Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré predniesol spravodajca. Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom uznesení. Hlasujeme za uznesenie k predsedovi Telekomunikačného úradu, k jeho platových podmienkam a ďalším náležitostiam.
Prítomných je 53 poslancov. Málo.
Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, aby sme mohli hlasovať o návrhu uznesenia.
Ešte raz žiadam poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.
Pán poslanec Mikloško, chcete niečo dôležité povedať?
Nech sa páči.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, vo výbore pre kultúru bolo úplným konsenzom všetkých politických strán prijaté uznesenie, aby zákon o rozhlase a zákon o televízii boli vrátené vláde na prepracovanie. Navrhujem, kým sa teda vrátia poslanci na hlasovanie o uznesení, aby sme teraz hlasovali o tomto návrhu, že tieto dva zákony vraciame vláde na dopracovanie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, zopakujeme hlasovanie o návrhu uznesenia k schváleniu predsedu Telekomunikačného úradu. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o platových a ostatných podmienkach predsedu Telekomunikačného úradu.
Prezentovalo sa 70 poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, o tomto bode budeme hlasovať neskôr. Budeme pokračovať ďalej v rokovaní Národnej rady.
Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 698 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 698a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan.
Nech sa páči, pán minister, uveďte návrh.
Prosil by som, aby ďalšie rokovanie viedol podpredseda Igor Presperín.
Nech sa páči, pán minister.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Vážený pán predseda,
panie poslankyne a páni poslanci,
na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní predkladám vládne návrhy zákonov o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase. Návrhy oboch zákonov sú prakticky identické, obsahujú len niektoré odlišnosti vyplývajúce z rozdielneho charakteru ich činnosti, ale z hľadiska navrhovaného riešenia v zásadnej oblasti nepodstatné. S týmto vedomím, ak by to bolo možné, by som prosil uviesť spoločne obidva tieto zákony.
Na úvod je potrebné zdôrazniť, že súčasná platná právna úprava verejnoprávnych elektronických médií nespĺňa požadované kritériá z hľadiska približovania právneho poriadku Slovenskej republiky k právu Európskej únie, ako aj svojím prepojením na platnú právnu úpravu už schváleného zákona o vysielaní a retransmisii. Predovšetkým nejednoznačný výklad niektorých ustanovení a ich nesprávna praktická aplikácia sú príčinou neutíchajúcich nedorozumení, ktoré dostali verejnoprávne médiá do výrazných ekonomických problémov.
Návrhy zákonov boli prerokované v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, vo výbore pre ľudské práva a národnosti a v gestorskom výbore pre kultúru a médiá, ktoré odporučili vrátiť predmetné návrhy zákonov predkladateľovi na dopracovanie v zmysle ich pripomienok týkajúcich sa predovšetkým financovania a hospodárenia verejnoprávnych médií. Predkladateľ vládnych návrhov zákonov berie na vedomie a akceptuje stanovisko gestorského výboru vyjadrené v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládnych návrhov zákonov o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase v druhom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Pán minister, vy ste uviedli obidva návrhy.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánovi podpredsedovi výboru pre kultúru a médiá poslancovi Jánovi Budajovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o týchto vládnych návrhoch zákonov, aby odôvodnil návrhy a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec J. Budaj:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou troch výborov - ústavnoprávneho výboru, výboru pre ľudské práva a národnosti a výboru pre kultúru a médiá k prerokovaniu vládneho návrhu zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase v druhom čítaní.
Určené výbory Národnej rady prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne iné stanoviská od poslancov podané v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.
K predmetným návrhom zákonov ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnosti vo svojich prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť predmetný návrh zákona na dopracovanie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v obidvoch prípadoch nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii.
Gestorský výbor sa rozhodol po prerokovaní týchto stanovísk k obidvom zákonom - zákonu o Slovenskej televízii a o Slovenskom rozhlase - odporučiť Národnej rade v zmysle zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predmetný návrh zákona vrátiť na dopracovanie.
Prosím vás pán predsedajúci, aby ste o tomto návrhu otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, lebo písomne som žiadnu prihlášku pánov poslancov nedostal. Pán poslanec Mikloško. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, na návrh výboru, ktorý sa na tom zhodol konsenzuálne, aj na návrh minimálne piatich poslaneckých klubov dávam procedurálny návrh, aby sme vrátili tento návrh vláde na prepracovanie. Prosím vás, aby sme o tom hlasovali. Piatich, teda som myslel vás, SNS, nás a ešte dvoch.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
No pán poslanec, rokujeme, ale o dvoch návrhoch naraz, takže preto sa vás pýtam...
Poslanec F. Mikloško:
Tento návrh sa týka aj návrhu zákona o Slovenskom rozhlase, čiže prosím, keby sme hlasovali o jednom aj o druhom.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Končím rozpravu, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k tomuto bodu programu. Nie je to tak.
Pán spoločný spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že pred chvíľočkou nás nebolo dosť, odporúčam, aby sme aj o tomto návrhu hlasovali neskôr.
(Hlasy v sále.)
Dobre, nie je súhlas, budeme hlasovať.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Mikloška a gestorského výboru, aby sme vrátili vláde tieto návrhy na prepracovanie, preto vyzývam všetkých, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, aby sme mohli hlasovať. Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, zopakujte ešte raz návrh, aby každý poslanec, ktorý len teraz prišiel do rokovacej sály, vedel, o čom hlasujeme.
Poslanec J. Budaj:
Na návrh gestorského výboru a pána poslanca Mikloška navrhujeme obidva zákony o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase vrátiť vláde na dopracovanie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Odporúčam, aby sme hlasovali najprv o jednom až potom o druhom návrhu. Takže budeme hlasovať najprv o tom, aby sme vrátili zákon o Slovenskej televízii vláde na prepracovanie.
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
Tak ako sme predpokladali, prítomných je 71 poslancov.
Pán poslanec, ináč ma teší, že máme dobrú náladu všetci, ale problém je v tom, že tá nálada by bola lepšia, keby sme mohli aj hlasovať. Nemôžeme, lebo nie je tu 76 poslancov.
(Hlasy z rokovacej sály.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte raz skúsme hlasovať o tomto návrhu, aby sme vrátili vládny návrh zákona o Slovenskej televízii na prepracovanie navrhovateľovi. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento vládny návrh zákona Národná rada vrátila navrhovateľovi na dopracovanie.
(Ruch v rokovacej sále.)
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať o druhom takomto návrhu.
Poslanec J. Budaj:
Prosím vás, aby ste dali hlasovať o návrhu, aby sa vládny návrh zákona o Slovenskom rozhlase vrátil vláde na dopracovanie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Dám ešte raz hlasovať, a ak nebude dosť poslancov, tak nám hrozí, že prerušíme dnešné rokovanie. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada tento vládny návrh zákona vrátila navrhovateľovi na dopracovanie.
Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 807. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 807a.
Návrh vlády odôvodní pán minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
Dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy bol otvorený na podpis členským štátom Rady Európy dňa 3. októbra 1985 ako v poradí 121. dohovor série európskych zmlúv, ktorý do dnešného dňa vstúpil do platnosti v 31 členských krajinách Rady Európy, pričom ďalšie tri štáty dohovor podpísali. Podpísaním dohovoru a následnou ratifikáciou sa Slovenská republika zaradí medzi krajiny, ktoré i týmto oficiálnym aktom prejavili vôľu uznávať spoločné európske princípy ochrany architektonického dedičstva.
Dohovor v prvom rade definuje šírku pôsobnosti a špecifikáciu objektov architektonického dedičstva, na ktoré sa vzťahuje uplatňovanie dohovoru, formuluje prístup k zákonnej ochrane, stanovuje rámec a zásady inštitucionálnej, územnej a finančnej zodpovednosti vrátane možnosti sankčných opatrení, dotýka sa oblasti podpory neziskových združení a sponzorstva, informačnej politiky, vzdelávania a koordinácie ochranárskej politiky v európskom priestore, a to najmä medzi krajinami, ktoré sa stali zmluvnými stranami dohovoru.
Ustanovenia dohovoru neprekračujú rámec zodpovednosti, ktorá je uložená orgánom štátu, verejnej správy a vlastníkom v právnom poriadku Slovenskej republiky a neukladajú Slovenskej republike záväzky, ktoré nie je pripravená plniť. Zároveň však predpokladajú, že zmluvný štát vytvorí všetky potrebné podmienky na to, aby sa zabezpečila adekvátna ochrana pamiatok architektonického dedičstva, ich využívanie zodpovedajúce ich významu a verejnému záujmu. Predpokladá uvedomenie si povinnosti štátu i ostatných zainteresovaných zložiek starať sa o dedičstvo vytvorené predchádzajúcimi generáciami a sprístupňovať ho v súlade s požiadavkami a kultúrnymi potrebami modernej spoločnosti.
Článok 25 dohovoru umožňuje štátu, ktorý uzatvára dohovor, vyhradiť si právo neprispôsobiť sa čiastočne alebo úplne ustanoveniam článku 4 písm. c) a d). Predkladaný návrh obsahuje formuláciu čiastočnej výhrady Slovenskej republiky, t. j. uplatnenie práva neprispôsobiť sa ustanoveniu číslo 4 písm. d) dotýkajúceho sa možnosti vyvlastnenia chránenej nehnuteľnosti, čo nie je priamo zakotvené v našom právnom poriadku, a preto navrhujeme, aby Slovenská republika využila možnosť uplatnenia výhrady voči tomuto ustanoveniu.
Dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy bol na základe plnej moci prezidenta Slovenskej republiky, ktorej obsahom bolo i vyhlásenie o uplatnení výhrady podpísaný veľvyslankyňou Stálej misie Slovenskej republiky pri Rade Európy a generálnym tajomníkom Rady Európy dňa 10. októbra 2000 v Štrasburgu. Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky predkladám text dohovoru pred jeho ratifikáciou Národnej rade Slovenskej republiky a odporúčam návrh akceptovať a vysloviť súhlas s uzavretím dohovoru.
Pán predsedajúci, ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán minister, za uvedenie tohto návrhu.
Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov, člena výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Jozefa Kužmu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uzavretím uvedeného dohovoru.
Nech sa páči.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu, ktorú ste dostali pod tlačou číslo 807.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy (tlač 807) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky číslo 862 z 9. novembra 2000 na rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre kultúru a médiá.
Výsledky prerokovania návrhu: výbory prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy (tlač 807), uznesením ho podporili a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor uznesením číslo 219 z 28. 11. 2000 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy.
Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili k tomuto rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že nikto z prítomných poslancov sa neprihlásil písomne, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne k tomuto bodu programu. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam, aby sme prešli k ďalšiemu bodu s tým, že by sme potom hlasovali o týchto návrhoch, ktoré prerokujeme dnes, naraz. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas? Áno. Ďakujem pekne.
Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi za uvedenie tohto návrhu.
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 801. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 865.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
predkladám na vaše rokovanie návrh zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok. Celá koncepcia tohto návrhu má za cieľ spriechodniť systém vymáhania špecifických pohľadávok vznikajúcich na súdoch Slovenskej republiky a v konečnom dôsledku by mala priniesť aj finančný efekt, ktorý bude smerovať k posilneniu štátneho rozpočtu.
Východiskom na vypracovanie predloženého návrhu zákona boli praktické skúsenosti z vymáhania súdnych pohľadávok, kde sa jednoznačne ukázala potreba doplniť súčasný nevyhovujúci legislatívny stav o navrhovanú úpravu. Dôvodmi sú najmä nedostatočné právomoci vymáhajúcich úradníkov a súdnych vykonávateľov, ktoré neumožňujú efektívne vymáhať pohľadávky vzniknuté v oblasti súdnictva a celkový objem nevymožených pohľadávok, ktorý má stúpajúcu tendenciu. Uvedenú situáciu dokresľujú nasledovné údaje. Stav pohľadávok k 1. 1. 1997 za celé územie Slovenskej republiky predstavoval počet položiek cirka 116 tisíc v úhrne 213 miliónov korún. K 1. 1. 1998 počet položiek vzrástol na cirka 123 tisíc a celková hodnota pohľadávok stúpla na 252 miliónov korún. K 1. 1. 1999 bolo 128 tisíc položiek v celkovom úhrne cirka 312 miliónov, ku stavu pohľadávok k 30. septembru 2000 predstavoval cirka 144 tisíc položiek v celkovom úhrne asi 433 miliónov korún, čo len za 9 mesiacov tohto roku predstavuje nárast cirka 56 miliónov korún.
Pri príprave návrhu sme vychádzali z poznatkov získaných v zahraničí, najmä v Nemecku a Rakúsku, kde justičné pokladnice fungujú už niekoľko rokov a dosahujú pri vymáhaní úspešnosť až takmer 85 percent. Na porovnanie v našich podmienkach je momentálne úspešnosť vymáhania pohľadávok asi 25 percent.
Návrh zákona zavádza niektoré nové pojmy. Súdne pohľadávky vyjadrujú v súhrne súdne poplatky, trovy trestného konania, svedočné, znalečné a rôzne iné náklady vznikajúce v súvislosti so súdnym konaním. Ich špecifikom oproti iným pohľadávkam štátu je oblasť ich vzniku. Podľa predloženého návrhu zákona bude tieto pohľadávky spravovať justičná pokladnica, ktorá bude mať charakter evidenčného a vymáhajúceho miesta. Justičnú pokladnicu navrhujeme zriadiť ako samostatné oddelenie pri Krajskom súde v Bratislave. Zriadením justičnej pokladnice sa vytvorí väčší dohľad nad tým, ako sa pohľadávky štátu vymáhajú a umožní sa zjednodušenie procesných postupov pri vymáhaní pohľadávok a spájanie pohľadávok voči jednému povinnému.
Zabezpečením efektívneho vymáhania súdnych pohľadávok sa zlepší aj situácia v naplnení príjmov štátneho rozpočtu. Na druhej strane predpokladáme, že spojením pohľadávok v rámci celej republiky tiež dôjde k úspore finančných prostriedkov. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby ste schválili predložený návrh zákona o vymáhaní súdnych pohľadávok.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie tohto zákona.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pánu poslancovi Alexejovi Ivankovi.
Pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec A. Ivanko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážený pán minister,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.
Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska som toho názoru, že predložený návrh zákona spĺňa a prispeje k efektívnejšiemu vymáhaniu súdnych pohľadávok. Predložený vládny návrh zákona zavádza nový inštitút justičná pokladnica, ktorej zriadením sa vytvorí väčší dohľad nad tým, ako sa pohľadávky štátu vymáhajú a zároveň sa umožní zjednodušenie procesných postupov pri ich vymáhaní.
Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V zmysle § 74 ods. 1 a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 865 z 9. novembra 2000 odporúčam prideliť vládny návrh zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok (tlač 801) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.
V súlade s návrhom predsedu Národnej rady navrhujem, aby úlohy gestorského výboru plnil ústavnoprávny výbor, ďalej odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 24. januára 2001 a gestorský výbor, ktorým je ústavnoprávny, ho prerokoval v lehote do 26. januára 2001.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy, nakoľko nikto z prítomných poslancov nepodal písomnú prihlášku do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spravodajcovi.
Hlasovať budeme neskoršie.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 828. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 868.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie podpredseda vlády Slovenskej republiky Ivan Mikloš.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
v súlade s plnením krátkodobých priorít vyplývajúcich pre Slovenskú republiku z národného programu na prijatie acquis communautaire predkladám návrh zákona o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Hlavné dôvody na vypracovanie návrhu nového zákona boli rozpracované v legislatívnom zámere, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 17. 11. 1999. Potreba vypracovania nového zákona o ochrane hospodárskej súťaže vyplynula zo skúseností úradu pri jeho uplatňovaní a dôležitá bola aj požiadavka ďalšieho zosúlaďovania so súťažným komunitárnym právom v rámci procesu aproximácie nášho právneho poriadku. Jedným z významných dôvodov na vypracovanie nového zákona bola potreba posilnenia nezávislosti úradu deklarovaná vládou Slovenskej republiky v programovom vyhlásení vlády a pociťovaná aj samotným úradom vzhľadom na to, že rozhodujúca časť jeho činnosti spočíva v rozhodovacej činnosti v oblasti posudzovania konaní podnikateľov v obci, prípadne orgánov štátnej správy, ktorými došlo alebo by mohlo dôjsť k obmedzovaniu hospodárskej súťaže.
Návrh zákona obsahuje aj zmenu úpravy postavenia predsedu úradu, spôsobu jeho vymenúvania a odvolávania. V súčasnosti je postavenie predsedu úradu zakotvene v kompetenčnom zákone, pričom ho vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky. Podľa návrhu zákona vymenuje a odvoláva predsedu úradu prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky. Navrhuje sa tiež pevné funkčné obdobie 5 rokov, pričom tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Prezident bude môcť odvolať predsedu úradu z funkcie len z dôvodov taxatívne stanovených v zákone. Posilnenie nezávislosti rozhodovania spočíva aj v návrhu zriadiť radu Protimonopolného úradu ako kolektívny orgán rozhodujúci o rozklade. Rada bude tvorená predsedom úradu, podpredsedom úradu a piatimi členmi, ktorí nesmú byť zamestnancami úradu, musia spĺňať zákonom stanovené podmienky, okrem iného musia mať vysokoškolské vzdelanie, minimálne dvaja právnické. Členov rady vymenúva vláda Slovenskej republiky na pevne stanovené päťročné funkčné obdobie a odvolať člena rady môže taktiež len z dôvodov taxatívne stanovených v zákone.
Tiež potreba aktualizácie ustanovení platného zákona odôvodňuje vypracovanie nového zákona. Niektoré ustanovenia sa ukázali ako nie celkom vyhovujúce pre súčasne podmienky trhu Slovenskej republiky a nastávajú problémy s výkladom niektorých pojmov nedefinovaných v platnom zákone.
Nemenej významným cieľom novej právnej úpravy bola, ako už bolo spomenuté, harmonizácia slovenského súťažného práva s komunitárnym súťažným právom a snaha reagovať na jednotlivé vývojové tendencie v rámci Európskej únie a tiež komplexne vyčerpávajúco upraviť všetky pre oblasť hospodárskej súťaže relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne inštitúty v rámci ucelených celkov vzhľadom na ich kontinuálnu nadväznosť.
Na základe splnomocňovacieho ustanovenia návrhu zákona úrad vypracoval dva vykonávacie predpisy. Vyhlášku o výpočte obratov a vyhlášku podrobne upravujúcu náležitosti oznámenia koncentrácie. Uvedené vyhlášky boli vypracované podľa príslušných právnych predpisov únie. Záväzkom úradu voči vláde Slovenskej republiky, ako aj v rámci národného programu na prijatie acquis communautaire je vypracovanie tretej vyhlášky upravujúcej skupinové výnimky zo všeobecného zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť dňa 1. 12. 2002. Zo zmien v postavení predsedu úradu vyplynula potreba zmeny a doplnenia zákona číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, skončil som.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi podpredsedovi za uvedenie tohto návrhu.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi pánovi Lászlovi Hókovi, aby oboznámil Národnú radu s výsledkami rokovania gestorského výboru.
Poslanec L. Hóka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážený pán podpredseda vlády,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh (tlač 828) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 10. novembra 2000, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši veľmi dôležitú oblasť slovenskej ekonomiky aj slovenského hospodárstva. Hospodárska súťaž ako záruka efektívnosti a pozitívneho pôsobenia na vývoj konkurencieschopnosti a stability ekonomiky je neoddeliteľnou ekonomickou a právnou kategóriou trhového mechamizmu vzhľadom na skutočnosť, že pôsobí ako prirodzený regulátor efektívneho správania sa podnikateľov a súčasne vedie k optimálnemu využívaniu zdrojov ekonomiky a jej miesto v ekonomike je nezastupiteľné.
V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Prosím vás pán predsedajúci, aby ste si otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pánovi podpredsedovi a takisto spoločnému spravodajcovi.
Teraz navrhujem pokračovať
návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Energetickej komore Slovenska, tlač 787.
Návrh zákona uvedie poverený člen skupiny poslancov pán podpredseda výboru Mesiarik.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán podpredseda,
vážené poslankyne, poslanci,
dovoľte mi, aby som predložil v mene skupiny poslancov návrh zákona na vydanie zákona o Energetickej komore Slovenska. Budem veľmi stručný, pretože v dôvodovej správe tohto návrhu zákona sme sa snažili uviesť všetko to, čo nás viedlo k predloženiu takéhoto návrhu zákona.
Predovšetkým vás chcem požiadať, aby sme brali do úvahy skutočnosť, v akej sa nachádza v súčasnosti slovenská energetika, ale hlavne, čo čaká slovenskú energetiku z hľadiska pripravovanej privatizácie, z hľadiska reštrukturalizácie, a teda aj z hľadiska určitého dosahu na slovenskú energetickú spoločnosť, dosahu na vplyv slovenských energetikov a vôbec slovenskej spoločnosti na energetiku, ktorá po privatizácii zrejme bude mať iné privatizačné vzťahy, iné vlastnícke vzťahy.
Chcel by som zdôrazniť, že túžbu alebo návrh na vytvorenie energetickej komisie prejavili takmer všetky alebo lepšie povedané všetky energetické ustanovizne od vedeckých až po výrobné organizácie, ktoré sa prikláňajú k tomu, aby sme umožnili v tých nových podmienkach vlastníckych vzťahov a vôbec fungovania energetiky na Slovensku byť takto organizovaní, zastrešení zákonom, byť tak organizovaní, aby sme mohli naďalej energetiku z takéhoto pohľadu ovplyvňovať.
Je veľa dôvodov okrem toho, čo som uviedol, ktoré vedú k tomu, aby sme energetickú komoru nebrali, by som povedal, do rovnej polohy s inými komorami, pretože tých návrhov tu bolo viac a som preto rád, že vám môžem oznámiť ako navrhovateľ, ako jeden z navrhovateľov a predkladateľov, že tak Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky, ako aj samotná vláda svojím uznesením podporila a odporučila Národnej rade takýto zákon prijať. Boli niektoré výhrady v Legislatívnej rade, ale aj v samotnej vláde, ktoré som ako navrhovateľ rešpektoval a v druhom čítaní ich zapracujeme tak, aby zákon bol dobrý, jednoznačne stanovujúci práva a povinnosti Energetickej komore a aby nemohlo dôjsť k mylnému vysvetľovaniu rôznych názorov alebo rôznych poverení a ustanovení, ktoré komore ukladajú a umožňujú vykonávať svoju činnosť.
Chcel by som vás preto veľmi stručne, aby som nepredlžoval rokovanie, požiadať o to, aby sme tento návrh zákona postúpili do druhého čítania a v druhom čítaní potom aby sme rozobrali ten návrh tak, aby bol tento zákon prijatý v dobrej kvalite.
Ďakujem.