Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Tkáča sa hlási šesť pánov poslancov, posledný je pán poslanec Halmeš. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Kozlík.
Poslanec S. Kozlík:
Ďakujem pekne.
Myslím si, že pán poslanec Tkáč správne otočil ten pohľad vstupu do Európskej únie alebo prístupového procesu do oblasti ekonomických a sociálnych vzťahov, pretože tie nesporne sú meritórne. Prekážalo mi na vystúpení pána Migaša, že zúžil svoj pohľad skôr na ten legislatívno-právny rámec. A je mi veľmi ľúto, že zaznelo viac falošných tónov, trebárs aj to oslovenie opozície. Ja si myslím, že keby parlament nie počúval, ale načúval, aspoň načúval opozícii, tak by nemohlo dôjsť k takému katastrofálnemu vývoju a pádu slovenskej ekonomiky do takej hlbokej krízy, v akej sa v súčasnosti nachádza.
Už pri programovom vyhlásení vlády sme avizovali, že pokiaľ vláda bude voliť taký postup, ktorý bude viesť ku kriminalizácii podnikateľskej sféry, k spochybneniu podnikateľskej sféry, pokiaľ bude kumulovať neuvážené a neprimerané cenové rasty, daňové nárasty, dovoznú prirážku, ktoré sa následne spolu s chaotickými krokmi objavili v páde slovenskej koruny, nemusel by nasledovať dramatický vývoj v oblasti nezamestnanosti. Upozorňovali sme na škodlivosť spochybňovania výstavby infraštruktúry alebo projektov v oblasti infraštruktúry.
Takže pán poslanec Tkáč, myslím, tieto rozmery správne naznačil. Myslím, že parlament sa musí zapodievať aj programovými dokumentmi, ako vyviesť Slovensko zo súčasnej krízy, ako namodelovať konkrétne projekty hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Parlament ako politický orgán má mať aj politickú zodpovednosť kontroly nad politickým vývojom na Slovensku. Je absurdné, ak predseda vlády si urobil z politickej príslušnosti holubník.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela doplniť tú časť vystúpenia pána poslanca Tkáča, v ktorej hovorí o určitej kontinuite, pokiaľ ide o programy a kroky bývalej vlády a súčasnej vlády. Myslím si, že to je jedna z mála oblastí, kde táto vláda postupuje kontinuálne v zahraničnej politike.
Chcem upozorniť na súčasné predsedníctvo Portugalska. Ja sa pýtam, prečo nemôžu mať poslanci napríklad v slovenčine materiál o portugalskom predsedníctve, pretože presne v tomto polroku portugalské predsedníctvo sa venuje horúcej téme, ako je nezamestnanosť v Európskej únii. A my o tomto nevieme alebo vieme len veľmi málo. Spomínajú sa konkrétne projekty, ktoré sa budú pripravovať pre skupiny nezamestnaných v Európskej únii. Portugalsko pripravuje projekty pre ženy, pre zdravotne postihnutých, pre absolventov škôl. Hovorí sa aj o financovaní týchto projektov, o odbornom servise. Ja si myslím, že by sme mali zachytiť tento trend a mali by sme informovať minimálne gesčný výbor o tomto programovom dokumente a naladiť už aj našu legislatívu na závery portugalského predsedníctva, resp. zasadnutia Európskej rady v Lisabone, ktoré bude, myslím, v marci 10. - 11. marca, na budúci mesiac. Takže sú možnosti. Nemusíme byť euroskeptici, ale potrebujeme mať o tom pravdivé, rýchle a podrobné informácie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
pán podpredseda vlády,
vážená Národná rada,
terajšia vládna koalícia s obľubou hovorí, že my sme sabotovali, že sme nič nerobili pre vstup Slovenska do Európskej únie alebo že sme to dokonca sabotovali. To je, samozrejme, naivné klamstvo. Ak by sme napríklad v rezorte životného prostredia nič nerobili, tak vás ubezpečujem, že v roku 2004 z dôvodu nesplnenia podmienok v rezorte životného prostredia vstup Slovenska do Európskej únie by bol iba zbožným želaním.
Určite po roku 1990 nebol stav v ochrane a tvorbe životného prostredia na Slovensku dobrý, ale môžem vás ubezpečiť, že od začiatku sme venovali veľkú pozornosť príprave zákonov, a to bol základ, a potom, samozrejme, aj príprave rôznych programov. Často som sa veľmi čudne cítil, keď na rôznych stretnutiach v rámci asocionovaných krajín, niektoré sa vychvaľovali programami, čo chcú robiť, a my sme to už dávno robili. Veď my sme napríklad zákon o prístupe k informáciám mali ako jediná krajina z transformujúcich sa krajín v oblasti životného prostredia. Zákon o hodnotení vplyvov na životné prostredie sme mali od roku 1994. A môžem si dovoliť tvrdiť, že legislatíva na ochranu ovzdušia, ochranu vôd, územné plánovanie a nakladanie s odpadmi bola a je stále na vysokej úrovni. Aj nakoniec podľa programu stačí urobiť len novely týchto zákonov, teda len nejaké menšie doplnky.
V každom prípade bude ešte čo robiť, pretože ešte zostali oblasti, ktorým sa treba venovať, to je napríklad zákon o chemických látkach a prípravkoch a zákon o geneticky modifikovaných organizmoch, ale to už je menšia časť roboty.
A mimo toho len malá zmienka, pre oblasť životného prostredia...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Chcel by som aj ja reagovať pár slovami na vystúpenie pána poslanca Tkáča, hlavne na tú časť, kde sa orientoval na oblasť sociálnu smerom ku krajinám Európskej únie.
Ja si myslím, že veľmi správne definoval význam tejto oblasti. A keď zoberieme súčasnú situáciu v sociálnej oblasti na Slovensku, ja si dovolím tvrdiť a povedať, že práve táto oblasť sa môže stať riziková pri rozhovoroch v príslušnej kapitole. Chcem len informovať v nadväznosti na jeho vystúpenie, že vo výbore pre sociálne veci a bývanie sme podrobne rozoberali s ministerstvom práce celý problém, pripravili sme si určitú postupnosť, vytypovali sme určité priority tak, aby sme skutočne spoločne, to je jedno, či je to opozícia, koalícia, mali určitú aspoň teóriu, ako na to, ako z toho vyjsť.
Chcel by som upozorniť, že máme určité signály z krajín Európskej únie, zo strany niektorých organizácií, ale i podnikateľov, kde prejavujú obavy nad, by som povedal, ohrozením ich trhu práce, ale prejavujú aj obavy nad dumpingovou cenou práce. O to je to problém vážnejší, a preto by som skutočne vyzýval, že by sme, viem, že je to proces, to sa nedá vyriešiť zo dňa na deň, pretože súvisí s ekonomikou, ja by som preto vyzval, aby sme v tých materiáloch veľmi dobre potom rozpracovali hlavne to, ako na to, ako v roku 2000 vytvoriť aspoň legislatívnotechnické podmienky, aby v roku 2001 konečne začal sa tento proces meniť a aby aj naši partneri v krajinách Európskej únie vedeli, že vieme, kde je problém, a vieme, ako ho riešiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Dubovská.
Poslankyňa D. Dubovská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
chcela som sa pôvodne prihlásiť pripomienkou k tomu, čo nám povedal pán predseda Národnej rady Jozef Migaš, ale pán poslanec Tkáč, jeho reč bola naozaj veľmi široká a dal mi priestor vlastne sa vyjadriť k veci, ktorú som chcela povedať. Pod všetko, čo bolo povedané, čo sa týka pozitívneho napredovania smerom k integrácii, sa ihneď podpíšem. Len obávam sa, že niektoré veci sú trošku vzdialené od reality. Tým myslím na politickú a ekonomickú stabilitu. Občania Slovenskej republiky sú pobúrení zvyšovaním cien, stáva sa pre nich luxusom zdravotníctvo a školstvo nasleduje. Toto všetko sú veci, ktoré ich trápia, chýbajú im rozvojové programy. A my tu hovoríme často o riešení nezamestnanosti jedným dychom spolu s tým, že chceme pomôcť príchodu zahraničných investícií. Máme však jeden problém, že zatiaľ sme ich naozaj veľmi nepodporili. A preto si myslím, že aj keď zákony, ktoré boli prijaté, mali byť podporené stabilitou aj vládnej koalície a v ďalšom procese by sa tu nemali nejako rozdrobovať názory. Taktiež je tu ďalšia vec, že ekonomická stabilita súvisí práve s tou politickou. A keď chceme jednotne niečo riešiť, tak musíme v prvom rade riešiť našu koaličnú situáciu, ktorá nie je utešiteľná. Takže ja by som chcela podporiť integráciu cez politickú stabilitu a vyzvať kolegov aj k tej ekonomickej.
Ďakujem. A taktiež aj uznesenie, plne sa s ním stotožňujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Halmeš.
Poslanec F. Halmeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som sa vrátil k vystúpeniu pána poslanca Tkáča dvoma poznámkami. Jedna je, a myslím si, možno ju oceniť, že jeho ústami sa aj prevažná časť opozície pomerne jasným spôsobom hlási k základným hodnotám európskej integrácie, teda aj k programovému vyhláseniu tejto vlády. Nakoniec obdobným spôsobom sa hlásila aj predchádzajúca vláda. A keďže pán Tkáč nebol konfrontačný, nebudem ani ja pripomínať, že nebola to otázka prezentácie programového vyhlásenia minulej vlády, ktorá zabránila alebo ktorá nám neumožnila udržať krok s okolitými krajinami, ale niektoré kroky vo vnútornej politike. A vy ste ich vlastne nepriamo aj naznačili. Možno sa s nimi, s mnohými ani nestotožňuje. Dobre, nech nás priťahuje budúcnosť a ten pohľad do minulosti bude len cez to malé spätné zrkadlo.
Zdá sa, a takto to aj naznačujú európski politici, že pre náš budúci postup, našu jasnú integráciu do Európskej únie je ešte dôležitejšie, aby tu bola štandardná opozícia, ktorá v národnoštátnych záujmoch vyznáva podobné alebo rovnaké hodnoty. To je strašne dôležité aj pri prípadnom striedaní vlád. To je dokonca dôležitejšie, ako keď jedna vláda, ktorá je aktuálne pri moci, sa vehementne hlási k týmto hodnotám, nebola by tu garancia, že na týchto hodnotách bude stáť aj prípadná ďalšia vláda. To súvisí aj so zahraničnými investíciami a dôverou tejto krajiny všeobecne.
Pán poslanec, viac by som chcel polemizovať s niektorými otázkami, ktorými ste sa dotkli nezamestnanosti, a to v porovnaní s prvou republikou. Musím povedať, že vtedy jednak bolo výrazne menej obyvateľov a jednak prevažovalo zamestnanie v agrárnom sektore. Ja viem, že...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kalman, po ňom vystúpi pán poslanec Orosz a potom pán poslanec Weiss.
Pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
dámy a páni,
priznám sa, že pôvodne som chcel vystúpiť len s pozmeňujúcimi návrhmi v súvislosti s predloženým návrhom uznesenia Národnej rady, pretože aj v tomto duchu som sa pripravoval a očakával som, že k tomuto uzneseniu bude alebo vo vzťahu k tomuto uzneseniu bude predložená komplexná správa o súčasnom stave pripravenosti Slovenskej republiky do Európskej únie, predovšetkým z vlády. Očakával som, že takýto materiál bude buď písomný, alebo že ho predloží možno pán podpredseda, pravdepodobne pán podpredseda Hamžík alebo niektorý iný z vlády, ak už nie predseda vlády. Aj preto ma určitým spôsobom vyprovokovali niektoré myšlienky, ktoré zazneli v predchádzajúcich vystúpeniach. A je možno na škodu veci, že keď som požadoval v čase, keď v tejto sieni vystupoval predseda Európskej komisie Romano Prodi, aby sme k jeho vystúpeniu i k orientácii Slovenska vo vzťahu k Európskej únii dali diskusiu, že táto diskusia bola odmietnutá, možnože už vtedy by sme sa boli dohodli, že pri tomto prerokúvaní bodu by sme boli pristupovali komplexnejšie, možno aj na základe komplexnej správy o súčasnom stave a o súčasných zámeroch našej vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii.
Nechcem byť, pochopiteľne, konfrontačný ani ja, aj keď mi nedá, že stále sú, myslím si, že zámerne skresľované niektoré momenty v predchádzajúcom období vo vzťahu k situácii, ktorá je v súčasnom období.
Ešte jednu myšlienku k vystúpeniu pána predsedu Migaša. Myslím si, že v mnohých prípadoch s ním môžem súhlasiť, a ja sa k niektorým momentom vrátim, ale nie so všetkým súhlasím, s tým, čo ste, pán predseda, povedali. Možno aj preto, že vy ste sa spoliehali na to, že vaša správa bude doplnená alebo vaše vystúpenie bude doplnené nejakými ďalšími materiálmi.
Pán poslanec Tkáč ma vyzval, aby som hovoril o niektorých otázkach v súvislosti s tým, aká bola rozpornosť medzi posudkom Európskej komisie a skutočnosťou v Slovenskej republike. Nebudem o týchto otázkach hovoriť. Aj zhodou okolností ten materiál mám pri sebe. Dámy a páni, má 30 strán, kto bude mať záujem, môže si ho odo mňa požičať a môžete sa do toho pozrieť. Sú to skutočne fakty, ktoré si môžete overiť vo vtedajšej štatistike alebo v niektorých iných dôveryhodných materiáloch, z ktorých vychádzala vláda a parlament alebo iné inštitúcie.
Pán predseda Migaš, súhlasím s vami, že výbor pre európsku integráciu pridá na riadení, pridá na dôležitosti svojho poslania tak, aby úlohy zvládol. Priznám sa, dámy a páni, a možno to, čo teraz poviem, možno vychádza z toho, že nie celkom poznám poslanie výboru pre európsku integráciu, ale som presvedčený o tom, že tento výbor je skutočne špecifický a že by mal oveľa viacej predkladať do parlamentu rôzne informácie, rôzne zámery zo svojej činnosti, z činnosti vlády, ale aj z toho, akým spôsobom pôsobí, čo získava, čo by bolo treba prenášať na parlament alebo na Slovenskú republiku z toho, čo získa v zahraničí. Pretože ostatné výbory pracujú, dá sa povedať, permanentne a vyjadrujú sa k jednotlivým dokumentom, jednotlivým návrhom zákona a tam dávajú aj svoje pripomienky, resp. niektoré body si vyčistia. Výbor pre integráciu, myslím si, je špecifický. Aj z tohto pohľadu mi chýba väčšia aktivita výboru vo vzťahu k parlamentu.
Pán predseda Šebej hovoril o tom, že boli spracované niektoré dokumenty, ktoré, keď som sa pýtal kolegyne Keltošovej, ktorá je v tom výbore, mi povedala, že to členovia výboru dostali. Kladiem si otázku: Nemali sme to dostať všetci? Je dosť možné, že tu aj kolovali niektoré materiály, je dosť možné, že som ho nedostal ja alebo niektorí ďalší poslanci, ale mali by sme urobiť všetko pre to, aby sa pravidelne poslanci Národnej rady oboznamovali s novými trendmi, ktoré sú v Európskej únii tak zo strany únie, aj s postupom vlády Slovenskej republiky.
Pán predseda Migaš, povedali ste, že sme zásadne zdynamizovali cestu do Európskej únie po parlamentných voľbách. V poriadku. Ale bolo by treba potom povedať v čom. V čom sme ten proces zdynamizovali? V politických kritériách? Určite mi poviete, že hej. A na základe toho helsinský samit rozhodol tak, ako rozhodol. Dobre. Ale aj tu treba povedať otvorene, že pretrvávajú určité problémy. Pomerne značné problémy. Už pani Dubovská niečo naznačila.
Viete, nám bola pripomínaná otázka politickej nestability predovšetkým v tej politickej kapitole. Pýtam sa: Je dnes jednoznačná politická stabilita na Slovensku? Myslíte si, že Európska únia tendenciu prvých šesť mesiacov vlády písaním čiernych kníh hodnotila za prejav politickej stability? Je politická stabilita v súčasnom období v štruktúrach vládnej koalície? Je politika, pán Halmeš vyzval v súvislosti so štandardnou opozíciou. Má naša opozícia skutočne štandardné podmienky? Veď si len zoberte, koľko ste akceptovali námetov, ktoré boli dávané zo strany poslancov opozície.
Zoberme si inú možnosť. Rovnomerne s politickými kritériami, tzv. kodanskými kritériami, sú kritériá ekonomické. A ja stále tvrdím, že sú predovšetkým rozhodujúce. Iste mi všetci dáte za pravdu, že sme v ekonomických kritériách ustúpili. Ak teda našej, alebo predchádzajúcej vláde bola vytýkaná otázka politickej nestability politických inštitúcií, tejto vláde by mala byť vytýkaná, alebo v tomto smere táto vláda vyrovnáva tento hendikep našej vlády v ekonomických kritériách. Tak skutočne treba povedať, v čom je tá akcelerácia.
Ďalej otázka tretieho významného momentu v integračnom procese, to je otázka legislatívy. Aj v predchádzajúcom období, ako mám informácie, aj v súčasnom období je pozitívne hodnotená zo strany Európskej únie. Pochopiteľne, že sú rezervy. Pochopiteľne, že sa v praktickej činnosti vždy stane, nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách, že ten-ktorý zákon sa z rôznych dôvodov nedá prijať v stanovenom termíne. Veď nakoniec aj pani Keltošová dnes vyčíslila niekoľko zákonov, ktoré už mali byť a neboli.
Dnes som čítal, tuším, v Pravde, pán podpredseda Hamžík písal v súvislosti s tým, že sú niektoré momenty, ktoré v legislatíve zaostávajú. Tak potom sa pýtam: V čom tá absolútna akcelerácia vo vzťahu k integrácii? Preto si myslím, že bolo by dobré, a verím, že pán podpredseda Hamžík vystúpi nie preto, aby sme sa konfrontovali, ale preto, aby sme sa viacej pochopili na základe väčšieho poznania. Pretože aj keď som hovoril o tom, že by sme ako poslanci mali mať správy z výboru aj z vlády častejšie, hovorím to preto, že sa stretávame v našej každodennej práci s ľuďmi, ale aj so zahraničnými partnermi. A že o týchto otázkach, veď je to priorita priorít - európska integrácia. Aspoň ja ju tak chápem a za ňu sa staviam. A preto si myslím, že by sme mali byť skutočne maximálne informovaní nielen cez tlač, nielen to, kto je schopný si čo pohľadať alebo nepohľadať. Aj preto navrhujem v tomto duchu určité zmeny alebo doplnky vo vzťahu k navrhovanému uzneseniu.
Teraz mi dovoľte, aby som sa zmienil o navrhovaných zmenách vo vzťahu k uzneseniu. A budem ešte niektoré otázky komentovať.
Vážené dámy, vážení páni, navrhujem, aby sme v návrhu uznesenia pozmenili alebo upravili pod bodom A. konštatuje, že to, čo je uvedené, po prvé. Tu sa konštatuje, že rozhodnutie Európskej rady z 11. decembra 1999 v Helsinkách o začatí rokovania so Slovenskou republikou o vstupe do Európskej únie je potvrdením akceptácie smerovania nášho vnútorného spoločenského vývoja a zahraničnopolitického úspechu Slovenskej republiky v integračnom úsilí. Chápem to ako zahraničnopolitický úspech Slovenskej republiky ako Slovenskej republiky, ako doterajšieho vývoja v oblasti integrácie.
Dámy a páni, ale ja si myslím, že toto rozhodnutie Európskej rady pre objektívnosť, pre komplexnosť, treba tu jednoznačne povedať, že je to aj zásluhou zmeny prístupu Európskej únie k spôsobu rozširovania samotnej Európskej únie. Veď nakoniec to vyplýva aj z vystúpenia pána predsedu Migaša. Ja sa ospravedlňujem, že nebudem presne citovať, alebo nepoviem celú vetu, bola pomerne dlhá. Pre dôležitosť a stabilitu Európskej únie Európska únia rozhodla prizvať ďalšie krajiny. To opäť len potvrdzuje to, čo deklarujem alebo z čoho vychádzam ja. Preto si myslím, že by sa táto skutočnosť, táto zmena rozhodnutia Európskej únie zmeniť prístup, tak ako on bol pôvodne, keď sa podpisovali asociačné dohody s jednotlivými európskymi krajinami, vrátil, aby sa tam zabezpečil.
Z tohto pohľadu navrhujem, aby sa doplnila medzi "spoločenského vývoja" a "zahraničnopolitického úspechu" vsuvka "zmeny prístupu Európskej únie k jej rozšíreniu a tiež podobne".
Po ďalšie. Navrhujem, aby sa v bode D. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, po prvé, najmenej raz ročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky atď. správu o postupe v procese prípravy a plnení stanovených kritérií.
Dámy a páni, aj z toho, čo dnes hovorím, aj z toho, čo si dnes všetci uvedomujeme, som presvedčený, že raz ročne je predkladať komplexnú správu o stave a pozíciách Slovenska málo. Preto navrhujem "polročne". Mali by sme sa skutočne veľmi dôsledne a dôstojne zaoberať v parlamente stavom Európskej únie a výsledkami či problémami, ktoré máme vo vzťahu k Európskej únii alebo v procese integrácie.
Dámy a páni, v časti bodu D. navrhujem doplniť úlohy pre vládu o dva momenty. Po štvrté navrhujem, aby sa doplnila táto stať: "vytvorila účinný informačný systém a podmienky na konzultačnú činnosť v oblasti využívania programu a fondov Európskej únie". To sú tie fondy, ktoré sú uvedené v návrhu uznesenia. Vychádzam z toho a sám som mal možnosť, sám som sa usiloval o tieto veci a nie vždy sa nám celkom darilo urobiť všetko pre to, aby každý, kto má záujem byť veľmi presne informovaný, čo je jednotlivý program, kto má na to právo, kto má na to nárok a z čoho vlastne môže financovať alebo akým spôsobom môžeme očakávať finančné zdroje, sa to skutočne aj dozvedel.
Permanentne sa stretávam s názorom, obracajú sa na mňa ľudia, pretože vedeli, že som určitým spôsobom vo Phare robil, a pýtajú sa na tieto veci. Poznám aj z praxe, že finančné zdroje sú na tieto projekty. Poznám aj to, že keď krajina, ktorákoľvek asociačná, vyčerpá finančné zdroje, má nádej alebo má šancu, že ešte budú dodatočne pridelené ďalšie prostriedky. Tým vlastne len vytvoríme skutok, že môžeme pomôcť akémukoľvek dobrému podnikateľskému zámeru alebo regionálnemu problému týmto spôsobom. Mali by sme skutočne na úrovni krajov alebo na úrovni okresov mať aspoň nejaké dočasné alebo určitým spôsobom nejaké strediská, ktoré dokážu záujemcov o tieto otázky aj správne informovať.
Vážené dámy, vážení páni, preto ďalší môj doplňujúci návrh, to je po piate, "vytvoriť systém pravidelnej komplexnej informovanosti verejnosti o Európskej únii a o postupe prác v procese integrácie vrátane očakávaných dosahov vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie na jednotlivé odvetvia, regióny a obyvateľov". To je to, čo je podľa môjho názoru absolútne nevyhnutné. Pozrite sa, informácií je skutočne málo. A teraz opäť sa vrátim k tomu, čo som hovoril na začiatku. Má to súvislosť aj s ekonomickými kritériami.
Pýtam sa. Je dosť možné, že sú spracované na úrovni vlády, na úrovni jednotlivých rezortov. Je dosť možné, že to bolo prerokované možno aj v niektorých orgánoch parlamentu. Aké sú zásadné koncepčné zámery vlády vo vzťahu k príprave negociácie a vo vzťahu ku koncovke? Zo skúseností získaných s krajinami Európskej únie napríklad vieme, že v mnohých prípadoch dochádza k umŕtvovaniu niektorých odvetví. Na druhej strane si v procese negociácie vyjednajú niektoré krajiny silnejšiu pozíciu pre ten-ktorý rezort alebo pre ten-ktorý región. Máme tieto tzv. strategické zámery jasné? Ak áno, mali by sme o nich vedieť. Možnože aj toto nám malo byť predložené.
Veď z histórie môžeme povedať, niekoľkokrát už som o tom aj hovoril, napríklad Portugalci prišli vlastne o poľnohospodárstvo, lodiarsky priemysel. Škandinávske krajiny - absolútne sa znížila úroveň produkcie v poľnohospodárstve a podobne. Hovorím to aj preto, pretože ak chodím, napríklad v poslednom čase sa stretávam pomerne často s manažmentom a kladiem im tieto otázky, či sú pripravované v súvislosti s rozvojom svojich podnikov. Na tieto otázky mi odpovedajú, zatiaľ nemajú dostatok informácií. Nevedia, akým spôsobom sa bude ich sektor a ich podnik rozvíjať z tohto pohľadu. A preto si myslím, že je skutočne nevyhnutné dávať aspoň predpoklady z tých pozícií, ktoré momentálne v procese negociácie sú, alebo v procese vývoja vzťahov medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou či zámerov Európskej únie k asociovanej krajine, v tomto prípade Slovenskej republike, by mali byť jasné. Takisto by mal občan vedieť, aké sú určité dosahy a podobne.
Nechcem sa vracať, dámy a páni, do minulosti. Ale skutočnosť je taká, že takýto program sme začali robiť. Mám pred sebou to, čo vyšlo len v Národnej obrode. Každý rezortný minister v roku 1997 vystúpil s týmito prvými predpokladmi. Tuto sú. Z Národnej obrody. Mali sme vypracované aj ďalšie materiály charakteru vo vzťahu k informačnej kampani, a to je otázka priamych dosahov na rezort, na jednotlivé regióny. Takže si myslím, že týmto otázkam by sa mala venovať pozornosť a určitým spôsobom by to prispelo aj k ďalšiemu rozvoju našej spoločnosti. Na druhej strane chápem, ak vláda, štát alebo krajina, ale v tomto prípade predovšetkým vláda nemá jasnú hospodársku stratégiu, je ťažko robiť aj nejaké priority. Je ťažké aj niečo predvídať, čo bude v roku 2001, či dva, alebo tri, alebo štyri. Ale mali by sme sa v každom prípade o to pokúsiť a mali by sme sa týmto smerom uberať.
Preto sú tieto moje pozmeňujúce návrhy, skutočne si myslím, nevyhnutné, sú potrebné, mali by sme ich, dámy a páni, podporiť v záujme celkového procesu. Nie sú v rozpore, ale nie sú už vonkoncom, nie sú už v takom duchu, že by brzdili integračný proces. Naopak. Predpokladajú pri realizácii väčšiu informovanosť, ale aj väčšiu dynamiku práce jednotlivých rezortov. Nechcel som sa zmieňovať, pôvodne som chcel ešte hovoriť o tých veciach, že sú niektoré ďalšie resty v súvislosti či už vytváraním jednotlivých pracovísk na ministerstvách atď., kde stále si myslím, že je nedostatočne obsadená z hľadiska personálnej práce a z hľadiska zamerania odborníkov na európsku integráciu, čo určitým spôsobom sťažuje aj podpredsedovi vlády, aj celému negociačnému tímu samotnú pozíciu. Nechcel som už hovoriť o tom, že bolo určitým spôsobom zrušené alebo sa nerozvíjalo informačné centrum, ktoré sme mali tendenciu založiť, dokonca bolo založené. To všetko slúži týmto informačným zdrojom a informačným tokom.
Takže, vážené dámy, vážení páni, pristúpme k tomu, aby sme sa komplexnejšie a dôslednejšie informovali a som presvedčený, že potom všetci urobíme oveľa viacej pre európsku integráciu na jednotlivých postoch, na jednotlivých miestach, či už ako poslanci, či už ako jednotlivé priemyselné zväzy, ale aj odborové zväzy, či už Združenie miest a obcí Slovenska, resp. niektoré subjekty. Občan v súčasnom období nás podporuje, myslím, Slovensko podporuje do Európskej únie, ale občan chce byť aj informovaný. Urobme pre tú informovanosť z tohto pohľadu oveľa viacej, ako sme urobili doteraz.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha - faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Kalmana.
Pán poslanec, prosil by som vás, keby ste písomne mohli odovzdať pánovi spoločnému spravodajcovi vaše pripomienky a návrhy k uzneseniu.
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
pán podpredseda vlády,
vážený parlament,
ja sa prikláňam k názoru pána poslanca Kalmana, že opozícia by mala byť viac zapájaná do celého tohto prístupového procesu. Skutočne pán poslanec hovoril mnoho príkladov, čo sa v jednotlivých rezortoch urobilo, a v každom prípade by bolo užitočné tieto príklady využiť.
Ja som vo svojom prvom vystúpení hovoril, že začiatkom bola legislatíva. To bolo veľmi dôležité. Ale po nej potom nasledovali konkrétne programy pre jednotlivé oblasti životného prostredia, ktoré nám však už priniesli veľmi dobré výsledky. Chcel by som len pripomenúť, že oblasť životného prostredia patrí medzi priority v krajinách Európskej únie. A ak sa tu nesplnia podmienky, tak môžete mať politickú stabilitu, môžete sa ekonomicky chváliť, neviem akými, výsledkami, ale keď v rezorte životného prostredia nebudú plnené podmienky, tak potom sa zrejme budeme môcť rozlúčiť s našou túžbou stať sa čím skôr krajinou Európskej únie.
My sme vypracovali veľké množstvo programov. Začali sme, samozrejme, už spomínanou environmentálnou stratégiou a z nej potom vyplývalo všetko iné. Napríklad v roku 1992, keď sa pripravoval program odpadového hospodárstva, tak sme na Slovensku mali jednu jedinú skládku odpadov, ktorá plnila podmienky. Keď sme končili, mali sme ich okolo 130. Viac ako 80 % obyvateľov už je zásobovaných plynom. Viac ako 80 %, asi 82 - 83 %, je zásobovaných vodou z vodovodov. Na druhej strane zaostávame v oblasti odkanalizovania a čistenia odpadových vôd. V každom prípade bude treba zmeniť ešte myslenie občanov Slovenska vo vzťahu k životnému prostrediu, pretože my často dávame priority všetkému možnému, ale životnému prostrediu...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Orosz.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
považujem za veľmi správne, že sa na program rokovania tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zaradil bod Zameranie a základné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovanie o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.
Je to možné považovať za pohotovú reakciu vedenia parlamentu a jej príslušných výborov na rozhodnutie Európskej rady z 11. decembra minulého roka o začatí rokovaní so Slovenskou republikou o vstupe do Európskej únie. Tento nesporný zahraničnopolitický úspech Slovenskej republiky predstavuje však zároveň aj závažný a náročný záväzok Slovenskej republiky - vytvoriť podmienky na zabezpečenie úloh, ktoré z rozhodnutia Európskej rady pre nás vyplývajú. Každý z nás, ktorý je aspoň rámcovo informovaný o úlohách, ktoré nás v tejto súvislosti čakajú, si je vedomý toho, že pre Národnú radu Slovenskej republiky nastáva obdobie ešte intenzívnejšej práce, a to vo všetkých oblastiach jej pôsobenia.
Dovoľte niekoľko poznámok k legislatívnej oblasti. Najprv k ústavnoprávnym otázkam.
V súčasnosti je Slovenská republika v postavení asociovanej krajiny, z ktorého nevyplýva úloha preberať právo Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Reálnosť a aktuálnosť nášho vstupu do Európskej únie však vyžaduje potrebu vytvoriť si ústavné podmienky na možnosť priamej aplikácie práva Európskej únie v právnom poriadku Slovenskej republiky. Toto nie je možné uskutočniť bez zmeny Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavná zmena by mala riešiť minimálne dva okruhy problémov:
1. Umožniť prenos zvrchovaných práv Slovenskej republiky na Európsku úniu v súlade s európskou dohodou tak, ako to urobili všetky členské štátny Európskej únie.
2. Bude potrebné zabezpečiť ústavný mechanizmus preberania práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky. Tento mechanizmus môže byť rôznorodý. Môže prebiehať cestou normálnej legislatívnej činnosti parlamentu alebo prostredníctvom normotvornej právomoci vlády Slovenskej republiky, prípadne ich kombináciou.
Ako racionálna sa ukazuje práve posledná spomenutá cesta, ktorá by spočívala v rozdelení úloh medzi parlament a vládu, keď by sa cestou legislatívnej aktivity Národnej rady Slovenskej republiky preberali všeobecne záväzné právne predpisy Európskej únie a cestou nariadení vlády tzv. technické normy, prirodzene, pri zachovaní kontrolnej funkcie parlamentu.
O týchto možnostiach budeme zrejme ešte v parlamente podrobne diskutovať. V každom prípade však bude potrebné v krátkom čase prijať ústavné rozhodnutie. Spôsob riešenia spomenutých ústavných otázok vám pravdepodobne predloží skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky už na marcovú schôdzu Národnej rady. Aj v tom je obsiahnutý mimoriadny celospoločenský dosah pripravovanej novely Ústavy Slovenskej republiky. Je potrebné otvorene povedať, že jej prípadné neschválenie môže spôsobiť vážne problémy pri napĺňaní integračného úsilia Slovenskej republiky.
Aj v predvstupovom období nás čaká mimoriadne intenzívna legislatívna aktivita. V súlade s článkami 69 a 70 Asociačnej dohody sme prevzali záväzok postupne zosúladiť 23 odvetví práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie. Na tomto úseku sa už nesporne veľa vykonalo, ale určite viac nás ešte očakáva. Len v tomto roku nás podľa legislatívneho plánu vlády Slovenskej republiky čaká okolo 50 zákonov, ktoré svojím obsahom priamo súvisia s aproximáciou práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti sa bude potrebné veľmi vážne zamyslieť nad platným zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady, a to z hľadiska náležitostí, ktoré musí návrh zákona obsahovať. Dnešný text § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako vieme, hovorí o tom, že súčasťou každého návrhu zákona musí byť aj tzv. doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie. Priznajme si, že dosiaľ sme tejto časti návrhov zákonov venovali možno menej potrebnú pozornosť. Obávam sa, že v tejto oblasti budeme musieť ísť ešte ďalej, to znamená sprísniť mechanizmus kontroly návrhu zákona prostredníctvom predkladania tzv. tabuľky zhody s právom Európskej únie. V súvislosti s takýmto návrhom bude však zároveň žiaduce prijať aj určité personálne opatrenia v Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré by zabezpečili poslancom dostatočný odborný servis, ktorý by zaručoval zachovanie reálnosti ústavného práva zákonodarnej iniciatívy.
Po druhé bude treba upraviť procedúru rokovania a rozhodovania parlamentu tak, aby sa minimalizovali možnosti modifikovať návrh zákona prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov tak, aby sa požadovaná zhoda s právom Európskej únie z návrhu počas legislatívneho procesu nevytratila. Nebezpečenstvo je tu najmä v nekvalifikovaných pozmeňujúcich návrhoch, ktoré túto zhodu môžu narušiť. Aj v tomto smere sa ponúka viacero riešení. Najjednoduchší, ale zároveň aj najprísnejší mechanizmus by mohol spočívať v požiadavke, aby každý pozmeňujúci návrh bol doložený informáciou o stupni jeho zhody s právom Európskej únie. Toto riešenie však ja nepovažujem za reálne. Prijateľnejšie sa mi zdá skôr riešenie, ktoré by spočívalo v posilnení váhy gestorského výboru, resp. spoločného spravodajcu, ktorí by boli povinní vyjadriť sa ku každému pozmeňujúcemu návrhu z hľadiska ich zhody s právom Európskej únie. Vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom, ktoré zaznejú priamo na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, sa dá tiež nájsť vhodný mechanizmus, napríklad obligatórnym predložením stanoviska spoločného spravodajcu k schváleným pozmeňujúcim návrhom z hľadiska ich zhody s požiadavkami aproximácie, a to v čase medzi druhým a tretím čítaním o návrhu zákona s možnosťou vyvolať z dôvodu nezhody obligatórne opakovanie druhého čítania.
O námetoch, o ktorých som hovoril, bude potrebné v najbližších dňoch a týždňoch veľmi intenzívne diskutovať a po nájdení optimálneho riešenia ich následne premietnuť do legislatívneho návrhu. Bol by som rád, keby pri presadzovaní závažných úloh, ktoré nás v nasledujúcom období čakajú, došlo k zintenzívneniu pracovnej atmosféry v slovenskom parlamente i k tvorivej spolupráci, a to aj po línii opozícia - koalícia. Verím, že toto želanie sa aspoň čiastočne naplní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová, Hofbauer - faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Orosza.
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Ja by som sa chcela obrátiť na prítomného pána podpredsedu vlády s otázkou, uviedla som to v mojom vystúpení: Pán podpredseda vlády, nebolo by možné rozložiť prijímanie návrhov zákonov rovnomerne po celý rok? Uvádzam znova, že vo februári vláda prerokuje 4, potom má mesiace 4 návrhy zákonov, potom v októbri 2, v novembri 1 a v decembri 9.
Ja by som sa prihovárala, aj keď viem, že tento plán legislatívnych úloh bol vo vláde schválený na plynulú prácu schvaľovania návrhov zákonov, dohodnúť sa s rezortmi tak, aby predkladali tieto návrhy zákonov rovnomerne po celý rok. Pretože sa obávam, napríklad ak vláda v júni chce schváliť 6 návrhov zákonov, posunie ich do parlamentu, ktorý bude na prázdninách. A preto sa pýtam, uveďte ma, teda možnože som na omyle, však do obrazu, či tento plán legislatívnych úloh vlády, tak ako je postavený, je plán, ktorý plní vláda, alebo máte tú predstavu, že v týchto časových postupnostiach ho bude plniť parlament zároveň?
Ďakujem.