Čtvrtek 26. října 2000

Druhý deň rokovania

37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

26. októbra 2000

 

 

Po prerušení rokovania 41. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 37. schôdze NR SR.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Vážené poslankyne,

vážení poslanci,

otváram pokračovanie prerušenej 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 23 ods. 3 o rokovacom poriadku žiadam, aby ste mi dodali ospravedlnenie neúčasti poslancov. Zároveň žiadam, aby ste dali prezenčnú listinu na 37. schôdzu. Žiadam príslušných úradníkov Národnej rady z organizačného odboru, aby dali prezenčnú listinu na 37. schôdzu.

Páni poslanci, vás prosím, aby ste sa išli zapísať do prezenčných listín.

Zároveň budú dané listiny na prihlásenie sa do rozpravy k tomuto bodu programu.

Páni poslanci, panie poslankyne,

navrhujem, aby sme dali 5-minútovú technickú prestávku. Pokračovať budeme o 15.20 hodine, dovtedy budú všetky náležitosti.

(Po prestávke.)

Páni poslanci, panie poslankyne, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať v prerušenej 37. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte raz vás žiadam, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na rokovanie prerušenej 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážení páni poslanci, panie poslankyne, podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali títo poslanci: Ján Danko, Jozef Gajdoš, Anton Juriš, Gustáv Krajči, Jaroslav Paška, Ferdinand Petrák, Jozef Prokeš, Dušan Švantner, Milan Topoli. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Mária Angelovičová, Mária Kadlečíková a Peter Weiss.

Pripomínam, že overovateľmi na tejto schôdzi sú poslanci Marian Mesiarik a Pavol Kačic, náhradníkmi sú poslanci Marián Antecký a Ján Danko. Ján Danko je neprítomný, chýba, prosím, aby sme určili ďalšieho poslanca. Milan Ištván? Takže pán poslanec Antecký a Milan Ištván.

Národná rada Slovenskej republiky program 37. schôdze schválila 13. septembra 2000.

Páni poslanci a panie poslankyne, skôr ako budeme pokračovať v rokovaní 37. schôdze, v mene poslaneckých klubov Slovenskej demokratickej koalície, Strany demokratickej ľavice, Strany maďarskej koalície a Strany občianskeho porozumenia dávam dva návrhy.

Prvý, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 29a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku sa uzniesla na určení dĺžky rečníckeho času v rozprave k správe vlády Slovenskej republiky o stave zdravotníctva, jeho súčasných problémoch a spôsobe ich riešenia, ktorú máte ako tlač 796. Uvedené poslanecké kluby navrhujú, aby dĺžka času na rozpravu k tomuto bodu programu schôdze bola 12 hodín.

Ďalej podávam návrh, aby sme pokračovali v rokovaní dnes aj po 19.00 hodine.

Páni poslanci, panie poslankyne, o týchto návrhoch budeme postupne hlasovať. Žiadam vás, páni poslanci, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie o predložených návrhoch štyroch poslaneckých klubov.

Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály na hlasovanie. Ešte raz vás žiadam, páni poslanci, aby ste sa dostavili na hlasovanie o uvedených návrhoch.

Páni poslanci, panie poslankyne, dávam hlasovať o prvom návrhu štyroch poslaneckých klubov, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 29a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku sa uzniesla na určení dĺžky rečníckeho času v rozprave k tomuto bodu programu na 12 hodín. Prosím, dávam o tomto návrhu hlasovať. Hlasujte, páni poslanci, hlasujte o predloženom návrhu. Páni poslanci, panie poslankyne, hlasujte.

Prezentovalo sa 70 poslancov.

Konštatujem, že je málo poslancov na uznášaniaschopnosť. Ešte raz vás žiadam, všetci páni poslanci, ktorí ste v budove Národnej rady, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie. Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály.

Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

Páni predsedovia klubov, žiadam vás, aby ste zabezpečili účasť poslancov.

Páni poslanci, dám ešte raz hlasovať o predloženom návrhu, aby dĺžka rozpravy k tomuto bodu bola 12 hodín. V prípade, že nás nebude dostatok, vyzvem skrutátorov, ktorí boli uvedení na úvod schôdze. Prosím, hlasujte o predloženom návrhu, páni poslanci. Hlasujte.

Konštatujem, že je 72 prítomných.

(Ruch v sále.)

Páni poslanci, panie poslankyne, vzhľadom na to, že sa neprezentovalo dosť poslancov, budeme pokračovať normálnym konaním dĺžky času. Pristúpime k hlasovaniu o tom, aby dnešné rokovanie schôdze v prípade, že bude potrebné, pokračovalo aj po 19.00 hodine, čiže do prerokovania tohto materiálu.

Prosím, hlasujte o tomto návrhu. Hlasujte o návrhu, aby sme rokovali po 19.00 hodine.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 93 poslancov.

Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Nehlasovalo 5 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý, budeme rokovať aj po 19.00 hodine.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prerokúvaniu

správy vlády Slovenskej republiky o stave zdravotníctva, jeho súčasných problémoch a spôsobe ich riešenia.

Správu vlády ste dostali ako tlač 796 a spoločnú správu výborov ako tlač 796a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

Z poverenia vlády správu uvedie minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Roman Kováč.

Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister zdravotníctva SR R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

správa vlády Slovenskej republiky o stave zdravotníctva, jeho súčasných problémoch a spôsobe ich riešenia je v krátkom čase tretím materiálom, ktorý pripravilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na požiadanie Národnej rady Slovenskej republiky. Ak sa predchádzajúce materiály zaoberali čiastkovými problémami, predovšetkým problémom oddlženia zdravotných poisťovní a zdravotných zariadení a problémom financovania zdravotníctva v roku 2000, dnes predkladaná správa má skôr charakter komplexnej analýzy, predovšetkým stavu, v ktorom je zdravotníctvo, ale načrtáva aj spôsoby, akými chceme situáciu, v ktorej slovenské zdravotníctvo je alebo v ktorom sa nachádza, riešiť.

Správa posudzuje súčasný stav zdravotníctva s osobitným zameraním na poskytovanie zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia, konštatuje dosiahnuté výsledky rezortu pri plnení úloh, ktoré vyplývajú z programového vyhlásenia vlády a z koncepcie transformačných krokov na roky 1999 - 2002. Zdôrazňuje aktuálne problémy zdravotníctva pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti obyvateľstvu a prináša námety a opatrenia pri realizácii ďalších krokov na úseku ochrany zdravia, poskytovania liečebno-preventívnej starostlivosti, financovania, mzdovej politiky, liekovej politiky, legislatívy a kontrolnej činnosti.

Myslím si, že na úvod môjho vystúpenia treba povedať, že základný rozpor, v ktorom sa nachádza slovenské zdravotníctvo, je nerovnováha medzi vstupmi, teda medzi finančnými možnosťami vstupov, a nárokmi, ktoré na zdravotnícke služby kladú predovšetkým zákonom stanovené potreby obyvateľstva. Veľmi často sa v tejto súvislosti hovorí o slovenskom zdravotníctve ako o čiernej diere, do ktorej je možné nasypať ľubovoľné množstvo peňazí a ľubovoľné množstvo peňazí toto zdravotníctvo využije.

Chcem pripomenúť, že rozdiel medzi dvoma zásadnými ekonomickými parametrami, to znamená medzi pohľadávkami, ktoré majú zdravotné poisťovne na jednej strane, a na druhej strane záväzkami, ktoré majú zdravotnícke zariadenia vo všeobecnosti, nie je taký rozdiel, aby sme mohli nazvať zdravotníctvo čiernou dierou. Opakovane hovorím, že dnes zdravotníctvo svojimi pohľadávkami financuje podniky, ktoré boli neschopné za seba, za svojich zamestnancov odviesť poistné do zdravotných poisťovní. Nie je možné dlhodobo udržiavať stav, aby zdravotníctvo, ktoré neprodukuje žiadne finančné zdroje, úverovalo neschopnosť podnikov platiť poistné. Z toho vyplýva jedna veľká kapitola, s ktorou sa zdravotníctvo borí a s ktorou zápasí celý čas, a to je dlhová služba zdravotníctva.

Nebudem hovoriť o konštatácii stavu, ktorý je v materiáli. Myslím si, že skôr sa sústredím na možnosti, ktoré dnes prináša alebo ktoré dnes chceme vniesť do zdravotníctva, aby sme situáciu, ktorá je takto popísaná v materiáli, mohli riešiť. Predovšetkým pri projektovaní krokov, ktoré chceme spraviť v priebehu tohto a budúceho roku, vychádzame z niekoľkých základných úvah. Tá prvá úvaha je, že musíme definovať sieť zdravotníckych zariadení, takú sieť, ktorá optimálnym spôsobom zabezpečí tie služby, ktoré sa predpokladá, že podľa zákona o Liečebnom poriadku zabezpečiť treba, sieť základnej zdravotnej starostlivosti, či už v oblasti primárnej zdravotnej starostlivosti, špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ale aj starostlivosti ústavnej.

Na úvod chcem povedať, že takúto sieť, tak ako ju tvoríme, porovnávame predovšetkým so sieťou európskych krajín, pretože žijeme v istom regióne a ešte viac sme povinní porovnávať túto sieť s krajinami v strednej Európe, ktoré majú spoločný vývin medicíny, spoločný vývin základov medicíny, ktoré majú spoločnú medicínsku školu, aby sme postavili sieť, ktorá je z hľadiska potrieb slovenských občanov relevantná. Chcem povedať, že doteraz postavená sieť v oblasti primárnej starostlivosti je takmer zhodná s európskym priemerom, so zvyklosťami, ktoré vládnu v tejto oblasti Európy. A podotýkam, že porovnávame to nielen s krajinami, ktoré sú v transformujúcej sa etape, ale túto sieť porovnávame aj s krajinami, ktoré sú už dávno, dávno ďaleko za takouto etapou.

Teda prvá je sieť. V primárnej starostlivosti, znovu opakujem, nenachádzame výrazné rozdiely. Rovnako ani v špecializovanej starostlivosti. V ústavnej starostlivosti má slovenské zdravotníctvo rezervy. Tie rezervy sú podľa mňa v troch oblastiach.

Po prvé treba konštatovať, že Slovensko nemá nadbytok nemocníc, tak ako sa často uvádzalo. Slovensko má dokonca z hľadiska počtu nemocníc na počet obyvateľov menej nemocníc, ako býva zvykom v Európe. Ale na druhej strane má nadbytok nemocničných lôžok. Vyplýva to z tradície, ktorá sa u nás zaviedla po roku 1945 v budovaní nemocníc, že Slovensko sa predovšetkým venovalo budovaniu obrovských fabrík na zdravie, tak tomu hovorí verejnosť, tak tomu hovoria aj zdravotníci tých veľkých monoblokových nemocníc, ktoré sa veľmi ťažko a veľmi ťažkopádne transformujú. Teda to je prvá chyba. Máme vyšší počet lôžok, ako býva štandard. Napriek tomu, že sme urobili opatrenia na postupné znižovanie, napriek tomu, že mnohé nemocnice akceptovali transformačné kroky a prijali tézu o potrebe znižovania lôžkového fondu, napriek tomu ešte stále zostáva tento problém nedoriešený.

Druhý problém, ktorý máme v ústavnej starostlivosti, je otázka nerovnomerného alebo neoptimálneho rozvrstvenia medzi chronickými a akútnymi lôžkami v prospech veľkého počtu akútnych lôžok. To je skutočne v rozpore so zvyklosťami krajín, ktoré sa hrdia tým, že zdravotníctvo u nich funguje na dobrej úrovni, a myslím si, že je tu ďalší priestor ústavnej starostlivosti, kde by sme mohli získať mnohé a mnohé ďalšie lôžka predovšetkým v prospech lôžok chronických alebo lôžok, ktoré budú mať charakter zdravotno-sociálneho zariadenia.

Ďalší problém, ktorý vzniká v slovenských nemocniciach, je strata kategorizácie nemocníc. My sme od istého času prešli na systém, že každá nemocnica môže robiť ľubovoľné výkony. Myslím si, že takýto princíp nie je správny a budeme musieť na základe akreditácie jednotlivých pravovísk rozdeliť nemocnice na rôzne kategórie, na nemocnice, ktoré sú určené pre základnú zdravotnú starostlivosť, a na nemocnice, ktoré musia vedieť zvládnuť akúkoľvek komplikáciu v záujme záchrany zdravia a života každého občana tejto krajiny. Tam sa, samozrejme, musia sústrediť aj finančné prostriedky na to, aby sme dosiahli podmienky na takýto typ zdravotnej starostlivosti.

Aké kroky nás budú viesť pri konštrukcii tejto siete a akými metódami chceme zabezpečiť, aby sieť bola naozaj optimálne postavená na základnú úroveň, ktorú treba urobiť? V prvom rade sú to organizačné opatrenia. Transformácia nemocníc na verejnoprospešné neziskové organizácie umožňuje, aby sme v rámci vydaných licencií pre ústavnú zdravotnú starostlivosť nemocniciam vedeli veľmi presne popísať, ktoré činnosti a v akom rozsahu ktorá nemocnica môže poskytovať. Myslím si, že to je taký základný vstup, lebo takto budeme vedieť vytvoriť bazálnu skupinu zdravotníckych zariadení s bazálnym počtom lôžok, ktoré zabezpečenia zdravotnú starostlivosť na tej úrovni, opakujem, akú predpokladá zákon o Liečebnom poriadku.

Vnášame tým do slovenského zdravotníctva princíp, ktorý doteraz nebol akcentovaný, a to je samosprávny princíp. Samosprávny princíp, ktorý nie je postavený na miestnej samospráve, ale je postavený predovšetkým na samospráve profesijnej, to znamená, predovšetkým na samospráve samotných zdravotníkov. Tento princíp pre ambulantnú starostlivosť mienime výrazným spôsobom posilniť pred pripraveným, už v tejto chvíli pripraveným zákonom o Lekárskej komore a o Komore zubných lekárov a o zákone o lekárskom povolaní, rovnako ako o zákone o lekárnickom povolaní a Lekárnickej komore, kde po postavení bazálnej siete ambulantných zariadení starostlivosť o túto sieť preberú samosprávne orgány Lekárskej komory, Komory zubných lekárov a Lekárnickej komory. Vytvoríme dostatočný časový priestor, aby sa kreovali tieto orgány a aby mohli takúto funkciu zvládnuť. Myslím si, že to bude najlepší spôsob, akým budeme schopní starať sa o sieť.

Ak mi dovolíte, budem pokračovať v ďalšej zložke, ktorá je mimoriadne významná z hľadiska primárnej siete ambulantnej starostlivosti, a to sú agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Asi viete, že presun pacienta, včasný návrat pacienta z nemocnice do ambulantnej starostlivosti je návrat, ktorý spôsobuje lepšie kvality liečenia, pretože liečenie v domácom prostredí prebieha oveľa rýchlejšie a pacient v domácom prostredí je menej stresovaný. Na to, aby sme tento presun mohli urobiť, potrebujeme kvalifikovaný ošetrovateľský a opatrovateľský personál a na to vznikajú agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti.

Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti dnes pôsobia takmer vo väčšine okresov. Chýba nám túto sieť doplniť ešte o agentúry v 30 okresoch. Nie je naším cieľom to, aby v každom okrese bola jedna agentúra, pretože iste viete, že počet obyvateľov v rôznych okresoch je príliš rôzny, takže skôr sa budeme držať prepočtu agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti na počet obyvateľov.

Ďalší prvok, ktorý by sme radi vniesli do zdravotnej starostlivosti, je prvok akcentovania kvality práce. Dnes systém odmeňovania v zdravotníctve, či je to systém odmeňovania primárnej starostlivosti, ale aj pri špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ale aj ústavnej zdravotnej starostlivosti, je poznamenaný príliš akcentovaným rovnostárstvom. Kapitačné odmeňovanie síce na jednej strane uzatvorilo zdravotný systém odmeňovania, na druhej strane sa stalo demotivujúcim pre lekárov a vytvorilo podmienky na to, aby kvalita práce nebola tým základným prvkom, za ktorý by boli lekári odmeňovaní. Plánujeme úpravu tohto parametra odmeňovania tak, aby odmena tých zdravotníckych pracovníkov, ktorí odvádzajú kvalitnú prácu, bola výrazne vyššia ako pracovníkov, ktorí kvalitnú prácu neodvádzajú. To je ďalší prvok, ktorý by sme radi vniesli do celého systému zdravotníctva. Máme pripravené kritériá hodnotenia kvality práce pre lekárov prvého kontaktu, pre ambulantných špecialistov, ale zatiaľ sme neskončili práce na vypracovanie týchto kritérií pre nemocničné oddelenia, pretože táto úloha je podstatne a podstatne ťažšia.

Chcem pripomenúť, že úlohy samosprávnych orgánov, to znamená, úlohy lekárskych a lekárnických komôr považujeme za významné nielen v oblasti ambulantnej starostlivosti, ale aj v oblasti riadenia nemocníc a práve nemocníc, ktoré budú mať charakter verejnoprospešných neziskových organizácií. Takého úlohy samosprávnych orgánov definuje nový zákon o Lekárskej komore a nový zákon o lekárskom povolaní, ktorého paragrafované znenie máme pripravené a je posunuté do legislatívneho procesu.

Rád by som sa dotkol druhej oblasti, ktorá je v zdravotníctve veľmi významná, a to je oblasť liekovej politiky. Slovenskí občania pri porovnaní povedzme s našou susednou krajinou Českou republikou majú stále vyššiu spotrebu liekov. Chcel by som povedať, že cenový rozdiel skutočne nie je vysoký, dokonca v cenách za lieky nás Česká republika predbehla, ale to, v čom vysoko prevažujeme, sú denné definované dávky. Inými slovami dá sa povedať toto: Slovenskí občania majú vyššiu spotrebu lacných liekov, preto v materiáli píšeme, že nie sme na tom zle z hľadiska cien, ale sme na tom zle z hľadiska definovanej dávky. Som presvedčený, že mnohé z tohto spôsobuje lekármi často produkovaná polypragmázia, to znamená, predpisovanie väčšieho počtu rôznych druhov liekov, ktoré v konečnom dôsledku môžu pacientovi aj ublížiť. Naším cieľom je udržať na budúci rok výdavky na lieky na úrovni 14,4 mld. korún, čo by znamenalo, že budeme musieť v budúcom roku usporiť v oblasti receptových liekov a v oblasti liekov, ktoré predpisujú nemocnice, asi 1 mld. korún. Je to pomerne veľká suma, ale myslím si, že dobrá preskripcia liekov, uvážlivá preskripcia liekov môže viesť k takejto úspore.

Rád by som sa dotkol oblasti financovania zdravotníctva, pretože je to asi najdôležitejšie. Tu prichádzame z hľadiska riešenia problému s celkom novým systémom posudzovania jednotlivých segmentov zdravotníckej starostlivosti. Kým doteraz sme poznali viacero segmentov, na budúci rok rátame len s tromi veľkými skupinami, a to je otázka primárnej starostlivosti, špecializovanej ambulantnej starostlivosti a ústavnej starostlivosti. Tie jednotlivé zložky, ktoré sú vo vnútri segmentov, či už je to samotná práca, výkony lekárov a prevádzka, alebo je to lieková politika, alebo sú to ordinácie vyšetrení v spoločných vyšetrovacích a liečebných zložkách, či ordinovanie služieb dopravnej zdravotnej služby, tie sú len súčasťou jednotlivých týchto systémov. Lekári sa budú musieť pohybovať v rámci finančných prostriedkov, ktoré sú pre jednotlivé okruhy určené.

Tento systém používa veľa krajín. Napríklad v Nemecku napriek odporu lekárov sa zaviedli limity pri predpisovaní liekov. Nemecko je veľmi bohatá krajina, a napriek tomu si dovolila zaviesť toto obmedzujúce opatrenie. Rovnaké, veľmi drastické opatrenie má Česká republika. Ak tu lekár prekročí pri predpisovaní liekov celoštátny priemer, z toho, o čo prekročil, musí polovicu zaplatiť. Takže takýchto obmedzujúcich pravidiel je viac. Nechceme ísť až do takýchto kritických obmedzení, napriek tomu si myslíme, že lekári, ktorí prekročia určitý limit, ktorý je daný predovšetkým priemerom celoštátnej spotreby liekov, títo lekári budú musieť svoje prekročenie zdôvodniť u revíznych lekárov tak, aby sme vedeli oddeliť lekára, ktorý má drahých pacientov, takpovediac, a lekára, ktorý zbytočne predpisuje lieky. Je to ďalší spôsob, ako racionalizovať prácu lekára a akým spôsobom zabezpečiť prvky, ktoré dnes vyžaduje zdravotníctvo a ktoré sú prijaté vo vyspelých krajinách ako regulačné princípy funkcie zdravotníctva.

Pri návrhu rozpočtu na budúci rok a ďalšie roky kalkulujeme s tým, že neustále bude klesať podiel mimorozpočtových zdrojov na financovanie a podiel tzv. dodatkových zdrojov a radi by sme, aby slovenské zdravotníctvo malo absolútne jasné a čisté financovanie. To znamená, financovanie prostredníctvom kapitoly rozpočtu pre funkciu rozpočtových organizácií na mimoriadne finančne náročné zdravotnícke výkony, ktoré sú vlastne označené ako nepoistiteľné riziko a ďalej pre veľké a nákladné investície, ktoré si žiadna nemocnica fungujúca na samosprávnom princípe nebude môcť dovoliť kúpiť.

Ďalším zdrojom budú zdroje z poistného systému. Predložili sme zákon, ktorý by mal upraviť výber poistného a na ďalšie roky rátame so zvyšovaním podielu, ktorý bude štát platiť za svojich poistencov.

Konečne tretí systém, ktorý je, ktorý chceme legislatívne založiť, ale jeho vplyv na finančnú situáciu zdravotníctva sa neprejaví ani v budúcom, ani v ďalšom roku, je systém doplnkového zdravotného poistenia a systém zdravotného pripoistenia, ktorý sa môže vlastne prejaviť až vtedy, keď sa istým spôsobom naplnia fondy. Očakávame, že ten čas je minimálne dva roky, ale v každom prípade do novely zákona o zdravotnom poistení chceme tieto dva princípy zakotviť tak, aby sa fondy mohli začať napĺňať. Rád by som upozornil, že často sa vyskytuje otázka: Sú tu vôbec ľudia, ktorí si to zaplatia? Ak sa pozrieme na spektrum, aké sú príjmy medzi zamestnancami, ľahko sa dá poukázať na to, že približne 2 % slovenských zamestnancov majú platy vyššie ako 40 tisíc.

To znamená, že predsa vzniká vrstva, ktorá bude ochotná zaplatiť zdravotné pripoistenie, zaplatiť aj doplnkové zdravotné poistenie. Netreba ísť tou cestou a povedať si, nebudeme to robiť, pretože o to nebude záujem.

Rád by som sa dotkol na záver jednej významnej oblasti, a to je oblasť zdravotníckej prevencie, pretože všetci dobre vieme, že zdravotná prevencia je vari najdôležitejšia, ktorá nám pomôže znížiť alebo zvýšiť efektivitu zdravotníctva a ktorá nám pomôže znížiť náklady. Sú kľúčové oblasti, na ktoré treba sústrediť pozornosť a na ktoré ju sústreďujeme. To je oblasť prevencie pri vzniku kardiovaskulárnych ochorení a pri vzniku onkologických ochorení. Aj kardiovaskulárny a onkologický program financovaný v tomto roku z výťažkov privatizácie je nasmerovaný sčasti do financovania prevencie. Je to rozvoj mamografického programu, kde chceme predovšetkým financovať spotrebný materiál, nie nakupovať ďalšie prístroje, ale financovať spotrebný materiál tak, aby sme využili jestvujúce prístroje na ďalší rozvoj onkologickej prevencie.

Rovnako v kardiovaskulárnom programe sa sústreďujeme práve na tie úlohy, ktoré pomôžu znížiť výskyt kardiovaskulárnych ochorení. Samozrejme, časť týchto financií musíme dať aj na náročnú techniku, ktorú potrebujeme pri liečbe kardiovaskulárneho pacienta.

Ak by som mal hodnotiť situáciu, v ktorej zdravotníctvo v súčasnosti je, tak situácia nie je dobrá. To si všetci uvedomujeme. Situácia je vážna a je absolútne potrebné dosiahnuť základnú rovnicu, o ktorej som hovoril hneď na začiatku môjho vystúpenia, to znamená, dostať do rovnováhy náklady na zdravotnícku starostlivosť a výkony zdravotnej starostlivosti. Na obidvoch stranách je množstvo práce. Tie výkony treba poskytovať v optimálnom rozsahu za optimálne ceny a za optimálnej organizácie práce tak, aby známy pomer cena a zisk, teda pomer cost - benefit, aby bol prijateľný pre ďalší chod zdravotníctva.

Naše kroky, ktoré navrhujeme v tomto materiáli, smerujú do obidvoch oblastí. Jedna oblasť predstavuje zvýšenie efektivity práce zdravotníckych zariadení a následná úsporu finančných prostriedkov. Tá druhá pôsobí aj na oblasť príjmu, to znamená na oblasť financovania zdravotníctva.

Nerobím si, samozrejme, ilúzie o tom, že zdravotníctvo sme schopní v priebehu roka, v priebehu dvoch rokov dať do poriadku. Zdravotníctvo sa vyvíja 50 rokov a dospeli sme do istého štádia jeho vývoja. Napriek tomu som presvedčený, že navrhované opatrenia pomôžu výrazným spôsobom zvýšiť efektivitu zdravotníctva a dostaneme ho na istú trajektóriu zmien, ktoré povedú k ekonomicky efektívnemu dostupnému zdravotníctvu a privedú občana k tomu, aby hodnotu zdravia považoval za svoju prioritu a takto sa aj k priorite číslo jeden správal.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

Prosím spoločného spravodajcu výborov podpredsedu výboru pre zdravotníctvo poslanca Barnabása Ferkóa, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec B. Ferkó:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy vlády Slovenskej republiky o stave zdravotníctva, jeho súčasných problémoch a o spôsobe ich riešenia (tlač 796).

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 835 zo dňa 16. októbra 2000 pridelil správu vlády Slovenskej republiky o stave zdravotníctva, jeho súčasných problémoch a spôsobe ich riešenia na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Citovaným rozhodnutím k uvedenej správe určil ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval správu vlády Slovenskej republiky o stave zdravotníctva, jeho súčasných problémoch a o spôsobe ich riešenia 24. októbra 2000 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval uvedenú správu 20. októbra 2000 a požiadal ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pri odôvodňovaní správy na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovať aj o zabezpečení komplexnej starostlivosti o ústavných činiteľov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval správu 24. októbra 2000 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu vziať na vedomie.

Gestorský výbor konštatoval, že výbory, ktorým bola predložená správa pridelená, ju prerokovali v stanovenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie. Ďalej konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené. Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov svojím uznesením číslo 137, v ktorej určil za spoločného spravodajcu výborov člena výboru Barnabása Ferkóa. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Skončil som, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Páni poslanci, panie poslankyne, do rozpravy sa za klub HZDS prihlásila pani poslankyňa Aibeková, za klub SNS pán poslanec Zelník. Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásili pán poslanec Drobný, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Hudec a pán poslanec Tarčák. Znamená to, že budú vystupovať v takom poradí, ako sme uviedli, a potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Čiže ako prvá vystúpi v rozprave pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené dámy,

vážení páni,

pán minister hovoril veľmi vzletne a hovoril o nejakom inom zdravotníctve podľa jeho optimistických vízií a optimistických slov. Nakoniec aj ten potlesk jeho predchodcu svedčí o tom, že väčšinu poslancov zrejme zaujíma také stanovisko, že bodaj by to, pán minister, bolo tak, ako ste to predniesli. Ale realita je trošku iná.

Naozaj materiál, ktorý teraz uvádzal pán minister, je už v poradí tretí v krátkom čase v parlamente. Ale, vážené dámy, vážení páni, možno ste si vy, ktorí sa nevenujete tejto problematike, nevšimli, že tento materiál je správou vlády. A ja sa pýtam, kde je pán predseda vlády, pretože minister zdravotníctva ho tu iba zastupuje z poverenia. Kde je ministerka financií? Pretože absolútne súhlasím s tým, že zdravotníctvo bude také, koľko budeme mať naň peňazí. To minister zdravotníctva môže ovplyvniť iba svojimi transformačnými krokmi, ale postarať sa o to musí niekto iný. Takže vyjadrujem na začiatku protest, že tu nie je nikto zo zástupcov vlády, kto zodpovedá za úroveň a situáciu v zdravotníctve z finančnej stránky.

Ak mi dovolíte, začnem niektorými číslami a údajmi z prieskumov, aj keď pán premiér Dzurinda sa pred pár dňami veľmi negatívne vyjadril o prieskumoch, ale iba o tých, ktoré sa mu nepáčia, pretože hovoria o tom, čo si občania myslia o výsledkoch tejto vlády. Preto mi dovoľte uviesť dva výsledky prieskumov.

Prvý bol na konci roku 1999 a odzneli z neho niektoré údaje pri prerokúvaní štátneho rozpočtu, takže len niektoré údaje, ktoré vtedy pán minister ešte ako poslanec spochybňoval, ale jednoducho sú tu a ďalšie prieskumy robené v tejto oblasti v plnej miere tieto údaje potvrdili.

Podľa prvých prieskumov v roku 1999 67 % občanov Slovenskej republiky vo veku od 15 do 69 rokov označilo oblasť zdravotníctva na prvom mieste ako oblasť, ktorá by mala byť financovaná prednostne zo štátneho rozpočtu a až 94 % ju dalo medzi prvé tri oblasti prednostného financovania. Dokonca aj predchodca pána ministra, ktorý tak zatlieskal, dal si takéto ciele. Je to jeho materiál, ktorý hovorí o stratégii transformačných krokov, a počúvajte tieto ľúbivé slová: "Cieľom všetkých reformných krokov je zlepšenie zdravia. Ochrana a podpora zdravia sa musí stať primárnym záujmom celej spoločnosti." S tým sa dá iba súhlasiť, ale realita, ako vám dokážem na číslach, je celkom iná.

No a počúvajte toto krásne, povedali by ste, že predvolebné heslo, ale on to pán exminister Šagát napísal už po voľbách a hovorí toto: "Hlas občana a jeho voľba musí ovplyvňovať rozhodujúcim spôsobom organizáciu a činnosť zdravotníctva. Občania musia niesť spoluzodpovednosť za vlastné zdravie, ale reforma sa musí usilovať naplniť ich očakávania a potreby, musí posilnovať spoločné rozhodovanie pacienta a poskytovateľa." Je to naozaj tak? Myslím si, že rozhodne nie. Prieskum v roku 2000 to potvrdzuje, keď hovorí, že občania Slovenskej republiky sú najviac nespokojní s reformou, ktorá prebieha v zdravotníctve, a najviac ich ťažia problémy zdravotníctva.

Podľa výsledkov prieskumu agentúry FOKUS je pre slovenskú populáciu zdravie vnímané ako najvyššia hodnota, medzi tromi najdôležitejšími hodnotami ju uviedlo až 92 % respondentov. Rodina skončila so 61 % na druhom a práca s 31 % na treťom mieste. A dobre počúvajte, mať veľa peňazí malo podporu iba 26 %.

Zdravotnícke noviny zistili zase formou prieskumu, že verejnosť je až v 64 % nespokojná s informáciami, ktoré dostáva z oblasti zdravotníctva cez médiá. Môžem to potvrdiť, že hlavne verejnoprávna Slovenská televízia sa problémom zdravotníctva začala venovať až po ochorení pána prezidenta a po skutočnostiach, ktoré nasledovali po jeho neúspešnom liečení, ktoré sa mohlo skončiť až tragicky. Takže jednoznačná vôľa občanov je, aby sa zdravotníctvu venovala náležitá pozornosť aj v oblasti informácií, ale aj v oblasti financií, pretože, s tým súhlasím s pánom ministrom, na prvé miesto treba položiť to, ako je financované zdravotníctvo, a potom tie ďalšie, ako sa zmenila vnútorná štruktúra, pomery, aké kroky boli urobené a tak ďalej.

Tento materiál je čiastočne spracovaný aj na základe programového vyhlásenia vlády ako základného dokumentu a ďalších materiálov, ktoré sme ako členovia výboru pre zdravotníctvo už mali k dispozícii. Preto ma veľmi prekvapilo, že mnohé informácie, ktoré uvádza pán minister v tomto materiáli, sú v rozpore s materiálmi, ktoré predložil pred mesiacom, resp. jeho predchodca pred dvomi.

Ale ak mi dovolíte, zvolím si v prvej línii programové vyhlásenie vlády. Hneď úvodná veta znie nadnesene a mnohosľubne: "Vláda bude garantovať všeobecne dostupnú a kvalitnú základnú ambulantnú a ústavnú zdravotnú strostlivosť pre všetkých občanov. Predpokladom tohto je rýchla a dobre pripravená komplexná reforma zdravotníctva." Aká je realita? Dá sa hovoriť o všeobecne dostupnej a kvalitnej zdravotnej strostlivosti pre všetkých občanov? Podľa vyjadrení občanov to tak nie je a zhoršuje sa hlavne kvalita zdravotnej starostlivosti pre nedostatok finančných zdrojov, materiálnu a prístrojovú opotrebovanosť, pre nedostatok zdravotníckeho materiálu a podobne. Kvalita sa zhoršuje hlavne v ústavnej zdravotnej strostlivosti, odkladajú sa operácie, čím sa zhoršuje zdravotný stav obyvateľov.

Vážené dámy a páni, tieto slová sú konštatované aj v materiáloch súčasného ministra a jeho predchodcu. Už som mnohé citovala aj vo svojich predchádzajúcich vystúpeniach, kde som presne uviedla aj strany, kde sa takéto konštatovania uvádzajú. Čo môžu robiť tí, ktorí pôsobia v oblasti zdravotníctva? Pokúšajú sa, žiadali rokovania, žiadali zmenu, ale, bohužiaľ, nedočkali sa. Zástupcovia Asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok konštatujú: "Naše pohľadávky siahajú až do roku 1997. Priemerný čas platenia faktúr je v niektorých prípadoch až 500 dní. Také pohľadávky voči významnej zahraničnej firme Johnson & Johnson, aké má Slovensko, nemá nijaká iná krajina v Európe. Na minimum sa museli obmedziť operácie, pri ktorých sa používa špeciálny zdravotnícky materiál, špeciálne pomôcky. Niektoré operácie úplne prestali, aj keď ich požadujú pacienti a lekári." Toto nie sú moje slová. To sú vyjadrenia zástupcov, s ktorými ste sa mohli stretnúť aj na stránkach Zdravotníckych novín.

Čakali, že táto vláda začne realizovať sľuby, ktoré im dával v predvolebnej kampani aj súčasný pán minister Kováč. Stačí si pozrieť vaše vyjadrenia predovšetkým v denníku Sme a v ďalších denníkoch. Takže žiadajú iba to, čo ste im sľúbili. Keď im už trpezlivosť došla, pretože predchádzajúci materiál, ktorý hovoril o oddlžení, zrazu bolo obdobie oddlženia rozložené až na 4 roky, tak vyjadrili svoju nespokojnosť vo výbore a siahli aj po istej forme protestu. Aliancia Liek spolu s 25 najväčšími distribučnými spoločnosťami a Asociáciou dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK-NED, so zahraničnými výrobcami liekov, domácim farmaceutickým priemyslom a za podpory Slovenskej lekárnickej komory realizovali v dňoch 12. a 13. protest takou formou, že na dva dni zastavili dodávky do lekární.

Ako reagoval na tento protest minister zdravotníctva, ktorý sa, žiaľ, od svojho nástupu do funkcie ani raz nestretol so zástupcami týchto organizácií, o tom píšu noviny. Ak je to tak, prijmem vaše vysvetlenie, pán minister, ale podľa týchto údajov ste sa s nimi nestretli. Ale ako ste reagovali na tento protest? Citujem z tlačovej besedy ministra z 12. 10. tohto roku. Označil ju minister zdravotníctva za politicky motivovaný nátlak v predreferendovom období a pohrozil jej aktérom odobratím licencie, ak v jej dôsledku dôjde k ohrozeniu zdravia alebo života pacienta. 14. 10. na stretnutí v Trenčíne minister poukázal na ekonomický dosah štrajku, ktorý vedie k zbytočnému predzásobovaniu liekmi. Tieto združenia požiadali aj premiéra opakovane o stretnutie a dostali odpoveď, že sa s nimi nestretne.

Pán minister, súhlasím s vami v tom, že v zdravotníctve by sa nemali používať ako forma protestu štrajky. Ale toto nebol štrajk, bola to protestná akcia. Je mi však veľkou záhadou, že vy ste tvrdé štrajky podporovali, keď ste boli opozičný poslanec. Veľmi dobre si pamätáte, že Slovenská lekárnická komora organizovala formu ostrého štrajku tesne pred voľbami v roku 1998, keď boli zatvorené lekárne. Bolo to na jednu hodinu, potom mal protest iné podoby. A vtedy som nepočula od vás ani slovo o tom, že môže dôjsť k poškodeniu zdravia pacientov alebo k ekonomickým stratám. Takže bola by som na vašom mieste, pán minister, opatrnejšia a myslím si, že je veľmi smiešne a trápne, ak neriešenie problémov zvaľujete na predreferendovú kampaň. Myslím si, že títo ľudia nemali ani najmenšiu snahu zapojiť sa do nejakej protireferendovej alebo predreferendovej kampane. Ja som s nimi rokovala rovnako, či som bola koaličná alebo opozičná poslankyňa. V niektorých momentoch s nimi súhlasím, v niektorých nesúhlasím, rozhodne by som sa na vašom mieste neznížila k takémuto vyhrážaniu.

Vieme veľmi dobre, že novelou Liečebného poriadku sa zvýšila spoluúčasť pacientov pri hradení zdravotníckych pomôcok, liekov, ale predovšetkým stomatologickej starostlivosti. Vy sami ste v jednom z posledných materiálov uviedli, že už sa nemôže ďalej zaťažovať pacient, čo sa týka stomatologickej starostlivosti, pretože to vedie k opačnému efektu. 38 % občanov si podľa prieskumov dopláca na lieky, 27 % si ich plne hradí a iba 8 % má lieky plne hradené poisťovňou. 43 % pacientov malo problém s obstaraním lieku v mieste bydliska. Kým v roku 1995 bolo 2 163 liekov plne hradených poisťovňami, v roku 2000 je to už iba polovica.

Vy sa chválite a považujete to za pozitívny krok, že došlo k zníženiu počtu zdravotných výkonov. Ale analýzy svedčia o tom, že chorobnosť občanov sa neznížila. Čiže potvrdzujete moje slová, že vlastne mnohí pacienti nemohli byť primerane a včas, hlavne, zdôrazňujem, včas ošetrení. Stále sa odvolávate na komplexnú, rýchlu a dobre pripravenú reformu. Táto existuje iba na papieri, aj to iba čiastočne.

Váš predchodca bol až do dňa odchodu zo svojho kresla spokojný s tým, akú reformu robí. Vy ste už spokojný iba čiastočne, čo považujem za istý pokrok. Ale občania spokojní nie sú a odvolávam sa zase na slová, ktoré boli dané do materiálu, že vôbec vám nejde o občana, pretože ak by to bolo tak, tak by ste vlastné slová, resp. to, čo ste dali na písme ako oficiálny materiál ministerstva zdravotníctva, by ste aj plnili. Komplexná a rýchla reforma neexistuje. Kroky ministra boli chaotické a nesystémové. Prebiehali často aj bez podpory širokej odbornej zdravotníckej verejnosti a na úkor občanov, ktorí si okrem povinných platieb do systému zdravotného poistenia doplácajú na zdravotné služby stále viac, hoci dostávajú stále menej. Už som spomínala údaj, že kým krajinách Európskej únie si občania doplácajú v priemere 10,7 % v priamych platbách, pričom príjmy týchto občanov, priemerné platy občanov v krajinách Európskej únie sú, ako ste sa mohli pred pár dňami dozvedieť z dennej tlače, 15-násobne vyššie, ako sú príjmy našich občanov.

Vy, pán minister, okolo tohto zaťaženia občanov robíte takpovediac rituálne tance a zakaždým uvediete nejaké iné údaje, tak mi dovoľte citovať z materiálov vášho predchodcu a z vašich materiálov. Už v júni 1999 v materiáli Správa o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti minister Šagát konštatuje, že aktuálna situácia v poskytovaní zdravotnej starostlivosti je poznačená chýbaním 20 % finančných zdrojov oproti reálnej potrebe. Už vtedy sľúbil, že ministerstvo zdravotníctva má pripravené konkrétne kroky, ktoré môžu stabilizovať situáciu. Aký bol stav o rok pri jeho odchode z ministerského kresla, všetci vieme, nakoniec sa aj ospravedlnil. Takže jediné, čo sa z jeho sľubov zrealizovalo, bolo, a to citujem zo strany 15: "Realizácia týchto krokov sa však spája s nevyhnutným priplácaním občanov za niektoré zdravotnícke výkony."

Predpokladal zúženie rozsahu plne hradenej zdravotnej starostlivosti, ale aj vznik pripoistenia, doplnkového poistenia, ale aj zvýšenie odvodov za poistencov štátu. Z týchto sľubov bolo zrealizované iba zníženie rozsahu plne hradenej starostlivosti a zaťaženie občanov. Hovorím, tento materiál je z júna 1999. Po týchto slovách by sme boli očakávali, že rozpočet na rok 2000 bude taký, s ktorým budú zdravotníci spokojní a nebude dochádzať k ďalšiemu zadlžovaniu systému. Ale realita bola úplne iná.

Jeho nasledovník, a to už pán minister Kováč v auguste roku 2000 predložil materiál do výboru, a potom aj do parlamentu, ktorý sa volá Návrh na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení vrátane poisťovne Perspektíva atď. Tu na strane 3 konštatuje: "Na tvorbu verejných zdrojov, na úhradu zákonom garantovanej starostlivosti negatívne pôsobil i nedostatočný klesajúci podiel poistného, ktorým do zdravotného poistenia prispieval štát za ním povinných, t. j. 3 380 tisíc poistencov. Kým v roku 1996 podiel štátu ako platiteľa poistného tvoril 29,95 %, v roku 1999 už iba 26,81 %. Objem poistného sa inflačným koeficientom znižoval. V roku 1996 v porovnaní s rokom 1995 to bolo o 1,9 miliardy, v roku 1997 o 4 miliardy, v roku 1998 o 6,5 miliardy, ale v roku 1999 už o viac ako 10 miliárd, teda takmer toľko ako v rokoch 1997 a 1998 dohromady. Ide o zníženie prostriedkov v porovnateľných cenách a ide o rozdiel medzi objemom poistného a reálnym objemom poistného.

Preto ma prekvapuje rozpor medzi týmito písomnými údajmi a ústnym vystúpením pána ministra v Národnej rade, ako aj údajmi, ktoré ste predniesli na tlačovej konferencii ministerstva zdravotníctva 12. 10. Tam ste tiež tvrdili, že predsa vaša vláda dáva viac na jedného občana, teda myslím štátom platených poistencov na mesiac. Áno, v roku 1998 to bolo 270 korún, počas vášho pôsobenia 283 korún, ale keď si k tomu pripočítate, pán minister, infláciu, ktorá bola v období vašej vlády, t. j. 23,8 %, tak vám vyjde, že tých 270 korún malo vyššiu hodnotu, ako má teraz 283 korún.

Na ďalších číslach vám potom ukážem, aký to predstavuje rozdiel v reálii. Kým v roku 1996, pardon, v roku 1997, keď to bolo 269, a potom o rok 270 predstavoval rozdiel medzi touto sumou a reálnymi potrebami na jedného pacienta 377 korún, ale o rok v roku 1999 to už bolo 440 korún a teraz dávate 283, ale rozdiel medzi týmito nákladmi a reálnymi potrebami je už viac ako 500 korún. Tak neviem, kto vám dával tie údaje, o ktorých ste v záverečnom slove hovorili, pán minister, pretože toto sú údaje odpísané z vašich materiálov, z rozpočtov na roky 2000 a predtým. Nakoniec sa tieto sumy v globále objavujú aj v tomto materiáli.

Znovu opakujem tie údaje, aby ste vedeli nielen koruny na jedného poistenca, ale aj koľko dával štát do rozpočtu. Kým v roku 1996 to bolo viac ako 9 mld., v roku 1997 viac ako 10 mld. a nárast za tieto dva roky bol 1 469 808 korún, tak počas vašej vlády v roku 1999 bol nárast o 503 miliónov, ale v roku 2000 iba o 24 miliónov. Nehovorím o mimorozpočtových zdrojoch, pretože to je iná kapitola. Vy sami ste mi dali za pravdu, že riešiť problém zdravotníctva mimorozpočtovými zdrojmi je síce pomocou a ďakujeme, že sa táto pomoc aspoň takto objavila, ale mimorozpočtové zdroje boli sľúbené, že prídu v 1. štvrťroku 2000 a prichádzajú až teraz.

Zaťaženosť občana - pri svojom poslednom vystúpení ste nás obvinili, že si vymýšľame nejaké čísla. Tak zase, pán minister, dovolím si uviesť z vašich materiálov, ktoré ste predložili. Kým v roku 1997 priame zdroje od občanov boli vo výške 3,46 mld. a bolo to okolo 7 % zdrojov, v roku 1998 bol nárast iba na 4 mld. a bolo to okolo 8 %, v roku 1999 to už vzrástlo na 4,6 mld., čo tvorilo 9,34 % zdrojov, v roku 2000 to je 5,1 %, lebo sa očakáva 5,1 mld., čo je 10,1 % a na rok 2001 je v materiáli, ktorý sme prerokúvali, na strane 11, že sa očakáva, že to bude vo výške 6,8 mld., čo by tvorilo v rozpočte, ktorý plánujete, 13,3 %. Ministerstvo financií nehovorí už o 6,8 mld., ale len o 6,5 mld., čo by predstavovalo, pretože aj sumy rozpočtov na rok 2001 sú iné, už trochu nižšiu sumu.

Takže nikto si nič nevymýšla, pán minister, sú to všetko čísla z vášho materiálu. Pán minister, prepáčte, ale veľmi ste sa strápnili slovami, že veď sú to aj lieky, ktoré si pacient kupuje, ktoré si občan kupuje v lekárni. Je zaujímavé, že keď sa v predchádzajúcich rokoch hovorilo o priamej zaťaženosti, tak sa nehovorilo o týchto platbách. Pretože keď idete do lekárne, bolí vás zub, kúpite si nejaký liek alebo máte nádchu a niečo vám odporučia, alebo si kúpite nejaké vitamíny a podporné prostriedky, to je vaša vec a je to v tomto prípade taký tovar, ako keď si kupujete topánky alebo nejakú vec do domácnosti. Čiže to nemôžete započítavať do zdrojov, s ktorými počítate, že si to občan zaplatí. Priame platby sú predsa za výkony, o ktorých som hovorila - stomatológovia, isté výkony v zmysle Liečebného poriadku, kde je napísané, čo sa hradí a v akej výške, čiže tieto doplatky na lieky sú zase v zmysle kategorizácie liekov.

Teda nemôžete zamieňať tieto dve kategórie. A keď áno, keď hovoríte, že to je dohromady, tak potom žiadam, pán minister, aby ste predložili tieto dva údaje, koľko je to za platby z vlastného rozhodnutia občana. Pretože to je niečo celkom iné, keď sa občan sám rozhodne, že nepôjde k lekárovi a sám si kúpi nejaký liek, ako keď mu ho predpíše lekár v rámci liečebného procesu a vtedy buď ho dostane úplne zadarmo, alebo si naň doplatí. A nehovorte mi, že sa to nedá zistiť, pretože v každej lekárni je počítač, každá lekáreň musí uschovávať recepty a jasne vie odlíšiť, ktoré platby sú za recepty, pretože tie sú evidované, a koľko je voľno predajných liekov, ktoré sú bez receptu, presne. Ale vy ste zamieňali tieto dve kategórie. Takže podľa mňa sa to dá absolútne zistiť, pretože na tie nemá predsa lekárnik uschovaný recept a eviduje si tieto sumy. Teda je to od vás prinajmenšom neseriózne, že popierate vlastné čísla. Presne som si odpísala text, že sa počíta s nimi ako so zaťaženosťou občana, ale nie slobodné rozhodnutie, že ja si kúpim niečo v lekárni. To je naozaj moje slobodné rozhodnutie, či si niečo kúpim, alebo nie. Hovorím, iná situácia je vtedy, keď dostanete predpis od lekára.

Pán minister, predčasom ste obhajovali návrh zákona číslo 273/1994 Z. z., teda jeho novelu, ktorá znovu povedie k zaťažovaniu občanov. Nonšalantne ste hovorili: Čo to je 30 korún? Veď je to len škatuľka cigariet. Jednak to bol veľmi zlý príklad, pretože potom prečo má platiť aj nefajčiar a jednak bagatelizujete stav úrovne peňaženiek občanov. Zamerali ste sa na tú kategóriu občanov, ktorá má vyšší príjem. Pán minister, odporúčam prečítať si aj v dnešnej tlači článok analytika, kde sa konštatuje - a nie je náš, ale skôr z vašich radov ako z našich -, kde sa konštatuje, že jedna tretina občanov má príjmy medzi 7 a 10 tisíc, čiže ešte podpriemerné. Tak si dajte do súvisu túto ďalšiu zaťaženosť. Áno, súhlasím, 30 korún na mesiac nie je veľa, keby to bola iba táto zaťaženosť.

Chápem vás, že vy sa ako minister zdravotníctva pozeráte na svoj rezort a hovoríte o svojom rezorte. Ale my sme tu minulý týždeň prerokúvali zákony, ktoré predkladala pani ministerka Schmögnerová, no a tá veru riadne siaha občanom do vreciek, pretože zvyšuje všetky poplatky, niektoré o 100 % a sú pripravené ešte ďalšie zákony, konštatuje sa aj v sociálnych zákonoch, že sa má zvýšiť platba občanov aj do odvodov Sociálnej poisťovne. U vás je to 0,3 %, tam to má byť 0,5 %. Spočítajte si korunu ku korunke a uvidíte, čo vám z toho vyjde.

Takže to, čo ste minule hovorili, pán minister, to bolo naozaj neseriózne, že ste zamieňali tieto dve položky, veď to je dobrovoľná zaťaženosť atď. To nie, mám materiály, ktoré vám môžem zapožičať, kde sa jednozačne hovorí o zaťaženosti naviazanej na prijaté zákony, to znamená na Liečebný poriadok a podobne.

Ďalším z prísľubov v programovom vyhlásení vlády je: "Vláda bude presadzovať orientáciu na prevenciu a včasnú diagnostiku. Za prioritu považujeme rozsiahlu prevenciu a liečbu drogových závislostí." Podľa materiálu ministerstva zdravotníctva z roku 1999 sa však uvádza, že ročne zomiera v Slovenskej republike 25 tisíc pacientov na srdcovocievne ochorenia, je to 53,3 % z celkového počtu úmrtí a na onkologické ochorenia 11 tisíc pacientov, to je 19 % úmrtí.

Sám pán minister Šagát konštatoval v materiáli, ktorý som minule citovala, že sa zhoršuje situácia v liečbe týchto ochorení. Teraz má prísť, našťastie prichádza už 540 miliónov na tieto programy, takže už ku konca roka môžeme hovoriť o istom zlepšovaní situácie, ale do septembra, októbra tohto roku sme nemohli hovoriť, že presadzujete orientáciu na prevenciu a včasnú diagnostiku. Opakovane sme už hovorili - a vy ste na to celkom správne zareagovali aj vo výbore - o mamografických vyšetreniach, že tu sa naozaj nedá hovoriť o prevencii, keď ženy musia niekedy až dva roky čakať na takéto vyšetrenie, ktoré naozaj môže včas diagnostikovať takéto vážne ochorenie.

Na prevenciu nie sú peniaze, na čo upozorňujú lekári prvého kontaktu aj stomatológovia. Nie sú financie na včasnú diagnostiku, v zdravotníctve je vysoká prístrojová opotrebovanosť. Pre nedostatok financií sa nemôžu používať ani tie prístroje, ktoré zodpovedajú svetovým trendom. Koľko máme CT? Naozaj je ich dosť? Ale ako sú vyťažené, koľko sa používajú? Nakoniec prípad pána prezidenta ukázal problém okolo prístrojov v plnom odhalení.

O prevencii drogových závislostí nebudem hovoriť, pretože o tom je rozsiahly materiál predkladaný do parlamentu, ale povedzme si, že aj tu stagnujeme a prevencia je neúčinná. Prečo je neúčinná? Niežeby sme ju nevedeli robiť, že by sme nemali programy, ale preto, že je na ňu nedostatok finančných prostriedkov. Nakoniec aj v materiáli konštatujete, že dodnes neboli odovzdané do užívania rozostavané zariadenia, ktoré by mali slúžiť v tejto oblasti.

Vaša obľúbená téma je reprofilizácia akútnych lôžok na zariadenia následnej starostlivosti. Je zdĺhavá a neúspešná. Zredukoval sa iba počet akútnych lôžok, čím sa náklady na nemocničné zariadenia neznížili, keďže je vysoký podiel fixných nákladov na celkovej štruktúre nákladov nemocníc a z toho mzdových nákladov. Na realizovanie tohto kroku boli vytvorené transformačné rady bez právneho opodstatnenia. Často dochádza k rozdielnym predstavám štátnej správy na okresnej a krajskej úrovni a rozhodnutiam týchto rád. Aj tu prevláda často politický tlak bez poznania objektívnych potrieb občanov. Aj dobrá myšlienka o pretransformovaní nadbytočných akútnych lôžok na sociálne zdravotné lôžka stagnuje. Boli síce rokovania na ministerstve, ale už mal byť návrh nejakého zákona, ktorý by tento bod pohol dopredu. Ak sa to pohne, pán minister, budem medzi prvými, kto sa vám za to poďakuje. Ale zatiaľ je to všetko iba na papieri. Novela bola prijatá, rokovania boli vyvolané, ale zatiaľ nie je ochota a súhra týchto dvoch ministerstiev tak, aby boli aj finančné prostriedky na vytvorenie, resp. pretransformovanie lôžok akútnych na tieto lôžka.

Sľúbené kroky v liekovej politike boli zrealizované tiež iba čiastočne. Aj dobrý krok v presune rozhodovania o kategorizácii liekov na nižšiu právnu normu a formovanie kategorizačnej komisie zlyháva na ľudskom faktore, lobizme a nedodržiavaní zákona. Takže aj v tomto nie ste celkom úspešní a vieme, že aj nová kategorizácia mešká a pôvodná kategorizácia mala príliš veľa nedostatkov, čo ste aj vy potvrdili pri svojom predchádzajúcom vystúpení v parlamente. Zatiaľ nedošlo ani k presunu právomocí a povinností na nižšie orgány štátnej správy a orgány miestnej samosprávy, naopak, aj so súhlasom ministerstva zdravotníctva prešli polikliniky, teda ich riadenie z gescie krajských úradov pod Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

Vy ste si vytvorili akúsi ideu o verejnoprospešných inštitúciách. Obávam sa, pán minister, že táto myšlienka zlyhá jednoducho tak, ako zlyhávali predchádzajúce myšlienky, pretože bola tu napríklad myšlienka transformovať zdravotnícke zariadenia cez privatizáciu, to ste ostro kritizovali, hoci materiál bol schválený, počas našej vlády ste to ostro kritizovali, teraz to chcete vyriešiť takýmto spôsobom, ale ja veľmi nedôverujem vašim verejnoprospešným inštitúciám. No dávam vám šancu, pán minister, uvidím, aký bude zákon. Nebudem vopred kritizovať, hoci teraz mi to pripadá, že všade, kde chodíte, je to taký leitmotív každého stretnutia a sú to verejnoprávne, verejnoprospešné inštitúcie. Tak uvidíme, čo to naozaj prinesie.

Plán legislatívnych úloh nie je plnený podľa časového harmonogramu tak, ako si to stanovil rezort. Návrhy zákonov mali často veľa nedostatkov, zákon číslo 140/1998 Z. z., teda jeho novela o liekoch a zdravotných pomôckach bola do Národnej rady Slovenskej republiky predložená s mnohými legislatívnymi nedostatkami až na hranici ústavnosti. A až v parlamente sme museli tieto problémy vyriešiť, inak by bol zákon znovu napadnutý na Ústavnom súde, ako bol predchádzajúci. Dôležité zákony boli predkladané v skrátenom legislatívnom konaní a vyvolali v praxi zmätky, chaos a problémy. To nespadá na vašu hlavu, pretože vy ste predložili zatiaľ iba dva návrhy. Je to novela zákona číslo 272/1994 Z. z. a krátka novela 273, s ktorou nemôžeme súhlasiť, ale o zákone číslo 272 budem diskutovať až potom. Toto spadá na hlavu vášho predchodcu.

Čiže zákony sú prijímané chaoticky, bez možnosti širšej odbornej konzultácie a bez toho, že by k nim boli nižšie právne normy. Ako dlho sa čakalo na novú kategorizáciu? Vyšla oneskorene. Už podľa nej mali vydávať lieky v lekárňach a ordinovať lekári, ale nebola. Zase si pozrite články aj lekárov z SDĽ v Zdravotníckych novinách, ako na to jednoznačne reagovali. Ale už aj na vašu hlavu čiastočne spadá to, že v roku 2000 mali byť podľa vášho legislatívneho plánu predložené zákony o ošetrovateľstve, o prírodných liečivých zdrojoch, prírodných zdrojoch minerálnych stolových vôd a prírodných liečivých kúpeľoch. O týchto ani zmienka. Beriem váš sľub, že nový zákon o zdravotnom poistení tu naozaj do konca roka bude. Uvidíme.

Čo zostalo z daného sľubu v programovom vyhlásení vlády: "V oblasti zdravotníckych zariadení vláda pri privatizácii zohľadní záujem zamestnancov zdravotníckych zariadení a záujem obcí." Tento sľub je tiež daný na papier. Ale my sme už v parlamente prerokúvali iný materiál. Bolo to v júni 1999, kde ste už na prvé miesto kládli obce a na druhé zamestnancov zdravotníckych zariadení.

Uznesením číslo 556 vláda odsúhlasila materiál ministerstva zdravotníctva: Zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie. V ňom sa už uvádza, že pri privatizácii zdravotníckych zariadení sa bude v prvej etape postupovať bezodplatným prevodom na obec a priamym predajom vopred určenému záujemcovi. Porada ekonomických ministrov v novembri 1999 odporučila, aby boli zdravotnícke zariadenia v maximálne možnej miere bezodplatne prevedené na obce. Tento krok podporilo Združenie miest a obcí Slovenska, ale Asociácia neštátnych lekárov a Slovenská stomatologická komora sa k nemu vyjadrili negatívne. V materiáli vlády z 2. júna 2000 však už bolo všetko inak a pri privatizácii zdravotníckych zariadení sa uprednostňujú priame predaje. Politické kruhy vyvinuli cez svojich uchádzačov tlak a zrazu je dobrá už tá koncepcia, ktorú počas predchádzajúcej vlády tak ostro kritizovali minulý aj súčasný minister. Vy sa, pán minister, pamätáte, že ja som vždy zastávala stanovisko, a zastávam ho dodnes, že pri privatizácii zdravotníckych zariadení by mali byť uprednostnení lekári, ktorí v ňom pracujú, a aby bol vypracovaný taký splátkový kalendár, aby si mohli dovoliť zapojiť sa do privatizačného procesu. Vy ste nás vtedy obvinili, že sa ideme dopustiť krádeže storočia, že vyženiete lekárov do ulíc a budete štrajkovať proti vláde, ktorá chce privatizovať zdravotnícke zariadenia.

Nuž, teraz pekne tichučko sa prešlo na ten istý model a zrazu je úspešný a dobrý. Som rada, že k tejto zmene došlo, ale prečo potom bolo toľko obviňovania a toľko kriku? A mám dôkazy, že keď sa vám to hodí - nakoniec som vás aj interpelovala, ďakujem za odpoveď -, keď išlo napríklad o zdravotné stredisko v Palíne, ktoré bolo vo vašom zozname, aj v našom zozname určené na privatizáciu na obec, tak zrazu prišiel jeden lekár, politicky blízky koalícii a už je všetko inak a privatizácia išla na tohto pána lekára. Beriem, že ste zmenili svoj názor, podporujem to, ale prečo potom bolo to vykrikovanie a obžalúvanie, keď sa ukazuje, že sme mali pravdu a koncepcia bola správna. A vy v nej v mnohých prípadoch pokračujete. Sledujem, ktoré zdravotnícke zariadenia boli dané do privatizácie, a jasne sa mi to potvrdzuje.

Ďalší sľub v programovom vyhlásení vlády ako jeden z najdôležitejších je ten, kde sa hovorí o financovaní. Tvrdíte, že vláda zabezpečí viaczdrojové financovanie zdravotníctva. "Vláda bude vytvárať podmienky na postupné zvyšovanie podielu z HDP pre zdravotníctvo na úroveň krajín Európskej únie." Čo ste urobili, pán minister? Len ste v poslednom materiáli urobili rýchly prepočet zdrojov, pretože ste nemohli priznať, že na rok 2000 išlo z priamych zdrojov, nehovorím o mimorozpočtových, iba 4,9 % z HDP. Počas našej vlády to bolo okolo 6 %, takmer 7 %. Problém sa nerieši tak, že urobíte nový prepočet. Toto nie je seriózne riešenie. Priznajte si, že za prvé roky sa vám to nepodarilo realizovať. A my vás budeme kontrolovať a uvidíme, či aspoň po dvoch rokoch ste schopní tento sľub splniť.

Nakoniec aj vy sami v materiáloch konštatujete, že reálna hodnota verejných zdrojov na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti v rokoch 1999 - 2000 klesla pri porovnávaní s rokmi 1996 až 1997. Tieto zdroje boli o 2,7 % vtedy vyššie a pri porovnávaní s rokom 1997 a 1998 to stále bolo o 1,3 % vyššie, ale pri porovnaní rokov 1998 a 1999 už to bolo o 7,6 % nižšie a v rokoch 1999 a 2000 o 3,36 % nižšie. A dokázala som vám na reálnych číslach, ktoré som si vypísala z vašich materiálov, že to naozaj bolo tak a že sa na tom podieľali predovšetkým zdroje, ktoré uhrádzal štát za poistencov, ktoré mu určuje zákon 273.

A takú demagógiu, akú ste predviedli, pán minister, že veď štát, to sme my všetci, veď to je jedno, či to ide cez štátny rozpočet alebo vlastné platby. To je veľký rozdiel, pán minister, a vy to veľmi dobre viete. A práve preto ma mrzí, že ste použili takúto demagógiu. Pretože do štátnych zdrojov, áno, občan prispieva, ale nemôže rozhodovať, ako budú tieto zdroje rozdelené. Ale vlastné zdroje, ktoré má v peňaženke, ktoré mu zostanú po odpočítaní všetkých dávok, ktoré vytiahne štát, o tých si môže rozhodovať sám. Takže je to veľký rozdiel, pán minister. Nakoniec vy sám v mnohých materiáloch konštatujete nespokojnosť, že došlo k takej situácii, že štát si neplnil svoju povinnosť a vlastne si znižoval úroveň platieb, ktoré mal platiť.

A spomínať rok 1994, pán minister, máte veľmi krátku pamäť, pretože vtedy ste boli podpredsedom vlády a nesiete plnú zodpovednosť aj vy za to - keďže ste mali v gescii oblasť zdravotníctva -, že bol vtedy rozpočet krátený. Bol krátený a veľmi dobre viete prečo. Preto, lebo vznikol nový štát a zdroje sa začali iba v roku 1993 plniť do slovenského rozpočtu, a nie federálneho a situácia bola úplne iná. Takže je neseriózne porovnávať roky 1994 a 1995, keď bolo rozpočtové provizórium, keď sa rozpočet celkom inak hodnotí. A hovorím, v roku 1994 ste ešte vy boli dokonca v dvoch vládach.

Ďalší sľub znie: "Vláda vytvorí podmienky na lepšie profesionálne a ekonomické ohodnotenie pracovne a odborne kvalitných pracovníkov." O tom, aká je úroveň, sme sa mohli všetci presvedčiť v akciách v septembri, ktoré usporiadalo Lekárske odborové združenie aj Zväz pracovníkov zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, ktorí poukázali na žalostný stav ohodnotenia zdravotníckych pracovníkov. Reálna mzda v rozpočtovej sfére poklesla v porovnaní s rokom 1999 v tomto roku o 8,5 %. V príspevkovej sfére poklesla o 10,5 %. Najnižší prírastok nominálnej mzdy bol v zdravotníctve. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky priemerná mesačná nominálna mzda v rezorte zdravotníctva predstavovala na jedného zamestnanca 9 727 Sk, čo je o 1 001 Sk, o 9,3 % menej, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Z tejto sumy tvoril však základný plat iba 6 190 Sk a príplatky spolu vrátane odmien 3 537 Sk, to znamená, že príplatky sú 36,4 %. Priemerný tarifný plat lekára bol 10 542 Sk, stredného zdravotníckeho personálu alebo pracovníkov 6 380 Sk.

Zase ste v ďalšom materiáli dali, pán minister, taký prísľub, že mzda v roku 2001 by sa mala dostať na úroveň 13 872 Sk, u lekárov až na 24 801 a v roku 2002 na úroveň 17 890 a u lekárov na 31 994 Sk. Hovorím to preto, aby si mohli títo pracovníci skontrolovať, či tento sľub plníte. To je zasa váš materiál, pán minister, z ktorého som to opísala. Ak neveríte, tak vám ho zapožičiam, pretože v rozpočte na rok 2001 sa plánuje znova iba 4-percentné zvýšenie platov, tak ako to bolo v tomto roku.

Ako sa toto skončilo v roku 2000? Vieme, že od 1. 7. bola úprava, teda zvýšenie platov v zdravotníctve v štátnych zdravotníckych zariadeniach o 4 %. Toto zvýšenie bolo však realizované bez pokrytia finančnými prostriedkami. Ako sa realizovalo? Riaditelia nemocníc musia riešiť predmetné dodržanie zákona čiastočne na úkor osobného príplatku zamestnancov organizácie. V mnohých prípadoch sa zdravotníckym pracovníkom znížilo osobné ohodnotenie o sumu, o ktorú sa zvýšil tarifný plat, a nedostanú ani korunu navyše. V mnohých prípadoch lekári prišli o osobné ohodnotenie úplne a v konečnom dôsledku bude ich skutočný príjem nižší ako pred úpravou. Osobné ohodnotenie bolo vyjadrením kvality pracovníka a takýto postup má antimotivačný charakter.

O aké reálne peniaze išlo v tomto zvýšení? Na špičkovom kardiochirurgickom oddelení bola suma osobného ohodnotenia v priemere 371 Sk na jedného lekára, zvýšenie tarifného platu o 4 % predstavuje u nich sumu 600 Sk. Koľko im zostane po zrušení osobného príplatku? Presne 229 Sk. Toto dehonestujúce ohodnotenie pracovníkov v zdravotníctve vedie podľa výskumov prieskumu Transparency International Slovakia k vyššej miere korupcie. Strach pacientov o seba alebo o chorého člena rodiny ohľadne operácie a nedostatku liekov, pomôcok a zdravotníckeho materiálu vedie pacienta k tomu, že si kupuje lepšie podmienky, hoci podľa zákona si už na zdravotníctvo povinne prispel alebo prispieval. Až 56 % pacientov dalo úplatok preto, lebo má takéto obavy a má zdravotné problémy. Nečudujte sa zdravotníkom, že poslali list predsedovi Európskej komisie, obracajú sa na premiéra, prezidenta, predsedu a poslancov Národnej rady.

Je smutné, ak minister na tieto požiadavky reaguje nevhodne, bez primeranej odpovede a aj bez primeranej prípravy. Vy ste teraz už síce hovorili, že sa uvoľňujú prostriedky pre zdravotnícke zariadenia, ktoré sa dajú použiť aj na platy, takže tento krok je dobrý, a preto nechápem, pán minister, prečo ste vtedy reagovali takým dehonestujúcim spôsobom, keď ste to mohli vecne tým ľuďom povedať: Áno, do konca roku 2001 sa vaša situácia zlepší o toľko a o toľko a v roku 2002 to bude toľko a v roku 2000 vydržte, alebo prídu mimorozpočtové zdroje a situácia bude lepšia. Nechápem, prečo ste klesli k takému nevhodnému vyjadreniu, akého ste sa dopustili. Toto všetko sú platy v štátnej sfére.

Spokojní nie sú však ani lekári v neštátnej sfére, z ktorých mnohí pristúpili k vyberaniu tzv. sponzorského príspevku. Bolo to v lete tohto roku, pretože neboli vypočutí práve pri rozpočte a čakali, aké mimorozpočtové zdroje prídu, a keďže neprichádzali, siahli k vyberaniu sponzorského príspevku. Aj keď sú na tom naozaj lepšie a sú ohodnotení tzv. kapitačnou platbou a špecialisti sumou za body, ktoré sú však limitované, poukazujú na to, že mnohí sa úpravou cien za energie a náklady za materiál dostávajú do kolapsovej situácie. Podľa vyjadrení ich zástupcov sa dostáva podstatná časť praktických lekárov na hranicu existencie, keďže cenový výmer neprihliada na vývoj inflácie v posledných rokoch a ich reálne príjmy klesli o 50 % bez cien za energie. Keď hovorím o posledných rokoch, myslím tým aj rok 1997, v tom musím byť objektívna, že nie je to iba za rok a pol, resp. dva roky, ale u vás počas vašej vlády je tento pokles väčší, pretože už som povedala, k akej inflácii došlo, že sa upravovali ceny vlastne takmer všetkého.

Pod tieto skutočnosti sa podpísalo aj zavedenie krízového režimu. O tom som už hovorila vo svojom poslednom vystúpení, ale predsa len tieto čísla zopakujem. Počas neho sa realizované výkony znížili o 50 %, pričom poisťovne uhrádzali len skutočne realizované výkony. Takže vaše chválenie sa v materiáloch, ako ste znížili obložnosť, pobyt v nemocniciach atď. súvisí aj s týmto, že jednoducho nemohli byť tie výkony na konci roku 1998 a začiatkom roku 1999 jednoducho realizované. Takže keď si to premietnete do súčasnej situácie, už som vám ukázala grafy a čísla, že aj počas našej vlády dochádzalo k týmto krokom a znižoval sa počet akútnych lôžok, ošetrovacích dní a tak ďalej.

Veľmi dobre viete, a to konštatujete aj v materiáli, že ani plánovaná výška odsúhlaseného prospektívneho rozpočtu sa nenapĺňala, a to približne o 20 - 25 % mesačne. Sami ste mi dali odpoveď pri minulom rokovaní, že hľadáte iné opatrenia a sami ste uznali, že ako prospektívny rozpočet, tak ani rokovanie na úrovni poisťovní a zástupcov zdravotníckych zariadení nevedie k úspechu, pretože aj ustanovenie maximálnej ceny na mesiac na úroveň 1,9 mld., keď zdroje zdravotných poisťovní sú iba 1,5 mld. na mesiac, nevedú k zablokovaniu zadlžovania systému.

Posledný odsek hovorí o personálnych zmenách, pretože aj toto je v programovom vyhlásení vlády, tie ste zatiaľ nerealizovali, pán minister, tak uvidím, ako budete pokračovať vy. Ale pán minister Šagát má stratu času, ktorá vznikla pri tom, že sa počas prvého polroka svojho ministrovania vôbec nevenoval problémom zdravotníctva, okrem vyhlásenia krízového režimu, ale venoval sa veľmi iniciatívne práve odvolávaniu riaditeľov. Je zaujímavé, že správa, ktorú teraz prerokúvame, hovorí aj o porušeniach zákona, ktoré zistili kontrolné orgány ministerstva zdravotníctva a to aj u tých riaditeľov, ktorých si tam dosadil pán minister Šagát. Dokonca sám sa potom niekoľkokrát vyjadril, že títo riaditelia nepracujú tak, ako by mali. Ale že by vymenil jedného jediného riaditeľa, ktorý sa nepreukázal manažerskými schopnosťami? Nuž veru nie.

A keď prešli polikliniky spod krajských úradov pod správu ministerstva zdravotníctva, teda zriaďovacia listina, tak zasa s čím začal? Nie riešením problémov v poliklinikách, ale zasa výmenou riaditeľov. Pán minister sa síce odvolával na výsledky výberových konaní, pritom ale zamlčal, že rozhodnutie profesionálnej spoločnosti o víťazovi konkurzu je iba odporúčaním pre vyhlasovateľa konkurzu, teda pre ministerstvo zdravotníctva. Aj tu sa presadzovali osobné a politické záujmy, stačí si pozrieť politické tričká víťazov konkurzov. Toto, prosím, je znova konštatovanie zistení Transparency International Slovakia. Stačí si to prečítať na stránkach Zdravotníckych novín.

Končím zahraničným smerovaním. Naozaj smerujeme s naším zdravotníctvom do Európskej únie? Ja viem, že k tomuto sa vyjadrili kriticky pred pár týždňami aj predstavitelia SOP, aj SDĽ a dovolím si vám odcitovať aj vyjadrenie, resp. odpoveď Romana Prodiho na list zdravotníkov, ktorí sa na neho, keďže nenašli pochopenie na domácej pôde, obrátili pred niekoľkými týždňami. Keď som sa pýtala na túto otázku v interpelácii, tak ste mi odpovedali, že zdravotníctvo nie je zaradené medzi prioritné oblasti. Nuž, nie je to celkom tak, pretože s takým zdravotníctvom, aké je v roku 2000, by sme ťažko mohli konkurovať krajinám Európskej únie. Tu je odpoveď Romana Prodiho: "V pláne práce Európskej komisie sa nízke sociálne a ekonomické postavenie pracovníkov zdravotníctva vo všeobecnosti identifikuje ako hlavný problém, ktorý treba vyriešiť v týchto krajinách." To znamená v kandidátskych krajinách, čiže nie je na okraji záujmov a jeho odpoveď o tom svedčí.

Každopádne Európska komisia si veľmi dobre uvedomuje otázky zdravotníctva vo vzťahu k rozširovaniu Európskej únie. Preto Európska únia vo svojej Agende 2000 pre silnejšiu a väčšiu úniu špecificky uvádza dôležitosť zdravotníctva v kontexte vstupu do Európskej únie. Slovensko sa len vtedy môže stať členom Európskej únie, ak bude spĺňať okrem politických aj súbor ekonomických kritérií. Takže veľmi vážne sa treba zamyslieť aj nad touto otázkou. A ak budeme na takej úrovni, ako sme dnes, pretože na rok 2001 to je už taký optimistickejší model, ako bol doteraz, sa kalkuluje so zdrojmi na zdravotnú starostlivosť v prepočte na jedného obyvateľa vo výške 238 dolárov, v Poľsku je to 415 dolárov, v Maďarsku 684, v Českej republike 946. A to ani nečítam, koľko je to v krajinách Európskej únie, pretože keby sme tu robili porovnanie, tak sa dostávame na šestinovú, sedminovú úroveň, a to je už po získaní zdrojov, ktoré sú sľúbené v rozpočte.

Takže vaše optimistické vízie sa, pán minister, nezakladajú na pravde a nepotvrdzujú ho ani vaše materiály. A to, čo ste tvrdili v minulom vystúpení, že počas vašej vlády išlo na jedného občana viac peňazí, tak to nie je pravda. Áno, v roku 1997 to bolo 269 Sk a v roku 1998 270 Sk - hovorím o poistencoch štátu - a teraz je to na úrovni 283 Sk. Ale kým reálna potreba, to znamená rozdiel medzi poskytnutou platbou a reálnou platbou na jedného pacienta bol v roku 1996 rozdiel 334 Sk, tak počas vašej vlády sa dostal tento rozdiel až na úroveň 500 Sk. Takže, pán minister, tieto čísla vás nepustia a zbytočne budete zahmlievať, aká je situácia. Toto je váš materiál.

Na záver iba toľko, vážené dámy a páni, všetky údaje som čerpala z materiálov ministerstva zdravotníctva, t. j. či od ministra Šagáta, alebo vášho. Ja vám ich ukážem, pán minister. Zbytočne sa smejete. A presne vám ukážem, na ktorej strane čo je.

(Hlasy z pléna.)

Tak ale predsa pán minister podpisuje materiál. Nemôže pustiť materiál, s ktorým sa nestotožňuje. To je každopádne jeho chyba, lebo on ručí za materiál, on ho predkladá, on ho obhajuje. Tak ak tam bola nejaká chyba, mal by to napraviť. A sú tu zase oficiálne údaje tých inštitúcií, ktoré pôsobia v zdravotníctve, ekonómov, a to som povedala, aj zo strany vládnej koalície, a, samozrejme, aj z odborných časopisov, zo Štatistického úradu a podobne. Ani jeden údaj nie je môj vlastný a mnou vymyslený, alebo údaj spracovaný HZDS. Toto sú objektívne údaje, ktoré si každý z vás môže nájsť.

A čo ma najviac mrzí, a tým končím, pán minister, že aj táto správa je iba súborom pomenúvania podľa vašich predstáv, čo dobré sa udialo. Pomenúvate stav zdravotníctva v roku 1998, ale v materiáli nie je spomenuté, ako, v akom stave a v akej situácii chcete odovzdať rezort budúcemu ministrovi zdravotníctva, či to už bude v predčasných voľbách alebo v riadnych. Nič z toho. Kto chce mať predstavu a kto si chce urobiť predstavu, aké vlastne zdravotníctvo budujeme. Verejné? Predovšetkým z verejných zdrojov? Štátne? Koľko bude štátnych inštitúcií? Bude to súkromné zdravotníctvo, kde si občan bude musieť stále viac a viac priplácať.

A na záver k tomu priplácaniu. Pán minister, naozaj, keď tretina občanov má nižšie mzdy, ako je priemer v národnom hospodárstve, tak by ste sa mali trošku zamyslieť nad svojou argumentáciou toho zaťažovania občanov a mali by ste zrejme zvoliť absolútne inú argumentáciu, pretože tou nepresvedčíte, že isté percento ľudí, áno, má vyššie príjmy, ale je tu veľká skupina ľudí, ktorá žije na priemernej úrovni a podpriemernej úrovni. A musíme docieliť jedno, že každý občan bez ohľadu na to, či to je bezdomovec, alebo je to občan, ktorý má minimálny príjem, či je to dôchodca, alebo je to študent, mal by mať základnú starostlivosť garantovanú. Nemusel by sa báť o to, že si bude musieť za zdravie platiť stále viac a viac. Samozrejme, súhlasím s tým, že treba začať aj oblasť doplnkového poistenia, pripoistenia, pretože o pár rokov nám to môže rozšíriť oblasť finančných prostriedkov, ktoré by do zdravotníctva mali prísť. S týmto súhlasím, ale vy veľmi dobre viete, že tento systém sa rozbehne iba o pár rokov.

Taký je pohľad nielen opozičného poslanca, ale aj pohľad občana, ktorý nepíše anonymné listy, ktorý píše podpísané listy a píše o konkrétnych prípadoch, s ktorými sa každodenne stretáva. Neobviňujme lekárov, že je v zdravotníctve problém korupcie. Ten problém je spôsobený tými momentmi, o ktorých som hovorila na základe prieskumu, ktoré robila medzinárodná inštitúcia.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP