Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Zlocha. Po ňom vystúpi pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci,

pán predseda vlády,

páni ministri,

chcel by som opraviť pána predsedu vlády. Hovorí, že Mečiar sa považuje za zakladateľa štátu. Nejako ste si to pomýlili, pán predseda. On tým zakladateľom je. V čase, keď ste sa vy aj vaša politická strana skrývali všelikde poza bučky a spoza rohov ste vykrikovali, on ten štát zakladal, aj ho založil. Samozrejme, aj s určitými problémami. Ale vy mu to neviete odpustiť a neuspokojíte sa dovtedy, kým nenájdete nejaké dôvody, aby ste ho dostali do basy. Ale mali by ste si aspoň ujasniť, čo chcete, či ho chcete obviniť alebo ho chcete predvolávať ako svedka, pretože, pokiaľ viem, stále meníte a hľadáte si dôvody, ako by ste mohli toto svoje zbožné želanie splniť, ako by ste mohli svoje komplexy nejakým spôsobom napraviť.

Hovoríte, že zákon platí pre každého, teda platí aj pre vás. Ale koľkokrát ste ho vy ako predseda vlády hrubo porušili? Zrušili ste amnestiu, a pritom ste nemali ani poverenie vlády, že môžete zastupovať neexistujúceho prezidenta. A vy teraz porušujete zákon naďalej, napriek tomu, že amnestia bola vykonateľná, platí, robíte niečo, čo sa nikde vo svete nestalo. A zrejme je to príčina vašich komplexov. Mečiar je zakladateľom Slovenska a vy zrejme tiež chcete vojsť do dejín, tak budete robiť podobné kroky, ako ste robili teraz. Silou-mocou zasahujete do sprivatizovaných projektov. Snažíte sa ich predať, alebo odovzdať do zahraničia alebo svojim priaznivcom. Nasľubovali ste toho, pán predseda, priveľa. Stopercentné zvýšenie platov, nízku nezamestnanosť, pomaly raj na zemi. Rok a pol vašej vlády prešiel. Podľa toho, čo sa hovorí, tento a budúci rok nás žiadna svetlá budúcnosť nečaká. Vy ste klamali a klamete naďalej.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Už som to raz povedal, že minister vnútra Belgicka odstúpil za to, že známy pedofil Dutroix ušiel eskorte. Jednoducho, zobral za to politickú zodpovednosť. Nie je dôležité, či minister Pittner alebo premiér vedeli o tom zásahu, alebo nevedeli. Jednoducho, politickú zodpovednosť za to nesú. A mali dávno odstúpiť, pokiaľ si vôbec ctia trochu to, čo hovorili, keď boli oni v opozícii, za čo odstupuje politik na Západe, za podozrenie zo spáchania trestného činu.

Pán premiér, ak sa dopustil trestného činu Vladimír Mečiar tým, že vyplatil odmeny, potom ste sa tohto trestného činu dopustili aj vy. Čo robíte na tej stoličke? Prečo ste neodstúpili? Prečo sa nesprávate podľa toho, čo ste sami tvrdili a čo ste vyžadovali od iných politikov?

Tak by som rád vedel, pán premiér Dzurinda, keď tvrdíte, že došlo k trestnému činu, kto o tom rozhodol, že to bol trestný čin. Vy, koaličná rada? Žiadny súd o tom nerozhodol, že to bol trestný čin. Teraz nehovorím o tom, kto ho spáchal. To potom môžu vyšetrovať orgány činné v trestnom konaní. Ale výklad zákona prislúcha jedine súdu. Jedine súd môže dať výrok o tom, že to bol trestný čin. A takýto výrok nemáte, pán premiér. Čiže vy ste sa dopustili trestného činu obmedzovania osobnej slobody.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Keby som mal jedným slovom charakterizovať vaše vystúpenie, pán premiér, tak by som ho nazval nehoráznosťou. Je to skutočne nehoráznosť, že sa tu pred nami hráte na neinformovaného človeka. Premiér o všetkých dôležitých akciách silových zložiek je permanentne informovaný. A samozrejme, nie následne, veď predsa toto pred nami nehrajte. Ale chcem upozorniť ešte na jednu ďalšiu nehoráznosť, ktorej ste sa dopustili pri poslednom ďakovnom slove po zistení, že síce ste nedostali dôveru, ale nedôvera vám nebola vyslovená. Vy ste v tej poslednej vete ubezpečili pánov poslancov a pani poslankyne, tie, ktoré vám prejavili dôveru a podporu, že sa odvďačíte.

Pán premiér, to bola taká bezočivosť, nehorázna bezočivosť, pretože vlastne ste len signalizovali, že, samozrejme, ten cukrík, alebo ak chcete kufrík, pravdepodobne bude nasledovať. Veď to je predsa nehoráznosť. Vy si naozaj myslíte, že v tomto parlamente môžete všetko? Veď to je nepredstaviteľné a sústavne staviate na tom, že nejakou výrečnosťou, prázdnymi slovami zakryjete holú pravdu. Vy tú pravdu nemáte.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Vystúpili všetci páni poslanci a poslankyne s faktickými poznámkami.

V rozprave vystúpi pani poslankyňa Szabó.

Nech sa páči.

Poslankyňa O. Szabó:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda vlády,

vážení páni ministri,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

jednou z významných častí programového vyhlásenia vlády sú zámery v oblasti vnútornej bezpečnostnej a verejnej správy. Vláda pokladá za prioritné predovšetkým eliminovanie rastu organizovaného zločinu a vytvorenie účinných zábran proti jeho prerastaniu do spoločenských štruktúr. (Hlasy z pléna.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa, prosím vás, aby ste išli bližšie k mikrofónom.

Prosím vás o pokoj, páni poslanci.

Poslankyňa O. Szabó:

Nemôžem za to, že to dobre nefunguje.

Zaväzuje sa vykonať zásah proti ekonomickej kriminalite.

(Dovolíte mi, aby som vám pomohol?)

Buďte taký dobrý, ďakujem. Ďakujem pekne.

Zaväzuje sa vykonať zásah proti ekonomickej kriminalite, vytvoriť podmienky, ktoré vedú k minimalizovaniu takých patologických javov, akými sú korupcia, podvody, tunelovanie, zneužívanie postavenia, porušovanie zákonov. Vo verejnej správe vláda považuje za hlavné vytvoriť predpoklady na ďalší postup reformných prác, na ďalšie deetatizačné, decentralizačné a racionalizačné postupy v rámci reformy.

V poslednom čase sa rysujú črty dohody o reforme verejnej správy. Sú už vykázateľné výsledky v oblasti boja proti organizovanému zločinu, rázne sa zakročilo aj proti porušovaniu zákonov a zneužívaniu postavenia. A práve dnes rokujeme o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra. Nie je to anomália? Musíme si uvedomiť, že problém nie je v odvolaní ministra vnútra a jeho zodpovednosť za zásah policajtov osobitného určenia. Problémom je to, že dôvodom podania návrhu je odpútať pozornosť od toho, čo sa tu dlhé roky odohrávalo, a od toho, čo pred nami stojí v blízkej budúcnosti. Mám taký dojem, že dnes sa tu hrá divadlo a dôležité veci sa dejú voľakde inde.

O tom svedčí aj fakt, že už druhýkrát rokujeme o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra, hoci vieme, že má neuveriteľnú autoritu vo svojom rezorte. Bolo by lepšie pre nás všetkých sa z toho tešiť, než na to žiarliť. Vieme, že je kvalifikovaný a dobrý odborník. A jeho životná skúsenosť je najlepšou zárukou proti kriminalizácii politiky, ale aj proti tomu, aby tí, čo spáchajú zločiny, neunikali spravodlivosti. Jeho osoba je zárukou, že Slovenská republika bude krajinou, kde budú zločinci trestaní a slušných ľudí bude ochraňovať aj zákon, aj polícia. Strana maďarskej koalície preto nepodporuje návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra. Aj teraz budeme hlasovať jednotne proti vysloveniu nedôvery.

Ďakujem za ctenú pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Faktické poznámky má päť pánov poslancov. Ako posledný vystúpi pán poslanec Zlocha. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Rád by som povedal pani kolegyni, že zrejme vôbec nepochopila, o čo tu ide. Ak je začaté trestné stíhanie voči Mečiarovi kvôli vyplateným odmenám a voči Dzurindovi a Moravčíkovi nie, tak je jasné, že na Slovensku sa spustili politické procesy. A toto je ten problém, o ktorom hovoríme, pani poslankyňa. Myslím si, že je naozaj najvyšší čas, aby podal aj premiér, aj minister vnútra demisiu. V princípe stačí, keď to urobí premiér.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo.

Pani poslankyňa Szabóová, naozaj je pravda to, čo ste povedali, najmä výpočet všetkých ukazovateľov toho, čo signalizuje, že niečo v spoločnosti nie je v poriadku: zneužívanie postavenia, resp. právomoci verejného činiteľa, ekonomická kriminalita, rozširovanie organizovaného zločinu. A vy ste tých atribútov vymenovali viac. Presne si teraz nespomínam na všetky, ale jednoducho, keď ste ich vyratúvali, tak som si vlastne uvedomila, že všetky tieto náležitosti sa vrchovato napĺňajú v činnosti súčasnej vlády. A veľmi aktívnym spôsobom sa na tom podieľa aj minister vnútra Slovenskej republiky pán Ladislav Pittner. Zo všetkého, čo robí táto vláda, mám pocit, že vláda nebojuje s organizovaným zločinom, vláda ten zločin organizuje. Aj dnes tu o týchto veciach hovoríme a zdá sa, že našich kolegov, koaličných poslancov, to vôbec nezaujíma preto, lebo oni majú veci jasné.

A ešte jednu kratučkú poznámku si dovolím povedať. Ak ste vyhlásili, že osobná skúsenosť pána Pittnera je zárukou toho, že sa politika nebude kriminalizovať, mali ste zrejme na mysli jeho väznenie v päťdesiatych rokoch. Nuž ak by toto malo byť zárukou, potom rovnako môžeme povedať, že aj u Husáka to, že sedel, že v päťdesiatych rokoch bol uväznený, by bolo zárukou toho, že je vrcholný demokrat. Vieme veľmi dobre, že jeho neskorší politický vývin ukázal, že to tak celkom nebolo. A obávam sa, že je to aj prípad súčasného ministra vnútra pána Pittnera.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pani poslankyňa, pri počúvaní vášho vystúpenia mi dovoľte len dve poznámočky. Tá prvá - 1. apríl bol pred 3 týždňami, ak ste to nepostrehli. A tá druhá poznámka - humoristické silvestrovské relácie sa budú nahrávať až v decembri. Takže ste sa netrafili ani s jedným, ani s druhým dátumom.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pani poslankyňa, vaše vystúpenie patrí tiež možno do rangu vystúpení, ktoré by som nazvala v tomto prípade zneužívanie ženy na niečo. Lebo vy ste nemali ani hlas patričný na to, o čom ste hovorili. Skutočne to vyzeralo skoro ako prednes poézie, keď ste hovorili a obviňovali. A ja si vyprosujem, aby ste obviňovali bývalého premiéra z kriminálnych činov, aby ste hovorili v súvislosti s ním o zločinoch. Ja si to vyprosím, pretože ste to počuli aj predtým. Takisto obvinenie malo ísť, teda ak išlo na pána Mečiara, takisto malo ísť obvinenie a musím povedať, že trestné stíhanie by malo byť dané aj na premiéra Dzurindu a na pána Moravčíka.

Ale chcela by som vám povedať niečo iné. Trestným činom a zločinom je odpočúvanie ľudí, a potom vydieranie týchto ľudí, tak ako to bolo napríklad v prípade pána Kaníka a Fondu národného majetku. Čo keby sme si tak hovorili o takýchto trestných činoch? A potom nasadenie "kukláčov", ak si myslíte, že proti civilnému obyvateľstvu, tak ako to bolo pri menovanom pacientovi, ktoré bolo dnes, ako to išlo v televíznych novinách Markíza, tak vás upozorňujem, že tu došlo k porušeniu mnohých medzinárodných dohovorov, ktorých sa Slovensko stalo signatárom. Pretože pacient takýmto spôsobom predvedený nemôže byť. To nie je právny štát, čo robíte. Takže došlo nielen k zneužívaniu práva, ale, žiaľ, aj k zneužívaniu žien a to by ste si mali uvedomiť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

poslať ozbrojencov zatknúť alebo predviesť predsedu najväčšieho hnutia, a pritom trojnásobného predsedu vlády je podľa mňa prinajmenšom nehorázne. Veď vy ste ani poriadne nevedeli, čo tam idete robiť, či ho idete zatknúť alebo predviesť. Ak tam pošlete, tak ako to Markíza ukázala, tlupu na všetko schopných ľudí, človek si ani nevie dobre domyslieť, čo sa mohlo stať, keby sa bol niektorý z poslancov alebo z tých civilov postavil do dverí. Ako by ste potom vysvetľovali, pán minister, ťažké ublíženie na zdraví alebo nebodaj zabitie? Aj toho boli títo ľudia schopní? Podľa revu, ktorý bolo počuť z televíznych kamier, áno. Mieriť nabitými zbraňami či už na predsedu hnutia, alebo jeho manželku, alebo poslancov, položiť ich na zem, prinútiť roztiahnuť ruky a nohy, nehnevajte sa, to sa môže stať skutočne akurát v nejakej africkej alebo juhoamerickej krajine, ale v demokratickom, slobodnom štáte by sa to nemalo stať. A minister, ktorého podriadení robia takéto akcie, by skutočne nemal ani čakať, že o jeho odvolaní budú rozhodovať poslanci Národnej rady.

Veď je to strašné, keď tam nabitými zbraňami sprevádzali predsedu hnutia ešte aj do Bratislavy. Skutočne, ako keby to bol neviem aký zločinec. Nejako ste si neuvedomili, že Mečiar je zakladateľ Slovenskej republiky. Vy ste tu týmto krokom vlastne urobili ďalší krok k precedensu. Nemyslíte si, že raz sa vám bude chcieť niekto odvďačiť za tieto kroky, čo robíte? Nemali by ste sa viac venovať rôznym tlupám, bandám, gangstrom a radšej stíhať ich, ako ľudí, ktorí majú zásluhy o Slovenskú republiku?

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Brňák vystúpi v rozprave. Po ňom pán poslanec Šimko.

Nech sa páči.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

na úvod svojho vystúpenia chcem reagovať ešte tromi poznámkami na vystúpenie pána predsedu vlády v rámci predchádzajúceho bodu, ale aj v rámci tohto bodu.

Prvá poznámka. Pán predseda vlády, vy nemáte morálne právo hovoriť o termíne, ako je vynútiteľnosť práva. Vy ste tento termín použili vo svojom vystúpení viackrát - možno dvadsaťkrát vo svojich dvoch až troch vystúpeniach. Ale jednoducho vy ten termín z hľadiska svojho pôsobenia na úrovni predsedu vlády nemáte právo používať. Vy ho nemáte právo používať preto, lebo ste sám neústavným spôsobom zrušili amnestiu, nerešpektovali ste dve rozhodnutia Ústavného súdu, a teda nemôžete hovoriť o vynútiteľnosti práva, pretože v opačnom prípade by ste sám museli vyvodiť voči sebe príslušné konzekvencie viažuce sa na to, že ste neústavným spôsobom pošliapali po akte svojho predchodcu zastupujúceho prezidenta.

Viackrát ste vo svojom vystúpení, pán predseda vlády, uviedli ďalšiu zásadu, ktorou by ste sa chceli alebo mali riadiť, a to bola zásada rovnosti všetkých pred zákonom. Opätovne chcem povedať, že zasa nemáte právo hovoriť o tejto zásade, ktorá by mala platiť a má platiť aj v oblasti práva, pretože ak sa pozrieme na teraz prerokúvanú vec cez vašu optiku a ak pripustíme, že skutočne pán predseda Hnutia za demokratické Slovensko sa mohol dopustiť nejakého trestného činu v súvislosti s vyplatením odmien, tak vy ste opätovne vystupovali v pozícii spolupáchateľa a spolupáchateľ nemôže byť žalobcom, tak ako ste to robili vy vo svojich dvoch vystúpeniach. Čiže opätovne tieto slová, ako je vynútiteľnosť práva a rovnosť pred zákonom, z vašich úst znejú strašne falošne.

Druhá poznámka. Pán predseda vlády, vy ste vo svojom prvom, ale aj druhom vystúpení potvrdili a argumentačne doložili vlastne to, čo tvrdíme od začiatku, že aj v prípade akcie "kukláčov" v skutočnosti išlo o politický motív, a nie o právny motív. Vy ste predsa veľmi jasne aj v písomnej správe, ale aj vo vašom vystúpení dokumentovali a dokladovali, že uvedená akcia nemala byť iba na základe toho, čo bolo obsiahnuté v právnych dokumentoch, to znamená vznesenie obvinenia v spojitosti s vyplatením odmien, ale vy sám, mystifikujúc skutočnosť a zahmlievajúc pravú podstatu tohto násilného aktu, ste zakryli tento úkon z vášho pohľadu aj údajnými ďalšími protiprávnymi činnosťami, či už výsluchom pána Mečiara ako svedka v kauze únosu mladého Kováča, alebo nejakej sabotáže.

To, že ste to uviedli, a to, že ste to spojili či už v písomnej správe alebo vo svojom vystúpení a dali ste tomu rozmer akéhosi jednotného prístupu vo vzťahu, prečo je potrebné zasiahnuť takýmto spôsobom "kukláčmi" v súkromnom obydlí predsedu Hnutia za demokratické Slovensko pána Mečiara, ste jasne dokázali, že skutočný právny motív, ktorý malo byť vznesenie obvinenia iba z hľadiska spáchania možného trestného činu v súvislosti s vyplatením odmien, by ste asi ťažko obhájili, a preto ste ho takto zakrývali inými záležitosťami. A tu je práve ten silný politický motív, na ktorý poukazujeme aj my, že jednoducho celý proces akcie vlády, či ministerstva alebo vyšetrovateľov vo vzťahu k predsedovi Hnutia za demokratické Slovensko pánu Mečiarovi, mal istú gradáciu, mal istú kontinuitu, a ak sa skutočne nepodaril jeden úkon v inej kauze, tak primerane a kontinuálne sa snažil vyvolať nejaký prípadne aj virtuálny trestný čin, na základe ktorého by bolo možné urobiť to, čo sa nakoniec urobilo.

Čiže v tomto smere, myslím si, treba kvitovať, že ste veľmi jasne pomenovali, v čom spočívalo krytie zásahu "kukláčov" v súkromnom obydlí predsedu Hnutia za demokratické Slovensko pána Mečiara. Mimochodom, chcem zdôrazniť, že podobnú argumentáciu použil aj minister zahraničných vecí pán Kukan v televíznej relácii v americkej televízii CNN, keď uviedol, že uvedená násilná akcia "kukláčov" v súkromnom obydlí s použitím výbušnín a ďalších, povedal by som, sci-fi materiálov a motívov spočívala v únose a súvisela s únosom občana, s únosom mladého Kováča a až sekundárne v rámci rozhovoru minister zahraničných vecí pre túto americkú televíznu stanicu uviedol, že to bolo aj pre iné finančné záležitosti. Čiže toto jasne dokumentuje, v čom vidíte pravý zmysel, pravú podstatu a v čom je realita tohto kroku a v čom je aj samotné politikum predmetnej záležitosti.

A ešte poslednú, tretiu poznámku k vášmu vystúpeniu, ktorá sa dotýka, myslím si, veľmi významnej veci. Vy ste ju duplikovali a zvýraznili celkove trikrát a možno málokto z vás postrehol, čo pán predseda vlády v skutočnosti povedal. Predseda vlády v skutočnosti trikrát povedal, že aj keby došlo k porušeniu zákona, v danom prípade nenesie zodpovednosť ani minister, ani vedenie ministerstva, ani vláda, ale prípadne nezávislý vyšetrovateľ. Toto je strašne dôležité, aby odznelo aj na tomto fóre, čo povedal predseda vlády Slovenskej republiky, a podľa môjho názoru pomerne zahanbujúcim a hanebným spôsobom sa zbavuje prípadnej a možnej zodpovednosti nielen on sám ako predseda vlády, ale prípadne aj ďalší ústavní činitelia, a všetko zhadzuje na plecia vyšetrovateľov, ktorí pôsobili v týchto veciach.

Tu treba veľmi jasne povedať aj všetkým týmto vyšetrovateľom, že jednoducho je to tak podľa zákona o Policajnom zbore v Slovenskej republike. Totiž je pomerne striktne a jasne napísané a dané, že vyšetrovateľ alebo policajt zúčastnený vlastne na týchto vyšetrovacích úkonoch je skutočne nezávislý a má právo, ba dokonca povinnosť niektoré úkony, ktoré by súviseli povedzme s tým, že by mohlo ísť napríklad o spáchanie trestného činu takýmto úkonom, alebo napríklad nie celkom je ten vyšetrovateľ uzrozumený s tým, či koná správne, že v takýchto prípadoch je stanovená presná procedúra, na základe ktorej sa môže vyšetrovateľ alebo radový policajt konvalidovať, zbaviť prípadnej zodpovednosti, a to odmietnutím tohto úkonu priamo, alebo môže požiadať nadriadeného o to, aby mu to nariadil v rámci normálneho písomného príkazu.

Čiže to, čo povedal dnes pán predseda vlády jednak citujúc aj čiastočné stanovisko Generálnej prokuratúry, ale navyše si to osvojil a zduplikoval vo svojom druhom vystúpení, je veľmi dôležité a treba, aby to počuli a vedeli aj všetci radoví policajti, ktorí v mnohých prípadoch mohli byť aj v súčasnosti tlačení do vecí, s ktorými neboli celkom uzrozumení. A je potrebné, aby to vedela aj dotyčná pani, ktorej priezvisko teraz neviem a ktorá, povedzme, robila tento vyšetrovací úkon podľa môjho názoru skôr virtuálnej trestnej činnosti spočívajúcej práve v spojitosti s vyplatením odmien členom bývalej Mečiarovej vlády.

V tejto spojitosti chcem povedať, že úkon, ktorý sa udial na Zelený štvrtok v súkromnom obydlí predsedu Hnutia za demokratické Slovensko pána Mečiara, nemožno spájať v žiadnom prípade s akciami a aktivitami smerujúcimi proti pánu Mečiarovi v iných súvislostiach, napríklad v súvislosti s jeho svedeckým procesným postavením v kauze údajného únosu mladého Kováča alebo v iných trestných činoch, a že skutočne jediným hmotnoprávnym, procesným právnym prostriedkom, na základe ktorého bol celý tento akt uskutočnený, sa výlučne a výslovne dogmaticky jednoliato dotýka jednej záležitosti a táto záležitosť spočíva vo vyplatení odmien členom predchádzajúcej vlády. To je veľmi dôležité, pretože práve v spojitosti s touto údajnou trestnou činnosťou sa rozvíja aj ďalšia úvaha a ďalšie otázky spočívajúce práve v tom, o čom hovoríme - primeranosti uvedeného zásahu a prípadnej protiprávnosti tohto postupu.

Predovšetkým pán poslanec Tkáč veľmi zrozumiteľným spôsobom podal stanovisko vo vzťahu k samotnej kauze vyplatených odmien. Ja som tiež chcel hovoriť na túto tému. Tiež chcem zvýrazniť a zduplikovať jednu záležitosť, ktorá je veľmi významná. Tá skutočnosť spočíva jednoducho v tom, že v čase a v štádiu a vo fáze, keď jednoducho nepoznáme rozhodnutie kompetentného orgánu, ktorým môže byť iba súd, a nemôže to byť komisia pána predsedu vlády Dzurindu ad hoc urobená alebo nejaký novinový článok niekoho niekde napísaný, ale jednoducho predovšetkým, dovolím si povedať, civilný súd či už v rámci pracovnoprávneho, nanajvýš občianskoprávneho sporu súvisiaceho s neoprávneným majetkovým prospechom, prípadne s náhradou škody. Toto môže byť jediným vážnym argumentom na ďalšie úvahy o prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti kohokoľvek v tejto záležitosti. A k tomuto nedošlo.

Podobne ako pán kolega Tkáč musím veľmi rozhodne protestovať proti účelovej argumentácii, ktorá sa snaží navodiť v tejto záležitosti, a súhlasím presne s tým, čo uviedol aj v spojitosti s jeho názorom, v spojitosti práve s publikovaným článkom pani profesorky Barancovej, ktorá sama navodila isté otázniky v tejto kauze a ktorá sama napríklad v iných spojitostiach použila analógiu, či už práva alebo zákona aj v predmetnej záležitosti vo vzťahu k iným inštitútom pracovnoprávneho charakteru, vo vzťahu k členom vlády alebo vo vzťahu k ministrom.

Takže, v tomto smere skutočne pokiaľ táto vec nie je náležitým spôsobom právne podkutá, pokiaľ nie je náležitým spôsobom zdokumentované, či sa vôbec niekto dopustil protiprávneho konania v súvislosti s vyplatením odmien predchádzajúcim členom vlády, je neprípustné, aby jednoducho v tejto záležitosti a takým drastickým spôsobom, ako sa to udialo, sa vznieslo trestné obvinenie voči predchádzajúcemu predsedovi vlády pánu Mečiarovi.

Myslím si, že ak niekto radil alebo ak pán predseda vlády zriadil komisiu, ktorá mu dala isté účelové stanovisko, že to bola podobná komisia, akou bola aj komisia, ktorá pripravila pôsobnosť a právomoc pre predsedu vlády pána Dzurindu v súvislosti so zrušením amnestie. Myslím si, že tá prvá komisia mu urobila veľkú medvediu službu, a mám taký dojem, že aj tá druhá komisia, pokiaľ nebude zverejnená, a pokiaľ nebude odborne konfrontovaná, môže mu privodiť opätovne takú istú veľkú medvediu službu.

Pokiaľ ide o samotné sporné právne inštitúty, ktoré boli použité v súvislosti s akciou "kukláčov" na Zelený štvrtok voči predsedovi Hnutia za demokratické Slovensko pánu Mečiarovi, chcem zvýrazniť predovšetkým tieto inštitúty trestného konania: vznesenie obvinenia, predvolanie, doručovanie, predvedenie, vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemok a taktiež v spojitosti so zákonom o Policajnom zbore Slovenskej republiky, nasadenie "kukláčov", použitie výbušniny a vniknutie do obydlia, to je osobitná vec, ktorá je riešená, povedal by som, výlučne v rámci zákona o Policajnom zbore.

Treba si na úvod uvedomiť jednu základnú vec. Trestný poriadok nie je nejaká smernica, nie je nejaký podzákonný akt, aj keď sa nazýva Trestný poriadok, je to zákon. Treba povedať, že Trestný poriadok podobne ako iné procesné normy, procesné zákonné normy, tým že patria do odvetvia verejného práva, v širšom zmysle slova vyjadrujú ústavný poriadok tohto štátu. Mohli by sme teda povedať, že Trestný poriadok je do istej miery v materiálnom zmysle slova samotnou Ústavou Slovenskej republiky. Tí, ktorí sa zaoberajú problematikou ústavného práva, vedia, o čom hovorím, a vlastne toto je takto zakomponované a takto je aj právnymi teoretikmi v oblasti ústavného práva považované toto odvetvie za širšiu súčasť samotného ústavného práva alebo ústavného poriadku.

Chcem povedať dokonca na dokreslenie celej tejto situácie, že existujú štáty ako napríklad Česká republika alebo Nemecko, ktoré napríklad aj v rozhodnutiach ústavných súdov povýšili oblasť takýchto procesných zákonných noriem priamo na úroveň ústavných textov, keď skúmajú a porovnávajú rozpornosť prípadne iných zákonov vo vzťahu k týmto procesným zákonným normám, napríklad Trestnému poriadku, tak ako keby išlo o vzťah zákona s ústavou daného štátu. Čiže toto považujem za veľmi dôležité zvýrazniť vo vzťahu k Trestnému poriadku, vo vzťahu k tomu, čo vlastne je Trestný poriadok, a vo vzťahu k tomu, že jednoducho to, čo je v Trestnom poriadku uvedené, nie je dané na nejakú ľubovôľu konania orgánov činných v trestnom konaní alebo vyšetrovateľov, ale je to presne zavedený zákonný mechanizmus pohybovania sa dotknutých orgánov činných v trestnom konaní v procese, ktorý je vedený v rámci orgánov činných v trestnom konaní.

A v tomto smere si myslím, aj keď proste nebudem reagovať takým spôsobom, že sám budem v polohe vyšetrovateľa alebo sudcu a že budem hovoriť, že niekto spáchal alebo sa dopustil niečoho, ale jednoducho musím povedať, že sú to veľmi vážne otázniky práve v spojitosti so spomínanými inštitútmi, ktoré boli použité z hľadiska Trestného poriadku v predmetnej kauze a ktoré podľa môjho názoru, môjho subjektívneho názoru nemali byť použité a boli použité v rozpore s týmto zákonom.

Pokiaľ ide o spomínaný prvý inštitút, prvý inštitút sa dotýka ustanovenia § 90 Trestného poriadku, ktorý má veľký nadpis: Výpoveď obvineného. A hovorí o procese predvolávania a predvedenia. Nuž, čo hovorí uvedené ustanovenie, ináč mimochodom hovoril o tom aj pán kolega Kalman v rámci úvodného slova, ale zase v zmysle už okrídleného a aj toho, čo povedal pán predseda vlády, že opakovanie je matkou múdrosti, myslím si, že to treba zduplikovať. Ustanovenie § 90 Trestného poriadku, ktoré hovorí o predvolávaní a predvedení, hovorí v odseku 1: "Ak sa neustanoví obvinený, ktorý bol riadne predvolaný," podotýkam a zvýrazňujem, "ktorý bol riadne predvolaný na výsluch, bez dostatočného ospravedlnenia, možno ho predviesť." Na to a na iné následky neustanovenia sa musí byť predvolaný upozornený.

Odsek 2: "Obvinený môže byť predvedený i bez predchádzajúceho predvolania, ak je to nevyhnutné pre úspešné vykonanie trestného konania, najmä keď sa skrýva alebo keď nemá stále bydlisko." Myslím si, že ustanovenie odseku 2 jednoducho na tento prípad nie je aplikovateľné, pretože v danom prípade sa pán Mečiar ani neskrýval a ani nemal stále bydlisko. V danom prípade jednoducho nie je možné ani vzhľadom na intenzitu spáchaného údajného trestného činu použiť takéto najprísnejšie ustanovenie práve spomínaného odseku 2.

Odsek 1, v krátkosti z hľadiska procedúry toho, aby sme si vysvetlili, čo znamená bol riadne predvolaný. Tak o tomto nám hovorí ustanovenie § 63 Trestného poriadku, ktoré hovorí o doručovaní do vlastných rúk. A práve aj s poukazom na komentár k Trestnému poriadku, aj na platnú judikatúru je zrejmé a očividné, že riadne predvolanie alebo naplnenie inštitútu riadneho predvolania jednoducho nastáva doručením predvolania do vlastných rúk obvineného podľa § 63 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a takéto doručenie nemožno nahradiť vyhlásením iných osôb, že obvinený bol nimi o konaní hlavného pojednávania napríklad upovedomený.

Toto som citoval konkrétny judikát konkrétneho súdu, ktorý je normálne publikovaný a ktorý je v tomto smere záväzný pre rozhodovaciu prax samotných súdov. Toto je konkrétny judikát, ktorý hovorí inými slovami pre tých, ktorým znenie zákona o predvolávaní nie je celkom zrejmé alebo jasné, hovorí asi toto: Ak bolo vznesené obvinenie 18. apríla 2000 v utorok vo vzťahu k pánu Mečiarovi, toto vznesenie obvinenia spolu s predvolaním na výsluch mu malo byť riadne doručené poštou, ako je to obvyklé, na jeho adresu trvalého bydliska a ak nebol zastihnutý v rámci tohto bydliska, táto zásielka mala byť uložená na príslušnej inštitúcii, na pošte a mal byť upovedomený pán Mečiar o tom, že táto zásielka je na pošte uložená. Ak by si v stanovenej lehote pán Mečiar zásielku nevyzdvihol, ktorá bola odložená, má sa za to, že uplynutím istej lehoty došlo k náhradnému spôsobu doručenia, a teda, že nastali účinky doručenia predvolania, vznesenia obvinenia. Toto bol a je normálny a klasický spôsob predvolávania zvlášť v takých typoch vyšetrovania, akými je vznesenie obvinenia, v danom prípade to nazývam virtuálnej trestnej činnosti. Nepostupovalo sa takto, postupovalo sa celkom ináč, postupovalo sa spôsobom maximálne neobvyklým. A k súčasti postupu spočívajúceho v predvolaní treba povedať, že tento úkon sa nakoniec zlial aj do následného úkonu, a to do úkonu predvedenia. O samotnom predvedení treba povedať, že predvedenie je možné realizovať, ak sa nepodarilo doručiť či už predvolanie alebo danú písomnosť riadnym a predpokladaným procesným spôsobom v rámci stanovených pravidiel v trestnom poriadku.

Treba povedať navyše pre tých, ktorí nepoznajú, čo je inštitút predvedenia, že predvedenie samo osebe v sebe neabsorbuje možnosť príslušných orgánov Policajného zboru vstúpiť na súkromné územie alebo do súkromného obydlia danej osoby. To predvedenie je inštitút, ktorý bol aj v minulosti, ale je aj v súčasnosti využívaný jednoducho tak, že v zásade príslušníci Policajného zboru predvádzajú ľudí, ku ktorým sa nedarí doručovať nejaké zásielky a je potrebné ich vypočutie alebo ich výsluch buď v zamestnaní, alebo niekde mimo obydlia. Proste, policajti počkajú, a keď ho zbadajú, na základe poverenia zrealizujú akt predvedenia. Ale keďže zrejme vyšetrovateľ v danom prípade nemohol realizovať tento akt predvedenia, tak sa vymyslela nejaká "obezlička" a následne sa využil ďalší inštitút, ktorý je pomerne presne zakotvený v Trestnom poriadku v ustanovení § 83 c), ktorý hovorí o vstupe do obydlia, iných priestorov a na pozemok.

Toto ustanovenie je podľa môjho názoru ešte významnejšie a výraznejšie z hľadiska porušenia ústavných, podotýkam, ústavných práv pána Mečiara, z hľadiska vniknutia policajných jednotiek alebo "kukláčov" na jeho súkromný pozemok a do jeho súkromného obydlia. Toto ustanovenie § 83 c) hovorí, že vyšetrovateľ alebo policajný orgán môže vstúpiť do obydlia, iných priestorov alebo na pozemok len vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia osôb alebo na ochranu iných práv a slobôd alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku, najmä ak ide o obydlie alebo iné priestory alebo pozemok osoby postihnutej pri čine.

Je tu aj znenie ods. 2 v tomto paragrafe a treba povedať, že teraz tlmočené znenie ods. 1 je plne, povedal by som, vyčerpávajúco konštatované podľa článku 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Presne takéto znenie je z hľadiska možného vstupu do obydlia alebo na súkromný pozemok. Je tu však odsek 2 v rámci § 83 c), ktorý hovorí, že rovnako môžu na miesto uvedené v ods. 1 vstúpiť v prípade, ak bol vydaný príkaz na zatknutie. Nejde o tento prípad alebo o príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody tam sa zdržujúcej osoby, nejde o tento prípad alebo prípad, ak treba predviesť tam sa zdržujúceho obvineného.

Za istých okolností by bolo možné použiť práve túto dikciu vzťahujúcu sa na vznesené obvinenie, ale treba povedať veľmi jednoznačne, a toto dávam ako otázku aj prípadne pre pána ministra vnútra a pre pána generálneho prokurátora v tom smere, že táto dikcia je v jasnom a zreteľnom rozpore so znením ústavného článku 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý takýto spôsob, nový spôsob vniknutia na súkromný pozemok a do súkromného obydlia nepozná, a jednoducho pre generálneho prokurátora, pre ministra vnútra, pre vyšetrovateľov v danom prípade má väčšiu právnu silu a väčšiu zákonnú silu znenie ústavného článku 21 ods. 3, ktorý taxatívnym spôsobom hovorí iba, v akých prípadoch okrem domovej prehliadky je možné vniknúť na súkromné územie alebo do súkromného obydlia.

Konkrétne toto ustanovenie - len pre vašu pozornosť chcem povedať alebo prečítať článok 21 ods. 3: "Iné zásahy," teda okrem domovej prehliadky "do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb" - ani jeden z týchto prípadov - "na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku" -, ani jeden z týchto prípadov nebol. Inými slovami povedané, je tu kolízia daného ustanovenia § 83c ods. 2, na základe ktorého zrejme vyšetrovatelia postupovali v tejto veci, ale ide o zjavný a zrejmý rozpor s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá má v danom prípade jednoducho prednosť. A táto je výlučne a jednoznačne záväzná a viažuca vyšetrovateľov, generála Ivora, ministra vnútra, generálneho prokurátora, dozorujúceho prokurátora, ba dokonca možno aj predsedu vlády Slovenskej republiky. Osobne vidím v tomto prípade za najvážnejšie porušenie ústavných práv občana Mečiara v spojitosti s násilným vnikom "kukláčov" na jeho územie spojitosť ohrozenia jeho ústavných práv zaručených v článku 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

Ďalší inštitút hovorí o použití výbušniny. Tento inštitút vzhľadom na to, že je, povedal by som, značne vo všeobecnosti nevyužívaný, tak ani nie je obsiahnutý priamo v Trestnom poriadku ako možné riešenie možných problémov. Možnosť použitia výbušniny je riešená osobitným spôsobom práve v rámci spomínaného zákona o Policajnom zbore Slovenskej republiky, kde sa hovorí, za akých okolností je možné použiť výbušninu policajnými orgánmi alebo "kukláčmi". Tu sa hovorí podľa § 30 napríklad: "Policajt je oprávnený v súvislosti so zaisťovaním bezpečnosti osôb a ochrany majetku," nejde o tento prípad, "najmä pri likvidácii nastražených výbušných systémov, pri likvidácii nálezu munície alebo v rámci boja proti terorizmu" - taktiež nejde o tento prípad - "používať výbušniny a výbušné predmety." Nie je tu hmotnoprávny dôvod na použitie výbušniny.

Ďalšie ustanovenie zákona o Policajnom zbore v súvislosti s použitím výbušniny je § 58, ktorý hovorí o použití zásahovej výbušky. Nie som pyrotechnik, nepoznám celkom rozdiely výbušniny a zásahovej výbušky, ale vychádzam z toho, že zásahová výbuška je asi niečo jednoduchšie a menej nebezpečné ako semtex pod dverami. Ale napriek tomu treba prečítať aj toto znenie použitia zásahovej výbušky: "Policajt je oprávnený použiť zásahovú výbušku proti nebezpečnému páchateľovi v uzavretom priestore, ktorý sa na výzvu nevzdá alebo sa zdráha opustiť úkryt." Myslím si, že by sme museli mať príliš širokú fantáziu, aby sme zapojili do tohto znenia prípad, ktorý nastal v súkromnom obydlí pána predsedu Hnutia za demokratické Slovensko Mečiara. To je prípad použitia výbušniny, ktorý podľa môjho názoru jednoducho nemá oporu v zákone o Policajnom zbore, navyše nie je ani riešený ako prostriedok klasického manévrovania a pohybovania sa orgánov činných v trestnom konaní podľa Trestného poriadku.

A celkom na záver otázka inštitútu "kukláčov". Pán predseda vlády vo svojom vystúpení, povedal by som, s takou ľahkosťou a s nadhľadom preletel celý inštitút "kukláčov" a neprečítal celé znenie, ale prečítal akýsi záver tohto ustanovenia. Treba si prečítať ustanovenie § 67 a treba ho vnímať tak, ako je citované, a tak, ako je postavené, presne v tom znení, v akom je, a podotýkam, že kto má záujem bližšie sa zoznámiť s týmto inštitútom, je potrebné si prečítať aj dôvodovú správu k uvedenému paragrafu, o aké prípady v skutočnosti vlastne môže ísť pri nasadení "kukláčov" pri vyšetrovaní nejakej závažnej trestnej činnosti.

Spomínaný § 67 Trestného zákona o Policajnom zbore Slovenskej republiky hovorí, že policajt v službe osobitného určenia vykonáva služobné zásahy proti, dávam do pozornosti celú hierarchiu týchto vymenovaných, povedal by som, protiprávnych subjektov:

a) proti teroristom,

b) proti únoscom osôb a dopravných prostriedkov,

c) proti nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti a páchateľom úmyselných, obzvlášť závažných trestných činov.

Týmto krátkym výsekom zdôvodnil legálnosť tohto postupu predseda vlády, keď povedal, že vzhľadom na to, že vo vyšších odsekoch § 158 ako trestný čin zneužitia verejného činiteľa je možná vyššia trestná sadzba až do 10 rokov, teda je formálne prípustný aj zásah "kukláčov" vo vzťahu k takémuto páchateľovi. Je to holý nezmysel. Ani najväčší právny purista medzi sudcami a medzi normálne uvažujúcimi vyšetrovateľmi alebo prokurátormi by takýmto spôsobom nevykladal toto ustanovenie a nemohol by povedať, že v prípade vyplatenia odmien bývalým členom vlády je tu naplnený dôvod komplexného ustanovenia § 67 vo vzťahu k použitiu "kukláčov", vo vzťahu k takémuto prípadnému páchateľovi. Navyše, pokiaľ tvrdíme, že zrejme alebo možno vôbec nedošlo ani k protiprávnej činnosti, takže jednoducho použitie "kukláčov" v tejto kauze bolo skôr akýmsi filmovým a politickým scenárom, ale v žiadnom prípade nie reálnou potrebou boja proti takejto trestnej činnosti, ktorá sa uvádzala vo vznesení obvinenia.

Preto na základe uvedenej skutočnosti klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, myslím si, veľmi strohým, ale veľmi jasným spôsobom vo svojom návrhu uviedol hlavné porušenia, ktorých sa dopustil pán minister vnútra. Nejde tu o jeho nejako možno vnútorný vzťah alebo o to, že by on bol priamo "kukláčom" alebo vyšetrovateľom, ale jednoducho je politicky zodpovedná osobnosť, pretože podľa zákona o Policajnom zbore je to podľa § 6 tohto zákona práve minister vnútra, ktorý riadi Policajný zbor Slovenskej republiky. Je teda celkom prirodzené, že vlastne tento návrh z hľadiska politickej zodpovednosti je adresovaný a vznesený vo vzťahu k ministrovi vnútra pánu Pittnerovi bez ohľadu na to, čo si o ňom myslíme, alebo nemyslíme, alebo aký máme k nemu vzťah ako k človeku alebo ako k politikovi. Je to, myslím si, korektný návrh vo vzťahu k tomu, čo sa stalo.

Na záver, aby som dokumentoval nezmyselnosť alebo hrubé zneužitie celej tejto akcie vo vzťahu k jej intenzite, tak si skúsme predstaviť takú situáciu - neviem, kto to spomínal vo svojom vystúpení -, že zo susedného vŕšku mal pozerať ďalekohľadom na túto akciu generál Ivor. Predstavme si, že pri generálovi Ivorovi na kameni vedľa neho stál človek Romagnonský s kyjakom a v koži odetý síce bez ďalekohľadu, ale tiež sa pozeral na to, čo sa udialo vo vile Elektra alebo v domovom zariadení pána Mečiara. Tento človek Romagnonský po uskutočnení celého zásahu sa pýta generála Ivora, vlastne o čo išlo v danom prípade, a generál Ivor mu hovorí: "Je to v spojitosti s vyplatením odmien tohto človeka členom predchádzajúcej vlády." A človek Romagnonský si povedal: "To je teda silná káva." Skutočne, pán minister vnútra, to bola silná káva.

Ďakujem. (Potlesk.)