na dané zlato a nedošlo k dohode zmluvných strán, či už z tej alebo onej viny, proste v danej záležitosti nebola dosiahnutá dohoda.
Čo sa týka ďalších čiastkových otázok, áno, je pravdou, že medzi koncom menovej únie a koncom klíringového zúčtovania je rozdiel dvoch dní, 6. a 7. 2. 1993 neprebehli bezhotovostné platby medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, bezhotovostné zúčtovanie bolo zastavené, avšak v tomto období platili federálne bankovky na území obidvoch republík. Preto menová únia končila až 8. 2., kým saldo klíringového zúčtovania je k 5. 2., keďže 6. a 7. 2 neprebiehalo, boli zakázané bezhotovostné platby medzi obidvomi republikami. Čo sa týka devízových rezerv, NBS nikdy nevlastnila devízové rezervy vo výške 11 mld. USD. To sa dá ľahko zdokumentovať. Čo sa týka delenia devízových rezerv, táto otázka bola tiež mnohokrát veľmi preverovaná špeciálnymi auditmi, špeciálnymi komisiami, výsledok bol stále ten istý. Prebehlo to v súlade so zákonom. A to, čo sa dialo predtým, a to sa mohlo diať či už slovenskými rezidentmi alebo českými rezidentmi, je iná vec. Ale zase to bolo mimo pôsobnosti Národnej banky.
Čo sa týka zníženia bilancie o veľkú sumu, ktorú uvádzal pán poslanec Hudec, áno, je pravdou, došlo - teraz nevieme potvrdiť tú sumu ani ten dátum -, ale došlo k zníženiu bilancie z titulu zmeny metodiky účtovania hlavne príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a ostatných štátnych finančných aktív a pasív z obratového na evidenciu len stavov, tak ako sa to deje dnes.
Čo sa týka zlata, môžem otvorene povedať, že v týchto dňoch sú experti NBS v Čechách, kde prebieha príprava zlata, ktoré má prísť do Slovenskej republiky 7 dní po ratifikovaní tejto zmluvy parlamentmi. Keďže je to krátka lehota, tak dodané zlato sa musí prevziať, zapečatí sa, a keď nastane deň D, tak sa prevezie do Slovenskej republiky. Tento proces momentálne prebieha s tým, že získame nielen takzvané zliatkové zlato, ale získame aj istú časť, podstatne menšiu časť v minciach. Dohodol som sa s pánom guvernérom Českej národnej banky, že danému procesu bude asistovať aj renomovaná medzinárodná firma, ktorá je garanciou toho, že daný proces, keď bude potvrdený parlamentmi, nezadá žiadnu príčinu za sťažnosť ktorejkoľvek strany.
Z mojej pozície môžem hovoriť len za Národnú banku Slovenska a nemôžem sa vyjadrovať k záležitostiam, ktoré som spomenul na úvod. Podstatná záležitosť pre nás je to, že pred uzatvorením tejto zmluvy môže partnerská strana tvrdiť a tvrdila, že NBS dlhuje partnerskej strane 24,7 mld., raz 29 mld., a partnerská strana zadržiava približne 4,1 t zlata. Česká strana oficiálne uznala, že na to máme nárok. To je, dá sa povedať, dnešný stav.
Po ratifikácii tejto zmluvy česká partnerská strana nebude tvrdiť, že má pohľadávku voči NBS, či je to 24,7 alebo 22,3, alebo 29, nie je podstatné a nebude zadržiavať približne 4,1 tony zlata. Osobne som s daným stavom spokojný. Vynegociovali sme, že východisková pozícia sa zlepší. Nechcem vravieť len z pozície Národnej banky, ale celkovo sa domnievam, keďže som sa zúčastňoval na mnohých rokovaniach, kde sa rokovalo o mnohých problémoch, že skutočne je zmluva výhodná pre obidvoch partnerov. Možno keby som to hodnotil len z pozície NBS, moje hodnotenie by bolo trochu iné. Asi viete aké. Z tohto pohľadu, z hľadiska rozpravy mi nič iné nezostáva, len znovu uzavrieť moje vystúpenie tým, že vám odporúčam s touto zmluvou vysloviť súhlas.
Ďakujem pekne.