Středa 25. října 2000

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcela by som k vystúpeniu pána poslanca Engliša povedať pár poznámok, najmä v súvislosti s tým, keď sa odvoláva na slová, ktoré povedal pán poslanec Brocka. Pán Engliš veľmi presne argumentoval, aké bolo pozadie vývoja a kto je vlastne za čo zodpovedný aj v súvislosti so životným minimom a so všetkými témami, ktoré sa celého tohto okruhu problémov dotýkajú.

Chcela by som povedať aj v tejto súvislosti ešte jednu vec. Neustále nás, či už v súvislosti s týmto návrhom alebo aj inými návrhmi, ktoré sa v posledných dňoch v parlamente prerokúvajú, obviňujú kolegovia z koalície, že zneužívame parlamentnú pôdu na referendovú kampaň a zneužívame vraj aj to, že televízia začala znovu vysielať záznamy z parlamentu, aby sme robili referendovú kampaň.

Ak niekto zneužíva parlamentnú pôdu, vážení páni a vážené dámy, tak ste to práve vy z vládnej koalície preto, lebo keby to tak nebolo, tak by ani pán Brocka netvrdil nezmysly, ktoré pred chvíľou tvrdil, prirodzene, na reakcie si už nepočkal, zrejme sedí v poslaneckom bufete a posilňuje sa kávou na to, aby mohol pokračovať v invektívach, tak ako je to v jeho prípade zvykom. Inak si neviem vysvetliť totiž jeho tvrdenia o tom, kto je za čo vinný, keď obviňoval Mečiarovu vládu za to, že spôsobila úpadok, ktorý teraz na Slovensku zaznamenávame.

Chcela by som sa opýtať pána Brocku, či považuje za hlupáka napríklad člena Európskeho parlamentu pána doktora Gerharda Haagera, ktorý sa vyjadril, že Slovensko naozaj pri vstupe do Európskej únie musí splniť všetky kritériá. Obdobie Mečiarovej vlády hodnotí takto: "Táto vláda dosahovala vynikajúce hospodárske výsledky. Súčasné Slovensko zase hospodársky upadlo," - pokračuje pán Haager. Žeby aj on patril medzi hlupákov, pán Brocka?

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Všetci poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne, vystúpili.

Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Keltošová. Ešte niekto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Poslanec Vojtech Tkáč. Končím možnosť uplatnenia ďalších prihlášok do rozpravy.

Najprv vystúpi pani poslankyňa Keltošová, po nej pán poslanec Tkáč.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

veľa už toho bolo povedané rečníkmi predo mnou. Dovoľte mi, aby som sa stručne vyjadrila k predkladanej novele zákona. Myslím si, že takto predkladaný návrh novely zákona o životnom minime je nielen reštriktívny, ale je aj amorálny. Nie je možné v dôvodovej správe na jednej strane konštatovať, že 90 % všetkých poberateľov dávok sociálnej pomoci pochádza z úradu práce a z radov absolventov, tak ako sa to hovorí na strane 6, a zároveň pán minister vo svojom úvodnom slove hovorí, že tento zákon má motivovať občanov, aby pracovali, a preto sa navrhuje takýto spôsob valorizácie, ako navrhujete, aby sa občania motivovali k práci.

Pýtam sa, ak 90 % všetkých poberateľov dávok tvoria nezamestnaní absolventi stredných a vysokých škôl, koľko ľudí dnes čaká na jedno voľné pracovné miesto. Päťdesiat, šesťdesiat? Aká movitávcia z tohto zákona vyplýva? Týmto zákonom chcete len postihovať práve tých, ktorí sa nachádzajú na hranici chudoby. Je to veľmi jednoduché. Myslím si, že ani toto nie je zmyslom návrhu, aby sme sa ďalej zaoberali, ako postihnúť tých najchudobnejších. Ide o politickú vôľu naplniť to, čo vláda včera, ako som sa dozvedela z médií, prekvapivo ľahko s koaličným klubom schválila, to znamená, návrh zákona o štátnom rozpočte. A do tohto návrhu zákona o štátnom rozpočte, do jeho prijatia pochopiteľne treba prijať všetky reštriktívne zákony - potom budem hovoriť aj k tým ďalším v rozprave - tak, aby ste sa do reštriktívneho rámca na budúci rok vtesnali. Toto je spoločný menovateľ všetkých štyroch predkladaných návrhov zákona.

Z tohto dôvodu nemôžeme podporiť takto konštruovaný návrh novely zákona o životnom minime, najmä nie preto, že ak si zoberiete v dôvodovej správe údaj, počet poberateľov dávok sociálnej pomoci v decembri 1999 je 296 604, počet poberateľov tých istých dávok v marci tohto roku už bol 310 372. Úmerne s rastom nezamestnanosti, samozrejme, rastie aj počet poberateľov dávok sociálnej pomoci.

A pokiaľ ide o nízkopríjmové domácnosti, o rast ich životných nákladov, všetci vieme, že ku zdražovaniu dôjde a my si dáme ako koeficient čistý príjem, ktorý títo ľudia nikdy nemôžu dosiahnuť, tak ako povedal aj Roman Hofbauer, ako ho dosahujú zamestnanci v Bratislave alebo v blízkom okolí. Veď to je drvivá väčšina Slavenska, ktorá jednoducho nemá na to, aby dosahovala taký príjem, aby sa jej životné minimum akýmkoľvek spôsobom dotklo. Preto vás prosím, aby sme tento návrh zákona neposunuli do druhého čítania, aby ste sa vrátili k pôvodnej predlohe návrhu zákona o životnom minime, tak ako bol konštruovaný a tak ako sa životné minimum a jeho valorizácia uplatňovala doteraz.

A na záver, pán minister, mám ešte jednu otázku. Čo to je za uznesenie vlády 985 z 11. novembra 1999 bod C.14? Tam vám údajne vláda uložila, aby ste vypracovali novelu tohto zákona, ktorá by zmenila súčasný systém valorizácie dávok sociálnej pomoci s tým, že o valorizácii týchto dávok k 1. júlu každého roka by rozhodla vláda vo väzbe na reálne zdrojové možnosti štátneho rozpočtu. To sa znova vraciame k socialistickému centralizmu, kde strana a vláda rozhodovala o všetkom? A na čo je potom parlament? Na čo je sociálne partnerstvo? Na čo je Rada hospodárskej a sociálnej dohody, keď vláda si chce takýmto spôsobom uzurpovať svoje rozhodovacie kompetencie? Dúfam, pán minister, že k takejto novele nedôjde. Znovu opakujem, navrhujem nepokračovať. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem. Faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Keltošovej - posledná pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť ďalších prihlásení do faktických poznámok.

Ako prvá je pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem za slovo.

Pani poslankyňa Keltošová vystihla podstatu problému navrhovaného zákona. Je to vlastne nepriamo riešenie problému nezamestnanosti. Vy, pán minister, viete, že počas vašej vlády, teda od 3. štvrťroku 1998 do 2. štvrťroku 2000 vzrástla nezamestnanosť o 200 000. Zvolili ste krátkodobé riešenie verejnoprospešnými prácami, ale veľmi dobre viete, pretože to konštatovali aj vaši odborníci, že títo sa po polroku znovu vrátia medzi nezamestnaných. Takže novela postihne týchto ľudí, ktorí jednoducho pri počte voľných pracovných miest nemajú šancu sa zamestnať. Znižuje sa ich životná úroveň, ale predovšetkým ich rodín.

Keď vznikal zákon o životnom minime tak, ako je konštruovaný, práve bol cieľ, aby sa zreálnila znižujúca sa úroveň obyvateľov a aby bolo automaticky valorizované životné minimum, od ktorého, vieme, že sa odvíjajú ďalšie dávky. Čiže ak znížite možnosť poberania životného minima a nebude sa valorizovať každý rok, prípadne niekoľko - tento rok áno, tento rok sa valorizovalo, ale ako povedal pán poslanec Engliš -, pán minister, nebude to v dostatočnej miere a v dostatočnej rýchlosti. Reakcia rýchlosti nebude taká, ako by si občania zaslúžili. Koeficient, ktorý navrhujete, nie je možné prijať. Viem, že ste v zložitej situácii, že vás do toho tlačí ministerstvo financií a že tak ako ste to vlani sem dávali, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, vlastne musíte tvoriť tieto zákony, pretože súvisia s rozpočtom na rok 2001. Ale konečne by mala vláda začať realizovať svoje sľuby, ktoré dala v programovom vyhlásení vlády.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za slovo.

Pripájam sa k tomu, čo povedala pani Keltošová a chcem podporiť, ale najmä opýtať sa pána ministra, či skutočne - škoda, že teraz už nemôže reálne počúvať -, či skutočne sa dá takým jednoduchým odôvodnením prijať takýto krutý zásah do sociálnych dávok najmä tých rodín, ktoré väčšinou bývajú na slovenskom vidieku, teda zväčša nebudú postihnutí Bratislavčania, pretože čistý príjem alebo minimum, ktoré je, sa dotýka obyvateľstva na slovenskom vidieku. Tam návrh zasahuje najviac. Či sa to dá skutočne robiť takýmto spôsobom, že sa napíše do dôvodovej správy, že ekonomický dosah úpravy valorizačného mechanizmu nie je možné taxatívne vymedziť, keďže v súčasnosti nemožno presne určiť vývoj indexu rastu životných nákladov.

V tejto snemovni počúvame od zodpovedných činiteľov vlády, pokiaľ ide o vysvetľovanie, že už po roku 2001 alebo v roku 2001 nastane lepšia cesta, nastane obrat a tak ďalej, tak si myslím, že viete tieto náklady vyčísliť v budúcom roku pre naše obyvateľstvo a budete im vedieť dať prácu a nebudete ich nútiť obmedzovaním sociálnych dávok k tomu, aby si hľadali zamestnanie, ktoré nemôžu nikde nájsť, lebo na to zamestnanie nie sú vytvorené podmienky. Na druhej strane, čo si môže náš občan, keď má takýto nízky čistý mesačný príjem, reálne kúpiť. Jeho reálna hodnota výškou inflácie klesla, to je další moment, ktorý vstupuje do sociálnej oblasti. Myslím si, že aj to ste mali zohľadniť pri tejto zmene systému, ktorý ste pripravili.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Slaný.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo.

Chcel by som reagovať na pani kolegyňu Keltošovú v pasáži, v ktorej kritizuje časť odôvodnenia, v ktorom sa hovorí, že chceme znížiť valorizáciu alebo zmraziť, aby boli motivovaní ľudia viac pracovať. Môžem z osobnej skúsenosti povedať, ako to chodí na dedine. Žijem na dedine na strednom Slovensku a poviem vám, je u nás sto mužov evidovaných na úrade práce, pritom s určitosťou viem povedať, že 60 z nich pracuje načierno, a pritom oni si to veľmi jednoducho odôvodnia, povedia, príjem z čiernej práce plus sociálne dávky na Slovensku je vždy viac ako legálna mzda. To znamená, že sa im vždy oplatí ísť pracovať na čierny trh a podnikatelia ich načierno zamestnávajú, dostanú ešte i sociálne dávky a majú viac, ako keď oficiálne pracujú. Nie je problém. A najlepšie sú na tom ľudia, ktorí pracujú v Rakúsku, v Nemecku a smejú sa, keď mi ukážu, aký majú príjem aj vrátane sociálnych dávok, tak mi jednoducho dokážu, že ich príjem je vyšší ako príjem poslanca slovenského parlamentu.

Čiže to je vec, na ktorú by sme sa mali pozrieť a odstrániť, lebo tam sú problémy, tam sú úniky v sociálnej sieti. My na Slovensku dotujeme alebo v sociálnej sieti chránime veľkú časť obyvateľstva, ktorá má príjmy.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Engliš.

Prosím, pokoj, nehádajte sa, pán poslanec Slaný.

Poslanec A. Engliš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

K tomu, čo odznelo, dodám len jednu myšlienku. Čiernu prácu a sociálne dávky je nutné riešiť iným zákonom, nie zákonom o životnom minime. To, čo povedala pani Keltošová, veľmi pekne jej ďakujem, lebo ja som hovoril, že navrhovanou právnou úpravou sa upravuje spôsob valorizácie životného minima veľmi neetickým spôsobom. Ona povedala, že je to nemorálne. Ja jej ďakujem za ten výraz, pretože skutočne tieto zákony sú až nemorálne a predkladá ich pán Mikuláš Dzurinda. Čiže veľmi pekne ďakujem pánu Mikulášovi Dzurindovi za túto správnu cestu, na ktorej sa nachádza Slovensko vďaka týmto zákonom.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Reagujem len na tú časť vystúpenia, kde sa hovorilo alebo kde sa kritizovala oblasť motivácie vzťahu k práci. Prosím vás pekne, o akej motivácii môžeme hovoriť, keď si zoberieme nezamestnanosť z hľadiska regionálneho delenia? Dnes pri podstatnom znížení nezamestnanosti vďaka verejnoprospešným prácam, ktoré sú dočasné, je 7 okresov, kde je miera nezamesnanosti nad 30 %. Je 38 okresov, kde je miera nezamestnanosti nad 20 %. Dámy a páni, je len 10 okresov pod hranicou 10 %, z toho 5 sú bratislavské obvody. Teda o akej motivácii môžeme hovoriť, keď na jedno pracovné miesto pripadalo v roku 1999 56 uchádzačov o zamestnanie a sú regióny, kde na jedno pracovné miesto pripadá až 200 uchádzačov?

Dámy a páni, o akej motivácii môžeme hovoriť v týchto číslach alebo v tejto realite? A ak chceme motivovať v súvislosti s tým, čo hovoril pán Slaný, že chceme postihovať ľudí, ktorí robia načierno alebo zneužívajú súčasný právny systém, prosím vás pekne, tak hľadajme opatrenia a postupujte, máte moc v rukách, proti týmto skupinám, proti týmto občanom, proti týmto nezamestnaným alebo načierno zamestnaným. Ale pretože niekto zneužíva systém, neberme vymoženosti a nesťažujme podmienky života tým, ktorí vlastne ten systém vítajú a ktorí vlastne z tohto systému žijú. Nevylievajme so špinou v tomto koryte aj to, čo je potrebné, čo je nutné, čo je nevyhnutné na prežitie. Takže o toto ide.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Ako počúvam túto rozpravu zo strany ctených koaličných poslancov, nestačím žasnúť. Prosím vás, aká motivácia pre občanov, aby pracovali, vyplynie z tohto zákona? Veď chodíte po obciach a mestách stredného Slovenska, po dolinách a koncových obciach, kde v okruhu 20 km okolo obce nie je jedinej pracovnej príležitosti. Boli ste niekedy v Kokave nad Rimavicou, kde už aj autoservis zbankrotoval, lebo nemá čo opravovať, aj výrobňa nábytku zbankrotovala, pretože nemá komu čo predávať a kde zatvárajú obchody, pretože ľudia jednoducho nemajú za čo kupovať? Kde tých ľudí zamestnáte? Veď to je úplný nezmysel.

A ďalej to, čo sa dáva na verejnoprospešné práce. To sú vyhodené prostriedky, otvorene povedané, pretože obce museli nakúpiť motyky a hrable a krátkodobo nezamestnaní sú zamestnaní pri upratovaní obcí a pri pálení papekov. Tým sa nevytvára žiadne zhodnotenie a žiadne konkrétne ekonomické pozdvihnutie obce vo forme dlhodobého pozdvihnutia. To je jesenné upratovanie alebo jarné upratovanie, ako sa za socializmu robilo pri akciách Z, teraz sa to nazvalo hrdo verejnoprospešné práce. Tým sa nijakým spôsobom nepozdvihuje región alebo obec smerom nahor z ekonomickej stránky.

Obec Bzovík napríklad zápasí s dokončením budovy pre obecné zastupiteľstvo. Ale to nie je možné zabezpečiť z verejnoprospešných prác, a tak museli nakúpiť motyky, hrable a lopaty pre trvalo nezamestnaných, ktorých určil úrad práce, a tí tam hrabú, kopú a pália smeti. Čo sa tým získalo, preboha? A akým spôsobom sa motivovali občania, aby pracovali podľa tohto princípu? Úplne nezmyselným spôsobom.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Vláda sľubovala, že rok 2001 bude rozvojový. Bohužiaľ, pri schopnostiach tejto vlády môžem povedať, že ani tento sľub tradične nebude splnený. Mne je len ľúto, že poslanci, ktorí minulý týždeň boli takí odvážni a dovolili si oponovať voči návrhom vlády, ktoré sú opäť reštriktívne voči občanom a opäť im budú uťahovať opasky, sú dnes po včerajšom stretnutí s vládou a jej pohrození ticho alebo väčšinou tu vôbec ani nesedia, aby nepočuli, o čom sa rozpráva, aby mohli potom podľa "svedomia" za tento návrh zákona zahlasovať.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Chcela by som len podporiť pani poslankyňu Keltošovú v jej vystúpení. Toto je už skutočne bezprecedentný tlak na naše obyvateľstvo.

Vážení, vy ste nám vyčítali, že chceme použiť toto fórum na referendovú kampaň. Vy tu robíte najlepšiu referendovú kampaň pre ľudí, aby si uvedomili, že už tejto vašej politike treba povedať dosť. Dúfam, že si ľudia uvedomia, že z vašich sľúbených dvojnásobných platov je tu len zbedačenie, že zo sľúbenej nezamestnanosti pod 10 % je nezamestnanosť nad 20 %.

Pán minister, sám priznávate vo svojom materiáli na strane 5: "Rast indexu životných nákladov bol viac ako 10 %, čo je spôsobené hlavne prudkým rastom indexu v dôsledku zvýšenia cien za bývanie, elektrinu, vodu, plyn, iné palivá a dopravu." Za včerajšok ste dvakrát zvýšili napríklad cenu pohonných hmôt. Jedno ráno a druhé päť minút pred polnocou mi na pumpe povedali, že je ďalšie zvýšenie o korunu. To všetko sa premietne aj do životných nákladov, do rožkov, do mlieka, do mäsa a do všetkého.

Zaťažujete obyvateľstvo platbami za kúpele. Čiže teraz už ľudia pochopia, že je jedno, kto ich vlastní, len sa tam nebudú môcť dostať. Pán minister, toto nie je politika SDĽ. Toto je ranný kapitalizmus, ktorý ste počas dvoch rokov sem, do tohto štátu dovliekli. Uvedomte si, že toto sú najhoršie podmienky na naše budúce začlenenie do Európskej únie. Prečítajte si tam, že aj chudoba musí mať svoju dôstojnosť. Zabraňujete mladým rodinám, aby napríklad dávali deti na štúdium. Teraz som kupovala knihy do prvého ročníka...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Keltošová má právo vyjadriť sa.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Budem reagovať len na pána poslanca Slaného. Ak tvrdíte, že zo 100 ľudí vo vašej obci asi 60 pracuje načierno, obdivujem vašu odvahu, keď sa vrátite teraz domov. Ale to je váš problém. Druhá vec, čo som vám chcela, pán poslanec, povedať, životné minimum ako také a jeho valorizácia nie je stálou konštantou len pre dávky sociálnej pomoci, ale, pán poslanec Slaný, sú tam aj dva druhy dôchodkov. Sú to takzvané sociálne dôchodky a dôchodky ako jediný zdroj príjmu.

Tak ak treba kontrolovať, ak treba kontrolovať ľudí, ktorí pracujú načierno, v tom vás budem podporovať. Ale prečo by na to mali doplácať ľudia, ktorí majú dôchodok ako jediný zdroj príjmu, prípadne potrebujú sociálny dôchodok? To je to, o čom hovorím, že nemôžeme paušalizovať a nemôžeme takýmto spôsobom životné minimum v budúcom období valorizovať, lebo na to naozaj doplatia len najnižšie príjmové domácnosti.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Vojtech Tkáč.

Nech sa páči.

Poslanec V. Tkáč:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážená pani spravodajkyňa,

dámy a páni,

dovoľte mi, aby som v úvode predovšetkým povedal, že som mal tú česť predkladať zákon číslo 125/1998 Z. z. o životnom minime v tejto sále pred Národnou radou v bývalom funkčnom období. A zákon o životnom minime, hovorili sme bez nejakého nádychu, že je to zákon zákonov preto, lebo je to zákon pred zátvorkou, ktorého funkcia je v tom, že všetky ďalšie zákony o sociálnej pomoci, či o štátnych sociálnych dávkach, o tom, aký je dôchodok ako jediný zdroj príjmu, či niektoré ďalšie skutočnosti sú, povedané v našom odbornom slovníku, zavesené na tento zákon, pretože násobky jednotlivých dávok a jednotlivých dôchodkov sú závislé od toho, akým spôsobom sa určuje životné minimum.

Chcem tiež povedať na úvod to, že o životnom minime sú vo svete knižnice, o tom, aký spôsob je na určenie životného minima, sa vedú a viedli súboje a boje. A keby sme nemali také zlé odbory, ako máme, tak ako reakciu na tento zákon už dnes mali odborové organizácie robiť protestné akcie a protestné mítingy, pretože tento zákon je zlý. A je mi ľúto, že ho musí v mene tejto vládnej koalície obhajovať minister ľavicovej strany. Chcel by som naozaj nekonfrontačne hovoriť o týchto otázkach z toho dôvodu, že bola úvaha - a ja som o nej aj spoza tejto tribúny ako člen vlády vtedy hovoril -, že treba naozaj v budúcnosti na Slovensku veľmi seriózne pripraviť valorizačný mechanizmus životného minima.

Treba povedať, že sú aj mechanizmy, ktoré umožňujú vstupovať tripartite do určovania výšky životného minima, a tým aj, samozrejme, do jeho valorizácie, a že aj sociálni partneri majú čo povedať, pretože prerozdeľovanie, či redistribúcia dávok ide z ich daní, z ich príspevkov poistného, z poplatkov. Platia to zamestnanci, zamestnávatelia a platia to aj občania.

V tejto súvislosti chcem uviesť, že na otázku životného minima, preto je to predzátvorkový zákon, prepáčte mi za taký neodborný termín, sú zavesené dávky sociálnej pomoci, dôchodok ako jediný zdroj príjmu. A keď si zoberiete aj samotný názov zákona, teda vecnú stránku celého zákona, ktorý sa chce teraz zmeniť, ten zákon hovorí nielen o životnom minime, ale aj o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok.

A teraz kritika do priebehu sociálnej reformy. Možno to asi verejne hovorím prvýkrát, ale chýba mi - a prosil by som pána ministra, aby bol taký láskavý a na záver to vysvetlil -, chýba mi reformný ťah a reformný vývoj práve v oblasti štátnych sociálnych dávok. Štátne sociálne dávky boli naplánované v koncepcii transformácie sociálnej sféry, a to vo forme štátnych príspevkov, bez poradia dôležitosti je to príspevok na bývanie, príspevok na dopravu, sociálny príspevok a príspevok na vzdelanie. Z tejto reformy prebehli zatiaľ len práce na prijatí zákona o príspevku na bývanie. Sami vieme, že to nebolo šťastné riešenie, že príspevok na bývanie administratívne zaťažil občanov, administratívne zaťažil štátnu správu, že príspevok na bývanie sa bral z dávok sociálnej pomoci. Komu vznikol nárok na príspevok na bývanie, tomu ubrali z dávky sociálnej pomoci. Chcem tým povedať, že v rozpore už s koncepciou transformácie sociálnej sféry absentuje príspevok na dopravu, absentuje sociálny príspevok a absentuje príspevok na vzdelanie. Ak sa zastavím pri poslednom príspevku na vzdelanie, treba povedať, že beží podpisová akcia na tému, či majú vysokoškoláci platiť za svoje vzdelanie.

Chcel by som v tejto súvislosti uviesť - a myslím si, verejne sa o tom nehovorilo, aspoň ja nie -, že keby bola pripravená koncepcia príspevku na vzdelanie, ktorý je závislý od zákona o štátnom minime, ktorý dnes meníme, tak by sme mohli prerozdeliť, redistribuovať zdroje do vzdelania aj s otázkou motivácie a zapojenia práve bohatších vrstiev spoločnosti do tohto procesu. A nemuselo by tu odznievať toľko neodbornosti, povedal by som, aj demagógie, že poďte podpisovať petičnú akciu. Pritom však nemáme riešenie. A riešenie je seriózne v priebehu sociálnej reformy na to, aby sa pripravila dávka štátnej sociálnej podpory, príspevok na vzdelanie, ktorého súčasťou by bola dávková schéma, to znamená, okrem osobného rozsahu, komu to pôjde, by tam boli stanovené podmienky vzniku nároku na túto dávku a bola by tam aj dávková formula. To znamená, akým spôsobom sa vypočíta táto dávka, akým spôsobom sa určí jej rozsah, minimálne, maximálne hranice, prípadná otázka valorizácie príspevku na vzdelanie.

A je tu spôsob, model riešenia financovania vysokého školstva či stredného školstva. Bola by to otázka zapojenia solventnejších vrstiev do príspevkov, do toho, aby si solventné vrstvy zaplatili. A hovorím to asi prvýkrát verejne, že treba za školstvo dnes platiť. Ale ak bude mechanizmus určovania testovania príjmov, tak si jednoducho nemôže ten, kto má vysoké príjmy, nedovoliť nezaplatiť za svoje dieťa príspevok na vzdelanie. A nemusíme riešiť podľa mojej mienky dehonestujúcim spôsobom financovanie auly Univerzity Komenského cez promócie a podobné nezodpovedné veci.

V súvislosti s týmto mechanizmom by som si dovolil uviesť ešte jednu vec, ktorá dnes hýbe Slovenskom, a to je otázka nedoriešenia kúpeľníctva, takisto formou štátnej sociálnej dávky, dávky štátnej sociálnej podpory na kúpeľnú liečbu. V tejto súvislosti aj táto dávka štátnej sociálnej podpory mala riešiť redistribúciu dnes už asi 700 mil. Sk, ktoré idú z rozpočtu, pretože na rok 2000 sme aj v súvislosti s týmto zákonom, aj so zákonom o nemocenskom poistení znížili príspevok zo štátneho rozpočtu na kúpeľnú liečbu asi o 300 mil. Sk, 350 mil. Sk tuším, s tým, že dnes v 4. štvrťroku Sociálna poisťovňa nekupuje poukazy. Kúpele začínajú prepúšťať odborníkov, ktorých je na Slovensku veľmi málo, a celý mechanizmus kúpeľníctva je nedoriešený, pretože sa stiahol zákon alebo novela zákona o nemocenskom poistení, ktoré má občan, teda kúpeľný hosť platiť na ubytovanie zo svojej peňaženky.

Chcem povedať, že je to naozaj veľmi zásadný zákon a otázka neriešenia týchto vecí na jednom stole vyvoláva skutočne teraz obavy, že zásah, ktorý tu je vo väzbe na valorizáciu súm životného minima, alebo dávok sociálnej pomoci a všetkých skutočností, o ktorých som hovoril, že sú tu tieto veci a sú obavy, že nie sú dotiahnuté do konca.

Chcel by som v tejto súvislosti ešte uviesť, že existuje aj celý princíp teórie valorizácie životného minima. Poviem jednu perličku. Napríklad vo vyjednávaniach v Poľsku, kde o výške životného minima rozhoduje tripartitný orgán, boli zaujímavé súboje vlády, zamestnávateľov a odborárov, pričom odborári tvrdili, že do spotrebného koša, z ktorého sa určujú potom zdroje na životné minimum a prípadne jeho valorizácia, sa majú započítať náklady na tabak a alkohol. Odborári tvrdili, že je to normálna súčasť priebehu života a je to súčasť spotrebného koša.

O čom je táto novela zákona? Novela zákona rieši dve veci. Po prvé, že sa doťahujú určité dôsledky postavenia občana v civilnej službe, nechcem sa k tomu vracať, má sa vypustiť v § 4 bod 3, podľa ktorého plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby, aby neboli považované za príjmy oslobodené od dane z príjmov na účely určenia súm životného minima a podľa navrhovanej novely § 6 sa má urobiť úprava súm životného minima tak, že sa odstráni 10-percentná hranica porovnávania rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Navrhuje sa, aby sa sumy životného minima čistých peňažných príjmov na osobu upravili koeficientom rastu ukazovateľa, ktorý dosiahne v rozhodujúcom období nižšiu hodnotu.

Dalo by sa povedať aj po slovensky to, čo som povedal pred chvíľou. Ide totiž o to, že v samotnej dôvodovej správe sú určité oporné body, na ktoré sa teraz chcem obrátiť a ku ktorým sa chcem vyjadriť. Predovšetkým je tu jedna základná vec a to aj vyskočilo v tom, že samotná vláda v rozpore s vystúpeniami pána poslanca Brocku a pána poslanca Slaného konštatuje takýto citát. Dovoľte mi, aby som ho citoval, je to na strane 3: "V priebehu dvojročnej účinnosti zákona sa ukázalo," teda rozumej zákona o životnom minime, "že vzhľadom na prudký rast životných nákladov ako všetkých domácností Slovenskej republiky, tak aj nízkopríjmových domácností" - ešte raz podčiarknem, na prudký rast životných nákladov v priebehu dvojročnej účinnosti zákona, táto vláda začína prechádzať do tretieho roku - "a tak aj do nízkopríjmových domácností a pomalý rast čistých peňažných príjmov na osobu v priebehu dvojročného obdobia dochádza valorizovaním súm životného minima podľa koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností" - po slovensky, podľa tohto platného zákona, ktorý sme počas našej vlády predložili, "k demotivácii obyvateľov pracovať."

Skúste ešte raz pouvažovať nad týmto textom. Za dva roky vláda konštatuje, lebo to je vládny materiál, že dochádza k prudkému rastu životných nákladov a zároveň dochádza k pomalému rastu čistých peňažných príjmov a to demotivuje občanov pracovať. Chudák občan, čím viac rastú životné náklady a čím ti klesajú príjmy, tak tým sa ti chce menej pracovať. Táto vláda to hovorí. To je to isté, ako keď sa povie, že asi zo 600 000 nezamestnaných Národný úrad práce povedal, že 160 000 ľudí robí načierno. Vždy som verejne hovoril, prosím vás, dementujte to alebo nech podá pán generálny riaditeľ z Národného úradu práce demisiu, ak je to pravda, čo povedal jeho pracovník. Nikde som nepočul od pána Šumného, aby sa dištancoval od tohto výroku a z daňových úradov vraj prišla správa, že 250 000 ľudí pracuje načierno. Verejne som vyzýval aj z tejto tribúny, dementujte to, pretože potom naozaj Národný úrad práce je jedna úžasne hrozná inštitúcia, ak je toto v tejto krajine možné. Sú to veci, s ktorými sa dnes normálne v novinách stretnete ako s vážnym argumentom.

Teraz sme v situácii, že prudko rastú životné náklady, klesajú príjmy a ľudia nechcú robiť. Tri veci dokopy. Čo je však zaujímavé, že účelom tohto je opak, vláda chce dosiahnuť, aby ľudia začali viac pracovať, a na strane 8 je takýto text: "Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest." Na jednej strane ľudia nechcú robiť, pretože im rastú životné náklady a klesajú príjmy a potom tento návrh zákona nemá vplyv na nezamestnanosť. Mne táto logická súvislosť strany 3 a strany 8 prekáža.

Druhá poznámka. V texte na strane 4 sa hovorí, že ekonomický dosah úpravy valorizačného mechanizmu nie je možné taxatívne vymedziť. Teda v zákone chýba elementárna kalkulácia, pretože sa hovorí, že v súčasnosti nemožno presne určiť vývoj indexu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, ani indexu rastu čistých peňažných príjmov na osobu. Vo všeobecnosti však možno konštatovať "určitú úsporu" vzhľadom na voľbu nižšieho koeficientu, ktorým sa sumy životného minima budú upravovať. Reštrikcia ako bič, nižšia úspora alebo určitá úspora, v úvodzovkách povedané, bez ekonomického kalkulu.

Tretia poznámka je, že sa tu tiež konštatuje, že v roku 2000 už v súvislosti s úpravou súm životného minima dôjde k určitému nižšiemu nároku na finančné prostriedky štátneho rozpočtu, čiže typický proces reštrikcie.

Rast indexu na strane 5 - štvrtá poznámka - životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie apríl 1999 - apríl 2000 bol viac ako 10 %, čo je spôsobené hlavne prudkým rastom indexu v mesiaci júl 1999, január a február 2000. To je na margo pánov poslancov z vládnej koalície, v dôsledku zvýšenia cien za bývanie, elektrinu, vodu, plyn a iné palivá a dopravu. My už, žiaľ, nie sme v tejto vláde, tak ani v tejto to nie je, žiaľ, ale nie sme vo vláde a stále sa to dostáva na rovinu: Vy ste na vine, preto my teraz zvyšujeme ceny a zodpovedáme za reštrikciu tejto krajiny.

Na strane 6 sa hovorí, že celkový počet poberateľov dávky sociálnej pomoci sa stále zvyšuje hlavne z dôvodu zvyšujúcej sa nezamestnanosti, približne 90 % poberateľov dávky sociálnej pomoci evidovaných na úrade práce a vysokého počtu absolventov evidovaných na úrade práce. Ale budeme o tom hovoriť, myslím si, že sú to dobré predrefendové návrhy zákonov, nám naozaj netreba robiť kampaň. V tejto situácii budeme hovoriť o zákone o sociálnej pomoci, ktorý už bol niekoľkonásobne novelizovaný, a zákon o sociálnej pomoci je dnes pripravený na reštrikciu v 156 bodoch, 156 zásahov do takéhoto komplexného zákona. Ten zákon bol takisto predkladaný v súvislosti so zákonom o životnom minime a tiež som mal česť ho tu predkladať.

Ďalšia poznámka je v tom, čo už citovala pani poslankyňa Keltošová, a to, a tá je veľmi pozoruhodná, na strane 7 - nemyslím pani poslankyňa Keltošová, ale poznámka -, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky v rámci pripomienkového konania vyjadrilo nesúhlas s predloženým návrhom zákona, keďže nie je v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 985 z 11. novembra 1999 bod C.14, podľa ktorého bolo uložené ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť novelu citovaného zákona, ktorá by zmenila súčasný systém valorizácie dávok sociálnej pomoci s tým, že o valorizácii týchto dávok k 1. júlu bežného roka by rozhodla vláda vo väzbe na reálne zdrojové možnosti štátneho rozpočtu. Ak bude najväčší deficit v histórii plánovaný na rok 2001, tak nech pánboh ochraňuje všetkých poberateľov dávok sociálnej pomoci.

Je zaujímavé pri tomto návrhu uznesenia alebo uznesenia vlády Slovenskej republiky, a kto tu je chemik, asi mi dá za pravdu, aj keď nechcem fušovať do chémie, že C.14 je uhlík, podľa ktorého sa určuje vek nejakých látok, a myslím si, súvisí s tým aj niečo ako polčas rozpadu, takže to je typické pre uznesenie tejto vlády, že bod C.14 je taký krutý, ktorý ukladá pánu ministrovi práce niektoré skutočnosti.

Chcel som ešte povedať, že je veľmi zaujímavé, akým spôsobom k tomu pristupujú odborári. A tým chcem aj skončiť, pretože znovu opakujem, o výške životného minima sa najviac bavia vždy odborári s vládou, a bod C.14 je pre nich práve ten základný bod a proces vzájomných vzťahov, akým spôsobom môžu odborári vstupovať cez tripartitu, a to je otázka Rady hospodárskej a sociálnej dohody, do procesu tvorby spotrebných košov, do toho, akým spôsobom sa životné minimum objektivizuje, pretože ono je vždy subjektívne. Iné je to pre chudobného, iné pre bohatého, čo sú potreby a jeho spotreba, aká je úroveň spotreby a dôstojný život. To sú, znovu hovorím, o tom celé knižnice, čo je otázka hranice biedy, čo je otázka hranice chudoby, čo je otázka existenčného minima a čo je otázka životného minima.

V tejto súvislosti konfederácia vydala určitý pamflet, ktorým kritizovala našu vládu, akí sme boli asociálni ešte pred voľbami. Ja som zvedavý, akým spôsobom dnes eviduje Konfederácia odborových zväzov tieto reštrikčné zákony a ako bude zverejňovať vo svojich odborových zväzoch pred voľbami, kto čo navrhoval a kto akým spôsobom v parlamente hlasoval, tak ako to robili s našou vládou. A keď pred voľbami v roku 1998 konfederácia prijala billboard - za cudzie peniaze, vraj ho niekto zo zahraničia zaplatil, tak som počul - a bolo tam "O päť minút dvanásť", tak si myslím, že počas tejto vlády a tejto Konfederácie odborových zväzov je už o 16 hodín posunutá ručička za tým "O päť minút dvanásť". A tam sa dostali odbory aj v súvislosti so životným minimom. To je typický odborársky zákon, vážení, a typický priestor na presadzovanie odborových záujmov.

Chcel by som na záver povedať, že je mi ľúto, ak by niekto zobral osobne to, čo som povedal, že to nie je kritika ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z mojej strany, ale je to naozaj výsledok ekonomiky a ekonomickej, hospodárskej politiky, ktorá núti hľadať reštrikcie aj za cenu tých skutočností, o ktorých som sa snažil hovoriť bez nejakých emócií a bez politiky a je mi naozaj úprimne ľúto pána ministra, že musí s týmto balíkom zákonov toto s nami pretrpieť. Ale čo je horšie, že s touto vládou musia dosah reštrikcií a zlých vecí pretrpieť občania Slovenskej republiky.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem poslancovi Tkáčovi.

Na jeho vystúpenie je 8 faktických poznámok. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Cuper.

Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Dovoľte mi, aby som doplnila vystúpenie pána poslanca Tkáča o niekoľko poznámok. To, čo povedal v súvislosti s reformou sociálnych dávok, resp. so štátnou sociálnou podporou, je len jedna časť nedostatkov, ktoré súčasné ministerstvo vo vláde vyprodukovalo. Nemyslím tým neschopnosť ministerstva pripravovať legislatívu. Hovorím o neochote vlády, ktorá svojím zložením absolútne nie je naklonená akejkoľvek sociálnej reforme. Reformu zastavila, čoho dôkazom je napríklad aj odloženie takých dôležitých zákonov z pohľadu Európskej únie, ktoré mali byť prijaté v septembri minulého roku, odložené na apríl tohto roku a opätovne odložené, to je zákon o verejnej službe, zákon o štátnej službe a Zákonník práce. Čiže tento reformný ťah, ktorý bol počas našej vlády, táto vláda zastavila, udusila v zárodku. A čo je táto vláda schopná prijať, resp. dotlačiť do toho ministerstvo práce, to sú čisto číre reštrikcie. Preto hovorím, že balík zákonov, ktorý je na stole, nie je možné prerokúvať v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu. Páni poslanci, musíte sa pozerať triezvo a realisticky na to, čo ľudia naozaj potrebujú, a nenechať sa oklieštiť daným predpísaným návrhom zákona o štátnom rozpočte, pretože návrh zákona o štátnom rozpočte je vyslovene asociálny. A nie všetci sa hrdíte tým, že ste údajne pravicoví konzervatívci alebo nejakí iní liberáli doprava.

Vážne vás prosím, aby ste sa zamysleli aj nad takým údajom, ktorý je v návrhu zákona o štátnom rozpočte, ako je predĺženie veku odchodu do dôchodku u žien, čo sa má stať v júli na budúci rok. Ženy by mali odchádzať v šesťdesiatke. Aj toto vláda pripravuje. Máte to v návrhu zákona o štátnom rozpočte na júl 2001.

(Zaznel zvuk časomiery.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP