Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pánu poslancovi Ballekovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec L. Ballek:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vládny návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 517) predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 544 zo 16. februára 2000 prideliť na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením číslo 130 zo 7. marca 2000. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky určenia uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj podmienky určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a správu príčin. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je očividné, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť správy príčin obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, príčiny potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dôsledku a vplyvu na štátny rozpočet, zhodnotenie dnešného stavu.
Osobitná časť správy príčin obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané určenia.
S prihliadnutím na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 544 zo 16. februára 2000 prideliť vládny návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 517) v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája 2000 a gestorský výbor do 5. mája 2000.
Vážený pán predseda, ďakujem, skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec, ústne: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Binder, pán poslanec Húska a pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, po nej pán poslanec Binder.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážené panie kolegyne,
vážení páni kolegovia,
dovoľte mi, aby som uviedla niekoľko myšlienok k predloženému vládnemu návrhu. Najprv by som rada povedala, že toto je jeden z troch vládnych návrhov, ktorý sa dostal na súčasnú schôdzu parlamentu. Vravím to preto, lebo dosiaľ nikdy nebolo tak, aby vláda na rokovanie predložila taký nízky počet vládnych návrhov. Niečo to signalizuje v legislatíve Slovenskej republiky a pre mňa to vytvára obavu, že na nasledujúcich zasadnutiach budeme zahrnutí možno skrátenými legislatívnymi konaniami, ktoré ako neželateľné sme už odmietli. A myslím si, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky veľmi správne povedal, že tento trend nebude podporovať.
Tento vládny návrh zákona je podľa môjho názoru obsahovo dosť kontroverzný. Osobne sa domnievam, že vôbec nebol potrebný, osobne sa domnievam, že nerieši meritum veci, ale rieši niečo, čo má politické pozadie. A túto skutočnosť signalizujú aj viaceré kroky voči Matici slovenskej. Ale obsah je taký, aký je, a myslím si, že pri ďalšom rokovaní bude aj obsah predmetom diskusie. Mňa však veľmi zaujalo zdôvodnenie, ktoré minister kultúry v úvodnom slove uviedol slovami: "Štát nemôže plnenie takých závažných úloh presunúť na neštátnu inštitúciu."
Vážení, ide o knižnice. Nejdem polemizovať o tom, či vedenie knižníc je závažná, alebo nezávažná úloha. Na tom by sme sa asi nezhodli. Ale chcem upozorniť na to, že v záujme zdôvodnenia, pán minister si vybral dôvod, ktorý je absolútne neakceptovateľný. Alebo ak ho budeme akceptovať, tak potom je otázka, ako si pán minister predstavuje vývojový trend, ktorý je vlastne v demokratickej spoločnosti, v občianskej spoločnosti práve charakterizovaný tým, že štát plnenie úloh, aj závažných, presúva na neštátne inštitúcie s tým, že reglementuje presné podmienky výkonu týchto úloh. Veď táto vláda hovorí o presune viacerých kompetencií napríklad aj na orgány samosprávy, to sú taktiež neštátne inštitúcie a tento trend vlastne - presun úloh na neštátne inštitúcie - je vývojový trend demokratickej občianskej spoločnosti.
Takže argument, ktorý predniesol pán minister, domnievam sa, nemožno brať vážne a takýmto zdôvodnením sa vlastne nepriamo odkrýva pravá podstata tohto vládneho návrhu zákona. Osobne za tento vládny návrh hlasovať nebudem, pretože vôbec nie som presvedčená o tom, že by Matica slovenská, ktorá túto úlohu plnila po viaceré roky, ktorá má historické zásluhy na zveľadení knižničného fondu, nebola spôsobilá tieto úlohy plniť ďalej.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť, ktorú ste venovali môjmu vystúpeniu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Ďalej vystúpi pán poslanec Binder.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Binder:
Vážené dámy a páni,
nechcem ani polemizovať s pánom ministrom, nechcem ani atomizovať ďalej našu spoločnosť, ktorá je aj tak už dosť atomizovaná. A nechcem opakovať argumenty pre a proti. Pán minister spomenul, že verejnosť, vedecká či odborná, podporuje jeho zákon. Myslím si, že tu by sme sa nezhodli. Viem, že Matica slovenská má 20 000 podpisov, ktoré chce predložiť v utorok, pretože nepredpokladala, že dnes tento matičný zákon dôjde na prerokúvanie v prvom čítaní, ale určite ich predloží, ak prejde do druhého čítania. A som hlboko presvedčený, že prevažná väčšina odborníkov v knižničných, vedeckých, literárnych záležitostiach nepodporuje knižničný zákon. I napriek tomu súhlasím s pánom ministrom, že je potrebné urobiť poriadok aj v knižniciach a je potrebné prijať i nový zákon o Matici slovenskej.
Ale predtým, než ideme rušiť hlavné ustanovizne Matice slovenskej, je potrebné tieto veci dať do právneho stavu. Podľa dokumentu, ktorý sme dostali, je potrebné zrušiť niektoré paragrafy zo zákona číslo 68/1997 o Matici slovenskej. V rámci prijatia knižničného zákona ideme rušiť príslušné paragrafy zo zákona o Matici slovenskej. Považujem to za vrchol nezodpovednosti, považujem to za nemiestne a považujem to za protiprávne. Na to, aby sme prijali zákon o knižnici, musíme prijať najprv zákon o Matici slovenskej, a potom môžeme hovoriť o likvidácii určitých zariadení Matice slovenskej.
Pán minister povedal, alebo v dokumentoch sa píše: "Práva a povinnosti z majetkovoprávnych vzťahov vrátane pohľadávok a záväzkov vzniknutých Slovenskej národnej knižnici v Matici slovenskej a v Pamätníku národnej kultúry prechádzajú k 1. júlu 2000 z Matice slovenskej na Slovenskú národnú knižnicu v Martine. Súčasne od 1. júla 2000 prechádza majetok štátu, ktorý užívala Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej a Pamätník Národnej kultúry, zo správy Matice slovenskej do správy Slovenskej národnej knižnice v Martine, a to v rozsahu vymedzenom v delimitačnom protokole uzatvorenom medzi ministerstvom a Maticou slovenskou a následne medzi ministerstvom a Slovenskou národnou knižnicou v Martine."
Rozoberme si týchto pár viet. Bude súhlasiť Matica slovenská s delimitáciou majetku, alebo bude k tomu prinútená? Prinútená rôznymi mechanizmami, ktoré má ministerstvo k dispozícii? Ak hovoríme o majetku štátu, nie je to pravda. Nie všetok majetok Matice slovenskej je štátnym majetkom. Viem o umelcoch, ktorí odovzdali svoj majetok, svoje duchovné vlastníctvo Matici slovenskej ako dar, nie štátu, ale Matici slovenskej. Kto a akým právom s týmto majetkom bude narábať? Kto a akým právom tento majetok bude zoštátňovať? Kto a akým právom tento majetok bude kradnúť Matici slovenskej a slovenskému národu? (Potlesk.)
Vážené dámy a páni, nejde o Maticu slovenskú, ide o Slovensko. Mohol by som aplikovať niekoľko výrazov, ktoré veľkí duchovia slovenského národa predniesli už od čias Tiszu a ďalších pri likvidácii Matici slovenskej. Upozorňujem, vážené dámy a páni, nekonajme proti národu. Nekonajme proti princípu, ktorý v slovenskom národe je. Nelikvidujme Maticu slovenskú. Nelikvidujme to, na čo sme hrdí, na čo boli hrdí naši predchodcovia, veľké duše slovenského národa. Týmto zákonom ideme likvidovať Maticu slovenskú. Nerobme to. Celá táto aktivita mi pripadá, prepáčte za prirovnanie, možnože nie celkom v poriadku, ako v Krylovovej bájke. Všetci poznáme Krylovovu bájku o zlepšení orchestra výmenou pozícií, nie výmenou aktérov. Chceme dosiahnuť, aby knižnice fungovali. Na to, aby knižnice fungovali, treba niečo iné, ako zobrať Slovenskú národnú knižnicu a pamätník z Matice slovenskej a dať to do správy ministerstva kultúry. Na to treba peniaze a na to treba mať slovenského ducha. Potom to všetko bude vychádzať dobre. Nerobme presunutie "škatule, škatule, hejbejte se", ako hovoria Česi, ale robme niečo, čo prispeje k zlepšeniu podmienok práve v matičnej činnosti i v knižničnej činnosti.
Nechcem dlho hovoriť, lebo viem, že tá otázka je zložitá, že to príde do druhého čítania, ak príde. Prosil by som vás, skúsme vrátiť tento zákon, skúsme najprv doriešiť zákon o Matici slovenskej, a potom sa vráťme ku knižničnému zákonu. Preto neodporúčam, aby bol tento zákon pridelený do druhého čítania, až potom, keď si vyjasníme otázky okolo matičného zákona a okolo všetkých okrajových alebo hlavných podmienok, ktoré sa v tomto zákone predkladajú.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Bindera - ako prvý pán poslanec Šepták, ako posledná pani poslankyňa Mušková. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcem reagovať na slová pána Bindera hlavne v jeho závere, kde vyzval pána ministra a nás všetkých, aby sme vrátili tento knižničný zákon a aby sme najskôr riešili zákon o Matici slovenskej. Chcem sa skutočne pridať k tejto výzve, pretože takisto chápem Maticu ako niečo duchovné, čo pomáhalo prežiť Slovákom aj v tých najťažších chvíľach. A veľmi ťažko padne, keď teraz minister slovenskej vlády pripravil taký zákon, ktorý vlastne likviduje Maticu slovenskú a ktorý vlastne, dá sa povedať, je takou pomstou, pomstou za určité kroky, ktoré sú z minulosti, nehovoriac o tom, že sa robia momentálne také kroky, kde sa účelovo rozdeľujú určité peniaze určitým skupinám. A takýmto spôsobom si pán minister nakláňa týchto ľudí, aby vlastne získal tú väčšinu na svoju podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska. Pardon, ešte predtým s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cuper. Prepáčte, pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
Súhlasím s pánom Binderom, že majetok Matice slovenskej nikdy nebol štátnym majetkom. Bol zozbieraný slovenskými národovcami vyše 100 rokov. Ak prispieval naň v poslednom období aj štát, bolo to len jeho morálnou povinnosťou, pretože je to štát predovšetkým slovenského národa. Bol som v Magnusenovom inštitúte v Arne na Islande, ktorý je tiež takou inštitúciou ako naša Matica slovenská. Tiež na ňu prispieva štát a nikto ju nechce rušiť, práve naopak, všetci sú hrdí na to, že spravuje kultúrny odkaz islandského národa. Pán Kňažko sa iste poštátnením majetku Matice slovenskej zapíše k takým velikánom, ako bol pán súdruh Novotný, ktorý mal asi takisto rád Maticu ako pán minister Kňažko s maďarskou koalíciou, ktorej pán minister zrejme v prvom rade vychádza v ústrety.
Pripájam sa k pánu poslancovi Binderovi, žiaľ, nemohol som sa prihlásiť do diskusie, pretože som bol preč, ale dúfam, že ak to prejde do druhého čítania, že vystúpim. Ale chcem povedať pánu ministrovi, že v Matici slovenskej ako inštitúcii na rozdiel od neho ja som prešiel matičné fondy nie raz, sú spravované veľmi dobre, na veľmi vysokej úrovni, čo sa týka odbornosti, sú tieto fondy zreštaurované. Práve naopak, tým, že sa niektoré fondy vrátili rôznym cirkevným a iným inštitúciám, ktoré predtým spravovala Matica, hrozí im absolútny zánik. Obávam sa, pán minister, že toto isté čaká Maticu, knižnicu...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán predsedajúci,
môj návrh je akoby procedurálny. Viem, že sa o ňom nemôže dať hlasovať, pretože je prítomných veľmi málo poslancov, ale chcela by som vás požiadať, aby ste neskončili rozpravu, ale aby sa mohlo pokračovať aj na budúci týždeň v tomto bode, pretože tento bod je veľmi dôležitý a viem, že veľmi veľa poslancov sa chcelo k tomuto bodu vyjadriť a nevedeli, že tak rýchlo príde na program. Najideálnejšie by síce bolo, keby pán minister stiahol tento bod, pretože skutočne je dosť kontroverzný a je veľmi dôležitý najmä pre Slovákov a ja viem, že pán minister sa cítil ako Slovák. Takže ja vás aspoň prosím, pán predsedajúci, aby ste neskončili rozpravu.
Ďakujem vám za porozumenie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, žiaľ, nejde to, lebo pán predseda už ukončil možnosť prihlásiť sa do rozpravy ďalším pánom poslancom. Jedine ak by bola potreba pánom ministrom otvoriť znovu rozpravu, ak by chcel vystúpiť, je to možné, ale v opačnom prípade to nejde.
Pán poslanec Húska, máte slovo.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
v ľudovom porekadle sa hovorí: "Nehovorme o povraze v dome obeseného." Ale treba celkom otvorene hovoriť naozaj, že všetka kvázi starostlivosť o zlepšenie knižnej kultúry na Slovensku je spojená práve s tým, že sa robí jeden systematický útok na Maticu slovenskú. Či sa to páči alebo nie, vážení priatelia, rád by som pripomenul, že kedysi mocný tohto sveta pán Novotný rozhodol o tom, že Matica sa suchou destiláciou pretransformuje len na centrálnu knižnicu, pretože čože už treba chrániť alebo zveľaďovať alebo spravovať národné kultúrne fondy, keď už je šťastlivá socialistická vlasť. A z funkcie Matice bola vyklieštená aj prepojenosť s občanmi, jej osvetová činnosť a kultúrno-vzdelávacia a vlastenecká činnosť v najvlastnejšom zmysle slova.
A teraz práve táto vláda v koncepcii reštrikčnej politiky škrtí zdroje medziiným aj do knižnej kultúry, a čuduj sa, svete, teraz príde s návrhom akoby zákonného riešenia tejto knižnice, ale za tým nestojí materiálna podpora, ktorá je vlastne podmienkou správneho fungovania. Vieme veľmi presne, že boli zorganizované nátlakové akcie nespokojencov, ktorých povzbudzovali, aby sa konečne odtrhli spod kurately Matice slovenskej. Tie kvázi knižočky, ktoré boli vlastne pozliepané z rôznych príležitostných príspevkov a na ktoré sa prepožičali, zase, samozrejme, ľudia, ktorí sú vždy určitej moci ochotní sa odovzdať, pripomínajú v podstate len akúsi mutáciu čiernych kníh, pretože nepotrebujeme oddeliť od Matice slovenskej ústrednú knižničnú funkciu, ale naopak, máme umožniť dôsledným ekonomickým zabezpečením týchto funkcií priaznivý príchod do informatívneho veku, do ktorého naozaj smerujeme.
Koniec koncov, knižnica je materializovaním fylogenetickej pamäti spoločnosti. A v nej sa, samozrejme, sústreďujú predovšetkým tie špecifiká, ktorými sa odlišuje od univerzálnej kultúry každá národná kultúra, a preto nepovažujem za správny, naopak, považujem za zlovestný tento spôsob postupného škrtenia Matice slovenskej vytrhávaním jednotlivých dôležitých centrálnych kultúrnych funkcií z jej štruktúry. Matica slovenská je špecifický typ organizácie a podobný majú vyvinuté len tie národy, ktoré boli dlho ohrozované vo svojej existencii, a teda z týchto dôvodov museli vlastne nielen kultúrne povzbudzovať ochabnuté národné sily, ale museli do určitej miery substituovať aj štátne funkcie, ktoré de facto emancipačne odcudzený slovenský národ nemal.
A preto by sme mali práve s veľkou úctou k vnútornej tradícii a k vnútornej logike rozvíjania národnych tradícií podporovať úsilie Matice slovenskej o exaktné odborné staranie sa o centrálne knižné fondy. Môžem len zopakovať: Sme tvrdo proti takýmto okliešťujúcim riešeniam. Odsudzujeme ich práve pre to politické pozadie, práve pre ten spôsob opakovania metód Kolomana Tiszu, ktorý sa snažil síce zase z iných dôvodov, ale vždy s protislovenským záujmom obmedziť naše možnosti. Ideme do Európy, ideme do globalizovaného sveta, ale práve my sme ochrancami kultúrnej diverzity, kultúrnej rozmanitosti a máme do tejto kultúry priniesť, do tohto európskeho univerzalizmu špecificky svojské. Prosím vás, nezúčastnite sa na škandálnom okypťovaní základných a komplexných funkcií Matice slovenskej a aj centrálneho vedenia knižnej kultúry na Slovensku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Húsku sa prihlásili traja páni poslanci. Posledný je pán poslanec Cuper. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Už na rokovaní výboru pre kultúru a médiá som definoval, že tento návrh zákona je zákonom z 19. storočia. Jednoducho absolútne nerešpektuje skúsenosti špičkových knižničných systémov, ktoré napríklad rozvíja Bavorská štátna knižnica, ktorá má najmodernejší spôsob riešenia knižničného systému v Európe, a absolútne ignoruje možnosť digitálno-elektronického spracovania knižničných fondov nie v registračnom systéme, ktorý beží, ale v uchovávaní knižničných fondov. To, čo nám predložil predkladateľ tohto návrhu zákona, je ignoráciou moderných trendov a postupov v oblasti knihovníctva.
Druhá poznámka. Je známe, že došlo k dohode medzi predkladateľom, resp. iniciátormi tohto konceptu knižničného zákona a tými, ktorí mali iný návrh. Žiaľbohu, ministerstvo kultúry odmietlo túto diskusiu a pretlačilo tento návrh zákona. Ale bolo by najlepšie, keby ho stiahlo. Upozorňujem, je tragédia pre knižničný systém na Slovensku, ak sa tento zákon prijme. Všetci tí, ktorí ho budú presadzovať, sa podpíšu pod to, že knižničný systém na Slovensku ustrnie bez toho, aby využil veľkú príležitosť urobiť veľmi dôležitý moderný krok, ktorý by stál oveľa menej peňazí a nevytvoril by zo systému knižníc na Slovensku historické knižnice. To, čo sa predložilo, je vlastne spôsob, ako dať do ofsajdu všetky knižnice na Slovensku, pretože nie je možné, finančne nie je možné saturovať knižnice spôsobom, ako si to predstavujú niektorí knižniční pracovníci.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Húsku, ktorý vlastne uviedol, že pod týmto zákonom o knižniciach ide vlastne o likvidáciu alebo o pokus o likvidáciu Matice slovenskej. Likvidácia určitej inštitúcie sa totiž môže diať dvoma spôsobmi, jednak jednorazovou likvidáciou podľa platných predpisov a jednak ukrajovaním kompetencií tejto inštitúcie až do stavu, že likvidácia už bude nevyhnutnou. Takéto ukrajovanie kompetencií si nedovolili vo federácii ani tí, ktorí vlastne nepodporovali Slovensko, alebo boli doslova až nie prívržencami slovenského národa. Nestalo sa tak, aj keď skryte takéto snahy boli, nikto s nimi tak otvorene nevystúpil, ako sa to tu deje.
Pán minister, vôbec si neuvedomujete, že vlastne likvidujete Maticu slovenskú? Pán minister, vy si to asi uvedomujete, ale musím vám povedať, vy nie ste ministrom slovenského národa.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem nadviazať na tú časť vystúpenia pána poslanca Húsku, kde hovoril, že zástoje ministerstva kultúry terajšej vlády voči Matici vyplývajú z jej zástojov z predchádzajúceho obdobia, keď sa Matica jednoznačne postavila za samostatný a zvrchovaný štát slovenského národa. Bola centrom národnoštátnych pohybov a je celkom prirodzené, že viacej možno podporovala tie sily v predchádzajúcich voľbách, ktoré boli za samostatnosť a zvrchovanosť a v ktorých bola zábezpeka, že národnoštátny život bude fungovať lepšie. Žiaľ, nestalo sa tak. Pán minister plní len to, čo mu velí akt pomsty, a to pokladám za celkom prízemné. Lebo ak budeme likvidovať túto spoločensko-nadačnú inštitúciu, ktorá prežila aj maďarizačné snahy 19. storočia a komunistické snahy 20. storočia, tak nevidím dôvod, prečo by na prahu 21. storočia pán minister mal likvidovať Maticu slovenskú.
Ak pán minister tvrdil, že chce zlepšiť stav kultúry a knižnej kultúry na Slovensku, tak, pán minister, ste priaznivcom francúzskej kultúry, zoberte si príklad z francúzskych ministrov, ktorí na nábreží Seiny vystavali obrovskú národnú knižnicu. Nič vám v tom nebráni, v Bratislave je Univerzitná knižnica, tam ste sa mohli realizovať. Mohli ste z nej vytvoriť centrum národnej knižnice. Aj takýto návrh alebo názor bol. V prípade majetku Matice slovenskej, a tam nie sú len knihy, je tam aj iný kultúrny majetok, nechajte tento odkaz veľkých Slovákov národu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Dámy a páni,
pán predsedajúci,
pokúsim sa byť stručný. Najprv by som chcel povedať len dve poznámky.
Prijatie knižničného zákona samotné najvyššie fórum knižníc, teraz už neviem presne, ako sa volá, označilo za potrebný a posledný čin na ceste k zavŕšeniu najvyšších národných a štátnych inštitúcií. Zatiaľ neexistuje knižničný zákon a navyše zákon, v ktorom by bola definovaná vrcholná knižničná inštitúcia v rámci Slovenskej republiky. Ani nemohol vlastne poriadne existovať, pretože vlastne Slovenská republika vznikla v roku 1993 a to znamená, že ten proces nejakým spôsobom išiel. Nakoniec všetci sme tento týždeň prijali zákon o Slovenskej filharmónii, tento zákon takisto patril do sféry týchto zákonov.
Po druhé, myšlienka, na ktorú ste aj vy upozornili, pán poslanec Cuper: Aj pán poslanec Hudec, keď bol ministrom kultúry, hovoril o presune Národnej knižnice na Univerzitnú knižnicu. To je myšlienka, proti ktorej sa vzopreli takmer všetci, lebo tvrdia, že bohatstvo, ktoré je v Národnej knižnici v Martine, nie je možné nahradiť ničím v Univerzitnej knižnici, nehovoriac o tom, že by to bolo oveľa drahšie, oveľa drahšie budovať celkom novú knižnicu so všetkým, ako nadviazať na tradíciu, ktorá sa tu predsa nejakým spôsobom budovala.
Chcem povedať tretiu poznámku. V zákone si treba všimnúť, že ak sa hovorí o delimitácii majetku, hovorí sa o majetku štátu v pamätníku a o majetku štátu v knižnici, teda nie, že by nastalo poštátnenie majetku Matice, o tom sa nehovorí v zákone a k tomu ani nemôže prísť, to je logické.
A teraz, ak mi dovolíte, diskusia o tomto zákone trvá už mesiace, dokonca povedal by som, zdá sa mi, že viac ako rok, keď sme sa prvýkrát stretli u pána ministra. Bol tam aj pán poslanec Števček, pán poslanec Ballek, ja, pán poslanec Paška atď. Táto diskusia beží na všetkých možných fórach práve kvôli tomu bodu, ktorý je najkontroverznejší a o ktorom sa vlastne hovorí, pretože zatiaľ o knižničnom zákone okrem pána poslanca Hudeca nikto nehovoril, beží na úrovni vedenia Matice s poslancami, vedenia Matice s ministerstvom, beží na úrovni médií, to znamená: V Literárnom týždenníku odporúčam si pozrieť diskusiu, ktorá v ňom dlhodobejšie prebieha, a aj v iných časopisoch, Dilema a podobne. Sám osobne som sa stretol aj s predsedom Matice slovenskej, navštívili sme spolu s pánom poslancom Zajacom Martin, kde sme sa stretli aj s vedením, aj s pracovníkmi.
To znamená, táto diskusia beží už veľmi dlho. Dnes rozhodujeme o tom, či knižničný zákon prijímame do parlamentu, posúvame ho do výborov a či ideme hovoriť o obsahu tohto zákona. Toto je základný krok, či ho preberáme z vlády ako navrhovateľa a dávame ho na pôdu parlamentu.
Myslím si, že tento krok treba urobiť. Urobiť ho z toho dôvodu, že aj čas, ktorý je do najbližšieho pléna, v polovičke mája bude ďalšie plénum, ten čas po celej diskusii, ktorá už trvá vyše roka, je dostačujúci na to, aby sa prípadne dospelo k nejakej dohode a zároveň aby, povedzme si to veľmi otvorene, do určitej miery limitujúci čas aj nútil zúčastnené strany, že by už mali vôľu na dohodu, pretože čas neobmedzenia diskusie, mám pocit, v tejto chvíli nevedie k nejakému konkrétnemu riešeniu. V apríli nie je plénum, v apríli je čas na to, aby sa na pôde parlamentu o veci hovorilo, hovorilo sa vecne a pokojne.
Z tohto dôvodu, a to je vlastne všetko, čo som chcel povedať, som za to, aby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme to týmto smerom posunuli ďalej.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mikloška sa hlásia traja páni poslanci. Posledná je pani poslankyňa Mušková.
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Mikloško si dobre pamätá na diskusiu vo výbore, ktorá bola vecná. A teraz to poviem otvorene. To, čo je tu predložené, je jednoducho starina. Nič nerieši v knižničnom systéme Slovenska. Keby nebolo politického motívu, ani by tento zákon možno nebol predložený. Ale nechcem sa venovať politickému motívu. Jednoducho, ak prijmeme tento zákon, upozorňujem vás, že sme urobili krok späť v modernom knižničnom systéme, ktorý môžeme na Slovensku vybudovať. Taký návrh zákona bol pripravený, žiaľbohu, pre nepochopenie niektorých matičných pracovníkov, pretože stačilo presunúť úlohy štátneho inštitútu na inú centrálnu knižnicu, a mohla celá Slovenská národná knižnica so všetkými právami a povinnosťami zostať v majetku Matice.
Upozorňujem vás, že toto je návrh zákona, ktorý je z princípu zlý, nie preto, lebo sa už nedá diskutovať o tom, ako ho vylepšiť, ale princíp je zlý. Keď budeme ignorovať elektronickú formu moderných knižničných systémov nielen v katalogizácii knižníc, ale vo svojej podstate, tak sme sa dostali späť. To, čo pripravili starí knižničiari, nech sa na mňa nehnevajú, ich zásluhy uznávam, ale jednoducho sa im nechce ísť do počítačových systémov, nechce sa im ísť do CD ROM-ov a nechce sa im ísť do diskiet, pretože to nevedia alebo sa im to ani nechce robiť, tak jednoducho ukracujú našu šancu ísť dopredu.
Upozorňujem, že vybudujeme z našich knižníc historické knižnice, pretože nebude mať tento štát na to, aby dotoval knižnice tak, že by mohli dopĺňať svoje fondy v adekvátnej forme. Tú formu, ktorú sme ponúkli v našom návrhu zákona, keby chcel minister Kňažko, si iste nájde v archívoch. Neboli výmyslom niektorých úzkych skupín ľudí. Bolo to jednoducho po konzultácii moderných knižničných systémov v Holandsku, Dánsku, Nemecku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán kolega Mikloško,
dovoľ mi, aby som ti povedal, že si nehovoril celkom úprimne. Áno, hovoril si, že sa všetci vzopreli proti tomu, aby sa Univerzitná knižnica v Bratislave stala Národnou knižnicou. Chcem iba dodať, že áno, všetci sa vzopreli, len Matica sa nemôže vzoprieť, lebo ste sa všetci proti nej postavili na čele s Maďarmi a s pánom Zajacom. Ten sa rád vracia na svoje miesta. Tak ako najprv Lexu poslal do Nitry, a potom ho chcel navštíviť v cele. Takže aj teraz v zákulisí robí všetko pre to, aby zlikvidoval Maticu a sám ju ide navštíviť. V tomto smere nenájdeme spoločnú reč.
Myslím si, že ak mala byť Národná knižnica vytvorená, tak rozhodne na pôde Univerzitnej knižnice. Univerzitná knižnica nikdy nebola len Univerzitnou knižnicou Univerzity Komenského alebo, nedajbože, Technickej univerzity. Univerzitnú knižnicu zlikvidoval rektor Kvasnička. Toto bola vždy knižnica, ktorá mala celoslovenský dosah, tak bola aj napojená na zahraničie a tak aj bola vnímaná.
Matica bola úplne inou inštitúciou. Má svoju nezameniteľnú históriu. Každému Slovákovi je jej činnosť blízka a drahá a ak, samozrejme, teraz sa nenájde toľko sponzorov, ako bolo kedysi, je celkom prirodzené, že na udržiavanie toho nesmierneho historického bohatstva, ktoré je tam archivované po rôznych velikánoch slovenskej kultúry, nielen spisovateľoch, ale aj iných, pýtam sa, kto napríklad aj túto činnosť bude do budúcnosti uskutočňovať. Prečo týmto spôsobom nie? Podporil by som ten zákon, ak by hovoril o tom, že sa z Univerzitnej knižnice vybuduje Národná knižnica. Ale toto nie, to nepokladám za seriózne a úprimné.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Mikloško bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra Kňažka, či sa chce vyjadriť k rozprave, ktorá odznela. Áno.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
pretože toľkokrát bolo skloňované slovo Matica, bol by som nerád, aby sa celý tento zákon, samozrejme, posunul do konverzácie alebo polemiky okolo Matice slovenskej, pretože toto nie je ústredným problémom. Na druhej strane definovanie knižničného systému bez Národnej knižnice by bolo neúplné. A je potrebné otvorene povedať, že polemiky o tom, ktorá knižnica je vlastne národnou knižnicou na Slovensku, sa začali práve po prijatí zákona číslo 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej. Tento zákon však na rozdiel od všetkých predchádzajúcich zákonov o Matici slovenskej nedefinuje úlohy Slovenskej národnej knižnice v Matici slovenskej ako národnej knižnice, ktorá z hľadiska záujmov štátu plní úlohy prospešné pre celý knižničný systém. Na skutočnosť, že štát sa nemôže zbaviť kompetencie a zodpovednosti za plnenie štátnych úloh v oblasti knižničnej politiky tým, že ich zverí neštátnej inštitúcii, poukazovali pri schvaľovaní matičného zákona viacerí poslanci vrátane vtedajšieho ministra kultúry pána Hudeca. Mrzí ma, že ste ho vtedy nepočúvali. Mrzí ma, že na jeho rozumné argumenty ste reagovali politickou silou.
Ak mi dovolíte, 12. februára 1997 pán poslanec Hudec - škoda, že odchádza, to je vizitka kultúry dnešného pána Hudeca - povedal toto: "Nie je možné, aby sa štát zbavil kompetencie v oblasti, v ktorej prijíma záväzky a ktoré potom musí vykonávať podľa kompetenčného zákona ministerstvo kultúry. Nie je možné, aby zveril isté právomoci neštátnej inštitúcii." Pokračujem v citáte ďalej. Inak máte možnosť si to prečítať aj vy, je to šiesty rokovací deň, 12. február 1997 v materiáli Národnej rady: "Nijaká verejnoprávna inštitúcia nemôže plniť také úlohy štátu, za ktoré je štát zodpovedný. V tom momente by som bol zbavený možnosti plniť úlohy ministra kultúry v oblasti knižničnej starostlivosti. Na to vážne upozorňujem. Nie je možné takýto krok urobiť." Prečo ste to urobili? Mali ste ho počúvať, nebolo by prišlo k tejto politickej deformácii Národnej knižnice a k politickej deformácii Matice slovenskej.
No pokračujem ďalej. Matica slovenská naozaj v minulosti plnila funkcie národnej knižnice. Plnila ich de facto i de iure, lebo táto tzv. inštitučná zložka Matice slovenskej bola od roku 1954 až do roku 1997, teda až do prijatia toho zákona vždy definovaná ako štátna inštitúcia zo zákona. Nehovoriac o tom, že bola a doteraz je financovaná zo štátnych prostriedkov. Jej fondy sú budované predovšetkým zo zákonom stanoveného povinného výtlačku, a to už dávno pred jej konštituovaním. Na to nadväzuje otázka verejnoprávnosti Matice slovenskej. Tá sa dá analyzovať, samozrejme, vo viacerých rovinách. Predovšetkým v miere závislosti od štátneho rozpočtu, ale aj z hľadiska kreovania jej riadiacich orgánov a toho, komu sa takýto orgán zodpovedá. Pričom to nie je tak, ako je to v prípade iných verejnoprávnych inštitúcií. Predmetom predkladaného zákona teda nie je riešenie postavenia a úloha Matice slovenskej, ale Slovenskej národnej knižnice, a to je predovšetkým odborný problém.
Samozrejme, z hľadiska budúcej koexistencie samostatnej Slovenskej národnej knižnice v Martine a Matice slovenskej nielenže nevylučujem spoluprácu a veľmi úzke vzťahy, ale považujem to priam za nevyhnutné. Východisková situácia však musí byť pri rokovaniach taká, aby obe strany boli rovnocennými partnermi. Ubezpečujem vás, že žiadny iný záujem či nebodaj úmysel nejakým spôsobom poškodiť Maticu slovenskú tento vládny návrh zákona o knižniciach naozaj nemá, a preto všetky slová o likvidácii Matice slovenskej, o 19. storočí a podobne jednoducho odmietam. Dokonca si dovolím ísť ďalej. Myslím si, že práve terminológia, ktorú používate, vážení páni poslanci, nielen okrem veľkej neznalosti tohto problému, je aj slovníkom 19. storočia.
Keď hovoríte, pani poslankyňa Tóthová, že riešim niečo, čo má politické pozadie, no áno, ako vidíte, pričlenenie národnej knižnice do Matice slovenskej týmto zákonom, odobratie práv, ktoré jedine a výlučne mohla a môže vykonávať národná knižnica, ich presunutie do Univerzitnej knižnice, to bol politický akt. Rozumné argumenty zaznievali aj z úst vtedajšieho pána ministra Hudeca. O tom som už hovoril. Čiže, žiaľ, musím riešiť niečo, čo malo politické pozadie nie dnes, ale vtedy.
A všetci renomovaní odborníci, to prechádzam teraz na poznámky k vystúpeniu pána poslanca Bindera, všetci odborníci uznávaní v tejto oblasti sa k tomu vyjadrili. Hovorí o tom Celoslovenský kongres knihovníkov a odborníkov, ktorí sa veľmi zrozumiteľne vyjadrili, ako aj širšia odborná verejnosť. Rád by som poznal mená, ale, prosím, odborníkov, ktorí majú iný názor. Máte pravdu, že nie všetok majetok Matice slovenskej je majetkom štátu. Kvalifikovaný odhad hovorí o tom, že Matica slovenská má asi 8 až 10 % majetku v Národnej knižnici a v Pamätníku národnej kultúry, 90 % je majetkom štátu v správe Matice slovenskej.
A keď hovoríte, a to už nazývam slovníkom 19. storočia, kradnúť slovenskému národu - o čom to, prosím pekne, hovoríte? Kto ukradol slovenskému národu jeho Národnú knižnicu? Národná knižnica patrí totiž, aby sme si to vyjasnili, celému národu, všetkým obyvateľom tejto krajiny, nielen niekoľkým tisícom matičiarov, s tým iste budete súhlasiť. Veľké duše Matice slovenskej, áno, v minulosti ich bolo veľmi veľa, hlboko sa pred nimi skláňam. Sám pre seba si skúste menovať z tých súčasných veľkých duší aspoň päť. Nemusíte ich vysloviť nahlas. Vymenujte si ich sám. O čom hovoríte, že chýba slovenský duch? Chcete povedať, zamyslite sa nad tým, že Matica má slovenský duch a Slovenská republika ako štát duch slovenský nemá? V týchto úvahách nemienim ďalej pokračovať, je to, samozrejme, absurdné.
Pán poslanec Šepták, hovoríte, že účelovo rozdeľujem peniaze, aby som si niekoho naklonil. Prosím, doložte to, považujem to za obyčajné, nezáväzné, nezodpovedné táraniny.
Neviem, či má, nemá význam reagovať na pána poslanca Cupera. Hádam by som sa ho len opýtal, kde ste boli, pán poslanec, vtedy, keď boli odobraté už spomínané práva Národnej knižnici práve Maticou slovenskou a posielané alebo odovzdané do Univerzitnej knižnice.
(Hlasy zo sály.)
No tak opäť, hovoril som čosi o hlbokej neznalosti. Predovšetkým si nemôžeme vymyslieť Národnú knižnicu. Národná knižnica je, alebo nie je z hľadiska svojho historického vývoja, svojho zázemia, svojich akvizícií, zbierok atď. Univerzitná knižnica, prosím, to si zapamätajte, je vedecká knižnica, je ústredná vedecká knižnica. Národná knižnica je iba jedna, a tá je v Martine a už žiadna iná Národná knižnica nikdy na Slovensku nebude, vážení.
A po ďalšie, keď už hovoríme o istej osvete, ktorú v tomto odbore nepochybne potrebujete, tak áno, najmodernejšou knižnicou nie je knižnica kdesi v Bavorsku, ale Bibliotheque Nationale Paris, áno, národná knižnica v Paríži aj so svojím elektronickým a digitálnym systémom, ale národná nie je v rukách žiadneho spolku, je priamo riadená ministerstvom kultúry.
Čiže toto by sme mali za sebou. Škoda, že tu nie je pán poslanec Húska, pretože ťažko pokračovať v úvahách nad vetami o mutáciách, o substituovaní ochabnutých národných síl Maticou slovenskou a podobne. Na to sa ťažko reaguje, ale predsa len by som ho rád upozornil na to, že keď už spomína či už časy federácie, a to aj pani poslankyňa Tóthová, alebo Kolomana Tisza alebo Novotného, keď Maticu slovenskú chceli zobrať slovenskému národu, tu je len taký drobný rozdiel. Vtedy neexistoval slovenský štát, Slovenská republika ako samostatný suverénny štát, čiže tu nejde o ukradnutie Matice slovenskej slovenskému národu, ide o vrátenie Národnej knižnice slovenskému národu z rúk tých politizujúcich funkcionárov, ako pán Cuper vďaka svojmu lineárnemu mysleniu veľmi zrozumiteľne povedal, že vo voľbách Matica slovenská niekoho podporovala. No to zostane zaznamenané a myslím si, že je to naozaj dehonestácia pamiatky tejto kultúrnej inštitúcie, čoho sa tí funkcionári dopustili a čo ste dnes vo svojej prostorekosti o nich prezradili.
No výkriky, pani poslankyňa Tóthová, že nie som minister slovenského národa, u vás by som predpokladal nejaké racionálne zoskupenie slov. Som minister vlády Slovenskej republiky v Slovenskej republike. Áno? Je to, myslím si, jasné a zrozumiteľné a vy nemáte žiadne kritériá ani žiadne kompetencie, chvalabohu, hodnotiť, čo je slovenské, čo je viac slovenské, menej slovenské. Viete, to robili režimy, ktoré už, dúfam, máme za sebou.
(Hlasy zo sály.)
To už som hovoril, reagujete, pán poslanec, svojím spôsobom na základe svojej civilizačnej úrovne, ale na tejto úrovni s vami nebudem komunikovať.
Ďakujem vám všetkým za pozornosť a prosím vás o podporu tohto zákona do druhého čítania.
Ďakujem. (Potlesk.)