Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zajac.

Poslanec P. Zajac:

V stanovisku vlády Slovenskej republiky sa hovorí o tom, že v krátkom čase po vymenovaní vlády bola uzavretá dohoda so Združením sudcov Slovenska, že boli vykonané opatrenia na posilnenie nezávislosti súdnictva, hovorí sa tam o dôraznej snahe očisty justície, čo je v záujme všetkých čestných sudcov, hovorí sa tam o tom, že ministerstvo spravodlivosti pripravilo novelu Trestného zákona a Trestného poriadku, hovorí sa tam o novele Trestného zákona, ktorá zavádza efektívnejšie prostriedky na postup orgánov činných v trestnom konaní, hovorí sa o tom, že vo vzťahu v boji proti korupcii v súdnictve navrhuje ministerstvo návrh zákona o sudcoch, zakotví povinnosť každoročne predkladať majetkové priznania. To sú proste fakty, ktoré vyplývajú zo stanoviska vlády a ktoré hovoria o pôsobení Jána Čarnogurského vo funkcii ministra spravodlivosti. Toto opakujem z jediného dôvodu, že predkladateľom tohto materiálu je podpredseda vlády Ľubomír Fogaš. A tým sa dostávam k tomu, čo chcem povedať. Nie celkom dobre rozumiem tomu, že na jednej strane podpredseda vlády, ktorý je členom SDĽ, v mene vlády oceňuje činnosť Jána Čarnogurského a v mene poslaneckého klubu potom vystúpi predseda jeho klubu a, povedal by som, že tými istými ústami v podstate hovorí opak. Toto mi nejde celkom dohromady a nejde mi to dohromady ani celkom s tým, že potom pán predseda Orosz vo svojom príspevku povie, že po vysvetlení pána ministra Čarnogurského pokladá jeho vysvetlenie za v poriadku a že je to pre poslanecký klub dobrým signálom. Hovorím to len preto, že si myslím, že nemôže existovať niečo ako podmienečné vyjadrenie dôvery, vyjadrenie dôvery môže byť buď vyjadrením dôvery, alebo proste neexistuje. To znamená, že si myslím, že by poslanecký klub SDĽ mal ešte svoje stanovisko prehodnotiť a vyjadriť sa jasne vo svojom hlasovaní.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Faič.

Poslanec V. Faič:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Budem hovoriť veľmi stručne. Treba povedať, že aj terajšie vystúpenie pána ministra Čarnogurského bolo v prvom rade a v prvej polovici výsostne politické, až v druhej časti sa venoval odbornej stránke vo funkcii ministra spravodlivosti. Som presvedčený, pán minister, že ak sa vám podarí zmeniť tieto priority a skutočne sa venovať len odbornej činnosti vo funkcii ministra, že to bude najväčší dar pre túto vládnu koalíciu. A ak sa vám to tak podarí uskutočniť, tak som presvedčený a zase vám môžem povedať, že sme pripravení vám odpustiť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Weiss.

Poslanec P. Weiss:

Pán minister, som rád, že ste neprejavili vo svojom vystúpení takú nervozitu, akú prejavil pán Mikloško, a že ste reagovali takým tónom, akým ste reagovali. Áno, je tu objektívny problém, pretože keby tu bola normálna politická scéna, tak SDĽ a KDH by boli prirodzené póly politického spektra. Ale normálna politická scéna tu nie je, nie je tu štandardná situácia, s HZDS a SNS nechcela ísť ani Strana demokratickej ľavice, ani nemohla, nechcelo ísť ani Kresťanskodemokratické hnutie, a tak sme urobili spojenectvo z rozumu a zodpovednosti a neurobíme, samozrejme, radosť opozícii tým, že budeme chytať hada cudzími rukami a že budeme vyvolávať vládne krízy. Pán Orosz povedal, že Strana demokratickej ľavice sa nechá viesť zodpovednosťou. Celý problém vznikol z toho, že Kresťanskodemokratické hnutie, resp. jeho predseda a minister spravodlivosti touto zodpovednosťou na začiatku utvárania koaličného vzťahu príliš nehýril. Veď si pripomeňme históriu, predsa SDĽ išla do koalície s SDK, pán Čarnogurský bol vymenovaný za ministra v mene SDK, vládny program dohodla SDK, bol výsledkom kompromisov, a pán Čarnogurský nielen za tento program nehlasoval, ale ho vlastne de facto zmenil pomocou hlasov pána Lexu, pána Krajčiho, pána Cupera a ďalších. Kresťanskodemokratickému hnutiu to jednoducho vyhovovalo, a tým sa naštartovali napätia v koalícii. Myslím si, že si to treba povedať, darmo sa opozícia smeje.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser je ďalší písomne prihlásený do rozpravy.

Nech sa páči.

Poslanec V. Oberhauser:

Vážený pán predsedajúci, neprítomný,

vážený pán minister, tiež neprítomný...

(Ruch v sále.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo, neviem, čo vám chýba, pán minister nemusí byť prítomný.

Chcete robiť cirkus alebo sa chcete v parlamente správať vážne?

Nech sa páči, môžete vystupovať.

Poslanec V. Oberhauser:

Vážení spoluobčania, asi sme zostali sami s niekoľkými poslancami, ale ak dovolíte, teda idem k meritu veci.

To, čo povedal pred chvíľou pán poslanec Weiss, naozaj je pravdou. Nie je štandardná situácia v tejto krajine. A štandardná situácia v tejto krajine nie je z jednoduchého dôvodu. Keď sa vrátime k meritu veci, osemdesiat percent ľudí sa hlási ku kresťanstvu a práve pán minister Čarnogurský pri zmene vládneho programu, programového vyhlásenia chcel, aby tieto veci boli rovnoprávne. A poslanecká snemovňa napravila to, čo sa urobilo chybne vo vláde a zrazu sa to tu niekomu nepáči. No nie sú zrejme štandardné pomery v tejto krajine, lebo väčšinový názor, väčšinové požiadavky občanov Slovenska sa berú ako nejaké nadštandardné alebo atypické. Čiže to je fakt, že v takejto situácii je to naozaj aj v parlamente zložité.

V súvislosti s nedôverou pánu ministrovi Čarnogurskému by som chcel upozorniť len na také tri skutočnosti, ktoré on sám charakterizoval ako kľúčové.

Jedna už bola, ktorú som komentoval vo faktických poznámkach, a to sú kontroly na súdoch, ktoré boli vykonané v rozpore so zákonom a konkrétne boli vykonané v rozpore so zákonom o súdoch a sudcoch a s organizačným zákonom, ktorý neumožňuje sudcovi, pokiaľ nebol osobitným rozhodnutím povolaný na stáž na ministerstve spravodlivosti, aby vykonával kontrolu na inom súde. Toto sa udialo v Bratislave, toto sa udialo v Žiline a toto sú príčiny, prečo potom tie rozhodnutia, ktoré boli na to nadväzujúce, neboli v poriadku.

Druhou takou otázkou je vôbec vzťah ministerstva a konkrétne aj pána ministra k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky je najvyššou ustanovizňou z ústavy v štruktúre súdnictva a už v minulom roku pri vytváraní štátneho rozpočtu a pri diskusii o platoch sudcov sme hovorili, že Najvyšší súd nemá náležité postavenie a podmienky na prácu. A medzitým už tu prebehlo viac aktivít, ktoré mali túto situáciu napraviť.

Môžeme si zobrať to, čo nakoniec aj sám pán minister konštatoval. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy o plnení povinností a záväzkov Slovenska v dokumente číslo 8496 zo 6. septembra 1999 konštatuje, že naozaj na Slovensku nie je to s nezávislosťou súdov v poriadku. A hovorí o tom, že treba napraviť túto situáciu a jednou z nich je aj financovanie, ktoré bolo v parlamente presadzované, aby bolo nezávislé od ministerstva spravodlivosti. Ďalšie je postavenie sudcov v budove Najvyššieho súdu. Choďte sa tam pozrieť, sú po troch v jednej kancelárii. Azda dva metre štvorcové majú na svoju prácu. V takýchto podmienkach pracuje Najvyšší súd, ktorý má rozhodovať o najvážnejších právnych kauzách v tomto štáte, a na druhej strane ministerstvo spravodlivosti nie je ochotné mu vytvoriť podmienky na slušnú prácu.

Kauza doktora Štefanka ako podpredsedu Najvyššieho súdu, ktorý bol v rozpore s ústavou a zákonmi odvolaný z funkcie, je vrcholom ľadovca toho, ako sa stavia ministerstvo spravodlivosti k súdnej moci. A v tejto súvislosti som presvedčený, že Ústavný súd na základe iniciatívy poslancov, ktorí požiadali o výklad právoplatnosti uznesenia o odvolaní podpredsedu Najvyššieho súdu doktora Štefanka z funkcie, musí rozhodnúť, že toto odvolanie bolo v rozpore s ústavou a v rozpore so zákonmi, lebo to naozaj tak bolo.

A dnes to nakoniec aj pán minister priznal vo svojom vystúpení. Generálna prokuratúra v kauze doktora Štefanka jednoznačne povedala, že nedošlo k naplneniu takých skutkov, ktoré by boli trestnoprávneho charakteru. To rozhodnutie Generálnej prokuratúry je už dnes na stole a kárny senát dodnes nerozhodol, hoci doktor Štefanko bol z funkcie odvolaný v rozpore so zákonom. Čiže toto je tá vec, ktorú vyčítame ministerstvu spravodlivosti a konkrétne ministrovi, že človek, ktorý mal byť garantom spravodlivosti, garantom zákonnosti na území Slovenskej republiky, je práve predkladateľom návrhov, ktoré sú v rozpore so zákonmi a takto aj koná, ako som už upozornil na tých krajských súdoch a okresných súdoch. A takto konal aj v prípade Najvyššieho súdu v súvislosti s doktorom Štefankom.

Nebudem popisovať celú tú genézu, ktorá sa tam udiala, ale sú to napríklad aj listy, mám ich so sebou, ktoré napísal Daniel Lipšic, ktorý si pletie naozaj hrušky s jablkami. Rozpráva o tom, že oni idú použiť svojpomoc pri vypratávaní doktora Štefanka z jeho vlastného ubytovania. Minister spravodlivosti veľmi dobre musí vedieť, že odvŕtanie zámky je rovnako, ako keby sa vyrútil na dvere so sekerou, lebo sa vlúpali do cudzieho bytu. Musí vedieť veľmi dobre, že doktor Ivan Šimko, povedal to aj pred kárnou komisiou, on povolil ubytovanie doktora Štefanka v priestoroch. Súhlasil s týmto rozhodnutím, ktoré urobil profesor Plank. Čiže to bolo všetko absolútne legálne a nakoniec súdna moc to vynesie, že to bolo takto. Len, žiaľ, minister spravodlivosti nechcel počkať na rozhodnutie súdnej moci a kárneho senátu a konal svojvoľne, protizákonne, lebo nemohol vynášať rozsudky za tieto inštitúcie. On je len štátna správa.

A takisto je to aj v otázke amnestie, kde jasne, keby bol dôsledný, tak by otvoril aj otázku udelenia amnestie Kováčovi mladšiemu v kauze Technopol. Ale táto otázka sa tu neotvára, hoci bola rovnako pred ukončením nejakého vynesenia rozsudku. Počas vyšetrovania celej kauzy bola udelená amnestia prezidentom Kováčom. A určite bola vykonaná rovnako takým spôsobom, že neboli uzavreté veci a tak ďalej, ako sa to hovorí v tých iných kauzách. A v tom je falošnosť takéhoto vystupovania, o akom pán minister vo svojom vystúpení hovoril.

Takisto by som chcel uviesť na pravú mieru Združenie sudcov Slovenska. Vážený pán poslanec Orosz a ďalší, prestaňte operovať touto organizáciou ako stavovskou organizáciou. Nie je to pravda. Je to občianske združenie vytvorené na základe zákona číslo 83 o občianskych združeniach. Je tam len 100 sudcov. Vôbec nie je pravda, že sa tam masovo rútia. Vlastne je to lobistická skupina na ovplyvňovanie situácie v súdnictve a manipulovanie situácie. Tu sú jediné právoplatné rady sudcov. Toto sú orgány, o ktoré sa môže pán minister oprieť a o ktoré, žiaľ, sa nie vždy opiera. Práve on robí iné rozhodnutia, ako odporúčajú tieto rady sudcov.

A keď si otvoríte zase dokument Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 8496, tak sa tam dočítate, že toto sú tie orgány, o ktoré sa má oprieť súdnictvo, aby slovenské súdnictvo bolo nezávislé, a ktoré má rešpektovať minister spravodlivosti a nerešpektuje ich. Toto sú dôvody, prečo aj my v Slovenskej národnej strane si myslíme, že dôvera pánu ministrovi nemôže byť jednoducho vyslovená, lebo človek, ktorý stojí na čele ministerstva spravodlivosti, musí byť práve vzorom v konaní podľa zákona, v dodržiavaní zákonov a, samozrejme, aj v dodržiavaní morálnych princípov, ktoré v činnosti musia byť.

Ja by som naozaj chcel povedať toľko, že Slovenská národná strana bude hlasovať za vyslovenie nedôvery pánu ministrovi Čarnogurskému.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Oberhausera. Ako prvý je pán poslanec Engliš a posledný pán poslanec Cabaj. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Nech sa páči, pán poslanec Engliš.

Poslanec A. Engliš:

Ďakujem, pán predseda.

Chcel by som reagovať na myšlienku, ktorú tu predniesol pán poslanec Oberhauser v súvislosti s tým vylámaním dverí. Nie mi je jasné, keď to porovnávam s tým, čo povedal pán minister Čarnogurský, že prostredníctvom inej osoby vylámal dvere pán sudca Štefanko. Neviem, ako rozbil tie dvere, či hlavou alebo nohami. V tom prípade ide asi o ublíženie na zdraví toho zámočníka, a nie poškodenie cudzieho majetku. Čiže to, čo ste povedali, pán Oberhauser, je dôveryhodnejšie ako pán minister Čarnogurský.

A chcel by som povedať, pán Oberhauser, k vášmu vystúpeniu toľko, že som veľmi rád, že som nešiel do divadla, do kina, pretože tá komédia, ktorá tu bola pri začatí, jasne dokazuje, že nemal kto viesť parlament, a to je jasný impulz na predčasné voľby.

Ďakujem vám, pán Oberhauser.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Maxon.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Pán poslanec Oberhauser vo svojom vystúpení spomenul ešte jednu stavovskú organizáciu, a to je stavovská organizácia na základe názoru, ktorého sa pán minister spravodlivosti riadi a, žiaľ, musíme konštatovať, že to nie je dobrý postup, pretože táto stavovská organizácia, ktorá robí verdikty k Ústavnému súdu, ktorá robí verdikty k rozhodnutiu všeobecne súdnictva, táto stavovská organizácia sa volá Daniel Lipšic.

Ak by sme pánu ministrovi Čarnogurskému chceli vytýkať v personálnej oblasti nedostatky, tak toto je principiálna, základná, pretože z hľadiska organizácie ústredných orgánov štátnej správy jeho vedúci úradu, aj keď akceptujeme, že vedúci úradu istým spôsobom je politická funkcia, tak prekračuje horizont svojich kompetencií a minimálne s tými výrokmi, za ktoré nakoniec je pán vedúci úradu Daniel Lipšic žalovaný v súvislosti so súdnym procesom, tzv. súdnym procesom storočia, sú absolútne bezprecedentné. Dámy a páni, takéto zasahovanie do nezávislého súdnictva vychádza z ministerstva spravodlivosti prostredníctvom stavovskej organizácie, ktorá sa volá Daniel Lipšic.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predseda Národnej rady.

Ja sa len chcem spýtať, či ešte pokračujeme v návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti, pretože bývalo aspoň takým dobrý zvykom, že ak sa tu v parlamente o niekom hovorilo, tak aspoň tu sedel. Keďže tu nie je pán minister, možno by bolo vhodné dať technickú prestávku. Ja uznám, že aj on má ľudské povinnosti, ale nemalo by sa pokračovať, keď tu nesedí.

Predseda NR SR J. Migaš:

Prosil by som pána ministra, aby prišiel do rokovacej miestnosti.

Panie poslankyne, páni poslanci, ak sedíme tri-štyri hodiny, samozrejme, že sú aj normálne ľudské potreby, tak buďme trochu v tomto smere trochu tolerantní. Ja som tiež nevidel, keď si išiel pán poslanec Cuper zobrať kávu a nesedel tu ako navrhovateľ, nevykrikoval som päť minút, že tu má sedieť. Čiže v tomto smere buďme tolerantní.

Prosím pána ministra, aby prišiel do rokovacej miestnosti a nerobme z toho hlavný problém rokovania, pán poslanec.

(Hlasy z pléna.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave. S faktickými poznámkami vystúpili všetci poslanci.

Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Tkáč.

Nech sa páči, pán poslanec Tkáč, máte slovo.

Pán minister bol vyzvaný a o chvíľu sa dostaví do rokovacej miestnosti.

Počkáte, kým príde pán minister? Nech sa páči, môžete chvíľu počkať, príde pán minister a budete prednášať svoj príspevok.

(Hlasy v rokovacej sále.)

Teraz bude vystupovať pán poslanec Tkáč. Už som ohlásil vystúpenie pána poslanca Tkáča. Postupujem presne v súlade s rokovacím poriadkom, pán poslanec Maxon. Teraz bude vystupovať pán poslanec Tkáč, keď dokončí svoje vystúpenie, potom vám dám možnosť vystúpiť s procedurálnym návrhom. Už som to ohlásil. Pán poslanec čaká, kým príde minister.

(Ruch v sále.)

Samozrejme, že nikde nie je v rokovacom poriadku, že musí byť prítomný minister, keď má vystúpiť pán poslanec. Nikde to nie je, pán poslanec Maxon. Ale ak pán poslanec Tkáč nechce rečniť, ja ho nemôžem prinútiť. Bude čakať na pána ministra, aj my počkáme.

Poslanec V. Tkáč:

Je to v rokovacom poriadku, že je nevyhnutné zabezpečiť účasť člena vlády, pán predseda.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ešte raz. Nikde v rokovacom poriadku nie je, že musí byť prítomný minister, ktorého odvolávajú. Pán poslanec, mali by ste vystúpiť so svojou rečou. Ale ak budete čakať na pána ministra, nech sa páči.

Poslanec V. Tkáč:

Pán predseda, prosím vás, aby ste mi spustili čas. Ujmem sa slova.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči, pán poslanec bude prednášať svoj diskusný príspevok.

Poslanec V. Tkáč:

Dámy a páni,

bol by som veľmi rád, keby tu bol pán minister, pretože som mu chcel osobne venovať toto vystúpenie a chcel som mu aj v úvode povedať, že nie som vždy spokojný s tým, keď sa odvolávajú ministri. Nie je to v mojej povahe a cítim sa nespokojný, keď takýto úkon nastane. V tejto súvislosti ale, ak už sa k tomu prikročilo, tak si jasne uvedomujem aj to, že vôbec nemám po dnešnej schôdzi obavy o politický osud pána ministra, pretože som presvedčený, že vzhľadom na parlamentnú matematiku prejde. To je druhá poznámka, ktorú som chcel povedať. Tretia poznámka v tejto súvislosti ale je aj tá, že je dobré, ak sa využije takéto konanie opozície vo vzťahu k členovi vlády a ja to považujem za demokratické aj na to, aby sa konečne vymenili názory na fungovanie určitých oblastí vo výkone vládnej moci.

Treba povedať, že nie vždy je cieľom, samozrejme, osoba. Cieľom je tu aj posúdenie činnosti vlády za určitý rezort a uplatňovanie vládnej politiky v danom rezorte. Chcel by som v tejto súvislosti tiež uviesť, že môj názor na celú situáciu, ale to už súvisí potom aj s politickým hodnotením, je...

(Po príchode ministra Čarnogurského.)

Ďakujem pekne, pán minister, chcel som vám osobne venovať úvod, žiaľ, ja vám to potom poviem. Viem, že vaša vláda si to rada vypočuje z pásky, pán premiér je majster Slovenska v tomto smere.

Ale chcel by som teda uviesť, že nemám radosť, keď sa odvoláva člen vlády. To som vám chcel povedať v úvode. A na druhej strane, že nemám obavy ani o váš politický osud po tejto schôdzi, ten mi je úplne jasný, a že je ale nevyhnutné si povykladať o niektorých skutočnostiach, preto je aj diskusia pri odvolávaní člena vlády.

Chcel by som v tej abstraktnejšej rovine uviesť poznatok, že sa dejú divné veci. Divné veci sa dejú v tom zmysle, že sa pokračuje v predvolebnej nielen rétorike, ale aj filozofii politiky, ktorú prevádzkujete v tom zmysle, že Kresťanskodemokratické hnutie, na čele ktorého ste, má mimoriadne zaujímavý spôsob o rozložení funkcionárov v silových zložkách. Podarilo sa vám v tejto vládnej koalícii 11 subjektov skutočne perfektne obsadiť informačnú bázu tejto krajiny, z ktorej môže KDH čerpať desiatky budúcich rokov. Nemáte žiadnu zodpovednosť za školstvo, za zdravotníctvo, za sociálnu sféru, nemáte ani zodpovednosť za ekonomické problémy a presadzujete mimoriadne závažnú doktrínu, štátnu doktrínu priorizácie trestného práva.

V tejto súvislosti tá otázka trestného práva je vaším pokračovaním predvolebných aktivít, ktoré sú teraz orientované na trestnoprávne potieranie protivníka, pričom politický partner nie je pre vás partnerom, ale protivníkom, a dnes som si tak v duchu spočítal, pretože bol čas na takéto úvahy, že v tejto vláde alebo táto vláda pracuje zo 16. mesiaca druhý deň. Teda 15 mesiacov ste pri moci a dnes je druhý deň zo 16. mesiaca vo fungovaní vlády.

Ešte nepadlo jedno právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu štátnej správy alebo právoplatný rozsudok súdu, ktorý by potvrdil čo i len jednu kauzu, ktorú politicky neustále živíte nie vy osobne, ale teda vládna koalícia, nie sú dotiahnuté ani základné kauzy, ktoré boli amnestované aj v čase, keď sa porušovali rozhodnutia o amnestiách, dve rozhodnutia o amnestiách aj pred Dzurindovou amnestiou, neboli ešte vypočutí ani hlavní rozhodujúci svedkovia v týchto kauzách, neustále sa z politického protivníka vytvára obraz nepriateľa a používa sa princíp nie individualizácie zavinenia, aký by v trestnom práve platiť jednoznačne mal, ale používate zovšeobecňovanie a princíp kolektívnej viny.

Aj sám ste povedali vo svojich úvodných slovách, dával som veľmi dobrý pozor na to, že tu je štátny terorizmus. Štátny terorizmus neexistuje ako trestný čin, neexistuje kolektívne zavinenie v trestnom práve, existuje tvrdý jednoznačný princíp individualizácie zavinenia, a ak by niekto z ministrov aj vašej vlády, ktorí museli odstúpiť, bol v niektorých kauzách zamočený, v živote by som si nedovolil, a to nielen ako právnik povedať, že to je vláda zlodejov, vláda klientelistov, že všetci v KDH ste takí a takí a toto dennodenne počúvame z úst politikov, teraz to neberte osobne.

O čo mi teda ide? Ide mi o to, že priorita trestného práva vo vašom ponímaní vládnej koalície smeruje k jednoznačnému potieraniu politického protivníka a využívate všetci politickú povrchnosť, ktorá je dominantnou v politike preto, aby cez určité justičné pudy a cez inkvizítorské metódy v trestnom práve ste zastrašovali svojich protivníkov. Našťastie v súčasnosti buď je ešte istá bariéra zdravého rozumu v časti vašej vládnej koalície, na ktorú staviame, a poslednou inštitúciou v tomto reťazci sú súdy. Aj posledné rozhodnutie súdu na úrovni okresu v kauze doktora Polku je podľa mňa prejavom toho, že ešte existujú statoční sudcovia, ktorí skutočne držia jeden z pilierov moci v tejto krajine.

Presne to isté alebo takisto treba rozhodnúť, len treba chápať rozhodnutie príslušných senátov a teraz už Ústavného súdu Slovenskej republiky, kde sa našli statoční sudcovia, ktorí ani inak rozhodnúť nemohli, pretože oni netvoria právo ani zaň nezodpovedajú, ale majú plné právo vykladať platný právny stav, teda de lege lata. V tom je nebezpečnosť súčasnej vládnej koalície, že namiesto pozitívneho programu sa prezentuje negatívny a negativistický program, namiesto konštruktívnej spolupráce sa permanentne buduje oblasť nepriateľa len preto, aby sa uspokojili tie pohnútky a tie politické programy a projekty, ktoré sa uplatňovali v predvolebnom období. V tom je podľa mojej miery alebo podľa mojej mienky nebezpečenstvo demokracie a ohrozovanie princípov právneho štátu v tejto krajine.

A čo je v tejto súvislosti jedným z dôvodov aj postupu poslaneckého klubu, nie je kauza doktora Polku, aj keď pán minister je niečo šokujúce a zimomriavky mi idú po chrbte, pretože vychádzate doslova z boľševických metód v tom, že sa použije novinárka na to, aby vulgárnym spôsobom napadla funkcionára justície alebo funkcionárov orgánov činných v trestnom konaní, existujú žaloby na súde, pokiaľ viem, o ochranu osobnosti v tých istých kauzách, a potom z ministerstva spravodlivosti vyjde citát, že je odvolaný sudca alebo funkcionári len preto, že sa nezbavili alebo že nepopreli mediálne obvinenia. V čase, keď už oni uplatnili ako normálni slušní občania žalobou na súd ochranu svojej osobnosti a cti. Toto je možné skutočne veľmi tvrdo kritizovať, pretože takéto spôsoby, že sa napred použijú médiá a hneď nato sa použije aj kádrový postih, mi pripomína skutočne časy, proti ktorým ste veľmi statočne, a ja si vás za to vážim, v minulosti bojovali.

A posledná poznámka, pán minister, existuje v pracovnom práve § 38, ktorý dokumentuje, že KDH vo financovaní svojich tajomníkov hrubým spôsobom porušilo celý rad predpisov pracovného práva. Výkon práce pre iného zamestnávateľa je v tomto paragrafe aj vo vládnom nariadení, ktorým sa vykonáva upravený Zákonník práce.

Znovu opakujem, nebojím sa o váš politický osud po tejto schôdzi, ale chcel som vám povedať to, čo si o tom myslím.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Tkáča. Všetci, ktorí sú prihlásení. Áno? Čiže ako prvý pán poslanec Cabaj a posledný pán poslanec Zajac. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky. Takže ako prvý pán poslanec Maxon, pretože pán poslanec Cabaj nie je prítomný.

Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Pán poslanec Tkáč konštatoval, že nemá rád odvolávanie ministrov. Nuž musím povedať, že ani ja, pretože mám osobnú skúsenosť. Aj ja som bol odvolávaný ako minister. Pán minister Čarnogurský si bude asi pamätať, v akej veci to bolo. Ak nie, tak je mi ľúto, lebo vy ste vtedy podali žalobu. A len tak mimochodom prepáčte mi, že budem možno trošku netaktný, ale bol som v súvislosti s týmto prípadom aj predvolaný na podanie vysvetlenia a, žiaľ, asi neboli tí páni, ktorí tento úkon so mnou robili, celkom koncentrovaní alebo taktní, ale predtým, ako som podal vysvetlenie, tak viedli veľmi ostrú diskusiu a konštatovali, že takú nekvalifikovanú žalobu už dávno nemali v rukách a nakoniec aj celý problém sa takto skončil.

Ale ja som chcel mať otázku na pána predsedu, že keď ste odišli, či náhodou vzhľadom na vystúpenie kolegov z SDĽ ste sa nerozhodli podať abdikačný list.

Vážený pán minister, táto vláda nasadla do vlaku. Tento vlak nemôže spokojne po skončení volebného obdobia skončiť so splnením programového vyhlásenia vlády. Tento vlak môže len naraziť. Takže náš návrh na vaše odvolanie berte ako gesto dobrej vôle. Ak by ste sa rozhodli sám pre tento skutok, verte tomu, že významným spôsobom posilníte Kresťanskodemokratické hnutie. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Gajdoš a po ňom pán poslanec Zajac.

Poslanec J. Gajdoš:

Chcel by som trošku poopraviť konštatovanie svojho kolegu pána poslanca Tkáča smerom k pánu ministrovi v tom, že nie je ohrozená dnes, teda aktuálne, jeho politická existencia, pretože my sa usilujeme o jeho odvolanie zo štátnickej funkcie. O jeho politickú likvidáciu sa usilujú jeho odchovanci v podobe SDKÚ a pána Mikuláša Dzurindu. Dúfam, že nebudú úspešní.

Pán poslanec Tkáč presne vystihol nebezpečnú schopnosť pána ministra Čarnogurského vyzuť sa zo zodpovednosti, pretože predvídavo umiestnil všetkých svojich ľudí na zodpovedné funkcie takým spôsobom, že nenesú zodpovednosť za sociálny a ekonomický vývoj v tomto štáte. A ten je v súčasnosti nepriaznivo naklonený občanovi aj štátu. Tým sa vytvoril pre pána ministra Čarnogurského obrovský priestor na potieranie politického protivníka, ktorým bezosporu pre neho je Hnutie za demokratické Slovensko. V tom je, bohužiaľ, deformovaný jeho politický profil, ktorý pri jeho objektívne priznaných schopnostiach nemôže byť konštruktívne využitý na prospech občana ani štátu. Žiaľ, je to smutné konštatovanie, pán minister Čarnogurský.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Zajac je posledný s faktickou poznámkou.

Poslanec P. Zajac:

Pán poslanec Tkáč, vy ste neuviedli ani jediný argument vo svojom vystúpení. Hovorili ste o tom, že sa prikročilo k odvolávaniu, ale to nebolo "sa prikročilo". Pod to ste sa podpísali. Hovorili ste, že nerád odvolávate. Nechápem potom, prečo ste sa pod to odvolanie podpísali. Odvolávanie ministrov, ktoré je vám tak proti srsti, je veľmi vážnym úkonom a vy z neho robíte divadlo alebo trhací kalendár a môžeme sa len tešiť na ďalšie odvolávacie procedúry, z ktorých už aj vy si robíte vlastne len žarty.

Hovoríte o tom, že tu niekto z vás vytvára obraz nepriateľa. Fakt je ale taký, že vy si sami vytvárate taký obraz. Hovoríte tu o štátnom terorizme a iba preberáte slová, ktoré, ak si to dobre pamätám, používali verejné prostriedky, tlač voči vám. Hovoríte o princípe kolektívnej viny, pritom vy sami často chcete našiť nejakú kolektívnu vinu na svojich politických protivníkov. Iba preberáte pojmy, ktoré boli vhodné pre vás, ktoré sa dali dobre použiť pre vás. Myslíte si, že keď očierňujete druhých, očistíte sami seba. Ale to sa nedá. Ja to poviem rovno. Vy vlastne týmto svojím politickým správaním nerobíte nič iné, iba dávate výstrahu dokonca aj tým, ktorí sú dosť kritickí voči činnosti tejto vlády, ale keď počúvajú vás, tak vedia, že na čo by sa mali tešiť po voľbách, vy ich tým iba zastrašujete. A ja si myslím, že je to tak dobré, že je to tak v poriadku a že teda tých ľudí týmto spôsobom, akým politicky pracujete, naozaj len od vás samotných odradíte.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová a po nej pán poslanec Andrejčák.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážené dámy,

vážení páni,

dovoľte mi, tu bola požiadavka na konkrétnosť, aby som vo svojom vystúpení bola konkrétna a uviedla dôvod nespokojnosti Hnutia za demokratické Slovensko s neprofesionálnym výkonom pána ministra spravodlivosti.

Po prvé. Ministerstvo spravodlivosti urobilo málo, ak nie vôbec nič pre to, aby prieťahy v súdnom konaní boli čo najrýchlejšie likvidované. Napríklad zákon o súdnom konaní, o procese dáva tridsaťdňovú lehotu na písomné vyhotovenie rozhodnutia. Toto ministerstvo vôbec nesleduje a je to jeden moment urýchlenia. Reštančné veci sa málo sledujú, málo sa vyvodzujú opatrenia. Toto všetko by boli jedny z krokov na urýchlenie súdneho konania. Rada Európy toto veľmi kritizuje a na súde v Štrasburgu toto sú najčastejšie kauzy, ktoré všetci občania vyhrajú proti Slovenskej republike.

Ďalej nepresadzuje pán minister v rezorte justície samosprávu súdnictva, ktorú pri nástupe do svojej funkcie veľmi presadzoval a sľuboval presadiť. Môžem povedať, že je jeden z členov vlády, ktorý vodu káže a víno pije, pretože bol jednoznačne aj proti finančnému oddeleniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo by bol jeden z krokov posilnenia samosprávy.

Ďalej by som chcela uviesť, že ministerstvo pod jeho vedením má veľmi slabú legislatívu. Nebudem tu opakovať to, čo povedal pán poslanec Orosz, ale toto skutočne sú dôvody a chyby ministra. Ja som robila legislatívnu radu a veľmi som zazlievala ministrom, keď nepredkladali legislatívne návrhy. Je to vlastne úloha ministra.

Ďalej by som ako ďalší neprofesionálny výkon riadenia rezortu uviedla porušenie kompetenčného zákona. Vytvorenie takzvaného oddelenia na skúmanie prešľapov komunizmu v minulosti nemá opodstatnenie v kompetenčnom zákone. Toto si jeden minister podľa môjho názoru nemôže dovoliť.

Po ďalšie by som uviedla neprofesionálny riadiaci výkon ako ministra, pretože som tiež robila ministerku spravodlivosti a pod mojím vedením by som nikdy nepripustila, aby vedúci úradu mal vyhlásenia, ktoré sa týkajú ukladania trestu alebo ďalších postupov senátu, ktoré práve rozhodujú. Je to nepriamy zásah do výkonu sudcovskej nezávislosti. A pán minister toto nielenže trpí, ale ako je všeobecne známe, sa hovorí, že pán doktor Lipšic, použijem ten pojem, dopredu sa ospravedlňujem, ktorý je používaný vo verejnosti, že pán doktor Lipšic je jeho hlásnou trúbou.

Takže toto sú neprofesionálne výkony. Avšak podľa môjho názoru najťažším prehreškom pána ministra je, že si vlastne neuvedomuje, že on neriadi súdy. Ministerstvo a aj minister len musí vytvárať materiálne a iné podmienky na dobré fungovanie súdov. Ale, pán minister, vy robíte zásahy do rozhodovacej sudcovskej činnosti. A to v právnom štáte nemožno. Dovolím si uviesť, že to nie je len názor opozície, ktorá vám chce niečo prišpendliť ako mínus, ale toto je názor, ktorý vyslovila Rada sudcov Slovenskej republiky dňa 16. februára 1999. Bolo to publikované vo viacerých denníkoch, kde sa Rada sudcov Slovenskej republiky ohradila voči akýmkoľvek zásahom pána ministra do rozhodovacej činnosti súdov. Myslím si, že toto je veľmi vážny signál proti perfektnému výkonu riadenia ministerstva spravodlivosti aj voči výkonu vašej funkcie v právnom štáte. V právnom štáte, kde zásahy ministra sú neprípustné.

Ďalej proti zastrašovaniu sudcov. To minister nemôže robiť. Taktiež to nie je názor len poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, ale voči tomuto sa ohradila sudcovská rada, ako aj sudcovské rady okresných súdov a Krajského súdu v Bratislave.

Ďalej Združenie sudcov Slovenska vyjadrilo nespokojnosť s vašou činnosťou pri nedodržiavaní zmluvy medzi týmto sudcovským stavom a ministerstvom spravodlivosti. Znovu konkrétny argument. Bol publikovaný v Národnej obrode 15. januára 2000, kde Združenie sudcov Slovenska vyjadruje nespokojnosť s tým, že nebolo ministrom požiadané o zaujatie stanoviska pred vymenovaním predsedov okresných súdov a krajského súdu, tak ako to vyplýva zo zmluvy medzi vami a Združením sudcov zakotvené.

Pán minister, ja si myslím, že toto nie sú dobré postupy ministra spravodlivosti. Navyše nechcem hovoriť o vašom postupe, ktorý rozdelil sudcovský stav na dve samosprávne združenia. Predsa pôsobenie ministra musí ísť úplne opačným smerom.

Už nehovorím, že pod vaším vedením vo vašom rezorte je aj dohľad a usmerňovanie, vytváranie právnych podkladov na činnosť advokátov, že dochádza k stotožňovaniu advokátov s ich klientom, že ak úspešne obhajujú klienta z opozície, tak sú proti nim urobené kroky. Napríklad pán advokát Trokan, kde vlastne Demokratická strana chcela urobiť politický zásah voči nemu. Takže komora protestovala. Protest komory bol 9. februára 1992 a minister je ticho.

Exekútori. Oslabili ste samosprávnosť novelou exekučného poriadku, samosprávnosť exekútorov. Toto všetko nie sú dobré kroky ministra spravodlivosti.

Navyše pán minister ste urobili niečo, čo jeden ústavný činiteľ nemôže urobiť. Osvojili ste si právo konštatovať, že niekto porušil sudcovskú etiku. Toto môže len kárny senát. Ďalej ste si osvojili právo konštatovať a do verejnosti dať, že niekto protiprávne užíva byt v budove ministerstva spravodlivosti a toto môže urobiť len súd, a nie minister. Že ide o byt, a nie o ubytovňu chcem vám dokladovať rozhodnutím obvodného úradu životného prostredia, kde bolo konštatované, že ide o byt, ako mám aj v rukách rozhodnutie zo dňa 29. 11. 1993, kde vlastne na základe mojej žiadosti bolo o využitie štvorbytového priestoru konštatované, že ide o byt a bol premenený na kancelárie do 31. 12. 1996. Čiže po tomto termíne vy ste museli postupovať v už známej kauze tak, že ide o bytový priestor. Nechcem hovoriť už o návrhu, ktorý ste dali na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu v rozpore s ústavou, v rozpore aj s komentármi ústavy, čo ste museli vedieť, kde sa jasne hovorí, že lehota je na 5 dní a že odvolať možno len z funkcie sudcu, a nie z funkcie podpredsedu súdu. Je to jasne v komentári uvedené a je mi ľúto, že vaši právni poradcovia vás na toto neupozornili. Upozorňujem vás, je to komentár strana číslo 553.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)