Druhý deň rokovania
33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
5. a 6. októbra 2000
5. októbra 2000
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať na základe oznámenia pána predsedu Národnej rady v prerušenom rokovaní 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Otváram pokračovanie tejto prerušenej 33. schôdze.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na rokovaní 33. schôdze požiadali páni poslanci Farkas, Kandráč, Hudec, Osuský, panie poslankyne Malíková a Slavkovská, páni poslanci Rakús, Hofbauer, Volf a pán poslanec Prokeš.
Overovateľmi na tejto schôdzi Národnej rady sú poslanci Slaný a Švantner, náhradníkmi pán poslanec Ištván a pani poslankyňa Mušková.
Národná rada Slovenskej republiky program 33. schôdze schválila 21. júna 2000.
Prvý bod programu, ktorým je
správa generálneho prokurátora o prešetrení policajného zákroku pri predvedení Dr. Vladimíra Mečiara,
má uviesť generálny prokurátor Slovenskej republiky.
Na to, aby pán generálny prokurátor mohol uvedený materiál uviesť v Národnej rade a vystúpiť, je potrebný súhlas Národnej rady. Preto podávam návrh, aby Národná rada vyslovila súhlas s vystúpením pána generálneho prokurátora k uvedenému bodu programu.
Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. O tomto procedurálnom návrhu o možnosti vystúpiť pánovi generálnemu prokurátorovi a uviesť tento bod programu budeme hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podal procedurálny návrh, ktorým odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky rokovala aj po 19.00 hodine až do skončenia programu 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Ruch v sále.)
Pokoj, páni poslanci.
Páni poslanci, prosím, dostavte sa do rokovacej sály. Prosím aj opozičných pánov poslancov, aby prejavili svoju parlamentnú zodpovednosť a hlasovali, aj keď hlasovať nebudú, aby sa aspoň prezentovali.
Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.
V prípade, ak nebude Národná rada uznášaniaschopná, poprosím skrutátorov, aby spočítali počet prítomných poslancov, pretože tejto schôdzi, panie poslankyne, predsedám teraz ja a v mojej kompetencii je rozhodnúť aj o procedurálnych otázkach.
(Hlasy z pléna.)
Pán predseda mi len hovorí, aby sme využívali rokovací poriadok.
Prosím skrutátorov, ktorí boli určení, aby spočítali počet prítomných poslancov v rokovacej sále.
(Ruch a výkriky v sále.)
Páni poslanci, chcem vám pripomenúť, že rokovanie tejto schôdze Národnej rady sa koná na základe návrhu opozície.
(Ruch v sále.)
Prosím o pokoj a skrutátorov o spočítanie prítomných poslancov v rokovacej sále.
Prítomných je 74 poslancov.
(Neustály ruch v sále.)
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku a prosím predsedov koaličných poslaneckých klubov, aby sa dostavili na poradu k predsedovi Národnej rady.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.
Prosím aj ctenú opozíciu, aby sa dostavila do rokovacej sály, pretože táto schôdza Národnej rady bola zvolaná na návrh opozície, aby sme mohli uspokojiť vaše požiadavky a prerokovať body programu, ktoré ste žiadali prerokovať na tejto schôdzi Národnej rady.
Prosím, páni poslanci, prezentujme sa bez toho, že by sme hlasovali, a zistíme počet prítomných poslancov v rokovacej sále bez toho, že by sme rozhodovali o konkrétnom procedurálnom návrhu.
Prosím, pani poslankyňa Aibeková, zatvorte dvere na rokovacej sále, len pre poriadok.
(Hlasy z pléna.)
Pán poslanec Cuper, prezentujte sa.
(Ruch v sále.)
Prosím o pokoj v rokovacej sále.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále, aj páni poslanci z opozície už konštatujú, že je koaličných poslancov dosť na to, aby boli uznášaniaschopní.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu, ktorý som podal, aby sme pokračovali v rokovaní 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky až do vyčerpania programu 33. schôdze Národnej rady.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Prosím operátorov, aby vymazali svetelnú tabuľu.
Pán poslanec Rusnák sa hlási.
Poslanec J. Rusnák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Dovoľte, aby som v mene štyroch poslaneckých klubov vládnej koalície v zmysle § 29a rokovacieho poriadku navrhol obmedzenie dĺžky času na rozpravu k prvému bodu 36. schôdze na 12 hodín.
(Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prebieha 33. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky.
(Ruch v sále.)
Prosím o pokoj, páni poslanci, v rokovacej sále.
Pán poslanec Rusnák.
Poslanec J. Rusnák:
Áno, upravujem tú číslovku, ktorá zanikla vo vrave poslancov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Navrhujete využiť § 29a k prvému bodu 33. schôdze Národnej rady.
Poslanec J. Rusnák:
Áno, k programu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
vyprosujem si, aby bol na váš príkaz poslanec vymazaný z tabule, pretože je právo poslanca kedykoľvek sa prihlásiť s procedurálnym návrhom.
A pre poriadok musím povedať, pretože lietame medzi schôdzami, že pri ukončení 36. schôdze Národnej rady bol porušený rokovací poriadok, nech je to aspoň v zápise 33. schôdze, pretože nebol vyčerpaný program 36. schôdze.
Teraz sa však pýtam, na základe čoho ste potom rozhodli, že pokračujeme v 33. schôdzi, keď v pozvánke predsedu Národnej rady je napísané, že po skončení 36. schôdze bude prerušená 33. schôdza. Podľa rokovacieho poriadku 36. schôdza nebola ukončená.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj, predsedajúci pán podpredseda Igor Presperín vyhlásil rokovanie 36. schôdze za skončené, preto sme v zmysle tohto vyhlásenia schôdze na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady pristúpili k pokračovaniu prerušenej 33. schôdze.
Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Rusnáka.
(Hlasy z pléna.)
Pán poslanec Cuper, pokoj. Hlasujte, potom budete mať možnosť.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Pán poslanec Cabaj, máte procedurálny návrh?
Poslanec T. Cabaj:
Pán predsedajúci, žiadam, aby bolo preverené technické zariadenie, pretože sa tu robia podvody, a to z jednoduchého dôvodu. V dvoch týchto zariadeniach nebola vôbec použitá karta a fungovalo zariadenie, akoby sa poslanci boli prezentovali. Takže niekde je zrada, zrejme chcete spraviť za každú cenu uznášaniaschopnosť, ale nie je to dobré.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím technikov, aby vytlačili na písomnej listine počet poslancov, ktorí sa prezentovali.
Budeme pokračovať v rokovaní 33. schôdze Národnej rady.
Pán poslanec Mikloško, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec F. Mikloško:
Ak opozícia namieta, že je tu menej poslancov, prosím, aby skrutátoi zrátali, koľko je v sále poslancov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Baco, neviem, kde je, mal by tu byť prítomný, ak žiadal zvolať 33. schôdzu Národnej rady.
Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 33. schôdze Národnej rady.
Prosím pána generálneho prokurátora, aby podal správu k tomuto prerokúvanému bodu programu.
Generálny prokurátor SR M. Hanzel:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.
Generálny prokurátor SR M. Hanzel:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vzhľadom na požiadanie Národnej rady som 17. 7. predložil správu o prešetrení policajného zákroku pri predvedení Dr. Mečiara k vyšetrovacím úkonom, ktorý bol vykonaný 20. 4. v Trenčianskych Tepliciach, pričom v správe chronologicky vymenúvam udalosti a úkony, ktoré sa udiali na Generálnej prokuratúre a podriadených prokuratúrach v čase od 5. 4., teda od začatia trestného stíhania vo veci odmien členov vlád Slovenskej republiky do 27. 6. 2000. Vyhodnocujem zabezpečené podkladové materiály týkajúce sa samotného zákroku, jeho priebehu a následkov.
(Neustály ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosím o pozornosť. Pán generálny prokurátor prednáša správu, o ktorú ste žiadali. Pán poslanec Cabaj, Paška, pán poslanec Šebej, Rusnák, Vavrík, páni poslanci, pán poslanec Budaj, Muránsky, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále.
Generálny prokurátor SR M. Hanzel:
Podávam stručnú informáciu o stave trestného stíhania vo veci odmien členov vlád v rokoch 1993 až 1999. Pripomínam niektoré právne predpisy, ktoré sú podľa môjho názoru rozhodujúce pre posúdenie skutkového a právneho stavu. Pri vypracovaní správy som vychádzal z obsahu spisov Generálnej prokuratúry, Krajskej prokuratúry Bratislava, Krajskej a Okresnej prokuratúry v Trenčíne, ako aj z prehraných videozáznamov o priebehu zákroku. Závery zodpovedajú stavu poznania a konania v čase písania správy. Treba mať na zreteli, že obdobie prešetrovania zákroku bolo spojené s rôznymi sviatkami, čerpaním dovoleniek, s nutnosťou urgovať predloženie správ či posudkov a aj s ich následným doplňovaním. Po predložení správy boli vypočutí ďalší svedkovia tak vo veci zákroku, ako aj vo veci vyplácania odmien, a to nielen vo vzťahu k vládam Vladimíra Mečiara, ale aj k vládam Mikuláša Dzurindu a Jozefa Moravčíka.
Boli zabezpečené listinné dôkazy z jednotlivých ministerstiev, Úradu vlády, ako aj z Kancelárie Národnej rady týkajúce sa týchto odmien. Podľa informácie poskytnutej dozorovým prokurátorom, ktorý 2. 10. preskúmal spis a dal ďalšie pokyny vyšetrovateľke, bude vec vyplácania odmien členov vlád skončená v novembri. Pokiaľ ide o zákrok, v tejto veci bol spracovaný znalecký posudok Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline a v tejto súvislosti bolo potom potrebné vyžiadať doplnenia predchádzajúcich posudkov či vyjadrení.
Dňa 30. 8. prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne expedoval uznesenie, ktorým vec odložil s tým, že nejde o podozrenie z trestného činu. Toto uznesenie bolo včas napadnuté opravným prostriedkom, ktorý podal poškodený, a preto bol spisový materiál predložený nadriadenému prokurátorovi.
Dozorový prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín po prerokovaní tejto správy vo výbore pre obranu a bezpečnosť vyžiadal ďalšiu správu od Prezídia Policajného zboru, ktorá mu bola doručená 28. 9. 2000. Tým podľa názoru tohto prokurátora boli zabezpečené všetky podklady potrebné na skončenie prešetrovania. V týchto dňoch o sťažnosti poškodeného rozhodne prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi generálnemu prokurátorovi. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
Pán poslanec Cuper sa hlási s procedurálnym návrhom.
Zapnite pána poslanca Cupera.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, ďakujem že ste si spomenuli, že sa hlásim, ale ten, ktorý som chcel podať, už je bezpredmetný. Ale mám pre vás iný, aby ste sa všetci poslanci vládnej koalície prihlásili do poisťovne Wüstenrot, máte za čo, teraz sú všetci anténkoví z vládnej koalície, teda privatizujú,...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, keby ste dali procedurálny návrh.
Poslanec J. Cuper:
... lebo bude dávať kolobežky. A na tých kolobežkách by ste stihli...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, vypnite pána poslanca Cupera.
Panie poslankyne, páni poslanci, na základe schváleného návrhu budeme teraz losovať medzi jednotlivými poslaneckými klubmi a pánmi poslancami, ktorí sa prihlásili do rozpravy k tomuto bodu programu. Preto vyhlasujem 5-minútovú technickú prestávku a prosím predsedov jednotlivých poslaneckých klubov, aby mi predložili prihlášky poslancov za poslanecké kluby do rozpravy k tomuto bodu programu.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj, predseda poslaneckého klubu HZDS, prosím vás, aby ste odovzdali zoznam poslancov, ktorí sa za váš poslanecký klub prihlásili do rozpravy, aby sme mohli poprosiť skrutátorov o vyžrebovanie poradia rečníkov, ktorí budú vystupovať v rozprave k tomuto prerokúvanému bodu za jednotlivé poslanecké kluby.
Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že som dostal od jednotlivých poslaneckých klubov informáciu o záujme poslancov vystúpiť za poslanecké kluby k tomuto prerokúvanému bodu programu takto: Za poslanecký klub SDK sa nehlási do rozpravy nikto. Takisto za poslanecký klub SMK sa nehlási k tomuto prerokúvanému bodu programu nikto z pánov poslancov, to isté za poslanecký klub SDĽ. Nedostal som žiadne stanovisko od poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany. Za Hnutie za demokratické Slovensko som dostal poradie prihlásených rečníkov, ktorých je celkom 10, a to v tomto poradí - pán poslanec Gašparovič, pani poslankyňa Tóthová, páni poslanci Husár, Brňák, Krajči, Engliš, Cuper, Cabaj, Slobodník, Húska. Za poslanecký klub SOP tiež sa neprihlásil nikto. Teda môžeme upustiť od procedúry žrebovania poradia vystupujúcich poslancov za poslanecké kluby, keďže sa okrem poslancov za klub Hnutia za demokratické Slovensko neprihlásil nikto od žrebovania poradia poslancov.
V rozprave budú vystupovať poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko v poradí, tak ako som ich prečítal.
Pán generálny prokurátor predniesol správu k prerokúvanému bodu programu.
Teraz prosím pána spoločného spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor - výbor pre obranu a bezpečnosť -, pána poslanca Tuchyňu, aby podal správu o výsledku prerokúvania tohto bodu programu v gestorskom výbore, ako aj v ostatných výboroch, ktorým bol tento bod programu pridelený na prerokovanie.
Pán poslanec Tuchyňa, máte slovo.
Poslanec J. Tuchyňa:
Pán predsedajúci,
kolegovia, kolegyne,
predkladám správu o výsledku prerokovania správy generálneho prokurátora Slovenskej republiky o prešetrení policajného zákroku pri predvedení JUDr. Vladimíra Mečiara k vyšetrovacím úkonom, ktorý bol vykonaný 20. apríla tohto roku v Trenčianskych Tepliciach.
Správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o prešetrení policajného zákroku pri predvedení JUDr. Vladimíra Mečiara k vyšetrovacím úkonom, ktorý bol vykonaný 20. apríla tohto roku v Trenčianskych Tepliciach, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 735 z 18. júla tohto roku týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Výsledky prerokovania návrhu vo výboroch. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola uvedená správa pridelená na prerokovanie, správu vzali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať uvedenú správu na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti vo svojom uznesení uvádza aj menšinové stanovisko, kde podľa § 52 ods. 5 rokovacieho poriadku požiadali poslanci Jozef Kalman, Dušan Slobodník, Roman Hofbauer doplniť uznesenie výboru týmito dvomi bodmi: Pri policajnom zákroku boli porušené zákony Slovenskej republiky zo strany štátnej moci a po ďalšie, policajný zákrok bol neadekvátny s jasným cieľom zdiskreditovať predsedu HZDS ako predsedu najsilnejšieho politického subjektu v Slovenskej republike. Iné výbory o tejto správe nerokovali.
Stanovisko gestorského výboru: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Príloha uznesenia je súčasťou spoločnej správy. Máte ju všetci v tlači 701a, preto ju nebudem opakovať.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Tak ako som prečítal poradie poslancov prihlásených do rozpravy k tomuto bodu programu, budú vystupovať v poradí pán poslanec Gašparovič, Tóthová, Husár, Brňák, Krajči, Engliš, Tkáč, Cuper, Cabaj, Slobodník a pán poslanec Húska.
Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič, máte slovo.
Poslanec I. Gašparovič:
Vážený pán predseda,
pán predsedajúci,
pán generálny prokurátor,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
bod programu tejto schôdze je bodom, o ktorom sa v čase, keď došlo k skutku, ktorým napĺňame toto rokovanie, veľmi veľa hovorilo a nehovorilo sa len na Slovensku, hovorilo sa aj v zahraničí. Rakúska tlač dokonca označila konanie, ktoré podnietilo aj toto dnešné stretnutie, za priblíženie sa Slovenska k Balkánu. To som povedal, už aj keď sme prerokúvali prvýkrát udalosti, ktoré sa stali v Trenčianskych Tepliciach v Elektre pri zákroku Policajného zboru.
Dovoľte mi na začiatku, aby som prečítal zo správy predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu pod číslom 616 vládneho materiálu, ktorý bol aj v Národnej rade, kde hovorí aj s oslovením: "Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, jednou z hlavných priorít, ktorú si táto vláda vytýčila a ktorú chce aj dôsledne naplniť, je zvýšenie vynútiteľnosti práva." A za tým: "Budovanie demokratického a právneho štátu je bez toho nemysliteľné. Zvýšenie vynútiteľnosti práva mieni vláda nekompromisne presadzovať vo vzťahu ku všetkým občanom tejto krajiny, ktorí sa dopustili porušenia zákonov rovnako." Prečítal som to preto, lebo v tejto rozprave budeme hovoriť, ktorý skutok je vlastne trestným činom, či ten skutok, za ktorý žaluje vyšetrovateľ, alebo ten skutok, ktorého sa dopustili orgány činné v trestnom konaní. Je to veľmi vážna otázka, ktorou sa - som presvedčený - budú musieť zaoberať orgány činné v trestnom konaní a najmä orgány prokuratúry.
Dnes máme hovoriť o správe, ktorú nám predložil pán generálny prokurátor, o ktorej si myslím, že dnes ani nie je veľmi aktuálna, a o ktorej si myslím, že je dnes aj ťažko rokovať. Nakoniec pán generálny prokurátor vo svojom úvodnom vystúpení povedal, že táto správa bude aktualizovaná, neviem kedy, ale povedal to a to je dobre, že to povedal, pretože ak sa chceme vrátiť k jeho správe, budeme musieť vychádzať z toho, čo predkladá táto správa, ktorá je absolútne nedokonalá, pretože aj v závere hovorí, že generálny prokurátor túto správu nemohol predniesť v zmysle všetkých uskutočnených dôkazov alebo skutočností, ktoré bolo potrebné urobiť. Chápem to, ale je už veľmi, veľmi dlhá doba, a o niektorých skutočnostiach ani nevieme, či ich Generálna prokuratúra alebo vôbec prokuratúra a orgány činné v trestnom konaní preskúmali.
Správa generálneho prokurátora Slovenskej republiky o prešetrení policajného zákroku pri predvedení pána Vladimíra Mečiara k vyšetrovacím úkonom, ktorý bol vykonaný 20. apríla tohto roku v Trenčianskych Tepliciach, ako som povedal, myslím si, že nie je dostatočne spracovaná a že je neúplná v niekoľkých bodoch, a to zrejme preto, aby sa spracovateľ vyhol niektorým momentom, ktoré by nebolo vhodné publikovať. Myslím si, že príde čas, keď všetky tieto momenty, ktoré napĺňajú aj toto naše stretnutie, bude musieť publikovať.
V tom prvom bode spracovateľ správy hneď na prvej strane konštatuje, že odpis uznesenia o vznesení obvinenia Vladimírovi Mečiarovi z 18. apríla 2000 - nebudem čítať jednotlivé spisové čísla a značky - pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Trestného zákona a pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), c) Trestného zákona - ďalej budem uvádzať len paragraf bez odsekov a písmen - bol Krajskej prokuratúre v Bratislave doručený 20. apríla 2000 asi o 10.30 hodine, teda v čase, keď bol Vladimír Mečiar vypočúvaný vyšetrovateľkou.
Správa v tomto prípade však vôbec neuvádza, akým spôsobom bolo rozhodnutie vyšetrovateľky doručené prokuratúre. Stalo sa tak spôsobom, keď zásielku pre prokuratúru prevzal, a to nevieme kedy, možno 19. alebo 20. apríla pán Dr. Michal Serbin od pracovníkov policajnej vyšetrovacej súčasti, od vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti - takto sa to tuším menuje. A túto osobne priniesol na prokuratúru a odovzdal do trestnej kancelárie asi o 10.30 hodine. Od tohto momentu sa mohol o tejto zásielke dozvedieť aj pán dozorujúci prokurátor. Pán Serbin v posudzovanej trestnej veci k tomu časovému momentu nevykonával ako prokurátor dozor v tejto trestnej veci.
Ide o dosť zásadný moment v celej prerokúvanej kauze, pretože keby bolo došlo k oboznámeniu sa s predmetným uznesením skôr dozorujúcim prokurátorom, ktorý pôvodne v tom čase vykonával dozor v trestnej veci, mohlo byť toto uznesenie zrušené. Nie je vylúčený zámer, aby sa s citovaným rozhodnutím oboznámil dozorujúci prokurátor až po vykonaní policajného zákroku v súvislosti s predvedením obvineného v Trenčianskych Tepliciach. Dozorujúci prokurátor sa o predvádzaní osoby obvineného dozvedel už v ranných hodinách dňa 20. apríla 2000, avšak vedomosť o vznesení obvinenia v tom čase ešte nemal. Tak to vyplýva aj zo spisu.
Pritom, pani poslankyne, páni poslanci, zákon hovorí, že do 48 hodín sa musí doručiť uznesenie obvykle riadnou poštou cez podateľňu prokuratúry. Čiže nemôže to byť len tak, že niektorý z prokurátorov príde vo vrecku s nejakým listom a tento len tak odovzdá druhému prokurátorovi. Myslím si, že to je jednoznačné, že Serbin nemal žiadne oprávnenie prevziať od pracovníkov polície predmetné uznesenie. Pán generálny prokurátor by si to mal zrejme všimnúť a vyvodiť z toho dôsledky.
V tom druhom bode, kde pán generálny prokurátor podáva vysvetlenie, treba uviesť, že si myslíme, že postup vyšetrovateľky pri vznesení obvinenia Vladimírovi Mečiarovi je nesprávny a vzbudzuje pochybnosti o tom, že je účelový. Vyšetrovateľka najskôr začala trestné stíhanie vo veci podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku, a to na základe svojho uznesenia ešte 4. apríla 2000 z dôvodov, ktoré sú v tomto rozhodnutí uvedené. Teda vychádzala len z listinných materiálov poskytnutých Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky, vládou Slovenskej republiky a jednotlivými ministerstvami, ktoré boli oslovené.
Do momentu, keď bolo obvinenému Mečiarovi vznesené obvinenie podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku, vyšetrovateľ podľa vyšetrovacieho spisu okrem vypočutia obvineného vypočul ešte niektorých svedkov, ministrov a pracovníkov vtedajšej vlády aj súčasných pracovníkov vlády. Mám na mysli pána Tótha. Okrem ďalších listinných dokladov tam bola neprevzatá obálka a podobne, neboli žiadne iné nové dôkazy.
Žiadosti, ktoré tam boli v čase začatia trestného stíhania podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku, teda k 4. aprílu, vyšetrovateľ nemal žiadne iné, mohol teda podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku postupovať už 4. apríla. Keďže subjekt trestného činu bol v tom čase evidentne známy, nie je z ničoho zrejmé, prečo vyšetrovateľ po vznesení obvinenia čakal dva týždne a s touto otázkou sa nevysporiadal hneď ku dňu 4. apríla. To znamená, že 4. apríla podľa názoru, že nie je možné vzniesť obvinenie voči osobe o dva týždne pri tých istých dôkazoch, ako som spomínal, tých istých materiáloch a zistených skutočnostiach, už tento názor zmenil a vzniesol uznesenie vo vzťahu k určitej konkrétnej osobe.
To sú veci, pán generálny prokurátor, ktoré sa vám nepodarilo vysvetliť v tom vašom vyjadrení, ktoré ste predložili nám poslancom. Sú tam v tej tretej časti vášho vyjadrenia, kde je potrebné uviesť, že v tom čase dozorujúci prokurátor pán Róbert Vlachovský už 2. mája 2000 zrušil uznesenie vyšetrovateľa podľa § 174 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku ako nezákonné, neopodstatnené. Toto uznesenie bolo napísané v požadovanej forme, bolo prokurátorom podpísané, opečiatkované príslušnými pečiatkami, a teda malo byť expedované všetkým procesným stranám, aj obvinenému obhajcovi, ako aj vyšetrovateľovi. K tomu však nedošlo, krajský prokurátor v Bratislave oboznámil s rozhodnutím jemu podriadeného prokurátora ešte dňa 2. mája 2000 Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky a ešte v ten istý deň došlo k tomu, že riaditeľ trestného odboru Generálnej prokuratúry Dr. Ivan Segeš vydal pokyn so spätnou platnosťou v tom smere, že si vyhradzuje na rozhodnutia v posudzovanej veci schvaľovaciu povinnosť. Zasiahol skutočne do rozhodovania prokurátora, ktorý v tom čase bol poverený dozorovou činnosťou nad týmto skutkom. Z jeho strany došlo v podstate k zásahu do rozhodovacej právomoci podriadenej prokuratúry. Takže takýto postup zvolil až po tom, čo sa oboznámil so zrušujúcim uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave, teda až vtedy zasiahol, keď videl, že toto rozhodnutie nie je také, aké si predstavuje on, že by malo byť. Následne na to vydal pokyn, aby sa v konaní ďalej proti obvinenému pokračovalo v trestnom stíhaní iba pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) a c) Trestného zákona. Čiže už tu jedno rozhodnutie akceptoval aj on a aj jeho právny názor menil názor vyšetrovateľa.
Myslíme si, že riaditeľ trestného odboru Generálnej prokuratúry pán Segeš v tomto prípade ozaj neadekvátnym spôsobom zasiahol do rozhodovacej činnosti podriadenej prokuratúry, pretože - dá sa povedať - prinútil vyšetrovateľa, resp. dozorujúceho prokurátora prakticky od veci odstúpiť. Ak si chcel vyhradiť svoju rozhodovaciu právomoc, tak si myslíme, že to mal urobiť skôr. Ak by v tom čase dozorujúcemu prokurátorovi bolo umožnené doručiť predmetné uznesenie procesným stranám, mohol zvoliť postup podľa § 266 a nasledovne podľa Trestného poriadku. Ide o konanie v sťažnosti pre porušenie zákona, pretože takýmto postupom došlo skutočne k situácii, že obvinený nemal ani možnosť a právo podať opravný prostriedok.
Pani poslankyne, páni poslanci, 20. apríla 2000 bola vykonaná v Trenčianskych Tepliciach akcia predvedenia pána Mečiara z domu na Bugárovej ulici na výsluch k vyšetrovateľke 20. apríla 2000. A bola pod priamym velením veliteľa zákroku pána plukovníka Blahovca. V správe nikde nie je uvedené, že uvedený pracovník polície sa dostavil na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Trenčianskych Tepliciach v ranných hodinách asi o 7.00 hodine v sprievode pána generála Ivora. Nie je vôbec jasné, že tam táto osoba robila takéto úlohy, vydávala, či tam konala ako vyšetrovateľ, v akom procesnom postavení tam pán generál Ivor vystupoval a podobne. Z výsluchu vedúceho pracovníka OO PZ v Trenčianskych Tepliciach vyplynulo, že generál Ivor žiadal o zabezpečenie súčinnosti pri policajnom zásahu. Nie je však taktiež zrejmé, prečo tam nebol vyšetrovateľ, ktorý vec pôvodne v prípravnom konaní realizoval.
Samotný akt predvedenia bol vopred naplánovaný a mal označenie Šaman. Realizácia predvedenia nebola vôbec dopredu dobre premyslená, to musíme povedať a konštatovať, hlavne nebolo potrebné, aby bol pán Mečiar predvádzaný takým spôsobom, ako sa stalo, na výsluch do Bratislavy. Nebol pripravený ani výsluch z formálnoprávnej stránky, keď vyšetrovateľka, keďže obvinený odmietol prevziať uznesenie o jeho trestnom stíhaní, mu toto do protokolu o jeho výsluchu nevyhlásila.
Obvinený sa teda o predmete trestného stíhania voči jeho osobe vlastne vôbec pri výsluchu nedozvedel. Vyšetrovateľka vo výsluchu iba konštatovala, že si jej rozhodnutie iba odmietol prevziať, čo však z procesného hľadiska, pán generálny prokurátor, myslím si, zakladá iba právnu skutočnosť jeho doručenia. A čo je dôležité, nepoučila obvineného o opravnom prostriedku voči takto doručovanému alebo nedoručovanému uzneseniu. Je to závažná chyba, je to vec, bez ktorej je priebeh takéhoto trestného konania absolútne protiprávny a je postavený proti občianskym právam.
Pani poslankyne, páni poslanci, v správe nám pán generálny prokurátor predkladá aj jednotlivé ustanovenia, na základe ktorých bolo rozhodované alebo malo byť rozhodované. V tomto prehľade hovorí, že na základe § 83 ods. 1 písm. c) vyšetrovateľ alebo policajný orgán môžu vstúpiť do obydlia iných priestorov alebo na pozemok len vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia osôb, alebo na ochranu iných práv a slobôd, alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku, najmä ak ide o obydlie alebo iné priestory, alebo pozemok osoby pristihnutej pri trestnom čine.
Neviem, čo z tohto obsahu § 83c Trestného poriadku, pán generálny prokurátor, bolo naplnené. Myslím si, že nie ani § 90 ods. 1. A dokonca si myslím, že ustanovenie tohto § 83c ods. 1 nie je v zmysle ustanovení príslušných ústavných článkov k takejto činnosti.
§ 90 ods. 1 hovorí, že ak sa neustanoví obvinený, ktorý bol riadne predvolaný na výsluch, bez dostatočného ospravedlnenia, možno ho predviesť. Na to a na iné následky neustanovenia sa musí byť predvolaný upozornený. To je § 66. Čiže, pán generálny prokurátor, zdôrazňujem slová "bol riadne predvolaný". Je jasné, že riadne predvolaný obvinený pán Mečiar nebol. Aj ods. 2 hovorí, že obvinený môže byť predvolaný iba bez predchádzajúceho predvolania, ak je to nevyhnutné na úspešné vykonanie trestného konania, najmä keď sa skrýva alebo nemá stále bydlisko. Opäť sa tu pýtam, kde sa skrýval a či ste ozaj nemali vedomosti o tom, že má stále bydlisko. Myslím si, že je to jednoznačné, že ste o tomto museli vedieť.
V § 29 ods. 1 sa takisto hovorí, že ak je dôvodná obava, že je ohrozený život alebo vážne ohrozenie zdravia osoby, alebo ak hrozí závažná škoda na majetku a vec neznesie odklad, alebo ak sa v byte alebo v inom uzatvorenom priestore združuje páchateľ závažného úmyselného trestného činu a nerešpektuje výzvy polície na jeho opustenie, policajt je oprávnený otvoriť byt, vstúpiť doň a vykonať opatrenia na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva. Páchateľ závažného úmyselného trestného činu, zdôrazňujem. Ak ste ozaj presvedčený, že Mečiar v tom čase bol páchateľom závažného trestného činu a že jeho predvedenie a výsluch nezniesli odklad, tak si myslím, že budete nám musieť vysvetliť, prečo si myslíte, že bolo naplnenie § 29 ods. 1.
Pán generálny prokurátor, § 30 hovorí aj o niečom, čo je oprávnený v súvislosti so zaisťovaním policajt: pri zaisťovaní bezpečnosti osôb a ochrany majetku, najmä pri likvidácii nástražných výbušných systémov, pri likvidácii nálezu munície alebo v rámci boja proti terorizmu použiť výbušniny a výbušné predmety. Ktoré z týchto ustanovení je naplnené v tom prípade, keď sa v Trenčianskych Tepliciach v penzióne Elektra pod dvere položila výbušnina a nálož, ktorá demolovala časť domu?
Mohol by som ďalej prejsť na všetky ustanovenia, na ktoré upozorňuje aj pán generálny prokurátor, a všade by som hľadal dôvod, ale ťažko by som ho našiel, že boli naplnené ustanovenia toho-ktorého paragrafu.
Pani poslankyne, páni poslanci, v tomto prípade si myslím a svedčia o tom všetky okolnosti, o ktorých som tu hovoril a ešte budem hovoriť, že išlo ozaj o jeden skutok, o ktorom hovorí pán predseda vlády Dzurinda v správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1999, ktorú sme prerokúvali aj tu v Národnej rade, kde v šiestej časti - priority zamerania činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru v roku 2000 a spôsoby ich realizácie - hovorí, že je potrebné urýchlene ukončiť tie trestné činy, ktoré sú politicky motivované.
Myslím si, že asi tento skutok z pohľadu pána ministra vnútra, ktorý predkladal túto, resp. poskytol túto správu predsedovi vlády, aby ju predložil v Národnej rade, je ozaj jedna z káuz, ktorá potrebuje ukončenie, s politickým pozadím z minulých rokov, pretože tak konkrétne znie táto citácia zo správy o bezpečnosti v Slovenskej republike.
Čo je veľmi závažné a na čo by som chcel upozorniť, pani poslankyne, páni poslanci aj pán generálny prokurátor, to je, že z uvedených skutočností - v záveroch, vy hovoríte v tej piatej časti, v ktorej konštatuje generálny prokurátor -, sú vyvodené, myslíme si, nesprávne závery.
Na odôvodnenosť takéhoto bezprecedentného zákroku voči najvyššiemu predstaviteľovi politickej opozície predsa nie je možné, ale to ani nie voči občanovi Slovenskej republiky konštatovať v správe generálneho prokurátora, že bolo vznesené obvinenie pre už citované trestné činy, ktoré formálne patria do kategórie obzvlášť závažných úmyselných trestných činov.
Pani poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že aj vy a poslucháči právnických fakúlt už nižších ročníkov vedia, že okrem formálnych náležitostí je potrebné aj materiálne naplnenie, áno, materiálne naplnenie každej skutkovej podstaty trestných činov. Formálne naplnenie by bolo prakticky len na ľubovôli policajtov, policajných orgánov, ktoré by bez akejkoľvek kontroly proti komukoľvek a v akejkoľvek situácii mohli vzniesť obvinenie pre obzvlášť závažný úmyselný trestný čin a potom voči tejto osobe použiť primerané donucovacie prostriedky.
Pani poslankyne, tento pohľad je veľmi závažný aj z titulu budúceho prijímania novely ústavy, ktorú máme predloženú v parlamente a ktorú by sme na budúci rok mali prijať, a to najmä časti, kde sa hovorí o imunite poslancov. Odložiť, ak sa dopustí poslanec trestného činu, jeho stíhanie o štyri roky, teda po skončení mandátu je z tohto pohľadu veľmi nebezpečné, pretože ak orgány polície budú chcieť, tak skutok, ktorý, samozrejme, potom bude kvalifikovaný inak, označia za taký nebezpečný trestný čin a poslanca budú držať štyri roky v parlamente, ako sa hovorí, na uzde.
Rovnako sa dá považovať, keď generálny prokurátor napriek tomu, že prebieha ešte vyšetrovanie v takejto správe, pre najvyšší zákonodarný orgán konštatuje, že nie sú pochybnosti o tom, že odmeňovanie sa uskutočnilo bez zákonného podkladu, rozumej vyplácanie odmien členov vlády.
Konštatovanie, či sa vyplácali odmeny bez zákonného podkladu alebo na základe zákonných podkladov, predsa nebolo zistené. A nebolo o tom rozhodnuté. Ani vyšetrovateľ dokonca v tom čase ešte nevedel, či tie podklady sú ozaj také. Najväčšou chybou, a to sa týka aj týchto ustanovení, pokiaľ ide o formálne naplnenie aj vecné naplnenie, je, že vyšetrovateľ neskúmal tzv. prejudiciálne otázky, to znamená, či konanie, ktoré mal naplniť predseda Mečiar, nebolo vo vzťahu k iným právnym normám, napríklad Zákonníku práce, a teda mimo trestného konania. S týmto sa vyšetrovateľ vôbec nevysporiadal. Vôbec.
Chcem, pani poslankyne a páni poslanci aj pán generálny prokurátor, aby to nevyzeralo, že my sme si v opozícii teraz povedali, že budeme za každú cenu brániť nášho predsedu. My chceme upozorniť na tie nedostatky, ktoré nie sú nedostatkami, ktorým by sa mohol v budúcnosti vyhnúť občan Slovenskej republiky.
Chcem upozorniť, že takýto názor, aký máme my, mal aj prokurátor krajskej prokuratúry. Dovolím si v tomto prípade zacitovať a prečítať niektoré úvahy generálneho prokurátora, ktoré dal do uznesenia v Bratislave ešte 2. mája 2000. Je to uznesenie, v ktorom prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave v trestnej veci pána Mečiara podľa § 158 a tak ďalej, nebudem to všetko čítať - citované písmená a odseky -, Trestného zákona rozhodol takto: Podľa § 174 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku zrušujem, zrušujem uznesenie vyšetrovateľa odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré bolo vydané dňa 18. apríla 2000 pod spisovou značkou a tak ďalej, na základe ktorého bolo vznesené obvinenie podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku Vladimírovi Mečiarovi, pretože je nezákonné a nepodstatné.
Vyšetrovateľ odôvodňuje svoje rozhodnutie asi takto: V rámci výkonu dozoru prokurátora nad zachovaním zákonnosti v prípravnom konaní podľa § 174 ods. 1, 2 Trestného poriadku preskúmal listinné materiály a výsluchy osôb, ktoré boli vykonané do začiatku vydania rozhodnutia o trestnom stíhaní Vladimíra Mečiara. Po preskúmaní vyšetrovacieho spisu, vyhodnotení dovtedy zadovážených dôkazov dospel k záveru, že vznesenie obvinenia nezodpovedá dôkazom, ktoré boli zistené v trestnom konaní. Ich vyhodnotenie nedávalo právny základ na postup na vznesenie obvinenia menovanému, a to z nasledujúcich dôvodov. Spomína prakticky tie dôvody, o ktorých som ja hovoril na začiatku. Je tu najmä odkaz na § 163 ods. 1 Trestného poriadku. Ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, vydá vyšetrovateľ bez meškania uznesenie o vznesení obvinenia, že sa táto osoba stíha ako obvinený. Obvinenému sa uznesenie oznámi do troch dní, najneskôr však na začiatku jeho prvého výsluchu. Správne tu konštatuje, že k takejto skutočnosti nedošlo.
K začatiu trestného stíhania podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku došlo ešte 4. apríla 2000. Vyšetrovateľ vychádzal z listinných materiálov, tak ako som spomínal ja. Spomína tu všetky tie skutočnosti, ktoré som spomínal ja, a konštatuje, že nebol vykonaný žiadny ďalší úkon takého charakteru, ktorý by mal poskytnúť vyšetrovateľovi iný obraz o dôkaznej situácii, než ten, ktorý mu bol už známy v čase začatia trestného stíhania zo 4. apríla. S poukazom na uvedené výpovede svedkov ich obsahová a dôkazová hodnota v žiadnom prípade nemohla mať opodstatnenosť na postup smerujúci k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku. Čiže záver má, že vznesené obvinenie osobe Vladimíra Mečiara je potrebné vyhodnotiť ako predčasné.
Treba uviesť, že i napriek tomu, že problematiku odmien členov vlády neupravuje zákon, upravuje ju predmetné uznesenie Predsedníctva vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého sa prakticky počas celej lehoty jeho platnosti postupuje až doteraz, keďže nebolo žiadnym spôsobom upravované alebo zmenené. Pri hmotnoprávnom posudzovaní nároku na udeľovanie odmien členov vlády poukazuje na to, že treba nesporne uviesť, že i napriek tomu, že zákon na tieto okolnosti nepamätá, možno vychádzať z iných právnych predpisov, zo Zákonníka práce, § 13 a § 23 písm. f) zákona číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch, § 10 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky o platných pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch.
Pani poslankyne, páni poslanci, tu skutočne dochádza k situácii, keď vyšetrovateľ popiera tú skutočnosť, že vláda a predsedníctvo vlády tam, kde nie je pokrytá časť určitej udalosti zákonom, môže vydať svoje rozhodnutie na to, aby mohla vo veci rozhodnúť. Samozrejme, takéto rozhodnutie nesmie smerovať proti žiadnemu zákonu. Toto rozhodnutie predsedníctva vlády, toto uznesenie nesmerovalo proti žiadnej právnej norme.
Pri udeľovaní odmien členom vlády, ktorým predsedal Mečiar, predseda vlády vychádzal z uznesenia takéhoto Predsedníctva vlády Slovenskej republiky, ktoré mu dávalo oprávnenie poskytnúť jednotlivým členom vlády za úspešné hospodárske a mimoriadne pracovné výsledky polročné odmeny vo výške do 50 % ich základného funkčného platu.
Musím konštatovať, že tu v žiadnom prípade nebol porušený žiaden zákon. Predseda nerozhodol o udelení odmien len výlučne z vlastnej iniciatívy a bez nejakej subjektívnej vedomosti, že by na to nemal žiadny právny podklad. Nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by obvinený Mečiar v tomto prípade vyvíjal takú iniciatívu, aby úmyselne a vedome porušoval alebo nerešpektoval zákon. Tento skutok, za ktorý ho vyšetrovateľ žaluje, potrebuje skutočne vedomý úmysel. Nemôže tu ísť o nedbalosť. A v tomto prípade o také niečo nešlo.
V dokumentoch, ktoré sa v spise nachádzajú, že odmeny boli vyplatené zo mzdových prostriedkov rozpočtovej kapitoly príslušného ministerstva, sa uvádza, že odmeňovanie členov vlády upravuje zákon číslo 120/1993 Z. z. A z tohto uvedeného zákona podľa názoru kontrolných skupín je zrejmé, že podľa § 12, § 13 a § 14 citovaného zákona platové pomery členov vlády pozostávajú z platu vo výške 1,5-násobku platu poslanca a ďalej z paušálnej náhrady, ktorej výšku určí vláda Slovenskej republiky. Mohol by som hovoriť k tomuto ďalej, ale viem, že do diskusie, do rozpravy je prihlásený aj môj kolega Tkáč, ktorý o tomto určite povie dôkladnejšie.
Ale ak by som hovoril o rôznych odvetviach a aplikáciách, pri aplikácii ustanovení zákonov v praxi ešte nie je dané, že porušenie zákona, resp. jeho zlý výklad alebo aplikácia hneď jednoznačne zakladá pri posudzovaní takéhoto porušenia z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu niektorého z ustanovení osobitnej časti Trestného zákona.
Myslím si, pán generálny prokurátor, že teda treba obzvlášť dôsledne vyhodnocovať u páchateľov takéhoto trestného činu jeho formálne znaky podľa § 3 - a že budete na to vyšetrovateľov upozorňovať -, ako aj materiálny znak trestného činu, ktorý je daný stupňom spoločenskej nebezpečnosti, trestnej nebezpečnosti. A už ani nehovorím o zákonných podmienkach zavinenia podľa § 4 písm. a) Trestného zákona.
Prokurátor konštatuje v tom svojom uznesení, že v postupe obvineného JUDr. Vladimíra Mečiara doteraz vykonaným preverovaním a prípravným konaním nezistil z jeho strany konanie úmyselného charakteru z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu. Zo subjektívneho hľadiska predseda Mečiar mal záujem na finančnom ohodnotení podriadených, pretože príslušný zákon mu takúto možnosť umožňoval a mohol na základe takéhoto konania odmeny udeliť.
Chcel by som ešte povedať, že i keď predovšetkým má byť nariadenie vlády spomenutými predpismi, nie je vylúčená ozaj, ako som povedal, ani iná forma rozhodnutia vlády. Teda môže ním byť aj uznesenie vlády, ako som povedal na začiatku. Toto spochybňuje vyšetrovateľ bez toho, aby právne zdôvodnil, prečo uznesenie vlády nemôže byť tým rozhodnutím, na základe ktorého vláda konala.
Pán generálny prokurátor, chcel by som ešte upozorniť aj na to, že pokiaľ ide o trestný čin, tak ako ho uvádza vyšetrovateľka, porušenie právomoci verejného činiteľa, pri vyplácaní odmien si nemyslím, že ide o kvalifikovanie toho, kto vypláca, teda v tomto prípade predsedu vlády, že to vypláca z funkcie verejného činiteľa. Takéto rozhodnutie, ja som už minule hovoril, ktoré o tom hovorí a vysvetľuje pozíciu postavenia verejného činiteľa, vydala aj Generálna prokuratúra v Bratislave 22. apríla 1991 s podpisom terajšieho riaditeľa odboru pána Ivana Segeša. Nebudem ho citovať, bude dobré, keď si ho nájdete a sám ho prečítate.
Chcel by som sa vrátiť teraz ešte k tomu zákroku, k zákroku, ktorým sa príslušníci Policajného zboru dostali do obydlia obvineného pána Mečiara. Vaše vyjadrenia smerovali k tomu, že tento zákrok bol v zmysle právnych noriem, že tento zákrok bol v zmysle zákonov. Nuž musel by som tu citovať niektoré ustanovenia, a to najmä § 66, pokiaľ ide o policajný zákon. Ak pre zakročujúcich policajtov pod jednotným velením rozhoduje o použití donucovacích prostriedkov za podmienok uvedených v tomto zákone veliteľ zakročujúcej jednotky, o použití donucovacích prostriedkov môže na mieste zákroku rozhodnúť aj nadriadený tohto veliteľa. Rozhodnutie veliteľa zakročujúcej jednotky alebo jeho nadriadeného o použití donucovacích prostriedkov musí byť uchované na zvukovom alebo písomnom zázname. Vo vašej správe sa vôbec o tom nehovorí, či ste takýto záznam vôbec videli, či bol takýto záznam a akým spôsobom, akou formou boli dané tieto rozkazy tohto zakročujúceho policajta alebo veliteľa tejto skupiny.
V § 67 sa hovorí, že policajt v službe osobitného určenia vykonáva služobné zákroky proti teroristom, únoscom osôb a dopravných prostriedkov, nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti a páchateľom úmyselných, obzvlášť závažných trestných činov. V tomto prípade nešlo o žiaden takýto trestný čin, ale, samozrejme, ako som na začiatku povedal, došlo tu k vyhodnoteniu skutkovej podstaty vyšetrovateľkou, o ktorej zapochyboval aj prokurátor. A prokurátor sa vyslovil, že takéto rozhodnutie vyšetrovateľka nemala na základe čoho urobiť, čiže jednoznačne účelovo porušila zákon. Mohol by som citovať ďalšie ustanovenia, o ktorých aj vy hovoríte v svojej správe vyšetrovateľa, ustanovenia zákona, ale myslím si, že nie je to teraz potrebné, pretože moji kolegovia budú hovoriť konkrétnejšie.
Chcel by som však upozorniť ešte na jednu vec. Pán prokurátor, vo vašej správe sa vôbec nehovorí, akým spôsobom, dokedy a za akých okolností chcete vyhodnotiť tento zákrok. Vo vašej správe sa hovorí, že musíte počkať na znalecký posudok, pokiaľ ide o zdôvodnenie primeranosti tohto konania. Znalecký posudok bol vypracovaný alebo doručený prokuratúre, myslím si, 28. augusta. Od tohto termínu nikto o obsahu tohto znaleckého posudku nevedel, ani Národná rada, resp. predseda na základe svojej žiadosti a vášho upozornenia v správe, že nás budete informovať, ste nám nepovedali obsah tohto znaleckého posudku. Môžem hádať asi prečo. Obsah tohto znaleckého posudku hovorí jednoznačne o nepotrebnosti, to hovorím z vecného hľadiska, nie z právneho hľadiska, o nepotrebnosti takéhoto zákroku vojsť do obydlia prostredníctvom nálože. Hovorí jednoznačne o tom, že priestor, cez ktorý vyšetrovateľ, resp. policajti do domu vnikli, chránilo sklo na vstupných dverách, ktoré sa dalo rozbiť tvrdším predmetom. A takto mohli vniknúť do budovy.
Chcel by som vás poprosiť, pán generálny prokurátor, aby ste nám povedali, či máte tento znalecký posudok a aké budú vaše závery vyvodené z obsahu tohto znaleckého posudku, pretože mne jednoznačne vychádza, že ste sa dostali do pozície, keď sa budete musieť postaviť otvorene k týmto skutkom, o ktorých som tu hovoril, a budete musieť skúmať, či nedošlo zásahom policajtov k trestnému činu všeobecného ohrozenia podľa § 179. Tento paragraf hovorí, že kto úmyselne vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo povodeň, alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny alebo iných podobne nebezpečných látok, alebo síl alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania - zákon tu má na mysli všeobecné nebezpečenstvo -, alebo kto všeobecne zvýši nebezpečenstvo, alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie, potresce sa odňatím slobody na 3 až 8 rokov. Myslím si, že tu došlo k naplneniu tejto skutkovej podstaty, a čo je ešte závažnejšie, že si myslím, že sa to bude vzťahovať na týchto ľudí, to znamená aj na príslušníkov polície, podľa ods. 2, ktorý hovorí, že odňatím slobody na 8 až 15 rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v ods. 1 ako člen organizovanej skupiny.
Tu išlo o organizovanú skupinu, pán generálny prokurátor, pod vedením ministra spravodlivosti, riaditeľa odboru vyšetrovania aj jednotlivých príslušných veliteľov tejto skupiny. Čiže toto, čo mňa v tomto čase zaujíma, je otázka, či Generálna prokuratúra bude skúmať tieto skutočnosti.
Chcel by som sa ešte vrátiť aj k tomu, že v správe hovoríte, že ste ako prokuratúra nemohli ako dozorový orgán vo veci zasiahnuť. Myslím si, že nie je to celkom tak. Vy sám hovoríte v správe, ktorú ste do Národnej rady predložili, že prokuratúra ako orgán ochrany práva nesie v rozsahu zákonom stanoveného dozoru zodpovednosť za nezaujatý, poctivý a spravodlivý priebeh prípravného trestného konania. No ak v tomto prípade išlo o nezaujatý, poctivý a spravodlivý priebeh prípravného trestného konania, tak potom je už s demokraciou v tejto republike koniec.
Hovoríte tiež, že prokuratúra musí dbať o zákonný postup spočívajúci v objektívnosti a pravdivosti objasňovania skutku zo všetkých jeho stránok, v prospech či v neprospech páchateľa, o nezaujaté posudzovanie konfliktov a o zákonnosť, správnosť a dôvodnosť meritórneho rozhodnutia, ktorým sa končí prípravné konanie. V konečnom dôsledku musí prokuratúra dbať aj o to, aby stíhanie bolo aj efektívne. S tým súhlasím, teda aby sa neviedlo nedôvodné stíhanie a aby boli zadovážené také dôkazy, z ktorých bez pochybností vyplýva skutočný stav vecí a ktoré umožnia spravodlivé rozhodnutie o vine a treste.
Pán generálny prokurátor, myslím si a nepresvedčila ma o tom ani vaša správa, že k naplneniu tohto poslania prokuratúry, o ktorej sám hovoríte, v tomto prípade nedošlo. Mohol by som ešte hovoriť o niektorých skutočnostiach, kde si skutočne myslím, že dozor prokuratúry mal byť intenzívnejší, mal byť jednoznačný, ale vzhľadom na krátkosť času si myslím, že na hodnotenie vašej správy to dneska z mojej strany stačí, ale prosil by som vás ešte raz, keby ste nás oboznámili s týmto znaleckým posudkom, ktorý som tu spomínal, a či vaše kroky alebo kroky prokuratúry budú ozaj také objektívne, že budú sledovať zákrok aj v zmysle ustanovení Trestného zákona vo vzťahu k tým, ktorí takto priblížili Slovenskú republiku k Balkánu, ako to hovorila rakúska tlač.
Ďakujem.