Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno.
Poslanec P. Muránsky:
Ja tiež, pán predsedajúci, chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Zlochu. Trošku ma však zneistilo vystúpenie kolegov z klubu HZDS pána poslanca Baca a pani poslankyne Tóthovej, keď po jednom dychu v podpore týchto opatrení vlastne zozadu príde isté zneistenie týchto krokov z hľadiska vymenúvania toho, že niektoré krajiny, hlavne veľké, majú toho na rováši naozaj viac a pristupujú k tomu pomaličky. Je to pravda, ale tým chcem povedať, že by sme mali ísť príkladom, no to asi ťažko, ale keďže naozaj tá miera vypúšťaných emisií je oveľa nižšia ako v prípade týchto krajín, tak vynaložené prostriedky, ktoré sa vynakladali aj na freóny v minulom období, naozaj nešli nazmar.
Taktiež neobstojí tvrdenie, ktoré bolo veľmi často počuť pred rokom 1989, keď sa strašilo zamestnanosťou, nesúladom medzi hospodárskou sférou a ekológiou na to, aby sa odďaľovali niektoré opatrenia. Keby sa neboli tieto opatrenia odďaľovali práve takýmito argumentmi, resp. pseudoargumentmi, tak možno mnohé krajiny, ale aj my vo vnútri štátu by sme boli už ďalej.
Pevne verím, že všetci podporíme tento zákon do druhého a tretieho čítania a schválime ho alebo v súlade s tým, ako vystúpil pán poslanec Zlocha.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokúvanom návrhu zákona.
Teraz prosím pána spoločného spravodajcu pána poslanca Muránskeho, aby uvádzal návrhy na hlasovanie. Najskôr návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.
Poslanec P. Muránsky:
Pán predsedajúci, najprv pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúčam hlasovať takto: spoločne o bodoch 1, 2, 3, 5, 6, 7 a 8 s odporúčaním schváliť ich.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa, páni poslanci. Prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 69 poslancov.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
Prosím predsedov klubov vládnej koalície, aby sa dostavili na poradu do zasadacej miestnosti predsedu Národnej rady.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, aby som na balkóne našej rokovacej sály privítal žiakov zo Základnej školy zo Serede aj s ich pedagógmi, ktorí ich priviedli, aby im ukázali náš najvyšší zákonodarný a ústavodarný orgán. Vitajte v Národnej rade Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Ak nás bude málo, tak vás pozveme do lavíc, môžete si vyskúšať hlasovanie. Pán podpredseda Andel vás osobitne víta ako váš rodák.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa bez toho, že by sme hlasovali. Zistíme počet prítomných poslancov v rokovacej sále. Pán poslanec Cuper, chcete mať faktickú poznámku? Potom.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Pán poslanec, prosím, aby ste uviedli návrh na prvé hlasovanie.
Poslanec P. Muránsky:
Opakujem do rezervy, k doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom odporúčam hlasovať takto: spoločne k bodom 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8 s odporúčaním v spoločnej správe schváliť ich.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý odporúča pozmeňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe schváliť.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Návrh sme schválili.
Pán poslanec.
Poslanec P. Muránsky:
Pán predsedajúci, keďže sme medzi bodmi, ktoré sme schválili z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, schválili bod 5, ďalej nemusíme hlasovať o bode 4, tento je bezpredmetný. Odporúčam, aby sme hlasovali o posunutí zákona do tretieho čítania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona ihneď v treťom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 4 poslanci.
Návrh sme schválili.
Teraz vás panie poslankyne, páni poslanci chcem vyzvať, či sa chcete prihlásiť do rozpravy v rámci tretieho čítania. Konštatujem, že nie je tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, lebo predtým, keď tu nebola televízia, stále ste hovorili o tom, že my blokujeme zasadanie tohto parlamentu. Tak povedzte teraz občanom Slovenskej republiky, že ho blokujete vy, a nie my. To je môj procedurálny návrh.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, vypnite pána poslanca Cupera.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uviedli návrh na záverečné hlasovanie.
Poslanec P. Muránsky:
Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako o celku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec. (Potlesk.)
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 76/1998 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi.
Páni poslanci, vrátime sa k bodu číslo jeden, ktorý je uvedený v programe pokračovania 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to k
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Benkovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
Návrh ste dostali ako tlač 769.
Prosím, aby teraz za skupinu poslancov návrh zákona uviedol poverený člen pán poslanec Benkovský.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,
dovoľujem si v zmysle § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uviesť ako predkladateľ návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov v prvom čítaní.
Predložená novela reaguje na spoločensko-politickú objednávku posilnenia kontroly verejných financií, smeruje k plnšiemu naplneniu ústavou danej nezávislosti Najvyššieho kontrolného úradu a v neposlednom rade rieši doteraz nepokrytú kontrolu finančných prostriedkov plynúcich k nám z Európskeho spoločenstva.
Predkladaný zákon priamo nadväzuje na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, kde sa v kapitole verejné financie hovorí: "Prijať systémové opatrenia v oblasti verejných financií, skvalitniť rozpočtový systém, zvýšiť transparentnosť finančných tokov vo všetkých zložkách verejných financií a klásť dôraz na dodržiavanie finančnej a rozpočtovej disciplíny pod verejnou kontrolou, ďalej tiež posilniť zodpovednosť všetkých subjektov za hospodárenie s verejnými financiami či zdokonaľovanie ich kontroly."
Novela zákona o Najvyššom kontrolnom úrade prispieva tiež k ďalšiemu posunu pri realizácii záväzkov Slovenskej republiky, ktoré sme prijali v Národnom programe na prijatie acquis communautaire v kapitole 391, t. j. finančná kontrola, a to rozšírením kompetencií Najvyššieho kontrolného úradu kontrolovať v plnom rozsahu hospodárenie s verejnými finančnými prostriedkami a verejným majetkom.
Základným cieľom predkladanej novely zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky je umožniť komplexnejšiu kontrolu verejných financií, aktualizovať už prežité ustanovenia súvisiace s postupom transformácie spoločnosti, ako i zosúladiť zákon s požiadavkami Európskej únie. Takisto posilniť nezávislosť a právomoci Najvyššieho kontrolného úradu, vytvoriť v činnosti Najvyššieho kontrolného úradu priestor na uplatnenie zákona o slobode informácií.
Navrhované úpravy majú ambíciu prispieť k zdokonaľovaniu kontrolného systému verejných financií v rámci daného ústavného stavu. Ako je vám známe, zákon číslo 39/1993 Z. z. nebol doteraz novelizovaný. V čase svojho zrodu v dostatočnej miere reagoval na potrebu kontroly verejných financií, konštituoval Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, čím dal veľmi dobré základy na nezávislú kontrolnú činnosť. Zákon prirodzene vychádzal z terajšieho stupňa transformácie slovenskej ekonomiky, stavu spoločnosti, formujúcej sa demokracie a slovenskej štátnosti.
Preto sa zákon sústredil na kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, nakladaním so štátnym majetkom, majetkovými právami a pohľadávkami Slovenskej republiky na kontrolu daných odvodov, poplatkov a pokút, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu a dodržiavanie povinností vyplývajúcich z finančno-ekonomických vzťahov. Kontrolná pôsobnosť sa preto sústredila prevažne na vládu, na ministerstvá a im podriadené inštitúcie, ako i na fondy, obce, inštitúcie a právnické, ale i fyzické osoby hospodáriace s majetkom a prostriedkami štátu.
V dôsledku transformácie ekonomických a sociálnych vzťahov v uplynulých rokoch došlo k výraznému zúženiu pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, a to vznikom viacerých právnych subjektov i verejnoprávnych inštitúcií, ako boli fondy, poisťovne a iné, ktoré už síce nenakladajú s prostriedkami štátneho rozpočtu, ale tieto prostriedky majú jednoznačne povahu verejných financií. Uvedomujem si, že ani prijatím predkladaného návrhu zákona sa zásadnejším spôsobom nevyriešia všetky potrebné kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu v smere komplexnej kontroly verejných financií. Bráni tomu skutočnosť, že doteraz nebola prerokovaná a Národnou radou schválená novela Ústavy Slovenskej republiky.
Prijatie novely Ústavy Slovenskej republiky do budúcnosti umožní odstrániť takú anomáliu, ako je doterajší stav, keď proces privatizácie a prostriedky z nej nie je možné efektívne a reálne kontrolovať. Nezávislá kontrola cestou Najvyššieho kontrolného úradu nebola možná ani vo verejnoprávnych inštitúciách fondov v sociálnych a zdravotných inštitúciách, takisto ani v Národnom úrade práce a ďalších.
Predpokladám, že po schválení zodpovedajúcich zmien v Ústave Slovenskej republiky bude možné predloženou novelou, aby sa riešili a odstránili nedostatky, o ktorých som hovoril. V tejto etape však považujem za spoločensky žiaduce až nutné predložiť novelu, ktorá vytvorí potrebný priestor na činnosť nezávislej kontrolnej inštitúcie. Praktické potreby posilnenia nezávislej kontroly a požiadavky Európskeho spoločenstva nastoľujú potrebu prednostného riešenia problémov novelizáciou ustanovení zákona o Najvyššom kontrolnom úrade v takom rozsahu, ako to umožňuje v súčasnosti platná Ústava Slovenskej republiky.
Vážená poslanecká snemovňa, pokiaľ ide o naše integračné snahy a vstup do Európskej únie, je dôležité, aby boli predmetné kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu prijaté v súlade so zásadami Rímskej deklarácie INTOSAI o organizácii nezávislej finančnej kontroly a v súlade so štandardmi kontrolnej činnosti krajín Európskej únie vrátane Európskeho účtovného dvora. V nadväznosti na náš vstup do OECD, ako i prehlbujúcu sa spoluprácu s Európskym spoločenstvom vzniká nová kategória finančných zdrojov majúca charakter podporných fondov, grantov a iných finančných účelovo určených prostriedkov, ktoré k nám plynú zo zahraničia a ktoré práve na základe požiadaviek zahraničných inštitúcií, teda tých, ktoré nám ich poskytujú, je potrebné pokryť nezávislou kontrolou obvyklou vo vyspelých demokraciách.
Osobne som sa spolu s ďalšími členmi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu presvedčil o funkčnosti a efektívnosti komplexnej kontroly všetkých verejných financií na návšteve najvyšších kontrolných úradov v Dánsku a Francúzsku. Kontrola v týchto vyspelých demokraciách zahrnuje nielen štátny rozpočet, príjmy a výdavky, hospodárenie s majetkom štátu, ale skutočne všetky verejné financie, a to ako na úrovni štátu, regiónov, tak aj miest a obcí. Zameriava sa tiež nielen na kontrolu či hospodárnosť, ale najmä na efektívnosť použitia finančných prostriedkov. Táto kontrola je budovaná na jednoznačných a veľmi prísnych zásadách odbornosti a možno povedať, že je mimo vplyvu politických strán, a to všetko prispieva k vysokej profesionalite, vážnosti i autorite kontrolných orgánov v týchto štátoch.
Pokiaľ ide o medzinárodné súvislosti, treba, hádam, pripomenúť, že jednou z kapitol posudzovania pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie je práve prijatie kapitoly finančná kontrola a v tejto súvislosti hodnotenie Európskej komisie v správe o pripravosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie konštatovalo svojho času, že Slovensko dosiahlo, citujem: "vo zvyšovaní účinnosti finančnej kontroly len obmedzený pokrok". Je preto čas zabezpečiť pripravenosť Slovenskej republiky aj v tejto dôležitej oblasti tak, aby pri rokovaniach bolo možné túto kapitolu len potvrdiť.
Vážené kolegyne, kolegovia, správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu prerokúvané každoročne na pôde Národnej rady poukazujú na vážne nedostatky kontrolovaných subjektov tak ústredných orgánov štátnej správy, ako aj jednotlivých rozpočtových kapitolov, ale i daňových, colných úradov a ďalších. Na vážnosť situácie poukazujú správy z kontrol v ostatnom čase Štátnych hmotných rezerv, Slovenského pozemkového fondu, Slovenskej správy ciest a, samozrejme, i kapitoly krajských úradov. Najčastejšie porušovanými zákonmi sú zákony o rozpočtových pravidlách, o účtovníctve, o verejnom obstarávaní, predpisy súvisiace s vybudovaním a vyrubovaním i vymáhaním daní, ciel, odvodov a poplatkov i pokút. To všetko dokazuje, že na jednej strane nám chýbajú prostriedky v štátnom rozpočte a na strane druhej nám lajdáctvom, či dokonca porušovaním zákonov unikajú.
Druhou stránkou mince bola potreba, neraz i nami vyžadovaná, skontrolovať, preveriť širšie súvislosti niektorých finančných operácií. Najvyšší kontrolný úrad však pre nedostatok kompetencií nemohol konať. Veľakrát nám potom zostávalo len bezmocne sledovať, ako sa stráca majetok štátu bez toho, aby sme mohli poukazovať na príčiny a vyvodzovať zodpovednosť.
V súlade s rokovacím poriadkom nemienim vo svojom úvodnom slove v prvom čítaní podrobne analyzovať jednotlivé navrhované zmeny, a preto sa sústredím len na veľmi stručné uvedenie tých najzásadnejších.
Navrhovaná novela zákona číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky rieši rozšírenie právomocí a pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu, čím sa vytvorí priestor na zvýšenie efektívnosti kontroly verejných financií. Ide teda o rozšírenie kompetencií v oblasti kontroly zdrojov zo zahraničia, konkrétne v § 2 ods. 2, ďalej kontrolu efektívnosti a účelnosti vynakladania prostriedkov v § 3. To tiež napríklad umožní pri stanoviskách Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré sú predkladané Národnej rade Slovenskej republiky k štátnemu záverečnému účtu, ale i v správach o výsledkoch z kontrol vyjadrovať sa nielen k použitiu finančných prostriedkov v zmysle platných zákonov a príslušných noriem, ale i účelnosti a najmä efektívnosti ich vynakladania.
Ďalšou významnou úpravou zákona je rozšírenie pôsobností úradu, ktoré sa vzťahujú na otázky postupu pri kontrole nad právomocami kontrolórov upravované najmä v § 15 a § 18, ako i doriešenie záväznosti vzájomných vzťahov Najvyššieho kontrolného úradu a kontrolovaných subjektov. Posilňuje sa právne postavenie, najmä nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu. Predovšetkým sa rieši finančná nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu, a to konkrétne v § 12a, t. j. financovanie a hospodárenie úradu a, samozrejme, článku II, ktorým sa novelizuje zákon číslo 103/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.
Nezávislosť sa tiež posilňuje upresnením postavenia kontrolných pracovníkov, ich ochrany, a to konkrétne v § 17, kde sú pri výkone funkcie postavení na úroveň verejných činiteľov. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade, tiež reaguje na ďalšie celospoločenské požiadavky, ako je otázka informovanosti verejnosti o výsledkoch zistení a ďalej postup pri prácach s výsledkami kontroly a niektoré ďalšie.
Ďalším významným okruhom riešených otázok je skupina legislatívnych úprav, ktoré si kladú za cieľ odstrániť existujúce medzery v doteraz platnom zákone a ktorých absencia vyvoláva praktické problémy v činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Ide tiež o spresnenie a jednoznačnosť formulácií v záujme odstránenia problémov pri samotnej aplikácii zákona.
Navrhovaný zákon napriek rozšíreniu kompetencií, a tým i rozsahu činnosti Najvyššieho kontrolného úradu nezakladá žiadne požiadavky na finančné zdroje ani na ďalšie pracovné miesta a nebude mať dosah na výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Zároveň konštatujem, že problematika návrhu zákona smeruje k jeho zosúladeniu s ustanoveniami únijného práva, a to konkrétne článku 6 ods. 1 a 3 Zmluvy o Európskej únii, a je tiež čiastočne upravená v primárnom práve Európskej únie článok 246 Účtovný dvor následnej zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, pôvodne amsterdamské znenie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na záver by som chcel zdôrazniť, že rozšírenie pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu nemá za účel podceňovať, či dokonca znevažovať iné formy kontroly nakladania s verejnými prostriedkami. Zákon tiež plne rešpektuje také významné kontrolné inštitúcie, ako je Úrad vlády Slovenskej republiky či ministerstvo financií. Najvyšší kontrolný úrad dnes ani do budúcnosti neobmedzuje a ani nenahradzuje vnútorný systém kontroly, organizáciu a riadenie jednotlivých orgánov a inštitúcií, za čo sú plne zodpovední príslušní vedúci pracovníci. Som si vedomý, že viaceré otázky súvisiace s kontrolou verejných financií sú ešte stále otvorené, že o mnohých z nich je potrebné diskutovať. Na navrhované riešenia môžeme mať, samozrejme, rôzne názory, preto privítam diskusiu o tejto téme i vaše prípadné pripomienky a návrhy, ktoré bude možné s vaším súhlasom uplatniť v druhom čítaní.
Vážené dámy a páni, keďže ide o odbornú problematiku, doteraz som kládol dôraz a nechcel som zaťahovať do tohto návrhu politiku, napriek tomu mi dovoľte na záver pripomenúť skutočnosť, že všetky politické strany a hnutia, a to bez ohľadu na to, či sú v opozícii alebo v koalícii, deklarovali vo svojich volebných programoch transparentnosť vynakladania prostriedkov daňových poplatníkov, dôslednú a nezávislú kontrolu verejných financií. Odvolávajúc sa práve na túto skutočnosť, ale najmä na súlad riešenej problematiky s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a s potrebami spoločenskej praxe, uchádzam sa o vašu podporu a očakávam posunutie návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Benkovskému za uvedenie návrhu.
Teraz prosím pána poslanca Kujana, ktorého určil gestorský výbor pre rozpočet, financie a menu, aby informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k návrhu skupiny poslancov.
Prosím pána poslanca, aby išiel telefonovať mimo rokovacej sály. Nie ty, ale kolega.
Nech sa páči, máš slovo.
Poslanec M. Kujan:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Milana Benkovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov (tlač 769), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím, aby ste otvorili k predmetnému návrhu zákona rozpravu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa hlási pani poslankyňa Čižmáriková. Nevidím ďalší záujem o možnosť vystúpiť v rozprave. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok.
Pani poslankyňa, máš slovo.
Poslankyňa K. Čižmáriková:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,
prerokovaný návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky je veľmi dôležitý z viacerých hľadísk. Jeho schválením sa naplní Ústava Slovenskej republiky v článku 60, kde je definovaný Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky ako nezávislý orgán. Táto definícia nezávislosti nie je doteraz naplnená, pretože jeho finančný rozpočet je závislý od exekutívy štátu, ktorá kontrole úradu priamo podlieha. Prijatím novely zákona pritom nedôjde k nekontrolovateľnému finančnému zabezpečovaniu úradu, lebo ten bude podliehať v oblasti rozpočtu priamo Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá prostredníctvom svojho určeného orgánu bude schvaľovať rozpočet úradu z hľadiska jeho potrieb, ale v súlade s finančnými možnosťami štátneho rozpočtu. Taktiež bude kontrolovať správnosť čerpania rozpočtu.
Predmetným návrhom sa ďalej jednoznačne rieši kontrola finančných prostriedkov poskytovaných Slovenskej republike zo zahraničia. Tieto finančné prostriedky poskytovateľ podmieňuje zabezpečením výkonu certifikácie ich použitia. Certifikačný orgán má byť nezávislý od správcu a užívateľa poskytnutých prostriedkov. Napríklad pri realizácii programu SAPARD bol vytvorený Národný fond, ktorého splnomocnenec má stanoviť takýto nezávislý certifikačný orgán. Podmienku nezávislosti spĺňa práve len Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky. Prijatím návrhu novely sa aj vec certifikácie takýchto finančných prostriedkov bez pochýb právne upraví.
Dôležitým faktorom je tiež otázka prístupu verejnosti k informáciám o výsledkoch vykonaných kontrol. Zákon o slobode informácií túto vec nerieši. Preto je žiaduca taká zákonná úprava obsiahnutá v návrhu novely, ktorá tieto informácie vo verejnom záujme umožní zverejňovať zodpovedajúcou formou.
Okrem uvedených zásadných zmien citovaného zákona sú v návrhu zapracované vecné poznatky získané z doterajšej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Tieto v prípade prijatia novely prispejú ku skvalitneniu práce kontrolných skupín, k sprehľadneniu a zefektívneniu kontrolných postupov. Navrhnutá novela nie je závislá od zmeny Ústavy Slovenskej republiky. Tu chcem zdôrazniť, že nejde o duplicitu v nadväznosti na prerokúvanie novely ústavy. Novela ústavy v prípade jej prijatia v podstate vyrieši už len rozšírenie pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu z hľadiska subjektov podliehajúcich jeho kontrole. Aj z týchto dôvodov návrh pána poslanca podporím.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu pani poslankyne Čižmárikovej. Áno.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem, pani poslankyňa, za podporu. Pevne verím, že dopracujeme zákon tak, aby mal ten efekt, ktorý spoločne sledujeme.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kujan, chcete sa vyjadriť? Nie.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie o tomto návrhu zákona.
Poslanec M. Kujan:
Vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi, aby som uviedol prvé hlasovanie, v ktorom odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Najskôr musíme počkať, než sa páni poslanci dostavia do rokovacej sály, a potom budem môcť dať hlasovať, tí, čo tu nesedia, samozrejme. Tí, čo tu sedia, nech zostanú sedieť.
Páni poslanci, prezentujme sa, zistíme počet prítomných poslancov v rokovacej sále.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Kujana, ktorý odporúča predložený návrh zákona skupinou poslancov prerokovať v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Návrh sme schválili.
Prosím o ďalší návrh.
Poslanec M. Kujan:
Áno. Ďakujem.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 810 z 2. októbra 2000 návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 22. novembra 2000 a gestroský výbor do 24. novembra 2000. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali o mojom návrhu hlasovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Ďakujem pánu navrhovateľovi a spravodajcovi.
Páni poslanci, je 10 minút pred dvanástou, odporúčam, aby sme pristúpili ešte k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
ktorý ste dostali ako tlač 770.
Prosím teraz pani poslankyňu Tóthovú, aby z poverenia skupiny poslancov, ktorí tento návrh zákona predkladajú, uviedla a odôvodnila predložený zámer návrhu zmeny tohto zákona.
Pani poslankyňa, máte slovo.
Panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa ma informuje, že uvedenie tohto návrhu zákona bude trvať asi pol hodinu.
Pýtam sa vás, či pristúpime k rokovaniu ešte teraz pred obedňajšou prestávkou. Áno?
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
ktorí sa tešíte na moje vystúpenie natoľko, že ho mám hneď začať. Dovoľte mi, aby som začala predloženie tohto legislatívneho návrhu veľmi netradične. Netradične v tom zmysle, že začnem o konkrétnom prípade, pretože príslušný legislatívny návrh, ktorý predkladajú poslanci Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, skutočne bol v poslednej fáze iniciovaný práve prípadom Istrozimmer alebo ak chcete Istrochem, ktorý z ubytovní násilne začal deložovať nájomníkov po tom, čo proti ich vôli veľmi výrazne zvýšil nájomné v tom zmysle, že žiadal, aby uzavreli nové nájomné zmluvy s týmto prenajímateľom.
Nájomníci z Istrozimmeru sa obrátili na výbor pre ľudské práva a národnosti, ktorý vlastne urobil poslanecký prieskum, oboznámil sa s konkrétnymi prípadmi na tvári miesta, stretli sa s vedením Istrozimmeru a Istrochemu, prerokovali všetky skutočnosti daného prípadu, konečne aj Slovenská televízia, ako aj súkromná televízia Markíza informovali o týchto skutočnostiach a na základe presného zistenia stavu veci výbor pre ľudské práva prijal uznesenie, ktoré ešte do 12.00 hodiny stihnem prečítať.
V uznesení Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti z 13. septembra tohto roku sa konštatuje, že vysťahovanie nájomníkov spoločnosťou Istrozimmer, spol. s r. o., bolo bez právoplatného rozhodnutia súdu Slovenskej republiky, čo možno považovať za porušenie zákonov Slovenskej rpeubliky. Takýto krok budú členovia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti považovať za porušenie základných ľudských práv a slobôd občanov, v tomto prípade nájomníkov rodinných buniek na Nobelovej číslo 10 a 12 a Doležalovej ulici číslo 15 a 17, ako aj Slovinskej ulici v Bratislave.
Platné právo Slovenskej republiky, ako aj právny štát totiž nepripúšťa útočnú svojpomoc smerujúcu k opätovnému nadobudnutiu práva po tom, čo už trval určitý pokojný stav v tomto práve. A aj keby bol tento stav neoprávnený, t. j. protiprávny, podľa členov výboru pre ľudské práva a národnosti svojpomoc použiť nemožno. Zároveň sa v uznesení zdôrazňuje, že ten, kto nerešpektuje tieto zásady a svojpomoc uplatní, vlastne útočnú svojpomoc, a to i napriek tomu, že existuje protiprávny stav.
Na základe tohto uznesenia poslanci Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti uložili predsedovi výboru Lászlóovi Nagyovi zaslať uznesenie výboru prezidentovi Fondu Národného majetku Slovenskej republiky, prezidentovi Policajného zboru Slovenskej republiky, vedeniu Istrochem a konateľovi Istrozimmer, spol. s r.o., ako aj zástupcom nájomníkov. Napriek tomuto uzneseniu po jeho prijatí došlo k ďalšej deložácii nájomníkov príslušnej ubytovne Istrozimmer. Vychádzajúc z tejto skutočnosti poslanci pripravili legislatívny návrh.
Pýtam sa predsedajúceho, či mám pokračovať ďalej. Pán predsedajúci, budeme pokračovať aj po 12.00 hodine do skončenia môjho vystúpenia?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Áno, budeme, do skončenia vášho vystúpenia.
Prosím.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, odhlasovali ste to, dajte mi priestor, aby som skončila. Povedala som vyše pol hodiny, pretože budem citovať uznesenia, budem citovať judikatúru Najvyššieho súdu, ktorými dokumentujem opodstatnenosť tohto legislatívneho návrhu, pretože včera som bola na rokovaní Legislatívnej rady, ktorá zastáva názor, že ustanovenia v trestnom práve pokrývajú daný stav a netreba priestupok.
Teda prečo bolo takéto stanovisko výboru pre ľudské práva a národnosti? Výbor pre ľudské práva a národnosti sa opieral o judikatúru Najvyššieho súdu, ktorá hovorí, že naše právo v žiadnom prípade nepripúšťa útočnú, takzvanú uchopovaciu svojpomoc za účelom zmocniť sa svojho práva od osoby, ktorej toto právo nepatrí, teda za útočnú svojpomoc podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky značka SP-2-OBO-číslo 33/2000 sa nepripúšťa útočná svojpomoc. Táto judikatúra presne aj charakterizuje, kedy je útočná svojpomoc a prečo nie je prípustná útočná svojpomoc. S týmto stanoviskom, zdôrazňujem, sa výbor pre ľudské práva stotožnil.
Judikatúra odôvodňuje zákaz útočnej svojpomoci, ktorá vyplýva z článku 6, z článku 8, z článku 10 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, ďalej z článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj z Dodatkového protokolu k tejto listine článok 1 a ďalej Najvyšší súd zákaz útočnej svojpomoci odôvodňuje aj článkom 46 a nasledujúcimi článkami Ústavy Slovenskej republiky. Taktiež judikatúra Najvyššieho súdu opiera svoje stanovisko o právnickú literatúru, z ktorej si vám dovolím citovať dielo Františka Zoulika Súdy a súdnictvo, Praha 1995, kde na strane 37 hovorí, že pripustením útočnej svojpomoci by sme dali priestor pre takzvanú krvnú pomstu.
Ďalej. Čo judikatúra Najvyššieho súdu považuje za útočnú svojpomoc? A potom vám preukážem, že v konkrétom prípade Istrozimmer sa príslušný...
(Ruch v sále.)
Nehnevajte sa, ale potrebujem odôvodniť, aby sa tento návrh dostal do druhého čítania, pretože poslanci majú informáciu o názore Legislatívnej rady, ktorá hovorí, aby sa nepodporil do druhého čítania.