Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán prezident. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
Prosil by som spoločného spravodajcu výborov, predsedu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Volfa, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o týchto návrhoch v gestorskom výbore, ako aj o návrhu uznesenia.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Volf:
Ďakujem pekne.
Vyjadrím sa spoločne, ale postupne k tlači 502 a 503, ku ktorému náš výbor ako gestorský prijal spoločnú správu. Obidva materiály prerokovali dva výbory - výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory túto správu neprerokovali ani neboli predložené žiadne ďalšie doplňujúce alebo pozmeňujúce návrhy.
Z diskusie v týchto výboroch vyplynul návrh, ktorý gestorský výbor odsúhlasil v spoločnej správe, a to je návrh, v ktorom odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2000 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy, ktorú máte pred sebou. A rovnako tak gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku na rok 2000 a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.
Gestorský výbor ma poveril predložiť a prečítať tú spoločnú správu. Prosím vás o otvorenie rozpravy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, ústne sa do rozpravy prihlásil zatiaľ pán podpredseda Andel. Nikto z pánov poslancov ďalej neprejavuje záujem, preto končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán podpredseda, ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi krátku pripomienku k návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2000, predloženého pod tlačou 502. Začal by som dôkazom, že táto správa je zavádzajúca a nepravdivá minimálne v niektorých údajoch. Na strane číslo 2 prvý odsek je uvedené, že Fond národného majetku Slovenskej republiky pri 170 pracovníkoch má priemerný pracovný príjem vo výške 14 786 Sk. Po prvé nerozumiem slovnému spojeniu v jednej vete. Citujem: "Priemerný zamestnanec Fondu národného majetku má priemerný pracovný príjem." Po druhé 14 786 Sk krát 12 mesiacov krát 170 pracovníkov sú mzdové náklady celkom, čo je 30 160 tisíc Sk za rok, ale rozpočtovaných je 46 miliónov Sk, ktoré sú o 53 percent vyššie, ako vychádzajú z priemerného platu, pričom do priemerného platu som nezahŕňal odmeny prezídia a dozornej rady fondu vo výške 5 200 tisíc Sk, ktoré by ešte zvýšili tento priemerný zárobok. Z tohto vývodu prísne účtovne vzaté vychádzajúc z prepočítaného stavu pracovníkov rozpočtových mzdových prostriedkov a priemerného mesačného zárobku vychádza:
a) že pracovníci pri priemernom mesačnom zárobku 14 786 Sk pracujú do roka 18 a pol mesiaca,
b) že pravdepodobne majú priemerný plat vyšší, čiže 22 500 Sk, čo keď porovnávam s platmi iných štátnych pracovníkov, tak klobúk dolu,
c) je, samozrejme, aj iná možnosť, ktorá je síce málo pravdepodobná, že priemerný plat je 14 786 Sk a zamestnancov fondu nie je 170 pracovníkov, ale cca 260 pracovníkov, to je o 90 pracovníkov viac, len sa nedali spočítať.
Vychádzajúc z údajov uvedených v správe, že priemerný plat je tých 14 786 Sk a zamestnancov Fondu národného majetku je 170, na základe výpočtu, ktorý som uviedol, navrhujem znížiť sumu na mzdy zo 46 miliónov Sk na 30 160 tisíc korún, čím sa ušetrí necelých 16 miliónov Sk na mzdy a viac ako 6 miliónov na odvodoch, čo dohromady predstavuje 22 miliónov Sk šetrenia.
Ešte by som chcel v tejto súvislosti upozorniť pána prezidenta Fondu národného majetku, že sú presné pravidlá na výpočet priemerného zárobku, kde sa zahŕňajú všetky príjmy, ale ním vytvorená metodika výpočtu podľa môjho názoru, samozrejme, nie je určite správna.
Ďalšou vecou, ktorou by som sa chcel zaoberať, je otázka prenájmu. Fond investoval a investuje do zveľaďovania budovy, ktorá mu nepatrí, a v roku 2000 platí nájom 3 500 Sk na meter štvorcový, ktorý vrátane tejto časti mesta považujeme za primeraný, ale 15 miliónov ročný prenájom plus investície, keď fond má dlžníkov, ktorí majú budovy alebo aj kúpou, respektíve výstavbou by sa tieto prostriedky za pár rokov vrátili a budova by sa mohla predať, respektíve uvoľniť ďalším štátnym úradom, pokiaľ by fond skončil svoju činnosť.
Ďalším bodom je zvýšenie nájmu o 25 percent. Pýtam sa, o koľko sa zvýšili ceny energií pre podnikateľský subjekt. K prenájmu ešte jednu veľmi dôležitú vec, a to je, keď vydelíme 15 miliónov Sk ročného prenájmu, ako som spomínal tých 3 500 korún za meter štvorcový plochy 170 pracovníkmi fondu, vyjde mi, že na pracovníka fondu pripadá viac ako 25 metrov štvorcových všetkej plochy. Na zamyslenie je, že normatívy uvádzajú na pracovníka 8 metrov štvorcových čistej plochy so všetkým zariadením, to sú kancelárie, zasadačky, archívy, chodby, toalety a tak ďalej. 12 až 14 metrov štvorcových, ale dámy a páni, toto je dvojnásobok, aj keď pripúšťam, že fond môže mať väčšie archívy, ale nemal by predsa platiť 3 500 korún za meter štvorcový.
Možno mi budete, dámy a páni, oponovať, že tieto a ďalšie skutočnosti sú zdedené od predchádzajúcej vlády. Tento argument ale neobstojí nehovoriac o tom, že výdavky sa neustále, neustále zvyšujú. Fond v minulosti mal v správe viac podnikov, viac privatizačných projektov, viac pracovníkov. Uvediem to aj v číslach, pretože nepoznáme konečné výsledky fondu za rok 1999 alebo aspoň som sa v predloženom materiáli týchto výsledkov jednoducho ani nevedel dopátrať. Tak si zoberiem výsledky za rok 1998, keď náklady predstavovali 98 miliónov, predpoklad roku 2000 je 110 miliónov, čo predstavuje pri menšom objeme prác zvýšenie o viac ako 12 miliónov korún a zvýšenie cca o 12 až 13 percent nákladov. To som porovnával prevádzkové náklady. V nákladoch celkom je situácia ešte horšia a zvýšenie je oproti skutočnosti roku 1998 o 18 a pol milióna, čo predstavuje zvýšenie o viac ako 18 percent a oproti plánu aj očakávanej skutočnosti v roku 1999 o viac ako 13 miliónov, čo je viac ako o 12,6 percenta.
Takže takto si uťahujú opasky, takto si uťahuje opasky štát a vláda Slovenskej republiky to bez problémov odsúhlasí a dá si nám to dokonca aj schváliť.
V správe fondu, ktorý nasleduje pod tlačou číslo 503, sa uvádza, citujem: "Do 10. 9. 1999 fond prijal finančné prostriedky z novo uzavretých zmlúv v roku 1999 vo výške len 1 milión Sk, čo bolo spôsobené tým, že vzhľadom na prehodnocovanie predchádzajúceho obdobia privatizácie sa privatizačný proces roku 1999 nerozbehol v predpokladanom rozsahu."
Strana 2 odsek 3, tento citát som použil v súvislosti s tým, že fond kontroluje 1 648 zmlúv, ale 1 016 nie je skontrolovateľných k 31. 12. 1999. Podľa počtu a potreby času na 600 zmlúv mi vychádza, že kontrolu právoplatnosti zmlúv skončí Fond národného majetku cca koncom roku 2001.
Mám dve otázky. Po prvé, kolegyne a kolegovia, dokedy budete spochybňovať alebo budeme spochybňovať, keď hovorím o parlamente, priebeh privatizácie. Ten, kto protiprávne privatizoval, by už mal prísť o majetok a ostatní by sa mali venovať podnikaniu. Prosím vás pekne, rýchlo ukončime spochybňovanie vlastníctva či už odobratím majetku alebo definitívou.
Po druhé, koľko z preverovaných 1 648 zmlúv je za inej ako Mečiarovej vlády. Nechcite mi povedať, že ostatné vlády sa nedopustili žiadnej chyby.
Na koniec svojho príspevku už iba dve perličky, ktoré sú také nejaké odrobinky vo fonde, ale majú zaujímavú vypovedaciu schopnosť. Na telefóny pri existencii zetkových liniek je na pracovníka a mesiac skoro 1 900 korún nákladov.
Posledná pripomienka je, že mimo zákonných sociálnych nákladov, kde by mal byť príspevok na stravovanie, je ešte príspevok na stravovanie aj v ostatných službách, a to pri tých službách alebo u tých pracovníkov, ktorí veľmi slušne zarábajú. Samozrejme na tieto posledné pripomienky nechcem protireakciu, lebo ide v kontexte predchádzajúcich pripomienok iba o drobnosti, ktoré by mali byť v zodpovednosti vedenia Fondu národného majetku.
Mohol by som, samozrejme, uviesť i ďalšie pripomienky ako dvojnásobné zvyšovanie nákladov na školenie, výšku príplatkov za audit, ktorý sme mali predložený, viac ako trojnásobné zvýšenie výdavkov na zavedené počítače oproti roku 1998 a tak ďalej. Verím, že moje pripomienky budú aspoň čiastočne akceptované a že vrátime vlastne túto správu na prepracovanie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu podpredsedovi za vecný, obsiahly diskusný príspevok.
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána prezidenta, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána podpredsedu Andela. Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie.
Panie poslankyne, páni poslanci, keďže nebolo do rozpravy prihlásených viacej pánov poslancov, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o tomto bode programu budeme buď dnes, alebo neskôr.
Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je
vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji,
ktorý ste dostali ako tlač 481.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodnil pán minister Macejko.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
rok 1999 možno z pohľadu legislatívneho označiť za rok ochrany spotrebiteľa. V tomto roku boli vládou prerokované a Národnou radou Slovenskej republiky schválené zákony o technických požiadavkách na výrobky, o posudzovaní zhody, zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane spotrebiteľa. Tieto záväzné právne normy dopĺňa aj práve prerokovaný návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji. Pri tomto zákone ide o právnu normu obsahujúcu prvky súkromného práva a práva verejného.
Osobitosť predkladaného návrhu zákona spočíva v tom, že zákon pod pojmom spotrebiteľ rozumie výlučne fyzickú osobu. Ďalšou osobitosťou zákona je skutočnosť, že priamo v zákone v porovnaní s inými zákonmi je určený aj čas predaja. Potreba právnej úpravy ochrany spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji sa v našom právnom poriadku dáva do súvislosti s dvoma aspektmi. Ide o potrebu zvýšenia a prehĺbenia ochrany spotrebiteľa v jeho jednoznačne nerovnovážnom postavení na trhu pri novovznikajúcom fenoméne, ktorým je podomový a zásielkový predaj. Druhým aspektom je potreba dosiahnutia vyššieho stupňa aproximácie práva uplatňovaného v legislatíve Slovenskej republiky k legislatíve uplatňovanej v krajinách Európskej únie.
Dá sa povedať, že schválením predkladaného návrhu zákona, ako aj zákonov, ktoré ministerstvo hospodárstva bude predkladať na rokovanie vlády a Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2000, to znamená zákon o reklame, o vnútornom obchode, o elektronickom obchode a o spotrebiteľských úveroch, sa dovŕši v základných rámcoch z pohľadu ochrany spotrebiteľa komparácia a implementácia právnych noriem Slovenskej republiky s právom Európskej únie. Predkladaný návrh zákona implementuje smernicu Európskej únie číslo 85/577/EEC na ochranu spotrebiteľa v súvislosti so zmluvami uzatváranými mimo miesta podnikania a smernicu o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy uzatvárané na diaľku.
Vážené dámy, vážení páni, je potrebné zdôrazniť, že náš spotrebiteľ na tieto formy predaja až do roku 1990 nebol zvyknutý. Po roku 1990 sa v podnikateľskom prostredí začali objavovať formy podomového a zásielkového predaja bez náležitej právnej úpravy. Posledná právna úprava v tomto smere bol zákon číslo 111/1927 Zb. o ochrane hospodárskej súťaže a o nekalých obchodných praktikách. Od roku 1951 sa v našom právnom poriadku takáto a podobná právna úprava nenachádza. Preto si dovoľujem vás požiadať o vašu priazeň pri prerokovaní predkladaného návrhu zákona už aj z toho dôvodu, že právna úprava zakazuje predávať alebo dodávať tovar, alebo službu predávajúcemu vtedy, ak si spotrebiteľ takýto tovar alebo službu neobjednal za predpokladu, že predávajúci súčasne s dodávkou takéhoto tovaru, alebo s poskytnutím takejto služby žiada ich zaplatenie. Podľa prerokúvaného návrhu zákona spotrebiteľ bude môcť odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do siedmich pracovných dní odo dňa prevzatia písomnej informácie o dodávanom tovare alebo službe, najneskôr však do troch mesiacov od prevzatia tovaru, alebo uzavretia zmluvy o poskytnutí služby.
Predkladaný návrh zákona posilní postavenie spotrebiteľa, preto vláda Slovenskej republiky odporúča postúpiť predložený návrh do ďalšieho legislatívneho pokračovania.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo pánu poslancovi Anteckému, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o spôsobe prerokúvania a o odporúčaní, ako s týmto zákonom má Národná rada ďalej pri svojom rokovaní nakladať.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Antecký:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji (tlač 481) ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Predložený návrh (tlač 481) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 22. decembra 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona je potrebný, lebo upravuje ochranu spotrebiteľa pri podomovom predaji tovaru alebo poskytovania služieb pri zásielkovom predaji tovaru, alebo poskytovania služieb, ak tovar alebo vecné plnenie a výkony z poskytovanej služby kupuje fyzická osoba a tieto jej neslúžia na výrobu, na výkon zamestnania, povolania alebo podnikanie.
Prosím vás vážený pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu o návrhu zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Otváram rozpravu o návrhu vlády na vydanie zákona, ktorý predniesol pán minister Macejko. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky, pýtam sa preto, či sa do rozpravy niekto z pánov poslancov hlási ústne. Konštatujem, že to tak nie je. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pánu spravodajcovi, ako aj pánu ministrovi za uvedenie návrhu.
Ešte by som vás prosil, pán poslanec Antecký, vy ste spoločný spravodajca aj k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 8 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode,
ktorý sme dostali ako tlač 420.
Prosil by som teraz pána ministra, aby z poverenia vlády návrh vlády uviedol.
Pán minister, nech sa páči.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Ďakujem.
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na vyslovenie súhlasu s Doplnkovým protokolom číslo 8 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Nakoľko ide o formu prezidentskej zmluvy, podlieha táto ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných listín prezidentom Slovenskej republiky musí byť schválená slovenským parlamentom.
Zavedením nových pravidiel o pôvode tovaru, ktoré sú obsahom Doplnkového protokolu číslo 8 k CEFTA, sa očakáva zosúladenie a zjednodušenie postupov pri určovaní pôvodu tovaru s ohľadom na ich jednotné uplatňovanie hospodárskymi pracovníkmi a colnými správami v krajinách Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode s cieľom umožniť širšiu kumuláciu pôvodu. Rokovania o nových pravidlách pôvodu vychádzali zo záznamov o porozumení zo spoločného zasadania spoločného výboru CEFTA, ktorý sa konal 18. júna 1999 v Budapešti. Ministri zodpovední za zahraničný obchod krajín CEFTA zdôraznili význam prijatia Doplnkového protokolu číslo 8 k CEFTA týkajúceho sa nových pravidiel pôvodu tovaru v súlade s príslušnými výsledkami rokovaní medzi zúčastnenými krajinami v paneurópskej kumulácii a návrhy jeho znenia odsúhlasili.
Nové pravidlá pôvodu boli vypracované podľa výsledkov rokovaní o zjednotení pravidiel pôvodu tovaru medzi krajinami Európskej únie, asociovanými krajinami k Európskej únii a krajinami Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré boli ukončené 20. septembra 1999 v Bruseli. Ustanovenia uvedené v prílohe Doplnkového protokolu číslo 8 k CEFTA nahrádzajú ustanovenia, ktoré sú zahrnuté v doplnkovom protokole číslo 4 k CEFTA. Príloha tvorí neoddeliteľnú súčasť Doplnkového protokolu číslo 8 k CEFTA a týka sa úpravy pravidiel pôvodu tovaru. Zmluvné strany sa dohodli na prevzatí textu dohodnutého s Európskou úniou, ktorého uplatnenie by malo Slovenskej republike uľahčiť vzájomnú obchodnú výmenu s Európskou úniou a s krajinami SZVO a zároveň podporiť zintenzívnenie vzájomných obchodných vzťahov medzi krajinami CEFTA.
Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 891 zo dňa 13. októbra 1999 súhlasila s uzavretím Doplnkového protokolu číslo 8 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Jeho slávnostné podpísanie sa uskutočnilo 20. októbra 1999 v Budapešti počas summitu predsedov vlád zmluvných krajín CEFTA a podpísali ho splnomocnení zástupcovia krajín Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode.
Vykonávanie doplnkového protokolu číslo 8 s platnosťou od 1. januára 2000 vo vzťahu k Rumunsku je podmienené splnením rumunských vnútroštátnych právnych podmienok, nakoľko rumunský právny poriadok neumožňuje systém predbežného vykonávania. Do 21. decembra 2000 rumunská strana oznámi na základe článku 3 tohto doplnkového protokolu, či splnila svoje vnútroštátne legislatívne predpisy. Splnením tejto podmienky bude umožnené vykonávanie doplnku číslo 8 vo vzťahu ku všetkým krajinám Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode bez výnimky.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
odporúčam vám, aby ste vyslovili súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 8 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu vlády.
Pán poslanec Antecký, prosím vás, aby ste informovali Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k návrhu vlády.
Nech sa páči.
Poslanec M. Antecký:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 8 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode (tlač 420) v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 8 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode v druhom čítaní.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh na vyslovenie súhlasu rozhodnutím číslo 468 z 15. novembra 1999 na prerokovanie do 14. januára 2000 týmto výborom: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s lehotou do 14. januára 2000 na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov.
Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo 204 z 18. januára 2000. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v časti I, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 11. januára 2000 a uznesením číslo 313 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s návrhom súhlas. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 12. januára 2000 a uznesením číslo 194 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s návrhom súhlas.
Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 8 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto spoločnej správy gestorského výboru.
Súčasne poveril uznesením výboru číslo 204 z 18. januára 2000 spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a, samozrejme, že poveril ho oprávneniami podľa § 88 ods. 4.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec, za informáciu z gestorského výboru.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, ústne sa do rozpravy nehlási nikto z poslancov, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Panie poslankyne, páni poslanci, keďže je 13.00 hodín a predchádzajúce rokovacie dni zrejme vyčerpali poslancov Národnej rady, odporúčam vám, aby sme prerušili rokovanie 26. schôdze do utorka do 13.00 hodiny. Budeme pokračovať v rokovaní tak, ako som informoval. Prvým bodom programu bude návrh skupiny poslancov na prijatie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý uvedie poverený poslanec pán poslanec Maňka. Budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu, ktoré sme dnes prerokovali v prvom a druhom čítaní, a budeme pokračovať tak, ako sme si program schválili.
Prajem vám všetkým príjemný víkend. Dovidenia v utorok.