Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády.
S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Dovoľte mi, aby som nadviazala na vystúpenie pána podpredsedu vlády, ktorý uviedol, že predložený návrh ústavy odstraňuje Achillove päty nášho vývoja.
Pán podpredseda, nie som o tom presvedčená a za svoju bývalú funkciu, ešte myslím ministerku spravodlivosti, chcem povedať, že tento návrh vôbec neodstraňuje Achillovu pätu tohto rezortu. Dlhé roky sa uvádzalo, že súčasná ústava má nešťastnú formuláciu v tom smere, že nedáva možnosť vzniku funkcií vyšších súdnych úradníkov a že česká ústava si to už uvedomila a formulovala inak. Túto podľa mňa skutočne Achillovu pätu si nový návrh vôbec nevšíma. Takže chcem povedať, nerobí novú formuláciu, aby sa to umožnilo. A že by boli takým prínosom nové zmeny, tak to by som hlavne v oblasti justície, znovu zo svojho postavenia exministerky spravodlivosti, konštatovala a ja by som veľmi rada videla, aby túto časť hlavne, ak nie aj ďalšie, prerokovala Benátska komisia, čo už bolo navrhované, pretože ja som viackrát bola na rokovaní a určité legislatívne návrhy som rokovala s Benátskou komisiou. Neviem, prečo tento tím, ktorý pripravoval ústavu, a už boli signály, že s niektorými časťami nie je spokojnosť, nie je to v súlade s trendmi, nie je to s prehĺbením nazávislosti napríklad súdnictva, prečo sa neobrátil na Benátsku komisiu. Strácame čas, pretože tam sú odborníci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán podpredseda vlády chce odpovedať na faktickú poznámku pani poslankyni Tóthovej.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, myslím si, že ste veľmi nesprávne interpretovali to, čo som povedal. Hádam aj vy veľmi dobre viete, že v Ústave Slovenskej republiky je niekoľko problémov, ktoré takpovediac ani nebolo možné v čase, keď ústava vznikala, vyriešiť. Ak sa dotýkate justície, jedným z nich je voľba sudcov na 4 roky, ktorá nám je vyčítaná absolútne vo všetkých správach a je vyčítaná samotnými sudcami. Každý hľadá určitú možnosť nájsť priestor na to, aby sme tento nedostatok odstránili. Ak som hovoril o budúcich Achillových pätách, tak som hovoril napríklad o odstránení tohto nedostatku, ktorý sa, žiaľ, dostal do Ústavy Slovenskej republiky počas rokovania Národnej rady. Žiaľ, na váš návrh. A podľa mňa v rozpore s rokovacím poriadkom.
Rovnako si myslím, že ústava ani nemohla a to úplne objektívne, súc jeden z autorov toho textu, hovorím, že ani nemohla anticipovať vývoj tak, aby sa širšie medzinárodnoprávne kontúry mohli dostať do samotnej ústavy. Myslím, že pán poslanec Brňák alebo niekto vo faktickej poznámke už reagoval na to, či ten text je dobrý alebo zlý.
Ak hovoríme o otvorenosti, tolerancii, súdržnosti, tak myslím si, že je čas, aby sme hovorili o tom, ako môžeme upraviť veci tak, aby sme sa stali súčasťou, opakujem, civilizačného pohybu v súčasnom období a nezostali krajinou, ktorá nebude schopná uchrániť vlastnú kultúru, ale nebude schopná ani kvôli opatreniam, ktoré má prijaté vo svojom zákonodarstve, prekročiť svoj vlastný tieň. O tomto som hovoril, a nie o Achillových pätách nejakej minulosti. Mne ide o budúcnosť v tejto chvíli a opakujem, je tu predložený text, ktorý je hodný diskusie v tomto parlamente.
To je všetko, čo považujem v úvode za potrebné povedať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tatár.
(Ruch v sále.)
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
rád by som povedal, že možno je to väčšine, možno je to menšine takto zrejmé: Prijímanie ústavy je istou slávnosťou aj pre ústavodarný zbor. V tejto súvislosti by som rád pripomenul aj občiansky rozmer ústavy, jej jasný vzťah k vlastenectvu, k hrdosti na svoj štát. A jednoducho sa to dá vidieť aj na tých obdobiach, keď samotná ústava nebola dodržiavaná verejnými činiteľmi. Pritom paradoxne to bolo obdobie, keď ústava, tak ako je dnes platná, bola v mnohých veciach kritizovaná, vlastne zvyšovala pojem a povedomie ústavnosti. Ale aby okrem ústavy ako textu mohla existovať aj ústavnosť v praxi, aby boli zákony rešpektované, aby ten spoločenský kapitál, ktorý je v dobrých zákonoch, ak sú dobre rešpektované, dobre napĺňané, mohol byť využitý, tak to predpokladá akési "predporozumenie". Jednoducho, že verejnosť, teda nielen tí, ktorí ústavu ideme doplňovať, prijímať, ale aj celý štát, celý národ, každý občan, všetci ľudia jednoducho budú rátať s tým, že toto je zákon, ktorý chcú dodržiavať. Z tohto hľadiska naozaj prijímanie ústavy je slávnosť.
Pojem ústavnosti sa vyvíja pomaly. My jednoducho 10 alebo o niečo viac rokov budujeme demokratický právny štát. Na jednej strane je to otázka práva, na druhej strane je to otázka prechodu na trhovú ekonomiku. Tieto veci by mali byť aj v ústave vyvážené a ako je všeobecne jasné, tak jednoducho vývoj ústavnosti, celé porozumenie verejnosti môže trvať niekedy aj generácie, kým sa celý štát a celá verejnosť bude takto aj správať. Dôležité je pripomenúť, že ústavnosť je vtedy, ak sa naozaj aj uplatňuje. V tejto súvislosti napríklad predpoklad, že ústava je predpokladom ústavnosti a ústavnosť môže existovať len vtedy, keď je ústavné správanie zakotvené v aktívnych postojoch občanov, o to viac platí aj pre ústavných činiteľov a pre spoločenské a politické elity.
Aj keď sme v ústave z roku 1992 mali zakotvené viaceré všeobecné práva alebo všeobecné povinnosti, ktoré by mali byť vyvážené, tak až v poslednom období začíname uplatňovať niektoré odkazy ústavy. Iba tento rok bol prijatý zákon o informáciách, hoci ústava toto právo umožňovala. Chcem poukázať na viacero ďalších, nebudem ich všetky vymenúvať, ktoré ústava predpokladá, ale nie sú zakotvené. Napríklad včera sme rokovali o ústavnom práve pri inštitúte vyvlastnenia. Pôvodný vlastník má právo na náhradu, ale nie je na to žiaden vykonávací predpis a dúfajme, že ešte v tomto volebnom období bude možné toto právo vykonať, ako aj ďalšie, ktoré nebudem uvádzať.
Z vecí, ktoré navrhovaná novela ústavy rieši, sa chcem krátko dotknúť imunity. Myslím si, že by sme mohli ísť ešte ďalej, ale nie som si istý, či bude na to konsenzus. Povedzme, ako je to v Nemecku. Aby v trestných veciach sa súhlas parlamentu vzťahoval len na zadržanie alebo väzbu a aby v trestných veciach aj poslanci Národnej rady podliehali normálnemu režimu ako ostatní občania. Myslím si, že na tých príkladoch, ktoré som uviedol, a v tej rovnováhe by bolo dobré, keby sme sa ďalej pokúšali nielen v tejto novele, ktorá to robí, ale aj v ďalších zákonoch a v praxi napĺňať to, že ústava má chrániť aj občana pred štátom. Štát prvý by mal, teda štátni reprezentanti, dodržiavať ústavu.
Čo sa týka zastávaných hodnôt, ktoré vlastne ako spoločná dohoda na základe všetkých demokratických princípov sú základom ústavy, chcel by som pripomenúť to, čomu sa teraz nejdeme venovať, ale stojí to za zmienku pri tejto príležitosti, a to je problém preambuly ústavy. Dovtedy, kým sa nevyrieši, jednoducho zostáva otvorený a všetky jeho nedostatky sú viac smerované do minulosti ako do vízie budúcnosti Slovenska. Čo sa týka zase národností, sú tam nedostatky, bude sa treba niekedy k tomu vrátiť.
Čo by som však chcel zvlášť zdôrazniť mimo vecí, ktoré máme teraz pred sebou a ktoré sú vykonzultované a ktoré bude treba podporiť, je rozmer nie demokratického právneho štátu, ale rozmer premeny spoločnosti na spoločnosť s trhovou ekonomikou. Ústava predpokladá, že je to sociálne a ekologicky orientovaná trhová ekonomika, ale ďalšie inštitúty, ktoré majú vyvážene strážiť prosperitu, životnú úroveň, blahobyt občanov, jednoducho ešte naša ústava neobsahuje. Máme v ústave definovanú emisnú banku a v zákone, v obyčajnom zákone o Národnej banke je zmienka, že táto je nezávislá, ale tá úplná nezávislosť Národnej banky by jasne mala vyplývať z ústavy.
Keď som hovoril, že prijímanie ústavy je slávnosť a že to považujem za výnimočnú príležitosť, tak osobne som veľmi rád, že už som mohol zasiahnuť do tvorby ústavy v tých prvých rokoch 1990 - 1992, a musím povedať, že v ekonomickej oblasti napríklad existencia štátnej ochrany hospodárskej súťaže, čiže existencia Protimonopolného úradu, že to bolo niečo, na čom som mal tú česť sa podieľať.
Čo tam ešte chýba, je veľmi jasne definovaný fakt, že štát by mal mať nejakú povinnosť, verejné orgány by mali mať nejakú povinnosť brániť krajinu pred inflačnými tendenciami. Jednoducho ak je dobrý zákon, spoločenský kapitál, keď používame slovo kapitál, tak aj v ekonomickej oblasti by sme to mali v budúcnosti dotvoriť. Poviem veľmi jednoduchý príklad. Teraz je pred nami hlasovanie o takej dôležitej veci, ako je zvyšovanie dôchodkov, a namiesto toho, aby sme sa riadili len po prvé racionálnymi krokmi, po druhé nejakými zákonmi, tak je tu jednoducho licitácia, ako keby sa hodnoty, peniaze, zdroje dali získavať uzneseniami, hlasovaním. Nie je to možné. Jednoducho ústava by mala obsahovať nejakú povinnosť štátu brániť inflačným tendenciám. Inak jednoducho v pojme ústavnosti v správaní spoločnosti nebude jasne definovaná z ekonomického hľadiska účasť občanov na tvorbe a na užití statkov a nebudú jasné racionálne a transparentné modely rozhodovania.
Na záver by som rád zopakoval, že ústavnosť naozaj platí len vtedy, keď žije vo vedomí ľudí a keď sa napĺňa. A keďže tento proces prijímania ústavy teraz oficiálne začína na pôde parlamentu, tak by som sa rád vrátil k tomu, s čím som začal. Bolo by dobré, keby tento proces bol skutočne verejnou slávnosťou právneho štátu, aby výchova k ústavnosti, ktorá, tak ako o tom píše Peter Zajac, sa týka generácií, aby sa dostala v tomto procese do pozornosti verejnosti a aby ľudia aj poznali základy práva nášho štátu. Aby sme sa ním všetci riadili a aby bola dostatočná verejná kontrola.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová s faktickou poznámkou.
Nech sa páči.
Poslankyňa O. Keltošová:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán poslanec Tatár,
nezvyknem si brávať slovo pri takejto príležitosti, ale nedá mi, aby som nevyslovila svoje počudovanie, ako jedným dychom sa chválite zákonom o slobodnom prístupe k informáciám a na druhej strane vám prekáža, že sa vedie rozprava, rozprava na pôde parlamentu o dôchodkoch. Nebola by som reagovala na vás, ale myslím si, že popierate svoje prvé tvrdenie tým svojím druhým tvrdením. A takisto sa mi celkom nepozdáva v tejto súvislosti, ak hovoríte o poslancoch ako nenormálnych občanoch, ak robíte rozdiely medzi tzv. normálnymi občanmi, z toho mi vychádza, že my sme nenormálni občania. Myslím si, že váš prejav bol zmesou rôznych náhodilých myšlienok. A ak chcete naozaj urobiť slávnosť prijímania ústavy, mali ste sa na to lepšie pripraviť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som privítal na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky žiakov zo Základnej školy z Bátorových Kosíh. Buďte srdečne vítaní. Prišli si obzrieť budúce svoje pôsobisko. Všetko dobré. (Potlesk.)
Pán poslanec Tatár ešte chce reagovať na vystúpenie pani poslankyne Keltošovej.
Nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Rád by som reagoval, pretože je to veľmi jednoduché. Nabádaním, aby sme brali prijímanie ústavy ako oslavu a zároveň veľký akt výchovy k ústavnosti, tak som sa vôbec nezmienil o normálnosti alebo nenormálnosti kohokoľvek. Takže si myslím, že bolo veľmi nemiestne takto reagovať. Čo sa týka otvorenosti diskusie, a to sa týka aj otvorenosti diskusie o sociálnych otázkach, tak si myslím, že je to nanajvýš potrebné. Akurát som si dovolil upozorniť na to, že aj ústava by mala predvídať v rámci trhového hospodárstva nejaké racionálne mechanizmy, ktoré by v prípade ich neexistencie alebo, nebodaj, zneužívania mohli ohroziť prosperitu celej krajiny.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zajac, nech sa páči, ako ďalší v poradí prihlásený do rozpravy.
Prosil by som všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa sem dostavili, budeme ešte pred obedňajšou prestávkou hlasovať o prerokovaných návrhoch.
Nech sa páči, pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
nechcem tu hovoriť o jednotlivých otázkach tejto novely ústavy, napokon bude tu ešte príležitosť v druhom čítaní. Chcem sa však zmieniť o niečom, o čom mám troška pocit, že bolo možno trochu menej rečí práve pri tomto prvom čítaní, a to je otázka prepojenia, vzájomného prepojenia ústavy a ústavnosti. Je možná ústavnosť aj bez ústavy, ale nie je možná normálna demokratická ústava bez ústavnosti. Ústavnosť neznamená nič iné iba praktickú potrebu ľudí usporiadať si veci vo svojom štáte tak, aby sa mohli správať podľa istých dobrých pravidiel a aby tie pravidlá boli naozaj dobré. V tom si myslím, že spočíva skĺbenie ústavnosti a ústavy.
Keď sme v roku 1992 komentovali prijaté znenie Ústavy Slovenskej republiky, poukazovali sme na množstvo rozporov, ktoré obsahovala. Ja som veľmi hrdý na to, že práve to obdobie do roku 1998 ukázalo, ukázalo to v praxi, ukázalo to skutočne v tom, čo by som nazval duchom ústavnosti občanov. Teda v rokoch 1992 až 1998 občania ukázali, že oni si želajú také zmeny ústavy, ktoré by vyhovovali tomu duchu ústavnosti, ako ho pociťovala veľká väčšina občanov Slovenskej republiky. Teda dovolím si povedať, že dnes pripravovaná novela ústavy predovšetkým zodpovedá tejto vôli občanov. Tejto ústavnej vôli občanov alebo vôli občanov po duchu ústavnosti tak, ako ho ukázala prax.
Ja viem, že tieto zmeny novely, ktoré sa teraz pripravujú, neobsiahli všetky potrebné zmeny. Keby sme mali hovoriť o všetkých potrebných zmenách, museli by sme hovoriť naozaj o novej ústave, tak ako o nej hovorila skupina ústavných právnikov od roku 1992 - 1998. Myslím tú skupinu právnikov, ako bol Dr. Trimaj, Dr. Hollender, Dr. Valko, Dr. Kresák, Dr. Šimko a ďalší. A naozaj, naozaj tou zmenou, ktorá by bola zmenou možno najlepšou až optimálnou, by bolo prijatie novej ústavy. Ak však na to nie je taká všeobecná politická zhoda, ak teda ústavnosť, ak duch ústavnosti zatiaľ ešte nemá takú váhu, a zrejme ju nemá, aby sme mohli prijať novú ústavu, je dobré, že prijímame tie zmeny ústavy, o ktorých už samotná prax, teda ústavnosť v praxi, o ktorej už samotná prax ukázala a dokázala, že sú nevyhnutné na to, aby ústavnosť u nás v praxi fungovala naozaj dobre.
My sme vtedy hovorili nielen o tých zmenách, ktoré sa dnes prijímajú, ale hovorili sme vtedy o lepšom vymedzení vlastníctva, hovorili sme vtedy o lepšom vymedzení referenda, hovorili sme a hovoríme podnes aj o preambule ústavy, pretože je to možno práve preambula ústavy, ktorá najlepšie môže vystihnúť duch ústavného vlastenectva. Ústavného vlastenectva, ktoré nehovorí nič iné iba to, že tí, ktorí sa podieľajú na tvorbe štátu, na utváraní štátu, sú všetci občania štátu, o ktorom sa hovorí. Ja som hlboko presvedčený, že v súčasnej spoločnosti, v súčasnom demokratickom právnom štáte môže byť dobrým vlastencom len ten, kto je dobrým ústavným vlastencom. Nie náhodou si práve nemeckí filozofi ústavného práva vymedzili tento pojem ústavného vlastenectva po druhej svetovej vojne. Skúsenosť povojnového Nemecka a vyše 50 rokov povojnového Nemecka jednoznačne ukázala, že Nemci sa stali dobrými ústavnými vlastencami, a práve preto môžu byť dnes aj dobrými vlastencami.
Ja si myslím, že aj na Slovensku budeme dobrými vlastencami, to znamená dobrými Slovákmi, dobrými predstaviteľmi menšín, etník vtedy, keď budeme dobrými, predovšetkým dobrými ústavnými vlastencami, keď budeme národom, ale budeme národom skutočných občanov.
Ak aj sa nepodarilo do tejto novely ústavy zakotviť všetky tie zmeny, ktoré by slúžili duchu ústavného vlastenectva, pokladám túto novelu ústavy za dobrú, pokladám ju za veľmi výrazný krok k zlepšeniu ústavy, pokladám ju za veľmi výrazný krok aj k tomu, aby ústavnosť a duch ústavnosti v omnoho väčšej miere ako doteraz si našli miesto v praktickom živote občanov Slovenskej republiky. Pretože, ako som už raz povedal, ústavnosť je širší pojem ako ústava, ústavnosť znamená ústava uskutočnená v praxi. A je vždy dobré, keď je dobrá ústava, pretože tá umožní presadiť sa vo vyššej miere práve praktickej ústavnosti. A ja som presvedčený, že táto novela ústavy bude takou, ktorá bude stáť na ceste k uplatneniu ústavnosti nielen v mysliach, ale aj v konaní občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zajaca sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Zajac,
ak by som chcel mať najkratšiu faktickú pripomienku, tak by som povedal vašimi slovami, že nie ste dnes vo forme, ale nejde zrejme o to, že by ste neboli vo forme, vy ste vo forme vždy, lebo musíte naháňať tento parlament na hlasovanie v záujme toho, aby ste ho ovládali, tú hŕstku ovečiek, ktoré ste tu zhromaždili. Ale vaše slová nejdú z vás tak hladko preto, lebo vy ste tento štát nechceli, vy sa nechcete prihlásiť k jeho ústave, takže si tu vymýšľate nejaké pojmy o ústavnom vlastenectve a o skutočných občanoch Slovenskej republiky. Už sme tu počuli všelijaké prirovnania nás obyčajných Slovákov, čo sme, že sme nepodarené Hlinkove deti, ale že teraz ešte nás rozdeľujete aj na skutočných občanov a neskutočných občanov, tak to už je prisilná káva na to, aby sme to tu mohli z vašich úst počúvať.
Prečo si vy myslíte, že vy jediný ste oprávnený dať tomuto národu alebo, ak chcete, občianskej spoločnosti Slovenskej republiky tú pravú ústavu, ktorú potrebuje? Veď si len spočítajte preferencie predkladateľov tohto ústavného textu. Pán Kresák nezastupuje vlastne nikoho okrem seba samého a ešte bohvie koho, pretože nie je členom SOP. Preferencie Strany demokratickej ľavice sú dnes 6 %, preferencie Dzurindovho neskutočného politického spektra sú 10 % a KDH 5 %. Prečo, ak hovoríte za 20 % občanov, si myslíte, že vy jediný ste oprávnený? A vy sám prezentujete politickú stranu asi z 0,8 % preferencií, ak tak najviac ste mali 2,8 %. A všetci ostatní sú nie oprávnení na to, aby posúdili, či je ústava potrebná, alebo nie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec Zajac,
vyjadrili ste myšlienku, že občania v roku 1998 ukázali, že chcú zmenu ústavy. Ja ďakujem novému rokovaciemu poriadku, že budete mať možnosť sa vyjadriť k môjho vystúpeniu, preto vám kladiem otázku: Na základe čoho vy ste toto konštatovali? Ako ste vôbec k takémuto záveru dospeli? Veď vy ste občanov neinformovali o obsahu tejto ústavy takmer vôbec okrem nejakých kusých novinových informácií, ktoré vyprodukovali novinári. Vy ste dokonca aj porušili rokovací poriadok, ako to tu bolo uvedené. A aj poslanci toto znenie dostali ani nie 15 dní, keď je zákonná lehota na odovzdanie zákona, a to nie ešte takého vážneho zákona, ako je ústava, ktorá má, vlastne tento materiál vyše 160 strán. Veď ste neinformovali dobre ani poslancov opozície. Takže vás prosím, konkretizujte, na základe čoho ste uviedli konštatovanie, že občania ukázali, že chcú zmenu ústavy. Ja sa teším na vašu odpoveď.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zajac chce reagovať.
Poslanec P. Zajac:
Vážená pani poslankyňa,
ja si myslím, že diskusia v rokoch 1992 až 1998, a to nebola len diskusia medzi ústavnými právnikmi, o ktorých som hovoril, ale to bola veľmi verejná diskusia a bola to veľmi rozsiahla diskusia a najmä to bola veľmi rozsiahla negatívna prax so zneužívaním ústavy, naozaj viedla občanov k tomu, že vyjadrili svoju vôľu a vyjadrili ju rozličným spôsobom. Vyjadrili ju verejne, vyjadrili ju vo voľbách a vyjadrujú ju aj tým, že túto ústavu prijmú. Takže s tým by som ja nemal nejaké obavy.
A pánovi poslancovi Cuperovi by som iba chcel parafrázovať slová známeho rakúskeho spisovateľa Karla Krausa, ktorý používa taký citát: "Tak toto už ani neignorujem." Takže držím sa Karla Krausa.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Weiss je posledný prihlásený do rozpravy.
Poslanec P. Weiss:
Vážené dámy,
vážení páni,
prijímanie ústavy alebo zmena ústavy, to je vždy významná udalosť pre každý parlament. Preto ma tak trochu mrzí, že prerokúvanie tohto bodu nie je predmetom väčšieho záujmu v tejto sále.
Zažil som atmosféru príprav a prijímania Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992 a celý život budem v sebe nosiť pocit hrdosti, že som bol pri tom, že pri tom bola aj Strana demokratickej ľavice, ku ktorej som patril. Nenosil som a nenosím však v sebe žiadne predsudky voči tým, ktorí vtedy 1. septembra 1992 za ústavu z rôznych dôvodov nehlasovali. Dôležité je to, že základná konštrukcia ústavy preukázala svoju nosnosť. Na druhej strane skúsenosti z uplatňovania Ústavy Slovenskej republiky, rozhodnutia Ústavného súdu, diskusia odborníkov ukázali, že je žiaduce aj s prihliadnutím na zmeny, ktoré sa udiali v našej spoločnosti, ale aj vzhľadom na novú kvalitu národnoštátnych záujmov danú integračnými perspektívami uskutočniť zmeny v Ústave Slovenskej republiky. Preto by, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebolo dobré, ak by sme k novele ústavy pristupovali z hľadiska nejakej historickej prestíže.
Strana demokratickej ľavice bola, ako som už povedal, pri príprave a schválení ústavy aj pri jej vlaňajšej zmene, ktorá priniesla možnosť priamej voľby prezidenta, a nemá problémy hlasovať za túto novelu ústavy, pretože všetky tieto zmeny boli pravidelne s poslancami konzultované. Z hľadiska dlhodobej stability krajiny a prekonávania historických predsudkov pokladám za veľmi dôležité, aby novela ústavy bola prijatá aj hlasmi zvolených predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny.
Ako predseda zahraničného výboru oceňujem, že novela ústavy vytvára predpoklady na integráciu Slovenskej republiky do Európskej únie, ktorá je podľa vyhlásenia tohto parlamentu z decembra 1998, citujem, "životným záujmom občanov Slovenskej republiky". Návrh novely jasne a jednoznačne určuje mechanizmus vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a do Severoatlantickej aliancie. Dôležité je tiež to, že navrhovaná zmena umožní zjednodušenie prijímania noriem Európskej únie. Novela vychádza v ústrety všeobecnému trendu posilňovania úlohy medzinárodného práva a medzinárodnoprávnych záväzkov.
V súčasnej zložitej sociálnej situácii, ktorá je sprievodným znakom transformácie, ale aj chýb, ktoré jednotlivé vládne garnitúry urobili, pokladám za dobré, že novela ústavy neoslabuje sociálne práva, ktoré sú zakotvené v ústave. A som rád, že sa nepresadili úvahy zúžiť tieto práva, lebo trend v Európskej únii je opačný. V rámci ochrany základných ľudských práv rastie význam sociálnych práv a ich konkrétnej vymožiteľnosti.
V tejto súvislosti pokladám za veľmi sympatický návrh Konfederácie odborových zväzov zakotviť princíp sociálneho partnerstva, princíp tripartity do Ústavy Slovenskej republiky. Stále je otvorený priestor na diskusie o tejto otázke. Z hľadiska riešenia kľúčového problému slovenskej spoločnosti, ktorým je nezamestnanosť, ale aj z hľadiska morálneho problému, ktorým je zneužívanie sociálnych dávok a vyhýbanie sa práci, pokladám za dôležitú zmenu článku 18, ktorú presadzovala Strana demokratickej ľavice. Táto zmena má vytvoriť v súlade s medzinárodnými dohovormi priestor na lepšie využitie potenciálu pracovných síl, ktorým disponuje slovenská spoločnosť.
Novela ústavy výrazne rozširuje pôsobnosť a posilňuje právomoci Najvyššieho kontrolného úradu. Je to plne v logike opakovaných pokusov Strany demokratickej ľavice v minulom funkčnom období parlamentu. Preto sa trochu čudujem, že v návrhu na zmenu ústavy, ktorú predložil môj bývalý stranícky kolega a stále priateľ Robert Fico, žiadne návrhy voči Najvyššiemu kontrolnému úradu nie sú obsiahnuté.
Na záver by som sa chcel prihovoriť za to, aby sme opätovne aj na tomto fóre prediskutovali možnosť zakotviť do ústavy základné princípy volebného systému a spôsobov jeho zmeny, tak ako je to v ústavách väčšiny krajín Európskej únie. Ide o to, aby v budúcnosti žiadna politická strana, žiadne politické zoskúpenie nemohlo účelovo, bez širšej politickej dohody a na poslednú chvíľu zmeniť volebný zákon. Bolo by to v záujme politickej stability a štandardizácie politickej scény.
A celkom na záver by som chcel poďakovať za obrovskú prácu, ktorú vykonali predkladatelia návrhu na zmenu ústavy, poďakovať za prínos všetkým, ktorí sa rôznymi formami podieľali na diskusiách pri príprave tohto návrhu novely ústavy.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda zahraničného výboru,
pomlčka, veľký integrátor Weiss,
mal som obavu, že nevystúpiš, ale predsa si ma len nesklamal. Keď vystúpil pán Zajac, nemyslel som si, že by aj ľavicový ideológ nebol vystúpil s integračnými snahami a nepochválil tvorcov ústavy, ako vyšli v ústrety občanom Slovenskej republiky pri snahách integrovať sa do Európskej únie, najmä tým, pán kolega Weiss, že ústava ich zbavuje ich práva ako nositeľov, ako zdroja moci v budúcnosti rozhodovať o tom, či Slovensko sa bude integrovať, alebo nebude. Ak to ty pokladáš za smer k demokracii, tak ja to, naopak, pokladám za niečo, čo nie je v súlade s demokraciou a právnym štátom a rozširovaním práv občanov, pretože súčasný ústavný text nevylučuje občanov z tohto rozhodovacieho procesu, ale novela im značne sťažuje uskutočňovanie priamej demokracie ako najdemokratickejšieho procesu účasti občanov na štátnom rozhodovaní. Ak toto pokladáš za veľký úspech a novátorstvo predkladateľov ústavy, tak každý človek, ktorý triezvo uvažuje v tomto parlamente, sa musel nad tvojimi slovami zasmiať. Stále si myslíš, že ty si najpovolanejší určovať smer a ideológiu nášho budúceho vývoja ako kedysi naša rodná strana.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Pekne ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem sa pridať k poďakovaniu pána Weissa skupine, ktorá robila ústavu, a chcem oceniť jeho vecný tón v prvom čítaní, kde zvýraznil, že naďalej aj v novele ústavy je zachovaný značný priestor na sociálne práva, ktoré sú zaručené týmto najvyšším zákonom. Myslím si, že práca, sociálne veci, zdravotníctvo a školstvo majú naďalej v našej ústave veľmi vysoké štandardy, a myslím si, že toto je takisto veľkým úspechom, že práve v tejto oblasti sme nemuseli v tejto chvíli robiť príliš veľké úpravy. Takže v tejto veci by som chcel podporiť vystúpenie pána Weissa.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či si pán navrhovateľ žiada vyjadriť sa k rozprave. Áno.
Nech sa páči.
Poslanec P. Kresák:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi v závere iba veľmi stručne zaujať stanovisko k obsahu tejto diskusie. Odznelo 11 diskusných príspevkov a niekoľko desiatok faktických poznámok. Bez ohľadu na ich obsah chcem poďakovať všetkým autorom za ich vyjadrenia, za ich námety, za ich pripomienky. Ako ste si však sami mohli všimnúť, príspevky a faktické poznámky boli konštruktívne, ale boli aj deštruktívne. Všetci, ktorí sledujú túto diskusiu, si môžu urobiť o ich obsahu i o ich autoroch nakoniec obraz sami.
Chcem však povedať, že my sa budeme snažiť aj naďalej, tak ako sme sa snažili dosiaľ, veľmi starostlivo a pozorne počúvať všetky názory, ktoré majú úprimnú snahu posunúť ústavný systém Slovenskej republiky do vyššej, kvalitatívne lepšej polohy, lebo žiadnu inú ambíciu sme nemali ani nemáme. Nechceme sa pri tomto zastaviť, aj keď tí, ktorí nás obviňujú z akýchsi osobných úmyslov, nemajú záujem robiť vôbec nič, nemajú záujem prispieť rukou k tomu, aby sa skutočne občania Slovenskej republiky mohli s hrdosťou pozrieť na vlastný základný zákon. Nebudem reagovať v podrobnostiach na námety, ktoré odznievali, na to bude priestor. Každopádne veľa vecí sa dá bez absolútne veľkých problémov realizovať. Na niektoré veci máme vlastné názory, máme argumenty, ale budeme diskutovať.
Ďakujem pekne ešte raz a dovoľte mi v závere, vážené kolegyne a kolegovia, aby som vás poprosil, aby ste v zmysle platného rokovacieho poriadku sa uzniesli na tom, že predložený návrh novely Ústavy Slovenskej republiky sa bude prerokúvať v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi navrhovateľovi.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca. Nie.
Prosil by som preto pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal a predniesol návrhy na hlasovanie k predloženému návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky.
Pán spoločný spravodajca, máte slovo.
Poslanec A. Ivanko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pristúpime k hlasovaniu. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3. písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí predmetný poslanecký návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, počuli ste návrh. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým odporúča pán spoločný spravodajca prerokovať návrh skupiny poslancov na vydanie zmeny Ústavy Slovenskej republiky v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Pán spoločný spravodajca, uveďte druhé hlasovanie.
Poslanec A. Ivanko:
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 663 z 25. mája 2000 odporúčam prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.
Za gestorský výbor odporúčam výbor ústavnoprávny. Ďalej aby ho prerokovali v lehote do 6. septembra 2000 a gestorský výbor do 8. septembra 2000.
Skončil som.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o prednesenom návrhu, ktorým pán spoločný spravodajca odporúča prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu ústavného zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.
Ďakujem pánovi navrhovateľovi, pánovi spoločnému spravodajcovi za prácu, ktorú odviedli pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.
Odporúčam, panie poslankyne, páni poslanci, aby sme hlasovali aj o včera prerokovaných návrhoch zákonov o dôchodkoch a o nemocenskom poistení.
Prosil by som spoločného spravodajcu pána Krumpolca, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov a uvádzal jednotlivé hlasovania.
Najskôr k návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Pán spoločný spravodajca, máte slovo. Najskôr návrhy, ktoré odzneli v rozprave.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážení kolegovia,
k návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v pléne v diskusii neboli predložené žiadne návrhy. Prakticky všetky kluby odporučili, aby návrh zákona pokračoval do výborov.
Prosím teda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní pána spoločného spravodajcu prerokovať návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000 v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Prosím, uveďte druhé hlasovanie.