Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku poslancov, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán spoločný spravodajca, procedurálny návrh chcete teraz podať alebo až potom?
Pán spravodajca chce vystúpiť.
Nech sa páči.
Poslanec P. Kresánek:
Tento procedurálny návrh môžem podať. Pretože jeho výsledkom bude hlasovanie, tak pravdepodobne ho budem dávať, až keď budeme v bloku hlasovať o tomto zákone.
Tento procedurálny návrh sa týka najprv uznesenia týchto dvoch výborov o tom, či odporúčame nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
To je v poriadku, to znamená, že ho budeme aplikovať a budeme vôbec hlasovať o tomto návrhu až vtedy, keď pristúpime k hlasovaniu.
Ďakujem aj pani poslankyni, aj pánovi spravodajcovi za spoluprácu.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 828 a spoločnú správu ako 828a.
Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády Slovenskej republiky Ivan Mikloš.
Pán podpredseda, nech sa páči, máte slovo.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v súlade s plnením krátkodobých priorít vyplývajúcich pre Slovenskú republiku z Národného programu pre prijatie acquis communautaire predkladám návrh zákona o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Hlavné dôvody na vypracovanie návrhu nového zákona boli rozpracované v legislatívnom zámere, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 17. novembra 1999. Problematiku hospodárskej súťaže v súčasnosti upravuje zákon číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov.
Potreba vypracovania nového zákona o ochrane hospodárskej súťaže vyplynula zo skúseností úradu pri uplatňovaní v súčasnosti platného zákona a dôležitá bola aj požiadavka ďalšieho zosúlaďovania so súťažným komunitárnym právom v rámci procesu aproximácie nášho právneho poriadku.
Jedným z najvýznamnejších dôvodov na vypracovanie tejto novely zákona bola potreba posilnenia nezávislosti úradu deklarovaná vládou Slovenskej republiky v programovom vyhlásení vlády, ktorá je pociťovaná aj samotným úradom vzhľadom na to, že podstatná a súčasne rozhodujúca časť jeho činnosti spočíva práve v rozhodovacej činnosti v oblasti posudzovania konaní podnikateľov, obcí, prípadne orgánov štátnej správy.
Návrh zákona obsahuje aj zmenu úpravy postavenia predsedu úradu, spôsobuje jeho vymenúvania a odvolávania. V súčasnosti je postavenie predsedu úradu zakotvené v kompetenčnom zákone, pričom ho menuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky. Podľa návrhu zákona bude menovať a odvolávať predsedu úradu prezident Slovenskej republiky na návrh vlády, pričom prezident bude môcť odvolať predsedu úradu z funkcie len z dôvodov taxatívne stanovených v zákone.
Ďalším prínosom návrhu zákona je spresnenie osobnej pôsobnosti zákona. Tento sa bude v plnom rozsahu vzťahovať aj na obce a ich združenia, ktoré môžu vystupovať buď ako samostatní podnikatelia, alebo prostredníctvom svojich orgánov prijímajúcich rôzne formy rozhodnutí alebo opatrení môžu nejakým spôsobom obmedzovať alebo vylučovať súťaž.
Taktiež potreba aktualizácie ustanovení platného zákona odôvodňuje vypracovanie nového zákona. Niektoré ustanovenia sa ukázali ako nie celkom vyhovujúce pre súčasné podmienky trhu Slovenskej republiky a nastávajú problémy s výkladom niektorých pojmov nedefinovaných v platnom zákone.
Nemenej významným cieľom novej právnej úpravy bola harmonizácia slovenského súťažného práva s komunitárnym súťažným právom a snaha reagovať na jednotlivé vývojové trendy v rámci Európskej únie.
Vzhľadom na závažnosť porušení súťaže spôsobovaných uzatváraním takzvaných kartelových dohôd je nevyhnutné, aby spod zákazu dohôd neboli vynímané celé sektory, odvetvia, resp. ich veľké časti alebo vybrané komodity. Úrad preto nadviazal tiež v tomto návrhu zákona na novelu zákona číslo 121/2000 týkajúcu sa výnimky z dohôd obmedzujúcich súťaž pre vybrané poľnohospodárske komodity.
Akákoľvek výnimka z dohôd bude udeľovaná prostredníctvom individuálneho rozhodnutia úradu, prostredníctvom v návrhu zákona upravenej výnimky pre dohody malej dôležitosti, resp. v budúcnosti na základe uvedených blokových výnimiek.
Takáto úprava je plne v súlade s úpravou Európskej únie, ktorá neumožňuje žiadne výnimky z dohôd obmedzujúcich súťaž, ktoré by mali charakter takzvaných kartelových obmedzení alebo by viedli k obmedzovaniu, resp. vylúčeniu hospodárskej súťaže. Ako príklad možno uviesť, že v nijakom prípade v krajinách Európskej únie nemôžu byť vyňaté dohody obsahujúce priame alebo nepriame určenie cien.
Zo zmien v postavení predsedu úradu vyplynula potreba zmeny a doplnenia zákona číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Na základe splnomocňovacieho ustanovenia návrhu zákona úrad vypracoval dva vykonávacie predpisy - vyhlášku o výpočte obratu a vyhlášku podrobne upravujúcu náležitosti oznámenia koncentrácie. Uvedené vyhlášky boli vypracované podľa príslušných právnych predpisov únie.
Záväzkom úradu voči vláde Slovenskej republiky, ako aj v rámci Národného programu pre prijatie acquis communautaire je vypracovanie tretej vyhlášky upravujúcej skupinové výnimky zo všeobecného zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť dňa 1. decembra 2002.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie návrhu.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánu poslancovi Lászlóovi Hókovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec L. Hóka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená Národná rada,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 1203 zo 14. decembra 2000 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 24. januára 2001 a v gestorskom výbore do 26. januára 2001. Návrh bol pridelený výborom - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre financie, rozpočet a menu, Výboru pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Ako gestorský výbor Národná rada Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.
Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 469 z 1. februára 2001. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali.
Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedení v uznesení Národnej rady svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený návrh na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval návrh 16. januára 2001 a uznesením číslo 484 ho odporúčal schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh 30. januára 2001 a uznesením číslo 209 ho odporúčal schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 17. januára 2001 a uznesením číslo 589 ho odporúčal schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval návrh 23. januára 2001 a uznesením číslo 233 ho odporúčal schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 23. januára 2001 a uznesením číslo 452 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh schváliť so zmenami a doplnkami.
Z uznesení výborov uvedených v bode III tejto správy vyplývali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru. Tieto odporúčania jednotlivých výborov máte. Dostali ste to v tlači 828. Týka sa to bodov 1 až 30.
Gestorský výbor odporúčal v návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať nasledujúcim spôsobom: body 13 a 17 vyňať na samostatné hlasovanie s odporúčaním v spoločnej správe, o bodoch 1 až 12, 14 až 16, 19 až 22, 24 až 30 hlasovať spoločne s návrhom schváliť a o bodoch 18 a 23 hlasovať spoločne s návrhom neschváliť.
Gestorský výbor na základe rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.
Súčasne výbor poveril uznesením výboru číslo 469 z 1. februára 2001 mňa ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona a zároveň ma poveril aj oprávneniami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa prihlásili zatiaľ dvaja páni poslanci - pán poslanec Delinga písomne a ústne už avizovali ostatní, ale zatiaľ dávam možnosť len pánovi poslancovi Delingovi.
Nech sa páči, pán poslanec, až potom teda otvorím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
panie poslankyne, páni poslanci,
vládny návrh zákona, ktorý teraz prerokúvame, má už určité svoje pravidlá v doterajšom pôsobení, najmä Protimonopolného úradu, ale aj našich podnikateľov a aktivít zahraničných firiem na našom trhu. Je teda správne, že je tu čas, keď je potrebné tieto podmienky pôsobenia na našom trhu či už posunúť do rámca, ktorý sa používa vo vyspelých zahraničných krajinách, ale aj do rámca, ktorý je nanajvýš potrebný, a to, aby sa naďalej vytvárali podmienky pre rozvoj domácich výrobcov a hlavne pre rozširovanie našich výrobkov na domácom trhu.
Predkladateľ návrhu sa snažil, a myslím si, že aj dosť spôsobne sa mu to podarilo v tomto návrhu zákona riešiť, až na niektoré momenty, ktoré sme dosť podrobne prerokúvali aj vo výboroch. A myslím si, že aj zo strany predstaviteľov Protimonopolného úradu boli z veľkej väčšiny uznané.
Ja som sa snažil presadiť aj vo výbore niektoré veľmi dôležité námety a návrhy, ktoré by spresňovali najmä pojem súčasného trhu v našich podmienkach obchodovania. A, samozrejme, diskusia, ktorá sa v tomto rozvinula, nedala mi akosi zadosťučinenie, že dochádza k totálnemu spresneniu, čo to vlastne relevantný trh je. Preto nebudem sa síce týmto zaoberať, ale keď už zákon používa to slovo "relevantný", myslím si, že by ho mal používať dôsledne, a preto navrhnem aj určitú úpravu v príslušných paragrafoch, aby to bolo jasnejšie.
V zmysle tohto dokumentu je stanovené, že novým zákonom o ochrane hospodárskej súťaže sa má dokončiť zosúlaďovanie pravidiel a postup v oblasti hospodárskej súťaže so súťažným právom Európskej únie vrátane posilnenia orgánu zodpovedného za výkon ochrany hospodárskej súťaže, čím teda aj naša republika dosiahne väčšie prispôsobovanie sa svojho práva v tejto oblasti.
Úlohou súťažných pravidiel v rámci spoločenstva je predovšetkým zabezpečenie systému slobodnej, nenarušenej súťaže a ochrana proti praktikám podnikov, ktorí túto súťaž narušujú. Sú dnes také príklady, najmä pri prudkom rozvoji reťazcov obchodných sietí, že skutočne dochádza nie k takým dobrým výsledkom, ako si predstavujú naši spotrebitelia. A často aj vo verejných masových prostriedkoch počúvame, že najmä v tých akciách sú porušované práve tieto zásady súťaže, a hlavne ochrany spotrebiteľa.
Súťažné právo v Európe podľa zmluvy s Európskou komisiou zakazuje niektoré základné protisúťažné formy, ako sú kartelové dojednanie, bránenie súťaží, zneužitie dominantného postavenia, vytváranie fúzií, podpora podnikania zo strany štátu, podpora medzinárodnej konkurencieschopnosti, podpora transeurópskych sietí, podpora priemyslu, nekalá súťaž, diskriminácia na trhu až do úplného zastavenia dodávok, selektívny odbyt a podobne.
Jednou z najcitlivejších otázok, ktorú návrh zákona o hospodárskej súťaži upravuje a ktorá v rámci verejnosti vyvolala niekoľko diskusií, je otázka zneužitia dominantného postavenia jedným alebo viacerými podnikmi na spoločnom trhu. Táto otázka sa vynára v súvislosti s nárastom počtu rozvoja veľkokapacitných predajní, hypermarketov, supermarketov, v obchodných reťazcoch.
Regulačným pravidlom v rámci Európskej únie, ktoré na túto problematiku možno aplikovať, je článok 82 zmluvy, takzvané amsterdamské znenie, ktoré uvádza: "So spoločným trhom je nezlučiteľné a zakazuje sa, aby jeden a viaceré podniky zneužívali dominantné postavenie na spoločnom trhu či jeho podstatnej časti, ak sa tým ovplyvní obchod medzi členskými štátmi. Takéto zneužívanie môže zahrnovať najmä buď priame, alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien, alebo iných obchodných podmienok, ďalej obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebiteľov, takisto uplatňovanie nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom pri rovnakých činnostiach, ktoré ich v súťaži zvýhodňujú, a taktiež podmieňovanie uzatvárania zmlúv s tým, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s ich predmetom."
Táto otázka, ktorá je v rámci Európskej únie riešená nariadením rady o kontrole a koncentrácii medzi podnikmi, je podľa mňa nie až tak celkom dôkladne a precízne prepracovaná v tomto návrhu zákona. A myslím si, že v tomto pohľade najmä z hľadiska toho dominantného a porušovania dominantného postavenia na trhu je potrebné vsunúť ešte najmä do § 8 takú dikciu, aby práve Protimonopolný úrad mohol veľmi uvážene a, by som povedal, správne a objektívne posúdiť to, aby sa na našom relevantnom trhu nezneužívalo dominantné postavenie práve obchodných reťazcov.
Návrh zákona podľa mňa nesprávne a neodôvodnene posudzuje aj postavenie na takzvanom relevantnom trhu na jednej strane malých a stredných podnikateľov využívajúcich možnosť dohody a koordinácie svojich postupov a na druhej strane podnikateľov, ktorí splynutím alebo zlúčením, alebo získaním priamej či nepriamej kontroly jedného alebo viacerých podnikateľov nad konkrétnym podnikom presiahnu stanovený podiel v percentách na relevantnom trhu. Pri malých a stredných podnikateľoch sa považuje za dohodu obmedzujúcu súťaž vtedy, ak ich spoločný podiel presahuje 10 % z celkového tovaru ponúkaného a odbytovaného na relevantnom trhu, zatiaľ čo v podnikoch posudzovaných podľa dosiahnutej koncentrácie sa ustanovuje v tomto zákone dolná hranica na výške 50 mil. Sk obratu a prípustná hranica 25 % podielu takejto hranice na relevantnom trhu.
Z tohto pohľadu ho považujeme za nie objektívne posudzovanie teda a vo vzťahu malých a stredných podnikateľov práve k tým kartelovým dohodám a fúziám veľkých podnikov, kde považujeme na našom trhu aspoň z tohto pohľadu tú hranicu 500 mil. korún obratu za príliš vysokú a ťažko potom, samozrejme, ovplyvniteľnú rozhodovaním Protimonopolného úradu, ak sa budú najmä malí podnikatelia odvolávať na tento úrad. A rada by mala posudzovať to, či tá koncentrácia je porušovaním tohto zákona alebo nie je porušovaním tohto zákona. Preto v našom trhu, kde máme v podstate 5 miliónov obyvateľov a tá spotrebiteľská sieť je týmto ohraničená, aj keď máme colnú úniu, myslím si, že by dostatočne bola zohľadnená tou výškou 400 mil. korún v rámci obratu na relevantnom trhu.
Veľmi vážnym problémom je posudzovanie toho, či na našom trhu je príliš vysoká alebo objektívna, hlavne z hľadiska dominancie, účasť zahraničných podnikateľov a zahraničného tovaru. Vládny program a zásady, podľa ktorých prebieha negociačný proces, podľa mňa nevytvárajú predpoklady na ochranu pred neželateľnými a škodlivými vstupmi zahraničných nadnárodných obchodných a spracovateľských monopolov. A myslím si, že najmä to, že z okolitých krajín na náš trh prenikajú tieto obchodné reťazce a systémy do nášho obchodného systému, a tým vlastne pôsobia, či už priamo alebo nepriamo, na likvidáciu malých obchodov a malých podnikateľov, skutočne v tomto období je to na škodu nášmu štátu.
Ja si myslím, že aj v tomto prípade treba tieto postupy razantnejšie riešiť v tomto zákone. A v žiadnom prípade nezdieľam ten názor, že by takéto razantnejšie úpravy skomplikovali naše negociačné pozície, pretože obchodné zákony podobného charakteru sa uplatňujú aj v krajinách Európskej únie, ale aj v krajinách, ktoré sa pretransformúvajú. Okolité krajiny si chránia svoj relevantný trh týmito štandardnými krokmi.
V tomto zmysle teda si dovolím k tomu, čo dnes prerokúvame, ešte predniesť v podstate štyri pozmeňujúce návrhy a sú tohto charakteru:
Po prvé navrhujem, aby sa v § 3 ods. 1 pred slovo "trhu" vsunulo slovo "relevantného". Keďže už vláda a Protimonopolný úrad tak razantne obhajuje to slovo "relevantný trh", nech je už dominujúci aj v samotnom prvom odseku tohto paragrafu, pretože v tých ďalších troch odsekoch sa vlastne to slovo "relevantný" - a potom aj v ďalších odsekoch - používa a, samozrejme, tam sa ten pojem vysvetľuje, či už z hľadiska obratu tovaru, z hľadiska jeho pôsobnosti, časového alebo aj rozmiestnenia a podobne. Myslím si, že by to malo byť aj v tomto prvom odseku.
Ďalej navrhujem z hľadiska zneužívania dominancie na vnútornom trhu, aby Protimonopolný úrad posudzoval aj tú výšku obratu, ale hlavne z hľadiska našich tovarov a našich značiek na vnútornom trhu ochranu v tom smere, že v § 8 ods. 2 navrhujem zaradiť ďalšie písmeno f) s týmto znením: "zneužívanie relevantného trhu uvádzaním do obehu len tovarov zahraničných výrobcov a značiek, ak tieto tovary vyrábajú aspoň v 50-percentnom objeme domáci výrobcovia". Čiže takto by Protimonopolný úrad mal možnosť relevantnejšie a spôsobnejšie posúdiť práve tú zložku a podiel domácich výrobcov na relevantnom trhu.
Ďalej navrhujem, tak ako som už zdôvodňoval, že pre náš trh je koncentrácia vo výške 500 miliónov značne vysoká. A vo výške 300 miliónov sa doteraz zdala nízka. Navrhujem v § 10 ods. 1 písm. a) číslovku 500 mil. Sk znížiť na 400 mil. Sk. Zdôvodnenie som už uviedol.
No a v závere si myslím, keďže sa v podstate čo najviac bojuje v súčasnosti o to, aby príslušní predstavitelia takýchto úradov boli absolútne objektívni, aby neboli zlučovaní s politickými štruktúrami, áno, myslím si, že je veľmi málo pre túto objektivitu to, keď príslušný funkcionár po svojom menovaní sa v ten deň alebo po tomto dni, alebo deň predtým vzdá politickej činnosti. A preto navrhujem do § 15 ods. 5 písm. c) na konci vety doplniť "najmenej tri roky pred menovaním". Čiže predseda tohto úradu by bol apolitický najmenej 3 roky pred menovaním do tejto funkcie. Myslím si, že aj vzhľadom na to, že je to veľmi vážna a objektívna záležitosť, by snemovňa, ale aj predkladatelia mohli tieto moje návrhy posúdiť pozitívne.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec bol jediný písomne prihlásený. Preto sa pýtam vážených pánov poslanci a paní poslankýň, či sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že dvaja.
Pán spoločný spravodajca, chceli ste sa prihlásiť do rozpravy, lebo ste mi avizovali? Nie?
Takže traja sa prihlásili do rozpravy - pani poslankyňa Kadlečíková, pán poslanec Klemens a pán poslanec Hóka. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kadlečíková, máte slovo.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za udelenie slova.
Vážený pán podpredseda vlády,
vážené panie poslankyne,
ctení páni poslanci,
predložený návrh zákona číslo 347 o ochrane hospodárskej súťaže vo svojej novelizácii je motivovaný úsilím Slovenskej republiky o vstup do Európskej únie, a teda aj plnením požiadaviek úplnej harmonizácie s právnou úpravou súťažného práva Európskej únie. Z hľadiska takéhoto chápania ide o zákon podstatný a jeho prijatím v Národnej rade Slovenskej republiky bude znamenať naše významné priblíženie sa k členstvu v Európskej únii.
Zákon má mnoho pozitívnych stránok, ktoré spočívajú v jednoznačnom stanovení pravidla de minimis na vymedzenie obmedzujúcich podmienok dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž, na stanovenie režimu posudzovania a kontroly koncentrácie, ako aj v určitých opatreniach na ochranu spotrebiteľa. Predkladateľov treba pochváliť za dodržanie termínu nachádzajúceho sa v pôvodnom legislatívnom pláne vlády, lebo nie vždy je toto samozrejmosťou, najmä pri prerokúvaní takých zákonov, ktoré hovoria o našom prístupovom procese. Popri predznačených pozitívnych prínosoch tohto zákona samotný prístup k jeho vypracovaniu upozorňuje na viacero otáznikov.
Vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo, tak ako už aj pán poslanec Delinga spomínal, sme sa s predloženým návrhom zákona poriadne popasovali. A treba vysloviť aj uznanie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, ktorá vypracovala rozsiahle a kvalifikované stanovisko k predmetnej novele a intenzívne konzultovala rozporné body s Protimonopolným úradom. Chcem vysloviť poďakovanie aj Parlamentnému inštitútu, ktorý pôdohospodárskemu výboru v jeho zložitom rozhodovaní intenzívne pomáhal, a to najmä tým, že pomáhal pri získavaní obdobnej legislatívy z krajín Európskej únie, ale aj z krajín asociovaných, teda okolitých, Maďarska, Poľska a Českej republiky.
Najväčším kameňom úrazu bola tá skutočnosť, že predmetná novela doslova preberala z legislatívy Európskej únie tie časti, ktoré umocňujú postavenie Protimonopolného úradu, ale tie postupy Európskej únie, ktoré podporujú malých a stredných podnikateľov, sa v tejto zásadnej novele zákona ani len nespomínajú. Ak by som chcela zovšeobecniť problémy, potom musím povedať, že väčšina právnych úprav z európskeho súťažného práva je prevzatých, ale trh sa obmedzuje len na naše slovenské podmienky, inými slovami - veľa povinností a obmedzení a len minimálne možnosti pre podnikateľov. V našich malých súvislostiach nám bude tesno, lebo táto legislatívna norma je pripravovaná na podmienky podstatne širšieho teritória.
Dovolím si upozorniť, že v Českej republike a v Maďarsku boli zákonodarcovia veľkorysejší voči malým a stredným podnikateľom. Okrem toho majú jednoznačne definované podmienky pre pôsobenie v medzinárodnom obchode. Uzatváranie sa do našich vnútorných značne limitovaných ekonomických možností s právnymi úpravami platnými pre podstatne širšie európske trhy nás môže ešte na dlhšie obdobie zakonzervovať na hladine nízkej dynamiky rastu v slovenskej ekonomike.
Tvorcovia tejto novely zákona akosi pozabudli na jeho ekonomickú podstatu, čo nakoniec potvrdzuje aj samotná dôvodová správa, v ktorej sa táto skutočnosť vôbec neobjavuje. Značne je zjednodušená terminológia v § 3 ods. 2, ale aj v ostatných ustanoveniach návrhu zákona, pojem "podnikateľ" nevystihuje podstatu problému. Nielen podnikateľ je účastníkom hospodárskej súťaže, je ním aj spotrebiteľ, ktorého práva v dôsledku pôsobenia monopolov môžu byť značne obmedzené. Pojmy "súťažiteľ" alebo "súťažiaci" alebo "účastník hospodárskej súťaže" sú výstižnejšie, lebo zahŕňajú aj občanov nepodnikateľov, ktorí sú vo vzťahu k dodávateľom rôznych služieb tiež účastníkmi hospodárskej súťaže, ako napríklad voči dodávateľom rôznych druhov energií. V legislatíve Európskej únie sa pojem "súťažiaci" používa v širších súvislostiach, zatiaľ čo termín "podnikateľ" sa vzťahuje na právnické, ale aj na fyzické osoby a ich podnikateľské aktivity.
Navrhovatelia zákona sa pokúšajú o definíciu pojmu trhu, na ktorý by sa mali vzťahovať kvantitatívne normy, pravidlá de minimis, stanovenie režimu posudzovania či kontroly koncentrácie. V týchto súvislostiach sa zavádza pojem "relevantný trh", definícia ktorého je v zákone viac ako abstraktná, a preto práve môže byť aj v budúcnosti účelovo použitá.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci, posúďte sami a vytvorte si na základe počutého predstavu relevantného trhu. Relevantný trh je priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné, ale vzájomne zastupiteľné. Takáto definícia môže obstáť vo vysokoškolskej učebnici a môže vynikajúco poslúžiť pedagógovi, ktorý rád trápi študentov na detailoch, ale v žiadnom prípade nemá právny normotvorný charakter. Veď predsa relevantným trhom potom môže byť obec, mesto, okres, kraj, ale aj celé Slovensko. Prakticky by to mohol byť aj celý svet, ale tento zákon už v súvislostiach medzinárodných trhov neuvažuje, hoci je pripravovaný na podmienky nášho účinkovania v Európskej únie. A v skutočnosti to, čo sa myslí relevantným trhom, je trh Európskej únie, teda nie obmedzovanie sa len na naše domáce podmienky.
To, čo vyvoláva najviac otázok a zároveň aj prekvapuje, je fakt, že do tohto zákona neboli implementované samozrejmé legislatívne úpravy súťažného práva Európskej únie. To však naši susedia - Maďarská a Česká republika - v plnom rozsahu rešpektovali. Hovoria o takzvaných novozavádzaných kategóriách. V prvom rade ide o ustanovenie, že tento zákon sa nevzťahuje na ochranu hospodárskej súťaže pri poskytovaní štátnej podpory. Inými slovami, zjednodušene povedané, čo je dotované, je výnimočné a z hospodárskej súťaže je vyňaté. V tejto súvislosti bude potrebné využiť novelizáciu zákona o štátnej pomoci a túto skutočnosť do nej zapracovať, pretože zatiaľ to nevyužívame práve v tomto zákone. Hoci priestor na to bol, ale teraz už úprava by bola veľmi zložitá.
V tomto smere ďakujem za radu, ktorú poskytla pani doktorka Krošláková, riaditeľka odboru aproximácie z Úradu vlády. A potešilo ma, že aspoň niekto tu u nás na Slovensku okrem tých, ktorí bojujú za práva malých a stredných podnikateľov v oblasti hospodárskej súťaže, sa priznal k tomu, že takéto výnimky existujú. Inými slovami, chcem doplniť, že rovnako sa v zákone nehovorí ani o všeobecných takzvaných blokových výnimkách. A tie by sa týkali viacerých rezortov našej ekonomiky. Pojem "všeobecne známe blokové výnimky" sa v zákone ani len nespomína. Ďalej, absentuje termín kartelového registra zahŕňajúceho obsah dohôd zo zákazu, v ktorých už boli povolené výnimky. Blokové výnimky v legislatíve každého štátu Európskej únie, ale aj okolitých asociovaných štátov sú súčasťou príslušného zákona v podobe prílohy, zatiaľ čo individuálne výnimky poskytované úradom, ktorý dbá o dozor nad hospodárskou súťažou, sa postupne dopĺňajú do kartelového registra. Prehliadnutím tejto skutočnosti sa naše súťažné právo obracia chrbtom voči malým a stredným podnikateľom.
Rovnako by sa ešte dalo hovoriť aj o iných otázkach, o rôznych ďalších odchýlkach od legislatívy Európskej únie. Pýtam sa prečo. Pretože tých otázok je podstatne viac. Je to preto, že to, čo je samozrejmosťou v legislatíve Európskej únie, sme my nedokázali vyjednať? Prečo sa to však podarilo našim susedom? Negociácie o vstupe do Európskej únie sú vyjednávaním, a nie diktátom. Experti Európskej únie nás často upozorňujú, a niekedy mi to pripadá ako varovné, že budeme mať len to, čo si dokážeme vyjednať. Nebuďme preto veľmi ústupčiví, aj keď veľa času nemáme. Slabých partnerov si silný protivník nikdy neváži. Opak je pravdou. Z hľadiska tvrdosti v jednaní sú napríklad Maďari a Poliaci neústupčiví, a napriek tomu sú zaradení pred Čechov a Slovincov v hodnotení Európskej únie. Okrem toho spolupráca so všetkými rezortmi, ktorých sa práve prebiehajúce rokovania týkajú, by rozhodne nemala chýbať.
Ďalšiu otázku evokuje napríklad úvaha, či obídenie týchto právnych úprav v našej legislatíve má uľahčiť postupy Protimonopolného úradu voči malým a stredným podnikateľom, zatiaľ čo voči tým veľkým sa len ťažko môže viesť principiálna politika alebo to bude aj tým, že, ako sa to uvádza v dôvodovej správe, je potrebné zvýšiť autoritu Protimonopolného úradu. Neformálna autorita je však podporená vždycky konkrétnymi výsledkami. Na základe doterajšieho pôsobenia tejto inštitúcie však jej dôveryhodnosť nie je až taká zvučná, a to najmä v časoch dnešnej kauzy UPC. Ak by Protimonopolný úrad bol vykonával dôsledne svoje poslanie, takáto situácia predsa nemohla vzniknúť.
Mnohí malí obchodníci vkladali veľké nádeje do tohto zákona a verili, že príde s návrhom na riešenie ekonomicky nekorektných postupov veľkoobchodných reťazcov v Slovenskej republike, a to tak voči dodávateľom tovaru, ako aj voči samotným zákazníkom, ktorí sú často obeťami porušovania kvalitatívnych a, dovolím si povedať, aj cenových noriem predaja. Nestalo sa tak.
Keďže legislatívnym procesom neprešiel návrh zákona o veľkoobchodných reťazcoch pripravený ministerstvom hospodárstva a ani tento návrh, ktorý je pred nami na stoloch, tento problém nerieši, tak potom sa bude musieť pristúpiť k pružnejšiemu postupu, a to poslaneckým návrhom zákona o veľkoobchodných reťazcoch. Ďalší rok čakania si už dovoliť nemôžeme. A hovoriť o tom, že je to niečo výnimočné, že v iných krajinách Európskej únie sa to nenachádza, prosím, na to zabudnime. V dnešných časoch internetu sa veľmi ľahko k takýmto informáciám dostaneme. A dovolím si povedať, že práve novelizácia a posilňovanie takéhoto zákona práve v týchto dňoch prebieha vo francúzskom parlamente.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo predložil niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré súvisia s terminológiou, ale najmä s pôsobnosťou rady, s jej väčšou objektívnosťou pri rozhodovaní, ale aj vstupom rozhodujúcich samosprávnych orgánov do tohto inštitútu. Väčšina návrhov pôdohospodárskeho výboru bola akceptovaná gestorským výborom.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nebola však akceptovaná pripomienka pod bodom 18, ktorá hovorí o takej väčšej kontrolnej funkcii aj nad Protimonopolným úradom. A tu práve by som vás chcela poprosiť, aby práve tento bod 18 bol vyňatý na osobitné hlasovanie.
Ja by som zároveň chcela ešte upozorniť aj občanov. Zrejme by prospel aj výraznejší tlak z ich strany ako spotrebiteľov v prípadoch neúmerného zvyšovania ich ekonomickej závislosti ako dôraznejšia občianska kontrola nad činnosťou tohto orgánu. V čase platnosti zákona o informáciách by toto už naozaj nemalo predstavovať problém.
Predložená novela zákona o ochrane hospodárskej súťaže vzhľadom na uvedené skutočnosti bude musieť byť v krátkom časovom slede novelizovaná tak, aby sa priblížila podmienkam analogickej legislatívy v krajinách Európskej únie, pretože nejde len o to, aby sme takýto zákon mali, ale aby sme ho mohli implementovať do nášho a do širšieho ekonomického, hospodárskeho a legislatívneho prostredia.
Ja viem, že možno to bolo trochu dlhšie pripravené, toto moje vystúpenie, a viem že už druhýkrát hovorím tak dôraznejšie k hospodárskej súťaži, ale mohli ste si všimnúť, že slovo poľnohospodárstvo tu padlo len raz, keď som hovorila o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore. Takže vlastne toto, čo bolo obsahom môjho vystúpenia, sa vzťahuje aj na iné rezorty a, opakujem, hlavne na malých a stredných podnikateľov. Ale, prosím, chápte to aj vy tak, poslanec má mandát preto, aby nebojoval za svoje záujmy alebo skupinové, ale predovšetkým aby presadzoval aj záujmy tých druhých. A my nechceme ísť do Európskej únie ako chudobní príbuzní, ale ako vyrovnaní partneri aspoň našich susedných okolitých štátov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Klemens.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem za udelenie slova.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne a kolegovia,
pri prerokúvaní novely vládneho zákona o ochrane hospodárskej súťaže a zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov chcem využiť príležitosť a upozorniť na nutnosť riešiť problematiku super- a hypermarketov čiže obchodných reťazcov.
Tieto obchodné reťazce napriek desaťročnej platnosti doteraz platného zákona o ochrane hospodárskej súťaže včítane existencie Protimonopolného úradu zaznamenávajú na Slovensku nekontrolovateľný nárast a systematicky a čoraz dominantnejšie sa presadzujú a určujú podmienky obchodovania v Slovenskej republike, kde si vytvárajú postavenie monopolu.
Prax ukazuje, a teraz poviem za agrorezort, že zo strany týchto obchodných reťazcov dochádza nielen k neúmerne vysokej ponuke zahraničného potravinového sortimentu na úkor domácich producentov, ale dochádza aj k zneužívaniu ekonomickej sily a k presadzovaniu neprimeraných podmienok v zmluvných vzťahoch medzi našimi producentmi potravín a obchodnými reťazcami, čím dochádza k obmedzovaniu, poškodzovaniu, ba až k likvidácii malých a stredných podnikateľov v rezorte poľnohospodárstva, potravinárstva a v obchode.
Predkladaná novela zákona o hospodárskej súťaži preto nebude úplná a funkčná, pokiaľ v nej nebudú prijaté uznesenia aj o obchodných reťazcoch, resp. pokiaľ sa neprijme samostatný zákon o obchodných reťazcoch, za prijatie ktorého sa prihováram.
Nie som proti obchodným reťazcom. Sú všade na svete. Tak prečo by nemali byť aj v Slovenskej republike? Ale všade majú zákonom stanovené pravidlá podnikania a trhu. A o to mi ide aj v Slovenskej republike.
Ďakujem za pozornosť.