Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím pani poslankyňu Kollárikovú.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Vo vládnom programe vláda sľubovala zvýšenie vnútornej bezpečnosti systémovým riešením kriminality na Slovensku. Zrejme pod týmito systémovými krokmi v boji proti kriminalite vláda myslí znižovanie platov policajtom. Veď ako inak sa dá nazvať takýto návrh zákona, takáto novela. V roku 1998 dostali policajti ako ocenenie svojej práce trinásty a štrnásty plat. A teraz zrejme je to ako odmena za ich prácu, za ich skutočne ťažkú prácu, kde sú v ohrození života, tak dostali takú odmenu, že sa im siaha na tieto vymoženosti a ostáva im čistý trinásty plat bez príplatkov, ktoré majú za prácu v sobotu, v nedeľu, za prácu odvedenú v noci.
Policajti sa vám poďakujú a zrejme aj občania, keď sa to prejaví na zvýšení - dúfam, že to tak nebude - kriminality, pretože policajti si povedia, že to, čo sa im dáva, tak to vrátia nazad. Treba sa pozerať na to tak, že ak policajti majú ochraňovať občanov, tak my ich musíme podporovať a musíme oceniť ich prácu. Preto by som požiadala pána ministra, aby sa vo vláde skutočne zastal tejto jednej zložky jeho ministerstva tak, aby sa to prejavilo na ich finančnom ohodnotení a na ich sociálnych istotách. Budú vám za to povďační a prejaví sa to určite aj na ich práci.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem za slovo.
Môžeme potvrdiť vystúpenia pána poslanca Šeptáka, že skutočne Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť sa zaoberal týmto problémom a konštatoval, že v zmysle zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície trinásty plat má byť vyplatený policajtom v sume rovnej súčtu zložiek služobného príjmu uvedeného v § 84 ods. 1 písm. a) až m) a písm. o) až r).
Chcel by som k tomu dodať bez ohľadu na to, aby sa tento problém nespolitizoval, hovorme konkrétne len o odborných aspektoch tohto problému, a môj názor je taktiež taký, že pre policajtov, najmä tých, ktorí vykonávajú službu v sobotu, nedeľu, štátny sviatok a v noci, je skutočne služba veľmi náročná a práve títo policajti by mali byť svojím spôsobom ohodnotení pri trinástom plate, lebo skutočne si to zaslúžia. A tak ako budeme ohodnocovať policajtov, samozrejme, že sa to odrazí pri výkone alebo bude to mať vplyv na výkon ich služby, pričom nepochybne si ich prácu vážime a takisto aj potrebujeme, aby ju vykonávali kvalitne. Odborový zväz polície Slovenskej republiky sa na nás obrátil s požiadavkou, aby sme podporili ich požiadavku. Osobne mám na to pozitívny názor a budem ich stanovisko podporovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Slovo má ešte diskutujúci v rozprave pán poslanec Šepták.
Nech sa páči.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem všetkým kolegom, že sa vieme v takých dôležitých otázkach, ako je otázka ohľadom polície, zjednotiť.
A ešte by som chcel dodať, že na túto problematiku v parlamente nadväzuje aj zákon pána poslanca Palka, ktorý podporuje vyrovnanie fondu pracovného času, ktorý tiež treba podporiť, pretože je na prospech a spokojnosť policajtov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Tóthová. Pýtam sa, kto sa hlási ešte ďalej. Pán poslanec Krajči. Ešte niekto ďalší? Nie, uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, po nej pán poslanec Krajči.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážený pán minister,
milí prítomní,
dovoľte mi, aby som všeobecnou myšlienkou uviedla moje vystúpenie a myšlienkou, že toto je ďalší legislatívny návrh, ktorý má vlastne zabezpečiť, aby štátny rozpočet mohol kryť svoje nutné výdavky, a to nie predkladaním rozvojových programov, aktivitami, ktoré by doniesli do štátneho rozpočtu ďalšie príjmy, ale vlastne škrtením toho, čo tu už existuje ako určitý štandard sociálnych a ekonomických vymožeností. Teda je to návrh, ktorý je charakterizovaný postojmi pani ministerky Schmögnerovej, ktoré boli prezentované už aj včera pri takýchto zákonoch.
Chcela by som sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť ako bývalá ministerka spravodlivosti v Mečiarovej vláde v rokoch 1992 až 1994, keď Zbor väzenskej a justičnej stráže mi bol podriadený a ja som bola jeho vrchnou veliteľkou. Toto uvádzam preto, že poznám prácu a prostredie, v ktorom títo ľudia vykonávajú svoju činnosť a musím konštatovať, že to nie je prostredie nerizikové, že to nie je prostredie príjemné. Finančné ohodnotenie má byť teda tomuto primerané.
Od času, keď som bola v tejto funkcii a keď som vnímala vlastne prostredie výkonu povolania príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, musím konštatovať, že sa situácia nezlepšila, ale zhoršila. Do väzníc nám prichádzajú osoby, ktoré sa dostávajú do rozporu so zákonmi ešte brutálnejším spôsobom ako v minulosti. Sú to veľakrát cynickí vrahovia, ktorí neváhajú položiť ruku na svojho otca, matku, na svoje deti, nehovoriac už o množstve ďalších osôb, prípadne im neznámym. Preto nie je problémom pre nich v prípade ich agresívneho správania sa alebo v prípade ich, ja neviem, nejakého konfliktu s príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže pokúsiť sa atakovať ich aj takým spôsobom, kde sa nevylučuje ohrozenie ich života.
To isté platí aj na príslušníkov Policajného zboru. Aj oni pracujú v takom sťaženom kriminalizujúcom a kriminálnom prostredí, ako aj príslušníci Železničnej polície. Nezatvárajme si oči nad tým, že táto vláda kriminalitu nepotlačila, ale veľmi pekne jej bujnie pod prstami, zatiaľ čo ona sa snaží kriminalizovať opozíciu a vymýšľa rôzne kauzy, ktorými zamestnáva týchto príslušníkov. Ako som už povedala, nemôžem súhlasiť s tým, aby ekonomický štandard príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ako aj ďalších kategórií bol v takejto situácii zhoršovaný.
Pán minister, ak toto je váš jediný problém, ktorý je v tejto oblasti, najmä v oblasti polície, kde by ste sa viac mali venovať zvýšeniu ich disciplíny, pretože také prípady spolupráce dosť vysoko postavených policajtov a dokonca aj v riadiacich funkciách s kriminálnymi zložkami a s podsvetím, ako sú dnes, v minulosti neboli. Keď sa polícia nečinne prizerá na nerešpektovanie rozhodnutí súdnych orgánov, napríklad aj predbežných opatrení ohľadom Dudiniec a ďalších, tak si myslím, že minister by mal predkladať na tomto poli niektoré legislatívne úpravy, ktoré by vylúčili alebo postihli práve týchto príslušníkov, ktorí nerobia dobré meno polícii, nerobia dobré meno Železničnej polícii, nerobia dobré meno Zboru väzenskej a justičnej stráže, a nie predkladať legislatívny návrh, ktorý postihuje všetkých príslušníkov, ktorí si poctivo a svedomite vykonávajú svoju, znovu opakujem, neľahkú prácu v sťažených spoločenských pomeroch.
Ďalej mi dovoľte, aby som sa vyjadrila k navrhovanému článku II, ktorým sa zrušuje zákon číslo 382/1997 Z. z. o pomocníkoch Policajného zboru. Spomenuli ste, že dôvodom sú nedostatky v praxi a podobne. Pán minister, ako bývalá podpredsedníčka vlády pre legislatívu jednoznačne zastávam názor, že nie legislatívna úprava, ktorá dáva právny podklad na znásobenie aktivít v oblasti osôb, ktoré sa snažia postihovať a pomáhajú postihovať spoločensky nebezpečné konanie, ale spôsob realizácie týchto predpisov, spôsob výberu pomocníkov Policajného zboru, spôsob proste usmerňovania ich odbornej zdatnosti, to je otázka, ktorú treba v praxi postihnúť, a nie keď to nezvládneme alebo keď to robí problémy, tak zrušíme predpis.
V každom prípade zastávam názor, že legislatívna norma, ktorá dáva právny základ na to, aby Policajný zbor mohol pracovať aj okruhom svojich pomocníkov, je dobrá. Týchto pomocníkov by napríklad mohol využiť z rómskej komunity, ktorá by v pozícii pomocníka Policajného zboru pomohla riešiť problémy v skupine občanov neprispôsobivých, v ktorých polícia ako štátny orgán, resp. reprezentant štátnej moci s donucovacím prvkom ťažko sa vie v týchto komunitách presadiť alebo uplatniť, pretože nepozná ich mentalitu. A práve títo pomocníci Policajného zboru by mali pomôcť polícii tieto problémy riešiť. Snáď nechcete povedať, pán minister, že keby sa váš rezort snažil získať si práve z okruhu občanov neprispôsobivých pomocníkov, ktorí by spolupracovali a boli na úrovni práve z týchto komunít, že by to neprispelo k riešeniu problémov?
Toľko k legislatívnemu návrhu.
A na záver mi dovoľte, pán minister, aby som vyslovila jednu výčitku a zároveň požiadavku.
V dôvodovej správe v poslednej vete uvádzate: "Návrh zákona bol predložený na plenárne zasadnutie Rady hospodárskej a sociálnej dohody." Ak je táto veta pravdou, potom by ste mali rešpektovať zákon o hospodárskom a sociálnom partnerstve, takzvaný zákon o tripartite, a poznať znenie § 6 ods. 6, ktorý jednoznačne uvádza: "Pri návrhoch zákonov sú dohody, stanoviská a odporúčania plenárneho zasadnutia, t. j. toho orgánu, kam tento návrh išiel na prerokovanie, súčasťou všeobecnej časti dôvodovej správy vládneho návrhu zákona predkladaného do Národnej rady."
Pán minister, dovoľte mi, aby som konštatovala, že tento vami predložený legislatívny návrh nespĺňa požiadavku § 6 ods. 6 zákona o tripartite, ktorý je formulovaný ako povinnosť, a nie ako možnosť. A vy ako minister tejto vlády ste povinný si ctiť, teda ste povinný predložiť tento legislatívny návrh so súčasťou.
Ďalej upozorňujem na ods. 7 § 6, ktorý hovorí: "Ak niektorý zo sociálnych partnerov nesúhlasí s prerokovaným materiálom, plenárne zasadnutie musí prerokovať návrh zákona znovu." Teda nemáme ani informáciu, ako dopadlo a ani nevieme, či niektorý z partnerov nesúhlasil. Z tohto dôvodu predkladám návrh uznesenia, aby predložený legislatívny návrh nebol postúpený do druhého čítania, pokiaľ nebude dokompletizovaný v zmysle zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve, t. j. zákonom o tripartite, a nebola splnená podmienka § 6 ods. 6, ktorý z tohto zákona vyplýva.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni.
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
panie poslankyne, páni poslanci,
stretávame sa dnes znovu pri riešení problémov, ktoré si táto vláda narobila sama, a to je otváranie zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby a Železničnej polície. Upozorňoval som na tento problém už viackrát. Vždy, keď sa tento zákon dostal do parlamentu, policajti zneistili, mali obavy, že istoty, ktoré im boli dané zákonom, sú otrasené, a toto sa stáva naozaj skutočnosťou. Je až zarážajúce, že tento zákon sa otvára dokonca aj pre individuálne a zištné záujmy niektorých vedúcich funkcionárov ministerstva vnútra, konkrétne ide o záujem generála Michalka, ktorého sme museli cez tento zákon spolicajniť, aby mohol vykonávať najvyššieho úradníka na ministerstve vnútra za najvyšší plat, ktorý nemá ani policajný prezident. Ale to už je minulosťou, pretože toto politické zneužitie sa už stalo. Znovu sa chystá niečo, čo by mohlo policajtov určitým spôsobom obmedziť. A práve preto sme tu, aby sme to nedopustili.
V apríli 1998, keď bol tento zákon prijímaný, bol nastavený systém, aby sociálne a právne istoty policajtov boli zabezpečené. Bol to systém takzvanej štátnej definitívy. Žiaľbohu po nástupe pána ministra a tejto štátnej moci sa všetky istoty policajtov zbúrali, nastali personálne čistky, ktoré nemohli nastať, keby bol dodržaný zákon o štátnej službe a jednoducho pod psychickým tlakom boli povyhadzovaní tí ľudia, ktorí pracovali vo vedúcich funkciách bez ohľadu na ich odbornosť.
Chcem povedať, že v roku 1998, keď bol tento zákon prijatý, priniesol policajtom naozaj nadštandardné možnosti a policajti ho uvítali s veľkou radosťou. V tomto období priemerná mzda policajta vzrástla skoro o 100 %. Bol nastavený mechanizmus, aby aj v ďalšom období mohlo dochádzať k valorizácii platov policajtov tak, aby ich riziková práca bola ocenená, a teda ostala rezerva vyplácania trinásteho a štrnásteho platu.
To, čo sa udialo, svedčí o tom, že pán minister, ktorý vtedy, keď sedel v opozícii, veľa sľuboval, ale dnes zabúda na sľuby, ktoré dával, sa jednoducho dostáva do situácie, keď nepresadzuje záujmy príslušníkov Policajného zboru, ale záujmy určitej skupiny príslušníkov Policajného zboru, prípadne úradníkov ministerstva vnútra. Páčilo sa mi to, čo povedal pán poslanec Langoš, keď vystupoval ako spravodajca a povedal, že navrhuje pánu ministrovi, aby hľadal vnútorné zdroje tým, že zníži počet úradníkov na ministerstve. Je to naozaj schodná cesta a my sme túto cestu využili v rokoch 1997, 1998, za čo sme zožali obrovskú kritiku zo strany pána ministra, keď začal hovoriť o tom, že berieme kompetencie a právomoci Prezídiu Policajného zboru.
Tak sa pozrime, čo sa odvtedy udialo. Existujú určité obslužné činnosti, ktoré môže vykonávať ktorýkoľvek pracovník bez ohľadu na to, či je policajt alebo nie. Medzi tieto činnosti patrí napríklad personalistika, ekonomika a ďalšie. Začali sme tieto činnosti centralizovať, zobrali sme tieto činnosti napríklad z prezídia, zobrali sme tieto činnosti zo sekcie vyšetrovania a centrálne sme ich dali pod ministerstvo vnútra, čím sme ušetrili obrovské množstvo pracovníkov a vtedy to v globále predstavovalo asi 2 000 ľudí, ktorých sme takto vedeli upratať.
Po nástupe nového vedenia ministerstva vnútra sa udiali však iné veci. Prezídium Policajného zboru znova nadobúda svoju rozpínavosť, ktorú malo aj predtým. To znamená, má vlastné ekonomické oddelenie, má vlastné personálne oddelenie, to isté má aj sekcia vyšetrovania, ktorá si samostatne obíde ministra a ide žiadať predsedu vlády o zvýšenie počtov, ktoré potom, samozrejme, dostane a takýmto spôsobom sa neúmerne zvyšujú počty administratívnych pracovníkov, ľudí, ktorí nemajú s výkonom nič spoločné, ale pritom paradoxne sú najlepšie oceňovaní. A to je to, čo tu už zaznelo niekoľkokrát, o čom hovoril aj pán Mesiarik, o čom hovoril aj pán Šepták, že priemerná mzda policajta je slušná, ale vnútorná štruktúra je neusporiadaná.
Keď sme boli vo vláde, mali sme predstavu, že pôjdeme ďalšou cestou, a to cestou scivilňovania určitých funkcií v rámci Policajného zboru. Predsa nie je nutné, aby policajt dával pečiatky do cestovného dokladu alebo vystavoval občianske preukazy a iné záležitosti a bral všetky príplatky, ktoré má aj policajt, ktorý je priamo vo výkone. Veď to sú absurdné veci a vyhodené peniaze. Bol pripravený návrh prenosu kompetencií z Policajného zboru na štátnu správu, ktorý postup táto súčasná vláda zamedzila a nepokračuje v ňom. To znamená, to sú všetko veci, ktoré rozbehnuté, začínajúce zaberať a fungovať v systéme boli pripravené, ale, žiaľbohu, nestretli sa s pochopením.
Je naozaj pravdou, že policajti sú nespokojní. Veď si len uvedomme, že Odborový zväz Policajného zboru sa dostáva pod tlak radových policajtov, ktorí hovoria, veď vy nás nezastupujete, veď nás z roboty vyhadzujú, berú nám všetky istoty a vy nič nerobíte. Samozrejme, že oni budú musieť niečo pre policajtov urobiť a my poslanci, myslím si, že sme tiež na to, aby sme im pomohli a aby sme aj v tejto veci povedali jasné stanovisko.
Z toho, čo tu zaznelo, vyplýva, že naozaj bez rozdielu toho, či sme z tej alebo z tej politickej strany, vyzerá, že je jednotný názor. Chcem povedať, že vládny návrh novely zákona číslo 73, ktorý je predkladaný, nielenže nezachováva súčasným zákonom garantovaný stav vo finančnom zabezpečení policajtov, ale priamo ide pod jeho úroveň.
Predkladaná novela je v priamom rozpore s programovým vyhlásením vlády v bode 4 časť A, to je vnútorná bezpečnosť a verejná správa na strane 36, kde v ods. 5 zhora sa v poslednej vete hovorí: "Vláda odstráni nedostatky zákona o štátnej službe s cieľom zvýšiť prestíž policajnej služby a zvýšiť istoty policajtov. Neplnenie programového vyhlásenia v tejto časti voči policajtom môže mať nepriaznivé následky vo vývoji situácie v Policajnom zbore, ale hlavne v jeho ďalšej akcieschopnosti v boji proti neustále narastajúcemu a rozmáhajúcemu sa zločinu, klientelizmu a korupcii.
Určite je vám všetkým dobre známe, že v roku 1999 pri prerokovaní návrhov zákonov naviazaných na zákon o štátnom rozpočte policajtom odňali zákonný nárok na trinásty a štrnásty plat, pričom trinásty plat sudcov a prokurátorov bol zachovaný. Priamo na rokovaní parlamentu bolo ministerkou financií garantované, že v ďalších rokoch sa zákonné nároky policajtov nebudú odnímať a budú zachované v zmysle zákona číslo 73/1998.
Bolo už spomínané, že v roku 2000 bol novelou zákona číslo 73 skutočne priznaný trinásty plat policajtom, ale ako sa zachovalo vedenie rezortu ministerstva vnútra k radovým policajtom z výkonu služby, to nemá obdobu. Hovorilo sa o tom, že trinásty plat dostali, ale v tomto plate neboli započítané príplatky za službu vykonávanú v sobotu, nedeľu, štátny sviatok a v noci, a to aj napriek tomu, že existuje aj uznesenie výboru pre obranu a bezpečnosť, ktoré sme schválili a ktoré podporovalo takýto výpočet náhrady trinásteho platu. To sú všetko skutočnosti, ktoré nasvedčujú o tom, že súčasné vedenie ministerstva vnútra nemá záujem riešiť otázky policajtov, ale má záujem riešiť svoje politické kauzy, riešiť svoje problémy tak, aby sa udržali čo najdlhšie pri moci a aby mohli splniť veci, ktoré im ktosi nadiktoval.
Na ministerstve vnútra bol napríklad prijatý program hospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami, toľko proklamovaný medzi pracovníkmi ministerstva vnútra. Ale aká je skutočnosť? Tento program bol plnený len útvarmi priameho výkonu služby, t. j. poriadkovou, kriminálnou a dopravnou políciou. Podľa osobných zistení sa vôbec netýkal a dosiaľ sa netýka vybraných skupín a jednotlivcov útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Poviem zopár príkladov z čerpania rozpočtu za rok 1999. Čerpanie odmien bolo vo výške 275,3 % z pôvodného rozpočtu. Odmena policajtov vo vedúcej funkcii na Obvodnom oddelení Policajného zboru Staré Mesto západ a Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I predstavovala v priemere 15 000 Sk. Odmena sekretárky na ministerstve vnútra podľa personálneho opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 26 z 3. 12. 1999 35 000 Sk. Odmeny radových referentov na ministerstve vnútra podľa personálneho opatrenia ministra vnútra číslo 29 z 3. 12. 1999 boli v rozpätí od 15 000 do 25 000 Sk. Tarifné platy napriek nenaplneným stavom policajtov, pričom sa stavy policajtov zvyšovali, pretože žiadali, aby boli zvýšené stavy policajtov a hlavne vyšetrovateľov, ale keďže dostali zvýšené tabuľky, tieto sa nenapĺňajú, aby ostali finančné zdroje, napriek tomu boli tarifné platy čerpané na 101,7 % oproti schválenému rozpočtu. Rozdiel oproti schválenému rozpočtu bol dotovaný z pokút, ktoré vyberali policajti poriadkovou a dopravnou políciou od občanov.
To mi pripomína jeden vtip, ktorý sme niekedy hovorili o ruských policajtoch a myslím si, že sa stáva skutočnosťou aj na Slovensku. Ruský policajt zastavil vodiča a hovorí: Zaplatíš pokutu 1 000 rubľov. A vodič mu hovorí: Ale veď ja som nespáchal dopravný priestupok a on mu na to hovorí: A ty si myslíš, že moje deti budú čakať, kým ty spáchaš dopravný priestupok? Tak taký istý systém sa vyvinul dnes na ministerstve vnútra a všetky finančné diery, ktoré vznikajú, je potrebné vykryť z pokút. Takže občania, tešte sa, okrem daní ešte zoderieme z vás aj na pokutách.
Ďalej príplatky čerpané na 101 %. V roku 1999 boli zvýšené osobitné príplatky prezidentovi Policajného zboru a viceprezidentom, ako aj vedúcemu úradu ministerstva vnútra, tomu, ktorého sme museli spolicajniť a ktorý má plat, o ktorom ani nechcem hovoriť, lebo by nás policajti vyhnali, ktorý bol prijatý do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Tu sa treba pozastaviť, či je nutné, aby najvyšší úradník na ministerstve bol policajtom - generálom, keďže riadi len úradníkov ministerstva vnútra a s výkonom policajnej služby nemá nič spoločné a napriek tomu mesačné príjmy má vyššie ako policajný prezident.
Napríklad kapitola opravy a údržby. Mohli by sme sa dívať na to z rôzneho uhla, ale zoberme si len jednu položku, rekonštrukcia vily na Partizánskej ulici. Objekt, ktorý ministerstvo absolútne nevyužíva, len sem-tam, na túto rekonštrukciu sa použilo skoro 30 miliónov Sk. Keby sa tieto peniaze použili na tie účely a objekty Policajného zboru, kde policajtom tečie voda za krk, kde nemajú vytvorené podmienky, asi by sme urobili oveľa lepšie.
A teraz k druhej časti alebo k druhému článku predkladaného návrhu.
Vážené dámy, vážení páni, Policajný zbor už dlhodobo bojuje o priazeň verejnej mienky. Hľadali sme spôsoby, ako ovplyvniť názory verejnosti na činnosť Policajného zboru. Všade vo svete existuje určitá spolupráca občanov s Policajným zborom. Našli sme aj tento spôsob, samozrejme, že to vyvoláva určité asociácie z predchádzajúceho systému a zrejme pán minister je zaťažený na to, čo prežil v predchádzajúcom systéme. Mne je ho ľúto, ale myslím si, že by sme sa mali posunúť troška dopredu a naozaj hľadať spôsob, ako s občanmi spolupracovať. Jeden z týchto spôsobov bolo prijatie zákona o pomocníkoch Policajného zboru. Odkedy som odišiel z ministerstva vnútra, pán minister nepodpísal ani jeden preukaz pomocníka Policajného zboru. Títo ľudia nedostávali finančné náhrady za výkon služby, možno teraz sú už vyrovnané, pričom náklady alebo finančné nároky jedného pomocníka predstavujú minimálnu mzdu za rok. To znamená, za rok môže dostať finančnú čiastku mesačnej minimálnej mzdy.
A keď sme sa pýtali policajtov, či sú spokojní, teda keby ste pán minister išli medzi policajtov a opýtali sa, či tento inštitút je dobrý alebo zlý, tak u radových policajtov, ktorí konajú nočné služby, ktorí sa pohybujú v rizikových miestach, čiže v rómskych osadách, pri ochrane poľnohospodárskych plodín a ďalej, keď policajt dokonca niekde v hliadke je sám bez akejkoľvek pomoci, tak tento inštitút je jediný, ktorý mu pomáha. Nehovoriac o tom, že tento zdroj je najlepší zdroj informácií ľudí, ktorí majú miestne poznatky, ktorí vedia úzko spolupracovať a vedia aj povedať občanom, pomôžte tejto polícii, veď tá polícia spolupracuje s nami. Vy namiesto toho, aby ste nám predložili novelu tohto zákona a povedali, toto a toto je zlé, alebo náhradnú normu, ktorá by to riešila, jednoducho navrhujete zákon zrušiť len preto, že bol z dielne mečiarovcov.
To, čo ste povedali, že sú dôvody na zrušenie, to znamená, že pomocník má právo osobu predviesť, skontrolovať jej totožnosť, dokonca odňať zbraň, veď to sú veci, ktoré má každý verejný činiteľ, či ide o poľovnícku stráž, či ide o rybársku stráž, či ide o obecnú políciu a ďalšie a ďalšie. Nič tam nie je v rozpore s ústavou ani so zákonom. A dnes naopak hľadáme inštitúty, ktoré by pomohli ochraňovať majetok občanov.
Na tejto schôdzi predkladá pán Fico znova zákon, volá sa takzvaný farmársky, ale v podstate ide o ochranu majetku, kde sa znova hovorí, že majiteľ bude mať tieto práva, to znamená, aj on bude mať právo skontrolovať, čo robíš na mojom pozemku, aj on bude mať právo zadržať osobu, keď bude vykonávať trestnú činnosť. Je to v rozpore so zákonom a s ústavou? Tak dokedy budeme trpieť na Slovensku to, že si budeme musieť nechať kradnúť na vlastných poliach, že sa budeme musieť na to dívať, pretože nemáme na to legislatívne normy. A keď sú, tak ten, kto za to zodpovedá, minister vnútra, ich ruší.
Vzhľadom na to, čo som povedal, vážené dámy a páni, navrhujem, aby zákon v tejto podobe nepostúpil do druhého čítania a v prípade, že odhlasujete, že postúpi aj v tejto podobe, chcem navrhnúť, aby bolo hlasované o článku II, to znamená o zákone o pomocníkoch Policajného zboru, aby článok II nepostúpil ďalej.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Jedna faktická poznámka - pán poslanec Kužma.
Nech sa páči.
Poslanec J. Kužma:
S mnohými analýzami, ktoré predložil pán exminister, sa dá súhlasiť. Žiaľbohu nedá sa súhlasiť, ak do určitých vecí vkladá politické problémy. Vrátim sa ku kádrovým zmenám v roku 1998, keď sme prišli k moci. Vy ste kádrové zmeny, a viem to dokázať, v Prešovskom kraji zrealizovali podľa politických rozhodnutí v období rokov 1996 až 1998 a snažili ste sa vlastne ľudí zákonom o štátnej službe zabetónovať. Čiže, samozrejme, pri zmene vlády došlo k zmene týchto politických špičiek. To isté so zákonom číslo 73/1998 zo 17. 2. 1998. Absolútne sa s ním dá súhlasiť. Samozrejme nemôžem súhlasiť, že sa prijal až v poslednom polroku vášho fungovania.
A tiež mám výhradu voči tomu, keď hovoríte, že odbory nič nerobia. Každý rok oslovujú opozíciu aj koalíciu s tým, že na rokovaní v Prešove, ktoré som mal v pondelok, išlo o to, kde oni tvrdili, že súhlasia s tým, aby im bol vyrovnaný len trinásty plat v písmenách bodov a) až m) a písmena a), čo by tvorilo 20 až 30 % plus k platu to, čo dostali. Štrnásty plat ani nepožadovali, lebo vedia, v akej finančnej situácii sú. Čiže po prvýkrát dostali trinásty plat bez príplatkov a s príplatkami vlastne na tento rok by boli spokojní. Samozrejme ďalší rok by už bolo potrebné ísť na štrnásť platov a hlavne ľudia vo výkone, to máte pravdu, sú dôležití, lebo je zlá aj veková štruktúra policajtov. 50 % je mladých a 50 % je starých. Nie je medzitým...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Ešte má možnosť vyjadriť sa pán poslanec Krajči, aby sme uzavreli rozpravu.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Čiastočne môžem súhlasiť s pánom Kužmom, pretože hovorí niektoré veci, ktoré som povedal aj ja. Je to v poriadku. Čo sa týka toho, že vnášame do tejto rozpravy politikum, pri každých personálnych výmenách je politikum. A práve preto sme prijímali zákon o štátnej službe, práve preto prijíma aj táto vláda nový zákon, robí na zákone o štátnej službe, o takzvanej štátnej definitíve. To znamená, že keď úradníkom nedáme istoty, tak personálne čistky pôjdu donekonečna.
Keď hovoríte, že sme chceli zabetónovať našich ľudí, tak to isté môžeme tvrdiť dnes my, keď ste vyhádzali všetkých schopných policajtov a nabrali ste tam nových. Znovu ste si len zabetónovali svoj stav. Dokedy to bude trvať, aby radový policajt zodpovedal za politické výmeny, ktoré sa dejú v rámci volieb? Veď toto je to, čo sme chceli zákonom vyriešiť, a toto je to, čo sa nemalo stať, pretože, keď ste to urobili vy, tak zrejme tá ďalšia reakcia bude taká: No veď keď to mohli oni, tak to urobíme aj my. A dokedy to bude takto trvať?
Čiže potom neprijímajme zákony, ktoré sú o ničom. My sme už ten zákon otvárali niekoľkokrát a išlo raz o kvalifikovanosť policajtov. Dali sme veľmi vysoké kritériá na kvalifikovanosť vedúcich funkcionárov. Vzhľadom na to, že ste ich povyhadzovali, je ich málo, museli sme znížiť kritériá na kvalifikovanosť a môžeme povedať, no preto ste to znížili, aby ste tam dali svojich ľudí. Ale naozaj nechcem do tohto vnášať politický tón. Vráťme sa k sociálnemu, k právnemu postaveniu policajtov a myslím si, že keď to zabezpečíme a všetci za to budeme hlasovať, tak potom politický podtón vymizne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za ukončenú.
Pán minister, vzhľadom na to, že máte ešte aj poobede jeden bod rokovania, navrhujem, aby sme teraz urobili obedňajšiu prestávku a že by ste vystúpili potom so záverečným slovom až po obedňajšej prestávke, takisto aj pán spoločný spravodajca, pokiaľ bude chcieť, a potom by sme hlasovali aj o tomto zákone.
Prosím poslanecké kluby, aby zabezpečili účasť poslancov na hlasovaní o tomto vládnom návrhu zákona a vyhlasujem do 14.00 hodiny prestávku na obed pre poslancov.
Zároveň vás prosím, tí, čo budete mať záujem, mesto Piešťany vás pozýva na slávnostné otvorenie podujatia pri príležitosti 55. výročia inštalácie Piešťan na mesto Piešťany vo fotogragii, ktorá sa uskutoční hneď teraz vo vestibule Národnej rady. Pokiaľ máte záujem, prosím, zúčastnite sa na otvorení tejto výstavy.
Ďakujem. Prajem vám dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončil som všeobecnú rozpravu k prerokúvanému návrhu vlády.
Pýtam sa pána ministra Pittnera, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
na jednej strane ako rezortný minister vnútra by som mal tlieskať všetkým návrhom, ktoré odzneli, pretože až na jednu, dve výnimky všetky chceli riešiť tento problém tak, že mali nielen trinásty plat, ale aj štrnásty plat, nielen základ, ale zahrnú sa do toho aj všetky príplatky. Čo viac si môže priať rezortný minister vnútra? Ale na druhej strane som člen vlády a som realista. A dovoľte mi, aby som na úvod spomenul niektoré veci, ktoré azda poznajú tí, čo tu boli aj v minulom volebnom období, ale noví páni poslanci a pani poslankyne možno o nich nevedia.
Ako vlastne prišlo k tomu, že sa presadzoval trinásty a štrnásty plat? Bol to vlastne v tom čase skutočný zápas medzi vtedajšou opozíciou a vládou alebo koalíciou, kde len vďaka tomu, že opozícia mala stále navrch v argumentoch, nakoniec aj vtedajšia koalícia v snahe nepostaviť si proti sebe políciu pristúpila k tomu, čo sme navrhovali ako opozícia, a jednoducho sa prijala zásada trinásteho a štrnásteho platu.
Pani poslankyňa Kolláriková spomenula, že v roku 1998 bol trinásty a štrnásty plat. Nuž mýlite sa, pani poslankyňa. V roku 1998 policajti dostali len jedenásť platov. A oni to vedia. A pokiaľ ide o terajšiu problematiku, čo sa týka platu, chcem povedať, že ak navrhujeme trinásty plat, a nie štrnásty, tak ho navrhujeme okrem iného aj v dohode s rôznymi aktívami policajtov, na ktorých som sa aj osobne zúčastnil, a tak ako to povedal jeden z pánov poslancov či na východe, či tu, pochopili jedno. V terajšej hospodárskej situácii, v akej sme, by bolo kontraproduktívne, ak by sme policajtom pririekli aj štrnásty plat. Po prvé niet naň a po druhé bolo by to určitým výsmechom voči nezamestnaným, v prostredí ktorých ako policajti s takýmito štrnástimi platmi by pôsobili.
Chcem ale povedať ešte ďalšie veci. Keď sme nastúpili, tak spolu s mojimi spolupracovníkmi sme odhadli rest vo vybavenosti, výstroji a výzbroji polície na 9 až 12 miliárd korún. Ako vyzerala polícia v tom čase, to zase vedia najlepšie policajti aj to, ako vyzerá teraz.
V návrhu rozpočtu na rok 2001 oproti roku 2000 je zvýšenie o 1 280 miliónov korún. V návrhu rozpočtu a v konečnom rozpočte na rok 2000 oproti rozpočtu na rok 1999 bolo to opäť okolo 1 150 miliónov. Len za tieto dva roky sa nám podarilo z restu 9 až 12 miliárd korún dostať sa skoro na 3 miliardy. Čo z toho ideme riešiť? Ideme z toho riešiť jednak platy, kde sa v rozpočte na rok 2001 o 340 miliónov korún zvyšuje položka platov a ideme z toho riešiť hlavne vystrojenie, vyzbrojenie polície, pokiaľ ide o automobily, pokiaľ ide o výpočtovú techniku, pokiaľ ide o spojovaciu techniku a pokiaľ ide o osobné ochranné prostriedky pre políciu.
Pokiaľ zaznela poznámka od pani poslankyne Tóthovej ohľadne toho, že navrhuje stiahnuť tento návrh vzhľadom na to, že návrh zákona bol predložený na plenárne zasadnutie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, chcem povedať, že preto tam nie sú rozpísané nejaké ďalšie reakcie, pretože bez pripomienok jednoznačne Rada hospodárskej a sociálnej dohody materiál vzala na vedomie. Preto je aj táto námietka pani poslankyne bezpredmetná.
Pokiaľ ide o problematiku, už len tak na okraj poviem, vypichovanie niektorých kvázi špičkových prípadov. Bývalý pán minister Krajči spomenul, že sekretárka na ministerstve má 30-tisícovú odmenu. Bývalý pán minister, koľko ste mali sekretárok vy? Ja mám len jednu. A tie, ktoré ste mali, jednu z nich ste urobili plukovníčkou - je približne päťdesiatnička - bez toho, aby na to bol dôvod. A hovoríte o scivilňovaní.
Chcem povedať, že z tejto stránky sa mi jednoducho ťažko reaguje, ako už býva, na niektoré argumenty pána poslanca Krajčiho. Vy viete, pán poslanec, že sme urobili u vás poslanecký prieskum s pánmi poslancami Bugárom a Langošom, kde pracovník kancelárie dostal 280 000 odmenu. Hovoríte o tom, že vila, ktorú má ministerstvo, je jediná, a, žiaľbohu, o udalostiach, o ktorých som minule hovoril, dnes nemôže slúžiť účelom, na ktoré má slúžiť, a jej rekonštrukcia stála do 30 miliónov. Čo povedať na to, že istý pán minister len preto, aby mal výhľad na Dunaj, dal prerobiť kanceláriu, čo súviselo s prerobením celých poschodí a celej budovy za 22 miliónov korún? Na čo je to dobré?
Chcem povedať na záver. To, čo navrhujeme, je realita. Sú možnosti a polícia okrem toho dostáva po prvýkrát od roku 1997 3 % na valorizáciu platov. To, na čo sa zmohla až táto vláda. Policajti vedia veľmi dobre oceniť, ako ktorá vláda k nim pristupovala.
A vás páni poslanci, panie poslankyne by som žiadal len o to, aby ste v tomto duchu za tento návrh hlasovali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi. Prosím, pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem za slovo.
Dámy a páni,
budem stručný. Chcem povedať, že ma veľmi potešilo, že televízne kamery a blížiace sa Mečiarove referendum vyvolali nevídaný a neslýchaný záujem o príplatky k trinástemu platu pochôdzkárov a obyčajných policajtov. To myslím vážne. Takýto bod prerokúvaný ešte nedávno bez kamier by trval 60 sekúnd aj s hlasovaním, teda prvé čítanie.
Ale chcem vás ubezpečiť, že ja, Vladimír Palko a ostatní kolegovia z výboru pre obranu a bezpečnosť sa týmito problémami zaoberáme trvale a stále a vo výbore pre obranu a bezpečnosť sme pred dvoma rokmi prijali taký úzus, že v otázke zahraničnej politiky a národnej bezpečnosti nie je dobré, keď sa vedie hrdelný zápas medzi opozíciou a koalíciou. Pán predsedajúci, skončil som.
V rozprave odzneli dva návrhy, procedurálne návrhy. Pani poslankyňa Tóthová navrhla, aby Národná rada vyslovila nesúhlas s postúpením vládneho návrhu zákona do druhého čítania dovtedy, kým budú predkladateľom splnené podmienky, zákonné povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve. A pán poslanec Krajči navrhol, aby zákon nebol postúpený do druhého čítania alebo aby vládna novela nebola postúpená do druhého čítania časť II.
Pán predseda, ak s tým budete súhlasiť, navrhujem, aby sme najprv hlasovali o prvom návrhu pána poslanca Krajčiho, ktorý odporúča neprerokúvať v druhom čítaní, ak je to možné, ale musia to povedať právnici. Dobre.
Prvý návrh, vlastne obidva návrhy hovoria o tom istom, navrhujem, aby ste dali hlasovať o uznesení, že Národná rada Slovenskej republiky nesúhlasí s postúpením vládneho návrhu zákona do druhého čítania.