Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásil pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Tóthová, páni poslanci Kačic a Sitek.
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, prekvapilo ma vaše citovanie zo spisového materiálu zo súdu z Prahy, v ktorom ste čítali, že popri súdenom doktorovi Dlhopolčekovi tam figurovali aj ďalšie osoby, povedali ste, že tí, ktorí figurovali popri pánu Dlhopolčekovi, odišli na Slovensko, a teda boli nedostihnuteľní či nestíhateľní. Ja si neviem vysvetliť túto vašu citáciu, pretože akoby ste chceli podsunúť alebo naznačiť médiám či verejnosti, že hádam tieto osoby, nebodaj, tiež páchali niečo zlé. Neviem si vysvetliť váš komentár, keď ste povedali, že veď predsa pán Polka, ktorý tiež figuroval v tomto popri doktorovi Dlhopolčekovi, napriek tomu robí naďalej sudcu bez akejkoľvek ujmy.
Pán minister, ste minister spravodlivosti, ak neboli veci došetrené alebo ak bolo nejaké podozrenie, vy ste sa mali zasadiť ako prvý, aby takéto nejaké dohady neboli. Nič ste nepodnikli v tomto smere. Prečo teraz znevažujete svojich kolegov a chcete vnášať nejaké podozrenia na kolegov, ktorým nič nebolo dokázané. Preto si myslím, že by ste sa nemali znižovať na rétoriku bulvárneho časopisu, ale mali by ste pracovať s overenými faktmi.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila napriek tomu, že budem hovoriť za klub, pán minister, k vášmu majstrovskému zavádzaniu v otázke, ktorú ste spomínali, že bola na Ústavnom súde. V rámci tohto zavádzania ste preukázali, že ako právnik nerozlišujete medzi uznesením Ústavného súdu a rozhodnutím Ústavného súdu. To, čo bolo vydané, bolo procesné uznesenie, v ktorom sa neriešilo meritum veci, ale Ústavný súd len uviedol, že veci neriešil preto, že nedáva výklad zákonov. Je to veľmi podivný dôvod, pretože my sme jednoznačne žiadali výklad článku ústavy.
Ďalej ako exministerka spravodlivosti vám tu otvorene chcem povedať, že taká rozháranosť v súdnictve ako za vášho pôsobenia ešte od vzniku Slovenskej republiky nebola. Namiesto vytvárania podmienok na plynulý a rýchly chod súdnictva vy vytvárate chaos a konflikty. Tu ste sa hrali s pochybnými číslami členstva v jednotlivých stavovských organizáciách, ale že nespokojnosť sudcov s vaším riadením rezortu už prerástla do zahraničia s viac ako 450 podpismi sudcov, ste vôbec ignorovali, a chcem vás upozorniť, že ide o takú citlivú otázku nespokojnosti, ako je volanie po sudcovskej nezávislosti. Veď to je hrozné, keď sudcovia Slovenskej republiky žiadajú medzinárodné organizácie, aby boli zastavené zásahy, aby sa zamedzili...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kačic.
Poslanec P. Kačic:
Vážený pán podpredseda,
dámy, páni,
očakával som, že pán minister vo svojom vystúpení bude hovoriť o svojich pozitívach, čo robil doteraz, o perspektívach a o tom, že ako by to malo byť v dnešnej demokracii v Slovenskej republike. Asi nie celkom presne počúval zdôvodnenia pána poslanca Cupera, v čom ho kritizoval.
Ja len tak jednou vetou. Ak dovolíte, boli ste hlavne kritizovaný za prieťahy v súdnych konaniach a celkovo za nedostatočne aktívny prístup v rekodifikácii základných kódexov trestnoobčianskeho obchodného práva. Vaše vstupovanie do personálnych záležitostí súdov a hlavne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde chcete urobiť pravdepodobne z pána Rohárika predsedu Najvyššieho súdu na svoj obraz, je trošku drzé v demokracii ako takej. Dnes zhodou okolností vo výbore pre verejnú správu sme mali aj správu o komplexnom programe boja so zločinnosťou, kde bol spravodajca pán poslanec Vavrík, ktorý pri konštatácii to končil tým, že fakt asi vedením vašej osoby vášho rezortu sú nedostatočné výsledky v boji so zločinnosťou a celkové výsledky sú také, aké sú.
Ak hovoríte, pán minister, o tom, že ak sa po druhýkrát opakuje história a že je to určitá komédia, tak sa treba pozrieť lepšie do vášho verejnospoločenského života, hlavne vašej politickej pozície, do vašej pozície v politickej strane, vidíte, že dokonca aj pán minister vnútra už odišiel z vašej politickej strany a vy dokonca nekandidujete za predsedu. Ak nepriamo obviňujete pána Dlhopolčeka, pána Polku, ja tie osoby absolútne nepoznám, ale zdá sa mi, že je to to isté, ako prednedávnom pán minister Pittner tvrdil, že dcéra Ivana Lexu je držaná rukou ruskej mafie, až po vystúpení tento týždeň v Markíze pána starého Lexu, pán Pittner zrejme asi ste pocítili, lebo máte asi podobnú dcéru, že...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda P. Hrušovský:
Pán poslanec Sitek.
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem za slovo.
Pán minister, ja som pozorne počúval vaše argumenty v súvislosti s odvolaním alebo s návrhom na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu a vám ako právnikovi odporúčam, aby ste si naštudovali Ústavu Slovenskej republiky a rokovací poriadok a odporúčam to aj prezidentovi Rohárikovi a viceprezidentovi Jačekovi. Jeden z dôvodov dávate to, že pán predseda Najvyššieho súdu chcel väčšie právomoci. Predseda Najvyššieho súdu nemá zákonodarnú iniciatívu a predkladali to poslanci Národnej rady, podpredseda parlamentu za Stranu občianskeho porozumenia, poslanec za SDK a poslanec za SDĽ, za SNS a za HZDS. Čiže, keď argumentujete, argumentujte vecne a nevymýšľajte si.
Je tragédia, keď vláda a minister spravodlivosti reagujú na tlačovú konferenciu Demokratickej strany, neviem, či tu taká strana existuje, lebo taká nekandidovala ani neexistuje v parlamente, ktorá iniciovala návrh na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu. Čiže stotožňujem sa s navrhovateľom a spravodajcom, ktorí povedali, že to je politická kauza.
A teraz argumentácia Združenie sudcov Slovenska. Pán Rohárik a pán Jaček zastupujú sami seba. Uznesenie Združenia sudcov Slovenska pri Krajskom súde v Košiciach, sekčnej rady, kde má najviac členov, je takéto: Nesúhlasí s postupom prezidenta a viceprezidenta Združenia sudcov Slovenska v súvislosti s ich vyjadreniami na tlačovej konferencii dňa 4. 9. 2000, kde prezentovali svoje osobné názory, zvýrazňujem osobné názory ako názory celej členskej základne v súvislosti s odvolaním predsedu Najvyššieho súdu doktora Harabina bez zistenia názoru členskej základne. Ukladá podpredsedovi Združenia sudcov Slovenska doktorovi Lackovi navrhnúť nehlasovať o vyslovení súhlasu s postupom prezidenta a viceprezidenta ohľadom vyjadrení sa k odvolaniu predsedu Najvyššieho súdu predtým, než by sa zvolali sekcie Združenia sudcov Slovenska, kde by sa táto otázka prerokovala. V prípade nesúhlasu so zisťovaním názoru členskej základne na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu informovať o tom masmédiá.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper sa ešte prihlásil.
Poslanec J. Cuper:
Nech mi bude odpustené, chcem reagovať na pána poslanca Brňáka, tá informácia vás iste bude zaujímať a myslím si aj novinársku obec. Pokiaľ pán poslanec Brňák hovoril o zaangažovanosti niektorých vysokých úradníkov ministerstva spravodlivosti v kauze reprivatizácie, ale nazvime to gagsterskou reprivatizáciou na spôsob a la Jurovatý, Kúpeľov Sliač a v tej súvislosti s vašimi častými obvineniami na našu adresu, že sme vytunelovali Fond národného majetku, tak vám chcem uviesť veľmi zaujímavú informáciu. Doteraz Fond národného majetku vyplatil pánu Jurovatému a ďalším advokátom za expertízne práce a práce súvisiace s reprivatizáciami a ďalšími privatizačnými postupmi 300 miliónov Sk. Počujete dobre, 300 miliónov. A na referendum treba 200 a, samozrejme, pani Schmögnerová vykrikuje, že koľké peniaze minieme. Z toho pán minister spravodlivosti váš osobný kamarát, dobrý, pán Ernest Valko skonzumoval 49 miliónov. Má sa za čo voziť aj kúpiť si Mercedes, aj keď mu už jeden ukradli. 49 miliónov jeden právny zástupca. Koľko ich skonzumuje ešte pán Jurovatý za reprivatizačnú kauzu Kúpeľov Sliač, za nehorázne gangsterské spôsoby, ktoré si osvojil počas vyrubovania dverí, lebo on ich naozaj vyruboval aj pred televíznymi kamerami na rozdiel od pána Štefanka, to sa ešte len uvidí.
Ale vážení páni, ak sa tejto rabovačke Fondu národného majetku...
(Porucha mikrofónu.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ste zapnutý, pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
Ak sa nezabráni tomuto spôsobu tunelovania Fondu národného majetku, tak naozaj nebude v ňom pomaly ani koruny, pretože pán Jurovatý je chlapík hlavatý, on stihne ešte so sekerou vyrúbať niekoľko kúpeľných domov, ak sa mu v tom nebude brániť, pán minister, a ak bude pán Lipšic chodiť ovplyvňovať registrové súdy.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Podľa poradia vyžrebovaných overovateľmi ako prvý v rozprave vystúpi nezávislý poslanec pán poslanec Fico.
Pán poslanec, máte slovo.
(Hlas z pléna.)
Pánu poslancovi Cuperovi nešiel čas, keď vystupoval, ani pánu poslancovi Brňákovi.
Nech sa páči.
Poslanec R. Fico:
Pán predsedajúci,
rád by som vedel, aký mám čas na diskusiu, pretože nezávislí majú 14 minút...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
4 minúty 50 sekúnd.
Poslanec R. Fico:
Je 14 minút pre nezávislých poslancov a okrem mňa sa neprihlásil nikto iný, takže podľa výkladu rokovacieho poriadku by som mal mať 14 minút k dispozícii.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vám patrí pán poslanec jedna tretina zo 14 minút, pretože ten čas je rozrátaný na toľko poslancov, koľko je nezávislých poslancov v parlamente.
Pán poslanec Fico, máte slovo, nech sa páči.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem pekne.
Vážené dámy a páni,
pokúsim sa využiť maximálne 4 minúty aj 50 sekúnd a začal by som asi tým, že vstup pána ministra spravodlivosti do slovenskej politiky a do slovenskej vlády v roku 1998 bol naozaj impozantný, ale typický pre slovenskú politiku. Pamätám si na stretnutie s pánom Dzurindom, ktorý vtedy vyhlásil, že slovenská vláda nemôže byť bez pána Čarnogurského, pretože by pán Dzurinda neudržal pohromade poslanecký klub SDK. Hovorilo sa, že by ste mali byť ministrom obrany, ministrom spravodlivosti, ministrom, to je jedno, len aby ste boli nejakým ministrom tejto vlády. Je to typické, že do vlády sme nominovali ľudí nie podľa toho, či na to majú alebo nemajú, ale len preto, len preto, aby sa udržal nejaký poslanecký klub pohromade. Štrnásť rokov, pán minister spravodlivosti to asi ani nevie, pôsobím v rezorte spravodlivosti a môžem konštatovať, že po dvoch rokoch pôsobenia alebo po dvoch rokoch vášho pôsobenia na ministerstve spravodlivosti ste najväčšia škodná v revíre Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky za posledných 14 rokov. (Potlesk.)
A použijúc vašu rétoriku, budeme sa pán minister modliť, aby ste nenarobili ešte viac škôd, kým vás odvoláme alebo kým neodstúpite, alebo kým definitívne neodídete na politický dôchodok. Zaskveli ste sa viacerými činmi a slovami. Napríklad neúprosným bojom s prostitúciou a právnymi návrhmi, ako s prostitúciou bojovať. Veľmi kvalifikovane a podľa všetkých právnikov správne vaše návrhy posúdila jedna prostitútka z Krížnej v Rádiu Twist, keď povedala, že ide o totálnu hlúposť a ja sa s ňou absolútne stotožňujem. Všetci pozorne, všetci pozorne sledujeme váš farizejský veľkolepý súboj s homosexuálmi, ktorí dnes predstavujú v poradí dôležitosti asi tak miliónty problém v Slovenskej republike. Verejnosť určite vaše snahy v boji proti homosexuálom ocení. A podobných vystúpení, pán minister, nehodných vášho postavenia, by sme našli určite veľmi veľa.
Chcem sa spýtať, urobili ste výrok, že kým budete minister spravodlivosti, tak homosexuáli nebudú mať právne zakotvené registrované partnerstvo. Pán minister, čo ste urobili? Postavili ste takto svoju hlavu na klát, pokiaľ ide o obete trestných činov? Choďte sa pozrieť, ako obete trestných činov sedávajú pred hlavnými pojednávaniami spoločne s páchateľmi. Chcem sa vás spýtať, čo ste urobili pre lepšie vybavenie súdov? Choďte sa pozrieť na bratislavský Okresný súd III, v akom stave sú súdne pojednávačky. Rád by som vám pripomenul, že prvú investíciu, ktorú ste urobili, urobili ste niekoľkomiliónovú investíciu do svojich vlastných priestorov na ministerstve spravodlivosti a tieto priestory nevyžadovali žiadnu investíciu. To boli zbytočne vyhodené milióny korún len preto, aby ste lepšie sedeli na ministerstve spravodlivosti.
Spomeniem vám kauzu Gaulieder. Pán minister, v rozpore so všetkými zásadami medzinárodného práva ste vstúpili do rokovania o uzatvorení zmieru a poza chrbát slovenského agenta ste uzatvorili s pánom Gauliederom zmluvu o milión korún väčšiu, ako pánu Gauliederovi patrilo. Ja tvrdím, že išlo o neoprávnené nakladanie s prostriedkami štátneho rozpočtu. O milión korún viacej ste vyplatili. Pán minister, keď sa tak rád točíte okolo deblokácií, deblokácií slovenského alebo ruského dlhu v Rusku a hľadáte si svoju kopu čierneho uhlia, povedzte mi, aká bola vaša provízia z kauzy Gaulieder? Veľmi by ma naozaj táto odpoveď zaujímala.
Za daných okolností by bolo treba ešte veľa hovoriť o personálnej politike ministra spravodlivosti. Pán minister, vy sa riadite zásadou starého rímskeho cisára, ktorý dal obesiť svojho podriadeného preto, že sa mu snívalo, že spáchal na cisára atentát. A odôvodnenie bolo, že keby na to cez deň nemyslel, tak by ho, tak by sa mu o tom v noci nesnívalo. Takýmto spôsobom vy pristupujete k svojim podriadeným, odvoláte alebo podáte návrh na odvolanie a až potom hľadáte rôznorodé dôvody, aby ste si to odôvodnili.
Nechcem hovoriť o nekvalitnej legislatíve. Mňa úplne zamrazuje, keď počúvam, že podporujete návrh ústavného zákona o zrušení amnestií. To je úplne nehodné ministra spravodlivosti. Mňa zamrazuje, keď hovoríte, že sa zruší trojročná lehota väzby so spätnou účinnosťou v konkrétnej veci. Domnievam sa, že toto naozaj do úst ministra spravodlivosti v žiadnom prípade nepatrí. Reálnosť odvolania v tomto parlamente je úplne nulová. To si treba uvedomiť. Nakoniec svedčí o tom aj účasť členov vlády. Dohodli sa. Urobili politický kšeft vláde a je im úplne jedno, čo tu je alebo nie je povedané. Za daných okolností chcem povedať, že, myslím si, že ani nemá význam tu robiť nejaké veľké hlasovania, ale treba využiť maximálne čas na to, aby sa verejnosť dozvedela, aký minister spravodlivosti bol na Slovensku v rokoch 1998 až v roku 2002. Podľa mňa je hanbou Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Malíková vystúpi ako ďalšia v rozprave.
S faktickou poznámkou ešte predtým vystúpi pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
K vystúpeniu pána poslanca Fica, ale aj k ostatným vystúpeniam, ktoré odzneli predtým, môžem konštatovať len so žiaľom jednu vec, že nie sú priame prenosy v Slovenskej televízii a že vlastne občania nemôžu sledovať tieto veci. Navonok sa potom dostanú len skreslené informácie, a tak vlastne musím povedať, že zbytočne prijímame zákon o informáciách a o tom, že občan má právo byť informovaný pravdivo. Pretože tieto veci, ktoré aj teraz odzneli o neskutočných miliónoch, hovoria o korupcii na tých najvyšších postoch. Načasované články, ktoré idú nie do profesionálnej sféry, ale ktoré zneužívajú deti, myslím si, že budeme môcť použiť aj v zahraničných organizáciách a upozorniť na to, že na politický boj na Slovensku sa využívajú deti a zneužívajú sa na boj proti otcovi.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Malíková, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa A. Malíková:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
pán minister Čarnogurský je dnes odvolávaný po druhýkrát. Skúsme sa bez emócií zamyslieť nad tým prečo. V prvom hlasovaní o jeho odvolaní sa síce udržal vo svojom kresle, ako si všetci pamätáme, ale stoja za povšimnutie dva fakty. Po prvé, pánu ministrovi Čarnogurskému vtedy nevyslovila dôveru, dá sa povedať, ani nadpolovičná väčšina poslancov, to znamená, nepodporili ho ani koaliční partneri, a po druhé Strana demokratickej ľavice a aj iné strany jasne deklarovali nespokojnosť s jeho činnosťou, a tým vlastne ich podpora bola podmienečná.
Trošku ma zarazilo vyjadrenie v tejto súvislosti alebo z toho návratu do minulosti pri prvom odvolávaní predsedu Strany demokratickej ľavice pána Migaša, ktorý povedal, že v koalícii sme sa dohodli, že nebudeme podporovať návrhy na odvolávanie členov vlády zo strany opozície. Je to korektné z hľadiska fungovania vládnej koalície. Chcela by som sa opýtať nielen pána Migaša, ale aj ostatných poslancov z radov vládnej koalície, či je korektnejšie nechať vo funkcii človeka neschopného, ktorý sa tam trápi nielen sám, ale trápi aj Slovensko a hlavne slovenskú justíciu. Nedá sa jednoducho s niektorými vecami kupčiť a tento post je určite tiež o tom. Dnes sa teda situácia o odvolávaní opakuje.
Opýtajme sa otvorene, aké sú výsledky práce pána ministra Čarnogurského a ako vyzerá jeho rezort po jeho dvojročnom pôsobení. Moji predrečníci toho už veľa povedali, nechcem niektoré veci opakovať, jednou vetou sa dá situácia vystihnúť asi, že pán Čarnogurský sa podpísal pod totálnu deštrukciu a politizáciu súdnictva. Podpísal sa pod jej podriadenie dočasnej vládnej garnitúre a jej straníckym, v niektorých prípadoch aj osobným záujmom. V ostatných oblastiach napríklad tvorba legislatívy, čo tiež spadá do kompetencie pána ministra, väzenstvo a ďalšie sa o výsledkoch vo verejnosti, v médiách ani nehovorí, pretože niet o čom hovoriť, žiadne výsledky nie sú.
Pozrime sa tiež otvorene na to, kto hovorí o morálke, kto hovorí o práve. Kto je to vlastne Ján Čarnogurský, ktorý zastáva v súčasnosti post ministra spravodlivosti, a zhodnoťme, ako som povedala, bez emócií a objektívne jeho odborné a morálne predpoklady na zastávanie jedného z najvýznamnejších postov vo vláde. Myslím si, že čo sa týka odborných kvalít, tento predstaviteľ rezortu nespĺňa jednoducho ani predpoklady a neplní si ani svoje povinnosti. Myslím si, že by bolo načase, aby nielen poslanci, ale aj občania tejto krajiny sa prestali pozerať na ministrov ako na nejakých veľkých funkcionárov, ale aby ich začali chápať ako štátnych úradníkov platených z ich daní, ktorí sú povinní dávať odpočet o svojej práci a maximálne zverejňovať, čo urobili a čo neurobili a čelom sa postaviť ku každej kritike. Prestaňme sa na nich pozerať ako na ľudí nejakých nedosiahnuteľných. Pán Čarnogurský ako štátny úradník jednoducho nezvláda svoj rezort, pretože sa napríklad nestará o prijímanie potrebnej legislatívy, takej legislatívy, ktorú si vyžaduje prax. Bola by som zvedavá, ako by odpovedal pán Čarnogurský na to, prečo nebol doteraz kodifikovaný trestný poriadok a prečo teda namiesto toho, ako už bolo povedané, prenasledovania a honu na čarodejnice, kde si ako terč vybral prostitútky a homosexuálov, sa radšej nevenuje prijímaniu takých legislatívnych opatrení, aby sa nemohlo stať, že napríklad vraha, ktorý je obvinený, sú proti nemu dôkazy, vypustia z väzenia a ten si doslova robí dobrý deň z celého súdnictva, pána ministra nevynímajúc.
Alebo keď hovoril a kritizoval aj na obrazovkách, myslím si, že Markízy v relácii Sito, pomalú činnosť Najvyššieho súdu, a tým chcel vlastne poukázať na zlú činnosť jej predsedu pána Harabina, prečo sa nevyjadril k inému prípadu, a to je kauza Cervanová. Bola by som veľmi rada, pán minister, keby ste mi zdôvodnili, pretože vlastne už dva roky ste za to zodpovedný aj vy, prečo sa vlastne v tejto kauze nepokračuje. Ja len pripomeniem tým, ktorí nevedia, o čo ide. Ide o vraždu zo sedemdesiatych rokov, vraždu študentky, ktorá bola rozhodnotím Najvyššieho súdu, vtedy ešte federálneho v roku 1990 a v deväťdesiatych rokoch zrušená. Chcem len pripomenúť, že tak ako sa veľa hovorilo o obetiach, tu boli obete nielen teda zavraždená, ale aj celá jej rodina, pretože matka sa psychicky zrútila. A 10 rokov na Krajskom súde v Bratislave sa neurobilo v tomto prípade nič. Štyria vrahovia, vrahovia brutálni, sadistickí z rozmaznaných komunistických rodín si chodia po slobode a prieťahy, ktoré sú od roku 1990, to je už vaše maslo, pán minister, pod to sa už podpisujete vy a nesiete za to zodpovednosť. Takže bola by som rada, keby ste sa nevenovali len nejakým účelovým kauzám, ktoré majú zdiskreditovať osobu predsedu Najvyššieho súdu pána Harabina, a keby ste odpovedali aj na to, čo ste neurobili vy.
V poslednom čase sa pán minister preslávil svojimi snahami o odvolávanie, nechutné odvolávanie a diskreditáciu predsedu Najvyššieho súdu pána doktora Harabina. Zamyslime sa aj nad motiváciami a jeho dôvodmi. Ja si myslím, že ide aj o osobné motívy, ide o osobnú pomstu, pretože Najvyšší súd nerozhodol tak, ako by si...
(Hlasy z pléna.)
Pán minister, ja vás veľmi rada počúvam, aj vaše myšlienky, a myslím si, že ste džentlmen a že si vypočujete aj mňa. A pán poslanec Brocka takisto.
Prijímam, ďakujem.
Takže si myslím, že vtedy pán minister nedokázal potlačiť určité také osobné nejaké snahy o pomstu, pretože Najvyšší súd preukázal svoju nezávislosť a nevyšiel v ústrety v niektorých kauzách tomu, ako by to malo dopadnúť. Viete, veľmi ma zarazilo, keď som si prečítala vo včerajšom týždenníku Moment odpornú diskreditačnú kampaň, doslova pomyje, ktoré sa vyliali na hlavu doktora Harabina. Pani poslankyňa Belohorská o tom už začala hovoriť. Ja si myslím, že politika a politické súboje by mali mať tiež určité hranice, a ak niekto takéto niečo dokáže urobiť na objednávku, nemá právo hovoriť o morálke, nemá právo hovoriť o kresťanstve, jednoducho je to špinavosť. Chcem povedať, nech mi pán minister vysvetlí, prečo v tomto článku boli použité spisy, teda údaje z osobného spisu pána doktora Harabina, ktoré sa nachádzajú na personálnom oddelení ministerstva spravodlivosti. Chcela by som sa opýtať, pán minister, prečo, keď ubližujete dospelým a diskreditujete pána doktora Harabina, vás nezastaví aspoň to, aby ste neubližovali tomu jeho synovi, ktorý má 14 rokov, prečo vťahujete do špinenia jeho otca aj toto dieťa. Jednoducho ja som bola veľmi znechutená, keď som si prečítala tento článok, a myslím si, že je načase, aby ste sa spamätali. Ak sa chcete niekomu vŕtať v rodinných vzťahoch a chcete sa vyžívať v tom praní špinavej bielizne, ešte pred chvíľočkou ste mali po ľavej ruke pána ministra Pittnera a jeho rodinný život by vám tiež poskytol zaujímavé témy na to, aby si novinári typu pani Sujovej prišli na svoje, aby si asi urobili dobre.
Takisto Najvyšší súd nerozhodol tak, ako by si možno želala rodina Čarnogurskovcov, v spore o dom na Palisádoch, ktorý bol pod nátlakom za slovenského štátu odkúpený od židovskej rodiny. Najvyšší súd rozhodol v prospech tohto potomka, ktorý preukázal, že zmluva bola uzavretá pod nátlakom. Aj to je malý kamienok do mozaiky, ktorý má dotvoriť obraz o morálke tohto človeka, ktorý hovorí o morálke iných.
Druhá motivácia v snahe o odvolanie predsedu Najvyššieho súdu, myslím si, že je taká zabezpečovacia. Jednoducho KDH a pán Čarnogurský si chcú poistiť súdnictvo, pretože sa im darí čistiť a zastrašovať sudcov od okresných cez krajskú úroveň a chcú si poistiť aj Najvyšší súd. Chcú si tak poistiť svoje protiprávne konanie, svoje a svojich politických partnerov. Veď tu boli rozoberané vystúpenia v prípade Kúpele Piešťany, reprivatizácia Sliač a podobne.
Tiež by sme mohli hovoriť aj o rodinných vzťahoch. Napríklad syn pána Čarnogurského je komerčný právnik. Zastupuje veľmi zaujímavé a bohaté firmy. No iste, je to zaujímavé mať ako komerčného právnika niekoho, ktorého otec je minister spravodlivosti a netají sa tým, že má snahu ovládnuť súdnictvo. Takže potom tiež niečo nie je v poriadku, nehovorím s právom, ale s morálkou. Ja to hovorím len ako ilustračné príklady, keď sa povedalo, že pán Harabin sa nevyznačuje morálkou. Toto je tiež pohľad na morálku človeka, ktorý stojí na čele rezortu spravodlivosti a mal by byť doslova krištáľovo čistý, keď chce niekoho druhého posudzovať. Takisto si myslím, že ako predseda KDH nesiete pán Čarnogurský najvyššiu zodpovednosť za financovanie KDH, za kauzu Gabura, ktorá je všeobecne známa. Takisto napríklad môžeme len spomenúť náhodne zadávanie osvetlenia Bratislavy. Možno vás vôbec nezaujímalo, že pritom skrachovala alebo tiež sa podpísalo, teda zadanie zahraničnej firme tejto veľkej zákazky, pod skrachovanie Elektrosvitu a podobne, čiže aj pod nezamestnanosť.
Tiež by ma zaujímalo, že prečo novinári, ktorí sa veľmi radi doslova rýpu v súkromí opozičných politikov, nielen čo sa týka privatizácií a takýchto všelijakých materiálnych záležitostí, sa nevenujú napríklad aj rodine pána Čarnogurského. Prečo si vymýšľajú, očierňujú a špinia až deti pána doktora Harabina.
Ak niekto hovorí, že Harabin nie je nejakou morálnou zárukou, ja si myslím, že pán minister nie je morálnou zárukou ďalšieho vedenia tohto rezortu. Myslím si, že to, že sa prejavuje pán minister ako bojovník za odstránenie Harabina, už sme tu rozprávali o tom, že jeho postupy sú protizákonné, má i trošku iný osobný rozmer. Veď v čase jeho prvého odvolávania a potom aj neskôr sa členovia vládnej koalície nielen SDĽ, ale aj napríklad Demokratická strana netajili tým, že majú výhrady voči jeho činnosti a tiež, že by ho radi na tejto funkcii nevideli. Myslím si, že jednoducho tu ide tiež o politický obchod a je to nemorálne, pretože vy pán Čarnogurský chcete ponúknuť Harabinovu stoličku kvôli tomu, aby ste zachránili svoje kreslo ministra. To je tiež ukážka morálky. Teraz keby sme chceli rozprávať ešte o probléme Harabin, ja vám poviem otvore, čo vám na tomto človeku najviac prekáža. Jednoducho to, že nemáte čo naňho vytiahnuť. Nemáte čo naňho vytiahnuť, a preto sa ho snažíte zdiskreditovať a pošpiniť. Prosím vás len alebo žiadam vás, aby ste si v tomto konaní určili nejaké hranice, pretože všetko, čo robíte, sa vám raz vráti a myslím si, že podľa toho vášho posledného konania vás v budúcnosti nič dobré nečaká.
Takisto si myslím, že dôkazom vašej morálky je to, že radšej máte typy ako napríklad pán Majchrák, podpredseda Najvyššieho súdu, ktorý je lojálny, lojálny ku KDH, lojálny ku vám ako osobe. Ale nie vždy tí, ktorí vás chvália a sa vám zaliečajú, sú tí, ktorí vám správne ovplyvnia život. Veľa sa hovorilo o tom, že pán Harabin je nominantom Slovenskej národnej strany, teda že nemôže byť nezávislý. Ja by som bola pyšná na to, keby bol pán Harabin nominantom SNS a mohla by som povedať, že Slovenská národná strana má záujem ponúknuť Slovensku viacej takýchto kvalitných ľudí, keď bude mať možnosť ovplyvňovať chod tejto krajiny.
Ale chcem dať len na zváženie dve veci. Keď bol nominovaný Harabin, zo zákona viete, že bol nominovaný vládou. Malá sudcovská rada rozhodla 50 na 50. Veľká sudcovská rada ho de facto podporila a pri hlasovaní, keď ešte súčasná vládna koalícia bola v opozícii, jedna desatina z hlasujúcich hlasovala proti Harabinovi. Čiže ste ho podporili aj vtedy vy, ktorí ste tu boli ako poslanci opozície. Pri hlasovaní o pánu Majchrákovi, ktorý bol nominovaný vraj teda ako nezávislý, ho neodporučila sudcovská rada, veľká sudcovská rada ho tiež neodporučila, pretože ak sa hovorí o jednom hlase, ktorý zavážil, bol to hlas generálneho riaditeľa sekcie ministerstva spravodlivosti pána Šándora a Ústavný súd v kauze Matula vlastne zistil konflikt záujmov, že nemôže vykonávať sudcovskú funkciu, a teda nemá právo byť ani v sudcovskej rade, takže vlastne pán Majchrák nebol odporučený týmito orgánmi a bol podporený len, to zdôrazňujem, poslancami vládnej koalície. Čiže jednoducho bolo to podľa koaličných dohovorov, dohovorov koaličnej rady, a teda túto stoličku dostalo KDH.
Je zarážajúce, že pán minister sa ešte dostatočne nevyjadril k tomu, ako vlastne on ako osoba porušuje zákony. Čiže mohli by sme sa trošku pozrieť bližšie na odborné pôsobenie pána ministra. Napríklad už som hovorila o pôsobení pána Šándora na poste riaditeľa sekcie ministerstva spravodlivosti, ktorý pritom pojednával ako sudca. Zoznam tých prehreškov alebo porušení zákona je dlhý a nechcem opakovať to, čo tu bolo povedané. Pozastavím sa len pri jednom fakte, ktorý považujem aj vzhľadom na predrevolučnú minulosť pána Čarnogurského za dosť zarážajúci. A to sú previerky, ktoré pod jeho vedením boli začaté na okresných a krajských sudcov. Vtedy vybraní sudcovia bez nejakého poverenia a protizákonne robili previerky a na základe ich výsledkov boli odvolávaní sudcovia. Čiže tieto odvolávania boli protizákonné, čo je takisto porušenie práva a myslím si, že je to tým horšie, že boli vyvodzované personálne dôsledky. Takisto takým zlatým klincom vašej protiprávnej alebo protizákonnej činnosti je aj návrh na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu. Pretože, keď už nebudem hovoriť o zákonoch, využili ste situáciu, že pán doktor Harabin bol na dovolenke. Spolu s pánom podpredsedom Majchrákom ste ho nechutne očierňovali. Nedali ste mu možnosť, aby sa vyjadril. Nie je to ani v duchu práva, ani v duchu kresťanskej morálky, ktorou by ste sa mali riadiť. Neprekvapilo ma, že vláda tento návrh prijala, sa s ním stotožnila, pretože Dzurindova vláda vlastne už chronicky porušuje zákony, najvyšší zákon ústavu nevynímajúc.
Mohli by sme rozprávať ešte veľmi dlho. Napríklad si myslím, že je v rozpore aj s nejakou profesionalitou, ak pán minister odmieta komunikovať s alternatívnou sudcovskou organizáciou Slovenskou úniou nezávislého súdnictva, ale komunikuje s tými, ktorí mu všetko odkývu, ktorí mu všetko schvália a jednoducho sú "príliš lojálni". To je Združenie sudcov a Národná asociácia sudkýň, ktorá má podľa mojich informácií zhruba 10 členov. Čiže ak má aj Slovenská únia nezávislého súdnictva viac členov, má jednu chybu, pretože názorovo nevyhovuje pánu ministrovi. Dali by sa hovoriť hovorím ešte ďalšie príklady, ale na čo opakovať to, čo už bolo povedané.
Chcela by som sa pozastaviť ešte pri škodách, ktoré boli zo strany pána ministra jeho konaním spôsobené tomuto štátu, a to boli škody, ktoré vyplývali z prieťahov v súdnom konaní. Napríklad od novembra 1998 do februára 1999 prebiehali voľby predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov. Boli to doslova malé vojny a ako tu už bolo povedané, nielen tými poslednými kauzami a vystúpeniami pána ministra, ale už vtedy sa začalo viac bojovať medzi sudcami, ako súdiť. Čiže viac sa venovali politikárčeniu ako svojej práci. Napríklad Najvyšší súd nemal 10 sudcov, a to bolo vlastne od 1. 1. 2000. Nakoniec vlastne vami kritizovaný predseda, podľa vás vraj neschopný, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pán doktor Harabin sa musel listom obrátiť na zákonodarný zbor na Národnú radu a na ústavnoprávny výbor, aby upozornil na kritický stav v personálnych otázkach Najvyššieho súdu, aby dosiahol nápravu.
Takisto si myslím, že ak nie sú v rozpore so zákonom, určite sú proti morálke a zásadám elementárnej etiky, úľavy, ktoré mali predstavitelia vedenia Združenia sudcov Slovenska, pretože na ich úkor boli ostatní kolegovia zaťažení väčším počtom vybavovania súdnych agend, kdežto oni sa venovali činnosti, ktorá vám zrejme vyhovovala a vlastne ste sa hrali na demokraciu.
Výsledkom takýchto prieťahov v súdnom konaní je to, že naši občania Slovenskej republiky podali 250 sťažností na prieťahy v konaní do Štrasburgu a následné škody, ktoré Slovenská republika bola povinná uhradiť, sa uhrádzali z peňazí daňových poplatníkov. Táto vláda v poslednom čase, ale nielen teraz robí veľa kriku, dá sa povedať, okolo boja proti korupcii. Dalo by sa povedať, že je to veľa kriku nie o ničom, ale veľa kriku a nič. Pretože výsledok je nulový, ba práve naopak výsledkom je narastanie korupcie. To, čo ste kritizovali v minulých obdobiach. A jedným z takýchto prvkov, ktorý podporuje aj rozrastanie korupcie v súdnictve, sú práve tie spomínané prieťahy v súdnom konaní.
Pán minister sa prejavil tiež ako "demokrat", pretože zaviedol voľby, ktoré mali nominovať predsedov okresných a krajských súdov, ale urobil to tak, že ak výsledky týchto volieb jemu nevyhovovali, tak ich jednoducho nerešpektoval, čiže nerešpektoval názor vlastne sudcov a dal si tam ľudí, ktorí získali možno jeden hlas. Zasa ich hlavnou devízou bolo to, že sú lojálni voči osobe pána ministra. Pýtam sa, či toto nie je zasahovanie do nezávislosti súdnictva. Takéto prípady boli konkrétne na Krajskom súde v Žiline a v Banskej Bystrici. No dalo by sa, myslím si, že ešte veľmi veľa hovoriť, ale bola by som rada, keby väčší priestor mal na reakcie pán minister.
Takže na záver, myslím si, že namiesto justície pána Čarnogurského viacej zaujímajú, ako tu už bolo povedané, prostitútky, homosexuáli, futbalový zväz a ruské deblokácie. Možno sú to niektoré príjemnejšie, niektoré populárnejšie záležitosti, ale musíte si uvedomiť, že vy ste minister spravodlivosti. Čiže vy sa máte venovať tomuto rezortu. Výsledok vlastne vašej činnosti je taký, že, ako som už povedala, slovenská justícia je v totálnom kolapse a pán minister sa to snaží zakrývať tým, že si najíma doslova tlieskačov v podobe vedenia Združenia sudcov Slovenska. Pretože ak sa hovorilo o tom, aké malo toto združenie vyjadrenie k odvolaniu alebo k návrhu na odvolanie Harabina, nedopovedalo sa, že je to len názor niekoľkých osôb a že vlastne to nebolo prerokované v žiadnom príslušnom orgáne a že títo páni, to znamená predseda, podpredseda združenia za osobné výhody, ktoré dostávajú od pána ministra, plnia jeho politickú objednávku. Čiže konajú aj v rozpore s členskou základňou.
Ak by sme chceli zosumarizovať výsledok činnosti pána ministra, môžeme tam prirátať ešte aj zviditeľňovanie Slovenskej republiky v zahraničí. Zviditeľňovanie, ktoré nám však neprospeje. Mám teraz na mysli memorandum, ktorým sa museli sudcovia združení v rámci únie obrátiť na Európsku komisiu, Radu Európy doslova so žiadosťou o záchranu nezávislosti súdnictva na Slovensku. To je vysvedčenie činnosti pána ministra k zahraničiu. Toto tu nebolo ani za vlády, ktorú tak často intenzívne kritizujete, aby ste ospravedlnili vlastnú neschopnosť. Takisto Slovenské národné stredisko pre ľudské práva so znepokojením sleduje hrubé zasahovanie ministerstva spravodlivosti do nezávislosti súdnictva a presadzovanie politických záujmov v súdnictve.
Vážený pán minister, ja som si vás vážila v minulosti a ešte nedávno ako človeka, ktorý dokázal prejaviť svoj názor aj v časoch komunistickej totality. Vážila som si vás aj v tých porevolučných rokoch, pretože ste sa prejavovali ako prezieravý, cieľavedomý politik a v poslednom nedávnom čase ma oslovili vaše názory publikované ohľadom smerovania Slovenska, potrieb zdôraznenie národného rozmeru Slovenskej republiky, spolupráce so slovanskými národmi a takisto váš politický pragmatizmus, ktorý sa prejavil aj v tom, že ste niekedy otvorene kritizovali vládnu koalíciu. Za určité štátnické rozhodnutie som považovala múdre štátnické rozhodnutie aj váš zámer odstúpiť z postu predsedu KDH. Priznám sa, že dnes neviem pochopiť vaše správanie. Neviem vás pochopiť ako politika, ale ani ako ministra spravodlivosti, ani ako človeka. Ako politik jednoducho nevidíte alebo nechcete vidieť, že problémy súčasného Slovenska sú inde, sú reálnejšie a oveľa tvrdšie. Hľadáte si náhradné témy, témy, odtrhnuté od reálneho života potrieb Slovenska a jeho občanov. Zaujímajú vás homosexuáli, a to, či budú mať registrované partnerstvo, ale nezaujíma vás to, že mladé manželstvá nemajú jednoducho na vyžitie a na to, aby si mohli zabezpečiť bývanie a žiť ako ľudia. Zaujímajú vás prostitútky namiesto toho, aby ste tento bezosporu negatívny jav skôr spájali s príčinami, že príčina je niekde inde, možno v stave celej spoločnosti, v zlej sociálnej situácii a podobne. Ako minister a navyše človek so skúsenosťami s perzekúciou a s prenasledovaním robíte dnes to isté, čo komunisti robili vám. Trestáte ľudí za otvorene prejavený názor len preto, že sa nezhoduje s vaším. Zrejme ste sa osobnostne od toho novembra 1989 zmenili natoľko, natoľko vám zachutila moc, že neviete odísť z funkcie, na ktorú, keby ste boli úprimný sám voči sebe, musíte povedať, že nestačíte, a preto sa muselo toto všetko stať. Zrejme výsledok je už rozhodnutý, ale je dobré povedať si názory. Povedať si alebo aspoň takto tlmočiť verejnosti to, čo sa nedá povedať, pretože máme na všetko možné, ale nemáme na priame prenosy.
Je mi jednoducho ľúto, že ste takto zakončili alebo takto ste sa rozhodli vedome zakončiť svoju kariéru. Nech už dopadne hlasovanie akokoľvek, nič to nemení na fakte, či už dotiahnete tie dva roky ako minister, definitívne ste skončili a zapíšete sa do dejín slovenského súdnictva ako minister, ktorý spôsobil totálny kolaps justície a ako politik, ktorý nestačil s dychom za svojou dobou a stal sa preto len dočasnou figúrkou, hoci podľa mňa mal šance na viac. A ako človek sa zapíšete tak, že ste jednoducho sklamali.
Ďakujem. (Potlesk.)