Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kalmana, pán podpredseda Národnej rady Bugár ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.
Prvý vystúpi pán poslanec Prokeš.
Nech sa páči.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Bolo zaujímavé pozorovať našich kolegov poslancov maďarskej národnosti, ako pri odhaľovaní zámerov vlastnej zmeny ústavy niektorí naši páni kolegovia práve z radov maďarskej koalície bledli, asi preto, že im siahol do živého a poukázal na skutočné príčiny alebo skutočný záujem, ktorý je skrytý za novelizáciou ústavy minimálne z ich strany.
Ale chcel by som sa dotknúť ešte niečoho iného, pán poslanec. Môj predrečník hovoril niečo o Charte menšinových jazykov a hovoril o tom, že v Spojených štátoch je povinnosť poznať anglický jazyk, keď niekto chce pracovať v štátnej správe. Chcem poukázať na to, že to neplatí len v Spojených štátoch, ale teraz bol v Rade Európy monitoring Lotyšska a, čuduj sa, svete, Lotyšsko vôbec nepotrebuje Chartu menšinových jazykov, naopak, Rada Európy odsúhlasila, že treba podporovať výučbu štátneho jazyka. Vôbec nikomu neprekáža, že o niekoľko rokov tam má byť zlikvidované školstvo vyučujúce v jazyku národnostných menšín, naopak, aj tam bola podpora zo strany Rady Európy, aby sa prechádzalo na školstvo v štátnom jazyku. Takže vôbec nie je pravda, že by niekto z Európskej únie na nás akýmkoľvek spôsobom mohol tlačiť, že pre nás je vstupenkou prijatie nejakej charty, alebo podobných nezmyslov, je podmienkou vstupu do Európskej únie, do integračných zoskupení. Je to bohapustá lož, ktorou tu kŕmia obyvateľov Slovenskej republiky v snahe presadiť nadpráva istej skupiny.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Kalman, o tom, prečo v novele Ústavy Slovenskej republiky nie sú otvorené otázky práv národnostných menšín a sociálne a ekonomické práva, o tom budem hovoriť o chvíľu, keď budem vystupovať za navrhovateľov, potom poviem dôvody a tie dôvody sú veľmi vážne. Myslím si, že by bolo veľmi zlé, keby sa práve o tomto v tejto chvíli diskutovalo v súvislosti s novelou ústavy.
Čo sa týka článku 73 a slobodného mandátu. Flagrantným príkladom toho ako Hnutie za demokratické Slovensko v minulom volebnom období porušovalo slobodu mandátu, je prípad Gaulieder.
(Hlasy z pléna.)
Vy veľmi dobre viete, vážení kolegovia, že keby sa dôsledne vyšetroval prípad vašich reverzov z minulého volebného obdobia, tak dnes by Hnutie za demokratické Slovensko bolo mimo zákona.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Slobodník.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Kalman veľmi odôvodnene venoval časť svojho vystúpenia aj problematike maďarskej menšiny. Neviem, naša koalícia nečíta, samozrejme, opozičné noviny, to je pod jej úroveň, tak by som chcel zdôrazniť, že v dnešnom čísle Nového Dňa je niekoľko článkov venovaných udalostiam v Kráľovskom Chlmci, kde Rákocziho zväz disponujúci stámiliónmi forintov a korún z Maďarska a vedený pochádzajúcim z Felvidéka pánom Halzlom, nabáda rodičov, aby si dali svoje deti do maďarských škôl. Hovorí, ako sa v jednom článku píše - nebudem citovať zo svojho, nebudem taký márnomyseľný, ale z iného: "Vznik regiónov Európy a s tým spojená likvidácia hraníc otvorí možnosti na rozvoj maďarského jazyka na Slovensku."
Vy si to uvedomujete, Slováci, ktorí ste v koaličných stranách, vy si uvedomujete, čo chystáte tomuto národu? Uvedomujete si, aké brány chcete touto ústavou otvárať? Prekľajú vás vaše deti, prekľajú vás vaši vnuci, lebo to, čo robíte, je otváranie dverí. Zabudli ste, ako v Uhorsku Béla Grünwald, ktorý spáchal potom samovraždu, napísal: "Maďarská škola je mašina, do ktorej sa vloží slovenské dieťa, a vyjde z toho uvedomelý Maďar." A toto celou ústavou, lebo aj tam, samozrejme, sú tieto momenty zakódované, toto chcete presadzovať, celou ústavou. Spamätajte sa, kým nie je neskoro, spamätajte sa, ide o národ a o budúcnosť tohto národa. My neodmietame plné práva menšín, to je lož, ktorou sa využívate, sme tretí na svete...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
chcela by som doplniť pána poslanca Kalmana v časti, kde hovoril o kontrole Najvyššieho kontrolného úradu vo verejnoprávnych inštitúciách, ako je Sociálna poisťovňa, prípadne Národný úrad práce. Ja protestujem, ak sa dáva rovnosť medzi tieto verejnoprávne inštitúcie a, povedzme, verejnoprávny rozhlas alebo verejnoprávnu televíziu. Verejnoprávne inštitúcie, ktoré sú riadené tripartitne, majú vlastné kontrolné mechanizmy, majú vlastné dozorné rady, pretože peniaze, ktoré kontrolujú, patria poistencom. Existuje taký termín, pán poslanec Orosz, ako prirodzené vlastnícke práva, to znamená, do týchto práv sa štát nemá čo starať. Najvyšší kontrolný úrad ako štátna inštitúcia môže kontrolovať len tú časť príjmov, ktorá pochádza zo štátneho rozpočtu, ale nemá právo kontrolovať tam, kde sú tripartitné kontrolné orgány, navyše kontrolu môže prevádzať podľa zákona aj ministerstvo financií a zároveň ju vykonáva aj ministerstvo práce, tak si myslím, že zo strany štátu je tu kontroly až navyše. A pokiaľ chce Najvyšší kontrolný úrad urobiť tento krok späť, budeme proti tomu veľmi ostro protestovať aj pri medzinárodných inštitúciách, ktoré združujú, ako sú napríklad Asociácia sociálnych poisťovní v Európe alebo Medzinárodná organizácia práce v Ženeve.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kvarda.
Poslanec J. Kvarda:
Áno, ďakujem pekne, pán predseda.
Pán poslanec Kalman, chceli ste tu vyvolať taký dojem, že zákon o používaní menšinových jazykov bol prijatý pod tlakom európskych orgánov alebo Rady Európy, alebo dokonca že to bolo vymyslené v týchto orgánoch. Myslím si, že to vôbec nie je pravda, lebo súčasná platná ústava v článku 6 ods. 2 hovorí, že používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. To znamená, že zákon o používaní menšinových jazykov bol prijatý na základe tejto ústavy, platnej ústavy, a je pravdou aj to, že otázka štátneho jazyka vo vzťahu k slovenskému jazyku bola vyriešená v roku 1995 tiež zákonným spôsobom, kde je tiež ustanovenie, že tento zákon neupravuje používanie menšinových jazykov. To znamená, nebolo to vymyslené v Rade Európy, ale bolo to založené na základe ústavy a na základe našej ústavy tento návrh alebo tento zákon o používaní menšinových jazykov bol prijatý.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Ja by som sa chcel tiež vrátiť k tej časti vystúpenia pána kolegu Kalmana, kde tvrdil, že isté zákony týkajúce sa úpravy menšinových práv sa prijímali pod nejakým vonkajším tlakom. Pán poslanec, my tie zákony a úpravy prijímame predovšetkým preto, že v tejto krajine sa tak vyvinula naša história, existujú menšiny. Prijímame ich preto, že platná Ústava Slovenskej republiky predpokladá isté riešenia. Prijali sme tieto riešenia preto, lebo boli predmetom programových vyhlásení aj predchádzajúcich vlád. Máme isté úpravy preto, lebo sme schválili v tomto parlamente a ratifikovali a vláda, v ktorej ste sedeli, tú zmluvu predkladala, Základnú zmluvu medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou.
Chcel by som vám, pán poslanec Kalman, pripomenúť diskusiu v roku 1994, keď sa veľmi vášnivo rozprávalo v parlamente v súvislosti so zákonom o dvojjazyčnom označení miest a obcí. Boli poslanci, ktorí šírili strach, že je to je vykolíkovanie územia. Uplynulo 6 rokov a čo sa tu uskutočnilo na základe toho zákona, ktorým ste tak hrozne strašili? Nejaká iredenta? Došlo k nejakej katastrofe? A od jedného zákona k druhému, ktorý spresňuje úpravu práv národnostných menšín, robíte tú istú propagandu a k žiadnej katastrofe nedošlo. Takisto nedôjde k žiadnej katastrofe, aj keď sa schváli táto ústava. Jednoducho je to iba propaganda, vy chcete získavať hlasy tým, že vyvolávate fóbiu z Maďarov, vyvolávate fóbiu, robíte hrozbu, že sa zosype štát. Nezosype sa, bude fungovať ďalej.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
súhlasím s pánom Kalmanom, že je potrebné otvoriť kapitolu, ktorá sa dotýka základných ľudských práv a slobôd v tomto štáte. Nie je mysliteľné, aby sme išli do Európskej únie, ak sa jednoducho práva aj na pôde tohto parlamentu každodenne porušujú.
V uplynulých dňoch som prežil dve nepríjemné skúsenosti s redaktorkou Markízy slečnou Puškárovou a fotografom pánom Knapom. Redaktorka Puškárová arogantným spôsobom prišla za mnou bez upozornenia, že jej kameramani filmujú moju osobu, začala mi klásť nezmyselné, diskreditačné otázky, ktoré absolútne nesúviseli s aktuálnym bodom programu 45. schôdze novelou Ústavy Slovenskej republiky. Bola to jednoznačne odťažovacia akcia. Keď som reagoval, že žiaden rozhovor sme si nedohodli a nebudem odpovedať na jej otázky, správala sa voči mne nedôstojným spôsobom. Napriek zákazu zverejnila moje vystúpenie v Televíznych novinách Markízy 6. 2. 2001 s jediným účelom: diskreditovať moju osobu.
Okrem morálno-etického porušenia základných princípov komunikácie medzi poslancom a novinárom, za ktoré považujem jej aroganciu a zverejnenie neautorizovaného rozhovoru, porušila aj vnútorné smernice Národnej rady, ktoré zakazujú súkromným televíznym staniciam filmovať rokovanie pléna Národnej rady, slovenského parlamentu z balkóna po uplynutí polhodiny od začiatku poobedňajšej alebo doobedňajšej schôdze, ktoré ste, pán predseda, podpísali aj vy.
Druhý incident sa odohral 7. 2. 2001, keď ma bez súhlasu začal na chodbe parlamentu fotografovať pán fotograf Národnej obrody Knap. Aj napriek dvojnásobnému upozorneniu pokračoval v tejto činnosti...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
nevypol som pána poslanca Cupera, aj keď jeho príspevok, jeho faktická poznámka nemala nič spoločné s vystúpením pána poslanca Kalmana, ale chcel som, aby vám povedal, o čo ide. Došlo k nejakému incidentu pred touto schôdzou dnes ráno. Ja som dal veci prešetriť, sú záznamy, kancelár to uzavrie a budem oficiálne pána poslanca informovať. Čiže v súlade s pravidlami, ktoré sú v takomto prípade použité, sa aj tento prípad vyšetrí a podľa toho prijmem závery. Pán poslanec, je to vec, ktorá je od rána s vami konzultovaná, ste presne informovaný, nebolo by dobre, aby sa to prenášalo na rokovanie o novele ústavy. Čiže toľko k tomuto problému, ktorý vznikol na pôde Národnej rady pred rokovaním dnešného dňa.
Nech sa páči, pán poslanec Bugár - faktická poznámka.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec Kalman, vy hovoríte a tvrdíte, že ste nikdy nepočuli žiadneho poslanca, žiadneho člena SMK hovoriť ešte o problémoch občanov. Musím vám povedať, že máme vo zvyku niečo iné. My o nich nehovoríme, ale snažíme sa riešiť. Počuli ste už niekedy plakať, vyplakávať pána ministra Miklósa, pána ministra Harnu aj napriek tomu, že je ťažký a veľký nedostatok peňazí? Neplačú, ale riešia. Ale keď už ste načali túto otázku, dobre. Tak hovorme o tom, kto hovorí a kto robí. Vy ste boli podpredsedom vlády pre integráciu. No kde sme sa dostali s tou integráciou? Vy ste o integrácii hovorili, výsledok je taký, že nás predbehlo aj Česko, aj Poľsko, aj Maďarsko. Takisto ste boli zodpovedný, dá sa povedať, za otázky menšín. Aký bol výsledok počas vašej vlády? Najväčšie napätie, stačila jedna facka. Takže toto je váš výsledok, lebo o tom ste hovorili, ale otázky ste neriešili.
Hovoríme o ústave, pán poslanec, hovoríme o ústave, nehovoríme o charte, nehovoríme o župe a nehovoríme o ďalších problémoch. Ukážte mi v tejto ústave, kde sa ústava dotýka alebo dáva väčšie práva menšinám, ako ste túto ústavu odsúhlasili pred pár rokmi? Ukážte mi to, a potom môžeme o tom, samozrejme, hovoriť. Vy nič iné nerobíte, len strašíte. Strašíte a musím vám povedať, že používate obyčajné klamstvo. Čo to je? A teraz vás citujem: "Môžete sa čudovať potom, keď o dva roky budú niektorí poslanci členmi dvoch parlamentov." Pán poslanec, neklamte, dobre viete, že to tak nie je.
A na adresu pána Slobodníka, aj keď vám to hovorím, no my čítame, samozrejme, ja osobne tiež čítam opozičné denníky, hlavne vtedy, keď mám nízky krvný tlak.
Predseda NR SR J. Migaš:
Reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Kalman.
Nech sa páči.
Poslanec J. Kalman:
Pán Orosz, ak je pravda to, čo ste povedali, tak potom dupľovane platí to, čo som povedal ja, že treba riešiť princíp straníckosti a ústavnosti, dupľovane to potom platí.
Pokiaľ ide o vystúpenia v súvislosti týkajúcej sa maďarskej menšiny, chcem povedať, že vy ste vlastne potvrdili to, čo som hovoril. My sme si to dali do programového vyhlásenia vlády, my sme potom z našej strany, v tomto prípade vašej strany, permanentne požadovali z Európskej únie prijatie toho zákona, až nakoniec to akceptovala Európska únia, dala to ako politické kritérium. Podobne som hovoril to isté teraz v súvislosti s novelou ústavy. My sme si s tým vyšli, že to treba robiť napriek tomu, že sa tie veci, ktoré požadujeme alebo ktoré Európska únia požadovala, dali riešiť aj iným spôsobom. Takže to je to isté.
Nikdy som nebol proti právam národnostných menšín, nikdy, to viete veľmi dobre. Nielen tým, čo ste povedali, ale, pán Bugár, teraz tým, čo ste povedali vy, ste vlastne potvrdili tézy tých, ktorí vás podozrievajú, že riešite len svoje veci, pretože vy ste v súvislosti s nezamestnanosťou a v súvislosti s ekonomickými problémami menovali len vašich dvoch ministrov. Ale, preboha, veď vy ste členovia celej vlády. Vy ako vláda, ja som to v tom zmysle hovoril, nesiete zodpovednosť nielen za desatinu občanov Slovenskej republiky, ale za všetkých občanov Slovenskej republiky. A z tohto pohľadu bola moja požiadavka, že som vás nepočul nikdy hovoriť o tom, ako riešiť problémy na Horehroní, na Kysuciach, na Detve, ale vždy len v určitých oblastiach, ktoré sú vám veľmi blízke. Takže to ste vlastne potvrdili, pán podpredseda, len to, čo som hovoril ja.
A pokiaľ ide o ďalšie otázky, nemám priestor na to, aby som vám teraz vysvetlil otázky môjho pôsobenia vo vzťahu k národnostným otázkam alebo vo vzťahu k Európskej únii. O niektorých otázkach sme hovorili, sú veľmi dobre známe. Nie je pravda, čo hovoríte vy. A pokiaľ ide o tézu, ktorú som navrhoval, viem, o čom hovorím. A pravdepodobne, keď ste sa ich chytili aj vy, tiež asi viete, čo som mal na mysli.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gašparovič a po ňom pán poslanec Mesiarik.
Poslanec I. Gašparovič:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
téma, o ktorej dnes rozprávame, nie je témou dnešného dňa. Je témou už dlhých mesiacov a dá sa povedať, že témou od prijatia tejto platnej ústavy v roku 1992, keď po voľbách do Slovenskej národnej rady v roku 1992 bolo už viac-menej jasné, že na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vo Federálnom zhromaždení vzniknú dva nové samostatné štáty.
Slovenská národná rada prijala vtedy deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska. Práve toto vyhlásenie o zvrchovanosti ako prejav slobodnej vôle slovenského národa prostredníctvom svojich volených zástupcov ukázalo, že to bol predvídavý akt. Bol to akt, ktorý jasne a jednoznačne vyjadril záujem slovenského národa a veľkej väčšiny občanov, bol to krok k parlamentnému vyhláseniu samostatnej Slovenskej republiky. Na jej fungovanie bolo nevyhnutné v tom čase a veľmi potrebné upraviť základné organizácie štátu, jeho formu, štruktúru a princípy vzťahov medzi občanom a štátom. Bolo potrebné ešte pred 1. januárom 1993 pripraviť novú ústavu štátu. Nebolo to jednoduché v atmosfére novovznikajúcich politických strán pri vedomí, že vyhlásenie zvrchovanosti a vznik štátu nebol cieľom v tom čase, ale prostriedkom na realizovanie práv a národných predstáv Slovákov. Bolo to o to ťažšie, že okolitý svet, aj keď s uznaním pokojného rozchodu s Českou republikou, naznačoval z ničoho nevyplývajúce obavy z problémov vraj vo vzťahu k národnostným menšinám, najmä jednej. Napriek týmto obavám sa podarilo v tom čase pripraviť novú ústavu a stabilný ústavný režim aj de lege referenda.
Možno sme si ani neuvedomili, že práve vo februári minulého roku bolo 80 rokov, čo po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 najvyšší zastupiteľský a zákonodarný orgán, bolo to vtedy dočasné Národné zhromaždenie, schválil zákon zo dňa 29. 2. 1920, ktorým uviedol ústavnú listinu Česko-slovenskej republiky číslo 121/1920 Zb. a n. Predtým 13. 11. 1918 zákonom číslo 37 bola schválená dočasná prechodná ústava, ktorá konštituovala Národné zhromaždenie.
Môžeme dnes povedať, že vtedy bol takto položený základ parlamentarizmu na našom území. Bolo to potvrdenie histórie modernej štátnosti a demokracie, že ústavy vznikajú spravidla v súvislostiach so vznikom nového štátu alebo pri zásadných zmenách spoločensko-politických pomerov v štáte s následkom absolútnej zmeny hospodársko-ekonomického systému.
Aj Ústava Slovenskej republiky v roku 1992 bola prijatá v dôsledku takýchto zmien. Táto ústava realizuje ideál právneho štátu prostredníctvom právnej demokracie. Jej základom sa stala skúsenosť s deľbou štátnej moci a optimálnej rovnováhy z nej vyplývajúcej. Uvedené zmeny sa realizovali ústavnými a právnymi normami už pred vznikom Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky tieto zmeny potvrdila, nadviazala na ne a je právnym základom nového zvrchovaného štátu aj v jeho transformácii.
Páni poslanci, pani poslankyne, vďaka tomuto táto ústava akceptuje, aj obsahovo vyjadruje princípy národného konštitucionalizmu a transformuje ústavné inštitúty v zmysle ústavných princípov, pričom zaručuje ich podobu a fungovanie. Platí to stále. Princípy sú nemenné a nemôže ich zmeniť ani nový návrh ústavy. Musíme si uvedomiť, že mať platnú ústavu v čase inštalovania štátu ako nového útvaru na politickej mape sveta bol prezieravý krok predstaviteľov politickej moci vtedajšej koalície Hnutia za demokratické Slovensko, Slovenskej národnej strany a Strany demokratickej ľavice. Možno práve tento fakt eliminoval u nás vážne a tragické problémy, ktorým sa nevyhli novovznikajúce štáty Európy, najmä Rusko. Dobre si pamätáme, akú tragédiu Rusko zažilo, keď si samo tankami rozstrieľalo svoj vlastný parlament. Takisto štáty bývalej Juhoslávie, ktoré v tom čase nemali svoje základné zákony, ústavu, ktoré by reagovali na potrebu zmien ústavných inštitútov, najmä tých, ktoré súvisia so štruktúrou štátnej moci, jej organizáciou a uskutočňovaním, ale aj potvrdením ľudských práv so zabezpečením ich ochrany a realizácie.
Aj v Českej republike v tom čase absentovala po rozdelení a vzniku nového štátu ústava. Bolo to príčinou spomalenia začiatku tvorby nového právneho poriadku. Takéto problémy u nás neboli. Dnes keď prerokúvame túto novelu ústavy, sa nám občanom politické vedenie štátu snaží nahovoriť, že bez prijatia ich návrhu a zmeny ústavy Slovensko nebude prijaté do európskych inštitútov.
Páni poslanci, pani poslankyne, okrem verejnej a odbornej rozpravy, ktorá prebiehala pred schválením dnešnej ústavy, a prehodnotenia z tejto všeobecnej rozpravy vyplývajúcich, doplňujúcich a pozmeňujúcich viac ako dvetisíc návrhov, niekedy názorov ústavný návrh bol oponovaný a odobrený odborníkmi porovnávacieho štátneho práva práve z menovaných, ale aj z iných európskych inštitútov. Zaznelo tu včera v rozprave pri výčitke, že k terajšej novele je viac ako 120 pozmeňujúcich návrhov, že k predošlej bolo toľko, ako som prečítal. Lenže to neboli pozmeňujúce, doplňujúce návrhy v rámci rozpravy, to boli návrhy a názory, ktoré sa vykryštalizovali a akceptovali pri formovaní návrhu, ktorý sa predkladal potom Národnej rade. Aj po prijatí tejto ústavy sa vyjadrovali odborníci z Európskej únie k tejto ústave. Môžeme jednoznačne povedať, že bola akceptovaná ako ústava demokratická, zachovávajúca všetky princípy a pluralitu.
Tento proces spomínam preto, aby som deklaroval pred vami jednoznačnú akceptáciu demokratických princípov, na ktorých je súčasná ústava postavená a rešpektovaná ako zmluva občanov, čo sa nedá povedať o predloženej novele, novele veľmi-veľmi obsiahlej, pretože táto nieže nebola predložená na verejnú diskusiu, ale nebola ani obvyklým spôsobom prerokovaná so všetkými stranami tvoriacimi zákonodarný orgán Národnej rady Slovenskej republiky. Jej tvorcovia nie sú zvedaví na názor občanov a ak, tak len na názor niektorých nimi vybraných odborníkov.
Výsledkom takéhoto prístupu je, že ústava ako základný zákon stráca zjednocujúci charakter, najmä ak je do jej obsahu často zasahované politicky účelovo, snahou presadiť svoju vôľu. Takým markantným dôkazom je aj domáhanie sa novely článku a nového článku 145 ods. 3 návrhu, na základe ktorého chce súčasná koalícia dokončiť to, čo sa jej nepodarilo pri odvolávaní predsedu Najvyššieho súdu tu v parlamente takýmto spôsobom, že nechce akceptovať skutočnosť, že predseda Najvyššieho súdu v zmysle ústavy zložil riadny sľub, bol riadne vymenovaný a nie sú zákonné dôvody, ktoré by zakladali možnosť ho odvolať. Takto sa potencionálne vyvoláva stav opakovaného zásahu pri zmene politických síl novými vládnymi politikmi, s ktorými predtým nebolo rokované.
Akú istotu, páni koaliční politici, máte, že po voľbách v roku 2002 budete tvoriť parlamentnú väčšinu? Žiadnu, ak si zoberiete súčasné preferencie. Pýtam sa preto, načo je také politické riziko, ak môžeme hľadať dohodu a najmä ak máme niektoré spoločné ciele potrebné na všestranný rozvoj Slovenskej republiky. Sadnime si spolu a pripravme, ak je potrebný, návrh na novelu ústavy, alebo aj novú ústavu na posúdenie budúcemu novo demokraticky zvolenému zastupiteľskému zboru. Som presvedčený, že takéto riešenie by občan Slovenskej republiky prijal, lebo dáva predpoklad dospieť k jednej štátnej vôli, ktorá potom bude platiť pre celú spoločnosť.
Aj predseda Národnej rady pri začatí tejto schôdze akceptoval, že vo svete sú takto postavené procesy prijímania ústavy, aký teraz chcem navrhnúť. Pri zamyslení sa nad všeobecne známym termínom o ústave ako základnom zákone by nebolo od veci zamyslieť sa aj nad procesom prijímania ústavy a ústavných zmien, aby už v budúcnosti nemohlo dochádzať k účelovým straníckym zmenám. Nechcem teraz, ako som na začiatku naznačil, komparatisticky porovnávať prijímanie ústav v jednotlivých krajinách, ale opäť opakujem, že v mnohých demokratických štátoch v snahe zachovať stabilizačnú funkciu ústavy je zodpovednejší a pozitívne komplikovanejší proces prijímania ústavy. Hovorili sme o Francúzoch, o Nóroch a dokonca aj o Poliakoch, kde po schválení návrhu je potrebné ústavu predložiť občanovi do referenda.
Som presvedčený, že takýto proces by eliminoval situáciu vzájomného politického vydierania spôsobom, ako nám ho predvádzajú koaličné politické strany pri presadzovaní svojich, niekedy etnických, ale aj osobných záujmov a často na úkor štátu a jeho občanov. Neviem, či niekde v Európe parlament rozhodoval o prijatí návrhu ústavy, ktorý nepredkladala vláda, ale skupina 4 poslancov, u ktorých si predložený návrh vláda dokonca ani neobjednala. Ale aby sa nepovedalo, že predložený návrh vláda ani neprerokovala, podmienila podporu návrhu zapracovaním niekoľkých pripomienok, ktoré vôbec nevyplývajú z potreby jej vylepšenia, ale z politického zúfalstva zabrániť neúspešnému prerokovaniu tohto návrhu v Národnej rade. Je paradox, keď ani pri ústavnej väčšine svojich koaličných poslancov vláda si nie je istá, že predložený návrh ústavy je dobrý.
Meniť ústavu v záujme úzkych straníckych potrieb a ešte aj pod ultimátom etnickej politiky na zabezpečenie dostatočného počtu vládnym úplatkom 10 miliónov Sk na zriadenie samostatnej maďarskej fakulty na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, keď vláda nie je schopná v mnohých školách všetkých stupňov zabezpečiť riadnu zdravotne nezávadnú a veľakrát aj bezpečnú prevádzku, keď sa školy zatvárajú, keď nemáme na platy pre učiteľov, toto potvrdiť uzákonením nového regionálneho jazyka s vytvorením príslušného regiónu a pridať k tomu aj zopár hektárov pôdy, to musí byť dobrý obchod, ale pre koho a za akú politickú províziu.
Som si vedomý, že pri rozvoji spoločenských, ekonomických, sociálnych, vedeckých, kultúrnych trendoch musí aj ústava pôsobiť dynamicky. To ale neznamená, že musí byť narušená jej stabilita. Ak má ústava plniť svoju právnu a stabilizačnú funkciu, a tým následne vytvárať predpoklady na pevný právny poriadok umožňujúci legislatívne riešiť základné otázky života spoločnosti a štátu, musí garantovať stabilitu univerzálnych princípov, pojmov, typologických riešení i modelov, ktoré tvoria jadro jeho obsahu. Tu som si pomohol a ešte pomôžem profesorom Palušom z Právnickej fakulty v Košiciach, ktorý hovorí, že zmeny ústav, ich dynamizmus sa javia ako objektívna kategória, avšak iba vtedy, ak nejde o navrhovanie takých zmien, ktoré nemajú svoj základ vo vzniku vzťahov vyžadujúcich novoreguláciu, zmenu jedného typologického riešenia za iné, neraz také, ktoré sa pri tvorbe ústavy vyslovne neprialo, resp. bolo odmietnuté.
Neadekvátne návrhy zmien prameniace z nedôsledného poznania ústavy ako deduktívneho systému či nedôsledného poznania systémovosti ústavy, pričom mám na mysli horizontálnu systémovosť, návrhy, ktoré sa nerealizujú na nových ústavoprávnych poznatkoch dozretých na realizáciu, resp. návrhy praktického rázu, ktoré však nespĺňajú požiadavku maximálneho zachovania pôvodného textu ústavy, tu je potrebné povedať, že je nutné poučiť sa zo skúseností demokratických štátov, ktoré si už dávno poradili s mnohými problémami kváriacimi dnes našu spoločnosť. Sledovať treba pri tom dve línie. Tú prvú, či tieto problémy riešili formou ústavy alebo jej zmeny, resp. využili inú možnosť spájajúcu stabilitu a dynamizmus ústav. Na druhej strane si treba povedať, že nie všetky skúsenosti možno transplantovať do našich súčasných ústavnopolitických, ale aj národnohistorických pomerov, súvislostí.
A tu mi dovoľte sa pozastaviť nad návrhom vytvorenia nového ústavného inštitútu - verejný ochranca základných práv a slobôd. Podľa návrhu v článku 151a sa hovorí, že verejný obhajca základných práv a slobôd sa v rozsahu spôsobom ustanoveným zákonom spolupodieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnickych osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, pokiaľ je takéto konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť orgánov verejnej správy v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. To spolupodieľanie sa bude s množstvom úradov štátnej správy, verejnej správy, ústavnými orgánmi atď. Musím hneď na začiatku upozorniť, že vytvorenie tohto úradu je nie nutnosťou, povinnosťou na vstup do Európskej únie, ale je to len odporučenie Výboru ministrov Rady Európy, ich členských štátov pod číslom R (85) 13 o inštitúcii ombudsmana prijaté Výborom ministrov dňa 23. 9. 1985 na 338. schôdzi zástupcov ministrov.
Aké oprávnenie chcú naši predkladatelia dať tomuto inštitútu? Dodnes nie je naformulovaný, myslím si, presný zákon, pán predkladateľ, myslím si, že nie. Ale môžem hovoriť, že asi v tomto rozsahu podľa toho, aké oprávnenie ombudsman má v Európe a vo svete. Jeho rozsah pôsobností je vymedzený v jednotlivých krajinách asi spôsobom, ktorý sa týka, dá sa povedať, viac-menej verejnej správy. Ombudsman je spravidla oprávnený na základe podnetu alebo sťažnosti alebo z vlastnej iniciatívy preskúmať zákonnosť, objektívnosť, nestrannosť, rýchlosť a jednotnosť pri postupe a rozhodnutí v oblasti verejnej správy v najširšom zmysle slova. Myslí sa, môže sa do toho zahrnúť aj polícia, väzenstvo, ale napríklad aj nemocnice a podobné zariadenia. Výsledkom činnosti ombudsmana je spravidla záverečné posúdenie veci vo forme odporúčania alebo niekde sa tomu hovorí stanovisko a návrh.
V niektorých krajinách je orgán, ktorému je konečný verdikt ombudsmana zaslaný, povinný naň v lehote ustanovenej zákonom reagovať. Tu treba zdôrazniť, že ombudsman nemôže priamo ovplyvňovať činnosť úradov, má iba iniciatívnu právomoc. Dotknuté subjekty sa však spravidla riadia odporúčaním ombudsmana, ktorý sa môže obrátiť na nadriadený orgán alebo podľa niektorých právnych úprav predloží vec parlamentu, ktorý môže interpelovať príslušného ministra, prípadne ho z funkcie navrhnúť aj odvolať.
Treba povedať aj to, že ombudsman podľa tohto nemá stanovenú lehotu, do ktorej je povinný vec na základe podnetu vybaviť. Ako som povedal na začiatku, rozsah oprávnení ombudsmana v krajinách je vymedzený rôzne. Dovoľte mi preto, keďže ide ozaj o nový inštitút, poukázať na jeho súčasnú, myslím si, nie dôkladne zdôvodnenú potrebu. To, čo som prečítal teraz, je u nás v právomoci a povinnostiach, dá sa povedať, všetkých ministerstiev, Národnej rady, Kancelárie prezidenta republiky, aj niektorých iných organizácií, ale najmä Generálnej prokuratúry. Na čo zdvojovať, strojovať takýmto spôsobom takéto konanie, ktoré ani nie je zaručené výkonom a dosiahnutím výsledku, trebárs, pod nejakou sankciou? Na to predsa, ako som povedal, máme jednoznačné orgány.
Prokuratúra je orgánom ochrany zákonnosti. Chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb, ale aj štátu. Generálny prokurátor a ostatní prokurátori musia byť osoby s právnickým vzdelaním a právnickou praxou. Čiže nemôže dôjsť k situácii, ako sa u nás v kuloároch počíta, že do funkcie ombudsmana by boli menovaní niektorí odložení politici alebo zástupcovia niektorého etnika. Ombudsman nenesie žiadnu zodpovednosť za výkon svojej funkcie, ani disciplinárnu, ani trestnoprávnu, samozrejme, pokiaľ sa nedopustí nejakého skutku podľa Trestného zákona. Generálny prokurátor za všetko zodpovedá svojou funkciou až do momentu, že môže byť z funkcie odvolaný. Spôsob konania je na prokuratúre vymedzený zákonom a môžem povedať, že zákonom ešte oveľa pozitívnejším bude, ak prijmeme v Národnej rade zákon o Generálnej prokuratúre, ktorý sme minule schvaľovali z prvého čítania do druhého čítania.
V prvom rade je potrebné, myslím si, jednoznačne zdôvodniť, prečo má byť zriadený úrad ombudsmana, keď následky skúmania a prešetrovania sú zabezpečené u nás inak. Myslíme si, že nie je vhodné najmä z hľadiska zabezpečenia funkčnosti dozoru na zachovanie zákonnosti orgánov verejnej správy a z hľadiska ekonomického dnes tento inštitút budovať. Bude to stáť veľa peňazí. Nie je to pravda, že to bude lacná záležitosť. Začiatok ombudsmana je, povedzme, pre určitú oblasť, ako som povedal, práv, ale o chvíľku môže dôjsť k situácii, že tu ombudsmanov budú desiatky a možno aj stovky, ako sú vo Švédsku a inde. Začne mať požiadavky na funkciu ombudsmana národnostná menšina alebo národnostné menšiny. Pripoja sa potom k tomu mladežníci, pripoja sa potom k tomu ženy alebo rôzne iné zoskupenia, ktoré budú chcieť mať takéto zastúpenie vo funkcii ombudsmana.
Ak má byť zriadený tento nový inštitút, treba uviesť, v čom spočívajú nedostatky prokuratúry v netrestnej oblasti a prečo je potrebné nahradiť pôsobnosť existujúcej štruktúry prokuratúry inštitútom ombudsmana alebo ombudsmanskými úradmi. Aj keď sa hovorí v návrhu, že by sa u nás inštitút prokuratúry zachoval, ale na čo potom dvakrát platiť jeden úrad prakticky. V prípade, že inštitút ombudsmana sa má zriadiť popri existujúcej štruktúre a pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti, treba uviesť účel a dôvody takejto právnej úpravy. Iba mechanické, možno módne preberanie cudzích vzorov našim právnym tradíciám môže byť zbytočne nákladné a nie je vylúčené, že potrvá dlhšie obdobie, kým sa vôbec v praxi osvedčí.
Treba si uvedomiť, že zriadenie inštitútu ombudsmana si vyžiada zásah nielen do Ústavy Slovenskej republiky, ale aj do celého radu osobitných zákonov, pretože podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány totiž môžu konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Kvalifikovane bude možné vyjadriť sa k tejto problematike až vtedy, ak bude známy návrh právnej úpravy inštitútu ombudsmana, jeho postavenia, rozsahu, oprávnení a spôsobu konania. Ak úvahy ustanovenia fungujúceho mechanizmu, prostredníctvom ktorého bude možné vykonať nápravu vo veci zriadenia tohto inštitútu, je zbytočné. Podporiť zriadenie tohto inštitútu odporúčam len vtedy, ak právna úprava zabezpečí funkčnosť tohto inštitútu a jeho zriadenie nebude neprimerane nákladné. Opäť opakujem, načo tento inštitút, keď jeho rozsah pôsobnosti je zabezpečený inou formou a keď peniaze v súčasnosti potrebujeme na oveľa-oveľa dôležitejšie veci.
Pani poslankyne, mohol by som teraz čítať všetky právomoci prokurátora, ktoré sú oveľa dôslednejšie, dôkladnejšie a jednoznačnejšie ako postavenie ombudsmana. Veď upozornenie prokurátora na nedostatky v činnosti orgánov verejnej správy sú už zo štatistík, ktoré môžu byť predložené, veľmi razantné. Prokurátor môže podávať protest, protest proti nezákonným právnym aktom vydávaným orgánmi verejnej správy, návrh prokurátora na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy súdom v prípadoch, ak orgán verejnej správy ani jeho nadriadený orgán v zákonom ustanovenej lehote nevyhovel protestu prokurátora, návrh generálneho prokurátora na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Čiže všetko sú to veci, ktoré ombudsman nebude môcť vykonávať s následkom rozhodnutia. Ombudsman sa stane určitou prestupnou stanicou, určitým poštárom, ktorý týmto orgánom, ktoré som spomínal, bude postupovať návrhy, žiadosti občanov alebo právnických osôb. A tieto spätne po prešetrení budú oznamovať ombudsmanovi a ombudsman žiadateľovi, ako sa vec skončila. Ombudsman bude môcť vystúpiť v Národnej rade. Ale generálny prokurátor v Národnej rade vystupuje hocikedy, ak ho o to Národná rada požiada. Čiže tieto právomoci sú u ombudsmana oveľa-oveľa menšie a stále opakujem, že momentálne nie sú až také potrebné.
Pani poslankyne, páni poslanci, v ústave je aj tak často diskutovaný návrh v článku 17 ods. 3, 4, kde sa hovorí o skrátení lehoty na zadržanie občana. Je to veľmi dôležitá otázka a problém, ktorý je u nás obzvlášť sledovaný verejnosťou, ale aj nami poslancami. Ustanovenia jednotlivých štátov Európskej únie nie sú zhodné a jednotné v tom, aká lehota má byť stanovená. Ja tiež zastávam názor, že je potrebné túto lehotu skrátiť. Ale je potrebné to skracovať takouto formou a v takomto rozsahu ústavy? (Hlasy z pléna.) Predĺžiť, povedal som skrátiť.
Čiže je to potrebné, no v niektorých európskych štátoch táto lehota je dokonca kratšia. Možno tu napríklad lehotu zadržania predĺžiť a jej počiatočnú dĺžku najčastejšie na 24 hodín, niekedy aj menej. Napríklad zadržanie za účelom zistenia totožnosti podozrivého v Spolkovej republike Nemecko môže trvať maximálne 12 hodín. Čiže nie je to jednoznačné. Lehotu zadržania na 24 hodín potom môže predĺžiť v Anglicku len na 36 hodín vyšší policajný dôstojník, na 72 hodín súd, ďalšie predĺženie až na 96 hodín môže vykonať v určitých dôvodoch takisto súd. V Taliansku na 48 hodín predlžuje lehotu prokurátor a tam môže byť predĺžená lehota potom až na 96 hodín, ale môže ju predĺžiť len súd, takisto vo Francúzsku, v Anglicku a Severnom Írsku policajné zadržanie v prípade terorizmu napríklad môže trvať až 7 dní, a to bez súdnej kontroly. Lenže táto úprava odporuje článku 5 ods. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Takže to som len teraz na základe vašich poznámok z pléna povedal, že je to rôzne upravené v európskych štátoch. Myslím si, že o tejto úprave nemusíme v súčasnosti diskutovať nejako vo väčšom rozsahu, pretože je pomerne veľká zhoda medzi nami, že túto lehotu treba predĺžiť.
Pani poslankyne, páni poslanci, nebudem opakovať niektoré skutočnosti, ktoré už boli prednesené napríklad z pohľadu názoru klubu Hnutia za demokratické Slovensko pánom poslancom Brňákom, pretože sa s nimi absolútne stotožňujem. Ale chcem povedať, že v predkladacej správe predkladatelia majú veľmi dobré, povedal by som, predloženie na upozornenie, čo všetko táto ústava, tento návrh má dosiahnuť a aký je kvalitný. Myslím si, že celkom to nie je tak, najmä pokiaľ ide o názor predkladateľov, že týmto návrhom odstraňujú terminologické nepresnosti platného ústavného textu. Ak by ste si pozreli tento návrh, tak tých terminologických nepresností je strašne veľa.
Môžem napríklad hovoriť aj o niektorých otázkach, ktoré ústava chce riešiť. A myslím si, že nie je to dostatočne riešené a nie je ani možné takým spôsobom to riešiť. Ak si zoberieme napríklad článok 78, kde sa hovorí o imunite poslancov, sú tam aj iné, ale o tých terminologických nebudem teraz hovoriť. Pán predkladateľ mi hovorí, že v pozmeňujúcich návrhoch ich budú odstraňovať. Ale neviem pochopiť odsek 3 tohto článku, kde sa hovorí: "Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takomto prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie." Teda počíta sa premlčacia lehota, až keď sa mu skončí mandát.
A ďalej odsek 4: "Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Mandátový a imunitný výbor Národnej rady následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec musí byť ihneď prepustený." Čo mi z toho vyplýva? V prvom prípade, ak sa poslanec dopustí trestného činu, nebude môcť byť stíhaný, ak nedáme súhlas, bude môcť byť stíhaný po uplynutí jedného mandátu. Tu sa jednoznačne takýto poslanec stáva rukojemníkom politickej strany alebo politikov, ktorí majú určitý vplyv a možnosť siahať až do prípravného konania, dokonca aj konania pred súdom, ako v dnešných dňoch sme svedkami každú chvíľu a nakoniec, aj tu v parlamente, v Národnej rade. Ak pán poslanec Sládeček - nech mi prepáči, že ho budem spomínať - bol vylúčený z poslaneckého klubu, bol vylúčený z politickej strany, žiadali ho, aby sa vzdal mandátu, dnes, ak je potrebné a veľmi nutné, aby bola schválená novela ústavy, potrebujú koaličné politické strany hlas tohto pána poslanca, ponúkajú mu vrátenie sa k jeho príslušnosti v politickom klube.
Páni poslanci, a toto nebezpečie z tohto odseku vyplýva pre všetkých poslancov, ktorí by sa dopustili trestného činu a po mandáte budú môcť byť stíhaní. Tak potom nech je to tak, že sú stíhaní hneď.
Čo je ešte v odseku 4, kde som hovoril, že ak je zadržaný, predsedovi Národnej rady sa okamžite oznámi toto zadržanie, aby Národná rada rozhodla, aký časový limit tam je. Predstavte si, že bude zadržaný, dá sa súhlas, bude vo väzbe a vo väzbe bude možno týždeň, dva a medzitým na jeho mandát nastúpi iný poslanec. To sú otázky, ktoré nie sú vyriešené, páni poslanci. A napríklad pokiaľ ide o zadržanie, musí byť predsedovi oznámené, že poslanec je zadržaný, a predseda zase prostredníctvom mandátového výboru oznámi, či so zadržaním je súhlas, alebo nie. Predstavte si, že Národná rada dá súhlas a medzitým tento poslanec zloží kauciu a už bude vonku. Bude sedieť medzi nami a do orgánov činných v trestnom konaní bude putovať oznámenie, že ho môžu zadržiavať. Myslím si, že to tiež nie je domyslené.
A takisto v článku 81, ktorý by som úplne poprehadzoval a inak napísal, sa hovorí, že aj mandát poslanca zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody. Načo, prečo? Veď ak bol odsúdený, či za úmyselný alebo neúmyselný trest, ten trest sa vykoná aj tak. Myslím si, že to tiež nie je jednoznačne a správne urobené.
Aj pokiaľ ide o niektoré zmeny, vyjadrovali sme sa. Počet členov Ústavného súdu a dĺžka pôsobnosti týchto sudcov, myslím si, ak sa toto prijme, tak vzhľadom k počtu obyvateľov budeme mať najpočetnejší Ústavný súd.
Pani poslankyne, páni poslanci, prijať za takýchto podmienok tento návrh, myslím si, nebude dobrou vizitkou Národnej rady. Vyzývam preto opäť kolegov z koaličných strán na tú stať, ktorú som citoval v mojom vystúpení, aby sme sa stretli a rokovali o možnom návrhu novely ústavy alebo aj celej ústave pre budúce ďalšie volebné obdobie, ktoré by potom mohlo prijať takúto ústavu, ktorá bude spĺňať ozaj stabilizačný faktor a bude aj určitým dynamickým faktorom.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)