Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Brňák bol jediný písomne prihlásený do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Páni poslanci Orosz, Húska, Zajac, Kresák. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.

Pán poslanec Orosz, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán minister,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

ctení hostia,

dovoľte mi v mojom diskusnom vystúpení niekoľko poznámok k problematike financovania a hospodárenia politických strán, ktorú považujem za rozhodujúcu a najdôležitejšiu v prerokúvanom vládnom návrhu zákona. To je aj odpoveď na vystúpenie pána poslanca Brňáka.

Ak by pán poslanec Brňák poznal plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, ak by poznal legislatívne zámery, ktoré vláda koncipovala hneď na začiatku svojho mandátu, tak vie veľmi dobre, že tento plán vychádzal z toho, že na tento polrok je vláda zaviazaná pripraviť problematiku financovania a hospodárenia politických strán vo forme novelizácie zákona číslo 424/1991 Zb. Tak vláda aj urobila. Boli na to, samozrejme, objektívne dôvody, pretože zákon číslo 424/1991 Zb. o politických stranách a politických hnutiach upravuje túto problematiku, problematiku financovania a hospodárenia politických strán len veľmi rámcovo, keď ustanovuje určité obmedzenia pre podnikateľskú činnosť politických strán, zakazuje politickým stranám prijímať dary a iné bezodplatné plnenia od štátu a štátnych orgánov a kontrolu hospodárenia politických strán v podstate obmedzuje na povinnosť predložiť výročné finančné správy do parlamentu, pričom túto povinnosť nijak nesankcionuje, teda ak strana nepredloží takúto správu, respektíve ak ju predloží neúplnú alebo s nepravdivými údajmi, tak to nie je možné sankcionovať.

Z tohto hľadiska nesporne predstavuje vládny návrh zákona výrazný krok vpred, keď po prvé spresňuje v taxatívnom výpočte možné príjmy politických strán a politických hnutí. Po druhé rozširuje a spresňuje požiadavky na obsah výročnej finančnej správy a zároveň stanovuje sankcie za nepredloženie tejto správy, prípadne za jej predloženie s nepravdivými alebo neúplnými údajmi tak, že umožňuje pozastaviť príspevok na činnosť tejto politickej strany a takisto umožňuje uložiť aj opakovane pokutu do výšky 100 tisíc Sk. Po tretie tento vládny návrh de iure zrušuje možnosť politických strán a politických hnutí prijímať anonymné dary, čo doteraz bolo možné, ďalej ustanovuje celý rad ďalších subjektov, od ktorých nemôžu politické strany a politické hnutia prijímať dary alebo bezodplatné plnenia a stanovuje aj sankciu za porušenie tejto povinnosti, a to v tej podobe, že politická strana je povinná vrátiť takýto dar alebo iné bezodplatné plnenie. V prípade, že nesplní túto povinnosť, tak sa jej stanovuje sankcia vo výške dvojnásobku takto neoprávnene prijatého daru.

Ďalej sa ustanovuje v tomto vládnom návrhu aj povinnosť zverejňovať výročné finančné správy v hromadných oznamovacích prostriedkoch, i keď bez identifikačných údajov o darcoch. Tieto ustanovenia návrhu zákona majú podľa názoru predkladateľa zabezpečiť transparentnosť financovania politických strán a politických hnutí a takisto zabezpečiť štátnu a verejnú kontrolu nad hospodárením politických strán a politických hnutí, ktoré, ako vieme, hospodária aj s prostriedkami štátneho rozpočtu.

Vážené kolegyne, kolegovia, je v záujme zvyšovania dôveryhodnosti politických strán a politických hnutí vo verejnosti i snahou predísť zákonnými prostriedkami politickej korupcii a politickému klientelizmu, aby sme vyjadrili jednak súhlas s týmito ustanovenia vládneho návrhu zákona a prípadne formy najmä verejnej kontroly hospodárenia politických strán a politických hnutí ešte viac rozšírili. V tomto duchu som predložil pri rokovaní gestorského výboru pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy výborov. Ide najmä o tieto návrhy:

Po prvé zabezpečiť prístup verejnosti k informáciám o hospodárení politických strán a politických hnutí prepojením režimu zákona o slobodnom prístupe k informáciám s režimom tohto zákona.

Ďalej som navrhol ustanoviť povinnosť predkladať výročné finančné správy politických strán a politických hnutí na zverejnenie v hromadných oznamovacích prostriedkoch v úplnom znení, to znamená aj s identifikačnými údajmi o darcoch. Ďalej som navrhol, aby sa ustanovila povinnosť zverejňovať výročné finančné správy v hromadných oznamovacích prostriedkoch na vlastné náklady politických strán, čím by sa malo zabrániť prípadnému špekulatívnemu vyviňovaniu sa politických strán a politických hnutí z povinnosti zverejňovať svoje výročné finančné správy s odôvodnením, že určitý hromadný informačný prostriedok s tým nechce vysloviť súhlas.

Ďalej som navrhol sprísniť sankcie za porušenie povinnosti predložiť výročnú finančnú správu v určenom termíne, prípadne predložiť ju s neúplnými alebo nepravdivými údajmi tak, že by sa mohlo pozastaviť nielen vyplácanie príspevku na činnosť, ale aj príspevku na mandát. Takisto som navrhol ustanoviť povinnosť predkladať ročnú účtovnú uzávierku až po overení audítorom určeným žrebom zo zoznamu audítorov. Jedine s týmto návrhom vláda Slovenskej republiky vyjadrila nesúhlas, ja sa o chvíľu vyjadrím k dôvodom, ktoré uviedla vláda vo svojom stanovisku.

Z rokovania výborov vzišli ďalšie významné pozmeňujúce návrhy, ktoré by mali zabezpečiť vyššiu transparentnosť financovania politických strán a politických hnutí. Okrem iného je to ustanovenie pravidla, že právnická osoba, ktorej zakladateľom, členom alebo spoločníkom je politická strana, sa nebude môcť uchádzať o získanie zákaziek vo verejnom obstarávaní, to znamená, nebude sa môcť uchádzať o tzv. štátne zákazky. Ďalej je to už pánom Brňákom spomínaný zákaz prijímania darov od cudzincov a zahraničných právnických osôb s výnimkou politických strán a vo vzťahu k bezodplatným plneniam aj nadácií. Chcem v tejto súvislosti povedať, že ak by pán Brňák mal elementárne znalosti o právnej úprave postavenia zahraničných politických strán, tak by nepovedal to, čo povedal, ak by Hnutie za demokratické Slovensko malo normálne vzťahy so štandardnými politickými stranami a politickými hnutiami v zahraničí, tak zrejme by vedel o tom, aké sú tieto štandardné vzťahy a že súčasťou týchto štandardných vzťahov sú aj drobné bežné dary, ktoré naozaj nie je možné postihnúť v tomto zákone a považujem za absolútne scestné, ak pán poslanec Brňák pozná základnú právnu úpravu aj v Slovenskej republike a súvisiace právne predpisy, aby tvrdil to, čo tvrdil, že teda prostredníctvom toho je možné dôjsť k praniu špinavých peňazí. Je to možné, samozrejme, v činnosti takej strany, akú pán poslanec Brňák reprezentuje.

Chcem povedať, že všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť, by mohli ešte výrazným spôsobom zvýšiť a sprísniť kontrolu financovania politických strán a politických hnutí a dovolím si povedať, že schválením tohto návrhu zákona sa naša právna úprava financovania a hospodárenia politických strán dostane na úroveň veľmi solídneho medzinárodného štandardu.

Ak teraz dovolíte, niekoľko poznámok k stanovisku vlády Slovenskej republiky k nesúhlasu s rozšírením návrhu zákona o pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zabezpečila kontrola výročných finančných správ prostredníctvom audítora, ktorý by bol vyberaný žrebom zo zoznamu audítorov vedených komorou. V odôvodnení tohto návrhu sa uvádza: Vláda pri vyslovení nesúhlasu zohľadnila najmä možné narušenie zmluvnej voľnosti vyžrebovaného audítora, jeho nezávislosti a zákonných prekážok výkonu audítorskej činnosti v prípade jeho určitého vzťahu k politickej strane alebo hnutiu. Chcem minimálne polemizovať s týmto odôvodnením vlády Slovenskej republiky a musím ho považovať za nekompetentné. Čo sa týka zmluvnej voľnosti, myslím si, že nie je narušená táto zmluvná voľnosť. Totiž v § 4 zákona o audítoroch a Slovenskej komore audítorov sa veľmi jednoznačne hovorí, že audítor vykonáva svoju činnosť za odplatu na základe zmluvy o audítorskej činnosti uzavretej s účtovnou jednotkou, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Inými slovami už v platnej právnej úprave sa nehovorí o absolútnej zmluvnej voľnosti, takže z tohto hľadiska tento argument vlády neobstojí.

Čo sa týka ďalšieho argumentu, že ide o zásah do nezávislosti audítora, túto nezávislosť definuje § 3 zákona o audítoroch a myslím si, že je možné jednoznačne povedať, že sa dotýka len samotnej činnosti audítora, a nie určenia toho, ktorú účtovnú jednotku bude audítor overovať. Z tohto hľadiska si tiež myslím, že ani tento argument neobstojí. Čo sa týka zákonných prekážok pre výkon audítorskej činnosti, tie sú uvedené v § 5 zákona o audítoroch a domnievam sa, že tieto zákonné prekážky platia aj pre prípad, ak by audítor mal overovať činnosť politickej strany alebo politického hnutia a z tohto hľadiska si myslím, že ani tento argument neobstojí. Rešpektujem, že vláda Slovenskej republiky asi prijímala toto uznesenie v určitom časovom strese, ale dovolím si povedať už tu na tejto pôde a zároveň vyzývam aj pána poslanca Brňáka, aby podporil poslanecký návrh zákona, ktorý v najbližšom čase predložím a jeho obsahom bude zavedenie overovania výročných finančných správ prostredníctvom audítorov, ktorí by boli vyberaní žrebom.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si predložiť ešte jeden návrh v súvislosti s prerokúvaním tohto návrhu zákona. Podľa § 18 ods. 5 a 6 tohto návrhu zákona plní povinnosti uvedené v týchto odsekoch Národná rada Slovenskej republiky alebo jej poverený orgán. Ide vlastne o overovanie úplnosti údajov obsiahnutých vo výročných finančných správach a oznamovanie týchto skutočností Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Z dikcie zákona vyplýva úloha Národnej rady Slovenskej republiky určiť orgán, ktorý bude tieto úlohy plniť. V súlade s doterajšou praxou preto odporúčam, aby po schválení tohto návrhu zákona prijala Národná rada Slovenskej republiky uznesenie, ktorým poverí výkonom úloh podľa § 18 ods. 5 a 6 tohto zákona výbor pre financie, rozpočet a menu.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

Poslanec T. Cabaj:

Pán predsedajúci,

dovoľte mi, aby som reagoval na predrečníka, pretože nám síce odporúča, aby sme študovali plán legislatívnych úloh vlády, aby sme vedeli, akým spôsobom vláda k tomu pristupuje alebo ako, kedy mala predložiť tento návrh, len potom nechápem, ako on študoval tento plán legislatívnych úloh, keď jeho poslanecký klub takisto predložil poslanecký návrh na riešenie dvojitého členstva. Či si nevedel vtedy upozorniť svojich kolegov, že prečo do toho vstupujete, keď vláda toto vyrieši. To je jedna vec.

Druhá vec, ak sa hovorilo o zákaze dvojitého členstva a riešila sa celá táto situácia trochu inak, prečo potom vláda dávala zamietavé stanovisko, keď zmeškala vlak a neriešila túto situáciu vtedy, keď tu boli dokonca dva poslanecké návrhy na riešenie tejto situácie. Samozrejme tak ako doteraz vždy, znova vás Dzurinda dobehol, pretože vyčkal si na vhodný čas, jednoducho naťahoval čas a teraz, keď to prišlo na rokovanie Národnej rady, tak sa to posúva tak, aby to nestihlo jeho kongres, ktorý bude mať 17. novembra, jednoducho posunulo sa to tam, kde to bolo treba. Takže jednoducho páni, či sa vám to páči alebo nie, nechali ste sa znova dobehnúť a teraz obhajujete to, čo vlastne už nie je obhájiteľné, pretože toto je realita, v ktorej sa momentálne nachádzame.

A ak hovoril, že ak by HZDS malo štandardné vzťahy, ja by som mu len odporučil, aby sa vrátil do nedávnej minulosti, o tých štandardných vzťahoch medzi politickými stranami by zrejme vedel veľmi veľa hovoriť, však si bol predseda poslaneckého klubu a chodil si na štandardné rokovania, ktoré robili politické strany vládnej koalície. Vieš, tak trochu farizejsky to zaznieva, keď nám odporúčaš nejaké štandardné vzťahy a ty si jednoducho nevedel nič v tejto oblasti urobiť ani zmeniť. Nevstupujem do toho, je to jednoduchá záležitosť, ktorá sa dosť často objavuje v politike, ale už nie je to celkom slušné, ak niekto takýmto spôsobom odídený od týchto rokovaní nám odporúča, akým spôsobom by sme sa mali správať.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán poslanec Orosz hovoril aj o otázke zahraničných darov a finančných darov politickým stranám. Ja by som chcel pripomenúť, že tu sa to praktizuje vo veľkej miere. Pán Bugár, keby chcel byť objektívny, by mi potvrdil, ako ma navštívil ako ministra v roku 1993 a pýtal 3 milióny na maďarskú kultúru. Ja som mu povedal, veď vy dostávate peniaze, 3 milióny forintov ročne. On povedal, koľko? S takýmto gestom. Ja som mu povedal, no 3. Tak po prvé nie ročne, ale mesačne, po druhé veľmi vtipné to bolo, čo povedal, naozaj, vážne to hovorím. Po druhé nie 3, ale 5 a po tretie nie ja, ale niekto iný. Ten niekto iný takisto sedí v tomto parlamente.

Keď som sa opýtal pani ministerky financií v interpelácii, ako to je, tak mi odpovedala, že zahraničné finančné dary sú prípustné.

Chcel by som vás ešte informovať o takej veci, o ktorej možno pán minister nevie. Pred niekoľkými dňami v Kosuth Rádio vystúpil predseda Rákoczyho spoločnosti, na Slovensku pôsobiacej, a vyhlásil, že majú majetok v hodnote 800 miliónov forintov, čo je asi 120 miliónov korún a že teraz idú dotovať, najnovšie, dediny okolo Nitry, kde je tiež niekoľko dedín s obyvateľstvom maďarskej národnosti a že tam získavajú nových študentov do týchto škôl. Ja si myslím, že aj takéto spoločnosti nepriamo podporujú isté politické strany a že tomu by mal nový zákon zamedziť, pretože to je neprijateľné, aby zahraničie určovalo to, ako sa má vyvíjať slovenská politika. Bolo by dobré, keby sa tento návrh dostal aj do textu zákona.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ospravedlňujem sa všetkým poslancom, ale vzhľadom na to, pán poslanec, že ste spomenuli moje meno, odporúčam vám, aby ste minimálne rozmýšľali o tom, či treba hovoriť pravdu alebo nie.

Ešte pán poslanec Brňák.

Nech sa páči.

Poslanec P. Brňák:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Orosza a musím povedať, že v mnohom s ním súhlasím, čo uviedol vo svojom vystúpení, len niektoré výrazy sú značne propagandistické, politické a aj demagogické.

Ak pán predseda ústavnoprávneho výboru tvrdí v podstate o dobrých kamarátskych vzťahoch so zahraničím a o skúsenostiach všade vo svete o možnosti takýchto príspevkov, pán predseda, je to pravda, že nejaké drobné príspevky, nejaké propagandistické, výchovné alebo pre iné účely je možná takáto pomoc, ale táto z tvojho návrhu, ktorý si predložil v ústavnoprávnom výbore, nevyplýva, tu nejde o to, čo si teraz povedal o nejaké drobné bežné dary. Podľa navrhovaného znenia § 19 ods. 2 je tu uvedené - dary od zahraničných politických strán a bezodplatné plnenia od zahraničných nadácií. Tak nevysvetľujme si pojmy rozdielnym spôsobom a rozdielnym meradlom. Ak je tam uvedené dary, tak treba povedať, že to nie sú drobné bežné dary, ale dary vo všeobecnosti. Ak je tam uvedené bezodplatné plnenie, tak zase sa tým má na mysli zase len dary akéhokoľvek množstva, akéhokoľvek rozsahu, takže nemaľujme si farizejským spôsobom proste, čo máme mať na mysli pod týmito pojmami.

A keď si hovoril o tých zahraničných skúsenostiach, tak práve zahraničné skúsenosti na takéto riešenia a na takéto podfuky, jednoducho tých príkladov je dosť. Zoberme si aféru, ktorá je dnes v Nemeckej spolkovej republike v súvislosti s bývalým kancelárom Kohlom, zoberme si aféru, ktorá je v Českej republike vo vzťahu k ODS, keď fiktívnym zahraničným partnerom sa prepierali vnútorné finančné prostriedky. Aj toto je cesta a možnosť takéhoto riešenia, aké bolo v Českej republike, respektíve v Nemecku. Takže len o to ide, aby sa tomu zabránilo.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Fehér.

Poslanec M. Fehér:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, budem reagovať na pána predsedu ústavnoprávneho výboru. Chcel som sa prihlásiť aj do rozpravy, ale, bohužiaľ, mal som rokovanie s pánom Hrušovským.

Takže ohľadne riešenia problému tzv. dvojitého členstva sú nám predložené vlastne tri návrhy zákonov. Sú to tlač 736, tlač 587 a tlač 650. Každý z nich sa snaží riešiť uvedený problém svojím spôsobom. Pri každom z nich sa vynára otázka súladu tohto návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a s Listinou základných ľudských práv a slobôd. Základným problémom zostáva, či sa týmito návrhmi obmedzujú základné ľudské práva občanov Slovenskej republiky. Podľa toho, aká bude odpoveď na uvedenú otázku, Strana maďarskej koalície zaujme stanovisko pri hlasovaní. Z dôvodu, že k uvedenej problematike bola rozsiahla polemika na stránkach tlače, považujeme takúto reakciu za dostatočnú.

Strana maďarskej koalície tak ako doteraz nepodporí žiadny návrh, ktorý by bol z určitého hľadiska protiústavný. Tento návrh okrem problému riešenia dvojitého členstva obsahuje veľmi dôležité sprísnenia pre politické strany, ktoré, samozrejme, podporíme. A podporíme teda všetky tie pozmeňujúce návrhy, ktoré budú smerovať tým smerom, aby podmienky pre činnosť politických strán boli čím najviac transparentné a hovorím ešte raz, sprísňujúce.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Orosz, môžete reagovať.

Poslanec L. Orosz:

Budem reagovať veľmi krátko najmä na vystúpenia pána poslanca Brňáka, možno čiastočne aj pána poslanca Cabaja. Pán poslanec, nie je dobré, ak sa vytrhávajú určité časti zákona z kontextu celého zákona. Zákon o politických stranách a politických hnutiach stanovuje veľmi seriózny priestor pre štátnu a verejnú kontrolu financovania politických strán vrátane zverejňovania všetkých darov a bezodplatných plnení vrátane darov a plnení, ktoré prípadne dostanú od zahraničných politických strán. Takisto treba povedať, že popri tomto zákone platí celý právny poriadok a platia aj medzinárodné normy. Tie platia tak pre slovenské politické strany, ako aj pre zahraničné politické strany. Takže z tohto hľadiska nemám obavy o to, že by toto ustanovenie zákona bolo priestorom na pranie špinavých peňazí.

Vo vzťahu k tomu, čo povedal pán poslanec Cabaj, opätovne zdôrazňujem, že zámerom vládneho návrhu zákona v zmysle plánu legislatívnych úloh bolo riešiť otázku financovania hospodárenia politických strán. Problém dvojitého členstva, ako vieme, vznikol v priebehu tohto kalendárneho roka. Reagovali na to poslanecké návrhy zákonov, reaguje na to v tomto kontexte aj vládny návrh zákona. O chvíľu sa budú môcť poslanci vysporiadať hlasovaním o tejto otázke v tomto zákone, ktorý je vládnym návrhom zákona. V prípade, že by táto časť tohto zákona sa nestala súčasťou zákona o politických stranách, stále máme na programe poslanecký návrh, ktorý predložilo Hnutie za demokratické Slovensko a takisto aj moji kolegovia z poslaneckého klubu.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Húska, pripraví sa pán poslanec Zajac.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne a kolegovia,

najprv chcem poznamenať, že je naozaj veľmi vážne a treba sa s tým zapodievať, aby sme čo najviac zviditeľnili a sprehľadnili finančné toky vo financovaní hlavne politických strán. Chcem povedať, že už terajšie náznaky takéhoto financovania sa objavili napríklad tým, že sa vlastne jednej firme Slávia Capital za výber jedného z uchádzačov, teda v podstate za neuskutočnený výber poskytlo takmer 500 miliónov korún, tejto firme, ktorá sa zrejme v danom prípade podelila a predstavuje výrazný spôsob vnikania peňazí do kolobehu politických strán. Uvediem aj ďalšiu informáciu, ktorú sme dostali. Úplne verejne sa šepkalo v zdravotníctve, že pri rozhodnutí vlády o 1 miliarde dodatkového prísunu na nákup cytostatík pre potreby zdravotníctva, ináč celkom oprávnenej, došlo k rokovaniu s určitou firmou distribúcie liekov.

(Hlas z pléna.)

Pán podpredseda, dobre reagujete, to je vidno, že sa to dotýka aj vás.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, nediskutujte.

Poslanec A. M. Húska:

Hovorím o možnostiach financovania politických strán, pretože v tejto oblasti sa o tom hovorí. V tejto informácii sa uvádza, že od 5 do 13 percent sa mal vybaviť prísun peňazí do novovznikajúcej SDKÚ. To znamená, že tieto možnosti skrytého financovania sú. Ak zoberieme do ohľadu aj veľké problémy, ktoré sú v zahraničí, kde financovanie politických strán je tiež veľmi vážny problém, tak sa z toho zrejme ukazuje, že máme naozaj veľmi veľké problémy.

Ale dovoľte mi, aby som sa dotkol predovšetkým jednej záležitosti, ktorú si myslím, že je dosť dôležité si ju uvedomiť. Práve zákon reaguje na absurdnú situáciu dvojitého členstva. Samozrejme je problém pripustiť vierohodnosť tohto návrhu vlády, na ktorej čele stojí človek, ktorý odrazu bol v dvoch stranách a chystal sa do tretej, respektíve už v tej tretej je. To sú skutočnosti, ktoré by sme mali zobrať do ohľadu. Ja by som rád, skoro by som povedal úsmevne, hovoriť o tom, aké sú skúsenosti s tým, čomu hovoríme dvojité alebo viacnásobné viazanie, teda viacdomosť, ak sa tak vznešene dá nazvať. Tento zjav sa, samozrejme, vyskytuje aj v prírode, ale je naozaj výnimočný. A aj v ľudskom štádiu je vlastne štádium raného vývoja, lebo už teraz každého kto neoprávnene, a to je zakaždým neoprávnene, odrazu má dve alebo viac manželstiev, tak ho považujeme za sobášneho podvodníka. Ten, kto je odrazu v dvoch alebo viacerých stranách, je teda svojím spôsobom nie sobášny, ale podvodník každopádne. Treba rátať s tým, že dokonca aj v živočíšnej ríši existuje také ochranné sfarbenie. Farebné vzory sa vlastne menia podľa toho, v akom prostredí sa živočích nachádza. Takýto vzácny zákon je u chameleónov, ale odrazu majú len jeden maskovací vzor a neskôr v inom prostredí majú druhý. A u nás sa robilo v podstate tak, že sme dovoľovali, a dokonca sa to považovalo za veľmi, veľmi flexibilné, za veľmi správne, keď je sloboda, aby mohlo byť dvojité členstvo celkom regulárne. Tento nesprávny maskovací vzor používal práve premiér, to znamená predseda vlády.

Z týchto dôvodov sa prikláňam k názoru pána poslanca Brňáka a odporúčam jeho návrh prijať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Zajac. Pripraví sa pán poslanec Kresák.

Poslanec P. Zajac:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

zákon o združovaní v politických stranách a k nemu pridružený zákon o financovaní politických strán bol od začiatku pre Demokratickú stranu len jedným z radu zákonov, ktoré majú stanoviť jasné transparentné podmienky politickej činnosti, politickej súťaže, a teda tvorby politickej spoločnosti vôbec, a to také, aby pri všetkej transparentnosti sa bránilo korumpovaniu politického života. Demokratická strana už pred voľbami v roku 1998 jasne povedala, že z toho hľadiska je pre ňu kľúčová zmena volebného zákona tak, aby sa napravili tie účelové zmeny, ktoré boli prijaté novelou volebného zákona tesne pred voľbami v roku 1998 a ktoré viedli, podľa nášho názoru, nielen k zabrzdeniu prirodzenej kryštalizácie politického života na Slovensku, ale viedli aj k tomu, že dnešná politická scéna na Slovensku sa začína formovať veľmi nebezpečne.

Druhým z radu týchto zákonov, ktoré sme navrhovali už pred voľbami v roku 1998, bol práve zákon o združovaní v politických stranách a o ich financovaní. Tretím zákonom, ktorý bude treba zmeniť, je ústavný zákon o konflikte záujmov, pretože jeho konštrukcia neznemožňuje konflikt záujmov, ale je fakticky iba výrazom nivelizácie platov. A jedným z posledných návrhov bol návrh zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý už prešiel Národnou radou Slovenskej republiky, pretože práve tento zákon dáva dobrý predpoklad pri tvorbe všetkých ostatných zákonov na to, aby aj ich miera transparentnosti sa mohla zvýšiť.

Z tohto hľadiska išlo Demokratickej strane o systémové zmeny. My sme si uvedomovali, že sa neraz hovorí, neraz to hovorili médiá, neraz to hovoria aj samotní občania Slovenskej republiky, že to nie sú veci, ktoré by ľudí až natoľko zaujímali, pretože ľudí zaujíma predovšetkým zlepšenie životnej úrovne. Uvedomovali sme si, že ide teda o rad zákonov, ktorý nemusí mať na verejnosti alebo o ktorej nemusí byť na verejnosti až taký veľký záujem, ako by sa dalo očakávať. Napriek tomu sme boli presvedčení a sme oddnes presvedčení, že stanovenie pravidiel politickej súťaže, stanovenie pravidiel politického života je absolútne kľúčovým predpokladom na to, aby politická spoločnosť na Slovensku fungovala ako demokratická politická spoločnosť. K tomu smerovali aj návrhy Demokratickej strany, ktoré sa týkali zákona alebo novely zákona o združovaní v politických stranách. Vychádzali sme pritom z troch základných predpokladov. Po prvé, že tento zákon musí stanoviť oveľa transparentnejšie pravidlá činnosti politickej strany, že tento návrh zákona musí smerovať k tomu, aby sa v čo najvyššej možnej miere obmedzovala možnosť korumpovania politických strán a že ak majú platiť tieto dve veci, musí platiť aj tretia, že sa musia zvýšiť sankcie voči priestupkom v tejto oblasti.

Nástroje, ktoré sme pritom navrhovali a ktoré sme potom aktívne presadzovali v oblasti transparentnosti, smerovali asi k tomu: po prvé k povinnosti identifikovať darcov a po druhé k verejnému charakteru zoznamov strán a hnutí.

V oblasti, ktorá mala smerovať v zápase proti korupcii, sme navrhovali tri také základné nástroje:

a) zákaz byť uchádzačom pre politickú stranu, byť uchádzačom pri získavaní zákazov vo verejnom obstarávaní tam, kde spoločníkom alebo členom je niekto z politickej strany,

b) kontrola ročných účtovných uzávierok overených audídormi ako nezávislým orgánom a

c) zákaz prijímania darov od fyzickej osoby, ktorá nie je občanom, ani od právnickej osoby, ktorá má sídlo v zahraničí.

Toto boli návrhy, s ktorými prišla Demokratická strana už pri príprave tohto návrhu zákona. Práve preto sme sa veľmi aktívne zúčastnili na všetkých predprípravných prácach, či to bolo v parlamente v pracovnej skupine, ktorú viedol podpredseda Národnej rady Pavol Hrušovský, alebo či to boli stretnutia nadácií. Ja to slovo teraz používam celkom vedome. Stretnutia nadácií, pretože prvé takéto stretnutie zorganizovala Nadácia Friedricha Eberta a druhé stretnutie v lete zorganizovala Transparency International a môžem povedať, že my, čo sme sa zúčastnili na týchto stretnutiach, pre nás to malo veľký význam, pretože sme si tieto veci ujasnili a došli sme k tej zásadnej zhode, ktorá potom najmä na pôde ústavnoprávneho výboru našla svoj výraz v legislatívnotechnických návrhoch, tak ako tu o nich hovoril predovšetkým pán predseda Orosz. Ale ten základ, tie zásady sa vytvorili práve na pôde týchto nadácií a týchto inštitúcií.

Hovorím to preto, že by som hneď chcel povedať, že to, čo tu hovoril pán poslanec Brňák a opakovali viacerí poslanci za HZDS, vyplýva naozaj, bohužiaľ, je to tak, vyplýva zo základnej neznalosti činnosti zahraničných nadácií. Pre zahraničné nadácie nie je po prvé možná nijaká priama podpora politických strán. Jediné nemecké nadácie a iné neexistujú, sú vôbec pri politických stranách. Je teda úplne vylúčené, je vylúčené zo samotnej povahy činnosti a existencie týchto zahraničných nadácií, aby sa cez ne dali prepierať akékoľvek špinavé peniaze. Je to vylúčené. Hovorím to s plným vedomím toho, čo vravím, je to vylúčené v samotných krajinách, v ktorých tieto nadácie fungujú. Myslím tu tak naozaj na politické nadácie, ešte raz opakujem, ktoré sú možné len v Nemeckej spolkovej republike, kde sú neuveriteľne prísne striktne kontrolované vo vzťahu k tým politickým stranám, ku ktorým sa hlásia, myslím tu Nadácie Friedricha Eberta, ale aj Namanovu nadáciu alebo Nadáciu Konrada Adenauera.

Hovorím ostatné nadácie vôbec nesmú, majú zakázané akýmkoľvek spôsobom vo vzťahu k politickým stranám prejavovať nejaké preferencie. Je teda vylúčené nielen podľa tohto návrhu zákona, ktorý je jasný pre tých, čo poznajú činnosť týchto nadácií, je jasné, o čo tu ide. Napokon treba povedať aj to, že v tom pôvodnom vládnom návrhu zákona sa vôbec nehovorilo o obmedzovaní akýchkoľvek zahraničných alebo teda akýchkoľvek povedzme politických subjektov, alebo nadácií, myslím zahraničných nadácií.

Takže všetky tie návrhy, s ktorými sme prišli, ktoré sa týkali zahraničných politických strán alebo nadácií, len sprísňovali doteraz platné pomery a išli ďaleko nad rámec toho, čo pripravila samotná vláda. Nechceli sme, nechceli sme však zamedziť práve tie možnosti a práve tým možnostiam, ktoré majú len a jedine nadácie a ktoré môžu pomôcť práve pri tvorbe povedzme zákonov aj pri tvorbe takéhoto zákona, čo sa aj v praxi ukázalo. Ja si teraz nespomínam, či bol niekto z pánov opozičných poslancov na týchto stretnutiach. Ale ak bol, tak mal možnosť vidieť, že naozaj v tomto prípade nejde o žiadne korumpovanie nikoho, ale naopak, ide vlastne o vytváranie prostredia na prijímanie dobrých zákonov. A ja som naopak veľmi rád, že je tu možnosť fungovania takýchto nadácií, pretože ona dáva priestor aj pre parlament, aby sa pripravovali dobré zákony, tak ako to bolo v tomto prípade, ale povezdme aj v prípade prijímania zákona o slobodnom prístupe k informácii. Ja to poviem rovno, práve činnosť týchto nadácií umožňuje niekedy ísť aj nad rámec toho, čo je schopná akceptovať povedzme vládna legislatíva. Práve preto, že prináša so sebou skúsenosti, ktoré sú špičkové skúsenosti a ktoré sú pilotné skúsenosti z demokratického sveta.

Tretím nástrojom, ktorý sme navrhovali, boli sankcie. Možno, že niekomu sa zdali tie sankcie, ktoré sme navrhovali - a predovšetkým išlo o potrebu zvýšiť sumu pokuty za nesplnenie podmienok zákona politickou stranou -, že niekomu sa zdala byť nami navrhovaná sankcia zvýšiť tú sumu 100 tisíc korún podľa návrhu vlády na 5 miliónov korún príliš vysoká. Ja to však poviem rovno. Ostávať na úrovni 100 tisíc korún je v tomto prípade zaoberať sa omrvinkami tam, kde ide o celý chlieb. 100 tisíc korún pre politickú stranu nie je taká sankcia, ktorá by zaručovala alebo ktorá by odstrašovala, keď to mám rovno povedať, od prekračovania zákona. Preto to hovorím rovno, po prvé budeme podporovať návrh, ktorý dala pani poslankyňa Sabolová vo svojom výbore, na zvýšenie tejto sankcie na 1 milión korún, ktorý gestorský výbor ale neodporúčal schváliť, a zároveň dávam aj pozmeňujúci návrh podpísaný 15 poslancami, kde sa vraciame k tej pôvodnej sume 5 miliónov, ale v každom prípade budeme podporovať aj návrh pani poslankyne Sabolovej, ktorý prešiel cez, myslím si, výbor životné prostredie. Ten náš návrh odovzdávam pánovi spravodajcovi.

Dovoľte mi, aby som sa na záver venoval ešte jednému problému, ktorý sa týka dvojitého členstva. Je reálny fakt, že zákaz dvojitého členstva, a v tom má pán poslanec Brňák pravdu, zákaz dvojitého členstva pri prerokúvaní tohto návrhu zákona cez ústavnoprávny výbor prešiel a ja som presvedčený o tom, že to bolo správne rozhodnutie. Nie celkom dobre rozumiem, prečo potom naozaj niektorí poslanci hlasovali inak, keď išlo o gestorský výbor. Viem si to predstaviť len tak, že išlo o uprednostnenie politickej inštrukcie pred alebo nejakej dohody pred, povedal by som, pôvodným názorom. Hovorím to teraz v mene Demokratickej strany a chcel by som to povedať celkom jasno: Zákaz dvojitého členstva zo zákona sme pokladali od začiatku za niečo, čo nemá čo robiť v zákone. Preto sme odmietli aj návrh zákona, s ktorým prišla SDĽ, aj návrh zákona, s ktorým prišlo HZDS. Sme presvedčení o tom, že tento návrh zákona je protiústavný, pretože zamedzuje možnosť slobodného združovania.

Vidíme tu pritom podstatný rozdiel v tom, či sa má takýto zákaz stanoviť zákonom alebo či možnosť iba jednoduchého členstva je daný stanovami politických strán. Pokiaľ je totiž daný alebo pokiaľ by bol totiž daný zo zákona, skutočne sa stáva nástrojom na obmedzenie slobody združovania občanov. Pokiaľ je to vecou stanov jednotlivých politických strán, je vecou možného rozhodnutia občanov, či chcú byť členmi takých politických strán, ktorí majú jednoduché členstvo, alebo či chcú byť členmi politických strán, ktorí majú viacnásobné členstvo. My sme od začiatku povedali, že nepokladáme dvojité členstvo za - používalo sa tu slovo etické, takže použijem to slovo ešte raz. Ale niečo iné je hovoriť o etike a niečo iné je hovoriť o základných ľudských právach. Je pre nás preto nepochopiteľné, keď tí istí, ktorí vystupovali proti zákazu dvojitého členstva, pri tom návrhu zákona, ktorý predložila SDĽ alebo Hnutie za demokratické Slovensko, z politických dôvodov zmenili svoje pôvodne správne stanovisko a dnes prichádzajú vo vládnom návrhu zákona s opačným stanoviskom. Poslanci za Demokratickú stranu nepodporia túto časť vládneho návrhu zákona jednoducho preto, že sme hlboko presvedčení o tom, že nemožno sa v tej istej veci správať na základe dvojitého metra. Nemožno raz povedať A a o dva mesiace neskôr povedať v tej istej veci B. Nepokladáme to za prejav zásadného ústavného postoja, ale skôr za prejav politického kompromisu, ktorý si ale myslíme, že by nikdy nemal ísť nad rámec ústavy, nad rámec zákonov.

Na záver by som chcel povedať len to, že sme radi, že sa ten návrh zákona dostal do takého štádia, do ktorého sa dostal. Ja by som sa chcel naozaj poďakovať aj svojim kolegom, ktorí sú ústavní právnici, a hovorím to teraz ako laik, ako civilista takrečeno v ústavnoprávnom výbore, chcel by som sa poďakovať svojim kolegom v ústavnoprávnom výbore, že tie zásady, o ktorých sme hovorili, sa nám podarilo spoločnou prácou dostať do takého stavu, že dnes majú jasné, zreteľné legislatívnotechnické pomenovanie, ktoré je nespochybniteľné. A som presvedčený, že ak bude prijatý tento návrh zákona, bude to naozaj dobrá cesta alebo bude to dobrý nástroj na ceste k stransparentneniu činnosti politických strán, ale aj k tomu, aby tá možnosť, to pokušenie, to veľké pokušenie korumpovať politické strany bolo aspoň o čosi menšie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili dva poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pán poslanec Brňák, máte slovo.

Poslanec P. Brňák:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Priznám sa, že nie celkom dobre rozumiem, aj teraz pán poslanec Zajac opätovne vystúpil v spojitosti so zahraničnými nadáciami, takisto vystúpil pán predseda ústavnoprávneho výboru Orosz. Ja pán poslanec Zajac s vami nepolemizujem a dokonca súhlasím s tým, čo ste povedali, že je mnoho a množstvo zahraničných nadácií aj tie dve, ktoré ste spomenuli, ktoré napomáhajú vyššiu kvalitu a vyššiu kvalifikovanú informovanosť aj politických strán, ale predsa iba o tomto nie je tá úprava, ktorá sa navrhuje. Navrhované je vo všeobecnosti, že každá zahraničná nadácia môže poskytovať v podstate akýkoľvek dar akejkoľvek politickej strane u nás, nielen v Nemeckej spolkovej republike. Ak hovoríte, že oni tam majú zakázané v podstate prelievať nejaké takéto peniaze, tak dajte výslovne do zákona podmienku, že takéto bezodplatné plnenia môžu plniť nemecké zahraničné nadácie, ale ak tam dáme vo všeobecnosti zahraničné nadácie, tak nehnevajte sa na mňa, ale zahraničnou nadáciou sú aj nadácie na Bahamách alebo na Seychelských ostrovoch, alebo v iných oblastiach sveta a práve cez tieto je možné povedzme prepierať špinavé peniaze alebo nejakým spôsobom naplniť, alebo dať zadosť tomuto zneniu zákona. Takže my vzájomne nemáme nejaký protichodný názor v tom smere, že či majú alebo nemajú, tak ako povedal pán predseda Orosz, drobné bežné dary dávať či už politické strany alebo zahraničné nadácie, ale takto to v tomto návrhu zákona nie je napísané a tento návrh zákona vlastne treba vnímať v tej univerzálnej a všeobecnej podobe tak, že vlastne akékoľvek dary, akékoľvek bezodplatné plnenia zahraničných politických strán aj zahraničných nadácií sú prípustné.

(Zaznel zvuk časomiery.)