Poslanec A. M. Húska:

Chcem doplniť pána poslanca Kozlíka práve o tú skutočnosť, že treba osobitne zreteľne sledovať, akým dumpingovým spôsobom sa odpredávajú naše veľmi dôležité potenciály. Nielen Telekom, kde je práve súmeranie s oveľa cenovo slabšou cenovou jednotkou, ako boli Chorvátske telekomunikácie, naše telekomunikácie dostali oveľa nižšiu sumu. A to nielen to. Veď koniec koncov za VSŽ, na znižovaní ich hodnôt sa podieľala aj táto vláda, a dokonca aj pani ministerka, ktorá niekoľkokrát dala na konci roku 1998 a začiatkom roku 1999 avíza o hroznom stave vo VSŽ, tak teraz to odpredanie za 60 mil. dolárov vlastne predstavuje sumu, ktorá zodpovedá top-futbalistovi na západnom trhu. Z FC Barcelona Figue bol odpredaný za 57 mil. dolárov, takže aby sme mali pred vlastnými očami tieto relácie. A hrôza ide aj z toho, že hlavného úložkára, to znamená sporiteľňu, chceme odovzdať, privatizovať ešte nad 90 % v čo najkratšom čase. To je skutočne postup, ktorý zodpovedná iba bankrotárstvu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Kozlíka, ktorý okrem iného hovoril aj o sledovaní čerpania rozpočtu na jednotlivé položky a kapitoly, a v tejto súvislosti mám otázku na pani ministerku, či by nebola tak láskavá, keď bude reagovať, uviesť, na čo boli použité prostriedky z predaja Slovenských telekomunikácií v sume 900 mil. korún. Predseda vlády jasne včera na hodine otázok uviedol, že tieto peniaze boli dané do rozpočtu. Suma 900 mil. korún nie je malá suma, ktorú by nebolo možné sledovať, kam a na čo tieto peniaze boli použité. Sú to otázky mojich voličov a ja im chcem odpovedať a myslím si, že túto odpoveď si zaslúžia aj občania Slovenskej republiky. Preto vás prosím, pani ministerka, aby ste na túto otázku v záverečnom slove dali odpoveď.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Posledná prihlásená s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Keltošová.

Nech sa páči.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Ja by som chcela doplniť vystúpenie pána poslanca Kozlíka v tom smere, keď hovoril o nezamestnanosti. Aké toto bude mať ešte ďalej nepriaznivé finančné dosahy, toto vysoké percento nezamestnaných, povedzme aj na samotný rozpočet Národného úradu práce. Ako bod 21 budeme o krátky čas prerokúvať aktualizáciu rozpočtu Národného úradu práce, kde Národný úrad práce so zle nastaveným rozpočtom na tento rok, na čo sme upozorňovali pri schvaľovaní jeho rozpočtu na úvod tohto roka, žiada zvýšenie svojho správneho fondu práve v súvislosti so vzrastom počtu nezamestnaných. A podobná situácia je aj na okresných a krajských úradoch v štátnej správe, pokiaľ ide o odbory sociálnych vecí, ktoré jednoducho nestíhajú vybavovať so súčasným počtom pracovníkov a so súčasnou technikou neustále rastúce počty sociálne odkázaných občanov. Doplácajú na to najmä, podľa našich informácií, ľudia zdravotne postihnutí, vybavovanie ich sťažností alebo žiadostí trvá neúmerne dlho. Čiže toto je len reťazec zle nastaveného rozpočtu, o ktorom sme hovorili na úvod a ktorý budeme za účasti pána ministra Magvašiho prerokúvať ako bod 21. Ja k tomu vystúpim potom ďalej. Takže len toľko som chcela doplniť k vystúpeniu pána poslanca Kozlíka.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi ako posledný písomne prihlásený pán poslanec Maxon.

Nech sa páči.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predseda,

vážená pani ministerka,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

úvodom mi azda dovoľte jednu otázku. Predpokladám, že tlač, ktorú teraz prerokúvame, je správa o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2000 Slovenskej republiky. Súčasne predpokladám, že odpoveď na túto otázku, moja otázka teda znela, či to je správa o rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky za I. polrok 2000, a predpokladám, že odpoveď bude znieť áno. V tom kontexte mi dovoľte položiť ďalšiu otázku: To, čo rozprával pán Mikuláš Dzurinda v Press clube, to bolo rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky, ktoré máme v tejto tlači, to, čo rozprával predseda vlády Slovenskej republiky v Press clube, to sú východiská, ktoré máme ako informáciu o príprave rozpočtu na rok 2000?

Dámy a páni, prečo tieto otázky? Nuž predovšetkým v prvom rade tie otázky preto, že Mikuláš Dzurinda v Press clube prezentoval, že v súčasnom období koncipujeme - a že už to bude aktuálne v tomto roku - vysoko prebytkový štátny rozpočet, že rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky má mimoriadne pozitívne výsledky.

Dovoľte mi teda povedať niekoľko slov k správe o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2000 v tých ekonomických číslach, aké sú uvedené.

Príjmy štátneho rozpočtu sa dosiahli vo výške 105 mld. Sk, čo je 57-percentné plnenie. Výdavky 106 mld. Sk, čo je 52,6-percentné ročné plnenie. Z toho vyplývajúci schodok predstavuje 753 mil. Sk, čo už ako bolo povedané, je 4,2 % z ročného rozpočtu. Ak máme takto definované príjmy a výdavky, tak prekročenie príjmov bolo 13,4 mld., výdavky o 5,2 mld.

Dámy a páni, chcem podporiť to, čo povedal pán poslanec Kozlík. Už tu je veľmi zrejmá diskrepancia, ktorá sa zákonite prejaví naplno v II. polroku 2000, čo sa týka predovšetkým tvorby schodku. Je ekonomicky overená skutočnosť, že vždy v II. polroku kulminujú výdavky štátneho rozpočtu. To znamená ďalší prepad rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky predovšetkým vo vzťahu k prehĺbeniu deficitu štátneho rozpočtu. Nezanedbateľným faktom vo vzťahu k tomuto konštatovaniu je aj komparácia s minulým rokom, keď sa vykazuje o 6,4 mld. nižší schodok, pričom príjmy takisto v porovnaní s minulým rokom boli vyššie o 20,2 mld. Sk a výdavky o 13,8 mld. Na prvý pohľad teda všetky tieto čísla znejú dobre. Pod nimi sa však skrývajú veci, o ktorých tento dokument nehovorí.

Dámy a páni, v rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky sa, po prvé, prejavili cenové rasty z januára a februára 2000, po druhé, katastrofálna situácia v jednotlivých rezortoch, po tretie, a toto zdôraznil pán poslanec Kozlík, významné stagnovanie ekonomiky a v mnohých smeroch prepad na makro i mikro úrovni. Nuž a po štvrté, o čom sa tu v tomto dokumente vôbec nehovorí, je alarmujúci pokles životnej úrovne väčšiny populácie občanov Slovenskej republiky.

Vážené dámy a páni, daňové príjmy ako celok boli splnené na 52,4 %. V porovnaní s minulým rokom to bolo o 13,5 mld. viac. Dámy a páni, na jednej strane sa vláda zaviazala a donekonečna prezentuje znižovanie daňového zaťaženia, na druhej strane už v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 rátala so zvýšením daňových príjmov zhruba o 9 mld. Sk. Tie údaje, ktoré som uviedol, dostatočne potvrdzujú skutočnosť zvýšeného daňového zaťaženia občanov aj podnikateľskej sféry ako celku.

Za I. polrok 2000 daňové príjmy predstavovali o 13,6 mld. viac ako v I. polroku 1999, pri dovoznej prirážke to predstavovalo až 72 %. Dane z príjmov fyzických osôb z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti vyše 68 % a dane z príjmov právnických osôb takisto vo výške 68 %. Takisto nedaňové príjmy za I. polrok 2000 sú vyššie v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o takmer 990 mil. Sk, pričom dosiahli hodnotu 8,2 mld. Sk.

Už tu bolo spomenuté a ja sa pripájam ku kritike príjmov z podnikania a vlastníctva majetku, príjmy z podnikania a vlastníctva, kde je majoritným vlastníkom štát, tieto príjmy boli rozpočtované v objeme 7,6 mld. Sk. Skutočnosť predstavovala len 1,7 mld., čo znamená len 22,4-percentné plnenie. Odvod Národnej banky Slovenska bol rozpočtovaný sumou 2 mld., pričom do konca júna nebolo vykázané žiadne plnenie. Osobitný odvod zo zisku SPP bol stanovený na 3,3 mld., pričom do konca apríla SPP odviedol 1,6 mld. Sk. Zarážajúce je v tomto kontexte percento plnenia ostatných príjmov z podnikania a vlastníctva majetku, kde ide najmä o divedendy z akciových spoločností, v ktorých má podiel štát. Hoci boli rozpočtované vo výške 2,3 mld. Sk, za I. polrok dosiahlo percento plnenia len úbohých 2,3 %, t. j. 53 mil. korún.

Dámy a páni, ešte raz opakujem. Percento plnenia ostatných príjmov z podnikania a vlastníctva majetku, kde ide najmä o dividendy akciových spoločností, v ktorých má podiel štát, boli rozpočtované vo výške 2,3 mld. Sk. Za I. polrok sa dosiahlo inkaso vo výške 53 mil. Sk. Nepochybne slabé je tiež plnenie administratívnych a iných poplatkov rozpočtovaných v objeme 6,4 mld., pričom plnenie predstavuje len 31,8-percentný podiel.

Vážené dámy, vážení páni, o čom sa dosiaľ nehovorilo, je predovšetkým zarážajúca štruktúra výdavkov štátneho rozpočtu, kde na bežné výdavky, ide o sumu 187 mld., a kapitálové výdavky 13 mld. v komparácii s rovnakým obdobím minulého roku sú výdavky štátneho rozpočtu vyššie o 13,8 mld. Hovorím o bežných, tie vzrástli o 13,2 mld. a kapitálové výdavky vzrástli len o 363 mil. Sk. Z hľadiska rozvojových potrieb a konkurenčnej výkonnosti ekonomiky je takáto štruktúra výdavkov neudržateľná. Kapitálové výdavky sa podieľajú na celkových výdavkoch štátneho rozpočtu len 6,7 %, pričom bežné výdavky, ktorými sa financujú len bežné potreby štátneho rozpočtu, predstavujú neuveriteľných 91,3 % z celkových výdavkov.

Vážené dámy, vážení páni, v kapitole Všeobecná pokladničná správa sú rozpočtované transfery pre podnikateľskú sféru v sume približne 1 mld. Realita bola niekoľkonásobne vyššia a dosiahla 4,2 mld., t. j. skutočné čerpanie bolo na 418 %. Prekročenie výdavkovej časti sa týka napríklad aj ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktoré dosiahlo vyše 86 % ročného plnenia, ako aj krajských úradov, kde sa dosiahlo približne 60-percentné čerpanie ročných výdavkov. Na druhej strane len upozorňujem, že rezort kultúry čerpal svoje rozpočtové možnosti len na necelých 24 %. V rámci kapitálových výdavkov rozpočtových organizácií došlo k vysokému prekročeniu rozpočtovanej sumy na výstavbu diaľnic, čo na druhej strane hodnotím pozitívne. Z rozpočtu kapitálových výdavkov boli prekročené aj výdavky napríklad Úradu vlády, kde suma predstavuje 48,7 mil., čo je 54-percentné plnenie.

Vážené dámy, vážení páni, schodok štátneho rozpočtu a štátneho dlhu sa najväčšou mierou financoval z emisií štátnych dlhopisov vo výške 68 mld. Sk, z čoho na domácom trhu sa realizovalo 47,6, na zahraničných približne 20,6. Deficit štátneho rozpočtu bol nižší predovšetkým preto, že príjmy sa časovo prekročili o takmer 4 mld. A ako už povedal pán poslanec Kozlík, výdavky sa časovo nedočerpali v sume viac ako 4,4 mld. Sk. Znamená to, že deficit by dosiahol vyššiu hodnotu o 8,4 mld., čo sa, samozrejme, odzrkadlí v II. polroku rozpočtového roku 2000, čo nakoniec už prezentovali aj čísla, o ktorých hovorila pani ministerka financií.

Dámy a páni, ja mám teda aktuálne údaje k 30. júlu 2000, keď deficit štátneho rozpočtu predstavoval už 9,9 mld. Sk. Čo je však veľmi problematické, fiškálny deficit slovenskej vlády dosiahol k tomu istému termínu na medziročnej báze 22,5 mld. Sk a len v júli vzrástol čistý úver vláde o 4,7 mld. Sk. Už podľa týchto údajov možno s vysokou pravdepodobnosťou očakávať, že vláde sa opäť nepodarí dodržať fiškálny deficit vo výške 3 % z HDP. Za rok 1999, podotýkam, to bolo 3,6 % a na rok 2000 možno fiškálny deficit odhadovať zhruba na úrovni 4 % HDP.

Vážené dámy, vážení páni, vo vzťahu k plneniu rozpočtu za I. polrok 2000 sa však neuviedlo ešte niekoľko skutočností. Predovšetkým by som chcel zdôrazniť, že projektovaný hrubý objem hrubého domáceho produktu je absolútne nereálny. Súčasne treba zdôrazniť, že aj projektovaný rast hrubého domáceho produktu je nereálny a ak v tomto období dosahujeme rast hrubého domáceho produktu 1,9 %, tak treba jasne a zrozumiteľne povedať, z čoho sa ten rast hrubého domáceho produktu skladá. Rast hrubého domáceho produktu je zabezpečený predovšetkým zvýšením daňových príjmov, čiastočne je zabezpečený zvýšením exportu.

Vážené dámy, vážení páni, ak hovoríme o rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky, tak nepochybne je potrebné povedať aj niektoré širšie rozmery aktuálneho hospodárskeho, ekonomického, finančného a sociálneho postavenia Slovenskej republiky.

Vážené dámy, vážení páni, hodnotiaca správa OECD považuje za jeden z najvážnejších problémov slovenskej ekonomiky vysokú mieru nezamestnanosti. V tejto oblasti sa nepodarilo dosiahnuť absolútne žiaden pozitívny výsledok. Slovenská republika naďalej dosahuje nevídané parametre pohybujúce sa nad 20 %. Pre porovnanie mi dovoľte uviesť, že v Maďarskej republike osciluje miera nezamestnanosti okolo 10 %, v Poľskej republike okolo 13 %, v Českej republike zhruba 9 %.

Vážené dámy a páni, to, čo sa udialo koncom roku 1998, to, čo sa udialo v roku 1999, je historicky najväčšia strata pracovných príležitostí od tridsiatych rokov, podotýkam, za celú Česko-slovenskú, bývalú Česko-slovenskú republiku. Len pre porovnanie uvádzam, že pred 30 rokmi za prvej Česko-slovenskej republiky dosahovala nezamestnanosť, ešte raz opakujem, za celú Česko-slovenskú republiku 300 tis. ľudí.

Dámy a páni, opäť musím zdôrazniť, že v oblasti zamestnanosti sa nepodarilo vyriešiť ten kardinálny vnútorný problém štruktúry zamestnanosti alebo nezamestnanosti. Najvyšší počet, viac ako 250 tis. ľudí do veku 29 rokov je naďalej bez práce. Na jedno pracovné miesto, na jedno voľné pracovné miesto naďalej pripadajú 3 nezamestnaní. Najviac nezamestnaných, to znamená viac ako 50 % sú dlhodobo nezamestnaní. Pôvodne v tomto materiáli som mal, že priemerná dĺžka evidencie nezamestnaných presiahla 14,5 mesiaca. Nuž, dámy a páni, štatistika z Národného úradu práce hovorí, namiesto toho, aby sa priemerná dĺžka nezamestnanosti znižovala, že priemerná dĺžka evidencie nezamestnaných sa predĺžila o celý jeden mesiac.

Dámy a páni, ak niekto z vás mal k dispozícii hodnotiacu správu OECD, tak práve miera nezamestnanosti je jeden z najväčších problémov, ktorý Slovenská republika musí vyriešiť. Už som spomenul, že je neudržateľné, aby rast HDP bol stavaný len na raste príjmov, daňových prímov, na čiastočnom zlepšení pozície exportu bez toho, že by rast HDP bol reálne ovplyvnený rastom výroby. Rast HDP 1,9 % je podľa môjho názoru z hľadiska budúceho vývoja Slovenskej republiky neudržateľný. Nehovoriac o tom, že rok 1999 podľa predsedu vlády Slovenskej republiky mal byť stabilizačným a rok 2000 už mal byť rozvojovým. Poviem potom niekoľko slov o príprave rozpočtu na rok 2001 a tam naozaj nájdeme samé rozvojové impulzy Slovenskej republiky.

Dámy a páni, rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky je sprevádzané aj najvyššou mierou inflácie medzi tranzitívnymi ekonomikami. Vážené dámy a páni, opäť mi dovoľte zdôrazniť, že miera inflácie v roku 1999 bola 10,6 %, za I. štvrťrok stúpla na celých 16,6 %, odhady na rok 2000 predstavujú udržať mieru inflácie niekde okolo 14 - 15 %. Len pre porovnanie mi dovoľte uviesť, v Českej republike je miera inflácie 6,6 %, v Maďarskej republike 9 %, v Poľskej republike 9 %, Slovensko sa pohybuje okolo tých 16 %.

Nuž a, vážené dámy a páni, veľa sa diskutuje o príleve zahraničných investícií. Nuž treba povedať, že rok 1999 bol rokom, keď sme zaznamenali 40-percentný pokles zahraničných investícií na Slovensko, to isté sa, žiaľ, opakuje aj v roku 2000. Dámy a páni, takýto trend zahraničných investícií na podkapitalizovanú slovenskú ekonomiku je jednoducho neprijateľný.

Prirodzene, že pani ministerka možno bude konštatovať, že oblasť miezd nepatrí do rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky. Nuž, pani ministerka, na rozdiel od vás ja som presvedčený, že to patrí, pretože významná časť občanov Slovenskej republiky je zavesená na svoje osobné príjmy cez štátny rozpočet. Nepochybne sú to všetci učitelia, sú to všetci vojaci, sú to všetci policajti, je to významná časť ľudí pracujúcich v zdravotníctve. Nuž, dámy a páni, v makroekonomike sa nám podarilo hladko pristáť a hladko sme pristáli tak, že reálne mzdy za rok 1999 poklesli o 2,8 %, pričom za I. štvrťrok 2000 bol pokles reálnych miezd 6,1 %.

No a, vážené dámy a páni, v kontexte s touto skutočnosťou mi dovoľte uviesť niekoľko údajov a na týchto údajoch interpretovať, ako efektívne, objektívne a spravodlivo sa snažíme robiť hospodársku politiku v tejto krajine. Chcem teda predovšetkým porovnať isté vývoje. Nuž, vážené dámy a páni, donekonečna sme počúvali, že je potrebné liberalizovať ceny energií, predovšetkým elektriny a plynu. Tak mi dovoľte teda konštatovať, už tradične je najvyššia mzda v odvetviach peňažníctva a poisťovníctva. Tá bola zhruba 19 469 Sk. Druhá najvyššia je vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody, tá bola 14 076 Sk. To je konštatovanie za I. štvrťrok 2000. Nuž ale čo ma najviac na týchto údajoch zaujalo, to je skutočnosť, že najrýchlejší medziročný rast priemernej nominálnej mesačnej mzdy bol vo výrobe a rozvode elektriny a plynu. Nuž, dámy a páni, liberálni ekonómovia nám rozprávali, v akom zložitom hospodárskom postavení je naša energetická sústava, ako katastrofálne sú na tom plynári. Nuž ja vám poviem, ako tak katastrofálne na tom plynári sú. V zdravotníctve, školstve a poľnohospodárstve je priemerný hodinový zárobok 40 Sk, v plynárenstve a energetike priemerný zárobok 98 Sk. Prečo to hovorím? Jednoducho to hovorím preto, že podľa mojich údajov sa významná časť zvýšenia regulovaných cien plynu a energie premietla do zvýšenia osobných nákladov. Nuž, vážené dámy a páni, hospodárska politika, rozpočtová politika vlády by mala byť taká, aby spoločensko-sociálne rozdiely zbližovala, a nie aby tieto spoločensko-sociálne problémy naďalej významným spôsobom prehlbovala.

Vážené dámy a páni, pani ministerka uviedla, že najvyšším objemom sa na prehĺbení schodku štátneho rozpočtu oproti hodnotenému obdobiu k dnešnému dňu podieľala reštrukturalizácia bankového sektora. Dámy a páni, nikto ma nikdy nepočul hovoriť o tom, že reštrukturalizovať bankovú sféru Slovenskej republiky nie je potrebné. Nebudem vychádzať zo svojich názorov, ale budem opäť vychádzať z hodnotiacej správy OECD. OECD zdôraznilo potrebu intenzívnej reštrukturalizácie veľkých podnikov a zároveň varovala pred nebezpečenstvom rozsiahlej finančnej krehkosti slovenských podnikov, ako aj celého finančného sektora, ktorá by mohla zintenzívniť tlak na štátny rozpočet. Samotná reštrukturalizácia bankového sektora, vážené dámy a páni, predstavuje približne 12 % hrubého domáceho produktu, čo je však naozaj mimoriadne závažné a v hodnotiacej správe je to uvedené, že reštrukturalizácia bánk bez reštrukturalizácie veľkých podnikov je absolútne neefektívna a neúspešná. Takže, vážené dámy a páni, do reštrukturalizácie v tomto období by mal vstúpiť objem klasifikovaných úverov vo výške 108 mld. Sk. So 108 mld. Sk ideme reštrukturalizovať slovenské bankovníctvo bez toho, aby to akýmkoľvek spôsobom pozitívne dopadlo v prospech podnikateľskej sféry.

Nuž a nepochybne ešte mi dovoľte jednu vec z tejto hodnotiacej správy uviesť, a to je skutočnosť, že v hodnotiacej správe sa uvádza, že je nereálne, aby v prostredí, kde neprebehne rozsiahla reštrukturalizácia podnikového sektora, mohli efektívne fungovať reštrukturalizované ozdravené banky.

No a, vážené dámy a páni, tak ako sa chválime s pozitívnym rozpočtovým hospodárením Slovenskej republiky, tak to je potom asi aj s pochvalami o prebiehajúcej reštrukturalizácii nášho bankového sektora. Pani ministerka uviedla, že už to stálo štátny rozpočet 7 mld. Sk. No a dovoľte mi teda uviesť posledné hodnotenie medzinárodnej ratingovej agentúry MOODY´S. Táto medzinárodná ratingová agentúra po prevode klasifikovaných aktív Všeobecnej úverovej banky a Slovenskej sporiteľne do Slovenskej konsolidačnej, a. s., znížila ratingové ohodnotenie finančnej sily Všeobecnej úverovej banky a Slovenskej sporiteľne medzi najnižšie hodnoty, aké táto agentúra, vážené dámy a páni, vôbec udeľuje. Rating finančnej sily Všeobecnej úverovej banky znížila zo stupňa D na E, rating finančnej sily Slovenskej sporiteľne z D na E plus. Horší stupeň ako E, ešte raz upozorňujem, v škále hodnotenia MOODY´S pritom neexistuje. Takže, vážené dámy a páni, na jednej strane reštrukturalizujeme, vynakladáme alebo zaťažíme občanov Slovenskej republiky budúcimi splátkami nákladov na túto reštrukturalizáciu a takýto to má odraz na konkrétnom hodnotení týchto komerčných bánk.

Nuž a, vážené dámy a páni, už som niekoľkokrát spomenul pochybnú akciovú spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s. Možnože neviete, že v Slovenskej konsolidačnej, a. s., má ministerstvo financií 24 %, Všeobecná úverová banka má 19 %, Slovenská sporiteľňa 19 %, Investičná a rozvojová banka 19 % a Konsolidačná banka 19 %. Dámy a páni, ja sa pýtam, čo sa stane so Slovenskou konsolidačnou, a. s., keď Všeobecná úverová banka a Slovenská sporiteľňa budú sprivatizované? Všeobecná úverová banka a majoritný vlastník Všeobecnej úverovej banky a Slovenskej sporiteľne bude súčasne aj majetkovým podielnikom Slovenskej konsolidačnej, a. s.? Nuž ak je takýto zámer, tak musím skonštatovať, že tento zámer je naozaj mimoriadne inšpiratívny.

Vážené dámy, vážení páni, rozpočtové hospodárenie za I. polrok 2000 je aj istým objektívnym ukazovateľom na proces prípravy rozpočtového hospodárenia na rok 2000. Nuž, vážené dámy a páni, dovoľte mi uviesť niekoľko skutočností, ktoré sa týkajú prípravy štátneho rozpočtu na rok 2001.

Už sme hovorili o tom, že sa pohybujeme v raste HDP v rozsahu 1,9 %, už sme hovorili o tom, aká je štruktúra tohto rastu, nuž a čuduj sa, svete, v návrhu rozpočtu na rok 2001 sa uvažuje s rastom HDP 3,2 až 4,5 %, miery inflácie, ktorú som uviedol v rozsahu asi 16 %, sa uvažuje vo výške 6,8 až 7,2 %, miery nezamestnanosti, ktorá sa pohybuje nad 20 %, sa uvažuje v rozsahu 15,8 a 16,8 %. Dámy a páni, to sa nedá naozaj inak označiť ako novodobé rozprávky a makroekonomické parametre, z ktorých má vychádzať rozpočtové hospodárenie roku 2001, sú z hľadiska odbornej verejnosti aj z hľadiska reálnej ekonomickej skutočnosti neakceptovateľné.

Vážené dámy a páni, čo sa týka rozpočtového hospodárenia, pardon, návrhu rozpočtu na rok 2001, tak treba uviesť podľa môjho názoru jednu šokujúcu skutočnosť. Dámy a páni, ja už som to tu spomenul, ale dovoľte mi teraz citovať presne. Prioritou vlády Slovenskej republiky v návrhu rozpočtu na rok 2001 sa uvádza: "Prioritou číslo jeden - zabezpečenie plynulého chodu štátu a schopnosť plniť záväzky štátu vo vzťahu k domácim a zahraničným subjektom." Nuž, dámy a páni, vy si v rozpočte dávate prioritu to, čo je štandardnou povinnosťou každej vlády a čo musí byť absolútne štandardnou vecou každého, kto v ktorejkoľvek krajine vládne.

Vo všetkých prioritách, ktoré sú v návrhu rozpočtu na rok 2001 uvedené, sa nenachádza ani jedna jediná rozvojová. Ale mimoriadne inšpiratívna je piata a posledná priorita návrhu rozpočtu na rok 2001. A, dámy a páni, tá piata priorita znie: "Zabezpečiť únosné podmienky na fungovanie štátu aj po tom, ako sa vyčerpajú zdroje, ktoré sa vytvoria privatizáciou." Nuž, vážené dámy a páni, to je skutočne už nestráviteľné a neakceptovateľné. A kto bude v budúcich rokovaniach v tejto snemovni takýto návrh rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2001 podporovať, tak sa naozaj hrubým písmom podpíše pod budúci katastrofálny vývoj Slovenskej republiky.

Vážená pani ministerka, prirodzene, že vás nechcem obviňovať z politických názorov z predchádzajúceho obdobia, mám na mysli obdobie pred rokom 1989, ale vtedy naozaj bolo zvykom zaviesť Deň baníkov, vtedy naozaj bolo zvykom zaviesť Deň stavbárov, vtedy naozaj bolo zvykom oslavovať to, čo bolo neoslavovateľné. Ja sa, samozrejme, pripájam k tomu, že zajtrajší deň je Dňom colníkov, len by som sa vás, pani ministerka, chcel opýtať, čo ste spravili pre to v tom úpornom boji v tejto snemovni, aby bol schválený zákon o služobnom pomere colníkov, pretože to je základ efektívnej práce colníka. Naopak, vy ste v tejto snemovni zrušili ustanovenie, ktoré zákonným spôsobom zabezpečuje valorizáciu príjmov tohto stavu. Takže, dámy a páni, zobrali ste im mzdovú nadstavbu v roku 2000, chystáte sa im zobrať aj mzdovú nadstavbu v roku 2001, ale veľkoryso im darujete Deň colníkov. Takže veľmi pekne vám, pani ministerka, určite colníci poďakujú a určite vám tí colníci poďakujú tak, ako vám poďakovali občania Podbrezovej.

Vážená pani ministerka, veľmi som rozmýšľal, či túto skutočnosť uvediem.

(Reakcia z pléna.)

Nový Čas. Nový Čas už mal pravdepodobne uzávierku...

(Reakcia z pléna.)

Áno, ešte budú, samozrejme, aj iné body, a keď nebudete zdržovať, pán poslanec, tak možnože sa budem približovať k záveru.

Takže naši colníci už majú svoj deň a, pani ministerka, vy ste asistovali na tom, že colné príjmy sú o 240 mil., približne o 240 mil. Sk nižšie. To, čo ste spravili vo vzťahu k mimosúdnej dohode s DEFOS-om, je bezprecedentná vec. A chcel by som sa vás opýtať, kde sa táto položka prejavuje v rozpočtovom hospodárení za I. polrok. Už dopredu chcem predznamenať, že odpoveď bude znamenať, že tam sa neprejavuje, lebo ste jednoducho opäť netransparentným spôsobom zaviazali colnú správu, aby túto náhradu firme DEFOS, je to švajčiarska firma, uhradila zo svojich colných príjmov, čo nepochybne viete, že je v rozpore so zákonom číslo 511.

Dámy a páni, len na krátke pripomenutie. Bývalí funkcionári ministerstva financií, a chcel by som podotknúť, že v tom nebol ani jeden funkcionár Hnutia za demokratické Slovensko, s istou švajčiarskou firmou podpísali budovanie tzv. duty-free shopov. Renomované právne kancelárie v tomto smere jednoznačne poukázali na skutočnosť, že firme DEFOS nevzniká akýkoľvek právny nárok na akékoľvek odškodnenie, pretože nevedeli nikdy relevantne preukázať, že tieto duty-free shopy mohli na Slovensku budovať, pretože nemali vlastnícky vzťah ani k jednému metru štvorcovému pozemkov, nemali nájomnú zmluvu ani na 1 m2 pozemkov. Nuž, dámy a páni, rozhodovalo sa v medzinárodných inštitúciách a naši rozpočtoví hospodári sa rozhodli, že tejto firme mimosúdnou dohodou pekne bianko poukážu 240 mil. Sk.

Nuž a, vážené dámy a páni, hovorí sa veľa o privatizácii. Ja naozaj tento priestor nevyužijem na to, aby som hovoril o privatizácii Slovenských telekomunikácií, len mi dovoľte upozorniť na jednu mimoriadne vážnu skutočnosť. V tomto období existujú...

(Reakcia z pléna.)

Pán kolega, ak by ste dovolili, mňa to vyrušuje, ďakujem pekne.

V tomto období sa finalizujú práce na privatizácii Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej sporiteľne, ešte pred dvoma rokmi alebo dva a pol rokmi podľa pani ministerky neprivatizovateľná finančná inštitúcia, pretože má najväčší objem primárnych vkladov občanov. Dnes ideme ponúkať na privatizáciu 97 %.

Nuž, vážené dámy a páni, ale na tom celom postupe je zaujímavých niekoľko iných, mimoriadne vážnych skutočností. Dámy a páni, dnes organizácia Transparency International, ktorá sa významným spôsobom chcela angažovať nie pri privatizácii, ale pri tom, či privatizácia prebieha transparentne, dnes slovenskej verejnosti oznámila, že sa tohto procesu už odmieta zúčastňovať. Dámy a páni, kladiem rečnícku otázku: Prečo to asi tak je a prečo táto inštitúcia dospela k takémuto rozhodnutiu? Vážené dámy a páni, na tejto skutočnosti je veľmi zaujímavý aj výber poradcov pre privatizáciu Všeobecnej úverovej banky, výber poradcov pre privatizáciu Slovenskej sporiteľne a nakoniec výber poradcov aj pre Investičnú a rozvojovú banku.

Nuž, vážené dámy a páni, je to obvyklé, aby dve bankové inštitúcie, Všeobecná úverová banka a Banka Slovenska, mali spoločného finančného a právneho poradcu? Nuž, vážené dámy a páni, je to obvyklé, ak tento poradca relevantným záujemcom v stanovenej lehote ani len neodpíše? Ale už som teda predznamenal, že o tomto bude možnosť diskutovať v súvislosti s inými bodmi rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

Takže, dámy a páni, dovoľte mi ešte vo vzťahu k rozpočtovému hospodáreniu povedať niekoľko skutočností a pokúsim sa tieto skutočnosti prezentovať v číslach. Dámy a páni, dosah devalvácie slovenskej koruny od roku 1998 do roku 2000 ekonómovia odhadujú v celkovej výške 130 mld. Sk. Mali ste možnosť si prečítať, že len pre Slovnaft tento dosah predstavuje 14 mld. Sk. Dámy a páni, predmetom ďalšieho bodu rokovania bude správa o menovom vývoji Slovenskej republiky. Nepochybne opäť bude všetko v poriadku. Nebude však v poriadku to, že od roku 1998 do tohto obdobia devízové rezervy poklesli o viac ako 180 mld. Sk.

(Reakcia ministerky financií.)

Pani ministerka, áno, myslím to vážne a pokiaľ to vy nemyslíte vážne, tak by som bol veľmi rád, keby ste si to prepočítali. Ale na margo toho, že ste mi opäť vstúpili do vystúpenia, tak by som vás veľmi rád chcel poprosiť o to, aby ste rešpektovali to, o čo som vás požiadal včera. Je len jeden problém, že bez predkladateľa sa rokovať nedá. Za predpokladu, že by sa rokovať bez predkladateľa dalo, tak by som požiadal predsedajúceho, aby vás vykázal z rokovacej siene, keď vstupujete do vystúpenia poslancovi Národnej rady.

(Reakcia z pléna.)

Ja nie som hrdina. Ja sa vždy snažím k ľuďom správať slušne a galantne a očakávam takýto postoj aj z druhej strany.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Prosím pokoj, páni poslanci.

Poslanec M. Maxon:

Vážené dámy a páni, ja viem, že ste nervózni, že sa to zle počúva. Ja viem, že sa zle počúva, a to je oficiálny údaj Národnej banky Slovenska, že odliv disponibilných prostriedkov v roku 1999 predstavoval sumu 45 mld. Sk do zahraničia. To znamená, že nielenže neviete prilákať zahraničných investorov, vy neviete udržať ani domáce finančné zdroje v tejto krajine. Ja viem, že sa zle počúva, že finančné straty z nezamestnanosti len za rok 1999 predstavovali 19,2 mld. Sk. Ja viem, že sa zle počúva, že sme GSM 1800 predali za 840 mil. korún, a relevantní odborníci hovoria, že sme ju mohli predať za 8,2 mld. Sk. Ja viem, že sa zle počúva, že prechodná konzervácia výstavby diaľnic Slovenskú republiku stála 3 mld. korún. Ja viem, že sa zle počúva, že nezmyselné rozhodnutia predchádzajúceho ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií v súvislosti s leteckou prepravou Slovenskú republiku stáli 600 mil. korún. Naozaj sa veľmi zle počúva, že na privatizácii Slovenských telekomunikácií Slovenská republika stratila najmenej 60 mld. Sk.

Naozaj je veľmi prekvapivé pre občanov Slovenskej republiky, keď sa dozvedia, že za cielene krachované štyri banky bude potrebné zaplatiť 8,5 mld. Sk plus, samozrejme, tie prostriedky, čo potom celkove predstavuje 15 mld. Sk, ktoré nepodhliehajú zákonu o ochrane vkladov. Neznie to dobre v ušiach, keď konštatujeme, dámy a páni, že výmena akcií Komerčnej banky a Všeobecnej úverovej banky bola v neprospech Slovenskej republiky vo výške 1,3 mld. Sk. Nuž a naozaj neznie dobre, keď musíme skonštatovať, že reštrikčné opatrenia na trhu s automobilmi túto krajinu stáli 4 mld. Sk.

Vážené dámy a páni, na každý tento údaj, ktorý som doteraz uviedol, mám relevantné dokumenty, a ak by ste chceli spochybniť to, čo som uviedol teraz, že tie reštriktívne opatrenia na trhu s automobilmi stáli túto krajinu 4 mld. Sk, tak mi dovoľte, aby som citoval renomovaného odborníka v tejto oblasti Ing. Jozefa Uhríka, obchodnoekonomického riaditeľa gigantu Volkswagen, ktorý tvrdí, že štátna kasa prišla minimálne o 4 mld. Nemci sa nás oprávnene pýtali, dali sme vám technológie, vyrábate autá, ale Slováci ich nekupujú.

Vážené dámy a páni, to nie je len konštatovanie Ing. Jozefa Uhríka, to je mimochodom aj konštatovanie Ing. Andreja Glatza, riaditeľa Motorkaru Wiesenthal. Dokonca prezident tejto spoločnosti išiel tak ďaleko, že tie reštriktívne opatrenia, ktoré ste zaviedli na trhu s automobilmi, prakticky odpojili 30 % ekonomiky Slovenska, vláda takýmto rozhodnutím odpojila od aktívnych projektov 30 % ekonomiky.

Vážené dámy a páni, to, samozrejme, nehovorím o tom, čo nás ešte len čaká. Ak bude naozaj reálne odstavenie V 1 a V 2, o čom nakoniec už vláda rozhodla, tak to prinesie tejto krajine ročnú stratu 10 mld. Sk. Nehovorím o tom, že sú relevantné prepočty, že finančné dosahy z vojnového konfliktu v Juhoslávii predstavujú škodu pre Slovenskú republiku vo výške 2 mld. Sk. Vážená pani ministerka, v tejto chvíli mi dovoľte citovať vás z roku 1999. Vy sama ste uviedli v Denníku, že aféra okolo Devín banky nás zatiaľ stála 1 mld. Sk.

Vážené dámy, vážení páni, diskutuje sa v súvislosti s možnými rozpočtovými príjmami Slovenskej republiky aj o privatizácii. Už sa veľa toho povedalo o privatizácii Slovenských telekomunikácií. Vážené dámy a páni, dovoľte mi však uviesť v oblasti privatizácie fakty. Vláda, ktorá bola v roku 1994 až 1998, realizovala veľkú privatizáciu a predávala majetok v bilančnej hodnote 110 mld. Sk. Tento majetok vláda predala za 37 mld. Sk. Na predaj tohto majetku bolo spravených približne 1 473 kúpno-predajných zmlúv. Fond národného majetku našiel porušenie v 43 prípadoch.

Vážené dámy a páni, ešte raz opakujem, v rokoch 1994 až 1998 išiel do privatizácie majetok v hodnote 110 mld. Sk. Len Slovenské telekomunikácie mali bilančnú hodnotu 110 mld. Sk. Len Slovenský plynárenský priemysel má bilančnú hodnotu 86 mld. Sk, ostatná energetika má bilančnú hodnotu približne 300 mld. Sk. Takže, vážené dámy a páni, o čom to hovoríte v súvislosti s privatizáciou v rokoch 1994 až 1998? Rozmýšľajte nad tým, čo ste spravili v privatizácii v roku 2000, čo ste spravili pri privatizácii Slovenských telekomunikácií.

Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu návrhu uznesenia, ktorý predniesol môj poslanecký kolega pán Sergej Kozlík. Prepáčte, že som hovoril dlhšie, ale, vážené dámy a páni, chcem vás ubezpečiť, že v ostatných ekonomických veciach alebo vo veciach, ktoré sa týkajú ekonomického vývoja Slovenskej republiky, budeme ako poslanci Hnutia za demokratické Slovensko hovoriť ešte omnoho dlhšie, pretože to, čo chceme v tejto snemovni prezentovať, čo sa deje v slovenskej ekonomike, si takéto dlhé reči nepochybne zaslúži.

Vážené dámy a páni, ďakujem za vašu trpezlivosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie.

K vášmu vystúpeniu sú tri faktické poznámky, štyri. Končím možnosť ďalších uplatnení prihlásení do faktických poznámok. V poradí pán poslanec Maňka, Antecký, Tóthová, Farkas budú vystupovať s faktickými poznámkami.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Maňka.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Kritika pána poslanca Maxona, zasiahla do rôznych oblastí, dokonca aj do takých, ktoré nie sú predmetom bilancie rozpočtu za I. polrok. Dotknem sa niektorých takých najdôležitejších.

Kritizoval pán poslanec, že keď v I. polroku boli vyššie príjmy, nemali byť vyššie aj výdavky, lebo v II. polroku je štatistický výhľad o znížení príjmov. Pán poslanec, v období I. polroku bola inflácia podstatne vyššia, ako je v II. polroku, a niektoré výdavky boli úplne opodstatnené aj z tohto dôvodu a štát určite šetril na tom, keď splácal úroky, úvery a šetril aj na tom, keď dával do niektorých kapitálových výdavkov. To sa treba pozrieť na to aj z tohto pohľadu. Ináč to je veľmi zjednodušené.

Ďalšia vec, že rast HDP nie je ovplyvnený rastom výroby, ale rastom daňových príjmov a rastom exportu. Ale ak to nie je reexport, tak je to takisto zvýšenie výroby. A rástol export a klesal import, to znamená, nieže klesal import, ale import rástol podstatne menej ako export, to znamená, nebol to reexport, a preto to musela byť aj zvýšená výroba.

To, že je najvyššia miera inflácie medzi tranzitívnymi ekonomikami. Pán poslanec, keď sa pozrieme za posledných šesť rokov, mínus tie dva, čo už prešli, tak môžeme povedať, že ten nový pojem, čo zaviedla Národná banka, jadrová inflácia, tak sa jadrová inflácia rovnala inflácii v rokoch 1998, 1997, 1996, 1995. To znamená, že bývalá vláda sa neodvážila robiť tie opatrenia, ktoré musela robiť súčasná vláda. Pozrime sa na pojem jadrová inflácia a na tie čísla a porovnajme ju s celkovou infláciou za minulé obdobie a potom nám vyjde, kto akým spôsobom hospodáril.

Ďalej trend priamych zahraničných investícií. Zvolen navštívili Japonci a každú druhú vetu hovorili, nie sú podstatné investície, ale marketing. Najprv treba obchodovať a potom ako posledný bod je investícia. A priame investície k nám prídu aj do rôznych iných oblastí, keď sa budú privatizovať strategické podniky.