Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.
Ďakujem pekne, pán guvernér, ďakujem pekne, pán spravodajca.
Páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať neskôr o tomto návrhu uznesenia.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k
návrhu na odvolanie JUDr. Pavla Dlhopolčeka z funkcie sudcu.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 741. Uznesenie ústavnoprávneho výboru a o prerokovaní máte rozdané ako uznesenie tohto príslušného výboru.
Návrh odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Pán minister, ste ohlásený na odôvodnenie návrhu na odvolanie pána JUDr. Dlhopolčeka.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
podľa § 44 ods. 3 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch podávam návrh na odvolanie JUDr. Pavla Dlhopolčeka, sudcu Okresného súdu v Žiline, z funkcie. JUDr. Dlhopolček bol doslova prichytený pri čine v Ostrave, keď prehováral sudcu Okresného súdu v Ostrave na prepustenie jednej obvinenej z väzby a ponúkal mu za to úplatok. Za toto bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Ostrave najskôr na tri roky nepodmienečne na základe trestného činu zasahovania do nezávislosti súdov. JUDr. Dlhopolček sa odvolal, Krajský súd v Prahe rozhodnutím číslo 12 TO 232/2000 uznal obžalovaného za vinného z trestného činu nepriameho úplatkárstva podľa § 162 ods. 2 Trestného zákona Českej republiky a odsúdil ho na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov. Tento trest si JUDr. Dlhopolček aj vykonal.
Napriek tomu, že menovaný sa vzdal funkcie, ktorá by mu mala zaniknúť podľa toho 30. septembra tohto roku, vzhľadom na závažnosť trestného činu a jeho nezlučiteľnosť s výkonom funkcie sudcu a morálnej zavrhnutiahodnosti práve preto, že je sudcom, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku odvolala z funkcie sudcu JUDr. Dlhopolčeka.
Návrh predkladám v zmysle § 44 ods. 3 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch. Čin JUDr. Dlhopolčeka je takého charakteru, že je potrebné dať jasný znak, že s takým konaním osobitne u sudcov sa nezmierime, nezmierujeme, a preto je potrebné pristúpiť k tomuto rozhodnutiu. Navrhujem preto, aby ste odvolali JUDr. Dlhopolčeka z funkcie sudcu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Ivanovi Šimkovi.
Prosím pána poslanca Ivana Šimka, aby sa dostavil do poslaneckej snemovne, pretože je určený ako spravodajca k tomuto návrhu, ktorý predniesol pán minister Čarnogurský.
Pán poslanec Šimko, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú správu.
Návrh prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky dňa 20. septembra tohto roku. Ústavnoprávny výbor konštatuje, že návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z 13. septembra 2000 na odvolanie JUDr. Pavla Dlhopolčeka z funkcie sudcu je podaný v súlade s § 44 ods. 3 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, a ďalej konštatuje, že ústavné dôvody na odvolanie JUDr. Pavla Dlhopolčeka z funkcie sudcu, článok 147 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, ustanovenie § 44 ods. 1 písm. a) zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, sú splnené.
Ďalej ústavnoprávny výbor súhlasí s návrhom ministra spravodlivosti na odvolanie JUDr. Dlhopolčeka z funkcie sudcu. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o odvolaní JUDr. Pavla Dlhopolčeka z funkcie sudcu tajne a odporúča odvolať JUDr. Pavla Dlhopolčeka z funkcie sudcu.
To je všetko, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.
Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú k tomuto bodu programu.
Myslím, že pán minister ani pán spravodajca sa nechcú vyjadriť.
Chcem navrhnúť, páni poslanci, panie poslankyne, jedno riešenie vzhľadom na to, že je už tu prítomný pán minister spravodlivosti, aby sme prešli teraz k tlači 677 a aby sme potom hlasovali o jednotlivých návrhoch a uskutočnili aj tajné hlasovanie tak, ako ho uvedie neskôr pán spravodajca poslanec Ivan Šimko. Je všeobecný súhlas s takýmto riešením?
Áno.
Ďakujem pekne.
Vážené dámy, vážení páni,
pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je
návrh vlády na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 48/97 zo 7. januára 1998.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 677.
Dávam teraz slovo ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému a prosím ho, aby tento návrh odôvodnil.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
predkladám návrh na prijatie uznesenia, ktorým by Národná rada zrušila svoje uznesenie z roku 1997, keď Národná rada namiesto poslanca JUDr. Bartolomeja Kuncza, ktorý zomrel, schválila nástup iného náhradníka, než ktorý mal nastúpiť podľa vtedy platného zákona. Tým náhradníkom, ktorý vtedy mal nastúpiť podľa platného zákona, bol Mgr. Emil Spišák. Mgr. Emil Spišák sa potom následne domáhal svojho práva ujať sa funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý mu dal za pravdu a vyslovil, že jeho ústavné právo, a to pasívne volebné právo, bolo porušené.
Vzhľadom na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky nemá zatiaľ, teda do prijatia novely ústavy, prinajmenšom, právomoc rozhodovať aj o náhrade škody, resp. vlastne realizovať takéto svoje rozhodnutie o porušení ústavného práva, Mgr. Emil Spišák podal žalobu na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu proti Slovenskej republike za porušenie tohto svojho práva. Európsky súd jednak oboznámil Slovenskú republiku prostredníctvom agenta pre zastupovanie Slovenskej republiky pred týmto súdom o tejto podanej žalobe a dal najavo a poskytol čas a možnosť na rokovanie o prípadnom uzavretí zmieru. Vzhľadom na to, že porušenie ústavného práva Mgr. Emila Spišáka bolo úplne evidentné, bolo konštatované Ústavným súdom, je jasné, že pokiaľ by na Európskom súde pre ľudské práva došlo k meritórnemu konaniu vo veci a rozhodovaniu vo veci, v takom prípade by Slovenská republika tento spor nepochybne prehrala.
Na základe toho potom vláda Slovenskej republiky prejavila záujem o usporiadanie veci dohodou, zmierom tak, aby Európsky súd nemusel prijať meritórne rozhodnutie. Tento záujem máme stále a naďalej aj z toho hľadiska, že keby Európsky súd pre ľudské práva vyniesol meritórne rozhodnutie v tejto veci, toto rozhodnutie by bolo publikované v Zbierke rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. A figurovalo by tam vlastne ako judikát pre všetky členské krajiny Rady Európy, a to je riadne veľké teritórium, figurovalo by takpovediac natrvalo a Slovenská republika by v takejto Zbierke rozhodnutí figurovala ako štát, kde sa takýmto, no hrubým spôsobom porušilo ústavné právo vlastne zvoleného poslanca národného parlamentu.
Na základe toho sme pristúpili k rokovaniu, ktoré viedol podpredseda vlády pre ľudské práva Pál Csáky, a dospeli sme vlastne k formulovaniu podmienok zmieru, a to k finančnej náhrade prakticky toho, čo by Mgr. Spišák dostal ako poslanec Národnej rady. Tá nemateriálna, alebo morálna ujma bola dohodnutá symbolickou sumou 1 Sk a zároveň súčasťou tejto dohody bolo zrušenie pôvodného uznesenia Národnej rady z roku 1997 a vyslovenie poľutovania nad tým, že k tomu došlo.
Toto je už posledný bod tejto dohody, ktorý treba realizovať zo strany Slovenskej republiky, aby celá dohoda nadobudla platnosť a na základe toho došlo k stiahnutiu žaloby a zastaveniu konania pred Európskym súdom pre ľudské práva. Navrhujem preto, aby ste navrhnuté uznesenie prijali.
Keď som predstupoval s touto kauzou vo výboroch Národnej rady, pani poslankyňa Tóthová vzniesla námietku, alebo uplatnila, že Slovenská republika sa mala v tomto prípade brániť pred Európskym súdom procesnou námietkou, ktorá znie tak, že na Európsky súd pre ľudské práva sa možno obrátiť, až keď sú vyčerpané všetky vnútroštátne prostriedky. To je podmienka Európskeho súdu pre ľudské práva. Čiže platí tam pravidlo o vyčerpaní vnútroštátnych prostriedkov nápravy. No a pani poslankyňa Tóthová uplatnila, že pán Mgr. Spišák najskôr mal uplatniť svoj nárok podľa zákona číslo 58/1969 Zb. o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a až po vyčerpaní tohto procesného prostriedku mohol sa obrátiť na Európsky súd do Štrasburgu.
Chcem povedať, že túto námietku z našej strany ako spôsob procesnej obrany sme použili viackrát, teda agent Slovenskej republiky použil viackrát, koniec koncov aj pán poslanec Fico ju niekoľkokrát použil, ale Európsky súd pre ľudské práva túto námietku v súvislosti, musím povedať, najmä v súvislosti so zákonom číslo 58/1969 viaže na ďalšie špecifické podmienky tak, že jednoducho v tých prípadoch, pokiaľ sme ju namietali, ju neuznal a ani v tomto prípade by ju jednoducho s najväčšou pravdepodobnosťou neuznal. Z toho dôvodu táto námietka nebola uplatnená, ale jednoducho by v tejto veci nepomohla. To chcem uviesť preto, že pani poslankyňa Tóthová to uviedla na rokovaní výboru, a myslím si, že bola to jej výhrada, alebo jej poukaz, s ktorým sa bolo potrebné takýmto spôsobom vyrovnať.
Iné dôvody, o ktoré by sme sa čo aj len teoreticky mohli oprieť, v tomto prípade neexistujú. A znovu opakujem, že máme eminentný záujem na tom, aby sme špeciálne s takouto kauzou nefigurovali v Zbierkach rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. Z týchto dôvodov navrhujem, aby ste schválili navrhované uznesenie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie tohto návrhu.
Prosím teraz povereného člena gestorského ústavnoprávneho výboru pána poslanca Petra Kresáka, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som ako poverený spravodajca vás oboznámil s obsahom spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu vlády na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 48/97 zo 7. januára 1998. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu vlády na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k nálezu Ústavného súdu podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu príslušných výborov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 22. júna 2000 číslo 702 pridelil návrh vlády na prijatie uznesenia Národnej rady k nálezu Ústavného súdu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti. Určené výbory - ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnosti - prerokovali predmetný návrh vlády v lehote, ktorá bola určená predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady rozhodol o veci 11. mája 2000 na základe žiadosti agenta pre zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý sa obrátil na predsedu Národnej rady s návrhom na spoluprácu pri obhajovaní záujmov Slovenskej republiky v spore pána Emila Spišáka voči Slovenskej republike.
Gestorský výbor do 12. septembra 2000 nedostal žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený.
Návrh vlády na prijatie uznesenia Národnej rady k nálezu Ústavného súdu sp. zn. II ÚS 48/97 zo 7. januára 1998 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady, a to uznesením číslo 377, a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti svojím uznesením číslo 135 však s tým, že výbor pre ľudské práva a národnosti odporúča vypustiť z predloženého návrhu vlády písmeno B. Tretí v poradí, mandátový a imunitný výbor svojím uznesením z 11. mája 2000 číslo 60 odporučil zrušiť uznesenie Národnej rady a osobitné uznesenie k predmetnému návrhu vlády neprijal.
Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré sa týmto návrhom zaoberali, vyplýva jeden pozmeňujúci návrh, a to pozmeňujúci návrh vypustiť z návrhu uznesenia bod B, ktorý znie: "Národná rada vyslovuje poľutovanie nad tým, že Národná rada Slovenskej republiky vo svojom I. volebnom období neprijala opatrenia na realizáciu citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky." Tento pozmeňujúci návrh prijal Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti. Je potrebné konštatovať, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča tento pozmeňujúci návrh neschváliť.
Gestorský výbor teda na základe stanovísk výborov k návrhu vlády na prijatie uznesenia Národnej rady k nálezu Ústavného súdu, o ktorom hovorím, ktoré boli vyjadrené aj v uzneseniach, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh vlády na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. januára 1998 akceptovať a prijať toto uznesenie:
"A. Národná rada Slovenskej republiky berie ne vedomie, že Ústavný súd Slovenskej republiky svojím nálezom sp. zn. II ÚS 48/97 zo 7. januára 1998 rozhodol, že Národná rada Slovenskej republiky prijatím uznesenia číslo 530 z 5. februára 1997 porušila právo Mgr. Emila Spišáka na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakým podmienok, ktoré je zaručené v článku 30 ods. 4 v spojení s článkom 1 a článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky;
B. Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje poľutovanie nad tým, že Národná rada Slovenskej republiky vo svojom I. volebnom období neprijala opatrenie na realizáciu citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky;
C. Národná rada zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 530 z 5. februára 1997."
Táto spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní tohto návrhu vlády na prijatie uznesenia Národnej rady bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru číslo 384 z 12. septembra 2000.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, toľko k obsahu spoločnej správy výborov.
Prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za podanie informácie a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem, pán spravodajca. Ďakujem, pán minister.
Pristúpime k
vládnemu návrhu zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 635 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 635a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Jozef Macejko.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky uviesť v druhom čítaní vládny návrh zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý Národná rada Slovenskej republiky kladne prerokovala v prvom čítaní na svojej 32. schôdzi a svojím uznesením číslo 882 zo 14. júna 2000 rozhodla o postúpení návrhu do druhého čítania.
Predmetný vládny návrh zákona o vnútrozemskej plavbe po jeho prijatí Národnou radou Slovenskej republiky nahradí doteraz platný zákon číslo 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe v znení zákona číslo 126/1974 Zb. V súčasnosti platná právna úprava zodpovedá dobe svojho vzniku. Odzrkadľujú sa v nej vnútropolitické, hospodárske a medzinárodnopolitické podmienky z predchádzajúceho obdobia, keď tento zákon bol vytvorený ako zákon ľudovodemokratickej republiky so spoločenským vlastníctvom. Platný zákon už v súčasnosti nevytvára podmienky na rozvoj podnikania v tomto druhu hospodárskej činnosti a nepodporuje integračné snahy Slovenskej republiky do európskych štruktúr. Jeho ďalšie ponechávanie v platnosti by bolo brzdou v rozvoji vnútrozemskej vodnej dopravy Slovenskej republiky.
Účelom predloženého vládneho návrhu zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov je prispôsobiť právnu úpravu na úseku vnútrozemskej plavby zmenám v ekonomickej a sociálnej oblasti a novým spôsobom upraviť najmä vytvorenie podmienok na podnikanie vo vodnej doprave a širšie zapojenie vodných ciest do medzinárodnej vodnej dopravy, vzťahy v oblasti technického rozvoja, ochrany životného prostredia, ochranu života a zdravia občanov a majetku, zavedenie zmluvného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidiel, racionalizáciu štátnej správy a štátneho odborného dozoru vrátane sankčných opatrení tak, ako je to vo vyspelých európskych štátoch.
Predkladaný vládny návrh zákona zohľadňuje širšie možnosti zapojenia Slovenskej republiky do medzinárodnej vodnej dopravy, rozšírenie právomocí orgánov štátneho dozoru. Vo vládnom návrhu zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a k nemu v pripravovaných vykonávacích vyhláškach sú použité poznatky získané z oblasti vnútrozemskej plavby v Rakúsku, Nemecku a Holandsku a odzrkadľujú sa v ňom rezolúcie medzinárodných organizácií pre oblasť vnútrozemskej plavby, konkrétne Dunajskej komisie a Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov, ako aj odporúčania Rady Európy a Komisie Európskeho spoločenstva.
V rámci zosúlaďovania našich právnych predpisov s predpismi Európskej únie bol vládny návrh zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov porovnávaný s nariadeniami, smernicami a rozhodnutiami Rady EHS pre tento druh dopravy, ktoré sú uvedené v Bielej knihe v časti III kapitoly 6 Doprava, s ktorými nie je v rozpore.
Predkladaný návrh zákona nezakladá nároky na štátny rozpočet. Pri prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady boli vznesené dva pozmeňujúce návrhy. Tieto návrhy ako predkladatelia akceptujeme a rovnako tiež súhlasíme so všetkými pripomienkami a odporúčaniami v stanovisku odboru legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré si výbory osvojili. Oceňujeme tieto pripomienky, pretože pomohli skvalitniť predložený návrh z hľadiska legislatívno-právneho a formulačného.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
na záver mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že predložený návrh zákona plne zodpovedá nárokom modernej spoločnosti, a preto vás žiadam o vašu podporu pri jeho prerokovaní a pri jeho schválení.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Stanislavovi Bartošovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec S. Bartoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážení poslanci,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 635) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 882 zo 14. júna 2000 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie s termínom do 7. septembra 2000 štyrom výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a predložení návrhu uznesenia Národnej rady do 8. septembra 2000. Uvedené výbory prerokovali pridelený návrh a gestorský výbor ma poveril uznesením z 12. septembra v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku predložiť spoločnú správu výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh neprerokovali.
Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady, uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, prerokovali a zaujali stanoviská, a to ústavnoprávny výbor 30. augusta 2000, výbor pre verejnú správu 6. septembra 2000, výbor pre pôdohospodárstvo 6. septembra 2000 a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie 6. septembra, a svojimi uzneseniami odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenami a doplnkami. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III tejto správy vyplýva 40 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Všetci ste ich dostali v písomnej forme.
Odporúčam, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa, kto chce vystúpiť ústne. Konštatujem, že nikto. Končím teda rozpravu. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem, pán spravodajca, ďakujem, pán minister, za vaše úvodné slová.
Dámy a páni, teraz by malo nasledovať druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých ďalších zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, a to tlač 625.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny včera zaslal predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky list tohto znenia:
"Vážený pán predseda,
na základe poverenia vlády Slovenskej republiky a podľa § 95 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky beriem späť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých ďalších zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (tlač 625).
S úctou Peter Magvaši."
V rokovaní budeme teda pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na uzavretie Opčného protokolu k Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 715. Spoločnú správu výboru schválenú gestorským výborom máte ako tlač 715a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Návrh vlády odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši. Žiadam pána ministra, aby prišiel do rokovacej sály a aby sa ujal slova.
Pán minister, máte slovo. Uviedol som návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na uzavretie Opčného protokolu k Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.
Nech sa vám páči.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený poslanecký klub Strany demokratickej ľavice,
vážení kolegovia z HZDS, Demokratickej strany a Strany občianskeho porozumenia... (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán minister, sú tu poslanci zo všetkých klubov, tak prosím vás, keby ste oslovovali celý poslanecký zbor.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Á, aj zelení, aj KDH, takže dobre, ale...
(Reakcia z pléna.)
Však ja som pani Majskú pozdravil.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán minister, zo SOP sú tu štyria poslanci. Takže mali by ste menovite, keď už ste...
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Takže chcem predložiť v mene vlády Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s ratifikáciou Opčného protokolu k Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien s tým, že dohovor Organizácie Spojených národov je jeden z veľmi dôležitých medzinárodných právnych dokumentov a Slovensko je zmluvnou stranou tohto dohovoru v dôsledku sukcesie od 1. 1. 1993. V záujme efektívnejšieho riešenia oznámení podaných obeťami porušenia tohto dohovoru bol prijatý 10. 12. minulého roku v New Yorku na podpis Opčný protokol k uvedenému protokolu.
Chcel by som vyjadriť, že vláda Slovenskej republiky 24. mája tohto roku vyslovila svojím uznesením súhlas s uzavretím Opčného protokolu k Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a následne počas rokovania 23. osobitného zasadnutia Valného zhromaždenia OSN som 5. júna podpísal v New Yorku v mene Slovenskej republiky ako 38. krajina sveta tento Opčný protokol. Ratifikácia Opčného protokolu o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien predstavuje potvrdenie úsilia Slovenskej republiky o vytvorenie vyhovujúcich podmienok na naplnenie základných práv a slobôd porovnateľných s inými európskymi krajinami. Chcem veriť, že Národná rada Slovenskej republiky vysloví súhlas s ratifikáciou tohto dohovoru.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pán minister. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz prosím určeného spravodajcu výborov, člena výboru a podpredsedu výboru pre sociálne veci a bývanie poslanca Mariana Mesiarika, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s návrhom na uzavretie uvedeného Opčného protokolu.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
vážené poslankyne a poslanci,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 17. augusta 2000 číslo 751 pridelil tento návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Gestorský výbor nedostal do 6. septembra žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený.
Vysloviť súhlas s návrhom odporučili: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti svojím uznesením 143 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením 234. Z uznesení oboch výborov nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s predloženým materiálom. A zároveň súčasťou správy, ako pán predsedajúci zdôraznil, je aj návrh uznesenia, ktorý máte písomne.
Prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán spravodajca, za podanie správy a prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, kto z poslancov a poslankýň sa chce prihlásiť ústne. Zatiaľ pani poslankyňa Kadlečíková, pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Angelovičová. Nikto viac sa nehlási do rozpravy ústne. Uzatváram teda možnosť ďalších prihlásení do rozpravy ústne.
No a postupne, ako ste prihlásené, panie poslankyne, vám dám slovo.
Nech sa páči, pani poslankyňa Mária Kadlečíková.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za udelenie slova.
Vážený pán minister,
vážený pán spravodajca,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
nebýva veľa príležitostí v tejto Národnej rade, keď sa hovorí o ženách. A je veľmi dobré, ak Slovenská republika svoju príslušnosť k spoločenstvu národov v Organizácii Spojených národov prejavuje práve aj tým, že pristupuje vlastne k jej protokolom. Opčný protokol bol podpísaný, ako povedal pán minister, v júni tohto roku v OSN v čase, keď sa vlastne hodnotili aktivity a vôbec závery, ktoré boli prijaté v Pekingu pred piatimi rokmi a ktoré boli prijaté k tomu, aby ženy mali aj určité práva, rovnaké práva, ako majú muži. Nie, nie je to problém v Slovenskej republike, že by sme sa my ženy nemali možnosť presadiť, prejaviť, možno sme niekedy príliš skromné, možno vy muži nás beriete tak, že do politiky nepatríme. Ale chcem tu vysloviť kompliment aj pánovi ministrovi, že vlastne prešlo koľko mesiacov, prešli tri mesiace, a pán minister tento dokument dostal do Národnej rady. Chcem vysloviť na jeho adresu aj uznanie v tom smere, že venuje ženskej problematike ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny veľkú pozornosť. A myslím si, že aj ostatní ministri by mali nasledovať jeho príklad pri presadzovaní žien v politike. Takže takéto materiály v Národnej rade, takéto dokumenty s radosťou podporujem.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Belohorská má slovo.
Poslankyňa I. Belohorská:
Je mi priam ľúto, pán minister, že po takom pekne prejavenom vzťahu pani predsedníčky výboru k vám aj preto sa mi ťažšie začína vôbec hovoriť, asi nebudem taká ústretová. Vy viete veľmi dobre, že sa snažím obhajovať práva žien, a teda vám nebudem ďakovať, lebo si myslím, že je to vaša povinnosť predkladať tieto veci do parlamentu. Chcela by som na správnu mieru uviesť aj niektoré veci, ktoré aj predo mnou povedala pani poslankyňa Kadlečíková, lebo ono s tými 3 mesiacmi, to nebolo až tak. Možno odvtedy, odkedy to vláda mala v rukách. Ale nakoniec vy tu genézu poznáte a možno je aj škoda, že predkladateľom je muž, tak sa to tak zobralo, ako tie predchádzajúce zákony, veľmi rýchlo. Ja sa vám teda všetkým musím ospravedlniť za to, že trošku zdržím, aby som vysvetlila genézu tohto protokolu.
Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie bol dohodnutý v decembri 1979 v New Yorku. Česko-slovenská socialistická republika pristúpila a platnosť tento dohovor nadobudol 18. marca 1982 u nás v Zbierke zákonov 62/1987. Po vzniku Slovenskej republiky práve v dôsledku sukcesie, ktorá bola oznámená generálnemu tajomníkovi OSN, sme pristúpili a stali sme sa zmluvnou stranou tohto dohovoru, čiže tam by bola zachovaná kontinuita. A práve tento Opčný protokol, ktorý je vlastne vykonávacím plánom, dalo by sa povedať, alebo, lepšie povedané, aj možno výkonným výborom, ktorý kontroluje dodržiavanie dohovoru, bol prijatý 10. decembra 1992 v New Yorku a vtedy bol otvorený na podpis.
Slovenská republika mala možnosť zúčastniť sa rokovania už v roku 1998, keď vstupovala do rokovania o pristúpení k tomuto Opčnému protokolu. Vtedy výbor OSN odporučil pre Slovensko, pretože oni si najprv robili prehľad, ako to u nás vyzerá s dodržiavaním niektorých zásad, znovu opakujem, protokolu, ktorý bol v platnosti v legislatíve na území Slovenskej republiky. Bolo jasné, že tam niektoré veci nesedeli, a vtedy výbor odporučil vláde Slovenskej republiky, aby si niektoré pozície zlepšila. Ak sa hovorí o rovnoprávnosti žien a mužov, tak nebudeme hovoriť o zastúpení, aké je na Slovensku vo vláde, v parlamente a v iných výkonných zložkách - je to zlé. Preto odporučila vláde Slovenskej republiky vytvorenie určitého časového harmonogramu na dosiahnutie minimálne 30-percentného zastúpenia žien predovšetkým v politike a v účasti na riadení politických strán. Čo nemôžem povedať ani na jednu politickú stranu.
Ďalej OSN - komisia odporučila pre nás napríklad bod 82, kde sa hovorilo o zabezpečení v otázke všetkých práv pre obete domáceho násilia atď. Nejdem celý ten bod čítať. Ale nakoniec vieme, ako skončili návrhy pána poslanca Fica. V bode 84 bolo odporučené vláde Slovenskej republiky posilniť účasť ženských mimovládnych organizácií v procese tvorby národnej politiky štátu týkajúcej sa postavenia žien a pri realizácii následných opatrení.
Mala som možnosť minulý týždeň rokovať pri stretnutí, na ktoré ma pozvala pani Woleková, s inými mimovládnymi organizáciami tretieho sektora, no a možno by to stálo za to, pán minister, vypočuť si aj tieto názory.
V bode 88 sa hovorí o tom, že výbor požiadal, upozorňujem, výbor požiadal vládu Slovenskej republiky o využitie finančných a iných prostriedkov na zabezpečenie rovnakých platových podmienok mužov a žien za rovnakú alebo porovnateľnú prácu. Vieme, že nie je to tak. Dodnes všetky sektory, vo všetkých sektoroch majú ženy o 20 až 30 % nižšiu mzdu za porovnateľnú s mužmi. To je po prvé. Stále sa nám nepodarilo prekonať ten model, že živiteľom rodiny je muž.
A musím povedať, že keď som videla aj včera a predvčerom v televízii večer rokovanie vlády s odborármi ohľadom rozpočtu, a inými, teda tripartitou, ohľadom rozpočtu, tak mi bolo smutno, že len kdesi na krajíčku som videla jednu ministerku, a to bola pani ministerka Machová. Takže ak by sme hovorili o dodržiavaní jednotlivých týchto bodov, tak tam, myslím si, tiež máme veľký mínus. A to nechcem už hovoriť o takých sektoroch, ako je bankový sektor. Kde vidíte ženy vo všetkých tých pozíciách aj platovo, aj postavením nižšie, ale ten, kto potom predkladá materiály týchto žien, je muž. Ich vedúci. Ak si pozriete tú sféru, ktorá pripravuje materiály, všade tam vidíte hlavne ženy, tak potom tam, kde ide už o tie veľké alebo vyššie platové hladiny, tam sú zase všade muži.
V bode 89 sa hovorí, že výbor bol znepokojený skutočnosťou, že Slovensko neodpovedalo na otázku, prečo sú ženy nútené rozhodovať sa medzi prácou a rodinou. Pokles zariadení poskytujúcich celodennú starostlivosť o deti podľa názoru výboru negatívne ovplyvňuje možnosť žien využívať pracovné príležitosti.
Prejdem k ďalšiemu bodu. Výbor je znepokojený nedostatkom predložených informácií týkajúcich sa žien patriacich k národnostným menšinám. Takže to boli niektoré pripomienky.
A teraz si zoberiem na pomoc vlastne samotný Dohovor o odstránení diskriminácie voči ženám a nebudem vás unúvať celým, lebo je to veľmi rozsiahle čítanie. Škoda, že k tomu materiálu, vlastne k tej výkonnej správe k tomu Opčnému protokolu, ste nedostali aj znenie celého tohto dohovoru, lebo tam by ste si mohli prečítať v článku 2 v odseku c) zaviesť právnu ochranu práv žien na rovnakom základe s mužmi, zabezpečovať prostredníctvom príslušných národných súdov a iných verejných inštitúcií účinnú ochranu žien proti akémukoľvek aktu diskriminácie. Viete, ako to vyzerá momentálne aj so súdmi, aj so ženami a ich náhradným ubytovaním. Takisto aj so starostlivosťou o deti, kde mnohé ženy vedia, čo je to bitka v domácnosti. Keď sme sa pýtali, prečo neodídu, a keď sme ponúkali aj určitú možnosť pomoci, teda právnej, tak ženy väčšinou hovorili, nemali by z čoho uživiť deti. Sú ekonomicky závislé. Takže aj keď sa vám to zdá smiešne, že sa snažíme o to, aby ženy dosahovali taký istý zárobok, je to dôležité preto, aby žena bola ekonomicky nezávislá.
Zdržiavať sa zapojenia do akéhokoľvek aktu alebo praktiky diskriminácie žien a zabezpečiť, aby verejné orgány a inštitúcie konali v súlade s týmto zákonom. Prijímať všetky príslušné opatrenia na odstraňovanie diskriminácie žien akoukoľvek osobou, organizáciou alebo podnikom. Nechcem sa opakovať, kauzu Brunovce poznáte veľmi dobre a ešte sa k nej dostanem v ďalších bodoch.
Článok 3. V druhej časti tohto článku sa hovorí, že štáty a zmluvné strany atď. sú zodpovedné za zabezpečenie plného rozvoja povznesenia žien s cieľom zaručiť im uplatňovanie a využívanie ľudských práv a základných slobôd na základe rovnoprávnosti s mužmi.
Článok 7 ods. c). V účasti v nevládnych organizáciách, združeniach zapojených do verejného a politického života krajiny, teda štáty, zmluvné strany prijmú všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien v politickom a verejnom živote krajiny a hlavne zabezpečia na rovnoprávnom základe s mužmi právo účasti v týchto nevládnych organizáciách.
Nejdem sa unúvať čítaním všetkých týchto článkov, ale spomeniem len jeden praktický príklad.
Únia žien Slovenska ako najväčšia nevládna organizácia si nežiada nič od štátu okrem tých grantov, ktoré môžete rozhodnúť z titulu výkonnej moci, že ich nedostaneme. Stojí to za veľkú pozornosť a ja sa budem snažiť, aby tieto granty, ktoré v príručke za minulý rok sú zrejmé, ako boli pridelené, aby to bola vec verejná, aby mohli občania vidieť, ktoré organizácie a čo sa podporovalo.
Ženy dali do Brunoviec 64,5 mil. vlastných korún. Dokonca dnes cez obed, keď som robila revíziu niektorých účtov, som tam našla aj dve veľmi smiešne položky, a to je napríklad vyplatenie havarijného poistenia. Úradníčka si jednoducho nevšimla, že vyplatila havarijné poistenie za vozidlá, ktoré nám boli ukradnuté 16. 12., pretože vtedy vláda nielen zmenila na základe rozhodnutia vlády vlastnícky list ku kaštieľu Brunovce, ale vlastne nám znemožnila zobrať si odtiaľ čo len jednu jedinú lyžičku. Takže používajú naše vozidlá, spávajú v našich posteliach, jedávajú s príbormi, používajú chladničky, všetky veci, na ktoré máme naše účty. A hovorím znovu, ak by som chcela dodržať zákon, tak musím povedať, že vládni úradníci alebo tí, ktorí sa starajú o kaštieľ Brunovce, jazdia na ukradnutých autách, pretože technické preukazy sú v Únii žien. Takisto poistka zaplatená vo februári za tieto vozidlá, upozorňujem, zákonná poistka je v Únii žien.
Takže to vôbec nepovažujem za pomoc ani mimovládnym organizáciám, nepovažujem to ani za pomoc ženám, pretože skutočne v tomto zariadení sme chceli robiť to, čo máme v štatúte, starať sa a poskytovať charitatívnu činnosť a ďalej aj mať možnosť vlastného vzdelávania sa.
Musím povedať, že v iných štátoch práve naopak vláda dáva svoje zariadenia do starostlivosti ženám. Táto vláda toto zariadenie ukradla ženám a nás sa nezastal nikto. Vedela by som tu použiť teraz veľmi škaredý termín. Budem sa snažiť to trošku zjemniť. Nakoniec ja sama som to aj vlastne ponúkla premiérovi, keď začal s Brunovcami, aby dal ženám pokoj a ja odstúpim. Vlastne táto vláda napriek tomu, že schválila Opčný protokol, núti ženy, lepšie povedané, túto organizáciu k politickej, neviem, nazvite to, určite viete presne termín, ktorý som chcela použiť. Dám tam bodky. Pretože chcete, aby každou zmenou vlády po politických voľbách sa menilo toto vedenie. To nie je jednoducho dobré. A kdekoľvek prídem a kdekoľvek sa hovorí o právach žien, už vždy mi napadne len tento jediný a jednoduchý prípad.
Nech to už skončí akokoľvek, ale budem veľmi rada, keď odhlasujete a budete súhlasiť s týmto Opčným protokolom, lebo musím vás upozorniť už dopredu, dáva nám to tú možnosť, ktorú sme doteraz nemali.
Ďakujem pekne za pozornosť.