Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Veď ste o tom rozhodli v Národnej rade.
(Ruch v sále.)
Toľko azda taká, by som povedal, odpoveď de iure, ale pozrite sa, niet čo skrývať. Novela Ústavy Slovenskej republiky, základného zákona, je veľmi vážna vec. A preto skôr, ako pristúpime k definitívnemu prerokovaniu tejto novely a hlasovaniu o nej, je potrebné urobiť všetko pre to, aby si získala čo najširšiu podporu poslaneckej snemovne. Na druhej strane je evidentné a stretávam sa s názormi mnohých poslancov, že ani konanie referenda neprospieva takejto pokojnej zásadnej diskusii, ktorá novelu Ústavy Slovenskej republiky by mala sprevádzať.
Nepochybne je záujmom nás všetkých, mňa to zaujíma eminentne, aby sme získali podporu nielen 90 poslancov vládnej koalície, ale aby sme vytvorili aj priestor na čo najširšiu podporu poslancov nielen z koalície, ale aj z opozície. A na druhej strane azda budete so mnou súhlasiť, že aj obdobie, ktoré bude nasledovať po referende, bude pokojnejšie a vytvorí vhodnejší rámec na takéto diskusie. Tu niekde hľadajte odpoveď celkom pragmaticky, racionálne, prečo aj ja sám považujem rokovanie a hlasovanie o Ústave Slovenskej republiky v takomto neskoršom termíne za vhodnejšie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete reagovať?
Zapnite mikrofón pani poslankyne.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem, samozrejme, chcem reagovať.
Ja osobne som, pán premiér, spokojná s tým, že rokovanie o Ústave Slovenskej republiky sa odsúva na neurčito, to znamená po uskutočnení referenda, pretože táto novela je skutočne nesystémová, nie je dobre pripravená. Je pripravená akoby na objednávku tohto koaličného zoskupenia. Dúfam, že novela tejto ústavy v tomto roku nebude vôbec prijatá, pretože my si musíme vážiť ústavu. Je to vlastne právna norma najvyššej sily a tak sa k nej musí aj pristupovať. Boli by sme veľmi radi, keby k zmene ústavy, k novelizácii ústavy boli prizvaní aj opoziční odborníci, nemyslím opoziční poslanci, ale odborníci aj za opozíciu, aby skutočne táto ústava, ktorá sa potom prijme v parlamente, platila nie na nejakých pár rokov, ale aspoň minimálne na tých 10 rokov.
Dala som vám tú otázku z toho dôvodu, že vy ako koaličné zoskupenie ste sa veľmi ponáhľali s novelizáciou ústavy. A zrazu sa niečo udialo, akoby zabrzdilo. Z toho dôvodu je aj tá otázka. To rozhodnutie určite nepadlo zo dňa na deň a môj osobný dojem je taký, že vlastne v rámci ústavy došlo ku kupčeniu, ku kupčeniu politických strán. Dostaneme niečo, podporíme ústavu. Nedostaneme to, čo chceme, tak nepodporíme tú ústavu. Z tohto dôvodu, že vlastne ste mali obavy o to, že tá ústava neprejde, že nebudete mať väčšinu pri hlasovaní o Ústave Slovenskej republiky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, váš čas uplynul.
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
V zásade by som mohol s vami pani poslankyňa súhlasiť možno s dvoma výnimkami.
Po prvé, nemyslím si, že ústava nie je dobre pripravená, ale osobne budem veľmi pozorne počúvať vaše námietky. Budem sa po tom, čo ste teraz povedali, osobne interesovať, ktoré pasáže tejto novely považujete napríklad vy osobne za chybné. Veľmi mi bude na tom záležať. Som zvedavý. Rovnako ste použili podľa mňa pritvrdý a nie naliehavý výraz kupčenie. Pozrite sa, záujem je jedna vec a politické rokovania sú druhá vec. Môžem pokojne vyhlásiť, že nikde som sa s nejakými otvorenými obchodmi, takpovediac, to je azda slušnejší výraz, nestretol, ani som nimi tlačený nebol. Ale opakujem, v politike predsa záujmy sú úplne normálnou vecou, otázkou je, do akej miery, kedy, v akom rozsahu je možné ten alebo onen záujem dohodnúť.
Svoje záverečné stanovisko by som oprel o nádej, že ak získame tých 90 hlasov vládnej koalície, prípadne niektorých nezávislých poslancov, že budeme úspešní aj v snahe získať niektoré hlasy poslancov opozície. Osobne by som tomu bol nesmierne šťastný. Na dobrej Ústave Slovenskej republiky, myslím, máme záujem všetci.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretia otázka na predsedu vlády je od pána poslanca Slobodníka. Otázka znie: "Mohli by ste vysvetliť poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, aké ústupky Maďarsku v otázke Gabčíkova by mohlo priniesť sprostredkovanie tretej strany?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
dúfam, že ste postrehli, že vláda, ktorej predsedám, pokiaľ ide o otázku realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora z 25. septembra 1997 vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, nemení politiku predchádzajúcej vlády. Strany vládnej koalície sa v koaličnej dohode jednoznačne vyjadrili, že v otázke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros budú podporovať napĺňanie záväzkov vyplývajúcich z rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Tento súdny dvor vo svojom rozsudku z 25. septembra 1997 okrem iného uložil Slovenskej republike a Maďarsku povinnosť, citujem, "rokovať bona fide vo svetle dnešnej situácie a prijať všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov zmluvy z roku 1977". Toľko krátky citát. Teda oba štáty majú povinnosť rokovať. Ide o povinnosť uloženú v rozsudku súdom a táto povinnosť stále trvá. Dovolím si vám pripomenúť, že po prerušení rokovaní s maďarskou stranou v polovici roka 1998 boli rokovania s maďarskou stranou obnovené v novembri 1998. Samotný rozsudok Medzinárodného súdneho dvora neurčil, dokedy sa majú strany dohodnúť na vykonaní rozsudku. Nevidím naozaj najmenší dôvod, pán poslanec, stavať otázku tak, ako ste povedali - hovoriť o nejakých ústupkoch a už vôbec nie o ústupkoch, ktoré by vyplývali zo sprostredkovateľa tretej strany.
Rozsudok Medzinárodného súdneho dvora v jednej zo svojich častí naozaj odporúča obidvom stranám, že keď sa uskutočnia dvojstranné rokovania bez predbežných podmienok, môžu im byť na prospech pomoc a expertízy tretej strany. Na pomoci tretej strany sa však strany musia spoločne dohodnúť. Takýto návrh dosiaľ nedala ani slovenská, ani maďarská strana. Nevidím na to dôvod. Stále rokujú vládne delegácie tak o právnych, ako aj o odborných technických otázkach. Maďarská strana osem mesiacov pripravovala technické štúdie v rámci svojho návrhu usporiadania sústavy vodných diel, ktorý odovzdala slovenskej strane v decembri 1999. Tento rozsiahly materiál v súčasnosti podrobne študujú slovenskí experti, ktorí pripravia slovenskú odpoveď. Naozaj môžeme konštatovať, že v súčasnej fáze rokovania nikto o tretej strane konkrétne neuvažuje.
Držíme závery Medzinárodného súdneho dvora z Haagu. Nie sme nervózni, pretože súčasný stav pre Slovenskú republiku nie je nevýhodný, ale máme úprimnú snahu to uzavrieť tak, ako o tom hovorí rozsudok Medzinárodného súdneho dvora, pretože tento rozsudok je rovnako pre Slovenskú republiku výhodný.
Ďakujem veľmi pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem vám, pán predseda vlády.
Čas vyhradený pre otázky poslancov na predsedu vlády uplynul.
Teraz pristúpime k odpovediam na otázky členov vlády od poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha pre podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša. Otázka znie: "Počet obyvateľov v navrhovaných vyšších územných celkoch sa pohybuje od necelých 300 tisíc do viac ako 700 tisíc. Viete si predstaviť veľmi rýchly rozvoj malých vyšších územných celkov s veľmi nízkou tvorbou hrubého domáceho produktu, so zlou infraštruktúrou, aby sa mohli čo len priblížiť k výkonnostne silným vyšším územným celkom?"
Nech sa páči, pán vicepremiér.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán poslanec Zlocha,
vo vašej otázke sú premietnuté tri témy a vlastne tri otázky. Po prvé, územné usporiadanie Slovenskej republiky a počet obyvateľov vyššieho územného celku. Po druhé, regionálne disparity a problematika regionálnych disparít. A po tretie, ekonomický rozvoj vyšších územných celkov a schopnosť ich napredovania.
Najskôr čo sa týka toho prvého okruhu alebo prvej podotázky. Návrh územnosprávneho usporiadania Slovenskej republiky vychádza z aplikácie kritérií regionalizácie, ktoré boli schválené ešte vašou vládou, aj z využitia odborných prác vykonaných v rokoch 1990 až 1999 na Slovensku. Zároveň bolo zohľadnené aj rozhodnutie ešte predchádzajúcej, teda vašej vlády o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Návrh územného usporiadania Slovenskej republiky zohľadňuje požiadavky symetrického modelu usporiadania, decentralizáciu kompetencií a z toho vyplývajúcich zmien a z požiadaviek na znižovanie výdavkov na verejnú správu. Bola zohľadnená terajšia sieť orgánov územnej verejnej správy, pretože tieto predstavujú určité sústredenie zamestnancov a materiálnych podmienok. V návrhu sú premietnuté siete, ktoré existovali aj v relatívne nedávnej minulosti a pri vtedajšom usporiadaní sa preniesli do siete zariadení vybavenosti nadobecného významu. V návrhu je taktiež zohľadnené aj súčasné územnosprávne usporiadanie Slovenskej republiky.
Na vymedzenie vyšších územných celkov boli použité tieto kritériá. Po prvé, nodalita a centralita, ekonomická integrita regiónov, infraštruktúrne vybavenie územia, etnokultúrne, historické a konfesionálne faktory, dostupnosť okrajových sídiel, osídlenie a urbanizácia, prírodné pomery, vymedzenie kompetencií, zladenie záujmov štátnej správy a samosprávy, perspektívy vývoja spoločnosti, početnosť obyvateľov a nákladnosť usporiadania.
Pomocou uvedených kritérií bolo posúdené súčasné územnosprávne usporiadanie, ako aj navrhovaný model 12 vyšších územných celkov. Z celkového porovnania a posúdenia uvedených kritérií vzniklo odporúčanie na vytvorenie 12 vyšších územných celkov. Zároveň chcem podotknúť, že z väčšiny analytických prác vyplynulo rozdelenie Slovenskej republiky na 12 a viac prirodzených regiónov, a pripomenúť, že aj vaša vláda svojím uznesením číslo 755 z roku 1995 v realizácii tzv. reštitučného modelu uvažovala s 15 až 16 vyššími územnými celkami. Týmto vysvetlením prístupu k návrhu vyšších územných celkov chcem upozorniť na to, že počet obyvateľov nie je rozhodujúcim kritériom na stanovenie samosprávnych vyšších územných celkov. Svedčia o tom aj poznatky zo zahraničia, kde sa počty obyvateľov strednej úrovne verejnej správy pohybujú v omnoho väčších intervaloch, ako je to v našom návrhu v súčasnosti. Spomeniem niektoré príklady zo zahraničia.
V Dánsku sa počet obyvateľov vyšších územných celkov pohybuje od 45 tisíc do 600 tisíc, vo Švédsku od 57 tisíc do 1 640 tisíc, v Českej republike od 300 tisíc do 1 267 tisíc, vo Švajčiarsku od 14 tisíc do 1 153 tisíc, pričom na Slovensku je to od 300 tisíc do 718 tisíc. Často spomínané prispôsobenie sa podmienkam Európskej únie vo veľkosti tzv. NUTS 2 pri územnom členení tiež nezodpovedá skutočnosti, pretože aj v rámci Európskej únie zo 167 územných celkov v rámci územnej systemizácie je 26 do 500 tisíc obyvateľov, 29 medzi 500 tisíc až 1 miliónom, pričom je prirodzené, že sa územná samospráva strednej úrovne spája do vyšších celkov s cieľom získať podporu z fondov Európskej únie.
Druhý aspekt alebo druhá časť vašej otázky sa týkala regionálnych disparít. História, ale aj nedávne obdobie ukazuje, že rozvoj regiónov nezávisí od ich veľkosti, ale najmä od podmienok. Centralistické plánovanie a totalitné režimy spôsobili roztváranie nožníc medzi kvalitou životnej úrovne regiónov Slovenska. Vďaka totalite a centralizmu boli zlikvidované územia Spiša, Šariša, Zemplína, Gemeru, Novohradu, Oravy, Liptova, Hornej Nitry atď., t. j. v minulosti, keď na Slovensku fungovala samospráva bohatých území. Naopak, do popredia sa dostali mestá a regióny, ktoré neboli prirodzenými centrami, a ich rozvoj bol súčasťou politickej stratégie, ničenie prirodzených komunít minulých režimov. Aj za vašej vlády ste investovali miliardy korún do zaostávajúcich okresov s nulovým výsledkom. A keď to už inak nešlo, zachraňovali ste zamestnanosť rozširovaním štátnej byrokracie. To je logický dôsledok centralizmu a to sú výsledky takého centralistického prístupu.
Za jediný možný postup považujem decentralizáciu právomocí, financií a politickej moci do regiónov, pretože iba silná územná samospráva zabezpečí hospodársky rast regiónov. Jedným z kritérií regionalizácie Slovenskej republiky je aj kritérium ekonomickej homogenity. Jeho funkciou je pomocou vybraných údajov posúdiť vyváženosť sociálno-ekonomického prostredia a v súčinnosti s analýzami nodality, urbanizácie, infraštrukturálnych systémov pomáha objektivizovať hranice regiónov. Rámcovú analýzu homogenity sme uskutočnili pomocou niektorých ukazovateľov, ako je index vitality obstaraných investícií, miery nezamestnanosti, priemernej mesačnej mzdy, daňovej sily na obyvateľa a podnikateľskej aktivity. Homogenitu sme počítali pomocou minimálnych a maximálnych ukazovateľov okresov zaradených do príslušného územného celku. Z posúdenia vybraných ukazovateľov vyplynula vhodnosť návrhu 12 vyšších územných celkov. V rámci posudzovania navrhovaných vyšších územných celkov sme posudzovali aj vybavenie technickou a sociálnou infraštruktúrou. Nami navrhované celky nevykazujú o nič horšie pomery medzi silným a slabým regiónom, ako je to pri súčasných krajoch.
Tretia časť vašej otázky sa týkala ekonomického rozvoja a schopnosti napredovania regiónov. Pýtate sa, či si viem predstaviť rýchly rozvoj malých regiónov tak, aby sa mohli čo len priblížiť výkonnostne k silným vyšším územným celkom. Opäť sa odvolám na to, že veľkosť ešte neznamená bohatstvo, čoho dôkazom je aj doterajší vývoj a súčasný stav. Zmena režimu ukázala skutočné bohatstvo regiónov a zdevastovanie vidieckeho osídlenia Slovenskej republiky, pričom v minulosti sme mali len 3 plus 1 kraj, teda boli tu väčšie kraje, a neznamenalo to lepšie predpoklady na ekonomický rozvoj. Dnes je namieste otázka, ktorý región okrem hlavného mesta Slovenskej republiky je bohatým regiónom.
Vážený pán poslanec, viem si predstaviť rozvoj regiónov vtedy, ak budú ich predstavitelia čo najviac rozhodovať o svojej budúcnosti, ak budú mať k dispozícii nástroje regionálneho rozvoja, teda plánovacie, finančné, rozhodovacie a daňové nástroje, ak bude zákonom zavedený systém finančného vyrovnávania na zabezpečovanie verejných služieb. O tom je decentralizácia verejnej správy ako predpoklad regionálneho rozvoja. Stačí sa pozrieť na štáty, čo už decentralizovali moc do regiónov, a netreba ísť ďaleko. Stačí sa pozrieť do Poľska alebo do Maďarska a výsledok je zrejmý. Nevyhnutnou súčasťou je však aj proces informatizácie vzdelávania preto, aby ľudia v regiónoch vedeli čo najefektívnejšie reagovať na meniace sa podmienky a pripravovať stratégie rozvoja ich regiónov.
Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážený pán poslanec, chcete reagovať na odpoveď pána podpredsedu?
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Pán predseda, samozrejme, že chcem reagovať.
My sme si zrejme nerozumeli, pán podpredseda, pretože ja som tam dal len jednu otázku, či si viete predstaviť vyrovnanie alebo dobehnutie zaostávajúcich regiónov s týmito silnými regiónmi. Nečakal som vašu podrobnú prednášku z koncepcie štátnej správy a modernizácie verejnej správy. Ja som si to totiž viackrát prečítal a na toto som vôbec nebol zvedavý.
Ale ja si naozaj neviem predstaviť, ako si predstavujete vyrovnanie napríklad gemersko-novohradského regiónu, ktorý má podľa materiálov 266 636 obyvateľov, napríklad s trnavským alebo s bratislavským. Je to región chudobný s veľmi nízkou produkciou. Podiel hrubého domáceho produktu na obyvateľa je tam veľmi nízky. V stovke podnikov podľa tejto produkcie najlepší podnik Tauris Rimavská Sobota je tu na 65. mieste a ďalšie tri sú až v tej poslednej desiatke. Z toho dôvodu ja si, vážený pán podpredseda, neviem predstaviť, že tento región sa niekedy vyrovná košickému regiónu alebo bratislavskému, alebo azda hoci len trnavskému. Pokiaľ viem, v rozpočte na budúci rok a najbližšie obdobie sa nepočíta s tým, že by tieto regióny mali nejaký väčší podiel na daniach, ktoré sa vytvoria v regióne, a rozpočet pripravovaný pre Slovenskú republiku neuvažuje s tým, že bude ináč dotovať zaostávajúce regióny, ale že to budú príspevky podľa veľkosti miest alebo obcí a podľa počtu obyvateľov. Takže ja som nepočul váš názor. A z toho usudzujem, že pravdepodobne ani nemáte predstavu o tom, ako sa tieto regióny majú vyrovnávať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, nech sa páči.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Áno, ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, nie som si istý, či ste počúvali moju odpoveď, pretože v mojej odpovedi zaznela jasne aj odpoveď na to, čo vy definujete ako užšie ponímanie vašej otázky, ale odznela odpoveď aj v širších súvislostiach na to, na čo sa vo vašej otázke pýtate. Vy znovu vo svojej doplňujúcej otázke ste položili znamienko rovnosti medzi veľkosť regiónu a potenciál alebo rozvojový potenciál možnosti rozvoja regiónu, keď ste ako jeden z argumentov, prečo rimavskosobotský alebo novohradský región nemôže byť silný, použili to, že má 270 tisíc obyvateľov.
Veľmi podrobne aj na základe medzinárodných porovnaní som vám uviedol, že neexistuje žiadna závislosť bohatstva ani rozvojového potenciálu a počtu obyvateľov jednotlivých regiónov. Zároveň som uvádzal aj to, prečo novým územnosprávnym usporiadaním a reformou verejnej správy by mali byť vytvorené predpoklady na riešenie doteraz narastajúcich disparít medzi jednotlivými regiónmi. Pretože skutočnosť je taká, pán poslanec, že aj počas 10 rokov reforiem, ktoré na Slovensku robíme, narastajú rozdiely, narastajú disparity. A práve preto my sme presvedčení, že skutočným predpokladom riešenia týchto problémov je posilnenie regionálnych a miestnych samospráv tak, aby mohol byť využitý potenciál, ktorý v tých územiach je.
Pravdou tiež je, že, samozrejme, nikdy nedosiahneme taký cieľový stav, aby sa všetky regióny dostali na tú istú úroveň, aby sa dostali na úroveň Bratislavy. Bratislava zrejme dlhodobo bude najrozvinutejším regiónom. Dôležité je, aby sa rozdiely ďalej nezväčšovali, aby sa zmenšovali. A na to máme prichystaný a pripravený veľmi, myslím si, ucelený systém nástrojov aj cez fiškálnu politiku, keď by sa mala zvýšiť zodpovednosť právomocí, ale aj zodpovednosť jednotlivých regionálnych samospráv aj za výber daní, aj za formovanie podmienok na rozvoj regiónov, aj na vznik podnikateľských príležitostí, aj na cezhraničnú spoluprácu a všetky tie veci, ktoré s tým súvisia.
Zároveň súčasťou reformy verejnej správy je uplatnenie princípu solidarity, ktorý znamená, že bude dochádzať k istému prerozdeľovaniu medzi regiónmi, že tie viac rozvinuté regióny budú prispievať regiónom menej rozvinutým, čo sa deje aj dnes. Len dnes sa to deje prostredníctvom prideľovania prostriedkov na hlavu obyvateľa, čo je síce veľmi jednoduchý systém, ale neefektívny a nespravodlivý systém. Čiže my to vyrovnávanie do istej úrovne chceme robiť na základe finančnej a daňovej sily. Takže ak by ste, pán poslanec, naozaj tie materiály, ktoré spomínate, čítali, stratégiu a koncepciu reformy verejnej správy a ďalšie materiály, ktoré boli následne prerokované vo vláde, všetky tieto veci by ste sa tam celkom určite dočítali.
Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Druhá z vyžrebovaných otázok je od pána poslanca Slobodníka pre podpredsedu vlády pána Mikloša. Otázka znie: "V septembri 1998 bolo 8 mld. dolárov devízových rezerv len v Národnej banke Slovenska. Dnes je ich čosi vyše 4 mld. Kam ste podeli takmer 200 mld. korún? Len nepovedzte, že na dlhy Mečiarovej vlády. Teda na čo? Má právo to vedieť Národná rada Slovenskej republiky, slovenskí občania?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
tentoraz bude moja odpoveď omnoho stručnejšia. Stačilo by možno povedať, pán poslanec Slobodník, že údaje, ktoré uvádzate vo svojej otázke, nie sú pravdivé. Takže áno, Slovensko má právo vedieť, že to, čo uvádzate vo svojej otázke, sú zavádzajúce a nepravdivé informácie. Zrejme ste nedostali správne informácie, zrejme ste si túto vec nenaštudovali tak podrobne, ako študujete knihy pána podpredsedu vlády Csákyho, pretože skutočnosť je taká, že v septembri 1998 boli devízové rezervy Národnej banky 3,1 mld. USD, v súčasnosti sú devízové rezervy Národnej banky 4,2 mld. USD. Teda rozdiel, o ktorom vy hovoríte, že je mínusový vo výške 4 mld. USD, je v skutočnosti plusový vo výške 1,1 mld. USD. Inak povedané, devízové rezervy počas obdobia trvania tejto vlády, počas dvoch rokov vzrástli o 1,1 mld. USD, teda v dnešnom kurze asi takmer o 60 mld. Sk.
Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec D. Slobodník:
Pán podpredseda, vy ste povedali jeden údaj, ja som povedal druhý údaj. Ja si myslím, že treba sa pozrieť do záznamov. Všade a všeobecne sa tvrdilo v roku 1998, že tie devízové rezervy tvoria 8 mld. USD, a nie 3,1 mld. USD, ako ste tvrdili vy. Takže bude treba si to overiť u našich bankárov, u našich bývalých ministrov, sedia tu. Pán poslanec Maxon by vám to mohol povedať, ale nemá právo teraz odpovedať. Podľa môjho názoru boli 8 mld. USD a znížili sa na tie 4,2 mld. USD, ktoré ste spomenuli vy.
A nazdávam sa, že tieto devízové rezervy sa zvýšili aj preto, že sa tu nejakým spôsobom rozdelili kľúčové odvetvia slovenského priemyslu pre jednotlivé politické strany. Tak sa všeobecne povráva, že Strana maďarskej koalície dostala do svojich rúk priemysel nie plynový, ale ropovod a, samozrejme, s tým súvisí aj odovzdanie nášho Slovnaftu do rúk maďarského podniku. A tak by sa mohlo pokračovať. Ja veľmi podozrievam, pán podpredseda, že Slovenský plynárenský podnik je vo vašich rukách, teda nemyslím osobne, ale Demokratickej strany, pretože tak ste obhajovali potrebu zvýšiť ceny plynu, že to je až podozrivé. A chcel by som sa spýtať, či strana, ktorá má 1,6 % hlasov, to znamená asi 40 tisíc, 50 tisíc občanov-voličov Slovenskej republiky ju podporuje, či má právo disponovať takým majetkom?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, nech sa páči.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ja neviem, či má zmysel odpovedať na takéto výmysly a nezmysly. Dovoľte, pán poslanec, aby som povedal nezmysly, lebo ide o nezmysly. Ak vyvodzujete, že Demokratická strana disponuje Slovenským plynárenským priemyslom, musím povedať, že ide o zavádzajúci nezmysel. Nič k tomu iné a viac sa podotknúť nedá. Čo sa týka devízových rezerv, vy hovoríte, že vy si myslíte, že je to toľko. A ja vám čítam oficiálne údaje Národnej banky, môžem vám ukázať údaje z grafu Národnej banky a odpovedám presne na vašu otázku, ktorá hovorí, budem ju teda citovať, ak dovolíte, že "v septembri 1998 bolo 8 mld. USD devízových rezerv len v Národnej banke". A ja vám uvádzam z oficiálnych čísiel, ktoré si môžete overiť v štatistike, že devízové rezervy Národnej banky boli v septembri 1998 nie 8 mld. USD, ako uvádzate vy, ale 3,1 mld. USD. A zároveň vám uvádzam zase opäť z oficiálnych údajov Národnej banky, že devízové rezervy Národnej banky v septembri 2000 sú 4,2 mld. USD. Môžete sa to snažiť natrieť, akou chcete, farbou, môžete sa to snažiť zmeniť akoukoľvek slovnou ekvilibristikou, na tom nič nezmeníte.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretiu z vyžrebovaných otázok položil opäť pán poslanec Slobodník pre podpredsedu vlády pána Csákyho. Otázka znie: "V knihe Medzi dvoma svetmi ste napísali, že jediné čestné riešenie pre slovenskú vládu by bolo rokovať s Maďarskom o hraniciach, aby boli etnické. Obhajujete svoju tézu aj teraz, vo vláde? Vedia o nej vaši kolegovia vo vláde?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážená Národná rada,
vážený pán poslanec,
vzhľadom na to, že vďaka vašej vtipnej povahe ste mi túto otázku položili už 64-krát tu v Národnej rade Slovenskej republiky, predpokladám, že každý člen vlády Slovenskej republiky už dostatočne dobre ovláda vašu otázku, ako aj moju odpoveď, že vaša otázka sa zakladá na vami vykonštruovanej fikcii. A, jemne povedané, je silný nesúlad medzi obsahom vašej otázky a mnou napísanými vetami.
Ďakujem pekne, vážený pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec D. Slobodník:
Ja som možno položil tú otázku 64-krát, pán podpredseda vlády, ale vy ste na ňu ani raz neodpovedali. Ja vám citujem z vašej knihy, chcete, aby som nabudúce doniesol Két világ között (Medzi dvoma svetmi) a ukázal vám váš text? To je tam, to sa nevyhovárajte, neunikajte do toho, že ste minule povedali: "Á, to som ja napísal nejaký článok do SME." Toto ste tvrdili, že chcete zmenu týchto hraníc zo strategických na etnické. Ďalší dôkaz je vaše vystúpenie v rozhlase v maďarskom vysielaní v decembri 1996. Takto vy bašujete na Slovensku, takto by ste chceli rozhodovať o jeho území. Takto ste tvrdili v tej istej knihe urážlivé veci, dnes som ich tu citoval, rasistické veci. Vy ste rasista, pán podpredseda.
Vy tvrdíte o druhom národe en bloc, že tento národ trpí silným komplexom menejcennosti, slovenský národ, a že nemá dejiny a že preto je nie spoľahlivý a nevypočítateľný. To sú urážky, ktoré si voči nijakému národu slovenskí poslanci a slovenskí politici nedovolili, ani voči maďarskému. Vy sa tým vystatujete, vy chcete zostať v očiach svojich priateľov maďarskej národnosti veľmi dobrý, veľmi veľký bojovník, tak ste to aj povedali voľakedy zase v tom decembrovom rozhlase.
Ja vás prosím, odpovedzte na to, napísali ste tieto slová, alebo nenapísali? Sú uverejnené v knihe, alebo nie sú? Ak nie sú, tak ja ich nabudúce donesiem všetkým poslancom a vaša lož sa odhalí. Priznajte sa k tomu, čo ste spravili! Veď to nie je hanba. Povedzte, že už som zmenil názor, lebo teraz som podpredseda vlády. Ale vy to nechcete urobiť, pretože by ste sa zhodili v očiach vašich, ako som povedal, príslušníkov maďarskej národnosti na Slovensku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážená Národná rada,
vážený pán poslanec,
domnievam sa, že by sme mali mať takú úctu k sebe, ako aj k tomuto parlamentu, že tu budeme hovoriť o overených veciach. Vážený pán poslanec, chcem vás opakovane informovať, že nič také, čo je obsahom vašej otázky, som nenapísal. Veľmi ľutujem, že som dostal také informácie, že aj cez doobedňajšiu diskusiu ste sa venovali mojej osobe. Je to už asi tradičné. Domnievam sa, že to takto bude pokračovať, z mojej strany je opakovane ľúto, že musíme viesť tu v týchto chvíľach takýto dialóg, ale ja som viazaný zákonom.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Slobodník pre ministra zahraničných vecí. Bude odpovedať pán minister Kňažko. Otázka znie: "Štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničia je nežičlivec Slovákov. Tak sa prejavoval v Rade Európy. Aj inde. Nie je dôvod, aby naše ministerstvo protestovalo proti tomu, že si dovolí radiť Slovensku o ústave a územnom členení?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
ctený pán poslanec Slobodník,
vzhľadom na charakter rozhovoru medzi Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Maďarskej republike Štefanom Markušom a štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky pánom Némethom, ktorý prebiehal v pokojnej atmosfére, zvolila slovenská strana diplomatický postup pri reakcii na vyjadrenia štátneho tajomníka počas tohto rozhovoru, ako aj následne pre médiá. Počas prijatia veľvyslanca Maďarskej republiky v Slovenskej republike pána Borosa štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Chlebo zásadne a dôrazne obhajoval pozície slovenskej strany a jej právo suverénne rozhodovať o vnútorných záležitostiach krajiny, zdôrazňujúc nevhodnosť rušivého zasahovania do diskusie o nastolených otázkach. Zároveň poukázal na nutnosť využívania diplomatických kanálov pri vzájomnej komunikácii, čo bolo maďarskou stranou akceptované a potvrdené počas následného stretnutia ministrov zahraničných vecí, čo sa odohralo 18. septembra tohto roku. Správnosť postupu zvoleného Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdzuje aj skutočnosť, že maďarská strana sa viac k záležitosti nevyjadrila a opadli aj emócie, vyvolané vyjadrením štátneho tajomníka pána Németha pre hromadné oznamovacie prostriedky.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chcete reagovať, pán poslanec.
Poslanec D. Slobodník:
Ja som nekritizoval, pán minister, nášho veľvyslanca, absolútne, ja som kritizoval pána Zsolta Németha, štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky, ktorý skutočne urážlivo vystupoval proti Slovensku v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Uverejnil článok o Trianone - teraz vyšiel po anglicky, dúfam, že čoskoro vyjde aj v novinách - aj s fotografiou Veľkého Maďarska, ktorá je nad jeho článkom uverejnená. Tak sa nazdávam, že pán Zsolt Németh by nemal takto si dovoliť reagovať na Slovensko.
Keď vystupoval v Parlamentnom zhromaždení a na otázku pre nemeckého ministra zahraničia, ktoré vtedy bolo predsedajúcou krajinou, teda Nemecko, a zaútočil proti Slovensku, tak som ako podpredseda Parlamentného zhromaždenia požiadal o faktickú poznámku a povedal som: Krajina, ktorá prijala zákon o tom, že príslušníci 13 menšín majú byť zastúpení v parlamente, maďarskom, samozrejme, a nie sú, by mala najprv pozametať pred svojím prahom a nemala by kritizovať iné štáty za ich národnostnú politiku. Pán Németh sa zrejme nepoučil, pokračuje v tejto politike a ja si myslím, že prišiel čas, skutočne, aby ministerstvo zahraničných vecí sa ohradilo. Opakujem, ja nekritizujem veľvyslanca Slovenskej republiky v Maďarsku pána Markuša, ja hovorím o tom, čo si dovolil na adresu Slovenska povedať predstaviteľ Maďarskej republiky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, budete reagovať?
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Nie, nebudem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Milan Benkovský...
(Hlasy z pléna.)
Nie je porušený rokovací poriadok, pán Maxon, nevymýšľajte si zase.
Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Benkovský pre pani ministerku Brigitu Schmögnerovú. Otázka znie: "Uvažuje sa o znížení štátnej prémie pre stavebné sporenie v záujme zvýšenia atraktívnosti hypotekárnych úverov? Koľko percent z ušetrených prostriedkov sa použije na posilnenie hypotekárnych úverov a prečo sa nepredpokladá zvýšenie ich 6-percentnej bonifikácie?"
Bude odpovedať vicepremiér Mikloš.
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán poslanec Benkovský,
zvýšenie atraktívnosti hypotekárnych úverov nemožno spájať len s relatívnou výškou štátneho príspevku. Jeho súčasná výška je i tak dvojnásobná oproti úrovni v Českej republike, kde sú to 3 %, a vyššia je aj suma hypotekárneho úveru na 1 byt, ku ktorej sa štátny príspevok poskytuje. Na Slovensku je to do 2,5 mil. Sk, v Českej republike napríklad do 1,5 mil. českých korún.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky v pripravovanom zákone o bankách uvažuje o ďalšom zatraktívnení hypotekárnych úverov, ktoré by sa mali stať hlavným zdrojom financovania bytovej výstavby. Na základe 8-ročných skúseností so stavebným sporením sa ukázalo, že stavební sporitelia využívajú zdroje vo fonde stavebného sporenia prevažne na financovanie údržby a modernizácie bytov a len v malej miere na nadobúdanie nehnuteľností, či už kúpou bytov alebo rodinných domov, alebo ich novou výstavbou. Istá časť stavebných sporiteľov sporí len kvôli vysokej štátnej prémii bez toho, aby po skončení 6-ročného cyklu stavebného sporenia využila nasporenú sumu na stavebné účely. Preto rátame s rozšírením účelovosti poskytovania štátneho príspevku k hypotekárnym úverom, napríklad aj na vysporiadanie dedičských práv a bezpodielového vlastníctva manželov a s rozšírením okruhu osôb aj na fyzické osoby podnikateľov.
Rozvoju hypotekárneho bankovníctva, ktorým by sa financovala výstavba hlavne nájomných bytov a domov, by prospelo aj to, keby sa vykonali zmeny v katastrálnom zákone, na základe čoho by bolo možné vložiť rozostavanú nehnuteľnosť pred kolaudáciou do katastra nehnuteľností na budúceho vlastníka. To by umožnilo žiadateľom o hypotekárny úver, osobitne mladým rodinám, ktoré nevlastnia iné nehnuteľnosti, tieto byty použiť ako záloh na zabezpečenie hypotekárneho úveru, čo je podmienka na poskytnutie úveru hypotekárnou bankou.
K zvýšeniu účinnosti financovania bytovej výstavby hypotekárnymi úvermi by pomohlo aj to, keby sa výška úveru k cene založenej nehnuteľnosti zvýšila zo súčasných 60 % na 70 %. Ak sa spomenuté námety uzákonia, vytvorí sa široký priestor na ďalší rozvoj hypotekárneho úverovania. Je reálne očakávať, že suma štátneho príspevku z rozpočtu bude narastať geometrickým radom bez toho, aby sa zvyšovalo percento bonifikácie úrokovej sadzby, ale len z dôvodu zvyšujúceho sa počtu poskytnutých úverov v časovom rade po roku 1999, pretože výška štátnej podpory je stála počas celej lehoty splatnosti tohto dlhodobého úveru.
Na tento trend poukazuje i zvyšujúci sa počet hypotekárnych bánk s poskytnutou bankovou licenciou, keď k súčasne aktívne pôsobiacim štyrom bankám - Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľňa, Istrobanka a Hypovereinsbank - v krátkom čase pristúpia ďalšie hypotekárne banky s udelenou licenciou, v najbližšom čase Tatra banka a Bank Austria Creditanstalt. A ďalšia sa o toto povolenie uchádza - Československá obchodná banka.
Keďže sa ešte stále nachádzame len na začiatku hypotekárneho úverovania, väčšie sumy na podporu bývania v najbližších rokoch budú vyčlenené zo štátneho rozpočtu do Fondu rozvoja bývania.
Skončil som.