Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi guvernérovi za uvedenie návrhu. Prosil by som, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána Pála Farkasa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto bodu programu v gestorskom výbore.
Poslanec P. Farkas:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán guvernér,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 30 ods. 3 zákona číslo 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky túto správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu ročnej správy o výsledku hospodárenia:
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 651 z 28. apríla 1999 pridelil uvedený návrh ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 1999 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 414 z 12. júna 2000 súhlasil s uvedeným návrhom ročnej správy a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh ročnej správy schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor schválil svojím uznesením číslo 443 z 12. júna 2000 správu výboru a určil poslancov Farkasa a Maňku za spravodajcov výboru.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, súčasťou tejto spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorom budeme hlasovať po uzavretí rozpravy.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Halmeš. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec F. Halmeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené dámy a páni,
vystúpenie rečníkov aj pána guvernéra, aj predsedu výboru, myslím si, polahodili uchu, pretože sa hovorilo o dobrých výsledkoch, ktoré boli dosiahnuté hospodárením tejto banky. Vyniká to najmä na pozadí výsledkov mnohých iných bánk, na pozadí krachov bánk, na pozadí toho, že je veľa manažérov v bankách, ktorí zapríčinili zlé úvery, ktorí nezodpovednou politikou týchto bánk, ekonomickou politikou privádzajú tento štát do situácie, v ktorej sa nachádza. Musím súčasne jedným dychom povedať, že sa tak stalo bez toho, aby sme ich volali na zodpovednosť, ba mnohí prechádzajú do iných bánk, pokračujú v tejto činnosti, a akoby nebolo dosť síl spraviť poriadok v týchto inštitúciách. Dúfam, že v budúcnosti nebudeme musieť čeliť takýmto nedostatkom.
Chcem preto povedať a oceniť, že Eximbanka, ktorá pracuje v podobných podmienkach, ktorá predsa je bankou porovnateľnou s podobnými bankami v iných krajinách, dosiahla úspechy, ktoré tu prezentovali predrečníci. Veď financovanie úverových aktivít v celkovej hodnote 9,6 mld. Sk a prekročenie toho zámeru o 2,5 mld. Sk a podiel na prefinancovaní takmer 5 % exportu Slovenskej republiky pri zníženom počte pracovníkov takmer na polovicu je skutočne pozitívnou informáciou.
Preto by som chcel vyjadriť určitú obavu, aby nejakým nešťastným krokom, rozdelením banky v tomto období, o čom sa dostali informácie, sme nespochybnili tú dôveryhodnosť, ktorú táto banka medzi podnikateľmi získava a požíva, pretože nechcem teraz hovoriť o tom, aké problémy by to mohlo priniesť vo fungovaní banky.
Ďalej chcem oceniť, že na čele so skúseným manažérom, ktorý pôsobil aj v zahraničí, táto banka rozvíja obchodné vzťahy s podobnými bankami vlastne v celej Európe, minimálne vo Veľkej Británii, v Izraeli, v Rakúsku, vo Francúzsku. A myslím si, že toto prinesie aj v budúcnosti adekvátny efekt.
Vážené dámy a páni, veľmi by som si želal, aby táto banka bez zásadného narušenia konceptu, podľa ktorého pracuje, pokračovala v budúcnosti a prispela tak k stabilizácii slovenskej ekonomiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce sa pán guvernér vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca?
Nie. Pán spravodajca, nemá čo k tomu dodať.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem, pán guvernér, za uvedenie návrhu, pán spoločný spravodajca, takisto.
Páni poslanci, pristúpime teraz k prerokúvaniu troch bodov, ktorých návrhy bude odôvodňovať pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Odporúčam, aby pán minister v jednom vystúpení, avšak osobitne uviedol všetky tri návrhy, ktorým je
aktualizácia rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2000,
návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 1999 a
výročná správa o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 1999.
Potom by vystúpili spravodajcovia osobitne k jednotlivým návrhom, osobitne by sme otvorili rozpravu a pokračovali v rokovaní.
Pán minister, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené dámy,
vážení páni,
predkladám v zmysle zákona číslo 563/1991 Zb. a zákona číslo 274 o Sociálnej poisťovni návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne ako predseda správnej rady Sociálnej poisťovne. Je to materiál 585.
Chcel by som konštatovať, že správna rada Sociálnej poisťovne prerokovala tento materiál 23. 3. 2000 a v podstate táto uzávierka potvrdzuje, že vlastne aj v dôsledku zvyšovania dôchodkov 1. 7. 1999 došlo k zabezpečeniu finančného krytia v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia iba formou návratnej finančnej pomoci zo základného fondu nemocenského poistenia. Týmto postupom bolo z prostriedkov naakumulovaných v základnom fonde nemocenského poistenia vytvoreného v minulých rokoch postupne presunutých do základného fondu dôchodkového zabezpečenia na krytie výplat dávok dôchodkového zabezpečenia takmer 2,2 mld. Sk.
Ďalej z hodnotenia plnenia úloh za rok 1999 vyplýva, že v porovnaní s upraveným rozpisom rozpočtu na tento rok, na rok 1999 boli dosiahnuté lepšie výsledky, ako sa očakávali. Z výberu poistného vrátane súm dlžného poistného za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penálov a pokút prijala Sociálna poisťovňa navyše 669 mil. Sk, z toho na dôchodkové zabezpečenie 549 mil. Sk. Ostatné príjmy sa podarilo prekročiť o 376 mil. Sk. Tým sa teda vytvorila vyššia tvorba fondov o 1,046 mld. Sk. Výdavky Sociálnej poisťovne boli prekročené len o 197 mil. Sk, pričom to bolo v dôsledku krytia dávok dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli vyššie oproti plánovanému stavu o 265 mil. Sk. A boli nižšie výdavky zo základného fondu nemocenského poistenia o 57 mil. Sk a nedočerpanie finančných prostriedkov na správny fond 10 mil. Sk. Takže tieto skutočnosti sa premietli vo vyšších ako rozpočtovaných zostatkoch vo fondoch k 31. 12. 1999 o 848 mil. Sk. Takže aj napriek tomu, že sa odčerpali naakumulované prostriedky z minulých rokov 5,6 mld. Sk, je táto situácia oproti tomu prognózovanému stavu lepšia.
Toľko teda k správe, ktorú predkladám z poverenia správnej rady Sociálnej poisťovne k dokumentu 585.
Ďalej by som chcel uviesť materiál, tak ako ma požiadal pán predsedajúci, k tlači 620, a to je aktualizácia rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2000, ktorý predkladám iniciatívne z poverenia správnej rady tejto verejnoprávnej inštitúcie, ktorá rozhodla o tom na svojom rokovaní v správnej rade 27. 4. 2000.
Ako správna rada Sociálnej poisťovne dospela k tejto potrebe aktualizácie rozpočtu? Jednak tým, že v schválenom rozpočte neboli premietnuté dosahy legislatívnych zmien, ktoré sú platné od 1. 1. 2000, pretože rozpočet bol prijatý skôr, ako prebehli tieto legislatívne zmeny - a malo to teda dosah v oblasti príjmov -, zvýšenie platieb poistného so zvýšením minimálneho vymeriavacieho základu z 3 000 Sk na 4 000 Sk a maximálneho vymeriavacieho základu z 24 000 Sk na 32 000 Sk, spolu teda dohromady v príjmovej časti o 1,1 mld. Sk a zavedením povinnosti platiť poistné na dôchodkové zabezpečenie pracujúcimi dôchodcami o 1,2 mld. Sk. Ďalej v oblasti príjmov to bola otázka úhrady svojich podlžností Železnicami Slovenskej republiky vo výške 3,2 mld. Sk, pričom tieto úhrady už sa aj v tomto roku zrealizovali. A v oblasti výdavkov je to úspora výdavkov na dávky dôchodkového zabezpečenia 600 mil. Sk z dôvodu zrušenia mimoriadneho poskytovania starobného dôchodku. Teda do tohto aktualizovaného rozpočtu sú zároveň premietnuté aj prevody finančných prostriedkov naakumulovaných vo fondoch v minulých rokoch v zmysle účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 1999, ako som to v predchádzajúcej tlači hovoril.
Chcel by som teda uviesť, že takto aktualizovaný rozpočet, ak sa naplnia predpoklady premietnuté v bilancii zdrojov a potrieb hospodárenia Sociálnej poisťovne, by sa mal k 31. 12. 2000 skončiť celkovým bilančným rozdielom vo výške 0,9 mld. Sk, pričom v základnom fonde nemocenského poistenia sa predpokladá zostatok 2,4 mld. Sk, v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia deficit 4,5 mld. Sk, v rezervnom fonde zostatok 2,6 mld. Sk a v správnom fonde zostatok 400 mil. Sk.
Chcel by som uviesť, že výdavky správneho fondu sú objektivizované v súvislosti už s ich krátením na únosnú hranicu, pričom by som chcel povedať, že správna rada Sociálnej poisťovne tejto otázke venovala mimoriadnu pozornosť. Má dnes spravený aj svoj určitý výhľad o tom, ako sa bude vyvíjať správny fond do roku 2003, aby sme niektorými krokmi nekoncepčne nezasahovali do otázky vývoja správneho fondu, ale aj toho, čo čaká Sociálnu poisťovňu v najbližšom období.
Chcel by som však teda upozorniť, že z pohľadu roku 2000 v aktualizovanom rozpočte nie sú premietnuté zmeny, ktoré sú dnes na programe rokovania tejto Národnej rady Slovenskej republiky, predovšetkým poslanecké návrhy zákona, ktoré vrátil pán prezident späť do Národnej rady, a to sú návrhy pánov poslancov Kováča a Brocku, ktoré by znamenali zníženie zdrojovej časti, príjmovej časti Sociálnej poisťovne, dosah 773 mil. Sk, a čo by teda vlastne narušilo túto aktualizáciu rozpočtu Sociálnej poisťovne a spôsobilosť solventnosti Sociálnej poisťovne.
Tak ako ma požiadal pán predsedajúci, zároveň by som chcel predložiť aj otázku výročnej správy o činnosti a hospodárení Národného úradu práce za rok 1999 vrátane účtovnej uzávierky na rok 1999 (tlač 639), ktorú predkladám za predstavenstvo Národného úradu práce ako predseda predstavenstva Národného úradu práce v súlade s ustanovením § 9 písm. f) zákona Národnej rady číslo 387 o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Táto správa bola schválená uznesením predstavenstva Národného úradu práce číslo 35 zo 16. mája tohto roku.
Celkový vývoj trhu práce počas roku 1999 bol jedným z najdramatickejších vývojov v histórii Slovenskej republiky. Došlo k poklesu zamestnanosti s razantným zvýšením nezamestnanosti, keď priemerný počet nezamestnaných dosiahol 490 000 osôb. V porovnaní s rokom 1998 vzrástol o 27,9 %. Rastúca dynamika registrovanej nezamestnanosti rástla oproti roku 1998 o 13,5 %. Ale predovšetkým rástol počet dlhodobo nezamestnaných, medziročne nám to vzrástlo o 41,3 %, a alarmujúco sa vyvíjal podiel mladých ľudí vo veku do 24 rokov, ktorý dosiahol 31,8 % z celkovej nezamestnanosti. Nerovnomerným vývojom jednotlivých regiónov Slovenska vážne bolo ovplyvnené aj to, že bývalé hospodársky vyspelé regióny Trenčín, Žilina a Bratislava v roku 1999 mali najprudší nárast nezamestnanosti a v tých menej hospodársky vyspelých oblastiach ten rast zostal, rástol, ale nerástol tak prudko. To charakterizuje stav, že na celom Slovensku došlo k výraznej hospodárskej stagnácii, ktorá výrazne ovplyvnila zamestnanosť v Slovenskej republike.
Hospodárenie Národného úradu práce v roku 1999 sa odvíjalo od základných ukazovateľov rozpočtu schválených uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 238, ktorým bol stanovený úhrn rozpočtových prostriedkov 10 000 739 770 Sk, v členení 7 604 201 Sk, v správnom fonde 1 355 069 000 Sk a v rezervnom fonde 279 520 000 Sk. Objem príjmov za rok 1999 mal klesajúcu tendenciu oproti roku 1998. Klesol na 97,9 %, čo súvisí s poklesom z príspevkov na poistenie v nezamestnanosti, kde celková výška predstavuje 7,9 mil. Sk, a v porovnaní s minulými rokmi bol zaznamenaný aj znížený príjem v ostatných častiach, najmä v splátkach návratných príspevkov z aktívnej politiky trhu práce, kde bol index len 59,4 %.
Na pasívnu politiku trhu práce sa musel sústrediť Národný úrad práce v zmysle zákona na úhradu a zabezpečenie úhrad príspevku v nezamestnanosti vo výške 7,2 mld. Sk, čo predstavuje 93,9 % celkového objemu výdavkov základného fondu. Nepriaznivé plnenie príjmov Národného úradu práce sa negatívne prejavilo tiež v oblasti správneho fondu, keď jeho tvorba nedosiahla rozpočtovanú výšku. Pretrvával aj nepriaznivý vývoj v oblasti pohľadávok, ktoré dosiahli celkove výšku 8,6 mld. Sk, pričom treba povedať, že k najväčším neplatičom príspevkov na poistenie v nezamestnanosti patria subjekty Železníc Slovenskej republiky, nemocnice Slovenskej republiky a strojárske podniky. Ich pohľadávky predstavujú polovicu pohľadávok Národného úradu práce.
Toľko teda na úvod všetkých troch materiálov, vážený pán podpredseda, uviedol som všetky tri dokumenty.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem za uvedenie jednotlivých návrhov. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.
Teraz prosím pána poslanca Mesiarika, ktorý je určený ako spoločný spravodajca k aktualizácii rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2000 a návrhu účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 1999.
Prosím, pán poslanec, aby ste jednotlivo spravodajskú informáciu predniesli a oboznámili poslancov s odporúčaním gestorského výboru.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.
Vážený pán minister,
vážené poslankyne, poslanci,
postupne ako pán minister predkladal jednotlivé body, predložím vám správu, ktorú máte v tlači 620a, a to je k návrhu aktualizácie rozpočtu Sociálnej poisťovne.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 9. mája číslo 653 pridelil tento materiál výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie, ktorý určil zároveň za gestorský výbor.
Gestorský výbor do 9. júna tohto roku nedostal žiadne iné návrhy od poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktoré o tom rokovali. A výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 398 a výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením 197 prerokovali tento návrh a odporúčajú Národnej rade schváliť ho. Výbory nenavrhujú žiadne doplňujúce návrhy.
Pripomínam, vážené poslankyne, poslanci, že súčasťou tejto správy je aj návrh uznesenia Národnej rady k tlači 620.
Ďalej mi dovoľte predložiť spoločnú správu k tlači 585. Dostali ste ju písomne v tlači 585a. Výbory, ktoré prerokovali tento materiál, sú výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre sociálne veci a bývanie.
Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh a prijal uznesenie číslo 399. Konštatoval, že návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 1999 bol predložený v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) zákona číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Výbor odporúčal súhlasiť s účtovnou závierkou s tým, že celková tvorba fondov a výdavky boli také, ako sú uvedené v správe. Nebudem to čítať.
Výbor pre sociálne veci a bývanie takisto prerokoval návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 1999 dňa 9. júna 2000 a prijal k návrhu uznesenie číslo 196. Výbor súhlasil s návrhom účtovnej uzávierky a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uzávierku tak, ako je predložená. Výbor zároveň poveril poslanca Mesiarika správu predložiť na rokovanie Národnej rady. Opätovne upozorňujem, že ako súčasť tohto materiálu máte aj návrh na uznesenie Národnej rady k tlači 585.
Ďakujem.
Prosím, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu najskôr k bodu aktualizácia rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2000. Pýtam sa pánov poslancov, či niekto sa chce ústne prihlásiť do rozpravy k tomuto prerokúvanému bodu, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Šepták chce vystúpiť iba k Sociálnej poisťovni na rok 1999. K prvému bodu uzatváram preto rozpravu. Pýtam sa, či chce vystúpiť niekto k druhému prerokúvanému bodu, ktorým je návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 1999. Pán poslanec Šepták a pán poslanec Brocka. Ďalší z pánov poslancov nie. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Dávam slovo pánovi poslancovi Šeptákovi, ktorý sa prihlásil do rozpravy k bodu návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 1999.
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
dámy a páni,
nemám žiadny pozmeňujúci návrh k tomuto bodu. Chcel som povedať len pár slov o ťaživej situácii v Sociálnej poisťovni.
Od roku 1995 Sociálna poisťovňa zápasí s neustále sa znižujúcim odvodom štátu za vymedzených poistencov. Dá sa povedať, že všetci ministri za uplynulé roky odporúčali Sociálnej poisťovni lepšie hospodárenie so zverenými základnými fondmi a správnym fondom, lepší výber poistného, prípadne narastajúce požiadavky - valorizáciu k dôchodkom - pokrývať z rezerv a celkovo sa naučiť žiť bez väčšej podpory štátneho rozpočtu. Pritom zo zákona o Sociálnej poisťovni vyplýva, že štát je hlavným garantom v prípade jej insolventnosti. Treba však uznať, že sociálny balík, ktorý štát pred sebou tlačí, je obrovský. Má to, samozrejme, vplyv na konkurencieschopnosť ekonomiky. Ovplyvňuje výšku sadzby poistného, výšku daňového zaťaženia a reštrukturalizáciu daňového systému a hospodárstva. Paradoxné je, že služby štátu ani kvalitatívne neposkytujú želané pôžitky za odvedené prostriedky do štátneho rozpočtu.
Východiskom je radikálna a neodkladná reforma sociálneho systému. Na otázku, akým spôsobom by mala táto reforma prebiehať, odpovedali páni zo Sociálnej poisťovne, že zmena systému predpokladá zhruba 50 mld. Sk a osobné účty začnú vykazovať nejaké pozitíva zhruba až o 12 rokov.
Čiže, páni a dámy, dostávame sa do nejakého problému, že sme asi niečo zameškali a že, tak ako hovorí nadpis v jednom časopise, "Nepriaznivú finančnú situáciu zvládne Sociálna poisťovňa iba do konca júna". Skutočne sa treba zamyslieť nad tým, kde je Sociálna poisťovňa, čo od nej vyžadujeme a aké má možnosti riešiť súčasné problémy v našej ekonomike.
Chcel by som sa pána ministra opýtať pri tejto príležitosti, ako on vidí tú situáciu, skutočnú situáciu v Sociálnej poisťovni, aké navrhuje okamžité riešenia. A hlavne by som sa chcel spýtať, akým spôsobom sa bude riešiť ten problém, ktorý v rozpočte znamená nezamestnanosť, keď rozpočet počítal zhruba so 16 % nezamestnaných a momentálne sme na úrovni okolo 18 až 20 %. Ale každopádne treba povedať, že sa vyšplháme ku koncu roku na 600-tisícovú nezamestnanosť. Čiže čo to bude znamenať pre štátny rozpočet, kde na to zoberieme peniaze? A to isté platí teda aj v súvislosti s dôchodkami, kde pravdepodobne budeme v parlamente voliť kompromis 10 %. Aspoň tak sa mi to javí, že by to bolo schodné. Ale to je jedno, keby nakoniec prešiel aj vládny návrh 7 %, keď vieme, že 1 % predstavuje 55 mil. Sk mesačne. Kde vláda chce zobrať tie peniaze na to, aby tie dôchodky skutočne valorizované mohli byť?
Ďakujem veľmi pekne, dámy a páni.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí ústne do rozpravy je prihlásený pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán minister,
dámy a páni,
ja budem vo svojom vystúpení, možno krátko pokračovať v tej rozprave o novele zákona o Sociálnej poisťovni, ktorý sme preberali včera. A nepokračoval by som v tej rozprave, keby ma nevyprovokoval pán minister poznámkou, že som niektorými alebo tými návrhmi znížil príjmy Sociálnej poisťovne. Pán minister, máte pravdu. Ja som tým návrhom znížil príjmy Sociálnej poisťovne, ale ja sa pozerám na problém trošku širšie, nielen z pohľadu Sociálnej poisťovne. Mňa ten problém zaujíma z pohľadu verejných rozpočtov a pre mňa a pre občana je jedno, či tie peniaze budú zo štátneho rozpočtu alebo zo zdravotnej poisťovne, alebo zo Sociálnej poisťovne. Jednoducho, v konečnom dôsledku každý výdavok, či oprávnený, či neoprávnený, ide z vrecka daňového poplatníka a najmä od toho, kto chodí do zamestnania, kto pracuje. Preto by som chcel dať na pravú mieru tú poznámku o tom, že takými návrhmi znižujem príjmy Sociálnej poisťovne. Ja na druhej strane dávam návrhy, ktorými ich chcem výraznejšie zvýšiť práve tými návrhmi, ktoré smerujú k znižovaniu nezamestnanosti, lebo si veľmi dobre uvedomujem, že čím viac ľudí bude pracovať, tým budú vyššie výnosy nielen z daní do štátneho rozpočtu, ale aj z výnosov poistného Sociálnej poisťovne.
V návrhu novely zákona o Sociálnej poisťovni som navrhol, aby štát neplatil za študentov stredných škôl. Ale viem, že ten návrh znamená zvýšenie výdavkov štátu, lebo som navrhol aby naopak, platil štát za rodiča, za matku alebo za rodičov, ktorí dajú prednosť celodennej starostlivosti o dieťa pred chodením po úradoch práce, ktoré pre nich nemajú vhodné pracovné miesto. A takýmto spôsobom len štatisticky zvyšujú nezamestnanosť. To bola podstata môjho návrhu. Samozrejme, ja som povedal aj to, že nebudem sa zapájať do diskusie, v ktorej sa rečníci pretekajú, kto viac rozdelí z verejných rozpočtov, a pritom nenavrhne, resp. rozdeľuje, aj keď tam niet peňazí. Ja si skôr myslím, že zodpovednejšie by bolo pri každom takom návrhu, a ja som vo svojich návrhoch novely zákona o Sociálnej poisťovni tak postupoval, keď som na jednej strane navrhol, aby štát platil viac o 70 mil. Sk ročne za tých, odhadujem, možno 50 tisíc rodičov, ktorí by využili túto možnosť a o to by znížili vysokú štatistiku nezamestnanosti, na druhej strane som ukázal, kde sú možné rezervy. A som presvedčený, že aj podľa nového návrhu zákona o sociálnom poistení jednoducho na nemocenské poistenie platiť budeme, to je úplne v poriadku, ale na dôchodkové zabezpečenie žiakov škôl, ktorí sa pripravujú na svoje budúce povolanie, to považujem za jeden luxus, ktorý na Slovensku je už dávno prežitkom.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová sa hlási s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Brocku.
Nech sa páči.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
So záujmom som si vypočula vystúpenia predrečníkov. Chcela by som upriamiť pozornosť snemovne na jeden politický problém, ktorý mi z toho vyplynul. Na jednej strane uznávam, áno, návrh pána Brocku je racionálny, pokiaľ ide o administratívne zníženie nezamestnanosti tým, že by sa určitá skupina žiakov stredných škôl dostala potom na úroveň tých, ktorí nebudú naďalej teda evidovaní cez úrady práce. A nebudeme na nich zároveň ani platiť. Len treba sa politicky rozhodnúť, čo vlastne chceme.
Na jednej strane chceme presunúť časť financií pre rodičov, ktorí sa budú starať, povedzme, do 6 rokov veku dieťaťa a budú poistení, alebo politické rozhodnutie by malo padnúť v prospech, prevážiť misku váh v prospech príjmov Sociálnej poisťovne, kde naozaj tých 770 mil. Sk za poistencov štátu bude chýbať. Ale to nerozhodne opozícia, to by ste sa mali dohodnúť v rámci koaličných klubov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Teraz ešte by som sa chcel opýtať pána ministra a pána spoločného spravodajcu, či sa chcú vyjadriť. Alebo potom?
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Teraz prosím pána poslanca Rusnáka, ktorý je spravodajcom k výročnej správe o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 1999 (tlač 639), aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto materiálu v gestorskom výbore pre sociálne veci.
Pán spoločný spravodajca, máte slovo.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dovoľte, aby som predložil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a, samozrejme, nášho gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 651 z 28. apríla 2000 pridelil výročnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na prerokovanie do 30. júna. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Výsledky rokovania výborov: Výbor pre financie, rozpočet a menu vyjadril súhlas s predloženým materiálom s tým, že celkové zdroje dosiahli výšku 10 580 836 tis. Sk a výdavky 9 116 210 tis. Sk. Výbor tak odporučil Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu o činnosti a hospodárení Národného úradu práce za rok 1999 vrátane účtovnej uzávierky za rok 1999 schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojom rokovaní dňa 9. júna 2000 prijal uznesenie číslo 198. Výbor súhlasí s výročnou správou o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 1999. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predložený materiál.
Výbor ma určil ako spoločného spravodajcu. Návrh uznesenia Národnej rady máte predložený písomne.
To je z mojej strany všetko.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa do rozpravy niekto z poslancov hlási ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Bohunický. Nikto ďalší. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči.
Poslanec P. Bohunický:
Pekne ďakujem.
Vážený pán minister,
vážený pán predsedajúci,
dovoľte dve poznámky k výročnej správe o činnosti a hospodárení Národného úradu práce za rok 1999. Prvá poznámka je k návrhu opatrení na riešenie rozhodujúcich problémov trhu práce v roku 2000. Podľa môjho názoru navrhované opatrenia majú skôr povahu kozmetických úprav, a nie povahu opatrení razantného zníženia nezamestnanosti. Opatrenia by mali byť smerované najmä na riešenie znižovania podielu dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte evidovaných nezamestnaných, veď teraz tento podiel predstavuje 43,2 %, znižovania podielu mladých ľudí vo veku do 24 rokov na celkovej nezamestnanosti, ktorý dosiahol úroveň 31,8 %, znižovania podielu čiernej práce vrátane nelegálneho zamestnávania cudzincov, a to nielen kontrolnou činnosťou, ale aj vytvorením zodpovedajúceho legislatívneho prostredia, zároveň na prijatie omnoho efektívnejších opatrení v oblasti politiky zamestnanosti, a to najmä na zvýšenie miery zapojenia vlády Slovenskej republiky, podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša, v rezortoch najmä hospodárstva, stavebníctva a pôdohospodárstva, zamestnávateľských zväzov, odborov a obcí na procese tvorby nových trvalých pracovných miest, intenzívnejšie pripravovanie verejných investícií na rozvoj zamestnanosti v Slovenskej republike.
Druhá poznámka sa dotýka zamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí, absolventov škôl, teda nezamestnaných osôb bez predchádzajúceho pracovného pomeru. Niekoľko ilustračných údajov: Už v roku 1998, ale aj v roku 1999 zvýšenou dynamikou pribúdajú do evidencie nezamestnaných osoby bez predchádzajúceho pracovného pomeru. V závere roka 1999 bolo v evidencii 236 000 mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov. Ich podiel zo všetkých nezamestnaných dosiahol 44,1 %. Došlo k relatívnemu aj absolútnemu rastu nezamestnaných absolventov stredných a vysokých škôl. V závere roka 1999 ich bolo v evidencii úradov práce 37 000, t. j. 6,9 % zo všetkých nezamestnaných.
Vážení kolegovia, na množstve konkrétnych príkladov by sme mohli dokumentovať dôsledky nezamestnanosti mladých ľudí, ako sú: bezperspektívny život, kriminalita, drogy, strata návyku uživiť sa poctivou prácou svojich rúk a umu, odchod mladých kvalifikovaných ľudí za prácou do cudziny, neefektívne vynaložené finančné prostriedky do vzdelávania, keď sa po absolvovaní stredných a vysokých škôl absolventi stávajú nezamestnanými.
To všetko sú skutočnosti, ktoré nás nútia riešiť problematiku nezamestnanosti mladých ľudí rozvojom doslova národného programu zamestnania mladých ľudí a absolventov stredných a vysokých škôl. Jeho kostru by mohli tvoriť:
1. Prijatie zákona zaručujúceho právo prvého zamestnania pre absolventov stredných odborných škôl, gymnázií, stredných škôl a vysokých škôl.
2. Efektívne rekvalifikačné kurzy na samozamestnanie podľa § 88 zákona o zamestnanosti. V roku 1999 bolo z celkového počtu 570 vytvorených miest samozamestnaním umiestnených len 9, t. j. 1,6 % absolventov stredných alebo vysokých škôl. Z celkového počtu 5 635 miest v rekvalifikačných kurzoch pre nezamestnaných ich začalo v roku 1999 len 433 absolventov a mladých ľudí, t. j. 7,7 %. Pritom danosti, vek, návyky, ukončenie školy, schopnosti, prirodzená túžba osobne vyniknúť je pre rekvalifikáciu a následné samozamestnanie mladých ľudí ako stvorená. Preto je efektívnejšie informovanie a organizovanie tejto formy znižovania nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi veľmi potrebné.
3. Vytváranie dohodnutých verejnoprospešných pracovných miest - podľa § 91 zákona o zamestnanosti - aj pre absolventov najmä v štátnych, rozpočtových a príspevkových organizáciách. Aj táto forma je stále nedostatočne využívaná. Z celkového počtu 474 verejnoprospešných miest v roku 1999 obsadili absolventi len 32 miest, t. j. 6,8 %.
4. Zlepšenie stimulov a zabezpečenie prostriedkov pre podnikateľské subjekty, ktoré vytvoria a obsadia dohodnuté pracovné miesto pre absolventov a mladistvých podľa § 90 zákona o zamestnanosti. V roku 1999 bolo slovom a písmom na celom Slovensku vytvorených 14 takýchto pracovných miest. Pritom znovu dávam do pozornosti, že je 37 000 nezamestnaných absolventov stredných a vysokých škôl. Pomer medzi 37 tis. a 14 je priam alarmujúci.
5. Zosúladenie siete stredných a vysokých škôl s požiadavkami trhu práce, aby sme vynakladaním štátnych finančných prostriedkov na vzdelanie nevyrábali ukončením školy automaticky nezamestnaných absolventov.
Ctená snemovňa, to je len päť opatrení, ktoré sú veľmi konkrétne, a očakával som, že aj v záverečnej správe sa tieto nejakým iným spôsobom rozoberú. Dávam tieto opatrenia do pozornosti ministerstva práce a sociálnych vecí, ale aj Národného úradu práce.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Šepták a Keltošová. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tie hrôzy, o ktorých ste tu vo svojom vystúpení hovorili, pán Benkovský, tie sa dejú, vážený pán poslanec, na Slovensku? Pýtam sa preto, lebo nedávno som pozeral v relácii "Na telo" pána premiéra Dzurindu a ten hovoril diametrálne odlišne od toho, čo ste vy tu dnes, pán poslanec, povedali, a to mi na tom prekáža.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Vážený pán poslanec,
v zásade nesúhlasím s tromi návrhmi, ktoré ste predniesli:
1. Zákon o práve na prvé zamestnanie, nazvime to rovno umiestenkami. Tiež som bola kedysi určená na umiestenku a viem, čo to znamená. Nedonútite podnikateľov v slobodnom trhovom prostredí zákonom, aby absolventov zamestnávali len preto, že majú kvalifikáciu, a neosvedčia sa. Je to chiméra.
2. Rekvalifikácia absolventov, že veľmi nízke percento sa zúčastnilo, ja som rada. Ja som proti tomu, aby za moje poistné študentov, ktorí vyštudovali neperspektívne študijné odbory, ešte sme ich aj rekvalifikovali. Nebudem súhlasiť s tým, aby sa rekvalifikačných kurzov zúčastňovali absolventi, ktorí mali nadobudnúť zručnosť a vzdelanie niekde inde.
3. Verejnoprospešné práce v štátnych príspevkových a rozpočtových organizáciách, len 32 miest som si poznačila. No chvalabohu. Veď chcete znižovať počty administratívnych pracovníkov a najmä v štátnych a rozpočtových, príspevkových organizáciách. Tak čo je to za zastierací manéver, že na jednej strane sa chválite tým, ako znižujete byrokraciu a administratívu, a na druhej strane to chcete, tieto voľné miesta zaplniť absolventmi na VPP.
Aj to zosúladenie škôl, o ktorom ste hovorili, myslím si, že by bolo najlepšie, keby ste zrušili ministerstvo školstva a podriadili ho ministrovi práce tak ako vo Veľkej Británii.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ešte s faktickou poznámkou na vystúpenie chce reagovať pán poslanec Bohunický.