Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomne som do rozpravy nedostal zatiaľ žiadne prihlášky. Pýtam sa pánov poslancov, či sa hlásia do rozpravy ústne k prerokúvanému návrhu zákona skupiny poslancov. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.
Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi a pánu spoločnému spravodajcovi Hókovi.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh skupiny poslancov ste dostali ako tlač 477.
Prosím teraz, aby za skupinu poslancov predniesol uvedený návrh zákona pán poslanec Ištván.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Ištván:
Vážené dámy,
vážení páni,
skupina 11 poslancov Národnej rady vám predkladá návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 477). Reagujeme tak na verejnú objednávku, ktorá je v spoločnosti už niekoľko rokov. Pri príprave novely zákona sme spolupracovali s viacerými občianskymi združeniami, najmä s Mladou demokratickou ľavicou a Občianskym okom. Usilovali sme sa zohľadniť aj pripomienky ďalších organizácií, napríklad Amnesty International a Európskej asociácie študentov práva. Naša, povedzme malá novela zákona o civilnej službe rieši sedem hlavných problémov, na ktoré verejnosť kriticky poukazovala.
Po prvé. Trvanie výkonu civilnej služby navrhujeme skrátiť na dĺžku o tri mesiace dlhšiu, ako je dĺžka základnej vojenskej služby, t. j. model dvanásť plus tri rovná sa 15 mesiacov. V tejto súvislosti je možné spomenúť odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy z roku 1989 číslo 8, ktorá hovorí, že alternatívna, teda civilná služba by nemala mať trestajúci charakter a jej trvanie by v porovnaní s vojenskou službou malo byť v rozumných limitoch. Súčasne rezolúcia Európskeho parlamentu z roku 1992 číslo A3 25 vo svojom 51. odseku vyzýva, aby "alternatívna služba bola poskytovaná s rovnakou dĺžkou ako vojenská služba tak, aby jej dĺžka nemohla byť považovaná za sankciu alebo odradenie". K tomuto bodu iba pripomínam, že dĺžka civilnej služby na Slovensku je najväčšia zo všetkých krajín Európy. Náš návrh je v kontexte úprav európskych štátov ako bežný štandard.
Po druhé. Navrhujeme rozšíriť a upraviť okruh organizácií, kde možno civilnú službu vykonávať. Podľa nášho návrhu pôjde o zamestnávateľské organizácie v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb, pri ochrane životného prostredia a pri likvidácii živelných pohrôm. Treba si uvedomiť, že tento okruh zamestnávateľských organizácií musí byť taký, aby nevznikali vážne sociálne problémy spôsobené dlhým čakaním na výkon civilnej služby. Len minulý rok bolo takýchto čakateľov na výkon civilnej služby vyše 8 tisíc.
Po tretie. Zo zákona navrhujeme stanoviť povinnosť okresných vojenských správ informovať brancov o možnosti vykonať civilnú službu v čase konania odvodu. Takáto povinnosť zo zákona dosiaľ nebola. O tejto skutočnosti by mal byť vedený záznam doložený prezenčnou listinou.
Po štvrté. Navrhujeme možnosť podať vyhlásenie o odopretí výkonu základnej vojenskej služby pre odvedencov, ktorí majú povolený odklad napríklad zo študijných dôvodov. Takéto vyhlásenie by museli podať do dňa skončenia odkladu. K tomuto doplneniu nás motivovalo aj odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy z 9. apríla 1987, kde sa píše, že: "Predpísať absolútny časový limit v rámci pravidiel posudzovania žiadostí o alternatívnu službu môže byť považované za protichodné k účelom tohto odporúčania. Ak sa uznáva, že odmietnutie vykonania vojenskej služby je založené na konflikte svedomia, vyplýva z toho, že takýto konflikt môže nastať v ktorejkoľvek chvíli života jednotlivca. Dodávam, že kvôli doterajším ustanoveniam zákona sme mali na Slovensku vyše 10 tzv. väzňov svedomia, za čo náš štát kritizovali viaceré medzinárodné organizácie sledujúce dodržiavanie základných ľudských práv.
Po piate. Navrhujeme upraviť a zjednodušiť spôsob podania a vyhlásenia o odopretí výkonu základnej vojenskej služby, ktoré by sa malo podávať písomne s overeným podpisom.
Po šieste. Navrhujeme upraviť ustanovenia o následkoch porušenia povinností občana pri výkone civilnej služby, t. j. jednoducho povedané otázky pracovnej disciplíny.
Po siedme. V prechodných ustanoveniach nášho zákona majú občania, ktorí boli odvedení pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, právo odoprieť výkon základnej vojenskej služby, ak tak spravia do 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Naša novela zákona neupravuje prechod kompetencií správy civilnej služby z rezortu ministerstva obrany pod civilný rezort, lebo túto oblasť by mal upravovať nový zákon o civilnej službe, ktorý pripravuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Chápme našu novelu ako prvý krok k náprave problémov, ktoré v tejto oblasti existujú.
Dámy a páni, týmto vás prosím o podporu nášho návrhu zákona o civilnej službe v prvom čítaní a jeho posunutie do druhého čítania. Za ostatné mesiace som absolvoval niekoľko desiatok rôznych besied na tému novely zákona o civilnej službe, a preto si myslím, že náš návrh je opodstatnený a má širokú podporu verejnosti. Tešíme sa na vecnú diskusiu o našom návrhu vo výboroch Národnej rady a v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Ištván uviedol za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o civilnej službe.
Teraz dávam slovo poverenému poslancovi pánu poslancovi Ošváthovi, ktorého určil gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, aby predniesol stanovisko k tomuto návrhu zákona.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Ošváth:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný poslanecký návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 9. decembra 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 350/1886 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otázka úpravy civilnej služby vyvoláva v našej spoločnosti veľa polemík už od jej zavedenia. Stretáva sa tu totiž požiadavka na zabezpečenie obrany štátu s právom odoprieť vojenskú službu z dôvodu presvedčenia alebo vierovyznania. Dôležitá je aj potreba zachovania princípu rovnosti práv a povinností občanov vykonávajúcich vojenskú či civilnú službu. Súčasne platný zákon o civilnej službe zaviedol pre občanov vykonávajúcich civilnú službu neúnosne dlhú povinnosť dvojročnej služby bez nároku na riadne živobytie, plat či miesto. Navyše štát ani nevie zabezpečiť, aby táto služba sa riadne a včas vykonala.
Presun správy civilnej služby pod ministerstvo obrany spôsobil problémy s povolávaním občanov na civilnú službu, keď z počtu občanov vykonávať ju naozaj vykonáva len polovica pre nedostatok pracovných miest. Situácia v armáde Slovenskej republiky, ktorá už dva roky nedokáže povolávať riadne všetkých odvedencov na výkon vojenskej služby, prakticky znemožňuje efektívnu správu civilnej služby. Tomuto stavu neprospelo ani oklieštenie možností povolávať, respektíve zamestnávať civilkárov v mimovládnych subjektoch. Podľa Amnesty International sa u nás porušujú ľudské práva z dôvodu obmedzenia práva odoprieť základnú vojenskú službu 30-dňovou lehotou. Poukaz je pritom na prípady väzňov svedomia, keď občania nemohli byť zaradení na výkon civilnej služby po zákonnej lehote a boli trestne stíhaní za vyhýbanie sa vojenskej službe. O dôvodoch nutnosti zmeniť súčasný kritický stav je potrebné otvorene hovoriť.
Pri hľadaní variantov riešení nám pomôže alebo môže pomôcť aj pohľad na úpravu inštitútu civilnej služby vo vyspelých krajinách, kam chce naša spoločnosť smerovať. Tu by som si dovolil porovnať aspoň niektoré príklady. V krajinách Vyšehradskej štvorky je v Českej republike 1,5-násobok civilnej služby, v Poľsku 1,5-násobok, v Maďarsku takisto, zhruba jeden a polnásobok. Obdobne je to aj v krajinách západnej Európy.
Predkladaný návrh na zmenu zákona o civilnej službe by výrazným spôsobom zmenil podmienky výkonu civilnej služby, spresnil by postup na podávanie vyhlásení o odopretí výkonu vojenskej služby a umožnil by jej výkon vo všetkých zamestnávateľských organizáciách Slovenskej republiky. Domnievam sa, že tento návrh výrazným spôsobom prispieva k demokratizácii výkonu vojenskej služby alternatívnych druhov služieb. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia poslaneckého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy, preto sa pýtam pánov poslancov, či sa hlásia do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o návrhu skupiny poslancov.
Ďakujem pánu predkladateľovi a spoločnému spravodajcovi.
Ďalším bodom programu mal byť návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane hospodárskej súťaže. Vzhľadom na to, že pán navrhovateľ Maňka požiadal, aby sme nechali ešte čas na dopracovanie a zaujatie stanovísk z niektorých ústredných orgánov štátu, odporúčam, aby sme tento bod prerokúvali ako prvý v utorok, keď budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 26. schôdze.
Preto navrhujem pristúpiť k pätnástemu bodu programu, ktorým je návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gabriela Palacku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 124/1992 Zb. o vojenskej polícii.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 491. Prosím teraz, aby navrhovateľ pán poslanec Palacka uviedol predmetný návrh zákona. Prosím pána poslanca Palacku, ktorý sa zdržiava mimo rokovacej sály, aby sa dostavil a aby uviedol v pléne Národnej rady návrh zákona, ktorého je navrhovateľom.
Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, páni poslanci.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, odporúčam vám, aby sme pristúpili k prerokúvaniu
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
Návrh ste dostali ako tlač 426.
Keďže pán poslanec Palacka, navrhovateľ, musel náhle opustiť Národnú radu a je podľa zistenia na lekárskom vyšetrení, tak by som odporúčal, aby sme použili tento postup.
Prosím teraz, aby za skupinu predkladateľov návrh zákona odôvodnil navrhovateľ pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
vážená Národná rada,
predkladám návrh zákona v mene skupiny poslancov, zákona, ktorý sme nazvali zákonom o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene niektorých zákonov s podtitulom s názvom zákon o slobode informácií. Tento zákon má vykonať prístup každému k právu, ktoré je stanovené v ústave, k jednému z ústavných práv. To právo, právo na informácie ustanovuje článok 26 ods. 1 v treťom oddiele - politické práva ústavy. Odsek 1 hovorí: Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Súčasne v článku 45 ústavy je zaručené právo na informácie, na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Iné odseky článku 5 upravujú ešte rámce tohto práva. Odsek 4 článok 25 hovorí: "Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné
1. na ochranu práv a slobôd iných,
2. bezpečnosť štátu,
3. verejného poriadku,
4. na ochranu verejného zdravia a mravnosti."
A ods. 5 článku 25 ústavy hovorí: "Štátne orgány a orgány územnej samosprávy majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon."
Naša predloha, náš návrh spája povinnosť štátu poskytovať informácie...
Podpredseda NR SR P.Hrušovský:
Prosím pánov poslancov o pokoj v rokovacej sále.
Poslanec J. Langoš:
... a upravuje prístup každého podľa ústavy k informáciám, v prvom rade a predovšetkým k informáciám, s ktorými narába štát. Zákon ustanovuje okruh povinných osôb, ktorý sa snaží reagovať na reálnu situáciu, pretože v ústave povinné osoby podľa tohto ústavného práva sú štátne orgány a orgány obecnej samosprávy. Ale predkladatelia majú širší zámer. Umožniť občanom, umožniť každému prístup k informáciám o činnosti štátnych orgánov, orgánov obecnej samosprávy, všetkých osôb, ktoré zasahujú, ktoré majú právo zasahovať do práv a oprávnených záujmov osôb, iných občanov a rovnako aj o informácie o činnosti osôb, ktoré nakladajú s verejnými finančnými prostriedkami. Teda my sme sa usilovali v § 2 predkladaného zákona vymedziť čo najširšie okruh osôb, ktoré majú právo obmedzovať práva a oprávnené záujmy iných alebo ktoré nakladajú s verejnými finančnými prostriedkami, alebo so štátnym majetkom, verejným majetkom.
V ďalšom ustanovení zákon ustanovuje povinnosť, teda aktívnu povinnosť niektorým ústredným štátnym orgánom, teda vláde, Národnej rade Slovenskej republiky, ústredným orgánom štátnej správy a orgánom obcí a miest aktívne zverejňovať niektoré v zákone vymenované informácie, ktoré občan potrebuje pre svoju orientáciu v zložitom, spletitom organizme štátu a činnosti štátu. Tento zákon - poviem to všeobecnejšie - existuje právna kontinuita s právom a je to fakt, právny fakt, s právom režimu spred roku 1989, ale existuje právna diskontinuita hodnotového systému, ktorý zakladá ústava z roku 1992, Ústava Slovenskej republiky.
Tento zákon má súčasne ambíciu zasiahnuť napríklad do neverejnosti správneho konania, ktorá bola ustanovená zákonom o správnom konaní, teda správnym poriadkom z roku 1967. Toto zrejme bude jeden z takých bodov diskusie na pôde parlamentu. Rovnako tento zákon ustanovuje sankcie, pretože nielen je to skúsenosť legislatívy Európskej únie, ale je to aj naša skúsenosť z posledných 10 rokov alebo z posledných 6 rokov, že zákon, ktorý ustanovuje povinnosti a súčasne neustanovuje sankcie, je prakticky nevykonateľný. A toto je jedna z takých nových zásad legislatívy alebo práva Európskej únie. Čiže tento zákon stanovuje sankcie.
V tomto zákone je mnoho, mnoho postupov, ktoré ustanovuje správny poriadok, ustanovených zvláštnym spôsobom. Napríklad zvláštnym spôsobom sú ustanovené opravné prostriedky. Zákon hovorí alebo náš zámer je, aby v druhom konaní alebo druhostupňový opravný prostriedok bol okresný súd. Teda táto žiadosť, žiadosť každého o informácie, o žiadosti sa má rozhodnúť na prvom stupni, teda tam, kde žiadosť je adresovaná. Hovorí sa, sú námietky, že súdy budú zavalené sťažnosťami. Podľa nášho názoru nebude to tak, pretože súd bude rozhodovať iba v tom prípade, ak štátny úradník odmietne poskytnúť informáciu z titulu tajomstva.
Zákon ustanovuje podľa ústavy, podľa ods. 5 článku 25, i priestor tajomstva, na ktorý sa môže odvolať štátny orgán, a teda dôvod neposkytnutia informácie, s odkazom na zákony, zvláštne zákony, ktoré tieto tajomstvá ustanovujú.
Chcem požiadať Národnú radu, aby veľmi široká diskusia, ktorá prebieha na stránkach novín, v rozhlase a televízii o tomto princípe, o tomto prístupe občanov k informáciám, bola prenesená na pôdu Národnej rady, na pôdu parlamentu. Chcem poprosiť, aby tento zákon prešiel do druhého čítania, chcem poprosiť, aby sa v druhom čítaní viedla rozsiahla a zásadná diskusia o tomto zámere, aby nakoniec parlament prijal dobrý zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Langošovi, ktorý za skupinu navrhovateľov odôvodnil návrh zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Teraz dávam slovo pánu poslancovi Oroszovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru, aby informoval Národnú radu o odporúčaní, ako prerokúvať návrh zákona v pléne Národnej rady.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní parlamentu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene niektorých zákonov. Ide o parlamentnú tlač číslo 426.
Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Konštatovať, že spĺňa aj všetky náležitosti určené v legislatívnych pravidlách by bolo veľmi odvážne. Dovolím si povedať, že v rozpore s legislatívnymi pravidlami je napríklad tá skutočnosť, že návrh zákona obsahuje nepriame novelizácie viacerých významných právnych predpisov, ako je napríklad Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok, Zákonník práce, zákon o správnom konaní, Obchodný zákonník a ďalšie. To nie je v súlade s platnými legislatívnymi pravidlami.
Čo sa týka vecného hodnotenia návrhu, chcem zdôrazniť, že ide o návrh zákona, ktorého prijatie predpokladá Ústava Slovenskej republiky vo svojom článku 26 ods. 5. Osobne považujem prijatie tohto zákona, ktorý ustanoví jasné podmienky k prístupu občanov k informáciám, za veľmi potrebné. Jeho schválenie by mohlo výraznou mierou prispieť k očiste verejného života a skvalitniť správu vecí verejných. Správa vecí verejných by sa realizovala pod priamou kontrolou verejnosti.
Diskusia v odborných politických kruhoch o obsahu tohto zákona prebiehala aj za asistencie masovokomunikačných prostriedkov už niekoľko mesiacov pred predložením tohto návrhu do Národnej rady Slovenskej republiky. Aj tento fakt potvrdzuje významný celospoločenský dosah tohto zákona. Pred Národnou radou Slovenskej republiky ako zákonodarným zborom stojí dnes úloha starostlivo posúdiť obsah predloženého návrhu zákona a zaujať k nemu stanovisko k hlasovaniu.
Podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky máme v podstate štyri možnosti. Odporučiť, aby Národná rada Slovenskej republiky vrátila návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Po druhé možnosť, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona alebo že ho prerokuje v druhom čítaní. Určité vecné výhrady voči návrhu tohto zákona sú obsiahnuté v stanovisku vlády Slovenskej republiky, ktoré máte k dispozícii. Treba upozorniť, že toto stanovisko je negatívne. Napriek tomu, že aj si uvedomujem, že tento návrh zákon obsahuje viacero nedostatkov, budem odporúčať ako spoločný spravodajca, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že tento návrh bude prerokovaný v druhom čítaní. Uvedomujem si určité nedostatky tohto zákona, ale domnievam sa, že legislatívny proces je tu na to, aby sme sa pokúsili tieto nedostatky odstrániť.
Mojou ďalšou úlohou je navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky lehoty na prerokovanie tohto návrhu v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v gestorskom výbore. Podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady číslo 501 predseda Národnej rady navrhuje, aby sa tento návrh zákona prerokoval vo výboroch v lehote do 9. marca a v gestorskom výbore do 10. marca. Napriek tomuto návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a vzhľadom na nedostatky tohto zákona odporúčam, aby táto lehota bola dlhšia. Myslím si, že je naozaj potrebné, aby sme sa starostlivo v rámci druhého čítania venovali tomuto zákonu a niektoré otázniky, ktoré nesporne sú tam obsiahnuté, ja si myslím, že aj navrhovatelia sú si toho vedomí, sa pokúsili odstrániť. Z toho uvedeného dôvodu odporúčam, aby lehota na prerokovanie tohto návrhu vo výboroch bola určená do 30. apríla a lehota v gestorskom výbore do 7. mája. Tieto lehoty sú navrhované mnou tak, aby bolo možné prerokovať tento návrh zákona v druhom a eventuálne aj v treťom čítaní na májovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďalej odporúčam, aby v súlade s rozhodnutím alebo návrhom predsedu Národnej rady, aby bol tento návrh pridelený všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.
Pán predsedajúci, ďakujem, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa pánov poslancov, či sa hlásia do rozpravy ústne. Pán poslanec Jarjabek, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Zajac, Ivan Šimko.
(Hlas poslankyne Podhradskej z pléna.)
Nie sú privilégiá. Bol za mnou pán poslanec Šimko, pani poslankyňa Podhradská, ak chcete vedieť. Je prítomný v rokovacej sále.
Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
návrh zákona o slobodnom prístupe k informáciám alebo ak chcete, ako sa v skratke hovorí tomuto zákonu informačný zákon. Ako vierohodne a príťažlivo pôsobí na prvý pohľad návrh tohto zákona. Na prvý pohľad preto, lebo celospoločenské okolnosti a celospoločenská atmosféra, ktorú diktuje v prvom rade atmosféra v tejto snemovni, hovorí jasne o zbytočnosti a aj o istej neúprimnosti predkladateľov tohto návrhu zákona a teraz nehovorím skutočne o jeho obsahovej stránke. V tejto chvíli ide naozaj o zavádzanie verejnosti v zmysle navodenia atmosféry demokratického, informačne veľmi jednoducho povedané slobodného prostredia. Na jednej strane aká to ústretovosť. Na strane druhej tvrdé zatĺkanie protagonistov tejto snemovne ohľadne informovania svojich kolegov, napríklad v prípade zbavovania imunity poslancov. Ani len tajné informovanie nebola ochotná táto snemovňa odhlasovať, samozrejme, v zhode s príkazmi svojich nadriadených, čiže rozhodovalo sa v tejto snemovni bez toho, aby boli využité všetky informačné zdroje a bolo tak zabránené zhodou okolností práve tými, ktorí sú pod týmto zákonom o slobodnom prístupe k informáciám podpísaní. Jednoducho, vážené dámy, vážení páni, som stratil dôveru v tom zmysle, či to naozaj títo páni poslanci myslia vážne.
Ďalší príklad. Na jednej strane zákon o slobodnom prístupe k informáciám, na strane druhej snaha o oklieštenie verejnosti o informácie, ktoré im môže sprostredkovať len tento parlament, a o informácie, ktoré im môže sprostredkovať pochopiteľne na veľkú nevôľu súčasnej koalície len opozícia. Na jednej strane zákon o slobode informácií, na strane druhej návrh na prijatie nového rokovacieho poriadku, ktorý zabraňuje tomu, aby verejnosť mohla byť naozaj v plnej šírke informovaná a z každého uhla pohľadu, aj z obsahovej stránky.
Ďalší príklad. Na jednej strane zákon o slobode informácií, na strane druhej politicky účelové novely napríklad dnes už "smiešne známe demokratické, avšak tvrdo politicky účelové novely o Rade Slovenskej televízie a Rade Slovenského rozhlasu". Taktiež hovorím o tom, akým spôsobom sa kreujú na základe týchto politických noviel dnes už dokonca všeobecne proklamovaných ako politických noviel, akým spôsobom sa kreujú napríklad vedenia jednotlivých redakcií vo verejnoprávnej Slovenskej televízii. Hovorím o tom, ako sa oficiálne hovorí o politických vplyvoch na jednotlivé médiá. Hovorím o tom, ako sú rozdelené sféry vplyvu, nikto sa tomu nebráni, každý o tom hovorí oficiálne. Je to demokratické určite aj v zmysle rozmýšľania tých, ktorí predložili tento zákon o slobodných informáciách.
Ak tu táto informačná kríza, o ktorej hovorím, bola od roku 1989 alebo ak chcete od roku 1993, a tá kríza tu bola, to si verejne priznajme všetci, ktorí tu sedíme, tak za 16 mesiacov sa táto informačná kríza len prehĺbila. Za 16 mesiacov nenastal v tomto zmysle skutočne žiadny pokrok, žiadne riešenie verejnoprávnej Slovenskej televízie, žiadne riešenie zákona o verejnoprávnej Slovenskej televízii, žiadne riešenie všetkých legislatívnych noriem, ktoré vlastne s týmto súvisia. Dnes už mal byť prijatý zákon o Slovenskej televízii, ktorý bol predložený, ako iste viete, ministerstvom kultúry, a bol veľmi rýchlo stiahnutý z jedného jediného dôvodu. Bol absolútne nekvalitný a aj ministerstvo kultúry si uvedomilo, že jednoducho tento zákon sa môže predkladať len v balíku zákonov, ktoré vlastne riešia celý mediálny, ak chcete vulgárne povedané, trh.
Stručne zhrnuté a podčiarknuté, informačný zákon je potrebný. O tom skutočne niet pochýb. Má ho každý civilizovaný štát. Predpokladám, že aj Slovenská republika bude mať taký informačný zákon, ako potrebuje. Je potrebný pre normálny chod spoločnosti, avšak som presvedčený, že pokiaľ nepanuje v tomto parlamente ovzdušie tej najtriviálnejšej dôvery, je nevhodné za daných okolností vôbec takýto zákon prijímať. Nutne jedna zo strán nebude dôverovať tej druhej. Preto, lebo, bohužiaľ, vzťahy v tomto parlamente a v prenesenom významne slova vzťahy v tejto spoločnosti sú jednoducho tak vyhrotené, že nikto neverí nikomu.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Podhradská. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Máte slovo.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som zareagovala na vystúpenie pána poslanca Jarjabka a naozaj sa budem usilovať o to, aby som bola stručná. Pán poslanec Jarjabek hovoril o určitom farizejstve, ktoré tento zákon predstavuje. Ja si myslím, že mal absolútne pravdu. Nikto nepochybuje o tom, že Slovensko takýto zákon potrebuje, tak ako ktorákoľvek iná krajina. Ale jednak tento zákon je z legislatívneho hľadiska naozaj veľmi nekvalitne pripravený, k tomu sa zrejme vrátime, ak prejde do druhého čítania. Ale myslím si, že naozaj je to v podstate len jedna strana mince, a prijatím takéhoto zákona v takej podobe, ako ho predložila skupina poslancov, sa nič nevyrieši.
Aj vystúpenie pána predkladateľa potvrdzuje toto v podstate farizejstvo. Tvrdil, že tento zákon okrem povinností, samozrejme, obsahuje aj sankcie a odvolával sa pritom na trendy v Európskej únii a na to, že v Európskej únii sa presadzuje, aby zákony obsahovali sankcie a majú aj súbor povinností, lebo zákon bez sankcií je absolútne zbytočný a nepotrebný. Zaujímavé je, že tento názor nezdieľal pán poslanec Langoš vtedy, keď ste gumovali sankcie zo zákona o štátnom jazyku pri prijímaní zákona o používaní menšinových jazykov. Keď sme na to vtedy upozorňovali, uškŕňali ste sa. A zrazu sa tu dnes oháňate Európskou úniou a všelijakými európskymi parametrami. Je to naozaj podivuhodné a ja by som to zatiaľ nenazvala nijako inak len farizejstvo, hoci existujú na to aj tvrdšie a možno presnejšie slová.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som skonkretizovala výhrady Hnutia za demokratické Slovensko voči tomuto zákonu, tak ako ich v prvej časti predniesol pán poslanec Jarjabek. Áno, je pravda, že ústava v treťom oddiele v článku 26 v odseku 2 hovorí, že každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom a tak ďalej, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu, ale zároveň ten istý článok 26 ústavy odsek 4 hovorí, že zákonom možno aj obmedziť, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných. Čiže ja by som to zostručnila, cituje sa v prvej časti predkladaného návrhu zákona ústava, cituje sa článok 26, len treba povedať, že ten má okrem odseku 2 aj odsek 4.
Podľa informácií vieme, že takýto zákon v Európskej únii má Švédsko, Francúzsko, Holandsko a Česká republika. Ostatné štáty zatiaľ takúto právnu úpravu nemajú. Tým netvrdím, že takýto zákon pre Slovenskú republiku netreba, len treba vychádzať potom z právnych úprav aj iných štátov Európskej únie, do ktorej smerujeme, v ktorej nemajú explicitne takto vyjadrený zákon o slobode, o prístupe k informáciám.
Chcem povedať ešte jednu vec, že v krátkej alebo nedávnej minulosti tu boli dva rôzne návrhy, jeden bol pána Šimka, druhý bol pána Langoša, čiže si myslím, že je dobrý ten časový odklad, ktorý navrhuje predseda ústavnoprávneho výboru, lebo existuje tretí návrh, a to je návrh ministerstva vnútra. Keby sa tieto tri predlohy zladili, keby tieto tri predlohy sa skoordinovali v legislatívnom procese, aby sme do snemovne dostali potom jednu predlohu, je to jedno, či to bude poslanecký návrh alebo rezortný návrh, ale aby tá predloha zodpovedala aj legislatívnym pravidlám.
Súhlasím aj s tým, že takýto návrh zákona je potrebný vzhľadom na nedávno prijatý zákon o verejnom obstarávaní. Súhlasíme s tým aj preto, aby napríklad štátne orgány nemohli v budúcnosti svojvoľne vyhlasovať výberové konania, napríklad ako to bolo pri výbere partnera pri privatizácii Slovenských telekomunikácií alebo aj pri výbere sprostredkovateľa na deblokácie ruských dlhov. Takisto súhlasíme s tým, že musia byť sankcie pre úradníka, ak odmietne podľa Zákonníka práce, bude sa to považovať za porušenie pracovnej disciplíny obzvlášť hrubým spôsobom. Treba si len ale ujasniť, do akej miery tento zákon budú prijímať aj iné takzvané verejné alebo verejnoprávne inštitúcie a obce. V tomto nám takisto predkladateľ nepovedal nič konkrétneho.
Ďalšie výhrady, ktoré máme, sa dotýkajú takisto ústavy článku 26 ods. 4, ktorý nepriamo v tomto návrhu zákona odporuje článku 24 ods. 4 ústavy, podľa ktorého právo slobodne šíriť informácie, ako som povedala, možno vo verejnom záujme obmedziť. Tento návrh zákona je nedostatočný z nášho pohľadu aj preto, lebo nepriamo chce novelizovať ďalšie právne predpisy, ako je občiansky či súdny poriadok, Trestný poriadok, Zákonník práce, Obchodný zákonník a správny poriadok. Myslíme si takisto, že treba zladiť aj niektoré ustanovenia tohto zákona so zákonom o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva a najmä so zákonom o šifrovanej ochrane informácií.
Na záver by som chcela povedať, že Hnutie za demokratické Slovensko bude podporovať prijatie tohto zákona, nezáleží nám na tom, či to bude predkladať pán poslanec Langoš alebo ministerstvo vnútra, ide nám o kvalitu tohto zákona, preto budeme podporovať novú predlohu alebo upravenú predlohu, tak ako prejde cez ústavnoprávny výbor.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí v rozprave vystúpi pán poslanec Zajac.
Nech sa páči.