Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Kačic. Konštatujem, že pán poslanec Kačic nie je v rokovacej sále.

Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister Šagát?

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Minister zdravotníctva SR T. Šagát:

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril k niektorým poznámkam, k niektorým námetom, k niektorej kritike. Pôjdem od konca, aby to bolo viacej v pamäti.

Ďakujem pánu profesorovi Drobnému, nedal nejakú konkrétnu otázku, hovoril len o filozofii. Chcem uviesť k tomu vášmu námetu, aby sme zvolali tých ľudí a hľadali spoločne riešenia, aby distribútori eventuálne povedali, že teda 8 % sa oni zrieknu. Skutočne tu ide o veľké množstvo peňazí, pretože 34 % je obchodná marža z dovezených liekov, čo je pri 12 mld. za receptové lieky skutočne veľká kopa peňazí. A preto by som chcel v tom vystúpení sa pokúsiť vás priviesť k tomu, že predsa len budete vedieť azda pochopiť tie zámery liekovej politiky, kam to smerujeme. Možno sa mi to podarí. Minimálne mám takúto ambíciu. My máme, dnes už na ministerstve zdravotníctva sme urobili systém stretávania s jednotlivými subjektmi, ktoré sa podieľajú na zdravotníckej starostlivosti, tak, že máme presne vypracovaný systém, ako sa s nimi stretávame. Napríklad každý prvý pondelok od 13.00 do 17.00 hodiny sme rezervovali pre ktorúkoľvek profesijnú organizáciu, stačí, aby nám napísala dopredu a povedala tému, o ktorej chce diskutovať. A každý prvý pondelok, tak to máme dohodnuté. Každé dva mesiace napríklad pravidelné stretávanie s tripartitou. Každý tretí pondelok sa robí rokovanie poskytovatelia a poisťovne. Takže, pán profesor, pokiaľ tieto organizácie prichádzajú s nejakými námetmi, určite som ďaleko od toho, aby sme ich ignorovali.

Pani poslankyni Belohorskej. Asi najviac, čo vás trápilo, bolo, samozrejme, to, čo ste označili za kšeft, a dokonca tu upodozrievate, že eventuálne kšeft z plošného nákupu liekov by mohol byť zdrojom financií na tvorbu alebo na vznik nejakej novej strany. Chcem upozorniť na jednu vec a pravdepodobne budete súhlasiť, že skupinový nákup liekov a iných komodít v zdravotníckych systémoch nie je nič neobvyklé. Žiaľbohu, skupinový nákup v našej krajine sa neuplatňoval. Tento skupinový nákup môže skutočne viesť a vedie, keď sa robí priehľadne, k zníženiu ceny za ten tovar, ktorý sa kupuje, vrátane cytostatík. Skupinové nákupy tu neboli zatiaľ zavedené. Tento model, ktorý chceme urobiť predovšetkým na začiatku na úrovni cytostatickej liečby, nákupu cytostatík bol predložený.

Pokiaľ by ste upodozrievali a mysleli si, že je to niečo nepriehľadné, ponúkam vám, pani poslankyňa, eventuálne so zástupcami onkologickej spoločnosti, aby sme si k tomu spoločne sadli a vysvetlili veci, pretože ide o hlboké nedorozumenie. Mne nejde o žiadny centralizmus. A ak si myslíte, že skupinovým nákupom nie je možné nakúpiť 100 %, ale 120 % liekov, tak iste to existuje. A nepôjde o to, aby sa niekto pritom obohatil. Naopak, aby sme za rovnaké množstvo peňazí kúpili o 20 a viacej percent liekov, v tomto prípade onkologických. Naopak, ja mám ambíciu a máme pripravený program ďalšieho zabezpečenia onkologickej liečby, pani poslankyňa. Pokiaľ by ste prijali moje pozvanie na ministerstvo alebo kdekoľvek inde, môžeme to predebatovať. Skutočne chceli by sme zabezpečiť mamografický program, pretože nie sú dnes prostriedky na to, aby sa zabezpečovali napríklad filmy na vyšetrenie mamografom. Vy viete veľmi dobre, že sú, napriek tomu, že máme pomerne dobrú sieť mamografických pracovísk, sú vyťažené kvôli nedostatku financií na veľmi nízku úroveň, takže pokiaľ budete chcieť, mohli by ste sa eventuálne stať členkou manažérskej onkologickej rady a členkou odborného onkologického zboru, ktorý sa vytvára na ministerstve. Nevidím v tom nič také, čo by nemohlo byť prístupné vám a, naopak, budem rád, keď sa oboznámite s tými všetkými mechanizmami, aby tá vaša obava, nedôvera zmizla, aby sa rozplynula, aby sa znížila.

Pokiaľ ste uviedli, že chcem zvýšiť podiel verejných a neverejných zdrojov z pomeru 96:4 na 75:25, trošku to treba poopraviť. Samozrejme, to je trajektória, ktorá je na dlhé časové obdobie, pretože nie je možné v krátkom období takýmto spôsobom zmeniť financovanie zdravotníctva. Je však pravdou, že takýto model financovania zdravotníctva je vo vyspelých krajinách. Pritom však z tých 20 % neverejných zdrojov sú priame platby občanov len asi na úrovni 8 a 10 %. A nie je, samozrejme, ambíciou nikoho z nás, aby sme dnes zaťažovali vyššou sumou občana nielen na liekoch, ale podielom spoluúčasti aj na iných výkonoch. A tie ostatné medzi 10 až 25 sú potom zdroje, ktoré sú z iných doplnkových, či už poistných produktov, alebo dotácií a podobne.

Pokiaľ ste uviedli, že mnohí dôchodcovia dnes sú v takej ťažkej situácii, že skutočne nemajú možno dosť peňazí, aby si zaopatrili lieky, to uznávam, ale chceli by sme, a to pravdepodobne budete súhlasiť, že celoplošné bezplatné alebo čiastočné úhrady sú málo adresné, a radi by sme, aby sme v zákone o sociálnej pomoci mali adresnosť a tomu, kto sa nachádza v sociálnej núdzi, mohli dohodnúť mechanizmus priplácania cez sociálnu pomoc. Samozrejme, to vyžaduje dohovory na úrovni rozpočtu, aby tie prostriedky boli v rozpočte pre sociálnu pomoc, Sociálnu poisťovňu alebo iné dávky, ktoré idú cez krajské úrady. Takže tá adresnosť a tá bezbrehosť v bezplatnosti je opäť filozofia, ktorú sme si tu nevymysleli my, ale ktorá existuje vonku, ktorá existuje a je motivujúca, je dobrá, pretože potom skutočne sa podarí racionálnejšie použiť prostriedky a zabezpečiť lieky. Takže najviac ste mali ťažkostí kvôli tým onkológom. Nech sa páči, môžeme to podrobnejšie predebatovať.

Pokiaľ ide o pani poslankyňu Keltošovú, ďakujem pekne za tie tri otázky. Pani poslankyňa, pokiaľ si dobre pamätám, v roku 1999 som podpísal len jednu licenciu firme FÉNIX. Pamätám si to, lebo ten názov je taký pekný, žiadna iná licencia nebola. A aj tak išlo len o transformáciu veľkodistribučnej firmy. Pokiaľ si dobre pamätám, nejaká SALVIA, a. s., alebo SALVIA holding, neviem už presne, takže neviem o iných ďalších. Pokiaľ by ste mali nejaké vedomosti, nech sa páči, pozreli by sme, kto to podpísal. Myslím si, že viac ako jedna nedostala takúto licenciu.

Pokiaľ ide o zdravotné poisťovne ako príčinu týchto dôsledkov. No vy chodíte hodne po svete a iste mi dáte za pravdu, pani poslankyňa, pretože nie od počtu poisťovní závisí fungovanie systému. Určitý čas napríklad vo Švajčiarsku zdravotné poistenie vykonávalo aj niekoľko sto poisťovní. Otázka fungovania poisťovní závisí od dobrého legislatívneho prostredia a od tých ľudí, ktorí sú tam. A treba povedať, že v tej vývojovej fáze poisťovníctva, žiaľbohu, niektoré veci v poisťovníctve nešli tým smerom, ako sme predpokladali. No iste v tom boli objektívne príčiny, možno nie úplne domyslených všetkých ustanovení zákonov, ale predovšetkým ja si dovolím tvrdiť, že to bola predovšetkým tvorivosť tých, ktorí dokázali v tých zákonoch nájsť všetky veci, aby eventuálne použili prostriedky nie správnym spôsobom. A chcem vás ubezpečiť, že stále prebieha policajné šetrenie poisťovní, ktoré som inicioval vo februári a marci minulého roku. A pokiaľ dôjdu, pokiaľ budú výsledky, budem vás, samozrejme, informovať. Ten proces nie je uložený, pretože sme dovyšetrúvali našou kontrolou štátneho dozoru a dovyšetrúvame niektoré poisťovne a dodávame o tom nové informácie vyšetrovateľom. Takže ten proces beží, môžete, samozrejme, namietať, že trvá dlho, ale to je mimo mňa.

Pokiaľ ide o tie licencie, pokiaľ by sme teda pripustili, že ich bolo dajme tomu viacej, pokiaľ by ste to vedeli vydokladovať, mne by to osobne vôbec neprekážalo, pokiaľ by takéto licencie vydávala vláda. Neviem, aký technický mechanizmus by na to mali vymyslieť. Nie je to problém pre mňa. Tak ako je licencia, ako ste hovorili, na dôchodkovú poisťovňu. Skôr si myslím, že takéto licencie by skutočne mali byť pre zdravotné poisťovne, lebo na zdravotné poisťovne doteraz licencie vydáva ministerstvo zdravotníctva. Lebo u tých distribútorov si nemyslím, že až také nebezpečenstvo hrozí, ale pre zdravotné poisťovne beriem to ako podnetný návrh, pretože teraz robíme novelu, teraz sa pokúšame urobiť nový zákon o zdravotnom poistení, kde by sme mohli toto zakomponovať. A až príde sem, nájdete to tam, pokiaľ v pripomienkovom konaní to nenadobudne iný smer.

K vášmu vystúpeniu hovoril pán poslanec Maxon a hovoril o veľmi dôležitej problematike cien. Skutočne v tejto oblasti sme trošku zameškali veci aj my, aj predtým, ale v zákone 140 a pri zaraďovaní lieku do kategorizácie, do zoznamov kategorizačných zákon vyžaduje, aby dnes výrobca dokladoval ceny z niekoľkých okolitých štátov. A iste viete, že predovšetkým cenotvorba je hlavne doménou ministerstva financií, kde my sme mali pomerne malú spoluúčasť. Takou ambíciou je a možno však aj poradíte, že sme chceli tú cenotvorbu, pokiaľ to budete podporovať, chceli by sme to zobrať, pretože sme vytvorili v zákone o lieku také prostredie, že budeme žiadať od výrobcov tie ceny, čo sú v okolitých krajinách. Tak ako to uvádzal aj pán poslanec Zelník, že v okolitých krajinách tie ceny boli podstatne nižšie. A z týchto cien budeme teraz vychádzať pri tvorbe našich cien.

Krátko by som si dovolil zareagovať na pár poznámok, ktoré tu uviedol pán poslanec Zelník. Predovšetkým by som prosil, pán poslanec, keby sme si vyjasnili, a bol by som rád, pokiaľ by ste eventuálne priniesli čísla, podľa ktorých ste zistili, že dlh za lieky narástol v roku 1999 alebo od októbra 1998 do októbra 1999 na 8,5 mld. korún. Som pripravený si to s vami, samozrejme, vyjasniť tieto veci, pretože by bolo korektné, aby sme si jeden druhému tieto veci povedali. Nemám dôvod sa skrývať za nejaké falošné údaje, očistíme to. Ale predovšetkým v tejto oblasti dokazovania, aké dlhy vznikli, totiž vznikajú takéto základné nedostatky. Každý subjekt hovorí o svojich číslach. Distribútori hovoria o jedných číslach, lekárnici hovoria o jedných číslach a poisťovne hovoria o druhých číslach. Existujú minimálne tri údaje. My, samozrejme, ich môžeme mať len zo zberu buď z verejných lekární, buď z poisťovní, pán poslanec, alebo ich môžeme mať od tých, ktorí sem dodávajú lieky. Iné vlastne ťažko by sme mohli mať. Samozrejme, že tieto tri údaje sa podstatne líšia, ešte ich oddeľme na lieky receptové a lieky, ktoré sa dodávajú do ústavných lekární. Ja som tu hovoril zásadne o receptových liekoch a chcem uviesť, že tieto čísla medzi nimi nie sú rovnaké, máme s tým problémy.

Okrem toho jednou takou metodickou chybou je to, že napríklad poisťovne hovoria len o dlhu za lieky po čase splatnosti faktúr, kým distribútor hovorí o dlhu od obdobia, keď to dodá, to znamená, že tu máme metodické nedostatky. My však máme z poisťovní, a pravdepodobne vy nebudete spochybňovať čísla poisťovní, z poisťovní podľa vyfakturovaných liekov dali nám údaje, že ten dlh je nižší, ako bol v roku 1998, ale môžeme si skutočne tieto údaje porovnať. Takže nemôžem skutočne tu pripustiť, aby som neoponoval veľmi dôrazne, že 8,5 mld. vznikol dlh za obdobie, keď ja som ministrom.

Samozrejme, že takisto, pokiaľ by ste chceli tvrdiť, že krízovou kategorizáciou vznikli straty, nutnosť predpisovať drahšie lieky a tak ďalej, museli by ste možno dokázať kvantifikáciou. A keďže globálne čísla hovoria o poklese zadlženosti, tak ťažko tomu sa dá asi uveriť, pretože pokiaľ celkový dlh klesol, tak ako by mohla kategorizácia dopadnúť naopak, nárastom nákladov.

K tomu preexpirovaniu, to je vážna vec, čo ste uviedli. Skutočne kategorizácia, ktorá príde neočakávane a lekárnici majú málo času si upraviť zásoby, tak to môže mať tie následky. Len treba veľmi objektívne povedať, lebo túto vec som konzultoval, že v minulom roku lekárne prakticky nemali žiadne zásoby a k žiadnemu preexpirovaniu liekov, až na nejakých objemoch iste, ale nie veľkých, nedošlo. Takže keď sa na to objektívne pozriete, tak je to tak.

Zásadne, samozrejme, neviem, odkiaľ ste citovali, že 27. januára, pán poslanec, údajne som uviedol, že nedostatok financií budem riešiť najmä kategorizáciou. Ja by som bol veľmi rád, keby ste eventuálne povedali, kde som to povedal. Viem, že to uviedla pani redaktorka Paulínyová v Markíze, ale to nie sú moje slová, to bol jej komentár, že ja to chcem tak robiť, ale nikdy som také slová nepovedal. Takže to je ťažké. Nechcem povedať, že je vinná redaktorka, ja neviem, odkiaľ ona zobrala tento údaj, ale takéto niečo som nikdy nepovedal.

Pokiaľ ide o poisťovne, že ony majú dohodovať ceny. Viete veľmi dobre, že tak je v niektorých systémoch. Nakoniec to pravdepodobne vyústi tak, pretože dnes sme hovorili so správnou radou Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zastávam názor, že pokiaľ zdravotná poisťovňa prepláca výkony za zdravotnú starostlivosť, má aj vstupovať do tvorby cien a má aj vstupovať do toho, s kým vlastne tú zmluvu uzatvorí. Samozrejme, že takú kompetenciu môže získať len postupne, pretože vyžaduje určitú reguláciu a určité legislatívne prostredie.

Či sú východiská rozpočtu na rok 2000 horšie ako v roku 1998. Samozrejme, to je váš osobný názor, ja ho rešpektujem, ale nemôžem s tým súhlasiť, pretože pokiaľ budete spochybňovať tie mimorozpočtové zdroje, ony sa budú dávať spochybňovať do tej chvíle, pokiaľ neprídu. Ale musím povedať, že mimorozpočtové zdroje na prvý kvartál máme, pán poslanec, a pokiaľ prídu všetky tie mimorozpočtové zdroje, tak si vás dovolím upozorniť, že platba štátu, keby boli regulárne, prešli cez rozpočet, len, žiaľbohu, nepodarilo sa to, to je pravda, ale nepovažujem to za žiadnu svoju zbabelosť, že som tu nevystúpil, pretože som vyvíjal úplne iné mechanizmy, ako sú mechanizmy v koalícii, aby som získal peniaze, nie kritizovaním vlastných spolubojovníkov vo vláde alebo, nedajbože, vo vlastnej koalícii. Tie peniaze tu budú a pokiaľ sa teda naplnia tie ambície, odvod štátu by bol na úrovni 411 korún v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, keď to bolo okolo 280, ako iste viete. Iste, to môžete spochybňovať, že to nepríde a nikdy to nebude v tejto sume, hovorme o tom v čase reálnom, v tomto reálnom čase, ako to je, tie peniaze zatiaľ v tejto úrovni sú v prospektívnych rozpočtoch, pán poslanec.

Samozrejme, že pani poslankyňa Aibeková mala viacero pripomienok. Ja by som si dovolil reagovať, samozrejme, len na niektoré. Už som uviedol, že sme vytvorili pravidelné rokovania, pokiaľ sa ich budete napríklad chcieť zúčastniť, máme ich rozplánované s tými rôznymi asociáciami a nevylúčime nikoho, nemáme obľúbených, ako ste uviedli. Ale tak to neberiem, áno, že máte takýto názor. Ktorákoľvek asociácia bude mať chuť sa zúčastniť rokovania, môže si o to požiadať, môže navrhnúť program a sme pripravení o tom rokovať. Takže by som nepovažoval za správne, ak by som si nedovolil korigovať vašu predstavu o obľúbenosti alebo neobľúbenosti. O tom rozpočte a zbabelosti som hovoril.

O stomatológii, no veľmi úprimne. Samozrejme, že stomatológovia očakávali, že tým, že začne platiť nový Liečebný poriadok, okamžite zmeníme cenové výmery a okamžite zmeníme cenu bodu. Nie, tie výkony sú presne ohodnotené bodovo a stomatológovia, samozrejme, usilujú, aby mali cenu bodu okolo 1,10 Sk a teraz v poslednej fáze až 1,50 Sk. Cena bodu a maximálna cena výkonu. My sme však povedali, že pre január minimálne platí financovanie ako v decembri 1999, a teda tie podmienky, podľa ktorých mohli účtovať, podľa ktorých mohli pracovať, sa nezmenili a nebol dôvod, aby to začali vykladať ako neusmernenie. Pretože až dohodneme, a to je opäť cenové opatrenie na ministerstve financií, pani poslankyňa, dnes budeme hovoriť, aká výška bodu bude, koľko halierov a potom to môžeme, samozrejme, cenovým opatrením vydať. Takže asi toľko k tomu.

Bol by som rád, keby skutočne ešte raz som sa pokúsil, už som uviedol pani poslankyni Keltošovej na hodine otázok, že, samozrejme, nenamietam alebo nerozporujem, že niektoré veci procesne sme mohli zvládnuť lepšie pri vydávaní nariadenia vlády. A v žiadnom prípade, som tomu vzdialený, aby som zvaľoval chybu len na Obzor. Myslím si, pani poslankyňa, a to pravdepodobne uznáte i vy napriek svojej kritickosti, že absolútne neobstojí, aby táto inštitúcia vydala zoznam, ktorý nie je autorizovaný. Nehnevajte sa, ten zoznam vyšiel a urobil problémy. Pritom však chcem povedať, že štandardným postupom, a to sú zúčtovacie diskety, sa informácia o platnom nariadení vlády dostala pred 1. februárom nielen do lekární, kde potom ich nepustí, aby to inak účtovali, ale prostredníctvom softvérových firiem, ktoré majú zmluvy so svojimi lekármi, ktorí majú dnes všetci počítače, aj lekárom prvého kontaktu. Iste by bolo bývalo elegantnejšie, keby tie zoznamy boli vydané presne a tak. Ale nechcem vám pripomínať, že sa to nepodarilo v minulosti dvakrát ani vám, ale súhlasím, pani poslankyňa, malo to byť.

Ale chcem povedať jednu vec, že napriek všetkej kritike tá konštrukcia, a pokiaľ by napríklad pán poslanec Maxon súhlasil, mohli by sme ju prejsť, tú konštrukciu tvorby nariadenia vlády a tvorby cien a tvorby možnosti zmien, zmeny ceny dennej definovanej dávky, čo je diskusia odborná, ktorú ťažko by sme tu zvládli na tejto pôde. Veľmi rád ju, takúto pôdu, na takéto rokovanie pripravím. Dúfam, že nezaspal vďaka môjmu preslovu tu, samozrejme, a pozývam ho, aby sme o týchto veciach podiskutovali na pôde ministerstva zdravotníctva, kde by som sa možno rád pokúsil zvrátiť tie jeho názory, ako nekvalifikovane robíme naše opatrenia. Pretože chcem uviesť aspoň jednu vec okrajovo. Neviem, či to povedal pán poslanec, musel by som si to pozrieť, ale že sme tu nepovedali ani jednu vec, ani čo sme urobili, ani aký návrh opatrení teda sme prichystali.

Dovoľte mi, aby som len spomenul tie veci, ktoré už boli urobené a niektoré sa tu už aj uviedli na vyvedenie tej situácie, pán poslanec, z tej krízy. Krízu sme vyhlásili, pán poslanec, začiatkom minulého roku, takže si myslím, že to je v poriadku. Zákon číslo 273 sme robili, započítavanie pohľadávok, pán poslanec, a okrem toho sme vyriešili problém prevzatia záväzkov za poisťovňu Perspektíva. V zákone číslo 140 sme napríklad mali na pamäti podporu generických výrobkov našich výrobcov. V cenových opatreniach sme nasmerovali 28 až 30 % zdrojov na lieky, ktoré sa vydávajú v lekárňach. Áno, aj v exekučnom zákone, pretože tá situácia bola taká vážna, že boli by nám skolabovali mnohé zdravotnícke zariadenia kvôli exekúcii, pretože, žiaľbohu, nevieme sa vysporiadať s tými dlhmi v takom rýchlom časovom slede, ako by sme to potrebovali. A tak isto aj v Trestnom zákone sa presadilo, že neplatenie poistného je trestný čin. Teda tu sa urobilo na úrovni legislatívy 5, 6 alebo koľko opatrení. Samozrejme, že než to legislatívne opatrenie účinkuje, než má efekt, treba chvíľu vyčkať.

No a k tým veciam, ktoré máme ambíciu, aby sa to zlepšilo, pán poslanec, iste ste nemohli nepostrehnúť jednu zo zásadných vecí, ktorú potrebujeme vyriešiť, to je splátkový kalendár starých dlhov a v tom celom reťazci, ako som hovoril, ktorý je zložitý, ktorý môže mať niekoľko zásahov, sme urobili a budeme zlepšovať napríklad preskripčné a indikačné obmedzenia pri preskripcii liekov, zosúladenie zmien maximálnych cien s vydávaním nariadenia vlády. A odzneli tu slová, ako môžeme hodnotiť, že už je to dobré, kvalitné. Naopak, hovoríme, že to stále má chyby, ale vidíme pozitívne veci aj od 1. februára. A pravdepodobne budete súhlasiť so mnou, ak napríklad za Lipanthyl, kde v nariadení vlády bolo uvedené, že bude doplatok 154 korún, okamžite po 1. februári cena tohto lieku klesla, takže doplatok je 16,50. Keby ste mi potom uviedli, ktoré stúpli, bol by som rád. Norvasc, tabletky zo 103 korún, doplatok 20 korún. A dokonca niektoré lieky, na ktoré bol doplatok, napríklad Aricept 1 176 korún, je nulový. Zoznam je k dispozícii, pokiaľ máte oň záujem.

Ešte by som chcel krátko povedať k tomu, čo hovoril pán poslanec Kalman, pretože viem o tom, pán poslanec, že ste oslovili Lekársku komoru a že vám vypracovali dobrý materiál. A musím povedať, že v žiadnom prípade tento materiál nie je v kontradikcii s postupom ministerstva zdravotníctva. Žiaľbohu, niektoré tie kroky, ktoré sú tam uvedené, vyžadujú mimo iného a vyžadovali by aj zmeny v ústave. Tak ako ste si ich pozreli, napríklad príplatky za recept, ktoré Lekárska komora presadzuje. Ale, a to aj spolu pre pána poslanca Kačica chcem uviesť aj vám, že platby a dĺžka splatnosti sa určite zlepšila v porovnaní s polovicou roku 1999, že tá symetrickosť platieb je určite iná ako predtým. Samozrejme, nie je to ideálny stav. Na to robíme to mesačné stretávanie s poisťovňami a s poskytovateľmi, kde si vzájomne títo porovnávajú, aký bol výber a kam dali peniaze. Len takýmto spriehľadnením tokov sa môže nastoliť finančná disciplína poisťovní, ktoré, treba povedať, že aj dnes aj protizákonne odosielajú na zdravotnícke zariadenia vrátane lekární peniaze neskôr, ako im ukladá zákon. A určite s tým nemôžeme súhlasiť.

Pokiaľ som nestačil zodpovedať, nezachytil som alebo som bol nedokonalý, na záver chcem poprosiť ktoréhokoľvek, kto uzná za vhodné ktorúkoľvek z týchto tém, sme pripravení sa pokúsiť odborne ponúknuť vysvetlenia na ministerstve zdravotníctva. Budem rád, keď sa ohlásite a budeme si môcť nejaké veci vysvetliť. Uviedol som už predtým, že nariadením vlády je možné korigovať chyby, ktoré sú v zozname, ale nielen chyby. Reagovať veľmi flexibilne na zmenu v ekonomickej situácii krajiny, na zmenu v odborných znalostiach pri indikáciách alebo vývoji nových liekov. Myslím si, že ten proces liekovej politiky je úplne dnes v inej polohe ako predtým.

Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu ministrovi za vystúpenie v závere rozpravy.

Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

koncepcia reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike.

Materiál ste dostali ako tlač 464 a spoločnú správu výborov ako tlač 464a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Materiál uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

Nech sa páči.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 859 z roku 1999 zo dňa 6. 10. 1999 zobrala na vedomie návrh koncepcie reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike a rozhodla ju predložiť na verejnú diskusiu a poverila ma odôvodniť tento návrh v Národnej rade Slovenskej republiky. Naplnila tak jednu z najdôležitejších úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, a to, že sa predloží riešenie sociálneho poistenia Slovenskej republiky.

Koncepcia sa dotýka jedného z významných ústavných práv občana Slovenskej republiky vyjadreného v článku 39 ods. 1, a to je právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Sociálne poistenie prekrýva práve túto životnú udalosť, keď občan nemôže mať trvalý príjem z dôvodu svojho veku, nemoci a úrazu. Osobne si myslím, že je to jeden z najzásadnejších materiálov o smerovaní sociálnej politiky v našej krajine. Totiž od spôsobu usporiadania sociálneho poistenia sa bude odvíjať nákladovosť ostatných častí sociálnej politiky.

Základný cieľ, ktorý sme si postavili, je vytvoriť taký systém účasti na sociálnom poistení, ktorý bude minimalizovať počet občanov, ktorí budú odkázaní na formy sociálnej pomoci či niektorých častí sociálnej štátnej podpory. Zároveň chceme vytvoriť taký systém sociálneho poistenia, ktoré sa svojou adresnosťou a riešeniami začne približovať možnostiam seniorov vo vyspelom svete. Nikde vo svete totiž len základný systém sociálneho poistenia dôstojnú životnú úroveň v prípade vzniku sociálnej udalosti nerieši komplexne, ale len sčasti, až súhrn riešenia celkovej sústavy zabezpečuje primerané hmotné zabezpečenie občanov.

To hlavné, čo koncepcia prináša, je zosúladenie vecného riešenia s inštitucionálnou a finančnou prípravou, kde sa už prvé kroky urobili a život dokázal, že sú správne. Koncepcia chce priniesť prioritu dlhodobých cieľov riešení pred okamžitými krokmi a zároveň uviesť ich do vzájomného súladu. Koncepcia chce tiež zosúladiť vzťahy v rámci jednotlivých súčastí sociálnej politiky, konkrétne medzi sociálnym poistením, štátnymi sociálnymi dávkami, sociálnou pomocou a medzi sociálnym poistením a zamestnanosťou.

Ukazuje sa, aj celospoločenská diskusia, ktorá prebiehala od 6. 10., potvrdzuje, že pre Slovenskú republiku je len jedna reálna alternatíva zmiernenia deficitu verejného financovania v oblasti sociálneho poistenia, ktorá bude predovšetkým rešpektovať tieto rozhodujúce kroky.

1. Zaviesť nový významne fondovo orientovaný systém.

2. Nastaviť príslušné parametre sociálneho poistenia, t. j. dôchodkový vek, podmienky nároku ako vzájomnej väzby na otázku dôchodkového veku.

3. Riešiť koordinované väzby príspevkového a daňového zaťaženia fyzických a právnických osôb.

4. Modifikovať makroekonomický profil, to znamená hospodársky rast, infláciu, zamestnanosť, migráciu a demografiu.

Vážené panie poslankyne a páni poslanci,

pretože táto otázka by mala byť v konečnom dôsledku otázkou, o ktorej rozhodne vláda, diskusia k tomuto bodu bude podnetom k tomu, aby vláda Slovenskej republiky dopracovala túto koncepciu o vaše pripomienky a vláda prijala rozhodnutie o tom, akým smerom pôjde koncepcia reformy sociálneho poistenia.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie správy a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov Štefanovi Rusnákovi, podpredsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec Š. Rusnák:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené panie kolegyne,

vážení páni kolegovia,

z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie predkladám spoločnú správu o výsledku prerokovania koncepcie reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike (tlač 464) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o koncepcii reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky po prerokovaní koncepcie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 30. novembra číslo 481 z minulého roku pridelil koncepciu reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike na prerokovanie trom výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola koncepcia pridelená na prerokovanie, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky predmetnú koncepciu vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 11. januára tohto roku číslo 308, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením z 26. januára tohto roku číslo 89 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 31. januára tohto roku číslo 158, a to s doplňujúcimi návrhmi uvedenými v ich uzneseniach.

Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali predmetnú koncepciu v lehote určenej rozhodnutím predsedu. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré koncepciu prerokovali, vyplývajú pre Národnú radu Slovenskej republiky tieto návrhy:

1. odporučiť vláde Slovenskej republiky koordinovať harmonogram reformy sociálneho poistenia tak, aby zákon o sociálnom poistení nadobudol účinnosť 1. 2. 2002,

2. požiadať vládu Slovenskej republiky definovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky zdroje finančného krytia reformy sociálneho poistenia Slovenskej republiky.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky ku koncepcii reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike (tlač 466) vyjadrených v uzneseniach uvedených v druhej časti tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky koncepciu vziať na vedomie.

To je všetko. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zároveň vás prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcu výborov.

Páni poslanci, panie poslankyne, ešte skôr ako otvorím rozpravu k tomuto bodu, dovoľte niekoľko organizačných pokynov. Dnes budeme rokovať do 18.30 hodiny vzhľadom na to, že potom je v Parlamentke program, na ktorý má väčšina poslancov ďalšie pozvánky. Zajtra budeme rokovať od 9.00 hodiny do 14.00 hodiny bez obedňajšej prestávky a potom ďalej budeme pokračovať v rokovaní tejto schôdze od 13.00 hodiny v utorok na budúci týždeň.

Zároveň otváram rozpravu k tomuto bodu. Ako prvý v zmysle § 28 rokovacieho poriadku požiadal o slovo podpredseda Národnej rady pán Andel. Dávam mu slovo.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

koncepciu reformy sociálneho poistenia (tlač 464) vnímam ako ďalšiu etapu transformácie sociálnej sféry, ktorá reprezentuje kontinuitu zmien začatých v rokoch 1990, 1992 a následne v roku 1996, ktorá vychádza z programového vyhlásenia vlády, a jej cieľom je dlhodobé systémové pretváranie sociálneho zabezpečenia na sociálne poistenie. Správu považujem za komplexne spracovanú, ktorej hodnota je v tom, že prirodzene nadväzuje na stav a smerovanie z minulosti a svoju úspešnosť vidí okrem iného v požiadavke celonárodného konsenzu, aby každými novými voľbami neprichádzala nová koncepcia reformy. Dôležitá je aj skutočnosť, že sú rešpektované súčasné európske a svetové megatrendy z hľadiska cieľového stavu.

Súčasný systém sociálneho poistenia sa opiera o štyri piliere, ktorými sú nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, doplnkové dôchodkové poistenie a odškodnenie pracovných úrazov a chorôb z povolania. Pripravovaná koncepcia vymedzila všetky kategórie širšie a poslednú zmenila na všeobecné úrazové poistenie.

K predloženej koncepcii mám viacero pozmeňujúcich pripomienok, resp. doplňujúcich návrhov. Koncepcia predložená vládou Slovenskej republiky v novembri 1999 do Národnej rady považuje metódu priebežného financovia dôchodkov, v ktorom pracujúce obyvateľstvo platí dôchodky dôchodcom za devastujúcu cestu tak pre vládu, ako aj občanov, tak pre ekonomiku, ako aj pre sociálnu politiku. S týmto názorom zásadne nesúhlasím. Jej devastáciu vnímam v prvom rade vo vzniku deficitu, keď klesá počet prispievateľov, čiže pracujúceho obyvateľstva, a narastá počet poberateľov, čiže dôchodcov. Ak rastie priemerný vek, znamená to, že obyvatelia majú dlhšiu etapu aktívneho života. Slovensko patrí medzi tri krajiny Európy s najnižšou hranicou dôchodkového veku a trend zvyšovania tejto hranice s rastúcou hranicou strednej dĺžky života zatiaľ ignorovalo. Túto devastáciu preto možno jednoducho zvrátiť posunom hranice odchodu do dôchodku. Otázkou je, či sa môže táto hranica posúvať teraz, keď je taká vysoká miera nezamestnanosti.

Po druhé takýto názor nemá oporu a skôr naopak verejná mienka tvrdo bojuje proti takémuto zavedeniu. Nakoniec aj my sme sami proti tomu v podobných intenciách, ako sa vyjadril kolega poslanec Zlocha, keď zdôvodňoval túto problematiku a vlastne sa spýtal, alebo ja sa pýtam, či priamo z pracovného procesu by sme mali ísť do hrobu.

Neperspektívna situácia nastala aj v doplnkovom dôchodkovom poistení, nemocenskom poistení a v odškodnení pracovných úrazov. V tomto zmysle sú základnými dôvodmi reformy jej deficitnosť v budúcich rokoch, nespravodlivosť pre ekonomicky silné obyvateľstvo, malý motivačný priestor a malá transparentnosť súčasného modelu. S tým by sa dalo súhlasiť. Nesúhlasím však s konštatovaním, že hlavnou príčinou súčasnej krízy je nepriaznivý demografický vývoj charakterizovaný znížujúcou sa pôrodnosťou, predĺžujúcou sa dĺžkou života a všeobecným starnutím obyvateľstva. Protestujem proti tomu, aby bola predĺžujúca sa dĺžka života a produktívneho veku považovaná vo vládnej koncepcii za negatívny vývoj vo vzťahu k čomukoľvek. Celosvetovo sa zastáva názor, že model priebežného financovania je deficitný, keď klesne podiel prispievateľov príjemcov dávok pod hodnotu 2:1. Posunom vekovej hranice odchodu do dôchodku je možno tento pomer zachovať. Túto hranicu je možné bez záporných dôvodov posunúť, keď vláda vytvorí podmienky na dlhodobý a systémový pokles počtu nezamestnaných.

Na Slovensku je tiež diskriminácia vo vekovej hranici odchodu do dôchodku medzi ženami a mužmi, ktorá je ovplyvňovaná aj počtom detí, o ktoré sa ich matka stará. Zrejme za tento svoj názor nezískam veľké sympatie u nežnejšej časti nášho obyvateľstva. Odstránenie tejto diskriminácie vytvára tiež priestor na udržanie uvedenej magickej hranice 2:1. V Európe túto diskrimináciu mnoho štátov už odstránilo, pričom jednotlivé štáty zhodne argumentovali dlhším priemerným vekom žien ako mužov a všeobecne vyššou vitalitou žien než mužov rovnakého veku v starobe. Preto je v dnešnom svete uprednostňovanie žien pred mužmi pri určení vekovej hranice odchodu do dôchodkov paradoxom.

Pýtam sa, či by bola politická vôľa posunúť túto hranicu, aká by bola reakcia odborov, aká by bola reakcia samotných žien. Nebude v súčasnej situácii nárastu nezamestnanosti výsledkom dosah na štátny rozpočet negatívny? Môže sa ľahko stať, že to, čo sa ušetrí na dôchodkoch, sa premrhá v podpore v nezamestnanosti a v sociálnych dávkach.

Silné diskriminačné pnutie vzniká aj v nemocenskom poistení. Je dôsledkom toho, že ekonomicky silné obyvateľstvo z dôvodu ochrany pred poklesom príjmov v čase choroby čerpá dovolenku, resp. chodí do práce so všetkými negatívami na ich zdravie a na ohrozenie zdravia spolupracovníkov a napríklad i spolucestujúcich v dopravných prostriedkoch. Na strane druhej je veľká skupina zamestnancov, ktorým nemocenské dávky kryjú pracovné príjmy, a preto je pre nich výhodné ochorenie zneužívať. Čo považujem za pozitívum reformy, že sleduje trend diverzifikácie zdrojov na krytie dôchodkov a v prvom rade tlak na vytváranie zdrojov dlhých peňazí. Tento trend je celoeurópsky, resp. celosvetový, a preto mnohé silné ekonomiky prešli a prechádzajú reformou, ktorá vytvára viac zdrojov na financovanie sociálneho zabezpečenia, zaisťuje zásluhovosť, adresnosť a transparentnosť a dlhé peniaze majú aj ďalší multiplikačný sociálny efekt spočívajúci vo využití týchto peňazí na rozvoj bytovej výstavby.

Koncepcia prináša na jednej strane viaczdrojové financovanie, ale na druhej strane nerieši problém nároku na konkrétnu výšku dôchodku vo väzbe napríklad na mzdu, hrubý domáci produkt, výšku štátneho rozpočtu alebo iný ukazovateľ. Všeobecne konštatuje, akú úroveň by mala dosiahnuť, ale ju nezaručuje. Aj po jej prijatí nebude mať prispievateľ istotu, aký vysoký bude jeho dôchodok a akú životnú úroveň voči pracujúcemu obyvateľstvu mu štát o 10, 20, resp. 30 rokov zaručí. Prognóza sa síce zmieňuje o predstave, že by dôchodca mal dostať približne 50 % zo svojho čistého príjmu ako zamestnanca hodnoteného za celý produktívny vek a ďalší doplnkový dôchodok až do výšky 25 % uvedenej hranice. Ale pevná väzba tu nie je vymedzená. Odpoveď ponecháva v kompetencii vlády na jej aktuálne každoročne rozhodnutie pri návrhu rozpočtu. Chýbajúce zdroje štát predpokladá získať zvýšením príspevkov zo strany zamestnávateľov, zamestnancov a prerozdeľovacími mechanizmami, hlavne z príjmu štátneho rozpočtu, sprísnením podmienok na mzdy, nároku na dôchodok, znížením výšky dôchodku poskytovaných podľa dnešného modelu a implementáciou kapitalizácie.

Prvé signály z Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, ktoré tlmočil jej prezident Peter Gajdoš v oficiálnom stanovisko koncom januára, vyjadrujú protest proti ďalšiemu poistnému zaťažovaniu zamestnancov, keď sa tým aj tak nezlepší stále klesajúca životná úroveň našich dôchodcov. Týmto opatrením vláda predpokladá, že prostriedky na výplatu časti dôchodkov v budúcnosti musia byť akumulované počas obdobia do začiatku výplaty týchto dôchodkov, t. j. ich kapitalizáciou. Súčasná solidarita v priestore, medzigeneračný transfer, resp. priebežné financovanie sa nahradí solidaritou v čase, odloženou spotrebou, akumuláciou zdrojov. S tým možno súhlasiť. Ale prečo sa na krytie nedostatkov súčasného modelu nevyužijú prostriedky z privatizácie, veď to sú práve prostriedky, ktoré vytvorila generácia dnešných dôchodcov?

Ďalšou vecou, s ktorou nemožno súhlasiť, je odstránenie súbehu príjmu z dôchodku a príjmu z pracovného procesu. Koncepcia hovorí, že pracujúci dôchodca berie prácu tým, ktorí prispievajú na jeho dôchodok. Protestujem proti takémuto stanovisku. Dôchodca, keď bol v produktívnom veku, priebežne financoval prostredníctvom štátneho rozpočtu dôchodcov, preto keď sa niekto rozhodne poberať v dôchodkovom veku dôchodok, treba to rešpektovať a zaistiť mu naň nárok bez ohľadu na to, či pracuje alebo nepracuje. Problém percenta nezamestnaných je o niečom inom. Je úlohou vlády priniesť do hospodárstva rozvojové impulzy a podstatne dlhodobo systémovo znižovať nezamestnanosť na hranici 3 - 6 % a vtedy nemôže pracujúci dôchodca ohrozovať počet voľných pracovných miest.

Transformovať bude potrebné aj doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré bolo zavedené len od roku 1996. Dôvod spočíva v tom, že súčasný nízky počet poistencov vyplýva zo zlej ekonomickej situácie zamestnancov, zamestnávateľov, ako aj vo väzbe medzi nimi predpísanej zákonom. Koncepcia však ignoruje od pocitu určitej nedôvery stabilitu tohto systému. Čo keď sa štát rozhodne túto formu zrušiť alebo transformovať a prispievatelia na tom opäť stratia? Zastávam názor, že určitá nedôvera v stabilitu dávok štátu sa dá preklenúť posilnením postavenia komerčného sektora a paralelne vytvorením osobitných kontrolných orgánov na najvyššej úrovni, zvyčajne podriadených predsedovi parlamentu. Vo vyspelých ekonomikách existuje takáto celá sieť garancií, ktorými vyspelé štáty, kde už reforma prebieha, podporujú dôveryhodnosť nového systému.

Moje znepokojenie tiež priamo súvisí aj s nedôverou v novo pripravovaný zákon o Úrade pre finančný trh, ktorý by mal podľa pôvodného legislatívneho zámeru zásadným spôsobom skvalitniť štátny dohľad nad poisťovňami, ale zrejme sa tak nestane, tak ako sa to nestalo v prípade Úradu verejného obstarávania, a stane sa politickým a nie nezávislým vysoko profesionálnym úradom.

Reforma predpokladá, že všetky druhy sociálneho poistenia vrátane dôchodkového musia byť v ingerencii verejnoprávnych inštitúcií. Vychádza z modelu prísneho oddelenia štátu od súkromného sektora. Toto však nie je súčasným megatrendom, pretože sa všetky formy vlastníctva vlastne už zrovnoprávnili a podnikať je možné so všetkým a vo všetkom, teda aj s dôchodkovým poistením. Na nedávnej medzinárodnej konferencii o poisťovníctve koncom januára pani ministerka financií Brigita Schmögnerová prisľúbila, že vláda je ochotná vytvoriť aj priestor na poskytovanie týchto produktov súkromnými poisťovacími spoločnosťami. Treba však nájsť mechanizmus kontroly, ktorý zamedzí, aby nahromadené prostriedky v komerčných poisťovniach nebolo možné zneužiť. O východisku som už hovoril, je ním vymenovanie a výber profesionálov do všetkých riadiacich a rozhodovacích funkcií nezávislých výkonných a dozorných orgánov nad sociálnym poistením.

Kolegyne, kolegovia, posledná vec, ktorá úplne absentuje v koncepcii, je väzba na sociálnu sieť. Mám tým na mysli problémy, ktoré súvisia so zaťažením štátneho rozpočtu dávkami poskytovanému rómskemu etniku, z ktorých mnohí celý život nepracovali a ich podiel sústavne prudko narastá. Nedomnievam sa, že by sa v koncepcii mal objaviť akýkoľvek rasový a diskriminačný prvok, ale som presvedčený, že by koncepcia mala vymedziť priestor na harmonizáciu s dávkami sociálnej siete, ktorý by zabezpečil významný rozdiel príjmov medzi tými, ktorí celý život pracovali alebo podnikali, a medzi tými, ktorí celý život len poberali sociálne dávky.

Ďakujem za pozornosť.