Pátek 2. února 2001

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia siedmi páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Köteles.

Pán poslanec Juriš, máte slovo.

Poslanec A. Juriš:

Ja by som sa voči niektorým vyjadreniam chcel ohradiť, pretože moje údaje sú presné, či citovanie zákonov, či citovanie presných čísel, ktoré sú. To mám presne overené.

Snáď filozofia, o tej by sa dalo hovoriť. Ja som nepovedal, že nás neprijmú do Európskej únie, keď tento zákon prijmeme, ale tento polrok budeme prerokúvať kapitolu životného prostredia. A to pán bývalý minister vie, že my tam budeme musieť žiadať mnoho výnimiek a prechodných období. A čím toho bude viac, tak tým to bude horšie. A nie všetky nám dajú. My len ohľadom kanalizácií budeme požadovať niekoľkoročné prechodné obdobie. To je jasné.

A že by životné prostredie nebolo až také zaujímavé? Štatistiky hovoria, lekári hovoria, že pre zdravie je rozhodujúcich 20 % stavu životného prostredia, 40 % životosprávy, 20 % zdravotnej starostlivosti a 20 % genetických daností. To je jasné.

A nevidím, že by niekto chcel stavať nejaké klimatické kúpele v Lehote pod Ftáčnikom alebo v Kamenci pod Ftáčnikom, alebo v Novákoch. Ale viem si to predstaviť vo Vysokých Tatrách alebo v Štóse, to áno, kde je čistý vzduch. Čiže nie sú to len tí baníci, ale sú to aj deti tých baníkov a ich zdravie. Ja počúvam tých občanov, keď mama plače, že dieťa má alergiu. Tá alergia je aj geneticky daná a nielen tým peľom. Ten peľ trávy topoľov, všetko bolo predtým, akurát my sme niečo pokazili v životnom prostredí, a preto sú tie alergie. A keď tá matka vidí, ako sa to dieťa sa dusí, no to máte vidieť.

Nová elektráreň, to je hudba budúcnosti, to je vízia, ktorá bude možno ťažko zrealizovateľná alebo vôbec.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Švec, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec J. Švec:

Ďakujem pekne.

Pán bývalý minister ochrany životného prostredia, vy viete, že prechovávam úctu k vám za všetko dobré, čo ste v ochrane životného prostredia urobili, a mám vás v úcte aj ako odborníka vo svojom odbore. Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste sa nevyjadrovali k veciam, ktoré nie sú v rezorte, ktorý spravujete alebo ktorý ste spravovali priamo a ktoré sú v ingerencii iných orgánov a iných odborníkov.

Prečo je nižší priemerný vek prežitia na južnom Slovensku, je známe. Je tam najvyšší výskyt nádorových ochorení dolných partií zažívacieho traktu z toho dôvodu, že práve v poľnohospodárskych oblastiach sa zneužívali nitrity a nitráty, ktoré sú základom pre vnútorné, metabolické zmeny týchto látok na nitrozoamíny, ktoré sú najpotentnejšie karcinogény, aké vôbec poznáme. Na Hornej Nitre je situácia veľmi podobná. Ak si pozriete štatistiky, tak tam je incidencia nádorových ochorení vyššia v oblasti dýchacieho systému. Ja vám tie štatistiky poskytnem, sú evidentne v relácii k stavu životného prostredia.

Prečo sa preferenčne robila plynofikácia Hornej Nitry? Predovšetkým preto, že v domácnostiach podhorských obcí a centrálnych obcí sa kúrilo hnedým uhlím. A vy iste viete, aký dopad to malo na zdravotný stav obyvateľstva v týchto regiónoch, najmä v tých podhorských dedinách, ktoré boli v údoliach doslova zamorené žltým plynom.

Žiaľ, nemám čas vám odpovedať na ďalšie veci, ale myslím si, že by bolo dobré, aby sme o tom diskutovali.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Muránsky, nech sa páči.

Poslanec P. Muránsky:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Chcem ako spolupredkladateľ zákona podporiť vystúpenie pána poslanca Zlochu. Keď človek, ktorý má prácu a má ekonomické isté zázemie je ochotný počúvať a starať sa aj o svoje životné prostredie. A to sa týka aj Hornej Nitry a to sa týka aj hnedouhoľného baníctva.

Pokiaľ nedôjde k stabilizácii týchto poplatkov v tomto zákone, dôjde k likvidácii tohto hnedouhoľného baníctva na Slovensku a k istému znefunkčneniu, istej bezpečnosti štátu v oblasti energetiky. Nielenže príde o prácu vyše 4 000 ľudí, ale aj ďalší ľudia, ktorí sú naviazaní na baníkov.

Chcem podotknúť v tejto súvislosti, že aj iné krajiny ako napríklad Belgicko, Španielske kráľovstvo, riešia istými výhodami energetické zdroje, ktoré majú a spracúvajú v mieste ťažby. A riešia to rôznymi výnimkami. Chcem podotknúť, že tieto krajiny sú už členmi Európskej únie. My členmi Európskej únie nie sme. Nemali by sme byť skutočne v tejto oblasti pápežskejší ako pápež.

V situácii, v ktorej sa nachádzame z hľadiska stavu energetiky a zamestnanosti, je prijatie tejto novely absolútnou nevyhnutnosťou, a preto žiadam a prosím poslancov Národnej rady, aby novelu tohto zákona podporili.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Osuský.

Poslanec P. Osuský:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

K predrečníkovi by som chcel povedať, že ak sa tu včera hovorilo v sále o konflikte záujmov poslanca v súvislosti s vystupovaním a argumentovaním v debate, musím potvrdiť, že žiarivým príkladom toho, kto sa absolútne vyhol konfliktu záujmov, je práve pán poslanec Zlocha. Priznám sa, že by som v živote nečakal od človeka, ktorý mal roky na starosti životné prostredie, že všetkým, čo v tomto svojom vstupe povie, sa absolútne vyhne konfliktu záujmov, ak by jeho záujmom mala byť ochrana životného prostredia. Ak hovoril o tom, že treba počúvať hlas verejnosti, nuž áno, samozrejme, napadne každého, že košeľa je bližšia ako kabát a práca je pre baníka možno bližšia ako bronchitída jeho detí.

Ale myslím si, že by sme nemali mlčať o tom, že ľudia veľmi často vedia, čo im neprospieva, a napriek tomu postoj verejnosti alebo aspoň jej konanie je také, že ide proti odporúčaniam lekárov. Verejnosť vie, že sa nemá nadmerne piť. Verejnosť vie, že fajčenie spôsobuje rakovinu. Verejnosť vie kadečo o kadečom a napriek tomu s tým nekoná v súlade. A viem si predstaviť, že zvýšenie cien cigariet alebo alkoholu by verejnosť popudilo. Ergo keby sme sa riadili hlasom verejnosti, tak pôjdeme často proti dokázaným medicínskym faktom.

A tu sa dostávam k tomu, čo hovoril kolega Švec. A nebudem sa viacej šíriť o tom, že smutné príklady prírody, ale hlavne poškodeného zdravia, predovšetkým mladej generácie zo severných Čiech, ktoré sme ešte v spoločnej republike zažívali, dávajú za pravdu tým, ktorí hovoria, že dosť bolo výnimiek. A ani ja za tento zákon o výnimkách hlasovať nebudem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Bohunický.

Poslanec P. Bohunický:

Pekne ďakujem.

Stotožňujem sa so závermi pána poslanca Zlochu v časti jadrové elektrárne. Zdroje, ktoré tu máme, a celé budovanie koncepcie energetiky Slovenska donieslo problémy, ktoré dnes máme a ktoré sa pokúšame riešiť. Treba ich riešiť systémovo, trpezlivo a hlavne nie tak, že postavíme výrobcov energie v tepelných elektrárňach proti výrobcom energie v jadrových elektrárňach. Treba ich riešiť v zmysle platnej legislatívy, finančných možností Slovenska, sociálnych dopadov, ekologických a zdravotných kritérií a pri vstupe do Európskej únie aj niektorými možnými výnimkami, ktoré sa nám podarí znegociovať.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

ja by som k vystúpeniu pána poslanca Zlochu chcel povedať naozaj len pár poznámok. Je možné, že ak budeme horovať za čisté životné prostredie, tak ho budeme mať naozaj čisté, len akurát umrieme, lebo nebudeme mať čo jesť, takže vystúpenie pána poslanca Osuského ma trošku šokovalo.

Ale svojím spôsobom diskusia okolo tohto zákona jasne ukazuje, že vláda tejto republiky absolútne nemá koncepciu riešenia problémov, pretože, mali by si to aj poslanci vládnej koalície, ktorí sú proti tomuto zákonu, uvedomiť, že je to prechodné riešenie. Prechodné je preto, lebo podľa môjho presvedčenia neuplynie 20 rokov a všetky elektrárne, ktoré sú dnes postavené na spaľovaní kyslíka, budú zavreté a bude na to medzinárodný tlak, pretože jednoducho umrieme na nedostatok kyslíka. Takže pokiaľ budeme hovoriť o životnom prostredí, musíme vedieť, aké sú krátkodobé a aké sú dlhodobé perspektívy riešenia.

Páni poslanci, odporúčam vám, aj keď si môžete myslieť, že chválim vlastnú prácu, aby ste si prečítali moju správu, ktorú som robil pre Radu Európy, o nakladaní s jadrovým odpadom. Nepatrím do žiadnej lobby, na začiatku boli všetci v Rade Európy proti mne a nakoniec to jednomyseľne odhlasovali. Je zverejnená v časopise Energia budúcnosti, ktorý vydáva Slovenské jadrové fórum v slovenskej verzii, teda v preklade, aby ste vedeli, čo, kde, ako, keď hovoríme aj o odpadoch a, povedal by som, zaťažení životného prostredia.

S plným vedomím podporujem ten zákon, ktorý tu je, ale s plným vedomím toho, že je to prechodné riešenie, a apelujem na vládu Slovenskej republiky, aby sa začala vážne zaoberať problémom nezamestnanosti.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Köteles.

Poslanec L. Köteles:

Ďakujem pekne.

Veľmi stručne by som reagoval na pána poslanca Zlochu, ktorý argumentoval tým, že priemerný vek dožitia práve v tých najznečistenejších oblastiach je najdlhší, napríklad v Bratislave, Trenčíne, Hornej Nitre, Košiciach a tak ďalej. Dodal by som, že nie kvôli znečisteniu, ale preto, lebo práve v týchto oblastiach sociálna a zdravotná starostlivosť je na Slovensku najlepšia, a nie ako na južnom Slovensku alebo, dodal by som, ešte na východe Slovenska, kde napríklad občania nemajú prístup ani k zdravej pitnej vode, lebo kanalizácia, žiaľ, v týchto oblastiach prevažne ani nie je ani vybudovaná. A vôbec životná úroveň v týchto vymenovaných oblastiach je dobrá, nie ako na južnom a na východnom Slovensku, čo priamo súvisí aj so zdravotnou a sociálnou starostlivosťou.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa vás opýtať: Ešte traja sú prihlásení do rozpravy, či je všeobecný súhlas, aby sme tento bod dokončili, alebo dám slovo len pánovi poslancovi Dzurákovi, a tak by sme potom mohli o jednej skončiť.

Dokončíme?

Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Dzurák, pripraví sa pán poslanec Osuský.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

milé kolegyne, kolegovia,

ja som očakával vystúpenie pána poslanca Juriša asi v tom znení, ako povedal. Ja mám priateľov ekológov a oni my skutočne omieľajú takú jednu riekanku o hlavu, že proste to, čo je dnes ekologicky čisté, je aj ekonomicky výhodné a v budúcnosti bude len to ekonomicky výhodné, čo bude ekologicky čisté. Tak si myslím, že nie je proti tomu nejaký názor opačný.

Ale chcel by som povedať inú vec, že my žijeme v určitom prostredí, samozrejme, aj v určitej dobe. A z toho treba aj čerpať. Ja žijem v prostredí Hornej Nitry takmer 50 rokov a vôbec si nepripadám, že by som bol nejaký zaostalejší ako ostatní, lebo som tam vyrastal ako dieťa. Naviac, myslím si, že na Hornej Nitre sa veľmi zlepšilo prostredie. A nemôžeme dnes povedať, že proste na Hornej Nitre sa žije tak, že vďaka prostrediu tam jednoducho zomierajú ľudia na ulici alebo proste niečo takého. Tak si myslím, že tieto veci sú troška asi zavádzajúce.

Je vždy čo zlepšiť a, samozrejme, aj v Elektrárni Nováky je čo zlepšovať. Nakoniec, prišlo k určitému odsíreniu dvoch blokov. Možno sa budú chystať ďalšie. Pripravuje sa výstavba novej elektrárne. Ja nevravím, či je to vízia taká alebo onaká, ale určite je tu snaha o to, ďalej vylepšovať toto životné prostredie.

Návrh novely, ktorý podávam aj ja v mene skupiny poslancov, rieši momentálne zamestnanosť, skutočne aj zamestnanosť na Hornej Nitre, lebo nikto mi doteraz nepovedal, čo urobíme na Hornej Nitre so 4 000 baníkmi. Vážení, ja žijem tam v tom prostredí a už to bolo mnohokrát povedané, že sa nejde o 4 000 baníkov, ale o ich rodiny, nejde len o to, či budú mať zamestnanie, ale, samozrejme, aj o to, aká bude terciárna sféra, ako bude v obchodoch, aký bude príspevok na šport, na kultúru. A, samozrejme, ide aj o to, že sa nám automaticky zvýši kriminalita a násilie v okrese. A ja by som nerád žil v okrese, kde bude nezamestnanosť okolo 20 - 25 % a na dennom poriadku bude nejaké násilie, nejaký trestný čin. A, samozrejme, bude to bez športu a bez kultúry.

Tak, vážení, aj z tohto hľadiska si myslím, že je potrebné prijať túto novelu zákona s tým, že treba riešiť pálčivé otázky životnej úrovne našich občanov. Ja by som najradšej skutočne bol, keby sa trebárs tak ťažko nedolovalo to uhlie, že by sme našli ľuďom ľahšiu robotu a nech si zarobia tie peniažky iným spôsobom. Ale, žiaľ, dnes, a to musím povedať naplno, nehodlám podporovať českých baníkov, ale hodlám podporovať slovenských baníkov, lebo stadiaľ to uhlie jednoducho potrebujeme.

Ja som veľmi rád, že sa podarila uzavrieť dohoda medzi Slovenskými elektrárňami a baňami. Na tento rok je to 2 600 tis. ton a v rámci Hornonitrianskych baní a Elektrárne Nováky je to na úrovni minulého roku, je to 2 200 tis. ton, čo nám zaručuje, že sa udrží zamestnanosť a budú využité aj naše energetické suroviny.

Preto by som vás chcel na rozdiel od pána poslanca Juriša poprosiť o podporu tejto novely zákona.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pán poslanec Švec.

Poslanec J. Švec:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Čo by sa bolo stalo v Žiari nad Hronom, keby sa nesankcionovala výroba hliníka. Myslím si, že dodnes by tam bola tragická situácia. To, že sa podarilo učiniť také opatrenia, ktoré zamedzujú úletom ťažkých kovov pri výrobe hliníka, je určite veľmi vhodným a dobrým krokom pre zdravie obyvateľstva. Nikto tam neprišiel o prácu. My nemáme absolútne záujem na tom, aby hornonitrianski baníci prišli o prácu a o živobytie. To vôbec nie je pravda. Naším cieľom je, aby sankcie, ktoré sa uplatňujú na znečisťovateľov životného prostredia, boli investované do takých technológií alebo takých zariadení, ktoré úlet zdraviu škodlivých produktov tejto výroby jednoducho zastavia. O to nám ide, prosím. Nedávajte nám za vinu, že ideme brať ľuďom prácu. To vôbec nie je pravda. Tento zákon len pomôže baníkom, aby mohli naďalej pracovať v baniach a aby mohli žiť v normálnom zdravom životnom prostredí. O to nám ide.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Juriš.

Poslanec A. Juriš:

Ja sa takisto k tomu chcem vyjadriť. Súhlasím s tým, že tu ide o prácu baníkov. Ja som za to, aby tí baníci mali prácu. Ale pozrime sa spätne, kto bol proti tomu, aby tí baníci mali prácu. Tí, čo do roku 1998 nesplnili zákon, ktorý bol platný už 8 rokov. Prečo sa tam nedalo dosť investícií na odsírenie, odprášenie? A pokiaľ mám vedomosť, tak aj rakúska vláda tam prispela pomerne veľkou sumou na vybudovanie odsírovacieho zariadenia, a pritom Rakúsko je veľmi ďaleko od Novák, snáď Petržalka je bližšie. Čiže vidíte, že aj cudzí majú záujem, aby sa to spravilo. A chceme, aby tí baníci mali prácu, ale chceme, aby boli aj zdraví a zdravé aj ich deti.

Tu ide o to, že keď sa zaplatí ten poplatok, ten poplatok spätne zo Štátneho fondu životného prostredia pôjde na budovanie tých odprašovacích a odsírovacích zariadení. A keď sa hovorí, že sa postaví nová elektráreň, no ja si myslím, že tá by bola ďaleko drahšia ako vybudovanie týchto zariadení odprášenia a odsírenia. Čiže na jedno by bolo a na druhé nie? Neviem prečo. Ja som za to, aby tí baníci aj po roku 2006 mali prácu. Toto je len taká akcia, ktorá ich potom zlikviduje, lebo potom sa postavia Mochovce 3, 4 a nebude treba tepelnú elektráreň. A toto by si aj baníci na Hornej Nitre mali uvedomovať, že nie my sme ich nepriatelia, ale niekto druhí, kto nebuduje tie odprašovacie a odsírovacie zariadenia.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Dzurák, môžete reagovať.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Ďakujem za pripomienky, ja poviem len niekoľko viet.

Po prvé si myslím, že zo životného prostredia by sa tie peniaze nevrátili späť na Hornú Nitru, lebo viem, ako sa v životnom prostredí rozdeľuje.

Po druhé si vôbec nemyslím, že by prišlo k zrušeniu Elektrárne Nováky, lebo Elektráreň Nováky okrem iného je aj regulačná elektráreň. A myslím si, že každý štát si chráni regulačnú elektráreň z toho dôvodu, že proste sú určité výkyvy, veľké výkyvy v rámci energetiky. Atóm jednoducho nedokáže rýchlo reagovať na tieto výkyvy, tak preto treba aj regulačné elektrárne.

Po ďalšie si myslím, že Elektráreň Nováky spĺňa aj podmienky nejakej takej strategickej elektrárne. Keby sa stali nejaké veľké záplavy alebo, nedajbože, nejaké zemetrasenie, tak jednoducho vtedy musíte atóm odstavovať. A práve tepelná elektráreň môže ísť.

A po ďalšie si myslím, že teraz ide o to, že nie sú peniaze jednoducho na to, aby sa platili tieto vysoké poplatky do Fondu životného prostredia. Keby sme dnes zavreli baňu, jednoducho zajtra ju už neotvoríme, lebo baňa, to nie je zavrieť mliekareň alebo nejaký strojársky podnik a zajtra ho otvoriť. To proste je určitý proces, ktorý sa jednoducho už potom nedá vrátiť späť, že zase za 3 - 4 roky keď budú na to peniaze, otvoríme baňu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Osuský, pripraví sa pán poslanec Ambróš.

Poslanec P. Osuský:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

hlavným účelom predkladaného návrhu novely zákona číslo 401/1998 Z. z. je zníženie poplatkov za znečisťovanie ovzdušia zdrojom znečisťovania, ktorý spaľuje viac ako 30 % domáceho uhlia, čím sa na trhu zvýhodní domáce nekvalitnejšie uhlie oproti dovezenému a zvýši sa jeho odbyt.

Novela predstavuje nesystémové opatrenie navrhnuté na úkor životného prostredia, ktoré však existujúci problém nerieši. Návrh žiadne skutočné riešenie nepredpokladá, ba dokonca oslabuje platné motivujúce nástroje, takže sa pred rokom 2007 dá očakávať jeho ďalšie zopakovanie.

Zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami, zákon o ovzduší, novo zaviedol do nášho právneho systému termín "emisné limity" a povinnosť, platnú pre všetky zdroje znečisťovania, tieto limity dodržiavať. Pre zariadenie na spaľovanie palív táto povinnosť platila podľa pôvodnej podoby zákona o ovzduší najneskôr od 1. 1. 1998. Pri novele zákona o ovzduší vykonanej zákonom číslo 218/1992 Zb. boli zohľadnené požiadavky priemyselného a energetického sektora a táto lehota sa predĺžila do 1. 1. 1999.

Na tomto mieste chcem konštatovať, že som vtedy svojím hlasom k predĺženiu lehoty prispel aj ja. A zároveň chcem povedať, že tak už nikdy v živote neurobím, pretože sa stalo presne to, čoho sme mohli obávať, že sa nesplnilo to, čo mu mal tento odklad poslúžiť. A preto odmietam, aby sa tu argumentovalo prácou a pracovnými miestami baníkov, pretože skutočnou pravdou je, že problém nie je v baníkoch ani v nás, ktorí bránime v tomto prípade zdravšie životné prostredie, ale je v tých, ktorí premrhali ďalší a ďalší čas a neurobili to, čo od nich zákon žiadal. Je to proste neúcta, je to chladná a pre mňa odporná kalkulácia s tým, že vedomí si toho, že sú strategická a vyrovnávacia, a ja neviem, aká ešte, elektráreň, sa im to opäť prepečie. Kategoricky odmietam niesť na svojich bedrách zodpovednosť za ohrozené pracovné miesta baníkov, pretože vinník je jasne pomenovateľný a plne zodpovedný.

Prijatím nariadenia vlády číslo 92/1996 boli emisné limity pre oxid siričitý, pre spaľovanie tuhých palív novými zdrojmi mierne sprísnené a najmä zosúladené s požiadavkami protokolu EHK-OSN o ďalšom znížení emisií síry. Pôvodné emisné limity boli označené ako emisné limity pre jestvujúce zdroje a od 1. 1. 1999 mali jestvujúce zdroje dodržiavať tieto úrovňou nezmenené emisné limity. Avšak 1. 4. 1997 vláda prijala uznesenie číslo 229, ktorým ukladala ministrovi životného prostredia riešiť situáciu súvisiacu s plnením termínu na dosiahnutie emisných limitov a prevádzkou zdrojov znečisťovania ovzdušia po 31. 12. 1998 a predložiť návrh úpravy dotknutých právnych predpisov. Úloha bola splnená novelou zákona o ovzduší, zákonom číslo 393/1998 Z. z. a novým zákonom o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia číslo 401/1998 Z. z.

Zavedením triedy B bolo umožnené zdrojom znečisťovania vyhnúť sa povinnosti plniť emisné limity. Uplatnením progresívne sa zvyšujúcich poplatkov za vypúšťanie znečisťujúcej látky v triede B sa vytvoril tlak na zdroje znečisťovania, aby realizovali nevyhnutné opatrenia čím skôr a nenechávali ich na úplný koniec lehoty. Zároveň tak boli zvýhodnení prevádzkovatelia zdrojov znečisťovania, ktorí nerešpektovali dovtedy platný zákon a nevykonali žiadne opatrenia oproti tým prevádzkovateľom, ktorí opatrenia vykonali.

Dnes je zrejmé, že zvyšujúce sa poplatky fungujú presne tak ako boli zamýšľané. Zdroje znečisťovania ovzdušia sa usilujú zabezpečiť plnenie emisných limitov, a správajú sa pritom ekonomicky racionálne, pričom súčasťou najlacnejších opatrení je zmena palivovej základne. V procese prípravy oboch odsunov termínu začiatku platnosti emisných limitov pre jestvujúce zdroje - novela číslo 218/1992 Zb. a 393/1998 Z. z. - priemyselný a energetický sektor ubezpečoval, že tým bude umožnené vyriešiť problémy a ďalší odsun nebude potrebný. V tomto kontexte je len prirodzené, ak sa zosilňuje pocit, že predkladaný návrh novely zákona číslo 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia je len ďalším krokom v nekončiacej sa sérii pokusov odsúvať účinok legislatívy ochrany ovzdušia.

Ďalším ústupkom v prospech sektora baníctva bola vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 268/1997 o požiadavkách na kvalitu palív nahradená vyhláškou ministerstva životného prostredia číslo 144/2000. V procese prípravy vyhlášky bola na nátlak predstaviteľov baní do 31. 12. 2002 zmiernená požiadavka na mernú sírnatosť hnedého uhlia určeného na spaľovanie v domácich kúreniskách.

Predkladaný návrh nemá nič spoločného s ochranou ovzdušia alebo životného prostredia a jeho predmetom je jednoznačné zvýhodnenie domáceho uhlia oproti uhliu dovážanému, a to aj v prípadoch, ak je uhlie spaľované v zdrojoch, ktoré dodržiavajú emisné limity, čo svedčí o tom, že riešeným problémom nie sú environmentálne štandardy, ale nízka konkurencieschopnosť domáceho uhlia. Toto potvrdzuje aj skutočnosť, že návrh novely predpokladá zníženie poplatkov pre zdroje spaľujúce domáce uhlie za všetky znečisťujúce látky, i keď rozhodujúcou znečisťujúcou látkou, ktorej emisie sú vyššie v prípade domáceho uhlia, je len oxid siričitý.

Ďalší predkladaný návrh pre užívateľov domáceho uhlia zmrazuje koeficient, ktorý má v poplatkoch spätne zohľadniť infláciu, ktorá prebehla od roku 1992 do roku 1998. Tým je opätovne potvrdený názor, že účelom návrhu je iba zvýhodnenie domáceho uhlia bez ohľadu na logické väzby zapracované v existujúcom zákone.

Slovensko podpísalo protokol o acidifikácii, eutrofizácii a prízemnom ozóne v decembri 1999 v Göteborgu. I keď protokol dosiaľ neplatí, Európska únia kladie na tento protokol veľký dôraz a počas vyjednávaní viac ráz zdôraznila, že od kandidátskych krajín očakáva, že sa stanú stranami protokolu. Podľa tohto protokolu bude musieť Slovensko znížiť emisie oxidov síry zo súčasných 172 tis. ton za rok na 110 tis. ton za rok v roku 2010. Predkladaný návrh sťaží dosiahnutie tohto cieľa, keďže jeho dôsledkom bude oproti pôvodným očakávaniam vyššia spotreba domáceho, menej kvalitného uhlia, čo spôsobí i nárast emisií kysličníka siričitého.

Všetky uvedené argumenty jednoznačne preukazujú, že cieľom predkladaného návrhu novely zákona je nielen deformácia zákonov o ochrane ovzdušia, ale aj deformácia hospodárskej súťaže, z ktorej budú mať jednoznačný prospech subjekty spaľujúce domáce uhlie a nepriamo domáci producenti tuhých palív, pričom celkom iste utrpí kvalita ovzdušia na Slovensku.

Pokles emisií do roku 1999 bol spôsobený legislatívnym tlakom blížiacej sa povinnosti začať dodržiavať emisné limity, ktoré značná časť prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania rešpektovala. A realizovala opatrenia na zníženie emisií.

V prípade prijatia poslaneckého návrhu prestane účinkovať ekonomický nástroj, ktorý bol jadrom poslednej úpravy zákona o ovzduší a zákona o poplatkoch a mal motivovať prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania k vykonaniu opatrení vedúcich k plneniu emisných limitov. Následkom toho títo prevádzkovatelia nebudú do roku 2006 realizovať žiadne opatrenia, a teda nedôjde k žiadnemu ďalšiemu zníženiu emisií oproti terajšej úrovni. Navyše, tí prevádzkovatelia, ktorí dosiaľ nepoužívali domáce uhlie, sa ho s veľkou pravdepodobnosťou rozhodnú využívať, aby sa vyhli vyšším cenám dovážaného. Toto sa týka dokonca aj zdrojov, ktoré plnia emisné limity.

Vzhľadom na menšiu mernú sírnatosť dovážaného uhlia proti domácemu by došlo po prijatí poslaneckého návrhu k zvýšeniu celkových emisií oxidu siričitého. Takýto vývoj nie je možné akceptovať. Záväzky zníženia oxidu siričitého, ako sú prijaté v protokole o acidifikácii, eutrofizácii a prízemnom ozóne, vychádzajú z potreby zabezpečiť dostatočnú ochranu zdravia obyvateľstva a ochranu ekosystémov.

V Európe, vrátane Slovenska, sa koncentrácie oxidu siričitého v ovzduší stále nachádzajú na úrovni, pri ktorej dochádza k poškodzovaniu ekosystémov. Emisné stropy prijaté v protokole zabezpečia zníženie prekračovania bezpečnej úrovne. Tu však je potrebné spoločné úsilie všetkých krajín, keďže znečisťujúce látky nepoznajú hranice.

Ak Slovensko vyžaduje od okolitých štátov, aby znížili emisie, a tak prispeli k ochrane obyvateľstva a ochrane ekosystémov na Slovensku, musí samo postupovať rovnakým spôsobom. Žiaľ, zo zdrojov na území Slovenska stále odchádza viac emisií oxidu siričitého do cudziny, ako z cudziny prichádza k nám. Tým skôr je nevyhnutné, aby sme vyvíjali preukázateľné úsilie znížiť emisie.

V prípade prijatia predkladaného návrhu možno očakávať zvýšenie emisií oxidu siričitého do roku 2007 oproti súčasnosti. Je krajne nepravdepodobné, že aj v prípade, ak by už legislatíva ochrany ovzdušia pôsobila v plnej sile, by sa podarilo v rokoch 2007 - 2010 znížiť emisie oxidu siričitého zo 170 tis. na 110 tis. ton, najmä ak má byť najmenej 8 % elektrickej energie vyrobených v elektrárňach, ktoré spaľujú domáce hnedé uhlie s vysokým obsahom síry.

Nezanedbateľný je však aj demoralizujúci účinok, aký by malo prijatie návrhu. Prevádzkovatelia zdrojov znečisťovania, ktorí vykonali často nákladné opatrenia na zníženie emisií, by mali pocit, že bolo zbytočné rešpektovať platný zákon. Všetci by mali pocit, že sa viac vyplatí presadzovať zmenu zákona, ako platný zákon plniť. Takéto zníženie autority environmentálnych predpisov by malo nedozerné negatívne následky v budúcnosti.

Chcem na tomto mieste povedať, že vláda Slovenskej republiky, ktorá bude musieť kalkulovať a očividne vie o možných následkoch dodržania platných zákonov a toho stavu, aký je, a bude musieť niesť i politické následky prípadnej nezamestnanosti na svojich bedrách, sa podľa môjho názoru statočne rozhodla nesúhlasiť s predloženým zákonom.

Súhlasím s nesúhlasom vlády s týmto zákonom a budem hlasovať proti nemu.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca sa hlási s faktickou poznámkou pán poslanec Binder. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Binder:

Pán doktor tu predniesol pre nezainteresovaných veľmi múdru reč. Pán doktor zabudol na niektoré zásadné veci, ktoré v tejto oblasti sú. Ak by si pán doktor preštudoval zaťaženie slovenského priestoru, zistil by, že sme na tom mimoriadne dobre vzhľadom na ostatné krajiny. A byť pápežskejší než pápež na úkor slovenských občanov, na úkor Slovenska je nemorálne - nevytvárať tu podmienky, ale vytvárať tu nejaké reči o tom, akým spôsobom kto niečo zanedbal.

Bolo by potrebné, keby si dnes prezrel pán doktor, čo spôsobuje odsírenie plynov v Novákoch, že občania Novák sa búria, pretože produkt, ktorý je z odsírenia plynov, sa dopravuje na skládku nákladnými autami, ktoré spôsobujú mimoriadne zložité problémy pre občanov. Nedá sa to ináč odviezť, len práve týmito nákladnými autami. Znepríjemňuje sa životné prostredie, znepríjemňuje sa všetko, čo títo občania pre výstavbu Novák a výstavbu všetkého urobili.

Ak si niekto myslí, že to "aby sme boli podstatne výhodnejší alebo podstatne miernejší v zaťažení ovzdušia", to sa mýli. Je potrebné všetko zvažovať. Je potrebné vážiť, a nie len demagogicky tu mať reči, ktoré neprinášajú pre občanov Slovenska nič. Nie, nie je pravdou, čo pán doktor povedal. To sú frázy, to je demagógia, ktorá môže slúžiť len pre nezainteresovaných ľudí a pre ľudí, ktorí nevedia, o čo ide.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Osuský, môžete reagovať.

Nech sa páči.

Poslanec P. Osuský:

Ďakujem pekne.

Nemyslím si, že to, čo som hovoril, boli frázy a demagógia. A ak pán poslanec Binder hovorí o tom, že je tu priam ostrov blaženosti, pokiaľ sa týka životného prostredia, tak skutočne ma napadá už len jedno: Zhoršime si ho, pokiaľ je to v našich silách. A môžem poslúžiť mierou: Možno sa v Rusku pije viacej ako u nás, tak ich dobehnime. A možno sa niekde zase viacej fajčí ako u nás, tak pridajme aj v tom. Čo máme byť horší?

Nemyslím si, že tá situácia, ako hovoríte, v oblasti životného prostredia a zdravia občanov je tak ružová, lebo sa vás potom pýtam, ako vysvetlíte, prečo sa v porovnaní s tými ostrovmi neblaženosti okolo nás dožijeme najmenej, prečo máme dramatický výskyt karcinómov a chorôb kardiovaskulárneho systému, ale i respiračných ochorení, keď je tu tak zdravo.

Ale i keby tu bolo tak zdravo, nemyslím si, že by nás to malo viesť k úvahe, že máme "vystarané", pretože vás ubezpečujem, že existujú na svete zaručene zdravšie lokality, ako je Slovensko.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ako posledný prihlásený do rozpravy vystúpi pán poslanec Ambróš.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec L. Ambróš:

Vážený pán podpredseda,

vážení trpezliví kolegovia, kolegyne,

ktorí ste vydržali túto skorú poobedňajšiu hodinu a zúčastňujete sa debaty o takom dôležitom zákone, ako je zmena zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia. Myslím si, že málokedy mám takú príležitosť ako dnes - aj súhlasiť, aj nesúhlasiť so všetkými predrečníkmi, ktorí tu predo mnou hovorili. To znamená, že nebol tu jeden, s ktorým by som vo všetkom súhlasil, a nebol tu jeden, s ktorým by som nesúhlasil vo všetkom, čo povedal.

Ja patrím medzi tých ľudí, ktorí sa nerozhodujú od zeleného stola, ktorí nedávajú na reči druhých a na populistické argumenty, ale ako človek, ktorý sa celý život venuje problematike životného prostredia, jej ochrane, som veľmi zvažoval, ako riešiť ten problém, ktorý je na Hornej Nitre.

Samotný výbor pre životné prostredie a ochranu prírody sa zúčastnil trikrát poslaneckého prieskumu na Hornej Nitre a veľmi dôkladne sme si prešli tak bane, Hornonitrianske bane, ako aj Zemianske Kostoľany, skládky. Rokovali sme na okresnom úrade, rokovali sme na mestskom úrade. Veľmi podrobne sme si zisťovali aj názory mimovládnych organizácií, ktoré sú tam na Hornej Nitre, a zaujímali sme sa aj o názory baníkov, ktorí tam žijú.

Súhlasím s pánom poslancom Jurišom aj s pánom poslancom Osuským, že tento stav, ktorý na Hornej Nitre je, má konkrétneho menovateľa, konkrétne zodpovedné osoby, ktoré nevenovali dostatočnú pozornosť riešeniu tohto problému.

Zároveň však musím povedať, že sme nemohli konštatovať na poslaneckom prieskume, že sa neurobilo nič. Viaceré bloky boli odsírené a bola zabezpečená ich bezpečná prevádzka, samozrejme, aj s takými dôsledkami, ako tu povedal pán poslanec Binder, že sú problémy s dopravou tohto stabilizátu cez obec, ktoré budeme musieť do budúcnosti riešiť, pretože už sa na nás obrátili občania s petíciou, aby poslanci výboru pre životné prostredie riešili aj tento problém.

Ale chcel by som sa vrátiť k tomu podstatnému, to znamená, prečo je táto novela. Keď sme uvažovali o možných riešeniach, ako zabrániť rozpadu infraštruktúry na Hornej Nitre a tak markantnému zvýšeniu nezamestnanosti, aké by znamenalo postupné zvyšovanie, exponenciálne zvyšovanie poplatkov za spaľovanie slovenského uhlia, tak z tých možných riešení, ktoré pripadali do úvahy, nám vyšlo, že toto je riešenie, ktoré by na prechodnú dobu, hovorím na prechodnú dobu, mohlo zabezpečiť, aby nedošlo k nekontrolovateľnému vývoju a uzatvoreniu baní na Hornej Nitre.

Chcem podotknúť, že Hornonitrianske bane a Elektráreň Zemianske Kostoľany patria ako jediný energetický zdroj, ktorý má vlastne v mieste energiu, medzi strategické zdroje, ktoré Slovensko má a ktorých sa aj z vojensko-politického hľadiska nesmie vzdať.

Čiže treba urobiť také opatrenia, ktoré by zabezpečili, aby aj do budúcnosti, ja to nazvem, tento energetický poklad bol funkčný a zamedzil v prípade nejakej krízy, či už energetickej alebo hospodárskej, alebo, povedzme, politickej, aby nedošlo ku kolapsu, k celkovému kolapsu slovenského hospodárstva. To je jeden dôvod.

Druhý dôvod je, že tie dva bloky, ktoré sú v Zemianskych Kostoľanoch a o ktoré vlastne ide, pretože tie nie sú odsírené, sú na hranici životnosti a bude ich treba v blízkej budúcnosti odstaviť.

Viete, že sa pripravuje transformácia energetiky a my Zelení podporujeme diverzifikáciu energetických zdrojov, to znamená, že máme záujem na tom, aby sa tento energetický zdroj, ktorý na Hornej Nitre je, odčlenil od Slovenských elektrární a zo strany baníkov na Hornej Nitre bola vyslovená záruka, že si vybudujú vlastný energetický zdroj, ktorý bude spĺňať všetky kritériá pre to, aby neznečisťoval životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Tu chcem však podotknúť a pripomenúť, že nemôžem súhlasiť s predrečníkmi v tom, že dôjde k zvýšeniu znečistenia ovzdušia oproti súčasnému stavu. Tu ide len o to, že poplatky za ochranu ovzdušia zostanú na úrovni roku 2000, to znamená, že sa nebudú zvyšovať a že spotreba slovenského energetického uhlia nepoklesne pod úroveň 30 %, ktorá by znamenala následné uzatváranie istých ťažobných úsekov a prepustenie, ako bolo spomenuté, možno 4 400 baníkov na Hornej Nitre. Čiže to je ďalší dôvod.

Keby sme mali vypočítavať, prečo toto robíme, tak robíme to z ďalšieho dôvodu, pretože máme záujem na tom, aby Uhoľné lignitové bane Nováky postupovali v konverzii takým spôsobom, aby dokázali pri postupnom znižovaní ťažby - pretože, neviem, či tu pán poslanec Zlocha spomenul, vyťažiteľné zásoby uhlia sú, myslím, asi na 23 rokov, to znamená, nie je to na veľmi dlhé časové obdobie -, aby počas postupného útlmu baníctva na Hornej Nitre bolo možné vytvárať nové pracovné príležitosti, aby ten postupný útlm neznamenal kolaps infraštruktúry na Hornej Nitre.

Mrzí ma, samozrejme, že predchádzajúce vlády napriek tomu, že existovali uznesenia vlády, že existoval zákon o ochrane ovzdušia, neprijali také opatrenia, aby sa situácia zlepšila, a preto aj toto riešenie, ktoré predkladáme, považujeme za vynútené riešenie, ktoré musíme urobiť preto, aby sme zosúladili otázku životného prostredia, otázku stability zamestnanosti a sociálnej spokojnosti v tejto oblasti.

Ja ako "zelený" musím povedať, že o starostlivosť o životné prostredie sa zaujímajú len ľudia, ktorí majú zamestnanie, ktorí sú existenčne zabezpečení, a preto nemôžem súhlasiť s tým, že by sme mohli prijať také opatrenie, ktoré by v konečnom dôsledku znamenalo prepustenie tých 4 400 baníkov a následne zhoršenie podmienok aj ich rodín, pretože stopercentne títo ľudia, keď budú mať existenčné problémy, nebudú sa venovať problematike životného prostredia, ale budú sa v prvom rade starať o to, ako zabezpečiť svoje prežitie.

Čiže my máme záujem na tom, aby tu bola zachovaná určitá stabilita a aby platili zákony. Ja som za to, aby sme túto novelu zákona pri všetkej zodpovednosti prijali ako prechodné riešenie. Podotýkam, že toto prechodné riešenie, a znovu to opakujem, neznamená ohrozenie našich prísľubov, ktoré sme dali v otázke vypúšťania spalín do ovzdušia, či je to už z oxidov síry alebo oxidov uhlíka.

Čiže toto sú dôvody, prečo som sa ako predseda výboru pre životné prostredie s mojimi kolegami, podotýkam, ktorí tuná sedia, ja som veľmi rád, že sme takmer uznášaniaschopní ešte aj teraz...

(Hlasy z pléna.)

Sme uznášaniaschopní, výbor pre životné prostredie je stále uznášaniaschopný. Takže svedčí to o tom, že venujeme tomuto primeranú pozornosť a máme záujem, aby bolo prijaté také riešenie, ktoré bude znamenať prínos a aj možnosti budúcich lepších riešení, ktoré v konečnom dôsledku budú znamenať zlepšenie životného prostredia.

Ďakujem pekne za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP