Poslanec J. Krumpolec:
Vážený pán predsedajúci, v rozprave bol predložený jeden návrh s tým, aby v prípade, že návrh prejde, bol pridelený aj do výboru pre financie, rozpočet a menu. Odporúčal by som, aby sme o tom hlasovali potom, kde bude robiť...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, nech sa páči, uvádzajte hlasovania.
Poslanec J. Krumpolec:
Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujeme o návrhu pána spoločného spravodajcu prerokovať uvedený návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Nech sa páči, uveďte druhé hlasovanie.
Poslanec J. Krumpolec:
Prosím, aby ste dali hlasovať o doplňujúcom návrhu poslanca Brocku, aby okrem výborov ústavnoprávneho aj výboru pre sociálne veci a bývanie bol návrh pridelený na prerokovanie aj výboru pre financie, rozpočet a menu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh, ktorým pán spoločný spravodajca odporúča prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona.
Pán spoločný spravodajca, návrh pána poslanca Brocku smeroval k rozšíreniu okruhu výborov, ktorými má byť tento návrh zákona prerokovaný. Vy ste ho spomenuli v tom úvodnom hlasovaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Ďakujem pánovi poslancovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (tlač 761).
Prosím pána poslanca Mesiarika, ktorý je spoločný spravodajca k tomuto návrhu zákona, aby zaujal miesto pre spravodajcu.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?
(Odpoveď ministra z pléna.)
Ďakujem. Vy ste sa už vyjadrili.
Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči, uvádzajte hlasovanie k tlači 761.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo.
Vážená Národná rada, predkladám návrh, aby sme hlasovali o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, že prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Prosím, uveďte ďalšie uznesenie.
Poslanec M. Mesiarik:
Žiadam vás, aby ste dali hlasovať o určení prerokovania tohto návrhu výborom s tým, že v rozprave zaznel návrh, aby tento návrh zákona bol pridelený aj výboru pre financie, rozpočet a menu. A zároveň upresňujem termíny. Vzhľadom na to, že sa oddialilo hlasovanie o tomto zákone, že prideleným výborom sa stanovuje termín do 29. novembra 2000 a gestorskému výboru v lehote do 30. novembra 2000.
Prosím, dajte hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Hlasujeme, páni poslanci, o uvedenom návrhu, ktorým odporúča pán spoločný spravodajca prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie uvedeného návrhu v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Ďakujem pánovi poslancovi Mesiarikovi.
Poslanec M. Mesiarik:
Pán predsedajúci, v rozprave bolo navrhnuté prijať uznesenie, navrhol to pán poslanec Tkáč, ktorým navrhol, aby Národná rada prijala uznesenie, v ktorom by žiadala vládu Slovenskej republiky o vypracovanie informácie
a) o stave prípravy zákona o sociálnom poistení a
b) o stave zavedenia komplexného informačného systému sociálnej sféry pripravovaného v súčinnosti s Európskou bankou.
Ďalšie uznesenie pán Tkáč navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o predloženie stanoviska Sociálnej poisťovne k návrhu novely zákona číslo 100 (tlač 761), teda to, o čom sme hlasovali.
Prosím, aby ste dali o týchto uzneseniach hlasovať. Je tu požiadavka samostatne. Navrhujem hlasovať o prvom návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme neschválili.
Poslanec M. Mesiarik:
Žiadam vás, aby ste dali hlasovať o druhom návrhu, ktorým sa žiada vláda, aby predložila stanovisko Sociálnej poisťovne k tlači 761.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 68 poslancov.
Konštatujem, že návrh sme neschválili.
Ďakujem pánovi poslancovi Mesiarikovi.
(Po prerušení rokovania 41. schôdze NR SR pokračovala 37. schôdza NR SR a po jej skončení pokračovala 41. schôdza NR SR.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ďalším bodom programu, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý prerokúvame ako tlač 692.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona odôvodnil pán minister Magvaši.
Prosím pána poslanca Fedoročka, pardon, pána poslanca Kujana, aby svoje súkromné záležitosti si išiel vybaviť mimo rokovacej sály.
Ospravedlňujem sa pánu Fedoročkovi.
Pán minister, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
tento návrh zákona, ktorým začíname druhé čítanie, schválila vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 490 dňa 28. júna 2000. Bol prerokovaný 12. 9. v prvom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky. Bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre financie aj vo výbore pre sociálne veci a bývanie a vlastne je začaté druhé čítanie.
Chcel by som teda zopakovať, že účelom tohto vládneho návrhu zákona je vytvoriť zákonné podmienky na čo najširšiu účasť ekonomicky aktívnych občanov na doplnkovom dôchodkovom poistení vrátane zamestnancov rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií, samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb samostatne zárobkovo činných osôb v súlade s úlohou, ktorá vyplýva z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a tentoraz už aj z koncepcie reformy sociálneho poistenia, ktorú ste schválili v Národnej rade. Je to teda vlastne prvý zo zákonov, ktorý prijímame vo väzbe na ceste k naplneniu cieľového stavu reformy sociálneho poistenia a zdravšieho a plnšieho budovania tzv. tretieho piliera sociálneho poistenia, predovšetkým teda dôchodkového poistenia. Diskusia vo výboroch preukázala to, že vlastne veci, ktoré navrhujeme týmto návrhom zákona, sa skutočne riešia, veci, ktoré sa ukázali z uplatňovania tohto zákona od roku 1996 ako úzkym hrdlom. Vytvára sa predpoklad aj na to, že keď bude prijatý zákon o verejnej službe, aby aj vlastne zamestnanci, ktorí budú zamestnávaní podľa zákona o verejnej službe, mohli sa plne zúčastňovať doplnkového dôchodkového poistenia. Veľa diskusie vo výboroch sa dotýkalo článku II, ktorý riešil problém dane z príjmu. A pretože v rukách máte zrejme návrh 15 poslancov o tom, aby sa tento článok II vypustil, chcel by som už vopred povedať, že si myslím, že je to správny krok, pretože v tom čase, keď sa pripravoval návrh zákona, ešte nebolo jasné, či bude v Národnej rade zákon o dani z príjmov, a takto teda keď bude schvaľovaný zákon o dani z príjmov, sa schváli celý komplex aj v nadväznosti na tento zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení. Chcem veriť, že úspešne prejde druhé aj tretie čítanie a tento zákon príde do praxe, pretože prax tento zákon očakáva.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Prosím opäť pána poslanca Mesiarika, ktorého určil gestorský výbor ako spoločného spravodajcu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o odporúčaní gestorského výboru.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, poslanci,
pán minister,
Národná rada uznesením z 12. septembra číslo 998 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokuje tento návrh v druhom čítaní a zároveň uložila prerokovať návrh Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Gestorský výbor nedostal do 16. októbra tohto roku žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený. Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením 401, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 239 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 501.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali a odporučili ho Národnej rade schváliť, vyplývajú návrhy v bodoch 1 až 26 písomnej správy, ktorú sme vám predložili. Nebudem ich čítať. Gestorský výbor odporučil, aby sa hlasovalo o týchto bodoch takto: o bode 1 až 18, ďalej 20 až 22 a 25 a 26 spoločne. Navrhol ich schváliť. Ďalej gestorský výbor odporúča o bode 19, 23 a 24 hlasovať osobitne s tým, že neodporúča schváliť bod 19. K bodu 23 neprijal uznesenie a odporúča schváliť bod 24.
Podotýkam však, že návrhom, pokiaľ ho niektorý poslanec predloží, o čom pán minister hovoril, k článku II tohto návrhu, môže dôjsť potom k zmene pri hlasovaní, čo vysvetlím pri procedúre hlasovania. Samozrejme, pokiaľ poslanci takýto návrh predložia.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomne sa prihlásili dvaja páni poslanci, ktorí zrejme v tejto chvíli si plnia iné dôležitejšie povinnosti. Pán poslanec Tkáč je na rokovaní v Budapešti a pán poslanec Engliš je na predreferendových mítingoch, takže ani jeden z písomne prihlásených pánov poslancov nie je prítomný v rokovacej sále, preto písomné prihlášky považujem za bezpredmetné.
Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Tatár, pán poslanec Dzurák a pani poslankyňa Keltošová. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
v roku 1996 bol urobený ako prvý krok k tomu, aby sa vytvoril popri doteraz zabehanom systéme zabezpečenia dôchodkov občanov nový pilier, a to doplnkové dôchodkové poistenie. Aj keď sa nenapĺňa tak, ako sme očakávali, a pribúda menej týchto poistencov v doplnkových dôchodkových poisťovniach, myslím si, že tento zákon vytvára priestor, aj keď nie celkom spravodlivým spôsobom, ale beriem, že za zamestnancov príspevkovej a rozpočtovej sféry by musel platiť štát a v súčasnosti to nie je možné. Takže oceňujem, že sa vytvára tento priestor ďalšieho doplnkového poistenia.
Chcem to dať do súvisu so zdravotníctvom, kde, bohužiaľ, stále tento pilier doplnkového poistenia nie je vytvorený a je skutočne najvyšší čas, aby aj v zdravotníctve bola táto možnosť, pretože práve na systéme doplnkovej dôchodkovej poisťovne vidíme, že to napĺňanie a prihlasovanie sa poistencov je veľmi pomalé a musíme vytvoriť priestor niekoľko rokov vopred, teda zákonom daný priestor, kým dôjde k realizácii. Takže som rada, že sa umožňuje aj ďalším občanom Slovenskej republiky pripoistiť sa, a dúfam, že sa aj táto istá nespravodlivosť pre zamestnancov rozpočtovej a príspevkovej sféry postupne odbúra a že aj za nich bude platiť potom zamestnávateľ. To k tomuto zákonu.
A keďže k tomu predchádzajúcemu ste mali, pán minister, posledné slovo, chcem vás upozorniť na jednu vec, že vy ste ekonóm a ja vás ako ekonóma uznávam a ako opozičný poslanec ste vecne vystupovali k týmto sociálnym problémom, ale teraz ste, pán minister, boli absolútny demagóg, vy ste totiž porovnávali dávky pre zdravotne postihnutých v roku 1998 s dávkami v roku 1999, pričom veľmi dobre viete, že ste porovnávali neporovnateľné, pretože jednoducho typy dávok, ako je osobná asistencia, prepravná služba atď., v roku 1998 neexistovali, preto tie dávky museli byť v roku 1998 nižšie. Zákon nadobudol účinnosť až od 1. 1. 1999, vy ste ho posunuli od 1. júla. Takže, pán minister, aj demagógia sa dá používať a v tomto prípade to bola len a len demagógia. Mňa budú veľmi zaujímať porovnávania rokov 1999 a 2000, pretože tu už môžeme porovnávať účinnosť jedného zákona. Ako mohli byť vyplatené peniaze na dávky, ktoré neexistovali v zmysle zákona?
Takže iba toľko, že vám naozaj nesvedčí táto demagógia práve preto, že ste ekonóm. A pánom poslancom z SDĽ, ktorí vám tak búrlivo tlieskali, dávam naozaj na známosť, aby si porovnali tieto údaje, nemôžete porovnávať niečo, čo neexistovalo.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
panie poslankyne,
páni poslanci,
dovoľte mi v druhom čítaní predniesť takú skupinu pozmeňujúcich návrhov k tlači 692 k vládnemu návrhu zákona číslo 123/1996 o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá sa týka práve zákona o daniach z príjmov. Najprv samotný pozmeňujúci návrh, potom krátke zdôvodnenie.
Ako prvé. V § 6 ods. 12 písm. b) sa na konci navrhujú pripojiť slová "a to najviac 20 % príjmu najviac do sumy 100 000 zníženej o poistné podľa § 12 ods. 3". Potom v § 7 za odsek 6 sa navrhuje vložiť nový odsek 7 znenia: "Príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti sa znižujú o príspevky platené samostatne zárobkovo činnou osobou a spolupracujúcou osobou samostatne zárobkovo činnej osoby na doplnkové dôchodkové poistenie, a to najviac 20 % príjmu najviac do sumy 100 000 Sk zníženej o poistné podľa § 12 ods. 13." Aj s poznámkou pod čiarou, ktorá znie: "§ 37 ods. 4 zákona číslo 123/1996 Z. z. v znení zákona, ktorý sa má schváliť". A ostatné odseky sa prečíslujú.
Po ďalšie. Je tu doplnok k § 12, kde sa vkladá za odsek 12 nový odsek 13 so znením: "Od základu dane možno odpočítať poistné, a to najviac do výšky 36 000 Sk zaplatené daňovníkom v zdaňovacom období. Pri poistení na dožitie, ktoré má dlhodobý charakter, aspoň 10 rokov za predpokladu, že poistné plnenie bude možné vyplácať ako dôchodok s minimálnou dobou výplaty 5 rokov alebo pri dôchodkovom poistení s minimálnou dĺžkou doby platenia poistného 8 rokov, s minimálnou dobou výplaty dôchodku 5 rokov, ktoré platí daňovník podľa osobitného predpisu. Ak daňovník nedodrží uvedené podmienky, sumu, o ktorú si v predchádzajúcom zdaňovacom období alebo v zdaňovacích obdobiach znížil základ dane, je povinný zahrnúť do základu dane a zaplatiť z tejto sumy daň najneskôr do obdobia 3 kalendárnych rokov od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu podmienok." Pod čiarou poznámka: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov."
Po ďalšie. V § 19 sa za odsek 2 dopĺňa písmeno j) znenia: "j) prijaté príspevky doplnkovou dôchodkovou poisťovňou na doplnkové dôchodkové poistenie od zamestnávateľa poistenca podľa osobitného zákona". S poznámkou: "§ 31 písm. a), b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 123/1996 Z. z."
Predposledný doplnok je v § 24 ods. 3 písm. i), ktoré má nové znenie: "i) príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu do 3 % úhrnu miezd zúčtovaných do výdavkov alebo nákladov zamestnávateľa, a príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu, ktorí vykonávajú práce, ktoré sú zaradené na základe rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu zdravia vydaného podľa osobitného predpisu do kategórie III alebo IV do 6 % úhrnu miezd zúčtovaných do výdavkov alebo nákladov zamestnávateľa." A poznámka znie: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov."
Ako posledný. V § 24 ods. 3 sa za písm. i) vkladá nové písmeno j) znenia: "j) príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí samostatne zárobkovo činná osoba, spolupracujúca osoba samostatne zárobkovo činnej osoby podľa osobitného predpisu, a to najviac 20 % z príjmu najviac do sumy 100 000 zníženej o poistné podľa § 12 ods. 13." A ostatné písmená sa potom označia takto.
Ako odôvodnenie: Vzhľadom na pripravovanú novelizáciu zákona o doplnkových dôchodkových posteniach a s tým súvisiacou úpravou odpočitateľných položiek, čo je § 6 ods. 12 písm. b) zákona o daniach z príjmov, navrhujeme doplniť aj o nové znenie § 12 ods. 13. Týmto spôsobom sa umožní čiastočné zrovnoprávnenie postavenia poistených v doplnkovom dôchodkovom poistení a v komerčnom poistení, ktoré sú súčasťou systému sociálneho zabezpečenia pri možnosti uplatnenia zníženia základu dane. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaviesť odpočitateľnú položku ako sublimit sumy 100 000 Sk navrhovanej v § 6 ods. 12 v zákone o daniach z príjmov do výšky 36 000 Sk, ktorou je poistné zaplatené daňovníkom pri poistení na dožitie, ktoré má dlhodobý charakter a dôchodkové poistenie s minimálnou dĺžkou času platenia poistného 8 rokov.
Ešte k takému širšiemu zdôvodneniu. Keďže ide o jednu zo súčastí reformy dôchodkového systému, tak ako bola koncepcia schválená na trojpilierový, tak môžeme len porovnať tie piliere. Dôchodkové zabezpečenie zo strany štátu uskutočňované prostredníctvom Sociálnej poisťovne priebežným systémom má rozpočet oddelený od štátu, ale napriek tomu v skutočnosti od rozpočtu štátu závisí v mnohých veciach. Základné princípy stanovuje zákon číslo 274/1994 a finančné zázemie závisí od makroekonomických ukazovateľov, ale aj od výšky platieb štátu za tzv. neproduktívne osoby. V posledných rokoch je deficit medzi výberom a potrebami vo fonde dôchodkového zabezpečenia a, samozrejme, na toto má najmä vplyv nepriaznivý faktor, ktorý na toto vplýva. Je to demografický vývoj, starnutie obyvateľstva a zhoršuje sa pomer medzi produktívnou a neproduktívnou vrstvou obyvateľstva. Zároveň sa dá citovať pri tejto príležitosti aj koeficient pôrodnosti, ktorý podľa štatistických údajov je asi 1,52, čiže stagnácia pôrodnosti a zvyšuje to tlak na poskytovanie dôchodkov v budúcnosti.
Jedným zo spôsobov riešenia nepriaznivej situácie je aj práve prerokovaný zákon číslo 123/1996 o doplnkovom dôchodkovom poistení a je to aj prispôsobenie sa svetovému trendu v oblasti dôchodkového zabezpečenia a je to aj prvý krok k procesu transformácie. Ale ten efekt je zatiaľ iba čiastočný, pretože bez týchto úprav, ako navrhujeme, nedovoľuje pripoistenie všetkým pracovníkom, čo môže aj brzdiť realizáciu programového vyhlásenia vlády v sociálnej politike, ktorá spočíva na postulátoch potláčania chudoby, rastu životnej úrovne v rámci ekonomických možností, ale aj podpory malého a stredného podnikania a tak ďalej.
Krátkodobé skúsenosti z doterajšej aplikácie doplnkového dôchodkového poistenia naznačujú, že hoci fakultatívnosť i dobrovoľnosť nástroja zamestnávateľa a zamestnancov je prvkom demokratickým, pre zamestnancov sa pri absencii záujmu zamestnávateľa stáva často aj neprekonateľnou bariérou pri účasti na tomto poistení. Zároveň má poistenie podľa tohto zákona daňové východisko v zákone o daniach z príjmov, ktorý sa aj vo vládnom návrhu navrhuje doplniť. Daňové oslobodenie sa vzťahuje okrem iného na poistné, na dôchodkové zabezpečenie, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca, ako aj na príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov. Daňový základ pre príjmy zo závislej činnosti sa znižuje, okrem iného poistné, ktoré je zamestnanec povinný platiť, a príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie. Za ostatné príjmy sa považujú aj dávky poskytované z doplnkového dôchodkového poistenia a predstavujú samostatný daňový základ na zdanenie osobitnou sadzbou dane vo výške 15 %. Na strane zamestnávateľa sa za výdavky vynaložené na dosiahnutie zabezpečenia, udržanie zdaniteľných príjmov považujú aj príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov do výšky 3 % úhrnu vyplatených miezd.
Z tohto, čo sa tu povedalo, vyplýva, že najvýznamnejším akcelerátorom, takým hýbateľom transformácie a takým dôvodom je práve demografický vývoj, ale aj negatívne skúsenosti z iných európskych krajín a ďalších krajín, ktoré pôvodne výlučne uplatňovali priebežný systém, aký je u nás stále ťažiskový. Súčasný stav aj slovenskej ekonomiky, ale aj politické priority, tak ako sa v praxi javia, v tomto momente nesiahli k nejakej promptnej realizácii rýchlej transformácie na trojpilierový systém.
Vždy na to narážame napríklad aj pri diskusiách o štátnom rozpočte, kde je dokonca zmienka v texte, v úhrnnej správe k rozpočtu, že by sa žiadalo to tak urobiť, ale zároveň sa tu ponúka priestor na činnosť komerčných životných poisťovní. Z tohto dôvodu by sa obyvatelia prostredníctvom životného poistenia ako rozvíjajúcej sa oblasti slovenského poistného sektora malo alebo mohlo podieľať a vstúpiť do sféry finančného zaťaženia pre oblasť dôchodkového zabezpečenia. Pre túto vládnu novelu aj tento pozmeňujúci návrh, ak charakterizujeme ten trojpilierový systém, tak posledný tretí pilier, do ktorého patrí tento návrh, reprezentujú dobrovoľné individuálne úspory, ktoré sú zabezpečované životným poistením financovaný spoločnosťami alebo samotnými zamestnancami.
Vo všeobecnosti ide o pevne stanovený príspevok, ktorý je daňovo zvýhodnený, prípadne patrí medzi prípady daňového oslobodenia. Ten priebežný systém financovania, ktorý zatiaľ je štátny štandardný spôsob dôchodkového zabezpečenia, sa tvorí z povinných príspevkov a je doplnený štátnymi dotáciami. Ten druhý a tretí pilier sú v prevažnej miere založené na kapitálovom systéme financovania a ich najväčšiu výhodu pre štátne hospodárenie s verejnými financiami predstavuje podpora súkromného sporenia, ktoré je menej citlivé na demografické zmeny ako štátny dôchodkový systém.
Zamestnanecký systém dôchodkového financovania sa realizuje na základe skupinových zamestnávateľských zmlúv so stanoveným príspevkom alebo ziskom. Takto vytvorené penzijné fondy, všeobecne sa nazývajú verejné, sa často poisťujú životným poistením. Teda tretí pilier sa potom bude skladať z individuálnych plánov sporenia vo forme bankových úspor alebo životného poistenia, ktoré sa tvoria zo stanovených príspevkov, a výslednicou takéhoto individuálneho systému poistenia bude suma, ktorá sa skladá z nasporených prostriedkov a ešte aj z ich výnosov.
Preklenutie toho obdobia transformácie a reformy dôchodkového systému medzi súčasným stavom a naštartovaním a dokončením transformácie predstavuje aj navrhovaná novela a zároveň aj ten doplnok, ktorý navrhujeme, aby bol prijatý. Daňová regulácia totiž má výrazný vplyv nielen na formu, ale aj na rozsah, v akom sa budú poistenci, a to buď zamestnávatelia, alebo zamestnanci na ňom podieľať. A preto je také dôležité pripraviť vhodné daňové prostredie.
Životné dôchodkové poistenie ako veľmi vhodný doplnok k štátnemu dôchodkovému zabezpečeniu prináša takéto výhody spomedzi iných:
- kombináciu starobného a vdovského a neraz aj invalidného dôchodku,
- komplexnú poistnú ochranu od zaplatenia prvého poistného,
- spoľahlivé a kalkulovateľné plnenia zo životného poistenia,
- striktný dozor zo strany štátu nad poisťovňami poskytujúcimi životné poistenie (tak ako sa vlastne teraz nedávno prenieslo z ministerstva financií na úrad pre finančný trh),
- preberanie finančného zabezpečenia existenčných rizík invalidity, dlhovekosti, smrti, ako aj investičného rizika prináša vysoké plnenia v starobe až do konca života,
- elimináciu prípadov patriacich do tzv. záchrannej sociálnej siete,
- zároveň je to podpora odloženej spotreby,
- zníženie tlaku na zvyšovanie miezd a
- zníženie tlaku na zvyšovanie dôchodkov.
Všetky tieto individuálne výhody majú aj výhody pre makroekonomické ukazovatele a makroekonomické dosahy, napríklad vytvorenie dodatočných domácich zdrojov financovania štátneho rozpočtu, vytvorenie nešpekulatívneho a predvídateľného kalkulovateľného kapitálu vo výške niekoľko desiatok miliárd korún, pokiaľ sa rozbehnú a naplnia dôchodkové fondy. Oživenie a podpora kapitálového trhu, ale aj rozvoj domácich podnikateľských aktivít vo všeobecnosti.
Umožnenie takejto úpravy by okrem iného odstránilo súčasný rozpor so základným pravidlom celej oblasti súkromného práva, ktorým je rovnosť medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov, pretože v súčasnosti je rovnosť narušená takým taxatívnym vymedzením okruhu zamestnancov, ktorí sa môžu podieľať na dôchodkovom poistení. A jednak selektívnym prístupom vo vzťahu k súkromnému poistnému sektoru, ktorý je úplne vylúčený z účasti na dôchodkovom zabezpečení.
Navrhovaná daňová úprava sleduje zrovnoprávnenie komerčných poisťovní s doplnkovými dôchodkovými poisťovňami, pričom zároveň sleduje tak strednodobé, ako aj dlhodobé makroekonomické ciele s pozitívnym vplyvom na slovenskú ekonomiku. Poistné platenie zamestnávateľom sa nepovažuje za príjem či funkčný pôžitok zamestnanca v príslušnom daňovom období, ale za odložený príjem zamestnanca. K zdaneniu má prísť až v momente, keď bude dôchodok, teda príjem, zamestnancovi skutočne plynúť. To predmetné poistenie sa týka plnenia založeného na dôchodkovom poistení s minimálnou dĺžkou času platenia poistného 8 rokov a na poistení na dožitie, ktoré má dlhodobý charakter aspoň 10 rokov za predpokladu, že za plnenie bude možné kúpiť odložený dôchodok.
V nadväznosti na tieto dôvody by sa plnenia z dôchodkového poistenia alebo z poistenia pre prípad dožitia plateného zamestnávateľom nepovažovali za príjmy z kapitálového majetku, ale za ostatné príjmy, ktoré by v čase ich výplaty boli zdaňované osobitnou sadzbou dane vo výške 15 %. Pri určovaní základu dane alebo čiastkového základu dane by príjmy zo závislej činnosti alebo funkčné pôžitky boli okrem iného znížené a poistné zaplatené zamestnancom na komerčné dôchodkové poistenie. Poistné je platené zamestnávateľom a vyššie uvedené komerčné dôchodkové poistenie by bolo do výšky 3 % z celkovej úrovne vyplatených miezd poistencov považované za daňový náklad.
Samostatnú a novú kategóriu osôb, čo je tiež veľmi dôležité, ktorá sa navrhovanou novelou začlení do dôchodkového zabezpečenia v rámci procesu jeho transformácie navrhovania aj týmto dodatkom, je skupina daňovníkov, ktorých z hľadiska ich právneho statusu nie je možné začleniť do skupiny ani zamestnanec, ani zamestnávateľ. Ich príjmy patria v zmysle daňovej úpravy do skupiny podľa § 7 - príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti. Súčasný systém doplnkového dôchodkového poistenia ich absolútne vylúčil z možnosti podieľať sa na dôchodkovom zabezpečení prostredníctvom vlastnej finančnej iniciatívy. So zreteľom na účel navrhovanej právnej úpravy je nevyhnutné umožniť týmto subjektom zainteresovanie na dôchodkovom zabezpečení. A jediný efektívny nástroj na dosiahnutie tohto je daňové zvýhodnenie reprezentované možnosťou zníženia základu dane o nový výdavok, zaplatené poistné na komerčné dôchodkové poistenie maximálne do výšky 3 % zo základu dane dosiahnutého v príslušnom zdaňovacom období.
Čo sa týka rôznych pohľadov na vplyv na výber daní podľa zákona o dani z príjmu, tak rôzne výpočty odhadujú prípadný rozdiel rôzne, ale taký najserióznejší odhad hovorí, že by to mohol byť dosah na štátny rozpočet do výšky 490 mil. korún, ktorý sám osebe je nejako rádovo, ale zásadne niekoľkonásobne nižší pri porovnaní s výdavkami štátu na krytie výpadkov Sociálnej poisťovne. Je veľmi ťažké zmiešavať pri záväzkoch štátu prvý pilier alebo dnešné súčasné poistenie. Ale keďže projektujeme reformu, ktorá má postupne začať fungovať, tak podľa výhod, ktoré pre makroekonomické ukazovatele takéto poistenie, teda vznik penzijných fondov prináša, výpočet sa ukazuje skôr ako strednodobo a dlhodobo výhodný aj z hľadiska štátneho rozpočtu.
Prosím preto o podporu tohto návrhu, tohto doplnku k vládnemu návrhu zákona, ktorý sám osebe tiež, tak ako bolo uvádzané aj v tomto mojom vystúpení, je krokom správnym smerom.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dzurák.
Pripraví sa pani poslankyňa Keltošová.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
v mene skupiny poslancov predkladám pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhujeme vypustiť článok II, ktorým sa navrhuje zmeniť a doplniť zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Zároveň je potrebné článok III a IV označiť ako článok II a článok III.
Odôvodnenie: Obsah článku II je obsiahnutý vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o dani z príjmov, ktorý je predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, preto nie je dôvodné novelizovať zákon o daniach z príjmov prostredníctvom zákona číslo 123/96 Z. z.
Milé dámy, vážení páni, prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Posledná v rozprave, ktorá sa prihlásila do rozpravy a vystúpi, je pani poslankyňa Keltošová.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
vážená snemovňa,
dovoľte veľmi stručne pár poznámok k môjmu predrečníkovi.
So záujmom som si vypočula snahu, ako zmiešať dva systémy doplnkového dôchodkového poistenia spolu. Je tu zrejme nepochopenie doplnkového dôchodkového systému doteraz. Bola som pri tvorbe pôvodného návrhu zákona, ktorý bol určený len pre určitý okruh zamestnancov. Rozširuje sa teraz tento okruh na zamestnancov príspevkových a rozpočtových organizácií, k čomu nemám výhrady. Hádam len jednu takú malú výhradu. Dúfala som, že, pán minister, ich doplnkové dôchodkové poistenie bude riešené v zákone o štátnej službe a o verejnej službe komplexne.
Keďže tento zákon zo známych politických, vlastne zákony, zo známych politických nedohôd nebolo možné predložiť do parlamentu, rieši sa táto situácia náhradným spôsobom, t. j. rozšírením existujúceho zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení aj na menované skupiny osôb. V tejto súvislosti však treba povedať, že aj pôvodný zákon, aj táto novela zachováva určitú filozofiu, to znamená na báze dobrovoľnosti zamestnávateľa a zamestnanca po dohode počas kolektívneho vyjednávania prispievajú na zlepšenie svojej dôchodkovej situácie v dôchodkovom veku. Z tohto pohľadu nemôžem súhlasiť s návrhom pána poslanca Tatára, ktorý v dobrej viere, ako možno spružniť tento systém alebo zlepšiť situáciu, navrhol zahrnúť do okruhu poisťovní aj komerčné poisťovne, komerčné životné poisťovne, napríklad komerčné životné poistenie.
Pretože, po prvé, ide o dobrovoľnú dohodu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, dosiaľ funguje na báze tripartity, to znamená, že je tu aj kontrola všetkých troch sociálnych partnerov - štátu, zamestnancov aj zamestnávateľov. Myslím si, že tento princíp treba v tomto systéme doplnkového dôchodkového poistenia zachovať. Mám obavy, že komerčné poisťovne, ktoré nemajú toto tripartitné zastúpenie a dostávali by od štátu ako od zamestnávateľa určité príspevky, mám obavu, akým spôsobom by štát mohol vstupovať do kontroly využitia týchto finančných zdrojov. Štát nemôže vstupovať do súkromných komerčných poisťovní. Štát môže vstupovať len tam, kde má svoje zastúpenie. Takže z principiálneho hľadiska neodporúčam zvažovať túto alternatívu v súvislosti s komerčným dôchodkovým doplnkovým poistením.
Po druhé, chcem povedať, že systém doplnkového, resp. dôchodkového poistenia na komerčnej báze existuje už desať rokov, dokonca existoval síce vo veľmi slabej forme aj za totalitného režimu, keď si mohli občania sporiť na dôchodok. Takže nevidím teraz dôvod v tejto etape zahrnúť do novely aj komerčné poisťovne.
Celkovo k tomuto návrhu si myslím, že až na určité detaily, ktoré nebudem teraz tu rozoberať, pretože už teraz nie je na to priestor, znova by bolo treba sa vrátiť, pán minister, k spomínaným dvom návrhom zákonov o štátnej službe, verejnej službe. A v súvislosti s celkovým sociálnym statusom štátneho, resp. verejného zamestnanca po určitých praktických skúsenostiach doladiť aj systém doplnkového dôchodkového poistenia v komplexných právnych úpravách, o ktorých som práve hovorila.
Ďakujem za pozornosť.