Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
tak ako bolo v úvode zdôraznené, prezident Slovenskej republiky podľa článku 102 odsek 1 písmeno n) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 15. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov na opätovné prerokovanie. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím zo 4. januára 2001 číslo 910 pridelil vrátený zákon na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Gestorský výbor nedostal do 29. januára 2001 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým návrh bol pridelený.
Návrh prezidenta Slovenskej republiky, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokúvaní neprijala celý zákon, uvedený v jeho rozhodnutí o vrátení zákona z 15. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákona 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov v časti III, odporučili schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 281 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 498.
Zákon z 15. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti, odporučili neschváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 281 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 498. Na základe toho gestorský výbor odporúča Národnej rade zákon z 15. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 387/1996 Z. z. ako celok neschváliť.
Na záver, vážené kolegyne, kolegovia, mi dovoľte pripomenúť, že prezident republiky vo vrátenom zákone nenavrhuje žiadne úpravy, žiadne zmeny, ale navrhuje, aby sme zákon ako celok neschválili. Odporúčam preto, aby ste pán predsedajúci otvorili rozpravu a po rozprave aby sme pristúpili hneď k tretiemu čítaniu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spravodajca.
Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Otváram rozpravu v rámci druhého čítania a pýtam sa pánov poslancov a paní poslankýň, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Engliš, pán poslanec Bajan, pán poslanec Rusnák. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.
Pán poslanec Engliš, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec A. Engliš:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
ja mám tu teraz taký zvláštny pocit, pocit, ako keď sa človeku urobí zadosťučinenie. Už totiž pri prerokúvaní tejto novely zákona o zamestnanosti som tu dostatočne zrozumiteľne a riadne nahlas, za čo ma sem-tam aj kritizujete, ale ja ináč neviem rozprávať, konštatoval, že zákon je zlý. Návrh zákona je zlý, pretože nerieši problematiku z hľadiska odborného posúdenia problému. A na tom trvám. Predkladatelia v danej oblasti nemajú totiž žiadne skúsenosti a v oblasti riešenia problematiky zamestnanosti nepracovali. Nechali si tieto myšlienky nahovoriť, ľudovo povedané, nabulíkať a vedomí si svojej možnosti zrealizovali tieto návrhy. Ak sa mi nepáči riaditeľ Krajského úradu práce v Prešove, tak zmením zákon a ovplyvním činnosť celej inštitúcie namiesto toho, aby som riešil tohto riaditeľa. To bolo, myslím si, alebo to je skutočný dôvod a hlavne teda "odborný prístup" k riešeniu problematiky zo strany predkladateľov. Zdôrazňujem ten "odborný prístup". A pripomína, že príslušný riaditeľ bol nominovaný koalíciou.
Čiže návrh novely zákona bol robený na základe neodborného posúdenia situácie a neznalosti problematiky, návrh novely zákona bol neodborne spracovaný, vypustil len názov krajský úrad práce a neurobil ďalšie legislatívnotechnické úpravy a svedčí to v podstate aj o ďalšom nekompetentnom prístupe k riešeniu tohto problému.
Návrh novely zákona neriešil problematiku zamestnanosti, ale riešil úzke lobistické záujmy, na ktoré sa predkladatelia dali zneužiť, a to som tu povedal aj pri poslednom prezentovaní mojich názorov. Všetko toto sa v tejto miestnosti, hovorím už, prezentovalo a prezentoval som to aj vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Výbor už po druhýkrát ústami teraz pána podpredsedu Mesiarika neodporúča prijať novelu zákona, tak ako ju predložili predkladatelia. Mimochodom jeden z predkladateľov je priamo členom výboru pre sociálne veci a bývanie a nepodarilo sa mu svojich kolegov presvedčiť vo výbore.
Teraz je tu návrh pána prezidenta, ktorý vrátil predmetnú novelu zákona o zamestnanosti prakticky z tých dôvodov, o ktorých som tu hovoril. A preto som povedal, že mám ten zvláštny pocit so zadosťučinením. Preto plne podporujem zdôvodnenie pána prezidenta, ktoré sú urobené na základe odbornej analýzy nielen samotnej novely zákona, ale aj riešenia odbornej analýzy problémov. Zákon by totiž v podstate nič neriešil, skôr opačne, ponížil by možnosť Národného úradu práce zasahovať v regiónoch, tak ako je to teraz teda riešené.
Žiadam vás teda, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste podporili názory pána prezidenta a na predmetnú novelu o zamestnanosti radšej zabudli, ako keby tu nebola, pretože si myslím, že by to bola ďalšia chyba, ak nie hanba tohto parlamentu.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Bajan, máte slovo.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne.
Nepríslúcha mi vecne hodnotiť vystúpenie kolegu, ktorý, ak som bol ja upozornený z lobizmu alebo teda zainteresovaný do problémov, mám pocit, že teraz je to presne o tom istom. Ale neviem, kto je šéfom Krajského národného úradu práce v Prešove, ani ma to nezaujíma, moja predstava bola tá, že jednoducho túto štruktúru považujem za absolútne nefunkčnú, za jednu z najdrahších pôšt na Slovensku. Nevytvárajú sa nové pracovné príležitosti, a keďže ide o veľmi dobré pracovné príležitosti pre 200 až 400 ľudí alebo 400, alebo až 800 podľa toho, ktorého kraja, je úplne pochopiteľné, že je veľký protitlak zrušiť tieto veci.
Upozorňujem na existenciu platného uznesenia výboru pre financie, kde Národný úrad práce si z nás robí "srandu" a neurobil žiadnu racionalizáciu v Bratislave a v Košiciach a toto je tiež jeden z dôvodov, prečo sme alergickí voči tejto štruktúre, myslím krajskej. Takže skúste kolegovia vo výbore pre sociálne veci a bývanie donútiť vašich partnerov v Národnom úrade práce, aby sa začali trošku racionálne správať s peniazmi všetkých daňových poplatníkov.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Fedoročko.
Poslanec D. Fedoročko:
Novela zákona o zamestnanosti, o zrušení krajských úradov práce bola predložená preto, že sme nevedeli donútiť Národný úrad práce a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby robil reorganizáciu Národného úradu práce ako takého. Všetci dnes vieme, kto tu sedí a kto triezvo rozmýšľa, že krajské úrady práce sú najdrahší Štatistický úrad. Títo ľudia aj na základe jednotlivých názorov riaditeľov okresných úradov práce nerobia nič iné, iba zbierajú informácie z okresných úradov práce a tieto posúvajú na generálne riaditeľstvo a opačne, posielajú z generálneho riaditeľstva poštu, ktorú dostanú, na okresné úrady práce.
Ak si takto predstavujete pracovať krajské úrady práce, potom si myslím, pán kolega, že vaša špecifikácia odbornosť, ktorú tu prezentujete, je ďaleko ďaleko kdesi za hranicami.
A ak si myslíte, že predložená novela zákona prudko hraničí s akýmsi nepriateľským vzťahom s riaditeľom Krajského úradu práce v Prešove, ste na pochybách, pretože ja toho pána nepoznám a raz som sa s ním v živote stretol na jednom pracovnom stretnutí na krajskom úrade práce. Takže potom tie vaše myšlienky, ktoré tu prezentujete, vám musím povedať, že sú choré.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som hovorila trošku s nadhľadom. Bola som ja predkladateľkou tohto návrhu pred niekoľkými rokmi do parlamentu a chcem povedať, že som rada, že tento návrh zákona bol predložený v takom znení a bol prijatý aj sociálnymi partnermi, pretože pán poslanec Bajan aj pán poslanec Fedoročko, aj ostatní kolegovia vo výbore uznali argumentáciu, že tento zákon nie je zákonom o daniach, nie je zákonom o štátnej správe, to je zákon o verejnoprávnej inštitúcii. Čiže ak treba zlepšiť prácu jednotlivých krajských úradov, máte to páni kolegovia z koalície plne v rukách, pretože vy ste si tam dali svojich riaditeľov a kritizujete nečinnosť krajských úradov. Treba si ich zavolať na koberec. Pretože zákon aj v dnešnej podobe umožňuje, aby to nebola tá najdrahšia pošta, zákon aj v dnešnej podobe im ukladá povinnosti, ktoré, ak si neplnia, musíte z toho vyvodiť svoje koaličné personálne závery. Ale kvôli tomu netreba meniť zákon, naopak si myslím, že ten zákon nie je plne využívaný, v tom súhlasím s pánom Englišom, a navrhujem, páni kolegovia, a najmä tí, ktorí ste vo výbore pre sociálne veci, aby ste sa nepodieľali na tvorbe ďalších legislatívnych paškvilov ako napríklad pri poslednej novele zákona o Sociálnej poisťovni, keď viete, aké zmätky to spôsobilo napríklad teraz pri odhlasovaní pri platbách živnostníkov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Engliš, môžete reagovať.
Poslanec A. Engliš:
Áno, samozrejme, že budem reagovať.
Myslím si, že hneď prvá pripomienka pána Bajana o 200 ľuďoch na krajských úradoch je absolútne nekompetentná, pretože na každom úrade neviem, či je viacej ako 40 ľudí, predtým bolo asi 70, čiže k určitej reorganizácii došlo. Ja sa pozerám na to z úplne iného hľadiska ako vy páni kolegovia, pretože centralizmus, ktorý je v Národnom úrade práce, ktorý je aj v ďalších iných orgánoch, ktoré sídlia v Bratislave, je nehorázny a myslím si, že oveľa lepšie posúdi človek z kraja, akým spôsobom riešiť tieto problémy. Dôkazom toho je napríklad Centrogel, kde finančné prostriedky schvaľovali orgány Národného úradu práce na generálnom riaditeľstve. Takže ja veľmi dobre viem, o čom rozprávam, a preto som tu aj povedal, keď som povedal lobistické skupiny, ktoré sú tu, jednoznačne smerujú k tomu, aby finančné prostriedky boli naďalej rozdeľované z Bratislavy, aby si ich ľudia, ktorí majú dosah na tieto finančné prostriedky, pretože ide o obrovskú sumu, Národný úrad práce pre vašu informáciu disponuje s 10 miliardami korún, tak majú, samozrejme, záujem ovplyvňovať financie priamo z centra.
A ak si myslíte, že krajské úrady práce nerobia to, čo aj povedala pani Keltošová, tak zariaďte výmenu riaditeľov, ale neriešte systémovú zmenu takým spôsobom, ako je tu, pretože jednoducho tvrdím a trvám na tom, že neviete, o čo vôbec ide. Niekto vám to nabulíkal, ktorý vás zneužil k tomu, aby sa mohli peniaze rozdeľovať naďalej, aby tu vznikali ďalšie Centrogely, a ak si niektoré veci ešte ozrejmím, budem tu prezentovať, akým spôsobom sa rozdeľujú naďalej peniaze stadiaľto z Bratislavy.
Ďakujem za pozornosť, páni.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Bajan. Vzdávate sa, pán poslanec? Pán poslanec Rusnák ako posledný prihlásený.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
chcem sa stručne vyjadriť k vrátenému zákonu.
Chcem len pripomenúť, že vláda na svojom zasadnutí 22. novembra svojím uznesením číslo 959/2000 odmietla tento zákon, proste vyslovila nesúhlas. Chcem zvýrazniť aj to, čo tu predniesol kolega Mesiarik, náš gestorský výbor takisto sa stotožnil s výhradami, ktoré zaslal do Národnej rady pán prezident. Ďalej by som chcel povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré predkladalo tento návrh zákona do vlády, takisto vyslovilo nesúhlas s predkladaním tohto zákona.
Samozrejme, že ministerstvo uvádza, ja si dovolím tvrdiť, že keď vláda to odmietla, Legislatívna rada vlády to posúdila takisto negatívne. Keď gestorský výbor takisto zaujal negatívne stanovisko, čo sa týka prijatého zákona, keď nám nakoniec pán prezident vrátil tento zákon, bolo by dobré, keby sme aj my poslanci porozmýšľali nad týmto zákonom a predovšetkým, aby sme si všimli výhrady, ktoré pán prezident nám dal písomne. Preto ja odporúčam, aby sme podporili, samozrejme, tie pripomienky, tie výhrady pána prezidenta a zároveň chcel by som vás poprosiť, aby sme svojím hlasovaním tieto pripomienky podporili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Nechcem predlžovať túto diskusiu, samozrejme, svojím samostatným vystúpením, ale nedá mi, aby som predrečníkovi nepovedal, že by sme sa naozaj mohli vrátiť racionálne, ako aj ekonómovia uvažujú nad tým, či v Bratislave je optimálnych päť úradov práce plus krajský a trh pracovnej sily sa presúva mestskou hromadnou dopravou. Čiže ak aj toto je to, čo chceme dosiahnuť alebo naďalej na tom trvať, tak "smékam" klobúk proti všetkým odborníkom v tejto brandži. O tom som ja hovoril. O ničom inom.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Už včera sme pri agentúre pre vedu a techniku v Slovenskej republike hovorili, že najprv vytvárame podsystémy a potom ideme budovať systém. V podobnom duchu pristupujeme aj v súčasnom období vo vzťahu k tak zložitej a náročnej problematike alebo problému Slovenskej republiky, ako je vysoká nezamestnanosť. Preto si myslím, že mali by sme jednoznačne vystupovať v tom duchu a počkať si trebárs aj na tú správu, ktorá je dnes, ktorá je zaradená na túto schôdzu Národnej rady, kde budeme prerokúvať súčasný stav nezamestnanosti.
Na základe tejto situácie potom mať možnosť sa vyjadrovať trebárs aj k tomuto návrhu.
Osobne si myslím, že pri vysokej miere nezamestnanosti, s ktorou si vláda nevie poradiť, nie je cesta riešenia, že budeme odbúravať inštitúcie alebo štruktúry, ktoré ju môžu aktívnym spôsobom alebo progresívnym spôsobom riešiť. Treba ich vedieť usmerniť a treba im dať možnosti zmeniť tento stav. Ak dnes vláda nemá regionálnu politiku, možnože aj z tohto pohľadu sa krajským úradom práce v tomto smere ťažko presadzuje. To je podstata - absencia regionálnej politiky.
Dámy a páni, vo vláde bol schválený Národný program zamestnanosti, kde sa jednoznačne predpokladá, že tieto orgány, ktoré dnes chceme zrušiť, sa majú presadzovať. Teda opäť musím pripomenúť, že raz je to doľava, raz je to doprava, že vláda nevie, čo robí, čo chce. Na jednej strane niečo predpokladá, stanovuje aj konkrétne úlohy, a na druhej strane to chce zrušiť.
Prosím vás pekne, takýmto spôsobom tú obrovskú nezamestnanosť, ktorú dnes, žiaľ, v negatívnom slova zmysle pôsobí aj vo vzťahu k zahraničiu, nezmeníme. Preto sa jednoznačne pripájam k tým názorom tých odborníkov a tých mojich kolegov, ktorí presadzujú myšlienku vrátenia tohto návrhu zákona.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Fedoročko.
Poslanec D. Fedoročko:
Ďakujem pekne.
Ja len chcem zareagovať na pána poslanca Rusnáka, ktorý pred chvíľkou vystupoval, že tento zákon nepredkladalo do vlády ministerstvo práce a sociálnych vecí, to bol poslanecký zákon, takže to predkladali poslanci a bolo by treba povedať pravdu.
A druhá vec, ak išlo o počet zamestnancov na krajských úradoch práce, dnes ide o zhruba 400 až 500 ľudí. Takže také sú pravdy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Halmeš.
Poslanec F. Halmeš:
Ďakujem.
Na tejto schôdzi ešte máme, dámy a páni, v programe analýzu plnenia programového vyhlásenia vlády v oblasti nezamestnanosti. Dostaneme sa k nej určite po prerokovaní novely ústavy a bude priestor na vecnú diskusiu o tom, ako sa plní program vlády, aká je koncepcia zamestnanosti a sám chcem prispieť do tej diskusie.
Ale dovoľte mi dve alebo tri poznámky k problematike krajských úradov práce.
Predovšetkým páni exministerka naznačila, že keď v roku 1996 vznikali krajské úrady práce, tak očakávania o úlohách, ktoré budú plniť, spočívali predovšetkým v tom, že to budú inštitúcie, ktoré v regióne, vo vyššom územnom celku, budú tvoriť a uplatňovať programy zamestnanosti, ktoré sa nedajú uplatniť v menšom celku, ako je teraz pôsobnosť okresných úradov alebo okresných úradov práce.
Treba súčasne povedať, že táto strategická úloha sa nenaplnila v tom očakávaní, ako tvorcovia vtedajšieho zákona predpokladali. Tým nechcem povedať, že tento zákon máme teraz prijať, tak ako je predložený. Od samého začiatku mám taký názor, že aj keď vecná kritika je v mnohom opodstatnená, tak niektoré vecné nedostatky v zákone, napríklad ako ukončiť činnosť samosprávnych orgánov, kde zákon nepozná skončenie ich činnosti, bránia jeho prijatiu. V septembri, keď bude do parlamentu predložený návrh novely zákona o zamestnanosti, je priestor naozaj premyslieť si, ako inštitúcie na trhu práce majú fungovať, aká má byť ich previazanosť a môžeme o tom diskutovať už od dnešného dňa.
Tiež som nespokojný s tým, ako Národný úrad práce nedostatočne informoval parlament o tom, aké zámery má so zmenou pôsobenia inštitúcií na trhu práce.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem.
Prepáčte, pán predsedajúci, že ešte raz si beriem slovo, ale chcela by som ešte povedať dve poznámky.
Po prvé. To, čo už spomenul predrečník, aj pán kolega Rusnák, aj pán Halmeš, jednoducho inštitucionálne nedá sa škrtom pera zrušiť osem tripartitne formovaných predstavenstiev, a teda správnych dozorných rád. Ak to nie je v zákone výslovne povedané, za akých podmienok môžu tieto orgány zaniknúť.
To je jedna odborná poznámka. Druhá vec. Uvedomte si, že aj zásluhou krajských úradov práce došlo a dochádza stále k určitej koordinácii na trhu práce v jednotlivých regiónoch. Vy viete veľmi dobre, aká je veľmi vysoká regionálna rozdielnosť v nezamestnanosti. My nemôžeme paušálne posudzovať projekty na podporu zamestnanosti z Bratislavy rovnako pre Prešovský kraj, Košický kraj alebo pre Bratislavský kraj. Čiže ak zákon toto umožňuje a jednotlivé persóny to nenapĺňajú, ja nevidím dôvod meniť zákon.
Navyše ak hovoríme o voľbách do vyšších územných celkov, kde nutne vyššie územné celky, ja teraz nehovorím, koľko ich bude, budú potrebovať svojich regionálnych partnerov pri koordinácii všetkých subjektov, ktoré pôsobia alebo môžu pôsobiť na trhu práce. Takže nerobte takéto unáhlené kroky. Ja vám to vrele odporúčam.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko.
Nech sa páči.
Poslanec M. Mesiarik:
Áno, ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, len dvoma, tromi vetami, pretože skutočne ani výbor pre sociálne veci a bývanie nie je spokojný či už s prácou Národného úradu práce ako celku, so štruktúrou a už vôbec nie, ako pán Halmeš hovoril, súhlasím s ním, s vývojom nezamestnanosti.
Preto sme aj rozhodli v súvislosti s týmto zákonom po veľkej diskusii, že jednak si robíme poslanecké prieskumy, po okresných úradoch zisťujeme, že treba veci riešiť, ale po druhé budeme mať ešte vo februári spoločné rokovanie výboru s vedením Národného úradu práce, kde si veci preberieme a budeme sa snažiť pripraviť tak návrhy do parlamentu, aby sa situácia zmenila.
Na druhej strane sami ste počuli aj v tejto sále, že niekedy aj zo strany vlády sú mylné názory na túto vec, keď napríklad jeden člen vlády tu vyhlásil, že za zamestnanosť zodpovedá Národný úrad práce. Tiež to nie je pravda. Takže tieto veci si vyjasníme a ja pevne verím, že sa urobia zmeny v tejto štruktúre tak, aby to bolo k lepšiemu.
Na záver sa nečudujem predkladateľom, že takto konali, pretože od februára alebo od marca, keď po prvýkrát tento návrh predložili, ich z Národného úradu práce zavádzali tým, že sľubovali, že pripravia zmenu. Do septembra neurobili nič. Tak sa nečudujem, že vlastne aj využili túto možnosť a urobili aspoň vietor. Toľko k rozprave.
Odporúčam, pán predsedajúci, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu. Mám poverenie výboru.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Áno, pán spoločný spravodajca. Vzhľadom na to, že pán prezident Slovenskej republiky nenavrhuje žiadnu zmenu, tak pristúpime k tretiemu čítaniu, a to k hlasovaniu o zákone ako o celku.
Preto vyzývam všetkých poslancov, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o tomto návrhu. Chcem pripomenúť, že podľa článku 87 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky na prijatie zákona, vráteného prezidentom Slovenskej republiky podľa článku 102 písm. m) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Preto vás znovu vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.
Ešte pán poslanec Rusnák - procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, chcem vás poprosiť, aby ste jasne formulovali, o čom budeme hlasovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Áno. To vám potom poviem. Budeme hlasovať o zákone ako celku. Budeme hlasovať o zákone. Ale pán spoločný spravodajca vám povie, o čom budeme hlasovať.
Poslanec M. Mesiarik:
Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme hlasovali o zákone ako celku. Gestorský výbor odporúča tento zákon neschváliť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o zákone ako celku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní neschválila novelu zákona z 15. decembra 2000 o zamestnanosti, vrátenú prezidentom Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem teraz obedňajšiu prestávku. O 14.00 hodine budeme pokračovať hodinou otázok.
Takže prajem vám dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, začneme hodinu otázok.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku.
Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok pre odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Slovenskej republiky pán Mikuláš Dzurinda sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, ktorého prosím, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že na ne bude odpovedať sám.
Nech sa páči, pán vicepremiér.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
za neprítomnú pani ministerku Schmögnerovú bude odpovedať pán minister Harach, za neprítomného ministra Kukana taktiež pán minister Harach, za neprítomného ministra Čarnogurského pán minister Pittner, za neprítomného ministra Kňažka minister Ftáčnik a za neprítomného ministra Koncoša minister Stank.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam podpredsedu vlády na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.
Prosím pána podpredsedu vlády, aby podľa vyžrebovaného poradia otázok, ktoré boli adresované predsedovi vlády, odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od poslanca Jozefa Zlochu. Otázka znie: "Kedy konečne vaša vláda urobí poriadok v TANAP-e a zabezpečí rešpektovanie zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý platí od 1. 1. 1995?"
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec,
ako veľmi dobre viete, výrazný zlom v chápaní ochrany životného prostredia a prírody na Slovensku nastal od 1. januára 1995, keď nadobudol účinnosť zákon o ochrane prírody a krajiny. Tento zákon ako primárna právna norma upravujúca oblasť ochrany prírody a krajiny na Slovensku zaviedol nový systém komplexnej územnej a druhovej ochrany prírody, ustanovil 5 stupňov územnej ochrany v súlade s medzinárodnou kategorizáciou chránených území. Dňom účinnosti tohto zákona o ochrane prírody a krajiny nastal však zároveň rozpor medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a ministerstvom životného prostredia, ktorý je vlastne sporom starej pôvodnej koncepcie bývalej správy TANAP-u a novej koncepcie vyplývajúcej zo zákona o ochrane prírody a krajiny a nových vlastníckych vzťahov vyplývajúcich z realizácie príslušných zákonov. Činnosť a úlohy ochrany prírody a krajiny na území národných parkov, teda aj na území TANAP-u, je zo zákona kompetentná vykonávať bez rozdielu vlastníctva iba odborná organizácia zriadená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
Pán poslanec, vítam váš záujem o riešenie problematiky Tatranského národného parku, len je mi ľúto, že túto otázku kladiete teraz a nevyužili ste možnosť v rokoch 1995 až 1998, keď ste vy osobne boli ministrom životného prostredia, a nedokázali ste, citujem vaše slová, "urobiť poriadok v TANAP-e". Teda otázku, ktorú kladiete, by bolo možné pokojne položiť aj vám, navyše keď v tom čase minister pôdohospodárstva a vy ako minister životného prostredia ste boli z tej istej politickej strany.
Aj keď nerád, musím konštatovať, že ani k dnešnému dňu k pokroku v tomto kompetenčnom spore nedošlo. Tento stav neteší tak ako vás ani vládu a môžem vás ubezpečiť, že súčasná vláda v krátkom čase rozhodne v tomto spore medzi ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom životného prostredia v prospech Tatranského národného parku a v prospech jeho ochrany, a tým vyriešime tento neporiadok, ktorý sme zdedili po vláde, v ktorej ste vy zastávali funkciu ministra životného prostredia, teda ministra zodpovedného aj za zákon o ochrane prírody a krajiny.
Môžem vás ubezpečiť a oznámiť vám, že ministerstvo životného prostredia v tejto oblasti pracuje a v decembri minulého roku znovu vypracovalo materiál na rokovanie vlády, ktorý stanovuje rozsah delimitácie funkčných miest, príspevku a majetku zo Štátnych lesov Tatranského národného parku na Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky. Materiál je po medzirezortnom pripomienkovom konaní, naďalej je tam však rozpor medzi ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom životného prostredia. Tento rozpor v krátkom čase vyrieši vláda.
Na adresu polemiky o vhodnosti toho či oného modelu konštatujem len toľko, že modely môžu byť rôzne, čo závisí od prijatia princípov a deľby kompetencií. Kľúčovým faktom však ostáva, že národné parky sa zriaďujú prioritne a predovšetkým na ochranu prírody, preto by mali byť riadené zložkou kompetentnou a príslušnou zo zákona vykonávať ochranu prírody. Do budúcnosti nemožno vylúčiť úvahy o rôznych modeloch národných parkov v spojení s ekologickou lesníckou legislatívou. Ciele takéhoto hospodárenia však musia byť zamerané predovšetkým na hlavnú funkciu národných parkov, ktorou je ochrana prírody, a preto by mali, tak ako je to vo svete obvyklé, patriť pod rezort životného prostredia. Neakceptovanie týchto zásad by znamenalo spochybnenie vytvorenia národných parkov na účely zabezpečenia ochrany prírody na ich území.
Som si plne vedomý, že pri terajšom personálnom obsadení správa TANAP-u, ktorá má len 19 pracovníkov, nestačí zabezpečovať plnenie naliehavých úloh vyplývajúcich najmä z uznesenia vlády Slovenskej republiky k stratégii, zásadám a prioritám environmentálnej politiky. Vo vzťahu k medzinárodnej spolupráci nedostatočne zabezpečuje úlohy v rámci Svetovej únie ochrany prírody, Európskej federácie prírodných a národných parkov, Asociácie karpatských národných parkov a programu UNESCO - Človek a biosféra.
Ohrozená je predovšetkým príroda TANAP-u, pretože sa nevykonáva dostatočne systematická štátna služba. Rastie počet pytliactiev, a to aj na kamzíkoch a svišťoch, narušuje sa krehká ekostabilita vysokohorského prostredia v tejto lokalite.
Pre informáciu: Od účinnosti zákona o ochrane prírody a krajiny ministerstvo životného prostredia viackrát vypracovalo a predložilo na rokovanie vlády návrh na vyriešenie problému TANAP-u. Posledná iniciatíva z decembra, ktorú som spomínal, by mala viesť k vyriešeniu tohto dlho sa ťahajúceho sporu a problému.
Vážený pán poslanec, viem, že súčasný stav je skutočne neudržateľný a že je potrebné riešiť ho. Dnešná vláda Slovenskej republiky, ktorá tento stav v TANAP-e nespôsobila, ho riešiť bude a môžem vás ubezpečiť, že to, čo sa za 4 roky nepodarilo vyriešiť vám, bude vyriešené v priebehu najbližšieho obdobia.
Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Samozrejme, pán predseda, vážená vláda, chcem sa vyjadriť a položím aj doplňujúcu otázku. Čo som iné mohol čakať od vás, pán podpredseda, v zastúpení predsedu vlády? Ja som nikdy netajil a pokladal som to za svoj neúspech aj neúspech našej vlády, ale v Čiernej knihe ste kritizovali tento stav a odvtedy ubehli už dva roky aj dačo. Preto sa pýtam: Prečo ste už konečne nedali, vaša vláda, zadosť zákonu, keď ste sa považovali a sa považujete za vrchol demokracie a zástancov demokracie a všeličo možné?
Tu tie úvahy o tom, že my sme to zapríčinili, sú trošku naivné. Ja by som vám zasa, naopak, mohol povedať, že problémy začal robiť vtedajší pán minister Hraško, ktorý je z terajšej koalície, ktorý si zrejme ani poriadne neuvedomil alebo neprečítal zákon. Je tam napísané, že ústredným orgánom štátnej správy v životnom prostredí je ministerstvo životného prostredia - a zriaďuje a riadi organizácie ochrany prírody, najmä národné parky. To je jedna vec.
A druhá vec: Mali by ste si tiež trošku vstúpiť do svedomia a potom by ste zistili, že riaditeľ Štátnych lesov v TANAP-e bol na kandidátke Demokratickej únie v roku 1994. Takže ja si môžem myslieť, že to počas nášho pôsobenia sabotovali ľudia, ktorí sú teraz v terajšej koalícii. Tam nejde o nič iné, len o majetok.
Kompetencie, pokiaľ viem - kompetenčný zákon sa nezmenil ani zákon o ochrane prírody a krajiny, a teda podľa toho by bolo treba urýchlene konať alebo rozdeliť si majetok -, kompetencie, pokiaľ viem, ministerstvo pôdohospodárstva pre oblasť životného prostredia nemá. Takže ak tejto vláde ide o ochranu prírody a krajiny, tak treba urýchlene niečo urobiť, pretože kým sa spamätáte, mám obavy, že o ďalšie dva roky v Tatrách už nebude ani...
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, váš čas vymedzený na položenie otázky ste vyčerpali - dve minúty.
Nech sa páči, vicepremiér.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Nepočul som síce žiadnu otázku, pán poslanec, ale napriek tomu: Ja som netvrdil, že ten stav je ideálny, naopak, povedal som, že vláda ho považuje za neudržateľný a že nepovažuje za dobré, že sa vlečie tak dlho aj počas dvoch rokov tejto vlády. To som jasne povedal a nebudem citovať znovu, lebo je to prosto tak, čím som chcel povedať, že nie sme spokojní s tým, že sa to ďalej vlečie, nie sme spokojní ani s tým, že sa nám nepodarilo za tie vyše dva roky tento spor uzavrieť, ale máme vôľu a máme schopnosti a je už aj návrh, aby sme to uzavreli v priebehu najbližších týždňov a mesiacov, čo nič nemení, pán poslanec, na tom, že za 4 roky vášho pôsobenia tento problém vyriešený nebol napriek tomu, že vy sám ho považujete za dôležitý, takisto ako ja ho považujem za dôležitý. A chcem vás ubezpečiť, že sa nebude opakovať situácia, ktorá bola, žiaľbohu, počas vašej vlády, že ste neboli schopní 4 roky tento problém riešiť.