Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šebej chce reagovať s faktickou poznámkou.
Poslanec F. Šebej:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som komentoval vystúpenie pána poslanca Bartoša. S väčšinou z toho, čo povedal, jednoducho nemôžem súhlasiť. Presne rovnakú úpravu, aká je v spoločnej správe navrhovaná gestorským výborom, prijala pred nami Česká republika. Stav, ktorý vkladá ministerským úradníkom do rúk právomoc rozhodovať spôsobom, ako to navrhuje pán poslanec Bartoš, otvára nekonečný priestor na korupciu. A treba tiež povedať, že do rúk združenia, ako je jachtársky zväz, právomoc udeľovať tento typ licencií je zvykom aj v iných krajinách. Ak to tak neurobíme, výsledok bude ten, že mnohé rekreačné plavidlá Slovenskej republiky, teda občanov Slovenskej republiky, budú jednoducho registrované niekde inde, je to veľmi ľahko možné, v prímorských štátoch a budú žiadať o námorné vodičské preukazy tam.
Okrem toho zväz, ktorý je spomenutý v spoločnej správe, je podľa mojich vedomostí jediným telesom, ktoré má aj odbornú kapacitu, už desaťročia budovanú, skutočne posúdiť odbornú spôsobilosť a vykonávať príslušné skúšky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Jasovský.
Poslanec J. Jasovský:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
chcem povedať, že vítam všetko a všetky zákony, ktoré sa dotýkajú rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií, a najmä všetky tie zákony, ktoré majú určitú logiku a majú svoj význam, aj preto som hovoril pred chvíľou k Štátnemu fondu cestného hospodárstva, aj teraz budem hovoriť k zákonu, ktorý prerokúvame. A nehovorím o tom preto, že sú tu televízne kamery, ale preto, že mám v záujme povedať logiku.
(Reakcia z pléna.)
Áno, preto hovorím, že vystupujem napriek tomu, že nie sú tu televízne kamery, pretože mám záujem povedať niekoľko slov aj k tomuto zákonu.
Ono na jednej strane sa zdá, že tento zákon je veľmi potrebný, na druhej strane sa, bohužiaľ, na Slovensku dejú niektoré skutočnosti, ktoré nemajú celkom kontinuitu k tomuto zákonu. Iste si pamätáte stanovisko ministra zahraničných vecí, ktorý hovoril o tom, že Slovensko má niekde v Tichom oceáne kus morského dna. Ťažko je povedať načo, ale zaoberali sme sa tým v tomto parlamente celkom vážne. Treba povedať, že podobne Slovensko vlastnilo aj 5 námorných lodí, ale po odpredaji a vyradení nám zostávajú už len 3 námorné lode. Zdá sa, že však aj ich osud sa už napĺňa, pretože súčasné vedenie spoločnosti Slovenské plavby a prístavy a Fond národného majetku sú jednotní. Tieto 3 námorné lode je potrebné predať. Názory na toto predanie, samozrejme, ako na Slovensku je zvykom, že ak je nás niekoľko miliónov, tých názorov musí byť x-násobne viacej, názory sa rôznia. Jedni odborníci hovoria o tom, že námorné lode majú svoj význam a že slovenská vlajka by mala viať na svetových moriach. A podporuje to aj Švajčiarsko, ktoré vlastní 10 námorných lodí a určite ich nevlastní preto, aby im tieto námorné lode vytvárali dlh. Iste, na druhej strane sú aj lodné spoločnosti, ktoré zisk nevytvárajú. A je teda otázkou, akým spôsobom a na akej báze potom fungujú. Ale pýtam sa, ak teda dokážu zarábať švajčiarske spoločnosti, prečo nemôže zarábať aj slovenská spoločnosť, ktorá tieto tri lode prevádzkuje?
Ekonomika má svoje prísne pravidlá, samozrejme, že sa nedá žiť zo straty, ale ak námorná loď Žilina mohla byť za chvíľu splatená a my už rozhodujeme a ponúkame ju na predaj a zúfalo hľadáme kupca, nemyslím si, že toto riešenie je celkom správne. Fond národného majetku, a to treba tiež vážne konštatovať, zaujíma pozíciu mŕtveho chrobáka a k problému sa vôbec nevyjadruje a ostáva toto rozhodnutie na akýchsi poradcov, poradcov, ktorí, ktovie z akého dôvodu, majú záujem, aby námorné lode boli odpredané za mimoriadne nízku hodnotu. To si, prosím, overte sami.
Chcel by som povedať, že súčasný park, a chcel by som to aspoň niekoľkými slovami povedať podrobne, o aké lode ide. Nie sú to žiadne lode, ktoré sú nové, samozrejme. Sú to 3 lode, je to teda spomínaná Otava, je to loď Žilina, o ktorej sme hovorili, že je záujem o jej odpredaj, a je to ešte loď Banská Bystrica. Za chvíľočku Slovensko teda bude disponovať len dvomi námornými loďami, pretože Žilina bude predaná, celkový výtlak bude viac ako 18 000 ton. Myslím si, že podnik, ktorý na Slovensku existuje, a to Slovenská plavba a prístavy, má 30-ročnú tradíciu. Má dostatok ľudí, ktorí sú vyspelí, ktorí sú zdatní, majú za sebou vysoké školy, majú za sebou prax a majú za sebou aj dôstojnú reprezentáciu Slovenskej republiky. Myslím si, že je dosť vážne, aby námorný koráb, a je to, myslím, aj celkom príjemné, keď námorný koráb Slovenskej republiky kotví niekde vo svetových prístavoch. Myslím si, že snaha štátnych úradníkov o likvidáciu týchto lodí je značne neuvážená. Myslím si, že dozorná rada, Fond národného majetku túto situáciu vytvára značne umelo.
Chcem povedať, že sú aj ďalšie možnosti. Všimnite si, prosím, aká je na Slovensku situácia v Komárne, kde je možnosť stavby ďalších lodí. Všimnite si, aká situácia bola pri deblokácii lietadiel z Ruskej federácie a možnosť deblokácie lodí, aj ďalších námorných lodí z Ruskej federácie. A treba si všimnúť tiež skutočnosť, a informoval som o tom aj výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, že existujú zahraniční investori, ktorí majú záujem vstúpiť kapitálovo do týchto spoločností a je možné teda námornú plavbu rozvíjať. Nemyslím si, že je správne všetko zlikvidovať to, čo bolo rozbehnuté, len preto, že v tom pôsobila predchádzajúca vláda.
Pán poslanec Palacka ako spravodajca pred chvíľou povedal, že pán minister Macejko si vyberie z vystúpení predchádzajúcich poslancov niečo rozumné, ja by som bol rád, keby to pán poslanec nemyslel ironicky, keby to myslel skutočne a vážne.
Ale ak odpredáme námorné lode, tak, prosím, znova zákon, ktorý dnes prijímame, sa bude dotýkať len tzv. rekreačných plavidiel a jácht. A ja sa pýtam, či pre Slovensko je také dôležité, aby neboli námorné lode, ale aby existovali jachty a aby existovala znova nejaká spoločnosť, o čom hovoril aj pán spoločný spravodajca, ktorá bude vydávať osvedčenia súvisiace s prevádzkou rekreačných plavidiel. A ak som teda povedal, že existujú poradcovia poradcov, ktorí majú záujem predať za smiešnu cenu námorné lode, ktoré niekto odkúpi a bude ich prevádzkovať a bude ich asi vedieť prevádzkovať, pýtam sa, prečo je tu potom aj ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že má vzniknúť akýsi subjekt, ktorý ústredný orgán štátnej správy poverí vydávaním osvedčení. Nemáte troška taký pocit, že je toho lobingu už príliš veľa v tomto štáte?
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce k rozprave vyjadriť. Nie.
Pán spoločný spravodajca? Áno.
Nech sa páči.
Poslanec S. Bartoš:
Len dve vety k vystúpeniu pána Šebeja. Ja súhlasím, že treba bojovať s korupciou, ale bolo by absurdné domnievať sa, že korupcia existuje len v štátnej správe. Teda stotožniť sa s touto myšlienkou ja nepovažujem za správne. Myslím si, že štátna správa do všetkých odborných vecí zaťahuje odborníkov aj z tejto jachtárskej spoločnosti, teda z inštitúcie, ktorá má veľa odborníkov, a práve vzájomná kontrola môže zamedziť korupcii.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie. Páni poslanci, panie poslankyne, myslím, že by bolo vhodné asi vyhlásiť prestávku na večeru.
(Reakcia z pléna.)
No ale mnohí páni poslanci sa zdržiavajú v bufete a predpokladám, že...
(Reakcia z pléna.)
Páni poslanci, skúsme sa prezentovať, zistíme počet prítomných poslancov v rokovacej sále.
Pán poslanec, nech sa páči, uvádzajte hlasovania.
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.
Poslanec S. Bartoš:
Vážený pán predsedajúci, na základe odporúčania gestorského výboru, ale aj na základe mojej žiadosti navrhujem hlasovať o bodoch spoločnej správy takto: O bodoch 1 až 43, ďalej 45 až 47 a 49 až 53 navrhujem hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich. To znamená o všetkých okrem bodov 44, 48 a 54, ktoré odporúčam na osobitné hlasovanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.
Poslanec S. Bartoš:
Gestorský výbor ich odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že uvedené body spoločnej správy sme schválili.
Poslanec S. Bartoš:
O bode 48 nie je potrebné hlasovať, pán predsedajúci, pretože táto úprava je riešená v bodoch 46 a 47.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Áno.
Poslanec S. Bartoš:
Ďalej odporúčam hlasovať osobitne o bode 44. Gestorský výbor ho odporúča schváliť. Na základe môjho vystúpenia a vystúpenia pána ministra vlastne odznel opačný protinávrh.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 57 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Poslanec S. Bartoš:
Odporúčam osobitne hlasovať ešte o bode 54. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním gestorského výboru bod 54 zo spoločnej správy schváliť.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Pán spoločný spravodajca, ešte neutekajte.
Poslanec S. Bartoš:
Ja som len poďakoval pánovi ministrovi za spoluprácu, ktorá síce nenašla ohlas pri hlasovaní.
Gestorský výbor ma poveril predložiť návrh hneď hlasovať o postupe do tretieho čítania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona ihneď v treťom čítaní.
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Páni poslanci, myslím, že predsa len mnohí chcú ísť na tú prestávku.
(Reakcia z pléna a ruch v sále.)
Tak hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu.
Pýtam sa vás, páni poslanci, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy v rámci tretieho čítania o tomto návrhu zákona. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh na záverečné hlasovanie.
Poslanec S. Bartoš:
Gestorský výbor na základe rokovania výborov Národnej rady v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o námornej plavbe (tlač 663) schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona o námornej plavbe.
Bárdos Gyula.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, v mene štyroch poslaneckých klubov - SDK, SDĽ, SMK, SOP - navrhujem, aby sme urobili zmenu programu rokovania, a to takú, že vládny návrh zákona o katastri nehnuteľností (tlač 671), bod 12, pôvodne bod 41, by sme prerokovali až po prerokovaní tlače číslo 793 o správnych poplatkoch.
Prosím o tomto návrhu dať hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 498/1991 Zb.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 691. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 691a.
Prosím teraz pána ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona uviedol.
Nech sa páči.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 498/1991 Zb.
V prvom čítaní prerokovala Národná rada Slovenskej republiky návrh tohto zákona 13. septembra tohto roku a v rámci druhého čítania v štyroch výboroch Národnej rady, medziiným aj v gestorskom výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Predkladaná novela banského zákona sa zaoberá viacerými zmenami legislatívno-právneho charakteru. Okrem iného aj tým, že za súčasť nerastného bohatstva sa navrhuje považovať aj prírodné horninové štruktúry a podzemné priestory v zemskej kôre, ktoré vznikajú dobývaním ložísk vyhradených nerastov zemného plynu, ropy alebo soli a svojimi geologickými a banskotechnickými parametrami sú vhodné na uskladňovanie plynných alebo kvapalných látok.
Ďalej predkladaná novela banského zákona reaguje na novoprijatý zákon číslo 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o geologickej štátnej správe. Upravuje postupy pri schvaľovaní a odsúhlasovaní výpočtu zásob a odpisu zásob vybraného ložiska, upravuje inštitúty úhrad a správu, úhrad za dobývacie priestory a za vydobyté nerasty, ako aj za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných horninových štruktúrach zemskej kôry.
Podľa predkladanej novely banského zákona úhrada za dobývací priestor odpadá pre tie organizácie, ktoré mali určené dobývacie priestory, a na ťažbu výhradných ložísk z týchto dobývacích priestorov sa vzťahuje útlmový program schválený vládou Slovenskej republiky. S návrhom uplatneným vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý je v spoločnej správe uvedený pod bodom 5 a 6, sa nedá súhlasiť. Tu je potrebné zohľadniť článok 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého vo výlučnom vlastníctve štátu sú nerastné bohatstvo, podzemné a povrchové vody a liečivé zdroje. Štát ako vlastník v súlade s § 123 Občianskeho zákonníka sa priamo prostredníctvom banského zákona nemôže vzdať svojho príjmu zo svojho majetku. Ani gestorský výbor v spoločnej správe neodporúča návrhy pod bodmi 5 a 6 schváliť.
Predkladaná novela banského zákona bude mať dosah na príjmovú časť štátneho rozpočtu z titulu zavedenia úhrad za uskladňovanie plynných a kvapalných látok v prírodných horninových štruktúrach zemskej kôry. Odhaduje sa, že zavedením týchto úhrad by mohol štátny rozpočet ročne získať približne 25 mil. Sk.
Návrh novely banského zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a súčasne implementuje aj smernicu 94/22 EC Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie v časti výberového konania pri konaniach o určení dobývacích priestorov.
Kancelária Národnej rady a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uplatnili v rámci druhého čítania návrhu zákona 7 legislatívnotechnických pripomienok, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1, 2, 3, 4, 7, 8 a 9 a ktoré ako zástupca vlády akceptujem a s ich zapracovaním do návrhu zákona súhlasím.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, uchádzam sa teda o vašu dôveru vo viere, že predložený návrh banského zákona zodpovedne posúdite a že ho schválite tak, aby nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2001.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu a žiadam ho a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Zároveň dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Jánovi Rusnákovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto materiálu.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Rusnák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
na základe uznesenia výboru číslo 413 zo 17. októbra 2000 som poverený byť spoločným spravodajcom výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výboru o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona v Národnej rade.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 498/1991 Zb. (tlač 591), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 1016 13. septembra 2000 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie s termínom do 14. októbra 2000 výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a predloženia návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v lehote do 16. októbra 2000. Uvedené výbory prerokovali pridelený návrh a gestorský výbor poveril predsedu výboru uznesením číslo 413 zo 17. októbra 2000 v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku predložiť spoločnú správu výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh neprerokovali.
Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali stanoviská uvedené v bode III.
Z uznesení výborov uvedených v spoločnej správe v časti IV vyplýva 9 pozmeňujúcich návrhov. O spôsobe hlasovania o týchto návrhoch budem informovať Národnú radu Slovenskej republiky po otvorení rozpravy a po rozprave uvediem spôsob hlasovania. Opakujem, je tam 9 pozmeňujúcich návrhov.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, chcem vás požiadať, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomne som dostal prihlášku od dvoch poslancov, pána poslanca Benčata a pána poslanca Zlochu.
Pán poslanec Benčat, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte aj mne sa vyjadriť k druhému čítaniu k tlači 691, v skratke nazvaný banský zákon.
Viacerí z vás boli prítomní na mojom vystúpení v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, kde som argumentačne a odborne vysvetlil určitú nezmyselnosť novelizácie článku I bod 1 v § 3 ods. 1 písm. b). Preto zhrniem v krátkosti svoje pripomienky.
1. Žiadny geologický slovník, anglický, americký, ruský, slovenský, český, nemecký a tak ďalej, ani právny predpis, alebo aspoň technologická inštrukcia neurčuje percentuálny obsah bituminóznej zložky v hornine a už vôbec nie, keď ide o horninu na energetické účely. Z toho vyplýva, že tento doplnok zákona bude vyvolávať iba spory.
2. Od percenta obsahu tejto zložky závisí aj spôsob využitia a najcennejšia je tá zložka, ktorá sa môže využívať na lekárske služby, liečivá a terapie. Čiže bol by nezmysel ich využívať na energetické účely, lebo oveľa hospodárnejšie je ich využiť v zdravotníctve. Tieto zložky však zo zákona vylučujete.
Páni poslanci koalície, je vás tu málo, čo máte vzťah k zdravotníctvu? Trošku skreslený príklad, ale dá sa to na túto situáciu napasovať. Tento návrh teda vyzerá tak, ako by prikazoval kúriť v peci s penicilínom a obmedzuje alebo zakazuje používať penicilín ako liečivo. Tento príklad som, samozrejme, uviedol obrazne. Už som upozornil na to.
3. Tento druh hornín pri zložení s istým percentuálnym obsahom bitúmenov je výhodnejší ako na energetické účely pri použití v poľnohospodárstve. Je to ekologický, prírodný materiál, ktorý zúrodňuje i málo úrodné pôdy bez veľkých finančných nákladov. Pritom hrúbka zhruba 1,5 cm tejto horniny mnohokrát nahradí 30 cm humusu alebo rašeliny, pričom má aj iné priaznivé účinky na pôdu: hydroskopickosť, prírodné hnojenie, ekologické čistenie, antitoxické a fosílne účinky biomasy.
4. Niektoré druhy tejto zeminy slúžia lepšie na zlikvidovanie ropných a iných havárií ako chemicky vyrobené prostriedky, lebo likvidácie sa realizujú biologicky, pomocou mikróbov, ktoré tieto látky premieňajú pre ľudské telo na neškodné látky. Samozrejme, toto platí aj o rekultivácii skládok odpadu s výnimkou pesticídov.
5. V tejto časti nebude zákon kompatibilný s právom Európskej únie.
6. Štátna kasa bude ukrátená o miliardy korún za poplatky ťažby vyhradeného nerastu.
7. Bude znížená možnosť kontroly štátu nad ťažbou a ekológiou územia.
8. Obmedzia sa záujmy spoločností pri vyhľadávaní a určovaní strategických národohospodárskych surovín na Slovensku.
9. Zväčší sa možnosť klientelizmu, korupcie a netransparencie.
Samozrejme, tých dosahov je viac, ale ja som ich uviedol iba v krátkosti a v zhutnenej forme.
Čo ma viac zaujalo, že môj kolega mi povedal, že vo výbore pre životné prostredie vystupovali na obhajobu tohto zákona, tohto návrhu, traja pracovníci z ministerstva hospodárstva, ktorí priznali, že odborne tento zákon pripravený bol bez toho krátkeho dodatku, ale že na vláde to pán minister Harach doplnil. Toto vyhlásenie pracovníci ministerstva hospodárstva dvakrát zopakovali.
Čiže vyzývam tu prítomného pána ministra k okamžitej diskusii o tomto probléme, lebo ja mu rozumiem iba čiastočne, ale dosť na to, aby som vám všetkým preukázal, ako tomuto problému rozumie pán minister už na základe jeho vystúpenia v prvom čítaní. Väčšina z vás ma pozná ako nekonfrontačného poslanca. Uvedomujem si, že v niektorých politických veciach vás určite nepresvedčím. Ale toto je vysoko odborný problém a som presvedčený, že aspoň niektorí poslanci koalície vedia, že môj návrh je správny. Tejto otázke, predpokladám, že rozumejú páni poslanci Ambróš, Bauer, Duray, Mesiarik, Prokeš, Rusnák, Zlocha a ďalší, ktorí nakoniec mi aj podpísali môj pozmeňujúci návrh. Pánov poslancov som, samozrejme, menoval podľa abecedného poriadku.
Nech nám pán minister zdôvodní, prečo zmenil sám rozhodnutie odborných komisií a odborníkov. Nech preukáže, že tomuto problému rozumie viac ako geológovia, viac ako ochranári prírody, viac ako banský úrad, viac ako profesijné združenia.
Pán minister, uvedomujete si, že vaši kolegovia hovorili pravdu, že ste obišli Radu vlády vzájomnej hospodárskej dohody, Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení, odborárov a odborové zväzy? Táto problematika je taká závažná, že i keď, páni poslanci, neustúpite argumentom, všetko toto zverejním i s argumentmi, akým spôsobom sa pracuje na zákonoch a aké vplyvy majú niektorí ľudia na našu vládu.
Chcem vás, pán minister, ubezpečiť, že nezastupujem žiadnu lobistickú skupinu, absolútne som v tom čistý a nezištný. Zároveň chcem presvedčiť o dvoch veciach.
1. Podľa vášho vyjadrenia v prvom čítaní mám predstavu, ako teda tej problematike hlboko rozumiete.
2. Táto časť zákona je upravená iba k jednému, relatívne malému nálezisku Pinciná, ale ubezpečujem vás, pán minister, že o toto nálezisko vôbec tu nejde. Toto nálezisko už bude toho subjektu, ktorý ho našiel, aj keď zmeníte zákon, ako chcete.
Vysvetlím prečo. Nález dostal dobývacie právo v decembri 1998, Hlavný banský úrad potvrdil jeho právoplatnosť v apríli 1999 a pozastavil jeho účinnosť v septembri 1999. Načo nálezca podal mimoriadne dovolanie Generálnej prokuratúre, ktorá potvrdila porušenie zákona a vec postúpila Najvyššiemu súdu. Zároveň geologická organizácia podala sťažnosť Európskej únii do Štrasburgu na neodôvodnené predlžovanie procesu zo strany štátu, čiže ministerstva hospodárstva, ale Najvyššieho banského úradu. Ľudskou rečou povedané, všetky súdy sa budú vyjadrovať k právoplatnosti dobývacieho priestoru určeného v roku 1998 a 1999.
Ešte raz upozorňujem. Akokoľvek upravíte zákon, ten už nebude mať dosah na Pincinú, lebo pri tomto nálezisku je určenie nerastu a bol vydaný dobývací priestor.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe môjho vystúpenia musíme chápať dve veci:
1. Profesionálne je doplnenie týchto troch slov a predložky, citujem, "vhodné na energetické využitie", koniec citátu. Veľký nezmysel.
2. Určite si môžete urobiť predstavu, kto tu zastupuje lobizmus a možnože aj horšie. Pýtam sa, prečo nemôže zostať doterajšie znenie zákona. Ukážte mi, v čom bolo toto znenie, citujem, "bituminózne horniny", koniec citátu, zlé, škodné, právne napadnuteľné alebo pre štát nevýhodné. Odpoviem. Práve úplný opak je pravda, a preto ste aj v osobitnej časti toto zdôvodnili iba tým, že upresňujete text, čo zase nie je pravda. Vyššie som to všetko zdôvodnil.
Vážený pán predkladateľ, ak nezastupujete žiadnu lobistickú skupinu, tak vás prosím, vystúpte a upravte tie tri slová, aby Slovensko neutrpelo finančné straty, a nechajte zákon v pôvodnom znení.
Čiže môj pozmeňujúci návrh, ktorý je totožný s terajším znením zákona, to znamená v § 3 ods. 1 písm. b) sa slová "ako aj bituminózne horniny vhodné na energetické využitie" nahrádzajú slovami "a bituminózne horniny".
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, bol by som rád, keby sme sa poradili, alebo sa poradili pred hlasovaním s odborníkmi, lebo tento návrh blokuje prísun financií do štátnej kasy a hlavne nezvyšuje budúcu možnú zamestnanosť hlavne v regióne východného a čiastočne i stredného Slovenska.
Ďakujem za pozornosť.
Ale prv než ešte odídem od tohto rečníckeho pultu, chcel by som môj pozmeňujúci návrh tu ešte raz prečítať aspoň preto, že mám tu podpisy, mám tu podpisy všetkých klubov, v podstate všetkých klubov. Všetci odborníci z koalície, tak aj z opozície podpísali tento návrh, tak si myslím, že bolo by dobré uvažovať nad tým, že keď už to niekto podpíše za klub, sú tu odborníci, ktorí veci rozumejú, môžem citovať aj mená: páni Rusnák, Dzurák, Mesiarik, Hoffmann, Halmeš, Kužma, Bauer, Sládeček, Muránsky, Fico, Duray, Miklós a tak ďalej, potom to už je náš klub, potom je tu ešte klub SNS. Čiže zrejme ľudia, ktorí tejto problematike rozumejú, boli za to, aby sa zvážil môj návrh, aby pri hlasovaní bol prijatý tento pozmeňujúci návrh. Ja ho ešte raz prečítam.
Môj pozmeňujúci návrh je taký, aký je totožný s terajším znením zákona, to znamená, že v § 3 ods. 1 písm. b) sa slová, ešte raz opakujem, "ako aj bituminózne horniny vhodné na energetické využitie" nahrádzajú slovami "a bituminózne horniny".
Takže dúfam, že som to dostatočne zdôvodnil v mojom vystúpení a odborníci v tejto oblasti mi potvrdili pravdivosť môjho pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem ešte raz za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Zlocha.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážení dvaja páni ministri,
dovoľte mi, aby som aj ja vyjadril svoj názor k predloženému návrhu zákona. Územie Slovenskej republiky bolo aj v minulých stáročiach známe ako krajina s bohatým výskytom nerastných surovín. Ťažba rúd, drahých kovov, zlata a striebra, ale aj rúd železa, medi, ortuti, niklu, kobaltu a antimónu bola základom pre viaceré rozvíjajúce sa priemyselné odvetvia v Uhorsku, ale aj pre rozvoj mnohých miest, hlavne na Spiši, na Gemeri, ale aj na strednom Slovensku v Štiavnických a Kremnických vrchoch, ktoré určite nie náhodou získali prívlastok banské mestá. Bolo zákonité, že na území s takou rozvinutou baníckou činnosťou vznikla v roku 1763 aj prvá Banská a lesnícka akadémia v Európe, ktorá sa stala nielen centrom výchovy a vzdelávania banských odborníkov, ale aj centrom rozvoja vedy a techniky a že sa tu venovala veľká pozornosť aj banskému zákonodarstvu.
Občas počujeme vyslovovať názory, že ťažba a využívanie nerastných surovín z územia Slovenska je už minulosťou a že by sme nejakú mimoriadnu pozornosť banskej a geologickej legislatíve ani nemuseli venovať. Nie je to však pravda. Geologické zásoby nerastných surovín na výhradných ložiskách sú vypočítané v množstve 15,3 mld. ton. Celková ťažba z 216 ložísk presahuje za rok 32 mil. ton surovín a hodnota vyťažených nerastov a surovín presahuje 10 mld. Sk za rok. Aby sme boli celkom v obraze, treba pripomenúť, že v súčasnosti má Slovensko v ťažbe len obmedzené bilančné zásoby rudných surovín, menovite železných rúd a rúd zlata, takisto aj energetických surovín ropy, zemného plynu, hnedého uhlia a lignitu, ale má významné zásoby nerudných surovín: magnezitu, mastenca, sadrovca, anhydritu, barytu, vápenca, dolomitu a kamennej soli, ktoré patria medzi najväčšie v Európe. A tiež stavebných surovín, stavebného kameňa, tehliarskych surovín, štrkov a štrkopieskov, cementárskych surovín, kremitých pieskov, žiaruvzdorných a keramických surovín, ale aj dôležitých surovín vhodných na ekologické použitie bentonitov, zeolitov a perlitov. Životnosť overených zásob nerudných surovín, stavebných surovín a surovín na špeciálne využitie je vypočítaná na desiatky, ba až stovky rokov. Netreba sa preto obávať, že by u nás ťažba nerastných surovín mala byť v budúcnosti výrazne obmedzovaná alebo pre malý význam až likvidovaná. A ak sa v niektorej krajine ťažia nerastné suroviny, táto činnosť by mala mať aj dobré pravidlá na ich využívanie. Súhrn takýchto pravidiel by mal byť zakotvený v zákone o ochrane a využití nerastného bohatstva, skrátene, mal by to byť dobrý banský zákon a, samozrejme, mala by byť aj dobrá surovinová politika.
Dôležitosť vypracovania nového moderného banského zákona vyplynula najmä z udalostí po roku 1990 a najmä po roku 1993, keď ekonomika Slovenska začala postupne prechádzať na trhové podmienky. Nutnosť zmeny postoja štátu k surovinám vyplynula aj z prerokúvania surovinovej politiky Slovenskej republiky vo vláde v roku 1995. Z prijatých 12 opatrení na rozpracovanie a uplatňovanie surovinovej politiky uvediem len niektoré, také, ktoré mali nájsť uplatnenie v novom banskom zákone. Má sa navrhnúť nový systém evidencie nerastných surovinových zdrojov. Má sa vypracovať návrh komplexného informačného systému o geologickom výskume a prieskume, zbere a spracovaní odpadov ako druhotných surovín, ďalej údajov o ťažbe domácich surovín, dovoze, vývoze a cenách surovín na domácom a svetovom trhu. Jedno z opatrení ukladalo ministerstvu hospodárstva a ministerstvu životného prostredia vypracovať návrhy noviel geologického a banského zákona, ktoré by riešili vytváranie podmienok na realizáciu surovinovej politiky tak, aby vznikli podmienky porovnateľné s podmienkami krajín Európskej únie.
Geologický zákon bol už v tejto snemovni schválený. Konečne máme pred sebou aj novelu zákona o ochrane a využití nerastného bohatstva a môžeme porovnávať, či sa úlohy a ciele z uznesenia vlády dostali do tejto novely a či novela je porovnateľná s obdobnými právnymi normami krajín Európskej únie. Žiaľ, musím konštatovať, a je to v súlade s názormi odbornej geologickej a baníckej verejnosti, že to tak nie je. V novele nie sú dokonca zohľadnené ani viaceré úlohy z uznesenia vlády k surovinovej politike Slovenskej republiky z roku 1995. Teraz uvediem niektoré pripomienky k tejto novele.
a) Novela nerešpektuje zákon číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní. Umožní sa tak pokračovať v rozdávaní výhradných ložísk, ktoré sú spoločným bohatstvom všetkých občanov štátu, žiadateľom o dobývací priestor bez verejných súťaží a bezodplatne. Krajina s trhovou ekonomikou preskúmané ložiská nerastných surovín ponúka - vlastník teda štát - ťažobným subjektom vypísaním tendrov za cenu úmernú nákladom na prieskum a hodnotu ložiska.
b) Novela banského zákona nerieši ani chaotickú situáciu v správe nerastného bohatstva. Zákon číslo 278/1993, ktorý upravuje správu majetku štátu, sa totiž nevzťahuje na nerastné bohatstvo. Logicky z toho vyplýva, že by ju mal riešiť banský zákon. Ale nerieši ju. Novelou sa rušia § 8 a 9 pôvodného zákona, ktoré definovali správu výhradných ložísk, a tak ich správa a prevod z vlastníctva štátu do vlastníctva súkromných ťažobných subjektov bude prinajmenšom majetkovo právne sporná.
c) Ďalším závažným nedostatkom predloženej novely je skutočnosť, že napriek uzneseniu vlády k surovinovej politike z roku 1995 nie je definovaný inštitút "oceňovania ložiska nerastných surovín". Naopak, ponecháva v platnosti prekonané a v trhových podmienkach neznáme inštitúty, ako napríklad zásoby výhradného ložiska a podmienky využiteľnosti. Ďalej klasifikácia zásob výhradných ložísk, presadzovanie a schvaľovanie výpočtu zásob výhradných ložísk. Dá sa predpokladať, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky má dostatok informácií o moderných spôsoboch oceňovania ložísk nerastných surovín, napríklad podľa návrhu OSN z roku 1997, ktorý do svojej legislatívy prijala väčšina štátov sveta. Absencia oceňovania ložísk nerastných surovín v tomto návrhu zákona môže znamenať straty pre vlastníka výhradných ložísk, teda pre štát, ale aj pre vlastníkov pozemkov, pod ktorými sa výhradné ložiská nerastných surovín nachádzajú. Na druhej strane neopodstatnene veľké výhody môžu získať ťažobné subjekty, ktoré sa dostanú k unikátnym ložiskám veľkej hodnoty v podstate len vďaka prideleniu dobývacieho priestoru, teda bezodplatne. Vďaka tejto novele banského zákona sa vlastník nerastného bohatstva, Slovenská republika, dostane do úlohy nesvojprávneho subjektu, ktorý nie je schopný efektívne vykonávať svoje vlastnícke práva.
d) V novele banského zákona absentuje zmena filozofie ochrany a racionálneho využitia nerastného bohatstva. Ochrana výhradných ložísk len prostredníctvom chránených ložiskových území a dobývacích priestorov nie je dostatočná. Novela nerieši ani zjavný rozpor medzi deklarovanou požiadavkou na racionálne využívanie výhradných ložísk a realitou. Umožňuje totiž ťažobnému subjektu vypočítať zásoby podľa akýchkoľvek podmienok využiteľnosti zásob, teda aj takých, ktoré umožnia vyťažiť, v praxi sa tomu hovorí vyrabovať, najcennejšie časti ložiska a potom rýchlo ujsť.
e) Mimoriadne závažným a sporným zásahom do vlastníctva štátu je návrh označený číslom 25 na strane 11, podľa ktorého, citujem: "Ložiská nevyhradených nerastov, o ktorých podľa predpisov platných do 31. decembra 1991 rozhodli príslušné ústredné orgány štátnej správy, že sú vhodné pre potreby a rozvoj národného hospodárstva, sa dňom 1. januára 2001 považujú za výhradné ložiská len v rozsahu hraníc určeného dobývacieho priestoru. Ak na ne nebol do 31. 12. 2000", alebo nebude, "určený dobývací priestor, nepovažujú sa za výhradné ložiská a od 1. januára 2001 sú ložiskami nevyhradených nerastov." V podstate tak dôjde k privatizácii veľkého počtu ložísk nerudných, prevažne stavebných surovín.
Bolo však treba zvážiť, či sú na takéto zmeny vytvorené legislatívne podmienky či podmienky vlastnícke, pretože takáto privatizácia sa dotkne 288 výhradných ložísk stavebných kameňov, štrkopieskov, pieskov a tehliarskych surovín. Z nich je 118 ťažených a 170 je preskúmaných, ale neťažených. V roku 1998 sa z nich vyťažilo 6 795 tis. m3 stavebných surovín v odhadnutej hodnote 650 mil. Sk. Keďže odhady cien ložísk nerastných surovín sú vysoké, napríklad celková hodnota 39 ložísk štrku má hodnotu od 3,7 mld. Sk do 19,3 mld. Sk, preto ešte pred ich privatizáciou, pred schválením novely banského zákona, v § 43 v ods. 3 si bolo treba vyjasniť, či sa budú výhradné ložiská nevyhradených nerastov odovzdávať vlastníkom pozemkov bezodplatne, alebo sa bude vyžadovať úhrada minulých nákladov štátneho rozpočtu na prieskum týchto ložísk, prípravu k ťažbe a aj za časť ceny ložiska. Či pozná štát všetkých vlastníkov pozemkov, pod ktorými sa nachádzajú výhradné ložiská nevyhradených nerastov, a či im odovzdá a bezodplatne aj všetku príslušnú dokumentáciu. Koľko z uvedených 288 výhradných ložísk nevyhradených nerastov sa nachádza pod pozemkami, ktoré sú vo vlastníctve štátu a kto potom bude v budúcnosti tieto ložiská využívať a spravovať?
Je to veľa otáznikov a nevyjasnených problémov. Až po zodpovedaní na otázky by sa malo rozhodovať o vypracovaní takej komplexnej právnej normy, ktorá by bola v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, legislatívou Európskej únie, v ktorej by však boli zosúladené aj záujmy vlastníkov ložísk a vlastníkov pozemkov pri rešpektovaní princípov rovnosti vlastníctva. Preto môj prvý návrh je, aby bol návrh zákona stiahnutý, aby sa o ňom nerokovalo až do vyjasnenia uvedených problémov. Keďže predpokladám, že tento môj návrh prijatý nebude, preto sa pokúsim navrhnúť aspoň niektoré zmeny v jednotlivých paragrafoch.
Prvá zmena je v podstate návrh, o ktorom tu hovoril pán poslanec Benčat. Týka sa bodu 1, v ktorom sa navrhuje slová "a bituminózne horniny" nahradiť slovami "ako aj bituminózne horniny vhodné na energetické využitie". Navrhujem vypustiť a ponechať pôvodné znenie. Odôvodnenie: Termínom "bituminózne horniny" sa označujú horniny s obsahom organického uhlíka. Podľa zloženia, ale aj podľa percentuálneho zastúpenia organických zložiek sa môžu využívať ako surovina na získavanie kvapalných uhľovodíkov, ako energetická surovina, palivo pre tepelné elektrárne, prípadne v poľnohospodárstve na zlepšenie kvality pôd alebo v medicíne. Ak by sme prijali túto zmenu, narušíme filozofiu delenia nerastov na vyhradené a nevyhradené. Každý surovinový typ má totiž rôzne, veľmi pestré možnosti využitia. Ak by sme v tomto duchu napríklad medzi vyhradené nerasty zaradili len magnezit vhodný na výrobu tehliarenského slinku alebo mastenec vhodný na výrobu elektrokeramických výrobkov, či kaolín na výrobu porcelánu, obmedzili by sme nielen ich možnosti využitia, ale spôsobili by sme aj zmätok pri zaraďovaní nerastov, ktoré majú širšie využitie medzi vyhradené a nevyhradené.
Nemenej dôležitým a podľa môjho názoru rozhodujúcim poznatkom je fakt, že pre bituminózne horniny vhodné na energetické využitie nemáme kondície, nemáme teda ukazovatele a neviem, kto bude rozhodovať o tom, ktoré bituminózne bridlice sú a ktoré nie sú vhodné na využitie v energetike.
Tu si dovolím trošku odbočiť, o tejto navrhovanej zmene som diskutoval s bývalými kolegami geológmi a baníkmi a môžem povedať, že som nenašiel pochopenie pre to, aby súhlasili s touto navrhovanou zmenou. Nakoniec, pán minister, môžem povedať, že mňa osobne veľmi mrzí, že nie je tu uplatnené stanovisko odborníkov, ale uplatňuje sa tu jednoúčelová požiadavka človeka, inžiniera architekta, ktorý nemá jasno ani v pojme, v takom základnom pojme, ako sú silikátové suroviny. Ak by ste chceli počuť meno, to vám poviem potom.
Po druhé. V bode 6 vládneho návrhu zákona, § 14 ods. 3, odporúčam nový návrh dotýkajúci sa výpočtov zásob vypustiť a ponechať pôvodné znenie. Odôvodnenie: Organizácie, ktoré budú robiť ložiskový geologický prieskum, takisto aj organizácie, ktoré budú ťažiť ložiská nerastných surovín, nebudú mať dostatok odborných ani personálnych možností na vypracovanie kvalitných výpočtov zásob.
Po tretie. Zmeny treba urobiť aj v odsekoch 4, 5, 6 a 7 tohto paragrafu, je to § 14, kde sa hovorí ešte stále o Česko-slovenskej socialistickej republike, štátnej expertíze vykonávanej Komisiou pre klasifikáciu zásob ložísk nerastných surovín, ktorá je odborným orgánom vlády Česko-slovenskej socialistickej republiky. Poznamenávam, že návrhy na zmeny v týchto odsekoch, prípadne na ich vypustenie som v predloženom texte návrhu novely zákona nikde nenašiel.
Po štvrté. § 32a označený ako Úhrady, ods. 2 je podľa môjho názoru nejasný. Citujem: "Organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, platí úhradu za nerasty vydobyté z výhradného ložiska, pre ktoré bol dobývací priestor určený." Potiaľto by to bolo v poriadku. Ďalej sa však píše: "Sadzba úhrady je najviac 10 % z trhovej ceny výrobkov zhotovených z vydobytých nerastov." Tu môže nastať prinajmenšom problém, pretože ťažobné organizácie často predávajú surovinu ako takú, a nie výrobky. Uvediem príklady: Ťažobná organizácia predáva surovú ropu, a nie naftu alebo benzín. Podobne je to aj s vyťaženým plynom či uhlím, ale aj s predajom železnej rudy bez úpravy, takisto aj medenej rudy, rudy zlata, magnezitu, vápenca, sadrovca, soli, kaolinitu či iných surovín. Aby nedošlo k rôznemu výkladu pojmov, zrejme by bolo vhodné ods. 2 § 32 preformulovať. Úhrady za dobývací priestor sa platia obci a štátu. Ale úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a podzemných priestoroch, takisto aj úhrady za vyťažené nerasty sú príjmom štátneho rozpočtu. Je to v ods. 6 § 32a.
Najväčšie dosahy z ťažby nerastných surovín sú však na obce. Jedinou výhodou je azda len možnosť vytvorenia vhodných pracovných príležitostí, ale nevýhod je omnoho viac. Výrazne sa poškodzuje najmä životné prostredie, vytvárajú sa odvaly na povrchu, zvyšuje sa prašnosť a hlučnosť, poškodzujú sa povrchové toky, poškodzujú sa lesy a poľnohospodárska pôda, často dochádza k poškodeniu alebo až k stratám podzemných vôd, vplyvom poddolovania prichádza k terénnym deformáciám. Takýchto prejavov je v centrách baníctva na Gemeri, Spiši, v okolí Banskej Bystrice a Banskej Štiavnice, na Hornej Nitre, ale napríklad aj v Modrokamenskej uhoľnej panve a na Záhorí dosť. Preto navrhujem, aby tieto negatívne prejavy, ktoré musia znášať v prvom rade a najviac občania obcí a miest, boli kompenzované aj určitým podielom z uvádzaných poplatkov.
Dá sa to vyriešiť jednoducho. A to je môj návrh. Do ods. 5 § 32a za číslicu 1 doplniť čísla 2 a 3, vypustiť ods. 6 a ostatné odseky prečíslovať. Ja som presvedčený o tom, že štátny rozpočet ani veľmi nepocíti 50-percentný podiel, ktorý by sa vyplácal obciam. Naopak, obce budú vedieť riešiť problémy, ktoré u nich vznikli napríklad stratou vody, ale napríklad aj poškodením a zničením podzemných vôd, ako to bolo a je na Záhorí v okolí Gajár.
Po piate. V § 40 v ods. d) doplniť bod nasledujúceho znenia: "Na vody vytekajúce zo zlikvidovaných banských diel a z opustených lomov sa v plnom rozsahu vzťahujú predpisy zákona o vodách (zákon číslo 138/1973 Zb.) a zákona o životnom prostredí (zákon číslo 17/1994 Z. z.)."
Bod 25, ktorým sa k § 43 navrhuje doplniť odsek 6, navrhujem vypustiť. Odôvodnenie: Najskôr treba vyriešiť otázky vlastníctva pôdy nad ložiskami nevyhradených nerastov, ktoré sa podľa predpisov platných do 31. 12. 1991 považovali za výhradné ložiská, ale od nadobudnutia účinnosti tejto novely budú ložiskami nevyhradených nerastov.
Ďalšie problémy, ktoré bude treba najskôr vyriešiť, sú tieto: Či bude odovzdávanie ložísk odplatné alebo neodplatné, či sa bude požadovať náhrada za vynaložené náklady pri prieskume a ťažbe a kto bude spravovať ložiská nevyhradených nerastov, ktoré sa nachádzajú pod pôdou patriacou štátu.
To je všetko. Ďakujem za pozornosť.