Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi Ficovi.
Otváram rozpravu o týchto dvoch bodoch programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku poslancov do rozpravy, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k týmto dvom bodom programu. Pán poslanec Benkovský. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy k týmto bodom.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
aj keď si vážim časový faktor, myslím si, že by sme sa mali aspoň k niektorým otázkam a problémom, ktoré sú tu predkladané v jednotlivých správach v bodoch programu Národnej rady, vyjadriť. Preto som si so záujmom preštudoval správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike, a úprimne povedané, som z nej otrasený. Veľké ideály o demokracii, o novej morálke, o majetkovom prevrate sa v nej rozplynuli ako lanský sneh. To si treba, myslím, že aj z tejto tribúny povedať. Preto aj keď moje pripomienky smerujú predovšetkým k ministerstvu vnútra, môžem povedať, že mám výhrady k orgánom činným v trestnom konaní ako celku, pretože bezpečnostná situácia na Slovensku je v kritickom stave.
Moje poznatky z poslaneckých prieskumov ma utvrdzujú v názore, že občania sa cítia oveľa viac ohrození, majú oveľa väčší strach, ako to bolo pred rokom 1989. A to je zarážajúce. Výrazne sa zvýšili obavy o majetok, o zdravie a životy. Mimoriadne poklesla, čo je zarážajúce, najmä morálka v spoločnosti. Dnes právo a zákon málokto rešpektuje. Zamyslime sa nad tým, čím to je a kto to spôsobil. Všeobecnú odpoveď, samozrejme, môžeme nájsť v honbe za peniazmi, ich fetišizáciou, v strate životných a sociálnych istôt, intolerancii, individualizme, poklese morálky, ale je to aj otázka iných dôvodov, ktoré, myslím si, v tejto súvislosti by sme mali hľadať.
Napriek tomu, že sa tu porovnávajú len dva roky a nehovorí sa o vývoji kriminality za posledných 10 rokov, je zarážajúci nielen počet trestných činov, ale obrovský, viac než dvojnásobný počet škôd spôsobených touto skutočnosťou za jeden rok, ktoré sa pohybujú, tak ako je to uvádzané v správe, o niečo viac ako 16 mld. Sk. Popri tom je tragédiou, že stále rastie podiel takých trestných činov, ako sú vraždy, lúpeže, vydieranie, všeobecné násilie voči jednotlivcovi. Najvýraznejšie sa to prejavilo v raste lúpežných prepadnutí, až o 14,3 % v raste brutality a agresivity.
V správe sa hovorí o vyše 1 000 zistených prípadoch vydierania. Tu by som sa chcel, ak dovolíte, veľmi krátko zastaviť a konštatovať, že táto kriminalita sa často s vedomím časti príslušníkov Policajného zboru a jeho ostatných orgánov činných v trestnom konaní stáva akýmsi novodobým podnikaním. Uvedené číslo považujem len za smiešny odvar skutočnosti a predpokladám, že ide v reálnom živote o jeho stonásobok, možno i viac.
Čo sa týka prevažne drobných obchodníkov - živnostníkov či podnikateľov, ale v istej miere rovnako aj stredných a veľkých podnikateľov -, aj táto oblasť aj tu sa objavuje, v spoločnosti sa deformuje podnikateľské prostredie. Všetci to trpia, jedni preto, že sú na tom finančne zainteresovaní, iní preto, že sa obávajú o svoj majetok, o svoj život, o to, o čo im ide. Právny štát, za aký sa vydávame, je však povinný zabezpečiť bezpečnosť občanov. V tejto súvislosti treba otvorene priznať, že v tomto štáte majú väčšie práva - a o tomto hovoril pán kolega Fico pred chvíľkou -, obvinení, páchatelia trestných činov ako ich obete.
Žiadalo by sa, aby ministerstvo vnútra a ministerstvo spravodlivosti prišlo s legislatívnymi návrhmi na obrátenie tohto stavu. Preto sa chcem opýtať pána ministra, kedy sa tak stane.
Pokiaľ ide o oznamovaciu povinnosť, ktorá sa uvádza v rôznych podobách v predloženej správe, chcem povedať, že je len fiktívnou ideou v prípade napríklad vydierania, ale tiež napríklad mravnostnej kriminality, kde som presvedčený o niekoľkonásobnom vyššom počte trestných činov, ako sa uvádza v správe, a objasnenosť 95 % je len iluzórne nič nehovoriace číslo.
Pokiaľ ide o majetkovú, osobitne ekonomickú kriminalitu a korupciu, prirodzene, hovorí sa o zistených prípadoch. Ja to rešpektujem. Možno by bolo zaujímavé, k akým číslam a finančným objemom by sme sa dopracovali a dospeli, ak by sa reálne uviedli prípady evidentného tunelovania podnikov, úmyselného podhodnocovania predaja majetku v privatizácii pri konkurze či exekúcii. V celej tejto oblasti by bolo potrebné menej proklamácií a viac činov. To sa týka i pána premiéra. Preto je nevyhnutná nielen vyššia efektívnosť práce daňových a colných úradov a orgánov finančnej polície či Policajného zboru, ale aj ich súčinnosť.
Chcel by som sa preto pána ministra, ktorý tu zastupuje ministra vnútra, predsa len opýtať, čo sa v tomto smere robí, ako on hodnotí vzájomnú spoluprácu medzi týmito jednotlivými subjektmi, najmä z hľadiska efektívnosti.
V rôznych súvislostiach sa tiež skloňuje slovo demokracia, právny štát. Treba však odborne priznať, že často sme od týchto pojmov do značnej miery vzdialení. K zásadným problémom tejto spoločnosti a myslím si, že sa na tom zhodneme, je otázka vymožiteľnosti práva. Občania sa preto právom pýtajú, kedy sa to zmení. Preto mám vážne výhrady k súdnictvu v Slovenskej republike i k práci Policajného zboru. Ja by som poprosil, pán minister, ak by ste vedeli dať odpoveď, kedy nastane ten zásadný zlom, pretože vymožiteľnosť práva v tejto republike považujem za výrazne nedostatočnú.
Budem tiež veľmi kritický, pokiaľ ide o riešenie dlhodobých káuz, ktoré traumatizujú Slovenskú spoločnosť. Žiaľ, pán Pittner tu dnes nie je. Nechcem ich všetkých uviesť, lebo tento zoznam by bol veľmi dlhý od pána Lexu cez Remiáša až po Piešťanské kúpele, Naftu Gbely či VSŽ. A mohli by sme o tom takto hovoriť, samozrejme, ďalej a všetci sme si vedomí, že sú to opodstatnené problémy, ktoré treba v tejto spoločnosti vyriešiť.
Pred voľbami v roku 1998 viaceré strany sľubovali práve rýchle vyriešenie podozrení z trestnej činnosti. Miesto toho, aby orgány činné v trestnom konaní konali, písali sa nejaké čierne knihy, mediálne sa týždenne prezentovali prezident Policajného zboru pán Pipta, riaditeľ Sekcie vyšetrovania pán Ivor, minister vnútra pán Pittner a ďalší. Stanovovali sme termíny, kedy sa ukončia tieto prípady vyšetrovania, a navrhovala sa miera viny, sľubovali sa definitívne uzatvorenia prípadov. Miesto toho sú dodnes problémové veci trestnoprávne neriešené, predpokladaní vinníci sú prepúšťaní na slobodu a občania sú zneisťovaní. Nie parlament, ako sa uvádza alebo naznačuje v správe o bezpečnostnej situácii, nekonal, ale naopak, vyšetrovatelia neboli schopní vyriešiť prípady, na riešenie ktorých dostali súhlas a mandát Národnej rady Slovenskej republiky.
Preto sa znovu pýtam, kedy budú definitívne uzatvorené známe kauzy, známe prípady organizovaného zločinu, myslím si, že celá slovenská spoločnosť na to čaká, po druhé, kedy dôjde ku skutočnej súčinnosti práce Policajného zboru, prokuratúry, ale najmä súdov tak, aby boli slobodné, ale aby skutočne po slobode nebehali zlodeji, vrahovia, násilníci tak, ako to v súčasnosti je.
Na záver mi dovoľte zopár poznámok k organizácii a personalistike. Žiaľ, kompetentný minister tu nie, ale napriek tomu si to dovolím veľmi krátko uviesť.
V správe sa hovorí o značnej fluktuácii policajtov, najmä tých skúsených. Myslím si, že v tomto zohráva určitú úlohu aj akási mechanicky uplatňovaná politická čistka alebo očistka, ako to chceme nazvať, po roku 1998 bez rešpektovania odbornosti a skúseností možno ešte viac. A to chcem potvrdiť a nakoniec podporiť návrh, ktorý Národná rada prerokovala, to bola otázka určitej stabilizácie finančného a iného ohodnotenia. A bol som veľmi rád, že pán kolega Palko tu vyšiel s návrhom, ktorý bol orientovaný na to, aby boli prijaté určité výnimky na určité časové obdobie, aby tí skúsení, ktorí sú schopní, neodchádzali z Policajného zboru.
Mám tiež iný názor na dosah zmeny organizačnej štruktúry Policajného zboru. Ak si niekto myslí, že znížením počtu riadiacich článkov obvodných oddelení, teda tých, ktorí sú vo výkone, sa zvýši efektívnosť práce Policajného zboru, tak podľa môjho názoru opak je pravdou. Obdobne sa už pristupuje na presun správnych agend z pôsobnosti Policajného zboru na štátnu správu, čo považujem, samozrejme, za správne. Chcem sa však opýtať a chcem zdôrazniť, že ide o okresné úrady, teda o tie úrady, ktoré veľkí reformátori navrhujú, ako zrušiť, to znamená, ako to vlastne bude ďalej. Chcel by som pána ministra poprosiť, že by mi dal odpoveď na to, či správa agend prechádza na okresné úrady, dokedy bude platiť a kedy sa toto zmení.
Na záver v šiestej časti sa hovorí o prioritách zamerania činnosti ministerstva vnútra. Myslím si, že je správne a na tom sa zhodneme, že to je to podstatné, na čo treba sústrediť pozornosť. Možno sa mýlim, ale, ako sa mi zdá, sú stále tie isté priority možno preto, že sa nedôsledne realizujú, preto pri ďalšom odpočte by bolo vhodné hovoriť aj o tom, čo sa z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ale aj spomínaných priorít skutočne realizovalo a s akým efektom.
Ďakujem za pozornosť.
Prepáčte, že som vás tak zdržal.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Benkovský bol jediný, kto sa prihlásil do rozpravy. S faktickou poznámkou na jeho vystúpenie sa hlási pán poslanec Sitek.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja v podstate môžem súhlasiť s pánom poslancom Benkovským a s jeho vystúpením a takisto vyjadrujem nespokojnosť, že tu nie je pán minister vnútra, ktorý nebol ani vo výbore pre obranu a bezpečnosť, v gestorskom výbore, lebo si myslím, že pri takej dôležitej správe, akou je správa o bezpečnostnej situácii Slovenskej republiky za rok 1999, tu musí byť minister vnútra a nemôže ho nikto zastupovať.
Pán Benkovský poukázal na veľké množstvo vydieraní. V správe sa píše, že tie skupiny, ktoré vydierajú, vlastne sú lepšie materiálne vybavené, ako sú policajti. Čiže môžeme prijímať rôzne opatrenia, keď nezabezpečíme materiálne, finančné a sociálne zabezpečenie príslušníkov polície, tak budeme stále hovoriť o deklaratívnej polohe. Potom sa stane to, že, tak ako na strane 15 tu píšete, za rok odíde vyše 1 571 policajtov, z toho 400 so vzdelaním vysokoškolským a 1 164 s úplným stredoškolským vzdelaním. To je to, že títo policajti nie sú ohodnotení, lebo Národná rada prijala za posledné dva roky nulový koeficient zvýšenia mzdových prostriedkov. A nie je riešené ani ďalšie sociálne zabezpečenie, mám na mysli predovšetkým neriešenie bytových otázok. Potom sa stáva, že títo policajti odchádzajú a ďalší policajti, ktorí vlastne nemajú sociálne zabezpečenie, si to zabezpečia iným spôsobom. Čiže, toto je jedna vec a som rád, že gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť na základe môjho návrhu prijal aj medzi priority Policajného zboru mravnostnú a drogovú kriminalitu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa pána poslanca Benkovského, či chce reagovať. Nie. Ďakujem pekne.
Vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce reagovať. Áno.
Nech sa páči, pán minister.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
chcel by som ospravedlniť ministra Pittnera, ktorý má zápal pľúc a z toho dôvodu nie je na dnešnom zasadnutí, inak by, samozrejme, predniesol túto správu on sám.
Pán poslanec Benkovský, chcem povedať, že ako ministerstvo vnútra, tak aj ministerstvo spravodlivosti a prípadne ďalšie dotknuté rezorty vrátane podpredsedu vlády pre legislatívu sa neustále snažíme zlepšovať legislatívu, vypĺňať eventuálne legislatívne medzery, ktoré sú. Je to proces, ktorý je trvalý a ktorý sa nedá vyriešiť nejakým jednorazovým aktom, ale, samozrejme, stále sa o to usilujeme.
Aká je súčinnosť medzi jednotlivými zložkami, zrejme medzi justičnými alebo silovými, môžem povedať toľko, že jednak spolupracujeme pri návrhu nových zákonov a vypracúvaní nových zákonov, ďalej raz za štvrťrok sa koná súčinnostná porada ministra vnútra, ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora, kde prejdeme sporné problémy, ktoré sa vyskytli za uplynulé obdobie, a takáto súčinnostná porada sa uskutočňuje aj na úrovni krajov za účasti predsedu krajského súdu, šéfa polície a prednostu krajského úradu, eventuálne aj na úrovni okresov, pokiaľ je to potrebné. Tam už neviem jednoznačne povedať, či je to vo všetkých okresoch, ale v každom prípade je to v mnohých a v každom prípade, keď je to potrebné.
Vymožiteľnosť práva - kedy nastane zlom. Vymožiteľnosť práva je, samozrejme, široký pojem, ktorý zahrnuje nie iba trestné právo, ale aj civilné, rôzne správne práva a podobne. Tak skôr len ako symptóm uvediem, že keď som nastúpil do funkcie ministra spravodlivosti, najväčšie sťažnosti boli vtedy na súkromných exekútorov, a to aj v tejto snemovni. Aj na základe týchto sťažností a, samozrejme, aj na základe vlastných poznatkov sme potom pristúpili k novelizácii exekučného poriadku, ktorý istým spôsobom obmedzil činnosť súkromných exekútorov, ktorí sa ukázali veľmi efektívni pri vymožiteľnosti práva, samozrejme, až do tej miery, že nezohľadňovali rôzne sociálne a prípadne iné ohľady, ale za vymožiteľnosťou práva, teda konkrétne súdnych rozhodnutí išli veľmi dôsledne a dôslednejšie povedzme ako obdobné útvary súdov, ktoré majú taktiež obdobné právomoci.
Čiže znie to paradoxne, ale vlastne medzi prvými aktmi po nástupe do funkcie bolo zníženie vymožiteľnosti práva, alebo oslabenie vymožiteľnosti práva, mám na mysli novelu exekučného poriadku, ktorá obmedzila možnosti. Jednoducho sme trošku pribrzdili touto novelou taký ťah súkromných exekútorov na vymoženie súdnych rozhodnutí. No, samozrejme, vymožiteľnosť práva je širší pojem a usilujeme sa o to rozličnými prostriedkami, povedzme vo sfére trestného práva, veď predsa novela Trestného zákona, novela Trestného poriadku, to boli významné kroky na ceste zlepšenia vymožiteľnosti práva. Policajný agent, ktorý má možnosť aktívne pôsobiť pri odhaľovaní korupcie, veď ten už bol nasadený, nasadzovaný a v niektorých, minimálne vo dvoch mediálne publikovaných prípadoch vďaka takémuto agentovi sa podarilo odhaliť páchateľa.
Samozrejme, neustaneme v tomto úsilí, budeme v tom pokračovať, ale hovorím, nie je to akt, ktorý by sa dal dosiahnuť jedným mihnutím, ale ide o reťaz opatrení, ktoré by vo svojom súrne mali ďalej zlepšiť vymožiteľnosti práva.
Ďalšie dve otázky sú príliš špecifické, týkajú sa vnútra, a preto minister vnútra Pittner vám na ne odpovie písomne, kedy budú uzatvorené známe kauzy organizovaného zločinu, kedy prejde správa agend na okresné úrady, minister vnútra Pittner vám, pán poslanec, na ne odpovie písomne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko z rozpravy. Nie. Ďakujem pekne.
Vzhľadom na to, že sme odsúhlasili, že o týchto bodoch budeme hlasovať spoločne až na záver, tak pristúpime k rokovaniu o
správe o činnosti súkromných bezpečnostných služieb za rok 1999.
Správu ste dostali ako tlač 573, spoločnú správu výborov máte ako tlač 573a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.
Správu uvedie pán minister Čarnogurský.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
správa o činnosti súkromných bezpečnostných služieb za rok 1999 sa predkladá na rokovanie Národnej rady na základe § 41 zákona číslo 379/1997 Z. z. o súkromných bezpečnostných službách. Správa pred predložením plénu Národnej rady bola prerokovaná vo vláde a v príslušných výboroch Národnej rady.
Cieľom správy je informovať vás o činnosti súkromných bezpečnostných služieb v Slovenskej republike za uplynulý rok, informovať vás o úrovni plnenia úloh, ktoré zákon číslo 379/1997 Z. z. stanovuje Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Policajnému zboru, ako aj o plnení úloh, ktoré vyplynuli z prerokovania obdobnej správy za rok 1998.
Správa je spracovaná z podkladov, ktoré zaslali prevádzkovatelia súkromných bezpečnostných služieb ministerstvu vnútra podľa § 41 zákona o súkromných bezpečnostných službách. Pri jej spracovaní boli využité správy krajských riaditeľstiev Policajného zboru, štatistické údaje ministerstva vnútra, poznatky a skúsenosti pracovníkov ministerstva vnútra a krajských riaditeľstiev Policajného zboru zaradených na úseku súkromných bezpečnostných služieb.
Správa má štyri časti. V prvej časti sa hodnotí plnenie opatrení prijatých vládou Slovenskej republiky pri prerokúvaní správy o činnosti súkromných bezpečnostných služieb za rok 1998. Národná rada Slovenskej republiky správu o činnosti súkromných bezpečnostných služieb za rok 1998 zobrala na vedomie. V druhej časti je uvedená konkrétna činnosť súkromných bezpečnostných služieb. V tretej časti je uvedená podstatná činnosť ministerstva vnútra a krajských riaditeľstiev Policajného zboru na tomto úseku a vo štvrtej časti sú uvedené základné úlohy ministerstva, Policajného zboru na tomto úseku.
Súčasťou správy sú prílohy, v ktorých je podrobnejší výber zo štátnych dozorov vykonávaných ministerstvom vnútra u prevádzkovateľov bezpečnostných služieb a štatistické prehľady súvisiace s činnosťou súkromných bezpečnostných služieb.
Z vyhodnotenia činnosti súkromných bezpečnostných služieb vyplýva, že naďalej pretrváva záujem zo strany právnických a fyzických osôb o tento druh podnikania. Počet zamestnancov súkromných bezpečnostných služieb ku koncu roku 1999 dosiahol viac ako 17 tisíc. Zvýšil sa počet kontrol vykonávaných v rámci štátneho dozoru ministerstvom vnútra.
Výsledky štátneho dozoru ukazujú, že tento treba ešte zintenzívniť, aby sa viac reagovalo na porušovanie zákona o súkromných bezpečnostných službách. Vytvárajú sa preto podmienky aj novelou zákona číslo 379/1997 Z. z. o súkromných bezpečnostných službách rozšírením pôsobnosti krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Problémy, ktoré sú práve naznačené, rieši priebežne ministerstvo vnútra vo svojej kompetencii.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vzhľadom na uvedenú skutočnosť dovoľujem si vás požiadať o podporenie správy, aby ju Národná rada zobrala na vedomie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie tohto bodu.
Prosím povereného poslanca výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Langoša, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.
Nech sa páči.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci,
pán minister,
dámy a páni,
som splnomocnený gestorským výborom pre obranu a bezpečnosť, aby som predniesol správu o prerokovaní správy o činnosti súkromných bezpečnostných služieb za rok 1999.
Dámy a páni, predseda Národnej rady pridelil správu výboru pre verejnú správu a výboru pre obranu a bezpečnosť. Určil výbor pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil na schôdzu Národnej rady správu o výsledku prerokovania tohto materiálu.
Výbor pre verejnú správu aj výbor pre obranu a bezpečnosť správu vzali na vedomie a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju tiež na vedomie. Iné výbory o správe nerokovali.
Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade prijať návrh uznesenia v tomto znení:
"Národná rada Slovenskej republiky
A. Konštatuje, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nedisponuje dostatočným množstvom osôb a materiálnych prostriedkov na vykonávanie štátneho dozoru a kontroly činnosti súkromných bezpečnostných služieb.
B. Berie na vedomie správu o činnosti súkromných bezpečnostných služieb za rok 1999."
To je všetko. Prosím, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadne prihlásenie sa poslancov do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Tuchyňa. Uzatváram možnosť sa prihlásiť k tomuto bodu do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážený pán predsedajúci,
páni členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
prerokúvame významný dokument, pretože súkromné bezpečnostné služby sa stali významným ozbrojeným zborom. Dnes, tak ako už bolo uvedené, alebo je uvedené v správe, v nich pracuje približne okolo 18 tisíc ľudí. Pán minister hovoril viac ako 17 tisíc, ja hovorím približne 18 tisíc. Ale, vážení, ďalších 12 tisíc má preukazy, ktoré ich splnomocňujú pracovať v bezpečnostných službách. Takže je na tom zainteresovaných približne 30 tisíc ľudí v tomto štáte. Tí, ktorí sú vo výkone, to je druhý policajný zbor svojou silou, pretože aj Policajný zbor má približne takýto počet.
Dohľad nad týmto zborom je jednoducho minimálny. Plní veľmi významné úlohy v systéme ochrany objektov majúcich štátobezpečnostný význam a tu je určitý kameň úrazu. Nebudem rozkrývať mnohé veci s tým súvisiace, majúce skutočne štátobezpečnostný význam. Ale chcem len upriamiť vašu pozornosť, že ministerstvo vnútra na koordináciu a dohľad má na túto činnosť odbor, kde pracuje 8 ľudí, pričom, keď budem porovnávať, Policajné prezídium má 2,5 tisíca ľudí. Isteže, sú tam i výkonné zložky. Podľa môjho skromného odhadu i znalostí z minulosti poviem, že približne 500 ľudí je v riadiacich zložkách Policajného prezídia. Tak zvážme adekvátnosť významu, ktorý týmto ozbrojeným zborom jednoducho štát, a teda i ministerstvo vnútra prikladá. Keď vynecháme to, že dnes ani nevieme, kto v týchto službách pracuje, tak je to ďalší významný faktor, že sa treba tým zaoberať, predovšetkým pri službách, ktoré plnia úlohy na objektoch osobitného významu.
I autor, predkladateľ správy hovoril, že správa je v prevažnej miere alebo takmer celá zostavená z podkladov a správ, ktoré predložili jednotlivé bezpečnostné služby. A sami viete, ako to spravidla býva. Predkladajú správy, ktoré sú pre nich jednoducho výhodné. Myslím si, že štát musí mať významnejší a väčší vplyv a dohľad predovšetkým z hľadiska zákonotvorby, metodického usmerňovania a presadenia svojich záujmov v týchto bezpečnostných zložkách.
Skúsenosti z minulosti to potvrdili, pretože často boli z nich grupované skupiny, ktoré sa podieľali na organizovanom zločine. Preto, áno, odporúčam prijať, ale my sme novelizovali zákon o civilných bezpečnostných službách a chcem upriamiť vašu pozornosť, že i preto sme do tohto zákona dali kapitolu, aby sa k tomu zriadil osobitný útvar, nezávislý útvar od určitých zložiek a jednoducho dohľad štátu sa upevnil a podstatne zväčšil, predovšetkým pri tých zložkách a bezpečnostných službách, ktoré plnia úlohy v záujme štátu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi, ktorý bol jediný, čo sa prihlásil do rozpravy.
S faktickými poznámkami nechce nikto reagovať, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Nie.
Pán spoločný spravodajca? Nie.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k tomuto bodu.
Prosím spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Už som prečítal uznesenie, prečítam ho znova. Navrhujem, aby Národná rada k tomuto bodu prijala uznesenie v tomto znení:
"Národná rada Slovenskej republiky
A. Konštatuje, že ministerstvo vnútra Slovenskej republiky" - tak ako povedal pán kolega Tuchyňa - "nedisponuje dostatočným množstvom osôb a materiálnych prostriedkov na vykonávanie štátneho dozoru a kontroly činnosti súkromných bezpečnostných služieb.
B. Berie na vedomie správu o činnosti súkromných bezpečnostných služieb za rok 1999."
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím, aby sme sa prezentovali a zároveň hlasovali.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady k správe o činnosti súkromných bezpečnostných služieb za rok 1999.
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Teraz budeme pokračovať hlasovaním k správe poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica o postavení obetí trestných činov na Slovensku. Pán poslanec, bolo by dobré, keby ste znovu návrh uznesenia prečítali, a potom by sme mohli hlasovať.
Nech sa páči.
Poslanec R. Fico:
Pán podpredseda, predniesol som návrh uznesenia, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje správu o postavení obetí trestných činov na Slovensku.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej rady k správe poslanca Roberta Fica o postavení obetí trestných činov na Slovensku.
Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1999.
Prosím spoločného spravodajcu pána predsedu výboru Palka, aby uviedol hlasovanie.
Nech sa páči.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán predsedajúci, z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Preto si dovolím prečítať návrh uznesenia, ako je v prílohe:
"Národná rada Slovenskej republiky
A. Berie na vedomie správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1999.
B. Žiada vládu Slovenskej republiky
1. priebežne prijímať opatrenia na pozitívne ovplyvňovanie bezpečnostnej situácie v závislosti od jej aktuálneho vývoja,
2. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o bezpečnostnej situácii za rok 2000,
3. venovať zvýšenú pozornosť odbornej príprave zložiek Policajného zboru zaoberajúcich sa vyšetrovaním zložitých prípadov ekonomickej kriminality,
4. medzi hlavné priority zaradiť i boj proti drogovej a mravnostnej kriminalite."
Pán podpredseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tomto uznesení.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej rady k správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1999.
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Teraz by sme mali hlasovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene niektorých zákonov, tzv. zákone o slobode informácií (tlač 426).
Prosím spoločného spravodajcu pána predseda výboru Orosza, aby hlasovanie uviedol.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda, mám splnomocnenie od Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme mohli pristúpiť k tretiemu čítaniu na základe analýzy schválených pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní. Myslím si, že k tretiemu čítaniu môžeme pristúpiť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili, že tento návrh skupiny poslancov prerokujeme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že nikto z poslancov sa neprihlásil so žiadnymi zmenami technického alebo legislatívneho charakteru. Pýtam sa ešte raz, či sa niekto hlási do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nie je to tak. Uzatváram rozpravu k tomuto bodu.
Pán spoločný spravodajca, môžete uviesť hlasovanie.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán podpredseda, zostáva pred nami konečné hlasovanie o návrhu tohto zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sme schválili v druhom čítaní. Môžete dať hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Hlasujeme o návrhu ako o celku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene niektorých zákonov. (Potlesk.)
V rokovaní budeme pokračovať
informáciou vlády Slovenskej republiky o stave riešenia rómskej problematiky v Slovenskej republike.
Túto informáciu prednesie podpredseda vlády pán Pál Csáky.
Ešte predtým, kým odovzdám slovo pánu podpredsedovi vlády, pýtam sa Národnej rady a pánov poslancov a vážených poslankýň, či je všeobecný súhlas, aby sme o rôznych správach a informáciách, ktoré budeme prerokúvať, hlasovali naraz.
(Všeobecný súhlas v pléne Národnej rady.)
Áno, ďakujem pekne.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážení prítomní,
v Slovenskej republike sa pri sčítaní obyvateľstva v roku 1991 k rómskej národnosti prihlásilo spolu 80 627 osôb, čo predstavuje 1,5 % obyvateľstva. Podľa odborných odhadov sa však počet obyvateľov rómskeho pôvodu pohybuje v rozmedzí okolo 400 000 občanov. Z nich sa teda väčšina hlási k slovenskej alebo niektorí aj k maďarskej národnosti. Špecifickým problémom je existencia rómskych osád, ktorých je na Slovensku 591. A žije v nich 124 tis. ľudí, z nich až 40 % tvoria deti do 15 rokov. Pre tieto osady je charakteristická vysoká nezamestnanosť, nízka vzdelanostná úroveň, vysoká natalita obyvateľstva, minimálne hygienické návyky a vysoká miera dištancu zo strany majoritnej spoločnosti.
Medzi základné problémy charakteristické pre celú rómsku komunitu patrí jej roztrieštenosť a individualistický pohľad na riešenie vlastných problémov, ako niekedy aj veľmi vysoký stupeň paternalizmu, čo v značnej miere prevyšuje snahy o komplexné riešenie problémov tejto národnostnej menšiny. Významný vplyv na tento stav má aj proces prebiehajúcej identifikácie a stupeň asimilácie, ktorý je u každého jednotlivca rozdielny.
V zmysle Ústavy Slovenskej republiky a Programového vyhlásenia vlády z novembra 1998 základným princípom politiky vlády Slovenskej republiky pri riešení problémov Rómov sa stala podpora konkrétnych programov na integráciu rómskej menšiny do života spoločnosti a na riešenie tejto otázky vytvorenie aj potrebnej organizačnej štruktúry. Zámerom vlády je smerovať tiež prostriedky na dlhodobý program výchovy a vzdelávania rómskych detí a na podporu zamestnanosti a zlepšovaní kvality života zainteresovať rómsku komunitu. Cieľom vlády je vytvoriť v tejto krajine multikultúrnu spoločnosť schopnú a ochotnú rešpektovať ľudí s odlišnými tradíciami, zvykmi, kultúrou a jazykom. Zároveň je potrebné integrovať rómsku komunitu do spoločnosti pri zachovaní špecifík tejto národnostnej menšiny.
Plná integrácia sa však dá uskutočniť len za predpokladu, že táto minorita bude emancipovaná a majorita schopná tolerovať jej odlišnosti. Vláda Slovenskej republiky v Programovom vyhlásení z roku 1998 a tiež na jednom zo svojich prvých zasadnutí deklarovala zámer vytvárať podmienky na plnú realizáciu práv národnostných menšín. Medzi inými prejavmi odsúdila aj intoleranciu, prejavy rasizmu, xenofóbie, fašizmu, ako aj všetky prejavy nepriateľstva voči príslušníkom patriacim k národnostným menšinám vrátane Rómov.
Vo februári 1999 vláda Slovenskej republiky menovala do funkcie splnomocnenca vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej menšiny Dr. Vincenta Danihela, ktorý je zodpovedný vláde Slovenskej republiky, a nie mne. A zároveň vláda schválila aj štatút upravujúci jeho činnosť a vyčlenila prostriedky na dobudovanie úradu splnomocnenca.
Uvedomujúc si rozsah a zložitosť problémov rómskej národnostnej menšiny a jej spolužitia s majoritou zorganizoval podpredseda vlády Csáky s podporou Nadácie Friedrich Ebertstieftung v marci 1999 v Čilistove pracovné stretnutie expertov, tzv. okrúhly stôl na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny. Na stretnutí sa zúčastnili zástupcovia štátnej správy, cirkví, rómskych organizácií, kultúrnych a menšinových spolkov, zástupcovia veľvyslanectiev a iných dôležitých medzinárodných inštitúcií. Účastníkom diskusie bol aj vysoký komisár OBSE pre menšiny Max van der Stoel.
V Čilistove sa sformovali a prijali odporúčania vláde Slovenskej republiky, ktoré sa neskôr premietli do pripravovanej stratégie na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny. Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pán Vincent Danihel v spolupráci s British know-how fund zorganizoval v apríli 1999 druhý okrúhly stôl, pri ktorom rokovali predovšetkým zástupcovia rómskych strán a občianskych združení. Na základe výsledkov týchto dvoch stretnutí, ako aj za účasti odborníkov bol na Úrade spolnomocnenca vlády Slovenskej republiky vypracovaný a predložený vláde Slovenskej republiky spomínaný návrh dlhodobého koncepčného riešenia rómskej problematiky na Slovensku. Materiál s názvom "Stratégia vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a súbor opatrení na jej realizáciu" bol konzultovaný aj s expertmi OBSE.
V období prípravy tohto materiálu vláda Slovenskej republiky uskutočnila 3 rokovania k parciálnemu riešeniu problémov rómskej národnostnej menšiny - uznesenie vlády číslo 716/1999 na dobudovanie sekretariátu splnomocnenca vlády a uznesenie vlády číslo 715 na použitie prostriedkov štátneho rozpočtu na rok 1999 na projekty riešenia problémov rómskej komunity a uznesenie vlády číslo 644/1999 zo dňa 4. augusta 1999 k správe o stave riešenia rómskej problematiky.
Stratégia vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny rieši problémy rómskej menšiny na rôznych úrovniach a v rôznych časových obdobiach, v niektorých častiach zachováva kontinuitu a nadväzuje tým na pozitívne príklady z minulosti. Týka sa to napríklad prípravných ročníkov základných škôl. Po vyhodnotení experimentu sa pokračuje v osvedčených prípravných ročníkoch základných škôl rozšírením o ďalšie základné školy v iných regiónoch. Je to jedno zo systémových opatrení na skvalitnenie vzdelávacieho procesu rómskej populácie.
V jednotlivých oblastiach sa prijatie stratégie realizuje takto:
Oblasť ľudských práv osôb patriacich k národnostným menšinám a mimovládne organizácie. Pod gesciou podpredsedu vlády Csákyho sa spracoval projekt tolerancie k menšinám vo výške 1,8 mil. eura na rok 2000 a 2001, ktorý z prostriedkov PHARE realizuje projekty zamerané na prehlbovanie dôvery, rešpektu a tolerancie medzi majoritnou spoločnosťou a minoritou.
Dedičstvom budovania jednorozmernej totalitnej spoločnosti je aj prehĺbenie neschopnosti väčšinovej spoločnosti tolerovať niektoré odlišnosti menšín.
Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 283/2000 prijala akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2000 a 2001. Akčný plán rozpracúva v rámci jednotlivých rezortov jednotlivé kroky na predchádzanie formám intolerancie. Dôraz sa kladie hlavne na oblasť výchovy. Uskutočňuje sa vzdelávanie všetkých pracovníkov štátnej správy a samosprávnych orgánov, sudcov a policajtov k problematike rasizmu, ako aj ich príprava na efektívnejšie zvládnutie komunikácie s občanmi, ktorí patria k rómskej národnostnej menšine, a zvládnutie konfliktných situácií. Prehĺbila sa spolupráca s tretím sektorom, ktorý v mnohých prípadoch dôvernejšie pozná situáciu v regiónoch.
V uplynulom roku z finančných prostriedkov uvoľnených vládou Slovenskej republiky z kapitoly Všeobecná pokladničná správa zrealizovalo Občianske združenie za emancipáciu a integráciu Rómov v spolupráci so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva, Nadáciou Sándora Máraiho a Slovenským helsinským výborom projekt pod názvom Realizácia ľudských práv Rómov v podmienkach samosprávy na Slovensku.
Slovenská televízia Košice usporiadala cyklus diskusných publicistických relácií Kto hodí kameňom. Osobitným problémom, fenoménom, ktorý v súčasnosti výrazne rezonuje v našej spoločnosti, je problém migrácie početných Rómov do viacerých krajín Európskej únie. Nepríjemnou stránkou tohto procesu je zavedenie vízovej povinnosti zo strany niektorých členských štátov Európskej únie voči občanom Slovenskej republiky. Na druhej strane chcem zdôrazniť, že žiadnemu občanovi Slovenskej republiky zatiaľ nebol uznaný štatút utečenca.
Oblasť výchovy a vzdelávania. V tejto prioritnej oblasti vláda nadväzuje na experiment prípravných ročníkov a jednotlivé krajské úrady vyčlenili na školský rok 1999 a 2000 finančné prostriedky na otvorenie týchto ročníkov na ďalších 10 vybraných základných školách. Multikultúrna výchova bude súčasťou dlhodobej koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorá je v súčasnosti vo verejnej diskusii. Krajské úrady vytvárajú v rámci vlastných finančných možností podmienky na zaškolenie päťročných rómskych detí v materských školách. V súlade s požiadavkami, záujmom a možnosťami sa rómština uplatňuje ako pomocný jazyk vo vyučovaní. Umožňuje sa výučba rómskeho jazyka alebo výučba v tomto jazyku.
Stratégia vlády predpokladá aj podporu aktivít v oblasti výchovy a vzdelávania dospelých Rómov a vytvorenie podmienok na bezplatné vzdelávanie a doplnenie základného a stredoškolského vzdelania Rómov. Nadácia Škola dokorán realizuje na vybraných základných školách takzvaných rómskych asistentov, ktorých v súčasnosti pracuje sedemnásť. Na Katedre rómskej kultúry Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa sa v školskom roku 2000/2001 otvára nový študijný odbor sociálna a misijná práca medzi Rómami. Taktiež sa pripravuje znovuobnovenie študijného odboru učiteľstvo pre prvý stupeň základných škôl.
Oblasť jazyka a kultúry. V novembri 1999 bola v Nitre vytvorená Koordinačná rada pre rómsky jazyk a literatúru, ktorá pracuje hlavne na kodifikácii rómskeho jazyka a na tvorbe gramatiky rómskeho jazyka. Gestorom tejto rady je splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pán Vincent Danihel. Odborným gestorom sa stala Katedra rómskej kultúry pri Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Na vysokých školách v Nitre a Prešove sa pokračuje vo vytváraní podmienok na uchovanie, kultiváciu a rozvoj rómskeho jazyka. Vláda Slovenskej republiky v roku 2000 sumou 5,6 mil. Sk podporila rozvoj kultúry, kultúrnej činnosti a vydávanie periodickej a neperiodickej tlače kultúrnych organizácií, spolkov a vydavateľstiev.
Oblasť zamestnanosti. Hlavnou príčinou nezamestnanosti Rómov je nízka alebo žiadna kvalifikácia, často spojená so zdravotnými problémami, predsudkami zamestnávateľov a z toho vyplývajúca diskriminácia pri prijímaní do práce a napokon nízka sociálna úroveň. V rámci existujúcej legislatívy sa vytvárajú podmienky na zadávanie verejných zákazok, ktoré umožňujú participáciu Rómov na tých prácach, ktoré sú pre nich zvládnuteľné. Tým sa postupne znižuje závislosť od sociálnych dávok a vytvára sa vedomie pracovnej a spoločenskej zodpovednosti.
Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky zorganizoval pracovnú poradu rómskych podnikateľov so zástupcami ministerstiev a Národného úradu práce. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zorganizovalo stretnutie s predstaviteľmi okresných úradov práce s veľkou koncentráciou Rómov za prítomnosti expertov z Veľkej Británie, Kanady a z Rady Európy. Vláda zameriava svoju pozornosť najmä na takú regionálnu politiku, ktorá sa orientuje na ekonomický rozvoj v regiónoch, na rozvoj malého a stredného podnikania s účasťou aj zahraničných investorov, a v tomto priestore majú miesto aj rómski podnikatelia. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje koncepciu zamestnanosti do roku 2002 a Národný program zamestnanosti.
Oblasť bývania. Väčšina obydlí v takmer šesťsto osadách nevyhovuje platným technickým ani hygienickým normám. K osadám nie je často vybudovaná prístupová cesta. Niektoré nemajú zdroj pitnej vody, verejné osvetlenie, kanalizáciu, telekomunikačné prostriedky. Príbytky Rómov stoja na vlastnícky často nevysporiadaných pozemkoch. Vláda podporuje realizáciu komplexnej resocializácie rómskej komunity žijúcej v osadách, zahrnujúcu okrem riešenia bývania s uplatňovaním osobnej účasti komunity aj oblasť výchovy a vzdelávania, zamestnanosti a poradenstva.
V súčasnosti sa rozpracúva projekt výstavby na viac ako tisíc sociálnych bytov, ktorý sa týka aj občanov rómskej národnostnej menšiny. Na projekt, ktorý sa realizuje v rámci celého Slovenska, poskytla pôžičku vo výške 706 mil. Sk Sociálna banka. Ostatné prostriedky sú hradené z vlastných alebo lokálnych zdrojov. Celkové náklady dosiahnu výšku 1 493 mil. Sk. S dokončením prác sa počíta v roku 2002.
Oblasť sociálna a zdravotného stavu. Vláda vytvára predpoklady na širšiu účasť charitatívnych organizácií, spolkov a nadácií a iných neštátnych subjektov na systéme poskytovania sociálnej pomoci rómskej komunite žijúcej predovšetkým v rómskych osadách. Sociálna pomoc sa zameriava predovšetkým na sociálnu prevenciu rómskych detí z rodín, ktoré sú v hmotnej a sociálnej núdzi. Prijatím uznesenia číslo 821/1999 bod b6 a b7 vláda vytvorila podmienky na zabezpečenie terénnych sociálnych pracovníkov, ktorí majú v pracovnej náplni zakomponované riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny v príslušnom regióne. Uvedeným uznesením vytvorila podmienky na funkciu poradcu prednostu krajského úradu na riešenie problémov rómskej menšiny. V rámci krajov sú zriadené komisie na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny, ktoré pracujú ako poradné orgány prednostov. Terénni pracovníci vykonávajú poradenskú činnosť pre rómske rodiny ako v oblasti sociálnej výchovy a vzdelávania, tak aj zamestnanosti pri riešení bytovej otázky a zdravotnej výchovy. Spolupracujú s charitatívnymi organizáciami, základnými školami, občianskymi združeniami, miestnou samosprávou, cirkvami a podobne.
V oblasti zdravotného stavu má vláda Slovenskej republiky za cieľ protiepidemiologickými opatreniami zabraňovať vzniku a šíreniu prenosných chorôb, podporovať prevenčné aktivity smerujúce k zvyšovaniu hygienickej úrovne a starostlivosti o zdravie zamerané hlavne na rómske deti a mládež, v rámci toho realizovať projekty vypracované aj Ústavom zdravotnej výchovy, ktoré sa týkajú občanov Rómov, na plánované manželstvo a rodičovstvo, zvýšenie zdravotného uvedomenia rómskych detí vo veku 6 až 15 rokov. V rámci krajov, kde je vyššia koncentrácia rómskych občanov, ako Banská Bystrica, Prešov a Košice, sa bude pokračovať v realizácii projektu Školy podporujúce zdravie.
V zmysle stratégie bol na Úrade splnomocnenca vlády Slovenskej republiky spracovaný materiál pod názvom "Rozpracovaná stratégia vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny" do súboru kompletných opatrení na roky 2000 a 2001, ktorý vláda prijala uznesením číslo 294/2000 v máji tohto roku. Tento materiál vychádza z konkrétnych opatrení jednotlivých rezortov a krajských úradov, pričom finančné prostriedky sú zabezpečené z vlastných rozpočtových kapitol. Opatrenia sa týkajú všetkých uvedených oblastí.
Oblasť projektov. Jedným z predpokladov na účinné riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a zlepšenie spolužitia s väčšinovou spoločnosťou sú konkrétne projekty subjektov, ktoré sa tejto oblasti venujú. Tak ako na zásadnom materiáli vlády participovali mimovládne organizácie, vláda v tejto oblasti aj naďalej úzko spolupracuje s tretím sektorom. Manažment kreovania, výberu a hodnotenia realizácie konkrétnych projektov je jednou z ťažiskových oblastí práce Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej menšiny.
Na tento účel boli vyčlenené prostriedky v štátnom rozpočte na rok 1999 v kapitole Všeobecná pokladničná správa, rezerva na projekty riešenia problémov rómskej komunity - suma 15 mil. Sk -, ktorými bolo na základe uznesení vlády Slovenskej republiky číslo 715/1999, číslo 897/1999 a číslo 1 025/1999 financovaných celkom 64 projektov. V roku 2000 boli v štátnom rozpočte v kapitole Všeobecná pokladničná správa vyčlenené prostriedky vo výške 30 mil. Sk. V snahe skvalitniť transparentnosť výberu a hodnotenia projektov sekretariát splnomocnenca vlády Slovenskej republiky vypracoval metodické pokyny, ktoré boli postúpené na všetky krajské a okresné úrady so žiadosťou o účinnú pomoc pri usmerňovaní žiadateľov o dotáciu a spracovateľov projektov z obcí, občianskych združení, kultúrnych a osvetových centier, škôl a podobne.
Na základe vládou Slovenskej republiky schváleného štatútu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky na riešenie rómskej menšiny uznesením vlády číslo 127/1999 bola vytvorená komisia pre výber, schvaľovanie a hodnotenie realizácie projektov zameraných na riešenie problémov rómskej komunity ako poradný orgán splnomocnenca vlády Slovenskej republiky. Predsedom komisie je splnomocnenec vlády Slovenskej republiky, členmi okrem pracovníkov Úradu splnomocnenca vlády, Úradu vlády Slovenskej republiky, zástupcov krajských úradov Košice, Banská Bystrica a Prešov sú aj zástupcovia mimovládnych organizácií, vysokých škôl a podnikateľského združenia Rómov Slovenskej republiky.
Vo februári 2000 komisia prerokovala a navrhla na rokovanie vlády 65 projektov, z ktorých uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 222/2000 bolo schválených 56 projektov v celkovej sume 10 057 150 Sk. Projekty sú zamerané na riešenie problémov rómskej menšiny v oblasti výchovy a vzdelávania, v oblasti kultúry, zamestnanosti, bývania a infraštruktúry, v oblasti sociálnej a v oblasti zdravotného stavu.
Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky od svojho menovania do funkcie uskutočnil vyše päťdesiat výjazdových stretnutí hlavne do okresov s vysokou koncentráciou rómskej menšiny. Súčasťou každého takéhoto výjazdu bola návšteva minimálne jednej rómskej osady. Závery z týchto stretnutí sa premietli do všetkých materiálov spracovaných Úradom splnomocnenca vlády. Splnomocnenec, prípadne pracovníci jeho úradu sa zúčastňovali na konferenciách v Maďarsku, vo Francúzsku, v Českej republike, v Španielsku. Na niektorých prezentovali koncepciu vlády Slovenskej republiky k zlepšeniu stavu života rómskej komunity a zároveň zlepšenie vzťahov s majoritnou spoločnosťou. V rámci spoločného projektu vlády Španielskeho kráľovstva a vlády Slovenskej republiky sa splnomocnenec spolu s rómskymi starostami a pracovníkmi okresných úradov zúčastnil na týždennej pracovnej ceste v Španielsku. V súčasnosti sa pripravuje pracovná cesta do Švédska.
Otázky emigrácie Rómov rieši splnomocnenec osobne v dotknutých krajinách Európskej únie, menovite v Belgicku, vo Fínsku a v Nórsku. Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky konštituoval svoj poradný orgán, v ktorom väčšina členov pochádza z radov rómskej inteligencie. Poradný orgán sa podieľa na pripravovaní materiálov na Úrade splnomocnenca i na jeho terénnej práci.
Spolupráca s Českou republikou a s Višegrádskou štvorkou. V septembri minulého roku sa uskutočnilo stretnutie pracovnej skupiny Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky a Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky, cieľom ktorej bolo prispieť k postupnému zvyšovaniu zamestnanosti a kvalifikačnej úrovne rómskej populácie v oboch krajinách, aby sa tak následne obmedzila nežiaduca migrácia občanov. Oblasť spolupráce je zameraná na konzultácie postupov pri príprave návrhov legislatívnych materiálov k tejto problematike, na prehĺbenie aktivít v stredoeurópskom priestore pod patronátom rakúskej strany, a to v súvislosti s vytvorením Stredoeurópskej rómskej nadácie so sídlom vo Viedni, a rovnako na vzájomnú informovanosť o činnostiach na národnej, európskej a medzinárodnej úrovni v oblastiach týkajúcich sa problematiky zamestnanosti a vzdelanosti príslušníkov rómskej komunity.
V decembri 1999 sa v Brne zišla česko-slovenská koordinačná skupina pre záležitosti rómskej komunity, spolupredsedá tejto skupine splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pán Vincent Danihel a zmocnenec vlády Českej republiky pán Petr Uhl, ktorá bola založená v novembri toho istého roku. Koordinačná skupina chce poriadať koncom roku 2000 semináre, na ktorých by si sami Rómovia z oboch štátov vymieňali skúsenosti z riešenia jednotlivých problémov v spolužití s majoritou. Tieto stretnutia majú prispieť k odstráneniu všetkých foriem diskriminácie Rómov a upevniť multikultúrny charakter spoločnosti. Komisia sa rovnako snaží aj o tzv. europeizáciu problematiky Rómov. V oblasti výchovy a vzdelávania sa rozvíja veľmi dobrá spolupráca s hnutím "R", s Karlovou univerzitou Praha, Juhočeskou univerzitou v Českých Budějoviciach a inými. Zároveň spolupracujeme na projektoch, ktoré riešia výchovu a vzdelávanie rómskych detí, sú to projekty EUROROM, KOMENIUS a SOKRATES.
Veľký význam pre riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny mala aj medzinárodná konferencia krajín Višegrádskej štvorky o ľudských právach, ktorú zorganizoval podpredseda vlády Csáky. Záštitu nad touto konferenciou prevzal prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster a generálny tajomník Rady Európy Walter Schwimmer. Na konferencii sa zúčastnil aj vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny pán Max van der Stoel. Účastníci sekcie rómskej menšiny sa zhodli na tom, že riešenie problémov vzájomného spolužitia väčšiny s rómskou menšinou sa stáva otázkou európskeho významu, ktorú je potrebné riešiť v súčasnosti, pretože neskôr samotné riešenie bude aj finančne, aj politicky omnoho viac náročné.
Na záver, vážené dámy, vážení páni, mi dovoľte povedať toto. Asimilačná politika totalitného komunistického štátu napriek čiastkovým úspechom len zvýraznila dištanc majority od rómskej komunity, prehĺbila nedôveru medzi oboma skupinami. Ignorovaním odlišnej identity, kultúrnych vzorcov a silnej vnútornej kohézie tejto národnostnej menšiny spôsobila rozpad tradičnej sociálnej hierarchie vnútri rómskej komunity, deformovala pocit zodpovednosti za vlastný život a spravila z Rómov pasívny objekt pod ochrannou rukou socialistického štátu. Bude trvať podľa odborníkov niekoľko rokov, kým sa napraví tento zdeformovaný stav, kým sa zmení postoj väčšiny voči menšine a zároveň postoj rómskej minority voči sebe samej. Politika vlády Slovenskej republiky však vytvorila a vytvára predpoklady, aby sa takáto zmena mohla uskutočniť čím skôr.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, súčasne sa ospravedlňujem za stav mojich hlasiviek, ktoré sú v nie najlepšom stave.
Ďakujem.