Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí do rozpravy vyžrebovaný je pán poslanec Šlachta za klub Strany občianskeho porozumenia.
Pán poslanec Šlachta, máte slovo.
Poslanec Š. Šlachta:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán premiér,
vážená pani ministerka,
vážení páni ministri,
nevystupujem v rozprave nášho parlamentu často. Mám totiž názor, že vystupovať by mal človek k tomu, čomu rozumie. Nie sme tu na to, aby každý hovoril ku všetkému, hoci sú tu, samozrejme, aj takí, čo rozumejú všetkému. Dnes však ide o problém, ktorému rozumieme asi naozaj všetci. Preto prosím o ospravedlnenie, že sa chcem k nemu aj ja vyjadriť v mene klubu Strany občianskeho porozumenia.
Odvolávanie ministrov sa stalo už pravidelnou súčasťou nášho parlamentného programu. Opozícia má na to právo a treba to rešpektovať. Diváci sa budú pri obrazovkách zabávať alebo hodnotiť, kto a čo povedal. Nebudú, samozrejme, vidieť a vedieť, ako napríklad prebiehali jednotlivé výbory, na ktorých v úzkom kruhu členov výboru boli zaujímané stanoviská a prijímané uznesenia v spoločnej správe gestorského výboru.
Rád by som preto novinárov aj verejnosť upozornil, že napríklad pri odvolávaní pána podpredsedu Csákyho náš výbor pre vzdelanie, výchovu, mládež a šport dva dni po jeden a pol hodiny sedel a čakal aspoň na jedného člena z opozície, aby sme mohli schváliť program rokovania výboru. Nedočkali sme sa. Človek si musí zákonite položiť otázku: O čo vlastne opozícii ide? Ide totiž len a len o divadlo pred kamerami, o vyvolávanie atmosféry napätia, nepokoja, o vytvorenie falošného zdania, ako im leží na srdci osud Slovenska.
Pri odvolávaní pána ministra Ftáčnika vo výbore zástupkyňa opozície bola. Zo štyroch opozičných členov výboru jediná. Odvolávanie ministra zdôvodnila asi dvomi-tromi vetami. Na naše argumenty a námietky nereagovala. Diskusia nebola žiadna. Diskutovať vo výbore je totiž trochu iné, ako vystupovať tu v sále v rozprave a ako to bolo dnes pri debate a odvolávaní pána premiéra? Opozícia bola zastúpená zasa len jedným členom a ja som mohol len podpísať správu o tom, že výbor nebol uznášaniaschopný.
Ako som už v úvode povedal, právo navrhnúť vyslovenie nedôvery nemožno opozícii vziať. Také sú pravidlá. Považujem však za seriózne voči občanom i voči nám poslancom, i voči odvolávanému, aby boli predložené vecné, pravdivé a jasné dôvody na takéto odvolanie. Ak uvádzané dôvody sú falošné, ak sú to účelové klamstvá, ak je to neochota vidieť skutočnosť takú, aká naozaj je, ak nás aj občanov presviedčate, že biele je čierne a čierne je biele, ak dôsledky vášho vládnutia vydávate za chyby dnešnej vlády, tak je to hra proti pravidlám, proti morálke aj proti spoločnosti.
Vážená opozícia, bola to vaša vláda pod vedením vášho premiéra, ktorá doviedla túto krajinu na pokraj kolapsu. Slovensko sa stalo izolovanou krajinou, outsiderom v Európe. Európu vtedy Slovensko prestalo zaujímať. Napraviť toto dnes je ťažká, namáhavá práca. Ale aj vďaka premiérovi Dzurindovi sa darí úspešne a to je ten váš problém, pre ktorý vám prekáža. Chlapa, ktorý sedí doma bez práce, lebo jeho podnik vedený Mečiarovými podnikateľmi skrachoval, alebo chlapa, ktorý nedostal mesiace za svoju prácu výplatu, lebo jeho peniaze skončili na zahraničných kontách, na "nabubrelých" vilách či luxusných autách, toho naozaj nezaujíma helsinský samit, ani to, v akom stave je bankový sektor, aká je veľká dlhová služba, aké úroky splácame za to, že premiér nosil na rukách hviezdy filmového neba. On chce za svoju prácu aj svoje peniaze a ja ho plne chápem a rozumiem mu. Ale na to, aby mal zasa niečo v peňaženke, na to, aby tá jeho fabrika sa opäť rozbehla, bol ten helsinský samit bezpodmienečne potrebný.
VSŽ sa podarilo zachrániť, vytiahnuť z blata, 20 tisíc ľudí nezostalo bez práce, ako ste predpovedali. To je jednoducho fakt. Ale VSŽ boli voľakedy sliepkou znášajúcou zlaté vajcia. Ako by sa dnes zišla zdravotníctvu či školstvu miliarda, ktorá išla za Spartu. A dnes je preč aj miliarda, aj Sparta.
Chcete azda zazlievať premiérovi a vláde, že dokázal Slovensko opäť vniesť do povedomia Európy? Že sa podarilo reštrukturalizovať krátkodobé úvery na dlhodobé? Že dva roky stmeľuje úspešne rôznorodé záujmy ľavice a pravice a niektorých extrémistov v nich? Že rastú vklady obyvateľov a kúpyschopnosť? Že koruna je zo dňa na deň silnejšia, nie umelo držaná nad hladinou, ale naozaj? Nie sme krajinou blahobytu. Naopak. Sme od toho ešte veľmi ďaleko. Ale 25 % nezamestnaných malo voľakedy aj Španielsko. Nie je to tak dávno. Španielskych gastarbeitrov bolo plné Nemecko. A kde sú dnes? Pracujú doma, v Španielsku. Nepodarilo sa to, samozrejme, ani za rok, ani za dva, ani za štyri. Ale podarilo sa to. Kto nechce dnes vidieť prvé pozitívne výsledky a pozitívne signály u nás, je slepý. Slovensko napreduje, kráča dopredu. Ak by ste mu ešte nekládli zbytočné polená pod nohy, išli by sme určite oveľa rýchlejšie.
Čím iným je včerajšia snaha o predčasné voľby, dnešné odvolávanie premiéra a budúci mesiac to určite bude niektorý z ďalších ministrov? Je to len a len snaha o zabrzdenie alebo o vykoľajenie vlaku, ktorý ide pomaly, ale isto dopredu. Ani ja nie som so všetkými krokmi vlády spokojný. Nie som však slepý, nechýba mi zdravý rozum a najmä nechýba mi rešpekt a uznanie práci druhého.
Verím, že na rozdiel od minulých rokov, keď sa o záujmoch v prospech Slovenska len hlasno rozprávalo a skutočne išlo o vlastné vrecká a o moc, dnes je táto snaha úprimná a skutočná. Preto v mene klubu SOP vyslovujeme pánovi premiérovi svoju plnú podporu a nebudeme súhlasiť s návrhom na jeho odvolanie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí vyžrebovaný za klub vystúpi pán poslanec Bárdos za klub Strany maďarskej koalície.
Pán poslanec Bárdos.
Poslanec Gy. Bárdos:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán premiér,
vážení členovia vlády,
milé dámy,
vážení páni,
ctení hostia,
nebudem opakovať to, čo tu už odznelo, lebo je to zbytočné. Dovoľte mi, aby som sa krátko, ale veľmi jednoznačne vyjadril v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície k návrhu skupiny poslancov Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Strany maďarskej koalície veľmi dôkladne analyzovali odôvodnenie skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery premiérovi. Pripravený materiál podľa nášho názoru vo viacerých častiach sa nezakladá na pravde, je neobjektívny, a čo je najhlavnejšie, neobsahuje dôvody na vyjadrenie nedôvery predsedovi vlády. Návrh skupiny poslancov, hoci je legitímny, legitimitu nikto z nás nespochybňuje ani nespochybnil, ale chcem zdôrazniť, že návrh je politicky motivovaný a účelový a podľa nášho názoru škodí integračným snahám Slovenskej republiky a takisto škodí občanom Slovenskej republiky. Slovenská republika totiž potrebuje stabilitu, a nie také signály, akým je súčasný návrh skupiny poslancov. Hlavne vtedy, keď vláda, vaša vláda, súčasná opozícia, nevyužila historickú šancu integrácie Slovenskej republiky, veď vtedy bola ponúknutá šanca a, žiaľ, je to vaša vina, že Slovenská republika sa nechopila tejto šance a nevyužila túto možnosť.
Dovoľte mi, vážené dámy, vážení páni, upriamiť pozornosť aj na tú skutočnosť, že našim opozičným partnerom nejde o vec, teda o návrh, ale im ide o zviditeľnenie politickej strany alebo jednotlivcov pred občanmi Slovenskej republiky cez televízny prenos. V tom momente, keď ste sa dozvedeli, že Slovenská televízia po prijatí úsporných opatrení nemá rozložené kamery v rokovacej miestnosti, ihneď ste stiahli svoje prihlášky do rozpravy.
(Reakcia z pléna.)
Je to jasný dôkaz populistického prístupu našich opozičných partnerov. Po naštartovaní petičnej akcie za vypísanie referenda o predčasné parlamentné voľby nie náhodou časujete váš návrh - vyslovenie nedôvery premiérovi - na súčasné obdobie. Je to jasná taktika, jednoznačná snaha narobiť problémy medzi poslancami vládnej koalície a urobiť prieskum medzi poslancami vládnej koalície, akú podporu má premiér Slovenskej republiky, teda aj vláda Slovenskej republiky. Je to ďalší dôkaz toho, že vám absolútne nejde o návrh samotný, ale je to snaha o rozloženie vládnej koalície. V tomto vašom snažení poslanci Strany maďarskej koalície vám nebudú nápomocní.
Vážené dámy, vážení páni, poslanecký klub Strany maďarskej koalície nepodporí návrh poslancov Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany a bude hlasovať proti tomuto návrhu. Súčasne mi dovoľte vyjadriť za náš poslanecký klub podporu premiérovi Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi a vláde Slovenskej republiky. Namiesto negatívnych signálov a politických ruvačiek je potrebné sa sústrediť na plnenie programového vyhlásenia vlády na prospech všetkých občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, ďalší v poradí za poslanecký klub vystúpi pán poslanec Šimko.
Prosil by som, aby miesto určené pre navrhovateľov zaujal člen poverený za skupinu navrhovateľov, ktorým bol pán poslanec Kozlík. Prosil by som pána poslanca Kozlíka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a pána poslanca Hofbauera by som prosil, aby zaujal miesto, ktoré má v poslaneckej snemovni.
Prerušujem na päť minút rokovanie schôdze a prosil by som pána poslanca Kozlíka, aby sa dostavil do rokovacej sály.
Poslanec I. Šimko:
Myslím, že môžeme v pohode pokračovať aj bez neprítomnosti predkladateľa. To, že tu pán Hofbauer sedí, je jeho vec. Nakoniec on tu sedí, on nemôže vystúpiť ako navrhovateľ, ale sedieť tam môže, takisto ako ktokoľvek, kto v tejto sieni je. Myslím, že môžeme inak pokračovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šimko, súhlasím s vaším stanoviskom, ale vyhlásil som päťminútovú prestávku, tak by som prosil teraz o rešpektovanie rozhodnutia predsedajúceho a budeme pokračovať po piatich minútach.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Čas na prestávku uplynul.
Pán poslanec Šimko je ďalší, ktorý vystúpi za klub SDK, už teraz ako riadne prihlásený, to znamená nie ako spravodajca.
Prosím technikov, aby odrátavali čas určený na vystúpenie SDK.
Pán poslanec Šimko, máte slovo.
Poslanec I. Šimko:
Vážený pán predseda Národnej rady, resp. podpredseda,
vážený pán predseda vlády,
ctená Národná rada Slovenskej republiky,
vážená vláda,
dámy a páni,
systém zastupiteľskej demokracie funguje tak, že občania na čas určený základným zákonom štátu rozhodnú o ľuďoch, ktorí budú v tomto období viesť krajinu. Tento čas sa zvolenej reprezentácii poskytuje predovšetkým preto, lebo zodpovedné rozhodovanie, ktoré vidí do budúcnosti, vyžaduje neraz aj bolestivé a nepríjemné opatrenia. Štát, ktorý by sa správal podľa požiadaviek vrtkavej verejnej mienky, by neobstál. Preto je tu určené volebné obdobie, čas gazdovania pre každú vládu a až po jeho uplynutí prichádza v stabilnej demokratickej spoločnosti čas účtovania.
Naša ústava vymeriava vláde s mandátom zvolenej Národnej rady štyri roky. Je to obdobie, ktoré každému umožňuje ukázať, čo dokáže. Obdobie, počas ktorého je možné vykonať dielo, ktoré síce vyžaduje aj námahu, niekedy odriekanie, ale napokon prinesie dobré ovocie. Voľby na jeseň v roku 1998 poskytli Dzurindovej vláde takéto štyri roky. Uplynulo z nich zatiaľ jeden a pol roka. Čas účtovania tu preto ešte zďaleka nie je. Ambiciózne zámery tejto vlády vyžadujú ešte veľa práce, množstvo drobných, ale i veľkých zápasov, námahu a príslušný čas. Nikto nemá čarovný prútik, ktorý človeku mávnutím poskytne, čo sa mu len zažiada. Je však celkom prirodzené a ľudské, že po veľkých slovách a nádeji, ktoré vzbudila volebná kampaň a aj výsledky volieb, po niečo viac ako roku, vnímame predovšetkým problémy. Na každom kroku narážame na realitu nášho života. Mnohé z prvých rozhodnutí Dzurindovej vlády boli bolestivé a znášame ich často s nevôľou. V takýchto prípadoch sa vždy nájdu takí, ktorí začnú spochybňovať nastúpenú cestu. V demokracii je to napokon systémovo predovšetkým úlohou opozície, aby bola takýmto mefistofelským duchom, čo ex offo stále pochybuje. Preto návrh opozície na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi považujem za vcelku normálnu demokratickú príležitosť na prvé seriózne úvahy o ceste, ktorú sme nastúpili po jesenných voľbách v roku 1998.
Dovoľte mi najskôr, vážené dámy a páni, krátky citát zo spomienok bývalej ministerskej predsedníčky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie Margaret Thatcherovej. Tá nastúpila do úradu v roku 1979 v krajine zmietanej obrovskými vnútornými i vonkajšími problémami. Jej nástup sprevádzali veľké nádeje. Uplynulo 1,5 roka jej vlády a atmosféra v Anglicku bola už úplne odlišná. Tvrdé ozdravné opatrenia ťažko doľahli na plecia jej obyvateľov. Boli nevyhnutné, ale v tom období ešte nemohli priniesť ovocie. Pani Thatcherová na toto obdobie spomína takto, citujem: "Nezamestnanosť bola obrovská a stúpala, objem výroby klesal, inflácia síce klesala, ale bola oveľa vyššia než v čase nášho nástupu a boli sme na konci leta plného trhlín a rozporov vo vnútri vládnej formácie. Naša stratégia bola správna, ale za jej uplatňovanie sme zaplatili vysokú cenu. Naše úsilie dokázal chápať iba obmedzený počet ľudí, takže sme mali problémy s volebnými preferenciami. O jednej veci som však bola absolútne presvedčená", píše pani Thatcherová, "dosiahnuť zásadné zmeny postojov nevyhnutných na to, aby sa Británia dostala z úpadku, nie je možné, keby ľudia uvideli, že pod nátlakom meníme kurz. Tým, ktorí čakajú so zatajeným dychom na obľúbenú žurnalistickú frázu o obrate do protismeru, môžem povedať iba jedno: Obráťte sa, ak sa vám žiada. Táto vláda sa obracať nebude. A vravím to nielen svojim priateľom a spolupracovníkom, ale aj tým, ktorí našimi priateľmi nie sú." Toľko citát.
Treba dodať, že práve vďaka tomuto rozhodnému postoju pokračovať v nastúpenej ceste ozdravných opatrení sa jej krajina nielen dostala z krízy, ale i samotná Margaret Thatcherová dokázala o správnosti tejto cesty presvedčiť milióny svojich spoluobčanov a vyhrať v troch nasledujúcich voľbách. Na vlastnej skúsenosti sa presvedčili, že bolestivé opatrenia prvých mesiacov jej vlády mali svoj zmysel.
Vláda Mikuláša Dzurindu má za sebou jeden a pol roka. Naštartovala veľké zmeny, ale dnes sme ešte v štádiu, v ktorom ony ešte nemohli priniesť očakávaný výsledok. Slovensko po desaťročia spotrebovalo viac, než vytvorilo. Vláda a parlament koncom minulého roka schválili zásadnú zmenu. Začal sa presun ťažiska zdaňovania z práce na spotrebu. Obmedzovanie spotrebných štandardov je vždy veľmi ťaživé a nepopulárne. Je to však rozhodne správne. Nech ľuďom zostane za ich prácu viac peňazí v peňaženke a nech sú to oni, kto budú rozhodovať, či daň odvedú za taký alebo onaký spotrebný predmet alebo službu, prípadne sa rozhodnú svoju spotrebu obmedziť. Vláda systémovo uľahčuje daňové bremeno ľudskej práci. Bude chvíľu trvať, kým si túto principiálnu zmenu uvedomíme, kým sa podľa nej začneme správať.
Treba tiež povedať, že šlo o prvý krok. Možno ho bude treba na základe skúseností z toho, ako sa napĺňa v praxi, neustále zlepšovať a pridávať ďalšie. Som však presvedčený, že drvivá väčšina ľudí v našej vlasti je pracovitá, a preto rýchle pochopí, aká pozitívna a zásadná zmena sa udiala. Už dnes môžeme povedať, že vláda odviedla veľkú prácu pri zásadnom obrate zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky. Toto nie je vonkoncom len jedna z rezortných úloh. Je to o tom, ako budú žiť budúce generácie v tejto krajine, do ktorej civilizačnej sféry budú patriť. Ani kultúrnohistorická, ani konfesionálna, či geografická determinácia nás sama nedovedie tam, kde sa očakáva jasný, predovšetkým politický postoj.
Dnešný svet nie je idylický, je to svet, ktorý sa dynamicky mení, mnoho z toho, čo desaťročia či stáročia patrilo k stabilným veličinám, sa dnes dokáže meniť z hodiny na hodinu. Krajiny západnej civilizácie majú svoje problémy. Tiež čelia výzvam, nebezpečenstvám a pokušeniam novej doby, ale nie sú iba objektom, hračkou týchto zmien. Spolu ich vytvárajú, hľadajú pre ne nový ľudský obsah. Je pre nás absolútne zásadné, či sa staneme súčasťou tejto aktívnej časti ľudského spoločenstva, alebo sa dostaneme do sféry chaosu a nekontrolovateľných dejov. O tom je účasť v Európskej únií a jej jedine účinným obranným mechanizmom v Severoatlantickom pakte. Ten, kto tieto dve veci oddeľuje, nechápe ich súvzťažnosť v súčasnom svete alebo slúži iným geopolitickým záujmom. Veď hodnoty spoločnosti, na ktorých je postavená citlivá konštrukcia stavby nového moderného demokratického európskeho domu, vyžadujú ochranu. Nikto iný nemôže túto ochranu poskytnúť mimo NATO. Dzurindova vláda tu dosiahla zásadný obrat. To vonkoncom nebolo samo od seba. Vláda nezlyhala ani vo chvíľach krajných rozhodnutí, a to aj za cenu, že mnohí naši spoluobčania celkom pochopiteľne sa niektorým z týchto rozhodnutí netešili. Nikto sme sa z nich netešili. Boli to však zodpovedné a prezieravé rozhodnutia. Krajiny NATO a Európskej únie sú nám dnes oveľa bližšie, než to bolo pred jeden a pol rokom. A je tu reálna príležitosť, že v priebehu niekoľkých rokov sa staneme súčasťou týchto zoskupení.
Je úplne normálne, že opoziční poslanci budú dnes zdôrazňovať všetko, čo nás ťaží. A je toho naozaj veľa. Veď ozdravné procesy sa iba začali. Mnoho z toho, čo sme zdedili, bude slovenskú spoločnosť ešte dlho gniaviť. A napokon, veď nikto, ani my ešte nemôžeme byť spokojní, každý kto niečo robí, robí občas aj chyby. Vždy sa dá hovoriť, že to či ono bolo možné urobiť aj inak. Niekto však musí vždy zodpovedne rozhodnúť ako.
A tu mi dovoľte, vážené dámy a ctení páni, byť aj trochu osobným. Veď napokon aj návrh na vyslovenie nedôvery smeruje osobne voči Mikulášovi Dzurindovi, nie voči jeho vláde. Pred niekoľkými týždňami sme mali možnosť v Slovenskej televízií vidieť dve osobné politické koncepcie. Koncepciu bývalého premiéra, predsedu Hnutia za demokratické Slovensko, a koncepciu súčasného predsedu vlády. Neviem, ako ste to vnímali vy, ale ja som tam videl dva svety. Jeden tuhý a ťažkopádny, plný konfrontačných výpadov, podozrení, neschopných ovládať svoje city a vášne. Druhý otvorený, schopný s ľahkosťou reagovať na nové podmienky a skutočnosti, pokojný aj vtedy, keď ho súper napádal, a predovšetkým neustále sa obracajúci k potrebám našej krajiny. Pýtam sa: Ktorý z týchto svetov potrebuje naše Slovensko v nástupe doby 3. tisícročia?
Z hlbín Ruska okrem voľby nového prezidenta zaznel v posledných mesiacoch aj iný, veľmi zaujímavý a vážny hlas. Je to hlas spisovateľa Alexandra Solženicyna. Jeho nateraz posledná knižka Rusko v troskách je podľa môjho názoru veľkým varovaním, a nielen pre Rusov. Aj keď nesúhlasím s viacerými politickými predstavami tohto ruského mysliteľa, záver tohto diela je aktuálny aj pre nás. Citujem: "Ak sme skutočne schopní vyslobodiť sa z toho primitívneho materialistického svetoučenia, v ktorom sme boli po desaťročia vychovávaní, že bytie určuje vedomie, potom musíme nevyhnutne pochopiť a prijať, že budúcnosť nás, našich detí a nášho národa závisí predovšetkým a do hĺbky práve na našom vedomí, na našom duchu, a nie na našom hospodárstve. Duch je schopný zmeniť smer akéhokoľvek i toho najzhubnejšieho procesu, odvedie i od samotného okraja priepasti. Niekto tomu azda neverí, ale ten, kto sa niekedy vo svojom živote už presvedčil o pravde a moci vyššej sily nad nami, uverí, že i po tomto storočí, ktoré cez nás prešlo ako valec, má náš národ nádej, nebola mu odňatá. Každý by mal pocítiť, že nie je trieskou, že to, čo sa odohráva, môže ovplyvniť niekedy odvahou, inokedy výdržou." Koniec citátu.
Milé kolegyne, vážení kolegovia, dámy a páni, toto potrebuje aj Slovensko. Pevné odhodlanie ísť po zvolenej ceste ozdravovania slovenskej spoločnosti je cestou do zasľúbenej zeme. Vieme z biblického príbehu o Židoch, vychádzajúcich z egyptského otroctva, o tom, ako začali reptať hneď, keď narazili na prvé prekážky. Spomínali mastné hrnce svojich otrokárov a sami si skomplikovali svoju púť. Slovensko však má nádej, veľkú nádej. Čaká nás ešte veľa práce, aby sa stalo rovnocenným členom rodiny vyspelých demokratických národov Európy. Ale je to práca, ktorá má zmysel. Každá námaha, každé príkorie aj každý zápas na tejto ceste má zmysel. Dzurindova vláda sa na túto cestu vydala a treba v nej pokračovať.
Poslanecký klub Slovenskej demokratickej koalície preto návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky nepodporí.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Šimka sa nehlási nikto.
Ďalší v poradí prihlásený za nezávislých poslancov a vyžrebovaný je pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
za demokratické 4 minúty 48 sekúnd sa dá zabehnúť niekoľko sto metrov, ale nedá sa vyjadriť k návrhu na vyslovenie nedôvery premiérovi, čiže celej vláde. Chcem povedať, že nie je mi ľahko. V rokoch 1994 - 1998 som sa popri pánoch a dámach, ktorí sedia teraz za mnou, zo všetkých síl usiloval o zmenu. Dokázali sme zostaviť novú vládnu koalíciu, a nielen ja, ale najmä voliči boli presvedčení o jej úspechu a osobitne spôsobilosti plniť predvolebné sľuby, ktoré sme, ako už môžem dnes zodpovedne vyhlásiť, nezodpovedne rozhadzovali za priehrštia. Zneužili sme voliča, zneužili sme dôveru ľudí a to je neodpustiteľné.
Uznávam určité zahraničnopolitické úspechy Slovenska, ale tie sú často dosahované na úkor oprávnených vnútroštátnych záujmov. Ako príklad sa dá uviesť opakovane pripomínané zavádzanie víz zapríčinené rómskou turistikou, proti ktorej nemá táto vláda záujem prijať žiadne razantnejšie opatrenia. Okrem lepšieho mena Slovenska v zahraničí toho inak veľa nevidíme. Korupcia je rovnaká, ak nie vyššia. Kriminalita rovnako. Proti organizovanému zločinu a praniu špinavých peňazí sa okrem silných vyhlásení mnoho neurobilo.
Uznávam objektivitu ekonomických a sociálnych ťažkostí, nemožno však vysvetliť, prečo nie je vládnutie morálnejšie, etickejšie a zodpovednejšie. Ľudia so strachom, a to opodstatneným, napríklad očakávajú, čo sa stane so strategickými podnikmi pripravovanými na privatizáciu. Je to smutné, ale táto privatizácia bude prebiehať v rovnakom prostredí, v akom prebiehala do roku 1998. Netrpezlivo očakávame, ako sa táto vládna koalícia postaví k návrhu, aby o privatizácii prirodzených monopolov rozhodovala transparentne Národná rada, a nie 19 ministrov vlády. Strategické podniky a hodnoty s nimi spojené nevytvorila táto, ani predchádzajúca vláda, ale táto krajina za mnoho desiatok rokov. Musia preto o nich rozhodovať všetci poslanci zastupujúci všetkých obyvateľov Slovenskej republiky.
Osobne som už raz vyjadril svoj postoj k existujúcej vládnej koalícii, a to 15. septembra 1999, keď som z nej vystúpil, pretože ignorovala predvolebné vyhlásenia. Nie som za predčasné parlamentné voľby, ani za zmenu pomerov síl v parlamente, privítal by som však inú vládu, podporovanú hlasmi súčasnej vládnej koalície. Vládu s menším počtom ministerstiev vybraných na základe kritéria efektívnosti a účelnosti vládnutia, a nie výlučne na základe záujmov jednotlivých politických strán. Vládu, v ktorej by dostali priestor aj iné osoby, najmä z hospodárskej praxe, než len predstavitelia politických subjektov. Vládu vyvodzujúcu zodpovednosť v 24-hodinových lehotách za neúspechy a prešľapy.
Nie je mi napríklad jasné, čo ešte robí vo vláde napríklad podpredseda vlády Pál Csáky, ak po jeho deklaráciách o úspešnej práci s Rómami krajina za krajinou odmeňuje Slovensko vízovou povinnosťou. (Potlesk.) Podobné otázniky by som mohol urobiť aj pri niekoľkých ďalších ministroch. Privítal by som, vážené dámy a vážení páni, vládu, ktorá by od samého začiatku zabudla na revanš. Táto sa naň sústredila až príliš, no v podstate nedokázala usvedčiť z porušenia zákona prakticky nikoho. Vládu, ktorá by považovala opozíciu za partnera, nie za nepriateľa. Vládu, ktorá by radšej niečo robila pre to, aby Slovensko bolo právnym štátom, ako prenasledovala tých, ktorí na nespravodlivosť a neprávosť poukazujú.
Slovensko, vážené dámy a páni, nie je o nič právnejším štátom, než bolo pred troma alebo ôsmimi rokmi. Možno naopak. Možno sa stalo ešte neprávnejším, akým bolo za predchádzajúcich vlád. Slovensko je príliš malé na to, aby v ňom bol taký neporiadok. Máme však určite schopných ľudí, ktorí nám môžu vytvárať podmienky na to, aby sme sa všetci stali úspešnými ľuďmi v úspešnej krajine. Ešte je čas do nasledujúcich parlamentných volieb, aby takáto vláda, opierajúca sa o vládnu koalíciu, vznikla a dala zadosť myšlienkam, ktoré vyhrali voľby v roku 1998. Ak sa tak nestane, táto vláda bude ďalej úspešne vykračovať k neúspechu a k predčasným parlamentným voľbám.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší prihlásený do diskusie a vyžrebovaný za poslanecké kluby vystúpi predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Jozef Migaš.
Pán predseda, máte slovo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážený pán predseda vlády,
členovia vlády,
panie poslankyne, páni poslanci...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážený pán predseda vlády,
členovia vlády,
panie poslankyne, páni poslanci,
SDĽ je spolu so svojimi koaličnými partnermi vo vládnej koalícii už skoro jeden a pol roka. Vynaložili sme veľa úsilia na uskutočnenie pozitívnych zmien vo voľbách v roku 1998. SDĽ a ja ako jej predseda, ako aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky som urobil maximum pre stabilitu koalície, vlády a zvládnutie extrémnych úloh v Národnej rade Slovenskej republiky. Mám čisté svedomie a morálno-politické právo, aby som v záujme ďalšej stability a perspektívy Slovenska, v záujme našich integračných úsilí povedal o súčasných veciach na Slovensku otvorene, vecne a v záujme veci.
Situácia nie je taká, aby sme si hovorili sladké reči, zakrývali reálne skutočnosti v našom vládnutí a v stave spoločnosti. Aká je v krátkosti situácia na Slovensku. Slovensko sa nachádza v ťažkej sociálnej a ekonomickej situácii. Znižuje sa výroba a zvyšuje sa nezamestnanosť. Dochádza k mravnej degradácii a postupnej strate perspektívy pre mladých ľudí na Slovensku. Politická reprezentácia sa venuje podružným témam, mediálnym kauzám. Naša spoločná vlasť však potrebuje menej zloby. Potrebuje nový spoločenský konsenzus, konsenzus vyrábať, zamestnávať a vzdelávať. Toto je možné len novou dohodou politických zoskupení koalície a opozície. Slovensko potrebuje vstúpiť do Európskej únie. Tam nás však nezoberú rozhádaných a chudobných, iba žobrajúcich o priazeň. Preto Slovensko potrebuje zmenu štýlu vládnutia. Je nevyhnutná rekonštrukcia vlády v rámci existujúcej koalície. Opakujem, v rámci existujúcej koalície tak, aby vrcholový politik zjednocoval, nie rozdeľoval národ, občanov Slovenska. Vychádzajúc z toho na rokovaní poslaneckého klubu SDĽ bolo rozhodnuté nepodporiť pána Dzurindu vo funkcii predsedu vlády nehlasovaním (potlesk) a žiadať od neho komplexné a reálne zhodnotenie plnenia programového vyhlásenia vlády na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v máji, resp. júni tohto roku.
Pri tejto príležitosti si dovoľujem vysloviť aj svoj osobný názor. Nesmieme dopustiť ďalšie zbedačovanie a polarizáciu spoločnosti, ktoré môžu viesť k predčasným voľbám na Slovensku. Ja ako predseda parlamentu toto nesmiem dopustiť, preto budem hlasovať za vyslovenie nedôvery pánovi premiérovi s cieľom vytvorenia nového spoločenského konsenzu a vytvorenia rekonštruovanej vlády zo súčasnej vládnej koalície. Som presvedčeným, že v rámci existujúcej koalície je možné vytvoriť takú vládu, ktorá bude garantom smerovania do európskych a transatlantických štruktúr, zabezpečí sociálny rozvoj a ekonomický rast a lepšiu komunikáciu s opozíciou, odstráni nebezpečenstvo destabilizácie, nebezpečenstvo predčasných volieb.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky bol posledný, ktorý vystúpil za rečníkov, ktorí boli prihlásení za jednotlivé poslanecké kluby.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu chcú reagovať dvaja páni poslanci - pán poslanec Slaný a pán poslanec Orosz. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Slaný.
Poslanec J. Slaný:
Chcel by som reagovať na môjho predrečníka, ktorý povedal, že má obrovský záujem na tom, aby na Slovensku sa robila kvalitná hospodárska politika. Áno, súhlasím s týmto názorom, ale tú kvalitnú hospodársku politiku môže iba silná strana, ktorá je vnútorne konsolidovaná. A áno, musíme sa zamyslieť nad tým, či nie je lepšie pre Slovensko vytvoriť vládu, ktorá bude mať silnú vodcovskú osobnosť na úkor vlády, ktorá bude roztrieštená a neustále sa bude zmietať vo vnútorných a mediálnych rozporoch.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Ja chcem spresniť včerajšie rozhodnutie poslaneckého klubu SDĽ, aby nedošlo k dezinformáciám. Poslanecký klub SDĽ včera rozhodol o tom, že nepodporí návrh na vyslovenie nedôvery vlády Mikulášovi Dzurindovi tým, že sa nezúčastní hlasovania.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa navrhovateľa pána poslanca Kozlíka, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.
Pán poslanec Kozlík, prepáčte. Ešte predtým sa hlásil pán poslanec Kováč s procedurálnym návrhom.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
v mene poslaneckých klubov vládnej koalície dávam procedurálny návrh, ak by neskončilo rokovanie tejto schôdze pred 19.00 hodinou, aby sme pokračovali dnes v rokovaní až do skončenia tejto schôdze aj po 19.00 hodine.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, počuli ste návrh. Dávam o ňom hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Kováča, ktorý odporúča, aby sme pokračovali v rokovaní aj po 19.00 hodine v prípade, že rokovanie neskončí.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 130 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Pán poslanec Kozlík, nech sa páči.
Poslanec S. Kozlík:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
dovoľte mi krátko reagovať na priebeh diskusie. V prvom rade by som opäť pripomenul, čo bolo dôvodom predloženia tohto návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi, že tu boli dva základné rozmery predloženého návrhu. Jeden rozmer bol hospodársko-sociálny.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.
Poslanec S. Kozlík:
Bola to a je to neúspešná hospodárska sociálna politika Mikuláša Dzurindu a ním vedenej vlády, ktorá nielenže voviedla Slovensko do hlbokej krízy...
(Neutíchajúci ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj v rokovacej sále.
Poslanec S. Kozlík:
... ale nedáva žiadnu perspektívu zlepšovania a nájdenia východísk z tejto hlbokej krízy. To je rozmer hospodársko-sociálny, keď ekonomika padá, keď nie sú zadefinované reálne nástroje na riešenie nezamestnanosti, na podpory hľadania efektívnych pracovných miest, na vytvorenie nástrojov, ktoré by pomohli prekonať ekonomickú recesiu.
Pán predseda vlády vo svojom vystúpení preukázal to, čo je preňho typické, pokračovanie v demagógii, v tom, že preukázal neinformovanosť a neznalosť reálneho stavu.
Druhý rozmer, prečo bol tento návrh opozíciou predložený, je však obrovská nestabilita, ktorá definuje slovenskú vnútropolitickú scénu.
(Sústavný ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kozlík, prosím, aby ste prerušili svoje vystúpenie.
Pán poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Zaujmite miesta, ktoré máte určené v rokovacej sále, prípadne tých, ktorí chcú diskutovať s kolegami, aby diskutovali mimo rokovacej sály.
Pán poslanec Kozlík, máte slovo.
Poslanec S. Kozlík:
Áno, ďakujem pekne.
Takže tým druhým motívom predloženia tohto návrhu je...
(Ruch v sále.)
Prosím, páni poslanci, o pokoj.
Tým druhým rozmerom je politická nestabilita, ale tá nevyviera z činnosti vládnej opozície súčasnej vlády, tá vyviera z nestability, ktorá je implementovaná priamo v kruhoch vládnej koalície. Vládna koalícia nie je v stave dospieť ani k dohodám v oblasti hospodárskych, sociálnych riešení, ale najmä uprostred obdobia, uprostred vládneho obdobia dochádza nie k prepriahaniu koní, ale dochádza k výmene kočiara, do ktorého do vlády a do parlamentu nastúpil predseda vlády a v ktorom sa do vlády a do parlamentu doviezla najsilnejšia zložka súčasnej vládnej koalície - Slovenská demokratická koalícia. Takže tu kdesi sa zakladá vlastný rozmer politickej nestability na Slovensku. A opakujem, kľúč k stabilite, a tak sme to videli ako opozícia, má súčasná vládna koalícia.
Povedal som vo svojom vystúpení, že nie opozícia je v stave riešiť problém predsedu vlády alebo vyriešiť, že tento kľúč v rukách má vládna koalícia. My sme svojím návrhom nevstúpili do riešenia vlády, do riešenia politického rozmeru vlády na Slovensku a dávali sme na základe určitých signálov z vládnej koalície priestor na politický reparát vládnej koalície práve tým, že sa vymení osoba predsedu vlády, že sa sfunkční vláda a vytvoria sa predpoklady na funkčné riadenie tohto štátu.
Takže o tomto sa bude hlasovať v tomto parlamente, o vyslovení nedôvery predsedovi vlády, nie o vyslovení nedôvery jednotlivým členom vlády napriek tomu, že vláda odstupuje. Samozrejme, že pokiaľ nebude adekvátne riešenie, opozícia nemá iný spôsob riešenia súčasnej negatívnej situácie, ako pokračovať v petičnej akcii, ako pokračovať v rámci riešenia tejto situácie cez referendum a cez nastolenie otázky predčasných parlamentných volieb.
Takže, vážené dámy, páni, myslím, že v tomto smere aj priebeh diskusie v parlamente dal za pravdu predloženému návrhu, a prosím o jeho podporu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)