Poslanec R. Kováč:
Vážený pán poslanec Maxon,
ja sa nečudujem, že nevyslovujete spokojnosť s týmto materiálom, pretože zdravotníctvu nerozumiete. A preto by som vám - dovoľte mi dokončiť - chcel povedať, že keby ste trošku sledovali vývoj liekovej politiky, zistili by ste, že existuje niekoľko takých stupňov alebo takých vĺn, ako lieková politika na Slovensku sa menila. Samozrejme, liekovú politiku ovplyvnila daň z pridanej hodnoty. Práve preto, aby takéto ovplyvňovanie nemohlo byť dlhotrvajúce, práve preto sme prijali nový zákon o lieku, ktorý bude platiť práve preto, aby sa mohli uplatniť slovenské výrobky, aby sa mohli uplatniť lacné generiká, práve preto sme prijali zákon o lieku.
Ak hovorím, že nerozumiete tejto problematike, je to preto, lebo liekovú politiku si treba zložiť z viacerých zákonných noriem. Ak dnes máme podstatne vyšší počet liekov, na ktoré pacient nepripláca, tak si myslím, že to je pozitívum práve tejto liekovej politiky. Máme ich viac, ako sme ich mali za predchádzajúceho systému. Toto je ten kľúčový bod, na ktorý bolo a na ktorý treba upozorniť. Bude dobré, keď v budúcnosti budeme pri problémoch, ktoré sú vyslovene odborného charakteru, voliť opatrnejšie slová, pretože lieková politika je osobitná časť zdravotníckej problematiky a súvisí s ekonomikou, ale ekonomika nie je rozhodujúci prvok v tejto oblasti. Rozhodujúci prvok v tejto oblasti je dostupnosť lieku, pacient a jeho zdravotný stav. A to si myslím, že je potrebné, aby posudzoval zdravotník.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Kačic má slovo.
Poslanec P. Kačic:
Vážený pán predsedajúci,
zásobovanie občanov v Slovenskej republike liekmi je rôzne v jednotlivých regiónoch. Závisí to hlavne od platieb jednotlivých zdravotníckych poisťovní lekárňam. Ak chceme, aby stav bol rovnovážny, treba aj sledovať, ako zdravotné poisťovne realizujú svoje platby. Ako príklad uvediem, napríklad v Bratislave lekárňam platia zdravotné poisťovne v priemere vo väčšine do 30 dní, ale v Prešovskom kraji, ktorý je z hľadiska počtu obyvateľov najväčší na Slovensku, sa realizujú platy v priemere 150 dní. Tu je takisto riziko pri rovnomernom zásobovaní liekmi občanov Slovenskej republiky. A práve tu, pán minister, by ste sa mali postarať, aby bol poriadok.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Chcem povedať, pán poslanec Maxon, že ste skutočne presne pomenovali problémy a vôbec to nemusí byť niekto zo zdravotníctva so zdravotníckym vzdelaním alebo lekár, aby vedel povedať o aktuálnej situácii v zásobovaní liekov. Ja skutočne si dovolím povedať, že pán Maxon v tomto smere je možno ešte väčším odborníkom, ako sa niektorí tu pasujú, pretože tu sa neposudzuje odborná stránka, čo ktorý liek na akú chorobu, práve tu sa posudzuje celospoločenský prínos celého zoznamu.
Musím povedať, že sú to veľké zavádzania, ak niekto tvrdí, že teraz dal niekto občanovi podstatne väčšiu paletu liekov, ako to bolo v minulosti. Prosím, je to obrovské zavádzanie. Ak v minulých zoznamoch figurovalo 2 400 plne hradených liekov, dnes je to 1 700 s tým, prosím, upozorňujem, že v tých zoznamoch sa nachádza množstvo alergénov, množstvo gélov na sonografiu atď. Čiže celkový počet liekov, ktoré občan môže dostať alebo bežný občan dostane na recept, teda čo potrebuje väčšina občanov, je možno okolo 1 100. Je to veľké zavádzanie verejnosti Slovenska.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem upozorniť pána poslanca Maxona, aby si veľa nerobil z toho, keď je obvinený, že hovorí nezodpovedne v oblasti zdravotníctva, keď sa dotýka ekonomických problémov. Pán Dr. Kováč, bohužiaľ, dosť často sa prejavoval ako veľký odborník v iných oblastiach, hoci jeho doména je zdravotníctvo. Ten hlavný problém, ktorý však je, je v tom, že hlavný nátlak, ktorý sa vedie cez farmaceutický priemysel na čo najväčšie vyčerpávanie zdrojov občanov, ste iba prevalcovali na jednotlivých občanov, na pacientov. Namiesto toho, aby sa hľadali skutočne účinné a, samozrejme, len čiastkové formy zápasu proti tejto agresívnej marketingovej politike v liekovej a inštrumentálnej oblasti. Toto je hlavný problém a všetko ostatné je vlastne len pusté vypúšťanie hmly okolo holého faktu. Občanom ste zaviedli priamy peňazovod z ich peňaženky do tohto systému, ktorý si takto odčerpáva kúpnu silu. Možnože potom bude tlak kapitálu miernejší, keď začnú bežať znova zbrojné preteky, pretože aj finančný kapitál potom nájde svoje uspokojovanie aj v inej oblasti, nielen v zdravotníctve.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ako posledný - poslanec Jozef Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem pekne.
Tiež nie som odborník na lekárnickú činnosť alebo na zdravotnícku činnosť, preto som si nechal vypracovať k tejto informácii podkladové materiály od odborníkov, v tomto prípade od lekárnických odborníkov. Z nich jednoznačne vyplýva, že dosiaľ boli zo strany riešenia týchto problémov len prísľuby a v podstate sa nič nesplnilo.
Pán minister, napriek tomu, čo ste hovorili, musím povedať, že finančná kríza verejných lekárni sa naďalej prehlbuje. Sústavne pretrváva neplnenie zákonnej povinnosti zdravotných poisťovní uhrádzať verejným lekárňam lieky a zdravotnícke pomôcky vydané ich poistencom-pacientom najneskoršie do 30 dní od doručenia faktúry. V súčasnom období tento sklz v platbách zdravotných poisťovní verejným lekárňam presahuje 4 až 6 mesiacov. Výnimkou nie sú ani ďalšie mesiace. Zadlženosť verejných lekární vo vzťahu k distribútorom neustále pretrváva. Realitou je aj penalizácia verejných lekární zo strany distribútorov. Postupne narastá penalizovanie zdravotných poisťovní zo strany verejných lekární. Sústavne sa roztáča penalizačný kolotoč, a tým aj únik finančných prostriedkov zo zdravotníctva. Jednoznačne títo odborníci tvrdia, že zabezpečenie liekov pre pacienta sa stáva stále problematickejším. Lekárnici nie vlastným zavinením často nemôžu spĺňať zákonnú povinnosť - zabezpečiť pre pacientov predpísané lieky do 24 hodín. Tak čo sa teda zlepšilo? Ukazuje sa, že zatiaľ sa k nejakému zásadnému zlepšenie neprišlo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave by mala vystúpiť pani poslankyňa Aibeková. Je 6 minút do 12.00 hodiny. Predpokladám, že bude dlhšie hovoriť. Vyhlasujem teda obedňajšiu prestávku, páni poslanci, pani poslankyne, do 14.00 hodiny s tým, že budeme pokračovať hodinou otázok a odpovedí členov vlády Slovenskej republiky a po nej budeme pokračovať rozpravou k tomuto predmetnému bodu.
Želám vám dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
členovia vlády,
prosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej miestnosti, aby sme mohli otvoriť bod programu - hodina otázok.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram bod programu -
hodina otázok.
Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude na ne odpovedať on sám.
Nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
namiesto neprítomného podpredsedu vlády Mikloša bude odpovedať pani ministerka Schmögnerová, namiesto ministra Kukana minister Kňažko, namiesto pani ministerky Machovej minister Harach, namiesto ministra Macejka minister Harach, namiesto ministra Koncoša minister Magvaši a namiesto ministra Harnu minister László Miklós.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Prosil by som pánov poslancov a členov vlády, aby si sadli na svoje miesta, aby veci, ktoré majú na vybavenie, si vybavili po hodine otázok.
Budeme pokračovať v bode hodina otázok. Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Fedoročka. Otázka znie: "Na výjazdovom zasadnutí vlády vo februári v Prešove sa vláda bude zaoberať neutešenou situáciou v tomto kraji. Prijme vláda už konkrétne opatrenia pre jednotlivé okresy, ktoré pomôžu znížiť nezamestnanosť v okresoch? Dostala už vláda konkrétne požiadavky z jednotlivých okresov?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
požiadavky z okresov som termínoval do 10. februára, čiže v týchto dňoch dochádzajú a budeme ich kompletizovať. Ale k jadru vašej otázky.
Navodenie priaznivého vývoja v oblasti zamestnanosti je otázka veľmi úzko zviazaná s odstránením jej hlavných príčin. Ťažisko treba preniesť do oblasti kľúčových národohospodárskych politík a národných plánov zamestnanosti, obdobne ako je to v krajinách Európskej únie. Kľúčovým predpokladom prechodu k trvalo udržateľnému rastu je preto razantný pokrok v reštrukturalizácii bankového sektora, následne podnikového sektora, v reforme verejných financií, v sprehľadnení vlastníckych vzťahov, v posilnení investičných ponúk, najmä zo zahraničia, v zmene daňového systému a v zmene nástrojov politiky trhu práce. Nevyhnutnou podmienkou pôsobenia súčasti hospodárskej politiky v smere vytvárania prostredia na podporu zamestnanosti je dosiahnutie spoločenskej dohody v záujme vyriešenia naakumulovaných problémov, stabilné politické a sociálne prostredie a podpora medzinárodných inštitúcií. Preto riešenie vysokej miery nezamestnanosti aj v Prešovskom kraji nie je možné hľadať iba v opatreniach aktívnej politiky trhu práce. Rast zamestnanosti a tvorba nových pracovných miest je súčasťou predovšetkým hospodárskej politiky.
Vláda schválila svojím uznesením 25. novembra minulého roku koncepciu politiky zamestnanosti do roku 2002. Súčasťou tejto koncepcie je aj Národný plán zamestnanosti, ktorý obsahuje opatrenia v oblasti politiky zamestnanosti a politiky trhu práce a na jeho rozpracovaní sa podieľajú ministerstvá a orgány štátnej správy v spolupráci so sociálnymi partnermi a ďalšími subjektmi. V súlade s rozhodnutím vlády z 26. januára t. r. ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo na rokovanie Hospodárskej rady vlády Slovenskej republiky a následne vlády Slovenskej republiky ešte v prvej polovici februára tohto roku návrh opatrení na zastavenie nepriaznivého rastu nezamestnanosti v Slovenskej republike. Teda jednoducho povedané, na vývoj v oblasti rastu nezamestnanosti vláda reagovala tak, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vypracovalo súhrnný dokument, ktorý predovšetkým analyzuje príčiny tohto vývoja a navrhuje opatrenia na jeho zastavenie a zvrat. Prvýkrát tento dokument prerokuje na budúci týždeň Hospodárska rada vlády Slovenskej republiky a následne na to 23. februára práve v Prešove na výjazdovom zasadaní vlády to bude jeden z nosných dokumentov, ktoré prerokuje vláda Slovenskej republiky.
Už dnes však môžem povedať, že materiál obsahuje návrh opatrení krátkodobého a návrh opatrení strednodobého charakteru. Krátkodobé opatrenia sú zamerané na program verejnoprospešných prác pre dlhodobo nezamestnaných v obciach a mestách. Na ich financovanie sa uvažuje použiť časť finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ďalším opatrením je výkon kontroly práce načierno v každom okrese. V tejto súvislosti bude intenzívna spolupráca medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvom financií a ministerstvom vnútra pri koordinácii výkonu tejto kontroly. Strednodobé opatrenia sú zamerané najmä na razantnú finančnú reštrukturalizáciu bankového sektora a súbežne s tým finančnú reštrukturalizáciu podnikovej sféry, na zvýšenie účinnosti právneho systému v záujme vymožiteľnosti práva a posilnenie pozície veriteľov pri reštrukturalizácii podnikovej sféry.
Od utorka za týždeň prerokuje zákon o konkurze a vyrovnaní a následné zákony definitívne Legislatívna rada vlády, následne tripartita a začiatkom marca posunieme túto významnú legislatívu Národnej rade Slovenskej republiky.
Medzi ďalšie strednodobé opatrenia patrí predĺženie sústavnej prípravy na povolanie a vytvorenie efektívneho systému ďalšieho vzdelávania za účelom zníženia trvania nezamestnanosti, vytvorenie podmienok na urýchlené využitie fondov Európskej únie na podporu nezamestnanosti, vyhodnotenie dosahu vecných a legislatívnych opatrení prijatých v roku 1999 na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest.
Podľa stanoviska Národného úradu práce zamestnávatelia z okresov Prešovského kraja v súčasnosti navrhujú projekty na realizovanie s požiadavkami, ktoré prekračujú sumu 55 mil. Sk. Pritom rozpočet Národného úradu práce na rok 2000, ktorý schválila Národná rada, obsahuje na aktívnu politiku trhu práce 380,5 mil. Sk, z toho 272,7 je viazané na riešenie problematiky zdravotne postihnutých občanov a zvyšok je prevažne určený na záväzky z minulého obdobia. Z toho vyplýva, že v súčasnosti sú zdrojové možnosti Národného úradu práce výrazne obmedzené, a preto sa Národný úrad práce sústreďuje na nefinančné nástroje, ako sú kvalita sprostredkovania a práca s konkrétnymi skupinami nezamestnaných, poradenstvo a podobne.
Na rokovaní vlády očakávame konkrétne návrhy predstaviteľov miestnej štátnej správy a samosprávy z Prešova a z Prešovského kraja o pripravenosti regiónov na riešenie problémov nezamestnanosti z hľadiska projektov infraštruktúry, zdrojov pracovných síl a podobne. Zároveň chcem dodať však aj to, že sme si vedomí, že bez osobnej iniciatívy to nepôjde. Pripravovali sme opatrenia na to, aby sa lepšie darilo živnostníkom od nového roku, aby sme vytvárali predpoklady na osobnú iniciatívu, na vznik nových živností. Vidíme, že nie celkom sa tieto opatrenia darí zavádzať do praxe, preto intenzívne pracujeme na analýze príčin, prečo z 260 000 živnostníkov len 2 000 požiadalo o nový spôsob registrácie a veľmi rýchlo prídeme zrejme aj s legislatívnymi úpravami tak, aby to viacej motivovalo. Lebo, ako hovorím ešte raz, bez osobnej iniciatívy to jednoducho ani v prešovskom regióne ani v slovenskej ekonomike to výraznejšie nepôjde.
Zároveň vás chcem informovať alebo pripomeniem, že sme na výjazdovom rokovaní v Žiline schválili Plán regionálneho rozvoja. Dnes už vieme, že minimálne tohto roku dostaneme 10 mil. euro. Možno už viete, že práve Prešovský kraj bol vybratý ako prioritný. Z tých 10 mil. euro minimálne 4, ale je predpoklad, že aj viac, bude určených do Prešovského kraja.
Možno ešte by som do vašej pozornosti uviedol to, že máme prostriedky na to, aby pokračoval rozvoj infraštruktúry aj tej, ktorá je zaujímavá v Prešovskom kraji. A dávame výrazne viac prostriedkov na oživenie bytovej výstavby, čo by mohlo, samozrejme, priniesť aj niektoré rozvojové stimuly v Prešovskom kraji.
Skončím tým, že v Prešove budú členovia vlády minimálne dva dni, bude nielen výjazdové rokovanie vlády. Máme plánované stretnutie s predstaviteľmi štátnej správy, samosprávy, navštívime mnoho podnikov, mnoho zariadení podľa jednotlivých rezortov a očakávam, že po prerokovaní aj niektorých konkrétnych podnikateľských a iných aktivít, som informovaný o viacerých takýchto aktivitách, vo viacerých rezortoch bude toto dobrým impulzom na obrátenie vývoja v tejto citlivej oblasti v Prešovskom kraji.
Skončil som, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Vypnite, prosím vás, mobilné telefóny.
Poslanec D. Fedoročko:
Ďakujem pekne, pán predseda vlády, za odpoveď na moju otázku. Verím, že vláda na svojom výjazdovom zasadnutí v Prešove prijme konkrétne opatrenia na riešenie nepriaznivej situácie v Prešovskom kraji, ktoré občania v krátkej chvíli pozitívne pocítia. Chcem však pripomenúť, že v Prešovskom kraji z 13 okresov je 6 okresov, ktoré majú hranicu s Poľskom. Práve do Poľska je najväčšia frekvencia výjazdu Slovákov za nákupmi. Len cez hraničný priechod Vyšný Komárnik v roku 1999 prešlo smerom do Poľska zhruba 300 000 osobných áut a okolo 5 000 autobusov za nákupmi. Predpokladá sa, že občania nechali v Poľsku cez 3 mld. Sk.
Pán premiér, jednou z mnohým možností, ako pomôcť tomuto regiónu, by bolo možno vytvorenie bezcolnej zóny s Poľskom. Tým by sa vytvorili pracovné možnosti v týchto okresoch a hlavne na Slovensku by zostal podstatne veľký finančný kapitál. Zároveň by sa však podstatne oživil cestovný ruch v týchto okresoch z dôvodu, že mnohí občania by už za takýmito nákupmi nemuseli chodiť cez hraničnú čiaru do Poľska. Preto ma zaujíma váš názor na riešenie tohto problému ako jedna z možných alternatív bez nejakých veľkých finančných nárokov.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem pekne za zaujímajú myšlienku, ktorú beriem ako podnet. Každá myšlienka hodná uvažovania si zaslúži, aby sme sa jej venovali. Preskúmam reálnosť tejto myšlienky, aj jej vecnú aj časovú. Pozývam vás na výjazdové rokovanie vlády, nielen vás, ale aj ktoréhokoľvek poslanca, poslankyňu, ja budem 3 dni sám v Prešovskom kraji. Príďte aj na stretnutie so štátnou správou, samosprávou. Preskúmam túto otázku tak, aby prípadne už v Prešove som vedel zaujať taký základný názor k tomu, do akej miery je reálna a do akej miery by mohla byť na riešenie problému prospešná.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú otázku pre predsedu vlády položil pán poslanec Fehér. Otázka znie: "Kedy plánuje vláda Slovenskej republiky podpísať Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov?"
Nech sa páči, pán predseda.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala podporiť podpis Charty menšinových alebo regionálnych jazykov a svoj záväzok plní. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky pripravilo a predložilo koncom minulého roka návrh na podpísanie charty na medzirezortné pripomienkové konanie. Ako je známe, z celkového počtu 96 ustanovení je potrebných pri podpise charty akceptovať minimálne 35 článkov a bodov. Vláda Slovenskej republiky však nechce a nebude konať bez tých, ktorých sa má Charta menšinových alebo regionálnych jazykov najviac dotýkať, teda bez poznania názoru príslušníkov jednotlivých menšín. Proces podpísania charty nemôže byť iba záležitosťou vlády, ale aj záležitosťou samotných menšín.
Dovolím si pripomenúť, že text Charty menšinových alebo regionálnych jazykov predpokladá aj také riešenie či aplikáciu, a to v tom zmysle slova, že v jednom štáte môže existovať viacero opatrení a riešení pre rôzne jazyky, ako je to napríklad vo Fínsku alebo v Spolkovej republike Nemecko. Rovnako je to možno aplikovať aj u nás. Základom však je, že chceme teraz poznať názor jednotlivých menšín žijúcich na Slovensku a práve preto v polovici decembra minulého roku sa uskutočnilo rokovanie rady vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a etické skupiny. Plán vlády je, aby do konca marca t. r. sa charta mohla dostať na rokovanie vlády Slovenskej republiky.
Toľko, pán poslanec, k vašej otázke.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.
Tretia z vyžrebovaných otázok pre pána predsedu vlády je od pána poslanca Zlochu. Otázka znie: "Vo vládnom programe uvádzate, že v našej rozdelenej spoločnosti je hlavným kritériom politická náklonnosť. Podarilo sa vám počas vášho vládnutia tento neduh odstrániť?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem.
Vážený pán poslanec,
časť programového vyhlásenia vlády, ku ktorej vzťahujete svoju otázku, má názov Východisková situácia, a pre lepšie dokreslenie kontextu otázky si dovolím odcitovať z tejto časti programového vyhlásenia vlády popri tej vami citovanej aj vetu predchádzajúcu a nasledujúcu. Citát teda znie: "Predchádzajúca vláda nerešpektovala nálezy Ústavného súdu, čo deformovalo právne vedomie občanov. Spoločnosť je rozdelená, pričom hlavným kritériom delenia sa stala politická náklonnosť a výraznou črtou medziľudských vzťahov nenávisť, zneužívanie moci a zastrašovanie. Morálka, etika a zodpovednosť sa zo života spoločnosti začali vytrácať." To je kompaktný citát, ktorý rámcuje vetu, ktorú ste vo svojej otázke uviedli vy.
Môj komentár k prvej vete tohto citátu k deformácii právneho vedomia občanov predchádzajúcou vládou ste si mohli vypočuť na tomto mieste presne pred týždňom. Nadväzujúc naň, ho doplním o odpoveď na vašu otázku. Predovšetkým som rád, že sebakriticky nespochybňujete základnú dikciu citovaného tvrdenia. Každý, kto v uplynulých rokoch pozorne sledoval vývoj na Slovensku, veľmi dobre vedel, že tak ako bez Východoslovenských železiarní by sa nepostavil plot ani v poslednej slovenskej dedine, tak bez HZDS nemal šancu v privatizácii, ani nepomyslel na získanie štátnej objednávky, alebo trebárs politicky nepohodlný primátor Bratislavy ani nesníval o podpore vlády Slovenskej republiky pri rozvoji hlavného mesta. Som preto veľmi rád, vážený pán poslanec, že v tejto oblasti sa nám naozaj darí posúvať veci k lepšiemu.
Nevyhovárame sa, že Fond národného majetku je nezávislý a že vláda nemá na jeho činnosť dosah. Do privatizačného procesu sme zaviedli vami ignorovaný inštitút verejnej súťaže a medzinárodných tendrov. Ku kontrole objektívnosti rozhodovania sme prizvali nezávislé inštitúcie. Rozhodli sme o vytvorení nového Úradu pre verejné obstarávanie. Takže si myslím, že sa nám túto časť programového vyhlásenia plniť darí.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Čas vyhradený na otázky pre predsedu vlády uplynul.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Dzurák pre pána ministra Haracha. Otázka znie: "Znížením objednávky uhlia do Elektrárne Nováky len na 1 640 kt hrozí pre Hornonitrianske bane, a. s., Prievidza, že budú nútené pristúpiť k prepusteniu cca 2 000 ľudí, čo prakticky predstavuje zatvorenie jednej bane. Má ministerstvo riešenie?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda vlády,
vážení členovia vlády,
dámy a páni,
dovoľte mi teda zareagovať na túto otázku. Ministerstvo už na ňu reagovalo. Včera sa uskutočnila porada predstaviteľov, myslím, že ste boli aj prítomní, páni poslanci, niektorí, na tejto porade. Ja som, bohužiaľ, z iných pracovných dôvodov bol mimo, ale štátny tajomník viedol poradu s predstaviteľmi hnedouhoľných baní. Bol dohodnutý postup, akým spôsobom sa táto otázka bude riešiť. Ide o zníženie zhruba o 230 000 ton s tým, že predsa len pôvodne ten tender, ktorý bol vyhlásený, bol na milión aj niečo, presné číslo mám k dispozícii, nie je problém, je naším záujmom koordinovať vzťahy medzi týmito dvoma inštitúciami, ktoré sú v našej kompetencii s týmito firmami, a. s., tak, aby boli naplnené ciele zabezpečenia výroby elektrickej energie. To je po prvé.
Po druhé, aby bola primeranými ekonomickými nákladmi vyrábaná elektrická energia. Lebo, dámy a páni, treba tu vidieť ten vzťah, ktorý je, na jednej strane zvyšujeme cenu elektrickej energie, a pritom neraz ministerstvo, a celkom právom, dostáva otázky: A sú prevádzkové náklady relevantné k tomu, že nemožno šetriť na prevádzkových nákladoch, ale riešiť vstupné náklady zvyšovaním, vyrovnávaním cien elektrickej energie? No a na druhej strane všimnite si, je tu otázka, ktorá je zas namieste, a je to sociálny aspekt, ktorý sa dotýka hnedouhoľného baníctva. Takže je v našom záujme vyriešiť to tak, aby sme vyvážili tento vzťah, to znamená, aby nedošlo k nejakým sociálnym otrasom v hnedouhoľných baniach. A zas na druhej strane, aby nebolo poukazované na to, že zvýšili ste cenu elektrickej energie a vlastne ona je zvýšená preto, lebo sú drahšie vstupy, lebo tie vstupy sú z našich hnedouhoľných revírov. To je jedna vec.
Druhá vec, zastavili sme zatiaľ, je to v súlade s energetickou politikou aj v súlade s direktívou Európskej únie, ktorá dovoľuje až do výšky vlastne 15 % použiť aj energeticky či finančne menej výhodné domáce zdroje na výrobu energií v súlade s touto energetickou politikou. My trváme na tom, aby Slovenské elektrárne odoberali hnedé uhlie predovšetkým z hnedouhoľných baní Slovenskej republiky. Za tým účelom bola prijatá istá dohoda, ktorá sa teraz realizuje jednak vo vzťahu k Slovenským elektrárňam, že sa preverí vlastne odber hnedého uhlia priamo v Slovenských elektrárňach komisiou ministerstva hospodárstva, ale na druhej strane je to zas ten ústretový krok, ktorý treba urobiť aj voči Slovenským elektrárňam, že preveríme aj ekonomiku ťažby v hnedouhoľných baniach tak, aby sme zistili a nejakým spôsobom potom dohodli a vybalansovali tieto disproporcie.
To je všetko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Dzurák, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.
Nech sa páči.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Áno. Ďakujem, pán minister, ja viem, že je to veľmi citlivý problém, že sa tam prelína ekonomika so sociálnosťou, ale bol vypísaný tender na dovoz uhlia do Elektrární Nováky a jednoznačne najlacnejšie vyšlo slovenské uhlie. Elektrárne Nováky majú približne 20 rokov životnosť a práve bane zabezpečujú za 20 rokov, že okolo 2 134 tis. ton uhlia sú schopné tých 20 rokov tam voziť. To značí, že máme na 20 rokov zabezpečenú zamestnanosť okolo 7 000 ľudí. Ak dnes sa nám zavrie jedna baňa, my ju v živote neotvoríme. Lebo to nie je ako obyčajný závod, jednoducho tam sú špecifické podmienky. Preto by som možnože uvítal také riešenie, že by ste, pán minister, aj vycestovali na miesto činu, lebo ide aj o uzavretie kolektívnej zmluvy. Navyše sám veľmi dobre viete, že nie je to len výroba elektrickej energie, že je tam výroba tepla, že z popolčeka prakticky žijú dva závody, Porfix a Ipor, na výrobu pórobetónových kociek. Je to taký problém, ktorý je skutočne na hornej Nitre. Keď by to nejako sociálne nám vybuchlo, že jednoducho nezastavíme ten sociálny pád na hornej Nitre. Nemáme to čím dnes nahradiť.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Samozrejme, že sledujeme aj tieto aspekty. Nie je problém vycestovať. Nakoniec ja som v Novákoch nedávno bol. Vlastne nebolo to pri veľmi príjemnej príležitosti, ale treba to spomenúť, pretože aj to je jeden z dôvodov, že elektrárne zvažujú vlastne s nákupom uhlia, pretože vyhorel jeden z blokov. Treba obnoviť prevádzku tohto bloku. Tam sa hľadajú čo najekonomickejšie cesty, pretože je možné ju obnoviť takým spôsobom, že by sa postavil úplne nový blok, ten by bol, samozrejme, stavaný s vysokými nákladmi. Postaviť blok v tej koncepcii a filozofii, aká je tam, je možné. Ale sú v súčasnosti zdroje, náhradné diely na takýto blok, ale doplnkové diely je potrebné zháňať aj na teritóriu Českej republiky. Finančne by vlastne rekonštrukcia tohto bloku a jeho uvedenie do prevádzky nebola až taká nákladná. Lenže pozor, sú tu normy, ktoré máme zo strany životného prostredia, a je otázka, či má zmysel vzhľadom na tieto normy, ekonomickú náročnosť potom tento blok spúšťať. Ale to bude práve predmetom rokovania, ktoré som už spomínal, aj istých takých prác našich komisií, ktoré sme ustanovili v súvislosti s týmto podnetom zo strany hnedouhoľných baní.
Ešte by som chcel povedať, že my máme teraz istú rezervu, kde môžeme umiestňovať vlastne ťažbu hnedouhoľných baní, a tá spočíva v tom, že z dôvodov postupu, ktorý bol v deblokáciách v minulom roku, sa stalo vlastne to, že sa začalo neskoršie dovážať vysokoenergetické čierne uhlie z Ruskej federácie. Tým sme požiadali Štátne hmotné rezervy Slovenskej republiky, alebo aby z tohto dôvodu Štátne hmotné rezervy Slovenskej republiky uvoľnili svoje zásoby hnedého uhlia na doplnenie zásob v elektrárňach. To sa stalo a momentálne pripravujeme rokovanie so Štátnymi hmotnými rezervami na postupné napĺňanie zásob, čo znovu bude vlastne objednávka na ťažbu hnedouhoľných baní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Sopko pre ministra Miklósa. Otázka znie: "Aký je stav na výstavbe Čistiarne odpadových vôd Poprad, kde bolo preinvestovaných 500 mil. Sk. a nie je v prevádzke?"
Pán minister, nech sa páči.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Vážený pán predseda,
vážený parlament,
vážený pán poslanec,
úvodom treba uviesť, že výstavba čistiarní odpadových vôd je súčasťou koncepcie, ktorú má v gescii ministerstvo pôdohospodárstva, ale tým, že to má veľký vplyv na životné prostredie, tak samozrejme, že aj my máme k tomu čo povedať.
Stavba ČOV Poprad bola začatá v investorstve Východoslovenských vodární a kanalizácií, š. p., Košice v novembri 1989 s plánovaným termínom ukončenia december 1993. Celkové rozpočtové náklady stavby boli plánované na 874 580 tis. korún. Vyšším dodávateľom stavby bol Váhostav, a. s., Žilina. Stavebné práce pokračovali do roku 1993, keď bola v mesiaci máj výstavba ČOV pozastavená z dôvodov nedostatku finančných prostriedkov. Celkovo bolo prestavaných 435 mil. Sk. V čase zastavenia prác bola stavba ČOV vo vysokom štádiu rozostavanosti.
Krytie nákladov na stavbu bolo takéto: 44 mil. štátny rozpočet, 105 mil. Štátny fond životného prostredia, 31 mil. spoluinvestori, 69 mil. vlastné zdroje Východoslovenských vodární a kanalizácií, 185 mil. úvery.
V roku 1996 udelilo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky koncesiu spoločnosti Eko, a. s., Poprad na dokončenie stavby a jej prevádzkovania na obdobie 15 rokov. Počas koncesie bola dobudovaná prvá etapa stavby - kanalizačný zberač. V súčasnosti je ukončená stavebná časť ČOV, časť technologických zariadení je dodaná na stavbe a časť z dôvodu neuhradených faktúr je u dodávateľa. Na dobudovanie stavby je potrebné ešte asi 300 mil. korún, na mechanický stupeň a kalové hospodárstvo a biologický stupeň. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky dodatkom číslo 1 ku koncesii zo dňa 18. 11. 1998 potvrdilo zmenu termínu ukončenia stavby do 31. 8. 2001.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Sopko, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec V. Sopko:
Pán minister, ďakujem za odpoveď, ale mám doplňujúcu otázku.
Čistička odpadových vôd Poprad je dlhodobo rozostavaná stavba. Má veľmi smutnú a neslávnu históriu. Ako ste sám povedali, bolo prestavaných takmer 500 mil. korún, a nie je v prevádzke. Okrem toho, že tie hodnoty sa znehodnocujú, ktoré už boli prestavané, je tu ešte jedna vážna záležitosť. Neplnia sa podmienky dlhodobých limitov na toku Poprad, ktoré boli dohodnuté medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou v hraničnom profile. Preto som túto otázku, pán minister, adresoval vám. A pretože ide o tatranskú oblasť, naozaj by som chcel vedieť váš názor, ako ďalej s dostavbou tohto vážneho vodného diela.
Skončil som.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Ďakujem za doplňujúcu otázku.
Samozrejme, som vedel, že kvôli tomu ste položili tú otázku nám. Ja by som vám mohol len to povedať v tomto momente, že takýto objem finančných prostriedkov rezort životného prostredia jednoducho nie je schopný zabezpečiť, pretože, ako som už niekoľkokrát spomenul, približný obrat, ročný obrat Štátneho fondu životného prostredia je okolo 1 mld. a v súčasnosti máme ešte stále dlhy. Takže to nie je možné.
Na druhej strane, samozrejme, nás veľmi mrzí stav čistoty v rieke Poprad a sme vo veľmi intenzívnom rokovaní s dánskou DEPA. To je dánska agentúra životného prostredia, ktorá rozbehla projekt priamo s Popradčanmi, taký špeciálny kombinovaný projekt - dokončenie čistiarne plus pomoc pri výučbe na jednom popradskom gymnáziu. Podľa mojich informácií sú tieto rokovania vo vysokom štádiu. Druhá vec však je, že táto spolupráca ide mimo ústredného orgánu štátnej správy, takže máme akurát informáciu o tom a snažíme sa dánsku stranu aj z našej strany trošku podpichnúť, aby sa snažila, proste aby tá pomoc prišla. Ale podľa mojich informácií ani tieto prostriedky nebudú úplne dostačujúce.
A ešte úplne taká súkromná informácia, že tam sú aj nejaké problémy s vlastníctvom tejto čističky.
Takže toľko, pán poslanec.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretiu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Keltošová pre pána ministra Šagáta. Otázka znie: "Prečo ste zrušili Výskumný ústav výživy?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcem poďakovať pani poslankyni za záujem o dianie v rezorte. Nakoniec ostatné hodiny to ukázali. Dovoľte mi, aby som to uviedol na správnu mieru.
Pani poslankyňa, nedošlo k zrušeniu výskumného ústavu. Výskumný ústav bol začlenený do Ústavu preventívnej a klinickej medicíny. Malo to odborné aj ekonomické dôvody. Odborné môžem vysvetliť, ale ekonomické sú určite veľmi jednoznačné, lebo obidve tieto organizácie sídlili v jednej budove. Mali zdvojené mnohé činnosti, ktoré sa dajú jednoducho spojiť a je tým možné veci zracionalizovať. Pokiaľ ide o odbornú stránku veci, samozrejme, ja nie som expert na to, aby som mohol posúdiť úplne opodstatnenosť samostatného ústavu alebo jeho začlenenie, preto sa musím oprieť len o stanoviská odborné, ktoré mi poskytlo vedenie ÚPKM, teda Ústavu preventívnej a klinickej medicíny. A než prišlo aj k tomuto začleneniu, ktoré bolo motivované nielen ekonomikou, ale predovšetkým tým, aby sme dosiahli vo výskumnom ústave vyššiu kvalitu, ako bola dosiaľ. Pretože treba uviesť, tak ako to mám tu napísané, že výskumná vedecká činnosť tohto výskumného ústavu už dlhé roky rozsahom a kvalitou zaostávala a tie výsledky, ktoré dosahovala, sú vlastne už v základných príručkách publikované. Mám ich k dispozícii, keby ste ich chceli vidieť.
Samozrejme, že začlenenie tohto ústavu do Ústavu preventívnej a klinickej medicíny bolo urobené tak, aby sa všetky výskumné úlohy, ktoré boli, aby sa ich problematika riešila ďalej a bola integrovaná s úlohami Ústavu preventívnej a klinickej medicíny. Výkonní pracovníci výskumného ústavu prešli do ekvivalentných oddelení Ústavu preventívnej a klinickej medicíny. Z tých pracovníkov odišla iba malá časť, a to predovšetkým dôchodcovia. Odišla však podstatná časť administratívnych pracovníkov.
Ďakujem pekne za otázku. Ďakujem pekne za pozornosť.