Desiaty deň rokovania
41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
2. novembra 2000
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram desiaty rokovací deň 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešný rokovací deň sa písomne ospravedlnili títo poslanci: pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Drobný, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Juriš, pán poslanec Krajči a pán poslanec Orosz. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Benčat, Duka-Zólyomi, Hoffmann, Kresák, Tkáč a Weiss.
V rokovaní 41. schôdze Národnej rady by sme mali pokračovať druhým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 231/1999 Zb. o štátnej pomoci.
Pán poslanec Ambróš mi bol oznámiť, že tento návrh zákona po dohode s pani ministerkou sťahujú.
To znamená, že prejdeme, ak príde pán minister Koncoš, ktorý je v Národnej rade, tak by sme začali rokovať o zelených správach.
Predtým dávam slovo pánu poslancovi Oberhauserovi.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán predsedajúci, dnešný deň je deň pamiatky zosnulých a po celom Slovensku si pripomíname svojich drahých blízkych.
Dovoľte mi, aby som navrhol, aby sme si minútou ticha pripomenuli pamiatku všetkých zosnulých poslancov, ktorí boli zvolení na Slovensku do všetkých parlamentov, ktoré tu pôsobili - uhorského snemu, československých parlamentov, slovenského snemu na čele s predsedom doktorom Martinom Sokolom, Slovenskej národnej rady a Národnej rady Slovenskej republiky.
Zvlášť si pripomeňme pamiatku tých, ktorí sa zaslúžili o slovenský štát a blaho slovenského národa.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, ten návrh je veľmi dobrý, len je na zváženie, či toľkí poslanci, alebo počkáme a urobíme tak povedzme pred obedom a s tým by sme skončili. Bolo by lepšie podľa mňa, keby Národná rada bola plnšia. Ale ako chcete, ak súhlasíte s mojím návrhom, áno, ak nie, tak urobíme minútu ticha hneď teraz.
Poslanec V. Oberhauser:
Ja si myslím, že skôr ako začneme praktické rokovanie, by bolo lepšie, lebo potom iste sa budeme venovať pracovným povinnostiam.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Dobre. Ďakujem. Takže na základe žiadosti pána poslanca, a ja si myslím, že to je dobrý návrh.
Minúta ticha na pamiatku zosnulých.
Ďakujem pekne.
Pani poslankyne, páni poslanci, ešte raz upozorňujem, že navrhovatelia stiahli zákon o štátnej pomoci. Tento ich návrh alebo toto ich rozhodnutie stiahnuť z rokovania a brať naspäť, teda z rokovania návrh zákona o štátnej pomoci, Národná rada berie na vedomie bez hlasovania.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rokovaní budeme pokračovať prerokúvaním bloku správ, ktoré pracovne označujeme ako zelené správy. Ide o
správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2000,
ktorú ste dostali ako tlač 754, a dodatok k nej,
správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2000,
ktorú máte ako tlač 755,
správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike 2000,
ktorú máte ako tlač 756.
Máte rozdané aj spoločné správy ku všetkým týmto materiálom ako tlače 754a, 755a a 756a. K spoločným správam máte pripojené aj návrhy uznesení Národnej rady, ktoré predkladá výbor pre pôdohospodárstvo.
Vzhľadom na úzku nadväznosť uvedených troch správ výborov pre pôdohospodárstvo podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku odporúčam zlúčiť úvodné slová a rozpravu k týmto bodom programu s tým, že o návrhoch uznesení Národnej rady budeme hlasovať osobitne.
Pýtam sa vás, či je všeobecný súhlas k takémuto návrhu.
Ďakujem pekne.
Takže pristúpime k rokovaniu. Prosím pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Pavla Koncoša, aby tieto správy spoločne uviedol.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2000 je v poradí už ôsmou správou, ktorú rezort pôdohospodárstva každoročne od roku 1993 predkladá vláde a Národnej rade Slovenskej republiky. Vypracúva sa na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 251 z roku 1993 ku koncepcii a zásadám pôdohospodárskej politiky a v súlade so zákonom číslo 240/1998 Zb. o poľnohospodárstve. Základným účelom týchto správ je podať vláde a parlamentu, ale i širšej verejnosti informáciu o aktuálnom stave agropotravinového sektora a o vývoji za predchádzajúci rok.
Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2000 sa člení na tri časti.
V prvej sa hodnotí postavenie poľnohospodárstva a potravinárstva v rámci ekonomiky Slovenskej republiky i z hľadiska medzinárodnej pozície a vzťahov. V druhej časti je hodnotená realizácia cieľov a zásad agrárnej a potravinovej politiky Slovenskej republiky, hlavné výrobné faktory, vývoj produkčnej výkonnosti agropotravinárskeho komplexu, ekonomický vývoj, priebeh a výsledky transformácie a regionálna politika. V tretej časti sú uvedené východiská pre rozpočet roku 2001 v poľnohospodárstve a potravinárstve. Pre ľahší prehľad a orientáciu je vypracovaný krátky súhrn, ktorý obsahuje stručné zhrnutie jednotlivých častí správy.
Viaceré výrobné, ale najmä ekonomické výsledky ukazujú, že v roku 1999 sa situácia v poľnohospodárstve vo viacerých smeroch naďalej zhoršila. Hrubá poľnohospodárska produkcia sa znížila oproti roku 1998 o 4,6 percenta. Pridaná hodnota hrubá o 7,6 percenta, čistá dokonca o 15 percent a čistý dôchodok v poľnohospodárstve o 25,5 percenta. Výroba obilnín bola nižšia o 19 percent, zemiakov o 6,7 percenta a produkcia jatočných zvierat o 6,2 percenta. Predovšetkým zníženie úrody a celkovej výroby obilnín spôsobilo spomínané zníženie aj v ekonomických ukazovateľoch.
Dobré výsledky boli v produkcii kukurice, olejnín, zeleniny, mlieka a jatočnej hydiny.
V ekonomike pokračovala cenová disparita, keď ceny výrobných vstupov dodávaných poľnohospodárstvu z priemyselných odvetví sa oproti roku 1998 zvýšili o 4,4 percenta, no ceny poľnohospodárskych produktov rastlinného pôvodu poklesli na 96,7 percenta a živočíšneho pôvodu na 98,8 percenta. Cenová disparita tak odčerpala z poľnohospodárstva ďalších 2,1 miliardy korún. Spolu so znížením hrubej poľnohospodárskej produkcie sa to prejavilo na prehĺbení straty oproti predchádzajúcemu roku o 482 miliónov korún na celkovú sumu 2 040 miliónov korún. V prepočte na hektár poľnohospodárskej pôdy sa strata zvýšila zo 711 na 799 korún medziročne.
Podiel ziskových podnikov sa znížil z 54 percent v roku 1998 na 52 percent v roku 1999. Priaznivejší bol vývoj v štruktúre kapitálu, keď cudzí kapitál poklesol približne o 16 percent, v tom bankové úvery až o 27 percent.
Záväzky po lehote splatnosti sa znížili na 88,9 percenta a boli 1,5-násobne vyššie ako pohľadávky po lehote splatnosti, ktoré poklesli na 92,6 percenta.
V dôsledku zadlženosti a nedostatku dostupných zdrojov sa investovalo o 26 percent menej ako v roku 1998.
Tento nepriaznivý vývoj potvrdzuje, že doterajšie opatrenia, nástroje na zlepšenie celkového stavu poľnohospodárstva neboli dostatočne účinné a celý problém si vyžaduje komplexnejšie systémové riešenie. Takýto postup je nevyhnutný aj z hľadiska našej prípravy na vstup do Európskej únie. Východiská a postupy na komplexné riešenie nahromadených problémov sme sa snažili hľadať pri príprave a nájsť teda aj pri príprave koncepcie agrárnej a potravinovej politiky do roku 2005, ktorá je tiež predložená na rokovanie na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Vývoj v potravinárskom priemysle bol v porovnaní s poľnohospodárstvom naopak priaznivý. Objem výroby vzrástol o 4,9 percenta, tržby za vlastné výrobky a služby o 2,4 percenta. Približne rovnakým tempom sa zvýšili aj výnosy a náklady a presne o polovicu oproti minulému roku bola nižšia výsledná strata. V roku 1998 strata 1 849 miliónov korún, za rok 1999 strata v potravinárskom priemysle 925 miliónov Sk.
Záväzky po lehote splatnosti sa znížili o 16 percent a pohľadávky o 9,9 percenta, pričom pohľadávky sú o 683 miliónov korún vyššie ako záväzky.
Najvýraznejšie zlepšenie nastalo v podnikoch liehovarníckeho, konzervárenského a mlynársko-pekárenského priemyslu. Naopak, zhoršili sa parametre v priemysle výroby nealko nápojov, vo vinárskom priemysle a v cukrovinkársko-pečivárenskom priemysle.
Predkladaná správa o poľnohospodárstve a potravinárstve konkrétne tiež dokumentuje, že poľnohospodárska činnosť je úzko prepojená s problematikou životného prostredia.
V časti C správy sú uvedené východiská pre rozpočet na rok 2001, kde zároveň oceňujeme možné efekty zvýšenia transferov do poľnohospodárstva na zvýšenie produkcie v oblasti výroby, ale aj dosahov na zahraničný obchod, zníženie rastu spotrebiteľských cien a výdavkov na potraviny a na zamestnanosť.
Požiadavky na rozpočet v roku 2001 zďaleka neriešia zásadné problémy poľnohospodárstva. Vychádzajú z možnosti národnej ekonomiky a rešpektujú jej priority. Viac spoliehame na ďalšie systémové opatrenia, ktoré sú súčasťou koncepcie, hoci nemožno očakávať zásadnejší obrat v krátkom časovom období jedného roka.
Cieľom je postupne stabilizovať neúnosný úpadok tohto odvetvia a naštartovať proces revitalizácie a postupnej obnovy. Je to dôležité nielen z hľadiska vnútornej potreby stabilizácie národnej ekonomiky, ale aj z hľadiska jej prispôsobenia požiadavkám spoločnej politiky Európskej únie, kde poľnohospodárstvo hrá stále významnú úlohu.
Táto časť obsahuje aj stručnú informáciu o dosahoch tohtoročného katastrofálneho sucha a ich riešení v zmysle uznesenia vlády číslo 467 z roku 2000, ktoré bolo doplnené uznesením vlády číslo 618 z roku 2000 z 9. augusta 2000. V nadväznosti na tieto uznesenia Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vypracovalo smernicu o metodike vyčíslenia dosahov vzniknutých v dôsledku mimoriadnych klimatických podmienok v roku 2000 a následne novelu výnosu o poskytovaní dotácií na osobitné riešenie škôd z dôvodu sucha.
Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 659/2000 ministerstvo pôdohospodárstva vypracovalo a predložilo v mesiaci september do vlády informáciu o kvantifikácii skutočných dosahov katastrofálneho sucha v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve v roku 2000. Predbežné vyčíslenie celkových škôd predstavuje 8,1 miliardy Sk, pričom táto suma nie je konečná, nakoľko nezahŕňa vyčíslenie škôd za subjekty, ktoré nepožiadali o úhradu škôd. Súčasťou predkladanej správy je aj návrh opatrení na realizáciu koncepcie agrárnej a potravinovej politiky v roku 2001, ktorý tvorí prílohu k návrhu uznesenia vlády. Správa bola prerokovaná a schválená vo vláde Slovenskej republiky 13. septembra 2000, číslo uznesenia 720/2000. Bola prerokovaná spolu so správou za lesné a vodné hospodárstvo.
V správe o lesnom hospodárstve sme v tomto roku kládli väčší dôraz ako v predchádzajúcich zelených správach na analýzu dlhodbejších cieľov štátnej lesníckej politiky, ktorá má v súlade so záujmami štátu zabezpečiť zveľadenie stavu lesov a lesníctva na Slovensku a zabezpečiť dosiahnutie plného produkčného potenciálu a jeho využitie. Náležitá pozornosť je venovaná aj verejnoprospešným funkciám lesov, ktorým sa nielen u nás, ale i v zahraničí venuje výskum, pretože ide o významné ekologické a environmentálne úžitky lesov nepodstrádateľné pre existenciu ľudstva.
Tieto priority uvádzam zámerne, pretože hodnotenie stavu a vývoja lesov s ohľadom na dlhodobý reprodukčný cyklus lesa poskytne vierohodné informácie pri hodnotení ich stavu za desaťročné, respektíve dvadsať a tridsaťročné obdobie. Hodnotenie medziročného vývoja je relevantné viac-menej v oblasti sociálno-ekonomického vývoja lesného hospodárstva. Pre vašu informáciu uvediem niektoré zaujímavé skutočnosti. Za posledných 30 rokov sa zvýšila lesnatosť Slovenska o 3,8 percenta. Vzrástla výmena ochranných lesov a lesov osobitného určenia, ktoré majú účelové poslanie a osobitný režim obhospodarovania. Znížili sa holorubné ťažby. Zvýšili sa porastové zásoby dreva oproti roku 1970 o viac ako 28 percent, čo dáva dobré vyhliadky na realizáciu vládou schváleného programu Drevo, surovina 21. storočia, ktorého cieľom je dosiahnuť efektívnejšie využívanie produkčného potenciálu lesov Slovenskej republiky domácim drevospracujúcim priemyslom.
Nesporne pozitívne hodnotím i popredné umiestnenie lesov Slovenska v hodnotení ich zdravotného stavu podľa medzinárodného monitoringu. Je to dôsledok zníženia imisného zaťaženia ovzdušia, a tým i samotných lesov v poslednom desaťročí, ale i výsledkov práce lesníkov a lesníckych inštitúcií, ktoré riešeniu zdravotného stavu lesov venovali a venujú značnú časť výskumných a vedeckých kapacít. Naproti tomu častejšie ako v minulých desaťročiach zaznamenávame v posledných rokoch vznik rozsiahlych lesných kalamít, ktoré sú dôsledkom globálnych zmien otepľovania atmosféry. Likvidácia týchto rozsiahlych kalamít vyžaduje zo strany rezortu a podnikateľských subjektov v lesníctve prijímanie mimoriadnych opatrení, aby sa predišlo následným škodám.
Analýza stavu lesného hospodárstva súčasne poukázala na to, že sa nedarí niektoré zámery realizovať v požadovanom rozsahu. Ide v prvom rade o pokles rozhodujúcich výkonov pestovnej činnosti, ochrany lesov, opráv a údržieb základných prostriedkov a reprodukciu strojového zariadenia. Tento stav je spôsobený aj v porovnaní so zahraničím výrazným znížením štátnej podpory lesného hospodárstva od roku 1990. Pre názornosť uvádzam, že lesnému hospodárstvu chýba na riadne obhospodarovanie lesov ročne 1,3 miliardy Sk a štát znížil pre toto odvetvie podporu od roku 1990 na úroveň 8 percent štátnych dotácií poskytnutých v roku 1999, samozrejme, po zohľadnení inflácie v národnom hospodárstve. Finančná analýza poukázala súčasne na disparitu vývoja cien vstupov a výstupov, ktoré sa týkajú predovšetkým cien surového dreva a ceny práce.
Na záver chcem oceniť, že pri prerokúvaní zelenej správy v minulom roku parlamentné výbory a samotná schôdza Národnej rady podporili požiadavky, skôr potrebu lesníctva na zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2000. V samotnom štátnom rozpočte sa táto podpora neprejavila, avšak podpora sa riešila z mimorozpočtových zdrojov, z výnosov privatizácie osobitným prídelom do Štátneho fondu zveľaďovania lesa vo výške 160 miliónov korún.
V správe o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky 2000, ktorá je práve predmetom rokovania, táto bola vypracovaná na základe rozpracovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na podmienky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Aj táto správa bola prerokovaná a schválená uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 722/2000. Predložená správa o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky vytvára účelový obraz o vodnom hospodárstve, podáva prehľad o dosiahnutých výsledkoch, širokom spektre vodohospodárskych činností, hodnotí stav vodného hospodárstva v roku 1999 a poukazuje na ekonomické faktory ovplyvňujúce činnosť štátnych podnikov vodného hospodárstva.
Vodné hospodárstvo v súčasnosti takisto má značné problémy a práve na riešenie tých najpálčivejších sú zamerané predkladané návrhy opatrení v správe o vodnom hospodárstve. Ide o opatrenia jednak v legislatívnej oblasti, a jednak v oblasti ekonomických nástrojov, a to buď v pôsobnosti vlády Slovenskej republiky, alebo v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Tri opatrenia, respektíve úlohy sa týkajú legislatívnej oblasti. Predovšetkým ide o návrh zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, návrh paragrafového znenia nového zákona o rybárstve a novelizáciu vyhlášky ministerstva lesného a vodného hospodárstva číslo 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov.
Z ekonomických nástrojov je potrebné sústrediť pozornosť na problematiku zavedenia vecnej regulácie ceny povrchovej vody súčasne so štátnou objednávkou na verejnoprospešné činnosti a na riešenie rozsahu a výšky platieb a náhrad za tovary a činnosti vo vodnom hospodárstve. Navrhované opatrenia boli do zelenej správy zaradené v skrátenej verzii ako príloha k uzneseniu vlády Slovenskej republiky. Aj táto správa je delená na tri časti. Prvá sa venuje charakteristike vodného hospodárstva, jeho postaveniu v rámci ekonomiky Slovenskej republiky i medzinárodnému postaveniu, výsledky v oblasti medzinárodnej spolupráce prezentuje aktívna činnosť v rôznych medzinárodných organizáciách, komisiách a výboroch, zväzoch, ale aj činnosť splnomocnenca vlády pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros pri riešení problematiky tejto stavby. Druhá časť správy hodnotí realizáciu cieľov koncepcie a zásad vodohospodárskej politiky. Osobitne sa zameriava na produkciu vo vodnom hospodárstve, na výsledky dosiahnuté pri zásobovaní obyvateľstva pitnou a úžitkovou vodou, pri odkanalizovaní a čistení odpadových vôd, ako aj na hodnotenie úžitkov z využitia vodných tokov.
V súvislosti s vodnými tokmi je potrebné zdôrazniť významnú funkciu vodných nádrží, ktorých ochranné účinky sa prejavili pri povodňových udalostiach v roku 1997 až 2000. Skúsenosti z povodní upozornili na potrebu vykonať na úseku protipovodňovej ochrany opatrenia, ktoré by v čo najväčšej miere eliminovali, ničili účinok vôd. V tejto súvislosti chcem dať do vašej pozornosti informáciu, že v tomto roku Slovenský vodohospodársky podnik začal čerpať úver zo sociálnych fondov Rady Európy, teraz už z Rozvojovej banky Rady Európy. Úver je veľmi výhodný svojím úročením a práve jeho využitie by malo riešiť zvýšenie protipovodňovej ochrany územia vrátane odstránenia následkov povodní z roku 1997 a 1998.
Osobitne upozorňujem na kapitolu ochrany vodných zdrojov, kde okrem ochrany pred kvalitatívnym znehodnotením vôd sú naformulované požiadavky na ochranu kvantity vodných zdrojov stanovením prípustných hodnôt, využívaného množstva, najmä podzemných zdrojov vody zavedením tzv. ekologických limitov využiteľnosti vodných zdrojov. Tretia časť - Východiská pre rozpočet roku 2001 - obsahuje kvantifikáciu a zdôvodnenie nevyhnutnej potreby finančných prostriedkov pre vodné hospodárstvo na uvedený rok. Pri spracúvaní správy sa vychádzalo zo základných dokumentov odvetvia vodného hospodárstva, z materiálov Štatistického úradu, z údajov štátneho výkazníctva, z databáz vodohospodárskej organizácie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. K správe prebehlo medzirezortné pripomienkové konanie. Pripomienky zásadného charakteru boli akceptované, sú zapracované v predkladanom materiáli.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to dnešné rokovanie o zelených správach a o koncepcii agrárnej a potravinovej politike a koncepcii rozvoja lesného hospodárstva sa trochu skomplikovalo tým, že na návštevu Slovenskej republiky prichádza delegácia vlády Českej republiky vedená predsedom vlády Českej republiky. V delegácii je aj minister poľnohospodárstva Českej republiky pán Ján Fencl. Prosil by som preto, aby v popoludňajších hodinách ma mohol pri rozprave zastupovať pán minister Magvaši, ktorý je schválený vládou Slovenskej republiky ako alternát, pretože práve o 15.00 hodine sa budú konať bilaterálne rokovania medzi ministrom poľnohospodárstva Českej republiky pánom Fenclom a medzi naším ministerstvom pôdohospodárstva. Takže poprosím o pochopenie v tejto situácii.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi. Zároveň ho chcem informovať o tom, že o 15.00 hodine začneme inú schôdzu, to znamená, že tam budete mať minimálne taký hodinový časový priestor, možno, že aj viac.
Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu výborov, člena Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo pána poslanca Jozefa Klemensa, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania uvedených správ.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem za udelenie slova.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
keďže Národná rada Slovenskej republiky dala súhlas na zlúčenie úvodného slova predkladateľa pána ministra Koncoša k tzv. zeleným správam, dovoľujem si aj ja ako spoločný spravodajca výborov určený gestorským výborom, t. j. Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, predniesť tiež spoločnú správu za všetky tri úseky poľnohospodárstva: potravinárstvo, lesné hospodárstvo a vodné hospodárstvo. Všetky tri predložené správy, t. j. správa o poľnohospodárstve a potravinárstve, správa o lesnom hospodárstve, ako i správa o vodnom hospodárstve, ktoré pracovne nazývame už tradične ako zelenými správami a dostali ste ich ako tlač číslo 754, 755 a 756, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 798 zo dňa 29. septembra 2000 výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predkladajú túto spoločnú správu na prerokovanie. Za gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre pôdohospodárstvo.
Konštatujem, že všetky výbory, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ich prerokovali. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu správy uznesením číslo 512, 513 a 514 zo dňa 17. októbra 2000 vzal na vedomie a odporučil ich Národnej rade Slovenskej republiky tiež vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody správy uznesením číslo 140, 141 a 142 zo dňa 12. a zo dňa 17. októbra tohto roku vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ich tiež na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 179 zo dňa 23. októbra tohto roku správy vzal na vedomie a odporučil ich Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.
Zvlášť chcem upozorniť na dodatok vlády Slovenskej republiky k tlači číslo 754, ako i na odporučenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo Národnej rade Slovenskej republiky, ktoré sú obsiahnuté v spoločných správach (tlač číslo 754a, 755a a 756a) k návrhu opatrení k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky 2000, k správe o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky 2000 a k správe o vodnom hospodárstve 2000. Odporúčania návrhu opatrení sa týkajú hlavne tých, ktoré v návrhoch opatrení predložených ministerstvom pôdohospodárstva chýbali a ktoré vyžadovali samosprávne orgány rezortu pôdohospodárstva.
Celkovo možno konštatovať, že všetky tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré zelené správy prerokovali, ich vzali na vedomie a rovnako odporučili i Národnej rade Slovenskej republiky vziať ich na vedomie. Gestorský výbor, t. j. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 184 z 25. októbra 2000 schválil spoločné správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve 2000, k správe o lesnom hospodárstve 2000 a k správe o vodnom hospodárstve 2000 vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedeným správam s odporučením ich vziať na vedomie vrátane návrhov opatrení, ktoré sú súčasťou uznesenia.
Gestorský výbor ma zároveň poveril predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločné správy vrátane návrhu na uznesenie, ktoré znie: Predložené správy o poľnohospodárstve a potravinárstve, o lesnom hospodárstve a vodnom hospodárstve vziať na vedomie vrátane návrhov opatrení, ktoré sú súčasťou uznesení jednotlivých správ.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľujem si vás požiadať, aby ste všetky vaše pripomienky a pozmeňujúce návrhy predložili písomne s označením, ku ktorej správe sú smerované, pretože budeme hovoriť o troch správach. Ešte raz - o poľnohospodárstve a potravinárstve, lesnom hospodárstve a vodnom hospodárstve.
Pán predsedajúci, ja som skončil a prosím vás, otvorte k danej problematike rozpravu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu k týmto trom správam. Konštatujem, že písomne som dostal prihlášku od dvoch poslancov, a to k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky. Pán poslanec Delinga sa hlási a pán poslanec Baco.
Pán poslanec Delinga, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
vážení hostia,
dostávame sa ku každoročnému prerokúvaniu stavu nášho pôdohospodárstva v uplynulom roku. Sú to obsiahle správy, ktoré dokumentujú, že najmä po roku 1998 došlo v našom poľnohospodárstve k nie dobrým výsledkom a k neutešenému stavu. Nakoniec konštatoval to aj pán minister vo svojom úvodnom vystúpení, a keď by dokumentoval ešte výsledkami povedzme za pol roka roku 2000, tak táto situácia je oveľa horšia a prudšia. Myslím si, že toto je stav, ktorým sa veľmi vážne musí zaoberať nielen Národná rada, ale celá naša spoločnosť, ak sa chce výrazne posunúť a priblížiť k tomu, kam speje a kam ju všetci chceme dostať, t. j. do spoločenstva európskych národov.
Na margo toho celého ma predsa len mrzí, že práve zelená správa akokoľvek svojím obšírnym dokumentom sa stáva už formálnou stránkou prerokúvania veci v Národnej rade. Svedčí o tom aj to, že nevenuje tomuto pozornosť ani súčasná vláda, pretože nesplnila do dnešného dňa väčšinu prijatých opatrení v uzneseniach, ktoré boli prijaté touto Národnou radou v uplynulom roku, a teda takmer za 12 mesiacov času, ktorý dostala táto vláda, aby sa vyrovnala s týmito úlohami, môžeme dnes konštatovať, že sa s nimi nevyrovnala. A to je pre naše poľnohospodárstvo viac ako zarážajúca skutočnosť a je potrebné, aby naši poľnohospodári sa týmto veľmi vážne zaoberali. Preto bude treba sa zamyslieť nad tým, ako zúčinniť a ako napomôcť tejto situácii do reálnejšieho chodu, aby sa poľnohospodárstvo dostalo z tejto nepotrebnej a veľmi výraznej krízy, z toho úpadku, do ktorého sa dostalo za posledné dva roky, pretože ak sa tak neudeje, môžeme jednoznačne konštatovať, že to bude jedno z najvážnejších odvetví, ktoré zabráni tomu, aby sa Slovensko stalo členom Európskej únie.
Kde sa nachádza naše poľnohospodárstvo po roku 1999 alebo roku 2000. Nachádza sa svojimi produkčnými ukazovateľmi v predvojnovom období, nachádza sa svojou produkciou pod úrovňou roku 1994 a nachádza sa v podstate tam, kde ani jedno poľnohospodárstvo v okolitých krajinách či už v strednej Európe sa nenachádza. Určite tomuto nenapomáha ani situácia, ktorá prebieha medzi jednotlivými stranami v politickom boji či už vo vládnej koalícii za presadzovanie opatrení na zlepšenie pôdohospodárstva a hlavne na reálne hodnoty v príprave a v plnení štátneho rozpočtu. Poľnohospodárstvo sa dáva do určitej úmery s rastom a podielom hrubej domácej produkcie s infláciou, s pomerom produktivity práce, ako by to malo byť odvetvie, ktoré samo osebe má zabezpečiť rast týchto ukazovateľov v národnom hospodárstve, keď v každom štáte práve je to opačne. Podielová charakteristika tohto odvetvia na celkovom prírastku či už hrubého domáceho produktu alebo ďalších ukazovateľov produkčnosti a efektívnosti hospodárenia je v opačnej úmere.
A čo zvlášť treba zvýrazniť? To, že poľnohospodárstvo v našom štáte už niekoľko rokov udržuje určitú úroveň inflácie v menovom koši. Tým, že ceny našich poľnohospodárskych produktov sú neustále na nízkej úrovni a zvyšujú sa len nepatrným tempom, roztvárajú sa cenové nožnice a odčerpávajú sa ďalšie zdroje z poľnohospodárskych podnikateľských subjektov na vrub toho, čo poľnohospodári musia kupovať. Vzniká tak situácia, že poľnohospodárstvo aj napriek tomuto podielu v hrubom domácom produkte, ktorý sa krokuje okolo 4 percent, vlastne výrazne udržuje sociálny zmier v našom štáte.
Tieto parametre nám nebudú do budúcnosti vytvárať také zázemie, aby sme od nich mali odvíjať účinnú podporu finančných zdrojov najmä na zlepšenie podmienok hospodárenia v tvrdých podmienkach Slovenska, v horských a podhorských oblastiach, ale hlavne na rozvoj vidieckych oblastí, ktoré sa tak výrazne preferujú do budúceho obdobia. A preto treba skutočne dať na vedomie najmä tým prominentom vládnych úradníkov, ktorí aj tu v parlamente propagujú, aby poľnohospodárstvo neodčerpávalo takéto vysoké zdroje, najmä v dotačnej politike, že práve tieto cenové nožnice a nevyrovnanosť úrovne cenovej politiky vo vzťahu k iným cenovým oblastiam pre poľnohospodárstvo je situácia neprijateľná.
Preto je veľmi potrebné, aby si obzvlášť prečítali zelenú správu rezortu najmä poradcovia, ktorí robia vývody pre podpredsedu vlády pána Mikloša, aby si jasne a viditeľne zaznačili, že práve úroveň našich cenových oblastí vo vzťahu k Európskej únii a vo vzťahu aj k štátom CEFTA je na najnižšej úrovni, nežiaducej úrovni. Veď ako sa môžeme priblížiť k parametrom najmä produkčnosti k Európskej únii, keď neustále klesá vlastne to, čo má zabezpečovať vysokú produkčnosť, t. j. čisté živiny, ktoré treba dodať a ktorými treba zabezpečiť úrodnosť pôdy. Veď už okolo 35 kg čistých živín na hektár je v podstate takmer zanedbateľná zložka na tvorbu zdrojov nejakej produkčnosti. Je to vlastne ani nie záchovná dávka, ktorú poznáme zo živočíšnej výroby.
Takisto prostriedky na chemické ošetrovanie kultúr, ktoré sa v poľnohospodárstve využívajú a ktoré sú k dispozícii, nedokážu eliminovať potrebu účinnej ochrany proti už dnes vykultivovaným chorobám, ktoré jasne znižujú produkčnosť najmä v rastlinnej výrobe. Stratili sme za tieto posledné roky vlastnú sebestačnosť pri obilí, zemiakoch, bravčovom a hovädzom mäse a možnože po tomto roku stratíme sebestačnosť aj vo výrobe cukru a ktovie, ako to bude aj vo výrobe mlieka, ak by sa mala zvýšiť trošku spotreba aspoň na prijateľnú zdravotnú úroveň. No a kto nám bude robiť v našom poľnohospodárstve za odmeny, ktoré sú schopní podnikatelia v poľnohospodárstve svojim pracovníkom dať? Veď tá parita, ktorá je na úrovni 75 percent, v súčasnosti vlastne nezabezpečuje ani prirodzený nárast jednoduchého rastu cien potravín zo dňa na deň, nieto ešte nárasty, ktoré musia obyvatelia tlmiť tým, čo im pripravuje vláda prostredníctvom zvyšovania cien energií, nájomného a ďalších potrieb. Aj v tomto roku sa tu navodila situácia, že, nielen vinou ekonomických alebo iných opatrení, ďalej vinou klimatických podmienok treba doviezť do nášho štátu veľmi mnoho obilia.
Vážené dámy a páni, myslím si, že tým, že sa otvoril trh s obilím po roku 1998, vznikla dnes v štáte situácia, že štát musí zabezpečiť finančné zdroje na podľa mňa neopodstatnené potreby dovozu obilia. Tie mali zabezpečiť orgány alebo fondy, ktoré sú na to v tomto štáte určené, už v predstihu a obilie nevyvážať. A keď zoberieme vlastne do úvahy, za aké ceny toto obilie sa dnes bude dovážať a akými prostriedkami sa tu narába, treba jednoznačne, pán minister, zrušiť tieto tendre a vyhlásiť priame zadanie pre firmy, ktoré má pod palcom pán podpredseda vlády Mikloš, ktorý nám tak výrazne zdôrazňuje aj z tejto tribúny, že draho vyrábame obilie a lacnejšie sa vyrobí na zahraničných trhoch. Nech teda jeho firmy dovezú kŕmnu pšenicu nie za 5 600 korún, ale za 3 600 korún za tonu, nech dovezú kŕmny jačmeň nie za takmer 6 000 korún, ale za 3 800 korún za tonu. Keď to dokážu tieto firmy, potom aj naši poľnohospodári, myslím si, že aj rezort minie oveľa menej prostriedkov na to, aby sa doviezlo obilie, ktoré vláda schválila.
Porovnateľnosť cien našich hlavných produktov voči cenám Európskej únie by mala byť kritériom, na ktoré sa máme dostať v priebehu dvoch alebo troch rokov. Ja sa pýtam, pán minister, či je takýto reálny predpoklad, že ceny našich produktov sa budú skutočne približovať aj cenám týchto produktov v zahraničí. Veď veľmi dobre vieme, že najmä zárobky našich občanov a kúpna sila v tomto našom štáte je parametrizovaná pre budúcnosť veľmi nízko.
Veľmi vážny problém, ktorý vzniká v situácii najmä u poľnohospodárskych prvovýrobcov, je súčasná kapitálová možnosť vstupovať do svojej výroby novými materiálno-technickými prostriedkami, novou vybavenosťou a investíciami. V tomto pohľade najmä posledné dva roky znamenali úplný zlom. A preto by snáď tomuto procesu bolo potrebné v najbližšom období venovať najmä z pohľadu či už fondových alebo iných, či už v štátnom rozpočte, ale aj v neštátnom rozpočte, aj v iných zdrojoch oveľa väčšiu pozornosť. Ja si myslím, že práve za roky 1996 a 1997, za ktoré sa investovalo v podstate oveľa viacej, by sme sa mali v roku 2001 priblížiť aspoň na 80 až 90-percentnú úroveň, ak chceme dosiahnuť akúkoľvek alebo aspoň badateľnú fázu priblížiteľnosti nášho poľnohospodárstva k vyspelým krajinám.
Vážené dámy a vážení páni, akákoľvek kritika, zdá sa, je veľmi málo účinná v našom rezorte. Je nepovšimnutá najmä zo strany tých, ktorí sa majú poľnohospodárskemu odvetviu venovať čo najviac, najmä teda zo strany ekonomických ministrov. Ja preto z tohto pohľadu predkladám dnes Národnej rade ďalšie doplnenie uznesenia, kde chcem, aby práve k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve Národná rada konštatovala, že vláda si nesplnila všetky úlohy z uznesenia Národnej rady číslo 569 z 11. 11. 1999, čo spôsobilo práve sťaženie situácie v poľnohospodárstve v roku 2000, a preto žiada vládu, aby ich do 31. 12. nekompromisne splnila.
Teraz by som chcel povedať niekoľko úvah k lesnému hospodárstvu. Každým rokom hovoríme aj o lesníckej politike. Zdá sa, že čím viacej ju spájame s pôdohospodárstvom, kam teda patrí, ako by sme ju od tohto poľnohospodárstva, najmä o jej pomoci tomuto odvetviu vzďaľovali. Pritom ale ide o takmer 2 milióny hektárov nášho územia, o ktoré sa musíme starať a ktoré nám prináša nielen určitý zdroj materiálno-technického prostredia, ale hlavne určitý verejnoprospešný zdroj, ktorý každý štát a každé družstvo potrebuje.
Predložená správa je objektívnym pohľadom na súčasné problémy, ktoré sa však nesmú obchádzať. V lesoch za posledných osem rokov najviac cítiť vplyv odštátnenia, čiže ich navrátenia pôvodným vlastníkom. Mnohí však pochopili tento proces ako okamžitú hmotnú náhradu za stratené investície alebo dedičstvo, ktoré premieňajú na reálne peniaze, a tak v mnohých lokalitách sa viacej prejavil neľútostný boj medzi štátnou správou lesníctva a súkromným sektorom. K tomu, aby sa zabránilo neopodstatnenému vylesňovaniu dreva z našich lesov alebo drancovaniu, smerovali aj opatrenia, ktoré sa prijali v rokoch 1997 a 1998 a myslím si, že sa do značnej miery situácia zlepšila. Naše lesy sú každým rokom postihnuté nepriazňou počasia, chorobami a nemajú dobrý stav. Ťažba a nápravná činnosť nestačia obnovovať vzniknutý stav, čo spôsobuje znehodnocovanie drevnej suroviny. Lesníctvo, tak ako aj iné odvetvia, je postihnuté taktiež nedostatkom finančných zdrojov. Nakoniec je to vidieť aj z toho, že ich prísun zo štátneho rozpočtu každým rokom bol nižší. Takisto platby za lesnícky tovar sa oneskorujú, čím trpí ekonomika tohto odvetvia a hlavne z pohľadu ďalších investícií.
Tržby na 1 hektár lesa sa síce medziročne zvýšili o 9 percent, ale náklady vzrástli o 10 percent, pritom materiálové náklady až o 45 percent v roku 1999 oproti roku 1998.
Lesy aj naďalej nemôžu využívať tzv. zelenú naftu. Akosi sme už aj v týchto opatreniach pre budúcnosť zo strany odvetvia na to zabudli, že sme sa tu o to každý rok snažili. Pritom podiel dotácií na lesnícku činnosť medziročne klesol taktiež o 10 percent.
Ďalší vypuklý problém je zabezpečovanie správcovstva nad 22 270 km drobných tokov a niekoľko tisíc kilometrov lesných ciest alebo skruží. Je na škodu, že vláda nerešpektovala a ani Národná rada vlani nedala dostatočné zdroje na tieto činnosti, aj keď sme sa tu o to snažili. Ak máme lesníctvu pomôcť, tak sú to práve tieto oblasti, a preto navrhujem, aby sa do opatrení, ktoré navrhol aj rezort, premietli aj úlohy, ktoré sú uvedené práve na strane 38 a 39 v skrátenej správe alebo v celkovej správe, pretože tak zostručnené úlohy, ako sú definované pod opatreniami na realizáciu koncepcie v roku 2001, sú podľa mňa nedostatočné. Ony sú dobre rozpracované, ale potom v úlohách, ktoré sú determinované v tých pár bodoch, je to skutočne nedostatočné.
Ďalej navrhujem do uznesenia prijať v tejto správe tieto dva body, zamontovať to do časti B. Po prvé zabezpečiť v návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2001 zvýšenie o 500 miliónov Sk oproti roku 2000 na zabezpečenie pestovateľskej činnosti a verejnoprospešných činností v lesnom hospodárstve. A po druhé pripraviť a realizovať vládne opatrenia na odovzdanie lesných ciest vlastníkom lesov a vylúčiť z privatizácie lesný majetok.
Toľko, vážené dámy a páni, o tom, čo som chcel v krátkosti predniesť k zelenej správe. Samozrejme dalo by sa veľmi mnoho povedať o cifrách, ktoré sú tam a komentovať ich. Myslím si, že každý z vás si ich povšimol a každý si ich bude komentovať zvlášť. Nakoniec budem mať možnosť ešte vystúpiť aj ku koncepcii poľnohospodárstva.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)