Správa
o 42. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
konanej dňa 2. novembra 2000
Po prerušení rokovania 41. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 42. schôdze NR SR.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci,
prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na rokovanie 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú zvolal pán predseda Národnej rady na návrh skupiny 49 poslancov.
(Pokračovanie prestávky pre nedostatočný počet poslancov v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, panie poslankyne, prosím, zaujmite svoje miesto.
Panie poslankyne, páni poslanci,
otváram rokovanie 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby ste sa prezentovali stlačením tlačidla.
Prezentovalo sa 57 poslancov.
Páni poslanci, panie poslankyne, predsedovia poslaneckých klubov, prosím, aby ste zabezpečili účasť poslancov jednotlivých poslaneckých klubov na rokovaní 42. schôdze Národnej rady. Bez dostatočného počtu prítomných poslancov, ktorých je potrebných minimálne 76, nemôžeme otvoriť rokovanie 42. schôdze Národnej rady.
(Pokračovanie prestávky.)
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 65 poslancov.
(Po krátkej prestávke.)
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali ešte raz. V prípade, že nás nebude dosť, vyhlásim 15-minútovú prestávku.
(Ruch v sále.)
Prezentujeme sa, páni poslanci.
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku, ale prosím, aby ste neodchádzali z rokovacej sály.
Odporúčam pre racionálne využitie času neodchádzať počas rokovania, ale aby sme pokračovali v prerušenej 41. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Páni poslanci, predsa len tento návrh nenašiel pochopenie, preto vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
Prosím všetkých predsedov poslaneckých klubov vládnej koalície, aby sme sa zišli v zasadacej miestnosti 183, teda oproti kancelárii vedúceho Kancelárie Národnej rady.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, 15 minút uplynulo.
Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Páni poslanci, poslednýkrát. V prípade, že nebude dostatočný počet poslancov...
Prezentovalo sa 76 poslancov.
To znamená, že Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neprítomnosti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pani poslankyňa Aibeková, páni poslanci Andrejčák, Drobný, Jasovský, Juriš, Krajči, Orosz. Na zahraničnej služobnej ceste sú páni poslanci Benčat, Árpád Duka-Zólyomi, Hoffmann, Kresák, Tkáč a pán poslanec Peter Weiss.
Overovateľmi Národnej rady Slovenskej republiky na 42. schôdzi budú pán poslanec Antecký a Švantner. Náhradníkmi pán poslanec Ambróš a pani poslankyňa Mušková.
Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvolal schôdzu podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 49 poslancov Národnej rady.
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky navrhuje na tejto schôdzi prerokovať jediný bod, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.
Ide o vládny návrh zákona na prerokovanie v prvom čítaní, ktorý bol poslancom doručený 15 dní pred touto schôdzou Národnej rady zvolanej na žiadosť skupiny poslancov. V takomto prípade sa ustanovenia podľa § 72 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku a ustanovenia podľa § 24 ods. 1 o schvaľovaní programu Národnej rady nepoužijú.
Pristúpime k prvému čítaniu
vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.
Návrh ste dostali ako tlač 804. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom máte ako tlač 481.
Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedla pani ministerka financií Brigita Schmögnerová.
(Reakcia z pléna.)
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci, ja si dovolím upozorniť, že podľa § 17 rokovací poriadok nepredpokladá zvolanie mimoriadnej schôdze na prerokovanie vládnych návrhov a vyplýva to aj z ods. 3, kde sa uvádza, návrh, ktorý sa má prerokovať na schôdzi Národnej rady zvolanej podľa ods. 2, t. j. mimoriadnej, predseda Národnej rady zašle vláde na zaujatie stanoviska. Tak ja neviem, aké stanovisko tu vláda asi dá. A z tohto je zrejmé, že sa nepredpokladá mimoriadna schôdza na vládne návrhy. V histórii také ešte nebolo, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Dôvodom jeho predloženia je plnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 301, ktorým bola uložená úloha riešiť zavedenie stimulov pre významných zahraničných investorov podľa prijatých opatrení na podporu významných zahraničných investorov. Okrem uvedeného sa navrhuje riešiť aj niektoré ďalšie úpravy, a to najmä s cieľom zdokonaliť právnu úpravu, ktorá sa dotýka zdaňovania fyzických osôb a právnických osôb.
V prvej časti návrhu novely zákona sa reaguje najmä na niektoré otázky spojené so zdaňovaním fyzických osôb. Týka sa to požiadavky spresniť zdanenie majetkových prírastkov, pri ktorých nebolo preukázané ich obstaranie zo zdanených príjmov vo väzbe na majetkové priznania podávané podľa § 40 zákona číslo 511 o správe daní a poplatkov tak, aby nedošlo k retroaktívnemu pôsobeniu tohto návrhu. Ďalej zdaňovanie nepeňažného príjmu zamestnanca poskytnutého zo sociálneho fondu spôsobom vyňatia zo zdanenia do určenej výšky. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nebytových priestorov, ktoré sú príjmom fondu údržby a opráv, a to zavedením osobitnej sadzby dane s cieľom odbúrania administratívy spojenej s podávaním daňového priznania. Upresnenie spôsobu zdanenia príjmov plynúcich z kapitálového majetku, konkrétne výnosu plynúceho pri splatnosti cenného papiera pri predčasnom splatnení výnosu, a ďalej legislatívne spresnenia, ktoré si vyžiadala aplikačná prax.
V druhej časti alebo v ďalšej časti návrhu novely zákona sa navrhuje riešiť podpora zahraničných investícií s tým, že sa dopracúva § 35 tak, aby sa vytvorili atraktívnejšie podmienky na realizáciu hospodárskej politiky vlády voči zahraničným investorom. Rozširuje sa možnosť využiť daňový úver pre daňovníka, ktorý podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom podniku alebo organizačnej zložky zapísanej do Obchodného registra, znižuje sa požiadavka na výšku hodnoty splateného peňažného vkladu do základného imania. Ďalej sa upravuje požiadavka na mieru nezamestnanosti. Okrem toho sa spresňuje obdobie, keď môže daňovník uplatniť daňový úver vo väzbe na umorovanie straty, ktorá vznikne daňovníkovi v prvých rokoch podnikania. Ohraničuje sa obdobie na poskytovanie daňového úveru do 31. 12. 2003 vzhľadom na to, že rok 2004 je referenčným rokom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Aj niektoré ďalšie podmienky na vznik nároku na uplatnenie daňovej úľavy sa zmierňujú tak, aby sme vytvorili kompetitívne prostredie na vstup zahraničných investorov.
V ďalšej časti novela určuje jednoznačne pravidlá na úpravu základu dane v prípade závislých osôb tak, ako to určuje smernica OECD z oceňovania transferov. Zákon bol prerokovaný vládou Slovenskej republiky 18. októbra 2000.
Dámy a páni, dovoľte, aby som vám v mene vlády odporučila hlasovať za, podporiť tento návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím teraz spoločného spravodajcu pána poslanca Petráka, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona v gestorskom výbore pre financie, rozpočet a menu.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec F. Petrák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o dani z príjmov (tlač 804), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.
Predseda Národnej rady pridelil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 42. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu a tento návrh úzko súvisí so schvaľovaním štátneho rozpočtu.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, a to od pána poslanca Šeptáka a pána poslanca Farkasa, za poslanecké kluby SNS a SMK.
Pán poslanec Šepták, máte slovo.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pani ministerka,
dámy a páni,
dnes na tejto, dá sa povedať, mimoriadnej schôdzi, ktorú zvolali poslanci koalície, prerokúvame novelu zákona číslo 366/1999 Z. z. Z časového pohľadu sme ju nedávno v parlamente prerokúvali. Opäť teda sú na pretrase dane, opäť robíme novelu zákona, ktorá vlastne nebola minulý rok dopracovaná a v súčasnosti potrebujeme zmeniť niektoré body.
Každý rok, dámy a páni, dochádza postupne k novelizácii zákonov a schvaľovaniu najrôznejších opatrení týkajúcich sa či malých, či veľkých podnikateľov. Minulý rok bolo prijatých 123 právnych noriem, predminulý rok dokonca 160 a podľa predpokladov tento trend bude i naďalej pokračovať. Správa o stave a rozvoji podnikania v roku 1999 hovorí, že naďalej zostáva značný počet právnych úprav, ktoré majú na rozvoj podnikania negatívny dosah.
Dámy a páni, samotný parlament a vy, poslanci koalície, umožňujete vláde a jej ministrom v rôznych skrátených formách prerokúvať zásadné zmeny v zákonoch. Zvýšené finančné zaťaženie je spôsobované legislatívnymi opatreniami šitými horúcou ihlou, ktoré sú koalíciou prijímané bez dôkladnej analýzy ich dosahu na podnikanie. Zabúda sa, že jedna právna norma ovplyvňuje druhú, ako napríklad pri zákone o retransmisiách, kde budeme musieť čoskoro takisto naprávať veľa vecí. Ale, bohužiaľ, pripadá mi to ako hádzanie hrachu na stenu. Je smutné hovoriť o zmenách v zákonoch, keď zväčša sledujú napĺňanie príjmovej stránky štátneho rozpočtu. Čiže tak, ako kedysi povedala pani ministerka financií, že zdravotníctvo je čierna diera, dovolil by som si, pani ministerka, vás parafrázovať a povedať, že štátny rozpočet trpí na množstvo nenasýtených čiernych dier, ktoré vy ako ministerka neustále upchávate zvyšovaním daní pre podnikateľov a samotných obyvateľov, čiže tým aj znižovaním životnej úrovne.
O tom, že finančné zaťaženie podnikateľov je neúnosné, likviduje ich, zvyšuje nezamestnanosť, čo vytvára, samozrejme, čiernu ekonomiku a ďalšie s tým súvisiace veci, o tom, myslím si, je zbytočne tu hovoriť. Podnikatelia už dlhé roky poukazujú na ich zaťaženosť, ale znižovať sa ju nedarí. Najviac sú finančné zaťažení, samozrejme, malí a strední podnikatelia. O tých tu bolo tiež už veľmi veľa povedané. A medzi nimi, samozrejme, ide hlavne o kategóriu samostatne zárobkovo činných osôb a živnostníkov, a to sú vlastne tí najmenší a najslabší podnikatelia.
Vždy sa zamýšľam nad tým, kde sú sľuby vládnych strán o tom, akým spôsobom budeme oživovať podnikanie. Vieme všetci veľmi dobre, že vlastne podnikanie je zárukou toho, že štát by mal mať väčšie príjmy. A treba povedať aj to, že k 30. 6. vrátilo 4 600 živnostníkov svoju živnosť. A ostávajú alebo sú namieste otázky, či je to výhodné pre tento štát, či sa štát zaoberá, alebo zodpovední pracovníci zaoberajú tým, prečo títo ľudia vracajú svoje živnosti, aký na to majú dôvod, pretože si myslím, že je určite lepšie, pokiaľ sa títo ľudia starajú sami o seba, ako keď majú byť zavesení na pleciach štátu. Myslím si, že je pre štát omnoho výhodnejšie, keby sme im znížili zaťaženie, ako keď sa budú musieť alebo keď budú nútení títo ľudia postaviť sa do radu nezamestnaných a bude sa musieť o nich starať štát. Samozrejme, že keby sme si tu rozoberali postupy, čo všetko musí živnostník splniť na to, aby sa stal živnostníkom. Keď si spočíta tento človek všetky vstupy, alebo všetky finančné prostriedky, ktoré musí vynaložiť už len na to, aby získal živnosť, už vtedy musí mať dosť veľkú odvahu, aby šiel podnikať, nehovoriac o ďalších problémoch, ktorého ho čakajú.
Keď hovoríme o investíciách a o zahraničných investoroch a o daňových zaťaženiach, mám tu, dámy a páni, jedno porovnanie vybraných investičných stimulov v niektorých krajinách strednej a východnej Európy. Vyberiem len niektoré veci, nebudem to tu celé čítať. Sadzba dane z príjmu právnických osôb: Maďarsko 18 %, Poľsko 30 %, ale plán poľskej vlády je znížiť sadzbu na 28 %, v roku 2001 24 %, v roku 2003 na 22 %, v roku 2004 na 4 %, Česko 31 %, Slovinsko 25 %, Litva 29 %, Estónsko 26 %, Slovensko 29 %.
Sadzby dane z pridanej hodnoty v percentách (budem hovoriť všetky): Maďarsko 22 %, 7, 0, Poľsko 22, 7, 0, Česko 22, 5, 0, Slovinsko 25, 12, 0, Litva 18, 0, Estónsko 18, 5, 0, Slovensko 23, 10, 0.
Investičné stimuly: Maďarsko - odpustenie dane z príjmu na 10 rokov, ak hodnota investičného majetku presiahne 10 mld. forintov, čo je 40 mld. dolárov, a vytvorí sa aspoň 500 nových pracovných miest do jedného roka od začiatku investičného zámeru. Poľsko nemá žiadne celoplošné investičné stimuly. Česko - odpustenie dane z príjmu na 10 rokov, prvých 5 rokov úplne, v ďalších rokoch maximálne do výšky odpustenia dane v predchádzajúcich 5 rokoch, odpustený objem dane musí podnik reinvestovať. Slovinsko - investičné stimuly nie sú stanovené konkrétne, zvýhodnenia a kritériá investičných projektov sa posudzujú jednotlivo. Litva - investičné stimuly. A tak ďalej, mohol by som pokračovať. Nakoniec Slovensko - investičné stimuly, daňové prázdniny na 5 rokov pre firmu s minimálnou zahraničnou účasťou 75 % pri investovaní nad 5 mil. euro, v prípade regiónu s nezamestnanosťou prevyšujúcou 15 % investície nad 2,2 mld. euro a nad 1,5 mld. euro pri investíciách v cestovnom ruchu.
Keď hovoríme o pomoci podnikateľom, priamo v tomto zákone číslo 366/1999 o daniach z príjmov a špeciálne v § 35, ktorý hovorí o veľkej pomoci zahraničným investorom, na jednej strane je to chvályhodné, chceme sem dostať investície. Aj napriek sľubom vlády sa, bohužiaľ, tieto investície nepodarilo sem dostať v takom objeme, ako by si vláda priala, a myslím si, že všetci vieme, z akých dôvodov. Hlavne ide o roztrieštenosť vládnej koalície a signály do zahraničia. Na druhej strane naši podnikatelia však sú z tejto hry vyradení, vo vlastnej krajine diskriminovaní a náš štát subvencuje zahraničné podniky. Samotný Brusel kritizuje § 35, už nehovorím o tom, že tento samotný paragraf nie je v súlade s Európskou úniou, čiže sa bude musieť určite v budúcnosti prerábať. To znevýhodnenie by mohli napadnúť, samozrejme, aj naši podnikatelia, nehovoriac o Protimonopolnom úrade.
Keď hovoríme o samotnom zákone číslo 366, na strane 14 § 35a bod 3 ods. b) hovorí: "Podiel z plateného vkladu zahraničnej osoby zo zdrojov v zahraničí na základnom imaní právnickej osoby počas celej doby čerpania daňového úveru je najmenej 75 %." Dámy a páni, pokiaľ som hovoril o tom, aké sú stimuly pre zahraničných podnikateľov a aké sú stimuly pre našich podnikateľov, mohli by sme to jednoducho vyriešiť, dá sa povedať, takým malým opatrením. A prosil by som pani ministerku, keby mi potom odpovedala, či by to bolo možné v tom § 35a bod 3 ods. b). Sú dve možnosti. Prvá, ktorú budem v druhom čítaní navrhovať. Hovorí o vypustení celého odseku b). Tým by sme im vlastne umožnili podieľať sa, musím teda povedať pri tých 150 mil., samozrejme, nie každá firma to dokáže.
(Reakcia z pléna.)
Áno, ja hovorím v druhom čítaní, len chcem pani ministerku požiadať, aby mi odpovedala. Či je možné, aby aj naši podnikatelia dostávali určité úľavy. Čiže vypustiť celý tento bod. Alebo potom, pani ministerka, to jednoduchšie by bolo vypustiť len to jedno slovo "zahraničnej osoby", takisto by bolo možné, aby našim podnikateľom potom pri splnení tej podmienky 150 mil. boli priznané tieto jednotlivé úľavy.
Dá sa povedať, že pokiaľ hovoríme o daňových zaťaženiach, celá Európa už dnes hlavne vďaka tomu, že Nemecko ohlásilo nový trend v zdaňovaní, celá Európa sa začína na to pozerať veľmi vážne a už aj také veľké mocnosti, ako je Francúzsko a Taliansko, ohlásili zníženie daňového zaťaženia, pretože sa boja, aby neostali na chvoste, aby investori a podnikatelia nezačali využívať výhody, ktoré naplánovala vláda Nemecka, ktoré jednoducho umožňujú lepšie podnikanie a lepšie výhody.
Samozrejme, nemusíme si tu hovoriť o tom, že podnikanie všade vo svete, zatiaľ na Slovensku to úplne tak nie je, je o tom, aby ten, kto podniká, mal z toho niečo. To znamená, aspoň ja som toho názoru, že podnikať sa jednoducho musí oplatiť, že ten, ktorý investuje do podnikania, ktorý jednoducho hodiny a hodiny venuje svojmu podnikaniu, by mal dostať možnosť, aby z toho patrične aj zarobil. Ten, komu sa chce postupovať takýmto spôsobom, nech má. Nech je jednoducho bohatý, nech naproti tomu investuje, to je ďalší príklad z Nemecka, kde keď sa investuje do verejnoprospešných stavieb, ako sú školy, nemocnice, tak sa tieto zisky, ktoré boli investované do týchto verejnoprospešných stavieb, nezdaňujú. A takisto to tvorí motor ekonomiky, kde jednoducho podnikatelia dostávajú možnosť, aby podnikanie malo pre nich nejaký zmysel. A vlastne aj o tom by mali byť zákony, ktoré sa v tejto Národnej rade prijímajú, aby umožnili podnikateľom zarobiť, pretože si myslím, že to je cieľom každého podnikania.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maňka sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Šepták hovoril, že klesol počet živnostníkov o viac ako 4 tis., ale už nepovedal zase, o koľko vzrástol. Keď si pozrieme správy o stave a rozvoji malého a stredného podnikania za uplynulých 6 rokov, tak pred 3 - 4 rokmi v priebehu júna až júla sa znížil počet živnostníkov okolo 40 až 50 tis., nie 4 tisíc. Ale zase vzrástol o ďalších 50 tis., to znamená, že sa na to treba pozrieť z komplexného pohľadu. A dnes správa o stave a rozvoji malého a stredného podnikania hovorí, že stav živnostníkov je stabilizovaný od roku 1998, to znamená, že nie sú tam poklesy.
Pán poslanec ďalej hovoril, že sa daňové zaťaženie v celom svete znižuje. Je to paradoxné, že to hovorí práve poslanec opozície, keď za posledné štyri roky vládnutia ho neznížili ani o jedno percento a nová vláda hneď po tom, ako nastúpila, tak výrazne znížila daňové zaťaženie. Čiže beriem to akože skôr s úsmevom, pán poslanec.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Farkas.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
zákon o daniach z príjmov vo všeobecnosti vytvára určitý rámec hospodárskej politiky vlády najmä vo vzťahu k podnikateľskej sfére. Príprava a vlastné prerokovanie v mnohých krajinách trvá niekoľko mesiacov, ba existuje rad krajín najmä v rámci Európskej únie, kam smerujú aj naše snahy, že každá zmena zákona o daniach z príjmov je predmetom verejnej diskusie. Ku každej zmene sa odborne vyjadrujú dotknuté záujmové samosprávne zväzy, ako aj zástupcovia podnikateľskej sféry. Hľadajú sa kompromisy a dohody medzi predkladateľom a medzi tými, ktorých sa takáto zmena podnikateľského priestoru týka.
Sú aj také krajiny, kde vláda svojím programovým vyhlásením sa zaviaže, že bez objektívnych dôvodov, ktoré musia vychádzať jedine z nepriaznivých a dopredu objektívne neprogramovateľných vonkajších vplyvov na ekonomiku krajiny, nebude vôbec meniť pravidlá hry pre podnikateľov a nedochádza k ďalšiemu daňovému zaťaženiu podnikateľskej sféry.
Žiaľ, Slovensko do skupiny uvedených krajín ešte nepatrí. Práve naopak. Vychádzajúc zo súčasného stavu, ako aj z výsledkov predchádzajúceho obdobia zmeny zákonov, ktoré sa dotýkajú podnikateľskej sféry, hlavne zmeny zákona o daniach z príjmov, sú častým javom. Niekedy zmeny vychádzajú iba z jednoduchej potreby naplnenia príjmovej stránky návrhu zákona o štátnom rozpočte, čo, samozrejme, vždy nemusí priniesť očakávaný efekt a, samozrejme, nie je ani konečným a systémovým riešením na daný problém.
Aj z tohto hľadiska som zástancom toho, že každá zmena zákona o daniach z príjmov musí byť včas a riadne pripravená. Zmeny musia byť vyvolané objektívnymi skutočnosťami, mali by smerovať k zlepšeniu nášho podnikateľského prostredia a mali by smerovať k systémovému riešeniu problémov.
Zhruba pred rokom sme prijali v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona o daniach z príjmov. Vtedajší návrh podľa slov predkladateľa bol návrhom, ktorý ministerstvo financií pripravovalo v priebehu celého roka 1999 a ktorý tvoril súčasť tzv. daňovej reformy u nás. Žiaľ, pár mesiacov na to už ležala na stole poslancov poslanecká novela, ktorá mala za cieľ riešiť okruh podnikateľov, ktorí majú právo využívať inštitút paušálnej dane. Táto novela bola prijatá po dlhotrvajúcich rokovaniach. Bol dosiahnutý kompromis medzi skupinou poslancov a ministerstvom financií v tom, že zástupcovia ministerstva navrhli aj ďalšie zmeny, ktoré pôvodný návrh možno ani neobsahoval.
Po necelom roku od prijatia pôvodného návrhu zákona o daniach z príjmov je tu ďalšia novela, ktorá by mala platiť už od 1. januára 2001, a obsahuje celkom 117 bodov. Teda môžeme jednoducho vyhlásiť, že nejde o jednoduchú novelu zákona, ale o zásadnú novelu. Samozrejme, návrh obsahuje veľa pozitívnych a potrebných úprav, ktoré je potrebné prijať a podporiť aj v súvislosti s už prijatou poslaneckou novelou zákona, ale obsahuje aj také opatrenia a úpravy, ktoré bolo možné riešiť už pri prerokovaní a prijatí pôvodného návrhu zákona.
V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som poukázal na to, že podľa nášho názoru akoby viackrát v práci ministerstva a ministerských úradníkov absentovala systémovosť v riešení a snaha o komplexnejšie riešenie problémov na jednej strane a snaha o poznanie názoru tých, ktorých sa navrhnutá zmena týka na strane druhej. Aj to môže byť príčinou tak častých zmien v zákone o daniach z príjmov.
Vážené dámy, vážení páni, pokiaľ ide o konkrétne predložený návrh novely, poslanci Strany maďarskej koalície uvedený návrh aj na základe dosiahnutej politickej dohody na úrovni vládnej koalície budú podporovať pri hlasovaní v prvom čítaní.
V rámci druhého čítania budeme iniciovať určité zmeny, ktoré podľa nášho názoru bude potrebné zapracovať do prerokovaného návrhu zákona. Tu predovšetkým máme na mysli otázku podpory investovania u nás. Predložená novela má snahu zabezpečiť väčšiu podporu pre zahraničných investorov v zmysle uznesenia vlády číslo 301 a aj tým vyslať určité pozitívne signály pre zahraničných investorov, ktorí majú záujem o investovanie na Slovensku. Podľa nášho hodnotenia je to dobre mierená snaha, ale rovnaké podmienky bude potrebné zabezpečiť aj pre našich investorov. Každé iné riešenie je nevhodné a vedie k diskriminácii domácich podnikateľov, s čím, samozrejme, nemôžeme súhlasiť.
Ďalší okruh problémov tvorí otázka, ktorá súvisí s majetkovými priznaniami občanov. Podľa nášho hodnotenia tento problém už rieši základný daňový zákon číslo 511/1992 Zb. Toto ustanovenie súvisiace s majetkovými priznaniami novelizoval už náš parlament zhruba pred jeden a pol rokom a od tohto obdobia podľa nás nevznikol žiadny nový problém, na ktorý by bolo treba až tak promptne reagovať. Samozrejme, sú aj ďalšie problémové okruhy, o ktorých bude treba rokovať, najmä o otázkach, ktoré boli otvorené už pri prerokovaní predchádzajúcej novely zákona o daniach z príjmov, ale zo strany predkladateľa dosiaľ ešte neboli akceptované.
Vážené dámy, vážení páni, poslanci Strany maďarskej koalície v zmysle aj tu povedaného budú pristupovať k prerokovaniu novely zákona o daniach z príjmov. Sme si vedomí toho, že niektoré zmeny bude treba prijať, ale žiadame predkladateľa v budúcnosti o citlivejší, profesionálnejší a komplexnejší prístup pri každej navrhnutej zmene podnikateľského prostredia u nás. Náhle spôsoby a rýchle zmeny neprinesú riešenie problémov, ale neistotu, konflikty a nové a nové sklamania. Dúfajme, že v tomto prípade to až tak nebude.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, odzneli vystúpenia všetkých pánov poslancov, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Kozlík, pán poslanec Prokopovič, pán poslanec Tatár. Pán poslanec Cuper, do rozpravy? Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
(Reakcia z pléna.)
Ku ktorej schôdzi, pretože toto je 42., to je nová, pred dvomi hodinami bola 41.
(Reakcia poslanca z pléna.)
Tak keď bude pokračovať, potom dostanete slovo.
Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.
Poslanec S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážená Národná rada,
myslím si, že jadro problému tejto novely pomerne presne popísal pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu a tkvie v systémovosti tejto novely. Viackrát sme upozorňovali na chaotický prístup pani ministerky, ale i vlády ako takej k množstvu predkladaných noviel zákonov a myslím, že sme opäť svedkami jednej takej typickej ukážky chaotickej novely zákona.
Ja by som videl ten problém, ktorý predmetná novela zákona chce riešiť, v dvoch rovinách. Jedna sa vzťahuje k rozpočtovému hospodáreniu, ktorého, by som povedal, fatálny vývoj, keď sme svedkami toho, že ak súhrnný deficit verejných rozpočtov za roky 1995 až 1998, za ktorý sme boli podrobovaní kritikou súčasnej vládnej garnitúry, ak súhrnný schodok verejných rozpočtov za rok 1995 - 1998 predstavoval zhruba 57 mld. Sk, tak za dva roky činnosti súčasnej vlády súhrnný deficit verejných rozpočtov bude predstavovať zhruba 60 mld. Sk. A ten pravdivý deficit verejných rozpočtov, ktorý sa zahmlieva umelo v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001, bude 50 mld. a viac, nad 60 mld. Sk, a štátny dlh Slovenskej republiky alebo štátneho rozpočtu vzrastie možno o 200 mld. Sk. Ale o tejto rovine si budeme rozprávať, pani ministerka, pri schvaľovaní návrhu štátneho rozpočtu a pri tzv. variabilnom deficite štátneho rozpočtu na rok 2001.
Ale táto novela v niektorých ustanoveniach nehľadá nič iné len ďalšie formy, ako naplniť štátny rozpočet bez ohľadu na to, a to mi chýbalo, pani ministerka, to mi chýbalo vo vašom vystúpení, ako ste skončili vlastne v tripartite a aké dôvody boli, pretože ani dôvodová správa o tom bližšie nehovorí, o nesúhlase partnerov v rámci Rady hospodárskej a sociálnej dohody. A rád by som teda o tom počul buď vo vašom záverečnom slove, alebo aspoň pri uvádzaní v rámci druhého čítania, ak táto novela prejde do ďalšieho legislatívneho konania.
Druhý ten problém je ten okruh, je otázka faktorov, a myslím si, že by si vláda mohla dať väčšiu námahu analyzovať faktory, ktoré vedú k tomu, že vývoj priamych zahraničných investícií nie je taký, ako by si vláda, ale určite aj my všetci predstavovali, a že sme dnes v situácii, keď za 1. polrok 2000, a to by som rád, keby ste dobre počúvali, vážení koaliční poslanci, zo 160 mld. Sk obstaraných investícií len 3 mld. boli financované zahraničným kapitálom. Pritom vláda hneď po svojom nástupe realizovala rad, by som povedal, dramatických úľav pre zahraničných investorov. A výsledok je teda úplne opačný, a dokonca odlev investícií zo Slovenska je vyšší ako prílev priamych zahraničných investícií.
Takže tu si treba dávať otázku, či tým kardinálnym problémom je ďalej prehlbovať úľavy pre zahraničných investorov, alebo voliť tú cestu, že radšej pre investorov strategického charakteru postupovať individuálnymi riešeniami. Pán poslanec Šepták tu uviedol príklady viacerých prístupov v tranzitívnych krajinách a úspešnejších než za súčasnej vlády. Podobne môžem pripomenúť aj rok 1998, keď takéto plošné úľavy pre zahraničných investorov neexistovali a dosiahol sa podstatne vyšší prílev priamych zahraničných investícií. Takže asi ten problém bude niekde inde a bude v tom, že tu existuje vnútorná nestabilita, ale že predovšetkým v oblasti vládnych politických strán tu existuje stále nečitateľnosť ekonomického prostredia aj v dôsledku toľkých chaotických noviel, akých sme svedkami aj v rámci tejto predkladanej.
Takže pokiaľ by som sa dotkol toho vlastného, tej pozície prístupu k tejto novele zákona, nesporne je tu jedna dobrá vec a to je otázka pravidiel na úpravu základu dane v prípade závislých osôb v zmysle smernice OECD. Ale ďalšie ustanovenia tejto novely sú minimálne sporné, tak ako už uvádzali moji predrečníci, tým, že buď sú riešené v niektorých iných zákonoch, alebo neriešia meritum problému. A naopak trebárs v tej oblasti znižovania hraníc pre bonifikáciu zahraničného kapitálu sa už vlastne dostávame na hranicu diskriminácie podnikateľskej sféry na Slovensku v takom rozsahu, že sú priamo znevýhodnení podnikatelia, ktorí by za iných okolností alebo trebárs len pri tretinovom poskytnutí obdobných podmienok, ako sa poskytujú zahraničných podnikateľom, dokázali zabezpečiť rovnaké, ak nie ešte lepšie výsledky. Takže priamo sa zakladá už v takých oblastiach, ako je cestovný ruch, výrazná diskriminácia. Nesporne v prípade prijatia takejto novely vzniknú otázky aj ústavnosti takejto novely, vzniknú otázky, samozrejme, veľmi výrazné aj pre slovenskú podnikateľskú verejnosť, či to vláda skutočne s rozvojom podnikania na Slovensku myslí vážne.
Takže ten základný problém, ktorý ja vidím aj v kontexte tejto novely, je v podstate neschopnosť, absencia schopnosti súčasnej vlády pragmaticky riešiť problémy hospodárskeho, sociálneho rozvoja a v podstate vznikajú takéto skratové riešenia, do ktorých spadá aj predkladaná novela zákona o dani z príjmov. Z tohto dôvodu, vážená Národná rada, odporúčam nepokračovať ďalej v legislatívnom konaní v tomto znení novely a nezaraďovať ju do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Prokopovič.
Pán poslanec Cuper ešte predtým chce reagovať na vystúpenie pána poslanca Kozlíka.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem len predsa reagovať na pána poslanca Kozlíka a súhlasím s ním, aby tento parlament zobral na vedomie skutočnosť, že tento zákon nerieši problematiku zamestnanosti v prospech občanov Slovenska, ale v prospech zahraničných podnikateľov, a všetky doterajšie opatrenia pani ministerky sa minuli účinkom. Domácich podnikateľov nezvýhodňuje, tí krachujú. Do štátneho rozpočtu sa odvádza stále menej a menej prostriedkov a tie výpadky nenahrádzajú investície, ktoré by tu prichádzali, ktoré by vytvárali nové pracovné miesta, nové pracovné príležitosti, ktoré by vytvárali aj teda predpoklady na to, aby sa napĺňal štátny rozpočet.
Pani ministerka Schmögnerová, ostáva vám už len jedna možnosť, že budete tie plaché "srnky" z toho zahraničia, teda ten "kapitál", nosiť na vlastných rukách. Možnože by bolo dobré potom prijať zákon o tom, že tu budeme nosiť zahraničných investorov na rukách, lebo akosi ani počas tej vašej "úžasnej" ekonomickej politiky neprichádzajú. A preto vám odporúčam ja, tak ako ste celkom neopodstatnene odporúčali mne minule v televízii vy, aby ste radšej prestali robiť ekonomickú, finančnú politiku a venovali sa domácim prácam, lebo devastujete tento národ, zavádzate tu absolútnu biedu. A bolo by možno dobré, keby ste sa venovali radšej tým faktickým poznámkam a prestali robiť ekonomickú politiku ako ministerka. To zasa odporúčajú vám všetci triezvo rozmýšľajúci ľudia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper, pán poslanec Kozlík odišiel, keď ste reagovali na jeho vystúpenie.
Pán poslanec Prokopovič.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážený pán minister,
kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
ja budem trošku stručnejší ako moji predrečníci, pretože prvé čítanie o návrhu zákona, resp. jeho novely, chápem ako posúdenie jeho oprávnenosti, teda posúdenie toho, či je to potrebný zákon, alebo novela, a či ho posunieme ďalej. A v druhom čítaní sa budeme vyjadrovať potom k vecnému obsahu vrátane návrhov. Tak chápem aj teraz svoje vystúpenie. Z tohto pohľadu, keď hodnotím návrh novely zákona číslo 366 o dani z príjmov, súhlasím s mojimi kolegami, ktorí vystúpili predo mnou v tom bode, že skutočne táto novela obsahuje určité pasáže, určité prvky, ktoré, si myslím, po prijatí môžu byť prínosom pre slovenskú ekonomiku. A netýka sa to iba zlepšenia podmienok pre zahraničných investorov. Na druhej strane zasa musím povedať, že v tejto novele, alebo v návrhu tejto novely zasa sú veci, ktoré nemám ešte celkom analyticky doložené od odborníkov na túto oblasť, hlavne týkajúcich sa tej prvej časti, a vyjadrím sa k tomu potom v druhej rozprave pri hodnotení vecnej stránky.
Ale čo ma najviac mrzí, táto novela neobsahuje, teda chýbajú jej určité veci, ktoré by tu mali byť. My, keď sme sa po dlhých týždňoch, mesiacoch spoločných konzultácií konečne dohodli na znení novely zákona 366 a zvlášť paragrafu upravujúceho možnosť využívania paušálnej dane, urobili sme z obidvoch strán určitý kompromis. Ja som za ten kompromis napadaný dodnes kolegami živnostníkmi, podnikateľmi, že som bol s kolegami príliš mäkký, že sme príliš ustupovali a skôr to zlepšenie paušálnych daní bolo podľa pohľadu ministerstva financií. Ťažko je proti tomu protestovať, ale nech to bude.
Na druhej strane, keď sme sa rozchádzali pred konečným znením tejto novely, dohodli sme sa, že určité veci, ktoré podľa názoru, to podotýkam, pracovníčok ministerstva financií nebolo možné zodpovedajúcim spôsobom zahrnúť do našej, nami predkladanej novely, budú riešené v novele zákona o dani z príjmu, teda v tejto novele, ktorá je tu. Týkalo sa to hlavne ustanovení týkajúcich sa súbehu, možného súbehu paušálnej dane a § 6, teda príjmov zo závislej činnosti. Keď som sa začiatkom septembra tohto roku dopracoval k materiálom, ktoré predložilo ministerstvo financií na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, bol som spokojný s tým, že skutočne tieto veci sa tam objavili, a predpokladal som, že je to v záujme ďalšej spolupráce, a teda tak akosi som si aj do budúcnosti spoluprácu predstavoval.
V dôvodovej správe sa uvádzalo, že v prvej časti návrhu zákona mimo iného rieši zdaňovanie príjmov fyzických osôb, kde sa reaguje najmä na, a teraz budem citovať, "záväzok doriešiť súbeh príjmov zdaňovaných paušálnou daňou a príjmov zo závislej činnosti tak, ako to bolo dohodnuté na rokovaní s pánom poslancom Prokopovičom". Doslovne tak je tam uvedené, upozorňujem zvlášť na slovo záväzok. Čiže aj vtedy si ministerstvo financií uvedomovalo svoj záväzok. Bolo to riešené aj v textovej časti, § 15 bol novelizovaný pod bodmi 32, 33, 34 a zdalo sa, že je všetko v poriadku. Ale keď som dostal do poslaneckých lavíc návrh, ktorý bol schválený vo vláde, kde som nemal najmenšie potuchy, že by k niečomu podobnému mohlo dôjsť, zistil som, že jednak táto citácia, ktorú som citoval z dôvodovej správy, jednak všetky ustanovenia, ktoré boli dohodnuté, z návrhu zákona vypadli, do jedného vypadli. Ja nemôžem to nijako ináč klasifikovať ako jasné porušenie dohody.
A preto sa pýtam, pani ministerka, či to bolo s vaším súhlasom, alebo bez vášho súhlasu. Keď to bolo nedopatrením, ja také nedopatrenie neprijímam a žiadam vás, aby ste tých, ktorí sú za to zodpovední, patrične brali na zodpovednosť. Ale ak to bolo s vaším súhlasom, je to potom horšie, pretože, samozrejme, v druhom čítaní predložím pozmeňujúce návrhy, ale ani ja, ani moji kolegovia sa potom necítime viazaní dohodou a pôjdeme v našich návrhoch aj nad rámec toho, čo sme dohodli.
Ďakujem za pozornosť.