Poslankyňa O. Szabó:
Áno, pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby sme ihneď pristúpili k tretiemu čítaniu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím vás páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať tento návrh zákona ihneď v treťom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme návrh schválili.
Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby predniesla návrh na záverečné uznesenie.
Poslankyňa O. Szabó:
Podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme návrh schválili.
Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni a pánu ministrovi vnútra za spoluprácu pri prerokúvaní týchto návrhov zákonov.
Pristúpime v poradí k štyridsiatemu bodu 36. schôdze Národnej rady, ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.
Návrh ste dostali ako tlač 596.
Súčasťou návrhu je aj spoločná správa výborov schválená gestorským výborom, ktorú máte ako tlač 596a.
Prosím teraz, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona odôvodnil pán poslanec Šimko.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
pán predsedajúci,
pán minister,
dámy a páni poslanci,
dovoľte mi, aby som uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady, ktorým sa upravuje alebo navrhuje upraviť zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v druhom čítaní. V úvode veľmi stručne zopakujem dôvody predloženia nášho poslaneckého návrhu.
Programové vyhlásenie vlády v časti hospodárskej politiky sa zaväzuje podporovať malé a stredné podnikanie ako jednu z dôležitých zložiek rozvoja hospodárstva, a tým aj celej spoločnosti. Jedným z nástrojov na naplnenie tejto úlohy musí byť vhodný daňový priestor pre najmenších podnikateľov, ktorý sme v parlamente začali riešiť už v závere minulého roka. 24. novembra minulého roka bol v Národnej rade prijatý nový zákon o dani z príjmov pod číslom 366, ktorý obsahuje už § 15 pod názvom Osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré živnosti. To je v podstate paušálna daň. Ustanovenia zákona v tomto § 15 a v nadväzujúcich ustanoveniach mali riešiť daňový priestor pre rozvoj najmenších zo stavu malého a stredného podnikania. Žiaľ, opakovane ešte aj dnes musíme konštatovať, že tento zákonný daňový priestor bol prepadom tohto zámeru. V súčasnom zákone o daniach z príjmov sa dovoľuje iba úzkej skupine živnostníkov uplatiť ustanovenia o paušálnej dani. Takýto inštitút paušálnej dane vôbec nepomohol riešiť ani ťaživý problém zamestnanosti. Jedným z cieľom zavedenia paušálnych daní musí byť práve podpora rozvoja zamestnanosti.
Najrýchlejším riešením zlepšenia daňového prostredia pre najmenších, pre najmenší podnikateľský stav sa ukázala forma poslaneckých návrhov novelizácie príslušných zákonov. Preto naša skupina poslancov predložila do Národnej rady skupinu štyroch noviel zákonov riešiacich celú problematiku. Pripomínam, že išlo o tieto návrhy: o úpravu zákona Národnej rady o Sociálnej poisťovni, o zamestnanosti, o zdravotnom poistení a súčasne prerokovanú v druhom čítaní novelu zákona o daniach z príjmov. V júli tohto roku sme už prvé tri novely zákonov v parlamente schválili. Tie vyriešili odvodové povinnosti paušálnikov. Zostala už iba novela zákona o dani z príjmov, ktorú teraz prerokúvame v druhom čítaní.
V predkladanej novele zákona sme navrhovali maximálnu liberalizáciu podnikateľského paušálnického prostredia. Po prvom čítaní sme nútení korigovať naše ciele, lebo argumentácia hlavne z rezortu ministerstva financií nás presvedčila, že trvanie na všetkých našich návrhoch by bolo v parlamente nepodporiteľné. Myslím si, že ani súčasná úroveň právneho daňového vedomia na Slovensku nedovoľuje presadiť náš návrh v celom predkladanom rozsahu.
Uvedomujem si, že otvorením novej úrovne zdaňovania pre podnikateľský stav paušálnikov zavádzame ďalšiu úroveň zdaňovania v podnikaní. To je v rozpore s cieľom dosiahnuť optimálne trhové hospodárstvo. V priamych daniach by mala byť iba jedna daňová úroveň. Podľa môjho názoru zatiaľ to stav ekonomiky Slovenska ešte nedovoľuje. Náš štát musí tvarovať regulatórne nástroje v podnikaní, aby dokázal riešiť sociálne dosahy prebiehajúcej reformy.
Vážení poslanci, našou novelou sme sa pokúsili optimalizovať priestor pre všetkých malých podnikateľov, teda nie iba pre živnostníkov, ktorých aj my predkladatelia definujeme, že malými sú tí, ktorí svojím podnikaním počas roka nepresiahnu príjmy alebo tržby, alebo obrat vo výške 1,5 milióna Sk.
Pod pojmom liberalizácie sme si predstavovali, aby inštitút paušálnej dane umožňoval jeho použitie čo najširšej skupine osôb, teda pre väčšinu živnostníkov, ale aj pre tých podnikateľov, ktorí podnikajú na základe iného oprávnenia ako živnosť, pre osoby podnikajúce v poľnohospodárstve ako tretia forma zdaňovania podnikania poľnohospodárov. Tým sme chceli rozšíriť súčasnú podporu poľnohospodárskej výroby a podnikania na dedine.
Ďalej náš návrh mal umožniť riešiť svoje príjmy aj ľuďom zamestnávaným, teda podnikajúcim v súbehu so zamestnaním presne v štruktúre predmetných živností. Dnes za navrhovateľov opakujem, že sme akceptovali argumentáciu ministerstva financií a súhlasíme s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi jednotlivých výborov, ktoré sa premietajú do spoločnej správy a uvedie ich spoločný spravodajca.
Na záver k tomu by som ešte zaujal stanovisko. Tieto pozmeňujúce návrhy ako všetky majú dve úrovne. Samozrejme vecnú a legislatívnotechnickú. Z vecnej stránky pozmeňujúce návrhy navrhujú upraviť náš návrh takto.
Po prvé. Zúžiť okruh osôb, pre ktoré inštitút paušálnej dane bude platiť. Upravujú návrh, aby inštitút paušálnej dane mohli používať iba živnostníci, a to osoby, ktoré príjmy dosahujú iba z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti. Čiže paušálne zdaňovanie nebudú môcť používať osoby, ktoré sú zdaňované podľa § 7 ods. 1 písm. c), napríklad lekári, veterinári a iní.
Po druhé. Pozmeňujúce návrhy upravujú alebo navrhujú upraviť nemožnosť používať paušálnu daň osobám zamestnancom, teda osobám, ktoré sú zdaňované podľa § 6.
Po tretie. Navrhujú vypustiť bod číslo 5 nášho návrhu, čo znamená ponechať platnosť najnižšej paušálnej dane vo výške 4 000 korún.
Po štvrté. Pozmeňujúce návrhy navrhujú vypustiť z nášho návrhu bod číslo 8. Vypustenie bude znamenať, že bude naďalej platiť limit 85 percent z nakúpených pohonných hmôt pri prevádzke osobných automobilov ako daňový výdavok.
Po piate. Usmerňujem vašu pozornosť, dámy a páni poslanci, že nie je rozporovaný a je akceptovaný náš návrh vrátiť pôvodné znenie zákona o dani z príjmov v časti § 24 do dikcie spred decembra minulého roka, čo znamená, že podnikatelia budú môcť opäť uplatňovať paušálne náhrady za používanie osobných motorových vozidiel nezahrnutých do majetku firiem.
Po šieste. Ďalším podstatným pozmeňujúcim návrhom, ktorý navrhuje zmeniť náš návrh, je návrh zmeny účinnosti na termín účinnosti od 1. januára roku 2001. K tomu uvádzam, že skupina poslancov ako navrhovatelia súhlasia so zmenami, ktoré sú premietnuté do spoločnej správy a ktoré gestorský výbor uvádza v spoločnej správe.
Ďalej uvádzam, že Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky, ako aj vláda Slovenskej republiky súhlasí s naším návrhom skupiny poslancov upraveným predmetnými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe.
Vážení poslanci, prosím vás pri hlasovaní v druhom čítaní o podporu nášho návrhu upraveného navrhovanými pozmeňujúcimi návrhmi následne, samozrejme, aj o podporu návrhu zákona ako celku.
Som presvedčený, že spoločenská prospešnosť tejto právnej úpravy bude najmenej v tom, že sa podstatne zlepší daňové prostredie pre tých najmenších živnostníkov, získame ďalší nástroj na riešenie rastúcej nezamestnanosti, škoda, že až od budúceho roka. My poslanci navrhovatelia sme urobili všetko, aby to platilo podľa nášho návrhu, teda od júla tohto roku. Chceli sme osloviť mladú generáciu absolventov, aby našli odvahu a pustili sa do samozamestnávania ešte v tomto roku tesne po ukončení svojho štúdia. Spoločnosť získa ďalší nástroj na riešenie zamestnávania absolventov škôl všeobecne. Uvoľní sa a zminimalizuje administratívna náročnosť v podnikaní aspoň u tých najmenších. To dlhuje štát celému podnikateľskému prostrediu. Odstránime nezmysel súvisiaci s podnikaním aspoň u najmenšieho stavu. Podnikatelia v súčasnosti maximalizujú svoje náklady v snahe platiť najmenšiu daň z príjmu, čo je logické pre súčasnú úroveň práve väčšiny podnikateľov zo skupiny fyzických osôb, kde tá úroveň zdaňovania je na výške 42 percent.
Novela predpokladá vyšší výnos zo zavedenia paušálnej dane z titulu nárastu podnikateľov paušálnikov. Ďalším prínosom u tých najmenších je to, že odstránime strach z daňových kontrol, a tým prilákame skupiny ľudí k podnikaniu, ktorí takto prevezmú starostlivosť o seba samých bez účasti štátu.
Štátny rozpočet získa z rastu nepriamych daní. Novela predpokladá zväčšenie skupiny občanov s vyššou kúpyschopnosťou. To prinesie zvýšenie spotreby. Narastú výnosy pri dani z pridanej hodnoty. Nárast spotreby prinesie rast hospodárstva rastom výroby a rastom dopytu po službách. Bohatý občan, bohatý štát. Zlepšením daňového prostredia pre najmenších sa zlepšuje ich podnikateľské prostredie a vytvára sa priestor na znižovanie starostlivosti o jednu skupinu nezamestnaných.
Dalo by sa pokračovať v spoločenskej prospešnosti určite aj ďalej, ale uviedol som vlastne sedem prínosov a považujem to za magické číslo.
Na záver tohto uvedenia v druhom čítaní by som vás chcel ešte upriamiť na niektoré ustanovenia, ktoré sa nachádzajú v spoločnej správe.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi.
Poslanec J. Šimko:
Ešte ak dovolíte, pán predsedajúci, všetci sme dostali v písomnej forme spoločnú správu, ktorá má niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor podľa textu, ktorý máme pred sebou, bude odporúčať prostredníctvom spravodajcu na schválenie.
Chcem uviesť, že v spoločnej správe v tej textovej časti sa nachádzajú návrhy označené od bodu číslo 1 až po bod číslo 11. K týmto návrhom za skupinu navrhovateľov chcem povedať, že neodporúčam, aby Národná rada tieto návrhy schválila, pretože sú nad rámec pripomienok a pozmeňujúcich návrhov, ktoré skupina predkladateľov z diskusií odobrila prostredníctvom aj Legislatívnej rady vlády, aj prostredníctvom vlády Slovenskej republiky, a teda by som chcel poprosiť, aby ste podporili pri hlasovaní len tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené od čísla 12 až po posledné číslo, ktoré sa nachádza v spoločnej správe. Sú to všetky tie pozmeňujúce návrhy, ku ktorým som v úvode vystúpil a uviedol, prečo skupina poslancov si osvojuje tento názor a prispôsobuje svoj návrh.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi, ktorý z poverenia skupiny poslancov uviedol návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.
Teraz prosím povereného spravodajcu gestorského výboru pána poslanca Petráka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o odporúčaní a stanovisku gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu.
Pán poslanec Petrák, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec F. Petrák:
Vážené kolegyne a kolegovia,
vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi, aby som vám predniesol správu výboru pre financie, rozpočet a menu k tomuto návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 620 z 19. apríla 2000 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (tlač 596), týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady žiadne návrhy na zmeny a doplnky ani stanoviská poslancov podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.
Po prvé. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť od výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie - uznesenie číslo 279 zo dňa 6. júna roku 2000.
Po druhé. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi od ústavnoprávneho výboru - uznesenie číslo 369 zo dňa 30. augusta 2000 a od výboru pre financie, rozpočet a menu - uznesenie číslo 473 zo dňa 6. septembra roku 2000.
Predmetná správa bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 482 z 12. septembra 2000. Výbor určil poslanca Ferdinanda Petráka za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli alebo vyplynú z rozpravy.
Ďakujem za pozornosť.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Petrákovi, spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlásia páni poslanci Prokopovič, Šepták, Tatár.
Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.
Pán poslanec Prokopovič, máte slovo.
Poslanec P. Prokopovič:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne poslankyne,
kolegovia poslanci,
pokladám si za povinnosť vystúpiť aj v druhom čítaní k predmetnému návrhu novely zákona, pretože od počiatku som stál pri zrode, pri myšlienke paušálnych daní. Spočiatku sme to nazývali daňové licencie, neskoršie sme prešli na terminológiu paušálnych daní. Nebudem rozoberať celú anabázu, ktorá viedla nás predkladateľov k tomu, aby sme pripravili novelu, pretože kolega poslanec Ján Šimko rozobral aj vecné dôvody, prečo sme to robili. Poviem skutočne len niekoľko slov smerom dozadu a potom hlavne tie rozdiely, ktoré sú medzi pôvodným naším návrhom a návrhom, ktorý vzišiel po kompromise aj s ministerstvom financií, s vládou, s Legislatívnou radou vlády, po kompromise v ostatných výboroch, gestorskom výbore a hlavne, prečo k takému kompromisu došlo a čo to znamená.
Keď sme s touto myšlienkou prišli ešte v polovici roka 1999, chceli sme to riešiť samostatným zákonom o drobnom podnikaní, ktorý by okrem iného riešil aj niektoré ustanovenia, ktoré sa dotýkajú iných zákonov. Dnes si dovolím tvrdiť, že to bola veľmi dobrá myšlienka a mňa osobne trošku mrzí, že sme ustúpili spolu s kolegami od myšlienky samostatného zákona pod nátlakom legislatívcov tým, že chceme nepriamo novelizovať iné zákony a podobne, že je to prax nezvyklá, že je to neprípustné a podobne. Nakoniec aj nedávno, keď sme prerokovali iné legislatívne normy, bolo priamo poslancami poukazované na to, že v iných zákonoch vieme byť omnoho veľkorysejší a hlavne, keď ten zákon predkladá exekutíva, tak vtedy vieme byť omnoho ústretovejší a vôbec nám neprekáža, že novelizujeme päť, niekedy aj šesť zákonov. Ale v tomto prípade bolo to vytýkané, samozrejme, išlo o myšlienku. Teda aj vzhľadom na to, že v prvom rade bola tu myšlienka, bola tu snaha o skutočne reálnu aktívnu pomoc malým a stredným podnikateľom aj v tejto oblasti. Ustúpili sme od zákona o drobnom podnikaní ako samostatného a súhlasili sme s tým, že to bude riešené novelami štyroch zákonov. Chvalabohu, dovolím si tvrdiť, novely troch zákonov prešli - poviem to skrátene - o zdravotnom poistení, zákon o Sociálnej poisťovni a zákon o zamestnanosti. Podarilo sa nám to tým, že myslím si, že našli sme dostatočne vecné, dostatočne presvedčivé argumenty na to, aby tieto novely boli prijaté, aby tieto novely sa už aj v tomto období uviedli do života. Horšie to bolo s príslušnými ustanoveniami, ktoré sa týkali zákona o dani z príjmu.
Napriek tomu, že sme aj predtým absolvovali rad rokovaní s ministerstvom financií, boli sme viackrát v Legislatívnej rade vlády, nedokázali sme dlho nájsť konsenzus s jednotlivými rezortmi v tom, aby sme skutočne našli spoločnú reč, ale hlavne, aby ten náš konsenzus, ktorý sme vytvorili, nebol iba konsenzom z donútenia, nejakým spoločným kompromisom, ktorý by znehodnotil celkovú myšlienku. Bol som často s kolegami obviňovaný z toho, že ideme ďaleko nad rámec toho, čo sme pôvodne navrhli, že sa snažíme vytvoriť možno nejaké príliš výhodné podmienky, že dokonca zasahujeme do rovnosti trhového prostredia a podobne tým, že sa snažíme zvýhodniť jednu skupinu ľudí. Náš argument v tomto smere bol a dodnes je jednoduchý. Kto si myslí, že táto skupina je zvýhodnená, nech sa páči, nech ide podnikať. Ako živnostník, drobný podnikateľ a je to jedno, či je to lekár, štátny úradník alebo poslanec. Kto si myslí, že táto skupina je dodnes a dnes ešte zvýhodnená aj týmto zákonom alebo niečím iným, nech to ide skúsiť, som presvedčený, že o rok bude späť.
Čiže ťažko sa skutočne rodili aj tieto kompromisné návrhy, ak sme chceli mať na zreteli to, aby ten zákon skutočne k niečomu bol, a dovolím si tvrdiť, že ten konsenzus, ku ktorému, alebo ten kompromis, ku ktorému sme nakoniec dospeli, je, povedal by som, prijateľný, nemôžem si dovoliť povedať, že nejako výsostne výhodný, ale je prijateľný aj pre podnikateľskú verejnosť a ja si myslím, že musí byť prijateľný aj pre štátnu exekutívu.
Teraz mi dovoľte niekoľko slov konkrétne k tým rozdielom, ktoré sú v pôvodnom návrhu, ktorý sme predložili, a v tom návrhu, ktorý odporúča aj pán kolega Šimko a za predkladateľov a ja v závere odporučím, aby sme prijali v tomto znení a ktorý je tým kompromisom.
V prvom rade je rozdiel oproti nášmu návrhu a tým, čo vám odporúčame schváliť na základe schválených pozmeňujúcich návrhov vo vláde a v Legislatívnej rade vlády, je zmena okruhu osôb, ktorých sa budú paušálne dane týkať. My sme mali záujem o to, aby táto možnosť využívania paušálnej dane pri absolútnom zjednodušení účtovníctva, pri odbúraní strachu z daňovej kontroly, subjektívneho hodnotenia daňových úradníkov sa dotýkala čo najväčšieho počtu práve tých drobných podnikateľov bez ohľadu na to, v akej sfére pracujú, čo robia, samozrejme, s vylúčením tých, ktorí by to mohli vo svojej činnosti zneužiť. Preto sme vo svojom pôvodnom návrhu rozšírili okruh osôb oproti pôvodnému návrhu, ktorý bol, sme rozšírili aj o tzv. slobodné povolania, ako sú lekári, veterinárni lekári a podobne, pretože sám ako daňový poradca viem zodpovedne posúdiť, že podľa môjho pohľadu sa lekár, súkromný lekár, dentista, zdravotný pracovník, ktorý je odštátnený, aby som použil správnu terminológiu, ničím nelíši od klasického podnikateľa, čo sa týka štruktúry nákladov. Tak ako podnikateľ aj ten lekár zamestnáva pracovníkov, ktorým vypláca mzdy, odvádza za nich odvody do jednotlivých fondov, takisto platí nájom za prenájom zariadenia, platí lízingové splátky, takisto fakturuje zdravotným poisťovniam svoje výkony ako normálny podnikateľ. Čiže absolútne v tom nevidím žiadny rozdiel medzi ním. Žiaľ, nepodarilo sa nám tieto veci dostať do konečného znenia, tak ako ho navrhujeme schváliť, z tohto dôvodu, že nás presvedčili, zatiaľ, a to podotýkam, zatiaľ, predstavitelia ministerstva financií, že v krajinách Európskej únie sa využíva osobitný spôsob zdaňovania iba pri živnostníckych povolaniach. Podotýkam, iba pri živnostníckych povolaniach. Čiže z tohto dôvodu, aby sme nemali problém pri schvaľovaní tohto zákona s aproximáciou práva s právom Európskej únie, aby sme nemuseli niečo potom sťahovať, to, čo prácne prijmeme, súhlasili sme, a to opäť podotýkam, dočasne sme súhlasili s tým, že sme vylúčili okruh tzv. slobodných povolaní.
Na druhej strane ale chcem zdôrazniť, a to pokladám za naše, možno použijem zlý výraz, za naše víťazstvo, alebo používam za veľmi prospešnú vec pre všetkých živnostníkov malých a stredných podnikateľov, že sa nám podarilo okruh osôb, ktorí môžu využívať paušálnu daň, definovať tzv. negatívnym spôsobom. Teda nie presne určiť, kto to môže, a diskriminovať tých, ktorí nie sú nikde uvedení a ktorí si môžu voľnú živnosť sami definovať, ale tzv. negatívnym spôsobom, čiže môže to využívať každý, kto nie je uvedený v tom zozname. A ten zoznam, kde je zoznam činností, je skutočne robený dôsledne, zodpovedne a sú tam tie činnosti, ktoré by mohli viesť k zneužívaniu inštitútu paušálnych daní, resp. daňových licencií. Ďalej sme ustúpili od nejakého definovania živnosti a použili sme slovo činnosti z tohto dôvodu, že sa pripravuje rozsiahla veľká novela tzv. živnostenského zákona alebo zákona o živnostenskom podnikaní, ktorý bude zásadným spôsobom meniť prerozdelenie jednotlivých živností, bude meniť terminológiu, mnohé z neho vypadnú, dostanú sa tam nové živnosti a veľmi by to skomplikovalo situáciu aj v tejto našej novele zákona, v tejto prílohe, teda upustili sme od živnosti a je to definované ako činnosti. Je to opäť podstatne voľnejšie, je to v prospech rozšírenia pôsobnosti tohto zákona na ďalší okruh ľudí.
Ďalší taký rozdiel oproti nášmu návrhu a oproti tomu, čo navrhujeme teraz prijať po dohode s vládou, s ministerstvom financií, resp. aj po dohode v Legislatívnej rade vlády, je aj tzv. možný súbeh podnikania podľa § 7, to znamená pri živnostenskom podnikaní s ostatnými príjmami alebo kapitálovými príjmami podľa § 8, príjmami z nájmov podľa § 9 a náhodnými príjmami podľa § 10, čo sme veľmi kritizovali pri zákone číslo 366 z decembra 1999, ktoré to znemožňovalo. Došlo tam k určitému kompromisu, my sme navrhovali trošku vyššiu sumu, navrhovali sme maximálne 500 tisíc alebo 100 tisíc z každého jedného paragrafu. Nakoniec sa dospelo ku kompromisu, kde je 100 tisíc spolu zo všetkých troch, mimo tých živností, ktoré sú podľa § 7 ods. a) a b). Čiže toto je rozdiel.
Ďalší rozdiel, ja si myslím, že je to rozdiel v prospech rozvoja živnosti, a to je to, že paušálna daň sa umožňuje aj podnikateľom v poľnohospodárstve, drobným roľníkom, čiže tí, ktorí doteraz podnikali podľa § 14, resp. podľa § 7 ods. a) a boli z toho podľa zákona číslo 366 doposiaľ vylúčení.
Čiže dá sa povedať, že toto sú také základné rozdiely. Hádam ešte jedna možnosť je, kto ste to podrobne študovali a trošku rozumie tejto problematike, tak môže konfrontovať moje slová s tým, čo som tvrdil pri prezentácii alebo uvádzaní v prvom čítaní tejto novely, kde sme hovorili, že urobíme všetko pre to, aby súbeh platil aj na § 6, teda na príjmy zo závislej činnosti, pretože je to dosť nelogické, ak niekto má čo len jeden deň v roku príjem zo závislej činnosti z pracovného pomeru a potom začne podnikať a už je z toho vylúčený. Tak to vyzerá aj z tej novely, ktorú máme, ale chcel by som upozorniť na jednu vec. Po dohode s ministerstvom financií a myslím si, že keď my zo svojej, zo strany navrhovateľov dodržiavame dohody, myslím si, že dodrží aj ministerstvo financií, pripravuje novelu zákona číslo 366, ktorú dostaneme v októbri na prvé čítanie a tam sa toto bude riešiť, pretože ak by sme to chceli riešiť v našej novele, museli by sme riešiť ďalší rad prechodných ustanovení, ktoré sa týkajú § 6, a to by sme opäť rozšírili a dali do diskusie opäť množstvo a množstvo ustanovení s tým, že ten § 6, jeho možný súbeh s § 7 s podnikaním podľa prísľubu a ja verím, že ten prísľub je skutočne seriózny, sa bude riešiť v tej novele, ktorú dostaneme v októbri s tým, že bude platiť, tak ako aj táto novela od 1. 1. 2000.
Čo sa nám nepodarilo v tejto novele, a to poviem úprimne, spomínal to aj pán kolega Šimko, mali sme snahu mimo rámca paušálnych daní riešiť ďalšie dva okruhy problémov, ktoré sužujú v prvom rade malých a stredných podnikateľov, ale aj podnikateľskú obec celkom, a to je v prvom rade možnosť účtovania do nákladov iba 85 percent z pohonných hmôt, použitých pohonných hmôt. To je prvý problém. A druhý problém je možnosť využívania alebo používania tzv. paušálnej náhrady, podotýkam slovo paušálna náhrada vôbec nesúvisí s paušálnou daňou, je to len podobné slovo, čiže využívanie paušálnej náhrady za jeden kilometer pri používaní vlastného motorového vozidla, ktoré nie je účtované a ani nebolo v majetku firmy. Tu boli dosť tvrdé konflikty, dosť tvrdé debaty s ministerstvom financií, nakoniec sme prišli k takému kompromisu, že ministerstvo financií súhlasí s tým, aby sa opäť vrátila do zákona číslo 366, zákona o dani z príjmu možnosť účtovania paušálnej náhrady za jeden kilometer ubehnutý pri používaní vlastného súkromného motorového vozidla, ale s tým, že zatiaľ zostáva tých 85 percent možného účtovania pohonných hmôt. Ja opäť len použijem ten výraz, ktorý som použil predtým, bohužiaľ, je to tak, že opäť nechávame možnosť a nútime podnikateľov hľadať iné spôsoby, pretože si zodpovedne dovolím tvrdiť, máloktorý podnikateľ to takto čestne bude robiť a každý bude hľadať spôsoby, aby iným spôsobom si tých 100 percent zúčtoval. Je mnoho spôsobov. Ja ich viem z hlavy vymenovať možno 10, ako sa to dá obísť, ale myslím si, že je zlé, keď touto filozofiou ideme, ale keď je to také želanie ministerstva financií, my ho rešpektujeme, povedal som, že dohody, ktoré sme uzatvorili, v každom prípade skupina poslancov budeme dodržiavať.
Na druhej strane som veľmi rád a som veľmi spokojný, že aj napriek mnohým tým tvrdým debatám, ktoré sme mali, a snahou o kompromis sa nám podarilo skutočne rozšíriť podstate ten okruh osôb, ktoré môžu používať paušálnu daň. My to odhadujeme na niekoľko desaťtisíc, možno aj hovorím o možnosti, nie o reálne, kto to bude používať, možno aj stotisíc živnostníkov a podnikateľov. Ďalej za veľký úspech považujem to, že sa nám podarilo presadiť ten súbeh v podnikaní, teda § 7 s § 8, 9, 10 a po prijatej novele som presvedčený, že aj s § 6. Ďalší úspech je, že môžu paušálnu daň využívať drobní podnikatelia v poľnohospodárstve, drobní roľníci a, samozrejme, spomínal som tú náhradu za jeden kilometer. Kto si prepočíta, koľko to robí, keď paušálna náhrada za jeden kilometer je 4,85 plus cena pohonných hmôt, tak si vie ľahko spočítať, o akú sumu do nákladov každého drobného podnikateľa ide.
Na záver by som chcel vyjadriť trošku také prekvapenie a trošku také sklamanie z toho, že ministerstvo financií pripravuje novelu zákona o dani z príjmu, novelu zákona číslo 366 a máme ju dostať v októbri, ale s nami so skupinou poslancov, ktorí aktívne vstupujeme do diania okolo daňovej legislatívy hlavne v oblasti malého a stredného podnikania, zatiaľ sa nenašla ochota, aby nám vôbec nejaký návrh na naše pripomienkovanie alebo na naše ďalšie návrhy, aby vôbec bol zo strany ministerstva financií predložený, opäť sa čosi varí kdesi v kuchyni a potom zase bude zle-nedobre, že tí zlí poslanci opäť čosi kritizujú a nechcú. Ale, žiaľ, o chvíľu je tu október, počul som, že na pripomienkovanie to už dostali aj rezorty. Tie už to aj vrátili. Ministerstvo financií už robí konečnú verziu, žiaľ, pokiaľ viem ani kolega Šimko, ktorý sa tým zaoberá, ani ďalší kolegovia, zatiaľ žiadny takýto návrh nemáme. Ťažko potom možno očakávať od nás, že budeme len tlačidlová mašinéria, ktorá prikývne s hlavou a povie áno. Podľa mojich informácií sa tam pripravuje, ešte raz podotýkam, podľa mojich informácií sa tam pripravuje viac ako 100 pozmeňujúcich návrhov a ako poznám tie "pozmeňováky", ktoré boli doteraz, nebude to nič povzbudivé ani nič príjemné pre podnikateľskú sféru.
Na záver by som vás chcel skutočne požiadať o to, aby ste podporili tie návrhy, ktoré máte v spoločnej správe uvedené od bodu 12 po bod 26. Sú to tie návrhy, ktoré sú osobne prerokované s pani ministerkou financií, ktoré sú osobne prerokované v Legislatívnej rade vlády, ktoré boli schválené vo vláde. Vláda odporúča prijať našu novelu zákona s týmito "pozmeňovákmi". My sme sa s nimi stotožnili. Je to výsledok nášho konzensu. Teda body 12 až 26. Čo sa týka bodov 1 až 11, nevyjadrujem sa k nim, pretože nie som ich autorom, nebol som s nimi detailne oboznámený, vznikli na pôde výboru pre financie, rozpočet a menu, som presvedčený, že ich autori, respektíve členovia výboru pre financie sa k nim vyjadria, ale ja vás jednoznačne žiadam a bez ohľadu na to, či kolegov poslancov z opozície alebo z koalície v prospech malých a stredných podnikateľov, hlasujte za prijatie týchto pozmeňujúcich návrhov tak, aby bola prijatá tá naša novela v tom znení, ako ich upravujú tie "pozmeňováky" od bodu 12 do bodu 26 v spoločnej správe alebo sú to identické tie isté pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v stanovisku vlády, respektíve v stanovisku Legislatívnej rady vlády, ktoré ste takisto dostali.
Chcem upozorniť len na jednu drobnú gramatickú chybu, ktorá sa dostala do spoločnej správy, a to je pod bodom 14, pod bodom 14 v bode c), kde sa hovorí v treťom riadku odspodu: v § 8 až 10 nepresiahol v predchádzajúcom zdaňovacom období nie 10 000 korún, ale 100 000 korún. To som hovoril pred chvíľou, taká bola dohoda, aj ináč vo všetkých predchádzajúcich paragrafoch to je 100 000, len tu asi v tomto bode tlačiarenský škriatok urobil chybu a je tam chyba o jednu nulu, čiže tam si opravte na 100 000 korún. Je to len technická, toto je len gramatika alebo pri prepisovaní vznikla chyba.
Takže toľko som potreboval za potrebné, vážené kolegyne, kolegovia, vystúpiť a povedať k tejto novele zákona. Hovoríme o nej už prakticky rok a pol. Ja som si predstavoval, že vec, ktorá je v programovom vyhlásení vlády, je vecou nás všetkých, a teda, že to bude veľmi jednoduché, ľahké, pretože s kým som sa rozprával, nikto proti tej myšlienke neprotestoval. Takže trošku som sklamaný z toho, že to trvalo tak dlho, ale som presvedčený, že po dnešnom hlasovaní už o tom budeme hovoriť v minulom čase. A úplne na záver sa chcem poďakovať jednak tým, ktorí budú za to hlasovať, ale jednak aj pracovníkom médií, zástupcom jednotlivých médií, či elektronických, či tlačových, ktorí skutočne mali záujem o túto problematiku, podporovali ju a majú veľkú zásluhu na tom, že táto problematika sa dostala aj priamo medzi malých a stredných podnikateľov.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni,
dovoľte mi hneď v úvode zareagovať na slová môjho predrečníka pána poslanca Prokopoviča. Je síce pravda, že v októbri alebo začiatkom novembra by do parlamentu mala prísť z ministerstva financií novela zákona číslo 366, ale nie som si úplne istý, pretože ani my sme ju ešte nedostali tak ako koaliční poslanci, nie som si úplne istý, či bude hovoriť o tých problémoch, o ktorých pán poslanec hovoril, že by mali byť v tejto novele, že by mali riešiť problematiku malého a stredného podnikania a že ministerstvo financií ich presvedčilo, aby to nedávali do tejto novely, ktorú tu práve teraz preberáme. Potom je skutočne namieste otázka, prečo sa nezastaví tento poslanecký návrh a nepočkáme na tú novelu, prečo neriešime túto problematiku ako celok, ale opäť vnášame množstvo problémov a malých problematík do podnikateľského priestoru. Myslím si, že opäť vyrobíme len množstvo konfliktov a zavedieme podnikateľov a opäť ľudia nám prestanú podnikať.
Nie som si úplne istý, či práve ten najspornejší bod, ktorý je medzi ministerstvom financií a skupinou, ktorá predkladá túto novelu, to je hlavne o tých 85 percentách účtovania si pohonných hmôt alebo pri tej paušálnej dani na jeden kilometer vlastného motorového vozidla, či toto sa objaví v tej novele, ktorú ministerstvo financií predkladá. Podľa môjho názoru sa neobjaví, pretože nebol by taký obrovský tlak už na terajších predkladateľov tejto novely, aby sa to nedostalo do tejto novely. Čiže je to jasné. Opäť podnikatelia nebudú mať jednoduchú úlohu ani v budúcom roku pri podnikaní. Hovorím teraz úplne o tých najmenších podnikateľoch, ktorí skutočne žijú zo dňa na deň a podnikajú preto, aby nemuseli byť zavesení na pleciach štátu. A ja sám, a to ešte stále reagujem ešte na slová pána poslanca Prokopoviča, som nesmierne prekvapený, že sa takéto niečo udialo, že ministerstvo financií neprejavilo taký enormný záujem, ako sa rozprávalo, že ani intervencia predsedu vlády nepomohla tomu, aby tento zákon nabral na obrátkach, aby tento zákon pomohol zamestnanosti, ktorá, ako veľmi dobre vieme na Slovensku, je veľmi hrozivá.
Vrátim sa ale k svojmu príspevku. Programové vyhlásenie tejto vlády jasne hovorí o podpore pre malé a stredné podnikanie. Pre podnikanie je veľmi dôležitý vhodný daňový priestor. Bohužiaľ, musím poukázať na nesystémovosť, nekoncepčnosť a na postup bez výhľadu a vízie do budúcnosti. Neexistuje plánovanie na 10 až 15 rokov. Hráme sa na malom slovenskom piesku vo vízii jedného volebného obdobia jednej vlády. Zaznamenávam prvé zatiaľ len konštatovania pani ministerky financií, že by sme mali prejsť na štátny rozpočet na obdobie dvoch rokov, že tento rozpočet na jeden rok je skutočne veľmi malý čas, aby sme mohli riešiť nejakú problematiku, ale zatiaľ pokiaľ viem, je to len vo vízii, nie je to nič konkrétne.
Dnes je skoro 70 percent ľudí na hranici biedy, a to veľmi vážne. Štát by sa mal venovať alebo mal by venovať maximálnu pozornosť tomuto problému. Umožniť ľuďom podnikať. Myslím si, že je pre štát omnoho výhodnejšie, keď sa občan stará sám o seba, a nie je zavesený na pleciach štátu, ako cez podporu v nezamestnanosti a sociálnych dávkach berie zo štátu veľké peniaze. Bohužiaľ, daňový priestor u nás je nepreniknuteľný prales problémov. Ľudia sa boja pustiť do malého podnikania. Chýba im ten motor, ktorý by ich povzbudil. Hovorím o jasných pravidlách hry. Svetielkom v tomto hustom tmavom pralese by mohla byť snaha skupiny poslancov riešiť problematiku rozbehu malého podnikania. Prvé kroky pána poslanca Prokopoviča, ktorý prišiel prvý s paušálnou daňou, ukázali v plnej nahote boj ministerstva financií proti takýmto aktivitám. K zákonom naprojektovanému inštitútu paušálnej dane sa v zákonnej lehote prihlásilo 1 020 živnostníkov úzko vymedzených skupinou 38 remeselných živností, 15 viazaných živností, 5 ostatných živností, 3 koncesiovaných živností a 6 voľných živností.
Nová poslanecká novela zákona číslo 366/1999 Z. z. sa snaží o maximálnu liberalizáciu podnikateľské paušálneho prostredia. Ide o tých najmenších podnikateľov, ktorí nemajú tržby alebo obrat vyšší ako 1,5 milióna Sk. Je úplne jedno, či podnikajú v zdravotníctve, poľnohospodárstve, v strojárstve alebo podnikajú popri zamestnaní. Ide tu o to, aby ľudia, ktorým sa chce pracovať, mali možnosť dosiahnuť vyššie príjmy. Nehovorím, že táto novela je všeliek na všetky bolesti malého podnikania na Slovensku. Chápem ju ako snahu o motiváciu k podnikaniu, čiže inými slovami povedané, riešenie obrovskej nezamestnanosti. Zároveň sa rieši aj kúpyschopnosť obyvateľstva, zvýšenie spotreby, nárast výroby a služieb.
Dámy a páni, nebudem vás unavovať číselnými výpočtami a štatistikami k tomuto zákonu. Vrátim sa skôr k boju ministerstva financií proti paušálnej dani a jej rozširovaniu. Viackrát musel pán poslanec Prokopovič stiahnuť svoj návrh z pléna Národnej rady, lebo mal podporu poslancov a hrozilo, že bude schválený. Musel do toho dokonca vstúpiť aj sám premiér. Po rôznych prestrelkách sa vytvorila skupina poslancov, ktorá sa mala s ministerkou Schmögnerovou dohodnúť a pripraviť návrh, ktorý bude pre vládu a jej poslancov akceptovateľný. Ale čo sa stalo? Na spoločné rokovania s poslancami nechodila pani ministerka, ale posielala svojich zástupcov z ministerstva. S tými sa nakoniec poslanci dohodli a našli spoločnú reč. Vytvorili spoločný návrh. Aké bolo potom ale veľké prekvapenie, keď pani ministerka nakoniec aj s týmto návrhom nesúhlasila. Aj toto je ukážka koncepčnej práce. Práce, ktorú vynaložila skupina poslancov, aby umožnila zjednodušiť malé podnikanie, a práce, ktorá vyšla nakoniec navnivoč.
Dámy a páni, čo je ale zaujímavejšie, v kuloároch som počul, že aj keď sa schváli tento návrh, bude mať v konečnom dôsledku smolu. Snaha poslancov pomôcť všetkým malým podnikateľom vyjde nakoniec navnivoč, lebo už je údajne pripravený nový vládny návrh, o ktorom hovoril aj poslanec Prokopovič, ktorý bude súvisieť s novým štátnym rozpočtom a potlačí tento doplnok, ktorým sa tu teraz zaoberáme. Je to neuveriteľné, nielenže tu márnime čas, ale sme tu na žart. A to je vrchol.
Dámy a páni, bod konfliktu medzi ministerstvom financií a navrhovateľmi je 85-percentný daňový výdavok pri používaní osobného motorového vozidla na pohonné hmoty. Poslanecký zákon hovorí v bode 8, citujem. V § 24 ods. 2 písm. v) sa vypúšťa posledná veta v celom rozsahu. Koniec citátu. Spoločná správa ale v bode 21 hovorí o vypustení bodu 8 poslaneckého návrhu. Novela chce do pôvodného stavu vrátiť možnosti účtovania si pohonných hmôt v plnej výške. S týmto však ministerstvo financií nesúhlasí.
Ďalší bod konfliktu je, že novela by mala výrazne rozšíriť aj okruh živností, ktorých vykonávatelia budú môcť paušálnu daň využívať. Ministerstvo financií k viacerým vyjadrilo zamietavé stanovisko. Lekári, advokáti, komerční právnici, notári, súdni exekútori alebo daňoví poradcovia majú podľa ministerky neporovnateľne nižšie výdavky ako živnostníci vo výrobnom sektore, na ktorých sa mala pôvodne paušálna daň prioritne vzťahovať. Čiže ministerstvo toto rozšírenie odmieta. Treba povedať na obranu týchto živnostníkov, ktorých ministerstvo odmieta, že aj u nich ide len do výšky obratu 1,5 milióna, ktorý keď prekročia, už sa na nich paušálna daň nevzťahuje, ale vzťahujú sa na nich pokuty, nehovoriac o tom, že sám zo svojej praxe poznám množstvo lekárov, ktorí si popri zamestnaní otvorili súkromné ordinácie tam alebo v tých oblastiach, kde nemá dosah nemocnica, aby pomohli vlastne ľuďom znížiť náklady a riešili problematiku ich zdravia. Prvé, čo museli, museli si zabezpečiť miestnosti, druhé, čo museli, museli si zabezpečiť technológiu, čiže mali obrovské náklady. Nehovoriac o tom, že zdravotníctvo je v takom stave, v akom je. Platby prebiehajú, tak ako prebiehajú. O tom tu skutočne nemusím hovoriť, všetci to poznáme a koniec koncov dostaneme aj správu do 30 dní v dohľadnom čase. A preto si myslím, že mali by byť v paušálnej dani zaradení aj takíto ľudia aj napriek tomu, že ministerstvo financií má iný názor. Sú to takisto ľudia, ktorí si započítajú alebo platia dane takisto ako iní živnostníci.
Dámy a páni, z toho dôvodu, čo som tu povedal, by som vás chcel poprosiť, aby ste nepodporili vypustenie bodu 8, čiže nepodporili bod číslo 21 spoločnej správy. Aj týmto spôsobom pomôžete malým podnikateľom v tom, aby jednoducho podnikali, aby prípadne zamestnávali ľudí, aby sa skrátka starali sami o seba a nemusel sa o nich starať štát.
Ďakujem.