Poslanec I. Gašparovič:

Ďakujem pekne.

Pán predseda, ja som sa hlásil pôvodne k námietkam k vystúpeniu pána poslanca Orosza, ale chcem kvitovať vaše rozhodnutie, že ste sa rozhodli v zmysle rokovacieho poriadku.

Chcem reagovať na pána poslanca Mesiarika len dvoma vetami. Som rád, že pán poslanec Mesiarik ma pochválil, len ma trošičku zle pochopil. Ja som povedal, že ombudsman by musel byť vybavený takýmito právomocami, ale on tými právomocami nemôže byť vybavený. Takže len toľko, pán poslanec.

Predseda NR SR J. Migaš:

Poslanec Hofbauer, po ňom pán poslanec Gajdoš.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán poslanec Mesiarik, dosť ma potešilo a uspokojilo, keď ste vyhlásili, že nebudete hlasovať za túto novelu ústavy. Doslova ste povedali: Nebudem hlasovať za to, čo by oslabilo slovenskú štátnosť. Nuž, tak slovenskú štátnosť oslabuje celý tento návrh od svojho začiatku až po svoj koniec. Tak pevne verím, že pri svojej odborárskej cti budete rešpektovať to, čo ste sám vyhlásili, a nebudete sa vykrúcať.

Veľmi sa mi páčilo, ako ste nazvali materiál, ktorý prerokúvame: koaličný návrh koaličnej ústavy. Dámy a páni, vážení občania, počúvajte dobre. Koaličný návrh koaličnej ústavy, to je skutočne historický výrok, lebo ja nepoznám ústavu štátu koaličnú, nepoznám ústavu štátu opozičnú, nepoznám nejakú inú ústavu. Poznám len ústavu štátu. Takže pán Mesiarik povedal konečne pravdu na plné ústa tu pred parlamentom a pred televíznymi obrazovkami, že ide o koaličný návrh koaličnej ústavy, nie novely jestvujúcej ústavy, ale koaličný návrh koaličnej ústavy.

Nuž, a do tretice, veľmi som rád, že navrhujete urobiť zbojstvu rázny koniec vo veci toho, kto neplatí. Tak najväčším dlžníkom, a teda aj najväčším zbojníkom v tomto štáte je samotný štát a jeho vláda. Pripomeniem 10-miliardovú dlžobu Železníc. 10 miliárd dlhuje štát a vláda. Železnice vďaka tomu dlhujú poisťovniam a energetike a vzniká jeden gigantický reťazec dlžôb a dlžníkov. Ďalší reťazec - neplatenie Slovenským telekomunikáciám zo strany Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, to je čí džob, nie náhodou tejto vlády? A takto by som mohol pokračovať. Takže najväčším zbojníkom a najväčším zbojstvom sa tu predvádza vláda voči vlastnému štátu a voči všetkým občanom, ktorí ho obývajú.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem pekne za slovo.

Pán kolega Mesiarik, skutočne ťažko je vyznať sa v tvojich vystúpeniach. Chvíľku mávaš červenou zástavou s kosákom a s kladivom a hneď nato vytiahneš biely prápor a vzdávaš sa. Dojalo ma tvoje nadšenie za ombudsmana, ktorý v novele tejto ústavy nemá žiadne právomoci, je figúrou, je to trafika, ktorú ste niekomu sľúbili za drahé peniaze, samozrejme, z daňových poplatkov občanov Slovenskej republiky, ktorí už pomaly nemajú čo do úst. Uvedomujete si, že to nie je lacná záležitosť mať figúru za drahé peniaze? Treba mu dať plat, kanceláriu, auto, peniaze na výdavky, na služobné cesty, reprezentačné výdavky. Koľko bude mať jeho kancelária zamestnancov? Koľko bude mať externých pracovníkov? To všetko bude niečo stáť.

Prečo robí pán podpredseda vlády Mikloš audity organizačnej štruktúry štátnej správy, keď každým krokom, každým rozhodnutím, ktoré predkladáte do Národnej rady, nafukujete administratívne byrokratické štruktúry a nebudete mať na to peniaze? Samozrejme, tuším dopredu, komu chcete túto trafiku za odmenu dať, ale je to problém, ktorým sa určite ešte budeme zaoberať. No ak si agitoval za hlasovanie za túto novelu, tak ti chcem prečítať názor jednej čitateľky Národnej obrody, ktorá hovorí: "Mám faktickú poznámku. Za novelu ústavy by mali koaliční poslanci hlasovať poležiačky, aspoň by sme ich nevideli a prípadne by si mohli zmeniť aj hlas, aby sme ich po ňom nepoznali, ako hlasujú. A je to."

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Dovoľte mi, aby som sa pripojila k problematike o ombudsmanovi, o ktorej hovoril pán poslanec. Tak ako už poslanci predo mnou, aj ja skutočne vnímam realitu, že mnohí nedostávajú výplatu a vlastníci sú na tom veľmi dobre. Ale pokiaľ sa niekto domnieva, že inštitútom ombudsmana, ktorý je zakotvený v ústave, niečo obdobné alebo práve tento prípad bude možné vybaviť, tak verejne vyhlasujem, že to nebude vôbec možné. Ombudsman je zakotvený ako takmer bezzubý inštitút, ktorý pomáha. Prokurátor má oveľa väčšie právomoci. A ja sa pýtam: Ak je to tak, ako ste povedali, pán poslanec, čo robí prokuratúra?

Tak si nerobme ilúzie. Skutočne inštitút ombudsmana v tejto podobe je, ako bolo povedané, pre niekoho pripravené miesto, ktoré bude stáť financie našich daňových poplatníkov. Ale inak aj v Európe je ombudsman inštitúcia, ktorá upozorňuje, ktorá apeluje, a preto vždy je obsadzovaná autoritou, právnikom, ktorý má takú autoritu, že orgán, na ktorý sa obráti, na základe jeho autority začne konať, ale preskúma ten akt, na ktorý on upozorní. Žiaľ, v Slovenskej republike nemáme takú situáciu, že by výhradnou autoritou a výraznou autoritou bol niekto, kto by toto mohol splniť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej vystúpi pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem pekne.

Myslím si, že nemá význam chodiť okolo horúcej kaše. Miesto ombudsmana je už dlhodobo sľúbené pánu seniorovi Kováčovi, takže nemá význam sa o tom baviť. Ide iba o to, kedy a ako sa k tomuto miestu dostane. Hej, to je jediný problém. Ale ja by som chcel vystúpiť k tomu, čo hovoril pán poslanec Mesiarik. Pán poslanec, ja vám jednoducho teraz nerozumiem, o čom ste hovorili. Neviem, o čom ste to vlastne hovorili, koho ste kritizovali, aký názor ste tlmočili, či s ústavou vlastne súhlasíte, alebo nesúhlasíte. Nehnevajte sa, mám taký pocit, vyzerá to tak, ako keby ste mali vlastný názor a predsa s ním nesúhlasili.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne za slovo.

Mala by som tri stručné poznámky k vystúpeniu pána poslanca. V prvej časti ste hovorili o koaličných dohodách, ktoré museli vzniknúť, aby bola prijateľná táto novela ústavy pre koaličných poslancov, ale vy sami ako koalícia porušujete tieto dohody a jasným príkladom dnes bolo vystúpenie zástupkyne KDH. Takže to by ste si mali adresovať do vlastných radov, či to myslíte vážne, alebo nie.

Druhá poznámka sa týka imunity. Pán poslanec, v predchádzajúcich volebných obdobiach nebol problém s inštitútom imunity. Vy ste degradovali inštitút imunity tými cirkusmi, ktorými tu predvádzate divadlo. A vždy sa týka iba opozičného poslanca. Takže tu by ste si mali vstúpiť do svedomia, či sa ešte budete podriaďovať "Ivorom" a podobným osobám a pánu ministrovi Pittnerovi, pretože aj vďaka nim bol degradovaný inštitút imunity. Ale súhlasím s vami, že ak sa poslanec dopustí trestného činu, napríklad ak je prichytený, že opitý jazdí a zrazí nejakého občana, že by mal niesť také isté dôsledky za svoj čin ako každý iný občan a tu by imunita nemala platiť.

A čo sa týka ombudsmana, vy veľmi dobre viete, že ho bude voliť parlament. A slovenský parlament je jednoducho v súčasnosti taký, že nedá šancu nezávislej osobe alebo osobe, ktorú by navrhovala opozícia. Čiže bude to jednoznačne váš človek s politickými väzbami na vás, na koalíciu. Má zmysel takýto ombudsman?

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán poslanec, keď ste šli k mikrofónu, tak som si myslela, že ako človek, ktorého poverili odborári, človek, ktorý sa sem dostal preto, lebo chcel obhajovať práva ľudí na prácu, budete sa vyjadrovať hlavne k týmto článkom vami navrhovanej novely ústavy. Ale vidieť, že ste nezvládli prípravu v rámci koalície a vlastne teraz znevažujete celú túto diskusiu handrkovaním sa jednotlivých strán vládnej koalície o tom, či je správny ten alebo onen článok. Vy vlastne predkladáte návrhy na zmenu novely ústavy jeden po druhom.

Ale myslím si, pán poslanec, že je to nedôstojné pre taký závažný dokument, ako je ústava. Raz už ste boli ochotní v tomto parlamente ako koalícia prijať zákon, keď ste nevedeli za tri roky dokázať vinu Černákovi, teraz chcete vlastne v rámci zákona umožniť alebo prispôsobiť celé zákonodarstvo tomu, aby ste si dostali sľubu a upratali jedného z vašich bývalých politikov. Takže, pán poslanec, škoda, že ste nehovorili o občanoch, ktorí včera stáli pred parlamentom. Škoda, že ste nehovorili o tých, ktorí tu boli dnes, lebo si myslím, že tam by ste mali o čom hovoriť a aj by ste vedeli asi lepšie hovoriť ako o tom, keď ste povedali, že imunitu využívajú starí harcovníci v parlamente. Som presvedčená o tom, že nie. Imunitu ste vy začali používať ako nástroj na politický rasizmus.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Mesiarik, ak mi dovolíte, doplním vás vo dvoch rovinách o konkrétne príklady z reality. Hovorili ste o ústave tohto štátu z roku 1992, potom o ústave koaličnej, o ktorej rokujeme. Pre úplnosť chcem povedať, že realita je aj taká, že v tomto štáte je ešte jedna ústava a tú má evanjelická cirkev augsburského vyznania. Našťastie o tej nemôžeme rokovať, aj keď pravda, čo ma teší, početnosť poslancov z tohto postu je v koalícii väčšia ako v opozícii. To je jeden reálny príklad.

Druhý reálny príklad je ten, o ktorom ste hovorili z toho pohľadu, v akom stave sa v našom štáte nachádza obyvateľstvo, najmä tí, ktorí pracujú, ako sú vyhadzovaní na ulicu a podobne a ako si niektorí obchodníci počínajú. Mám tu jeden dokument, ktorý som získal od generálneho riaditeľa dobrej firmy, kde skutočne v obchodnom styku sa mu stala taká vec, taká nehoráznosť, že jeho najlepší obchodný priateľ si dovolil mu po dlhoročnom obchodovaní a, samozrejme, po neplnení si svojich záväzkov poslať takýto list z ostrova Gran Canaria: "Páni, peniažky získané predajom oleja z kontraktu 16-02-99," zrejme ide o rok, "si užívam na uvedenej adrese. Ďakujem. Ing. František Mikóczi."

Vidíte, že to sú konkrétne prípady, o ktorých ste hovorili, a že tie by bolo potrebné v našich zákonoch v podstate eliminovať tak, aby sa nestávali v skutočnosti.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Pán Mesiarik, na začiatku svojho príspevku ste hovorili správne. Ústava by sa mala meniť vtedy, ak je to nevyhnutné, alebo ak je to v prospech spoločnosti. Taktiež súhlasím s tým, že ústava by sa nemala stať predmetom vydierania. Ešte si všetci pamätáme, koľko hodín toto vládne koaličné zoskupenie spolu presedelo, aby sa dohodli na tom, čo sa z ktorej politickej strany splní. Pán Bugár celý čas tvrdil, nepodporím ústavu, pokiaľ sa mi nesplnia tieto požiadavky: požiadavka na vytvorenie maďarskej fakulty na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, požiadavky na pôdu neznámych vlastníkov a, samozrejme, požiadavka na vytvorenie Komárňanskej župy.

Zaujímavé požiadavky boli potvrdené, prísľub na podporu ústavy bol takisto potvrdený a ja sa teraz pýtam: O čo tu ide, o kvalitu, o odbornosť? Nie, o politickú objednávku. A ako sa to dá ináč nazvať, pán Mesiarik to veľmi dobre pomenoval. Je to vlastne koaličný návrh ústavy čiže koaličná ústava. Nad týmto sa zamyslite, pretože táto ústava sa mala novelizovať pre celé Slovensko, mali na jej príprave spolupracovať aj odborníci z opozície, ale vy ste to skutočne dobre nazvali - koaličná ústava.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pán poslanec, som veľmi rada, že ste aspoň vy poukázali na časť problémov, ktoré trápia občanov Slovenska. Zákony, ktoré by im pomohli, vládna koalícia nepredkladá, neschvaľujú sa a tie návrhy, ktoré predkladáme my, bohužiaľ, vládna moc neakceptuje. Tento základný zákon, ktorý predložila vládna koalícia, nerieši situáciu, naopak, skutočne bude zasahovať do integrity Slovenska a ak ste svoje slová mysleli vážne, pán poslanec, že za takú ústavu, ktorá by poškodila Slovensko, nebudete hlasovať, tak je to hodné obdivu.

Hovorili ste tiež, že táto novela mala byť razantnejšia. Ja si to nemyslím, pretože každý štát, ktorý je demokratický, snaží sa mať k svojej ústave úctu. Mali by sme si zobrať príklad zo Spojených štátov amerických, ktoré, ako to tu už bolo povedané, svoju ústavu majú od roku 1787 a za tých 214 rokov je k nej iba 26 dodatkov s nemenením pôvodného textu. Vaši poslanci vrátane tých, ktorí tvorili túto ústavu, len pri jej uvedení predložili 167 pozmeňujúcich návrhov. My sme žiadne "pozmeňováky" nedávali, tak asi si viete predstaviť, aká je táto novela ústavy kvalitná.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predseda.

Rád by som položil pánu poslancovi Mesiarikovi len jednu otázku. Pán poslanec, naozaj si myslíte, že keď budete hlasovať za túto ústavu, tak sa baníci budú mať lepšie? Ja mám o tom vážne pochybnosti. Možno to niekomu pripadá ako pritiahnuté za vlasy, ale väčšina tejto novelizácie sa krúti okolo toho, aby istá skupina občanov mala nadpráva, resp. aby sme sa zaoberali jej právami, znovu opakujem, istej skupiny občanov, zatiaľ čo naozaj vláda nerieši základný problém, aby bolo naplnené základné právo každého občana na dôstojný život. Preto si myslím, pán poslanec Mesiarik, že táto ústava nie je v záujme Slovenskej republiky a už vôbec nie je v záujme drvivej väčšiny občanov Slovenskej republiky.

Je to účelová novelizácia pre malú skupinu občanov a malú skupinu politikov, ktorí si chcú zabezpečiť možno aj reparát pred históriou za to, že vtedy, keď vznikal štát, nehlasovali za ústavu vznikajúceho štátu a dnes sa chcú vyhovárať na to, že keby tá ústava bola vyzerala tak, ako ju oni teraz upravujú, boli by vtedy hlasovali. Nie je to pravda, pretože vtedy predkladala drvivú väčšinu predložených pozmeňujúcich návrhov opozícia a nemala nič spoločné s tým, čo predkladáte teraz. Mala jediný cieľ - rozbiť celú ústavu. Dnes, ako vidíte, my kritizujeme síce váš návrh, ale nesnažíme sa vám ho rozbíjať. Jednoducho to, čo ste predložili, nemá nič spoločné so snahou o prosperitu Slovenskej republiky a o šťastný život jej občanov.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Pán kolega Mesiarik, vaše vystúpenie najmä v časti o imunite beriem skôr ako farizejské a neúprimné, a to z jednoduchého dôvodu. Obaja sme členmi mandátového a imunitného výboru a treba povedať o niektorých veciach, ako to vlastne prebieha.

Najskôr jednu poznámku. Viem si skutočne predstaviť, že by ste mohli absurdne riešiť imunitu možno až do takej roviny, že ak bude poslanec Národnej rady prichytený pri trestnom čine a bude odsúdený za úmyselný trestný čin, ľudovo povedané, tento poslanec by zinkasoval vyšší trest ako ostatní občania. To si viem predstaviť, že poslanci by sa mali takýmto spôsobom správať. Ale ak bol zakotvený inštitút imunity, nie preto, aby som mal nejaké výhody, alebo aby ma niečo chránilo medzi občanmi, ale preto, aby vládna väčšina nemohla politicky zneužívať tento inštitút voči svojej opozícii. A toto momentálne funguje v slovenskom parlamente, pretože v pondelok na "ivorníčku" sa dozvieme, ktorý poslanec bude stíhaný, ktorý poslanec bude zatvorený. Týždeň, niekedy aj dva týždne potom trvá, kým sa náhodou u predsedu Národnej rady objaví list, kým sa zoženie vyšetrovateľ, ktorý sa pod neho podpíše, potom sa zvolá mandátový a imunitný výbor, bez akéhokoľvek predloženia materiálov poslanci vládnej väčšiny odhlasujú odporučenie na zbavenie imunity poslanca, potom to príde do Národnej rady, a tak ako rozhodla koaličná rada, jednoducho poslanci zbavia imunity svojho kolegu, dokonca niektorí v tvrdení "však nech sa očistí pred súdom".

Ak je to v tejto rovine, doprajem ti, pán kolega, aby si to musel skúsiť na vlastnej koži, doprajem ti, aby si sa musel očisťovať a dokazovať to, čo si na teba niekto navymýšľal, naskladal, tak ako to teraz funguje, ako politický nátlak a zneužívanie politickej sily.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Kalman ako posledný prihlásený s faktickou poznámkou.

Poslanec J. Kalman:

V podstate už pripomienky, ktoré som chcel zaujať, boli povedané, tak veľmi stručne k tej poslednej, o ktorej hovoril aj pán poslanec Cabaj.

Dámy a páni, výška a ochrana imunity poslanca je zároveň aj výškou kvality parlamentarizmu ako takého. Takže ak sa hovorí o imunite, o rozsahu a o všetkom, čo s tým súvisí, je to predovšetkým v otázke parlamentarizmu. Myslím si, že v doterajšej histórii politických hier na politických šachovniciach sa uskutočnili mnohé príklady, ktoré by nás mohli varovať, a preto sa prikláňam k názorom, ktoré kritizujú súčasť korekcie týchto záväzkov, ktoré dnes obsahuje súčasná ústava.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Mesiarik - reakcia na faktické poznámky.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Zrejme som nevyhovel všetkým v ich názoroch alebo predstavách, čo chceli odo mňa počuť, ale myslím si, že to je práve dobré. Azda pánu Hofbauerovi. Nemyslím si, že predložený návrh, o ktorom rokujeme v základnej forme, keď odhliadnem od rôznych poslaneckých návrhov, ktoré sa tu dnes začali objavovať, nemyslím si, že by tento návrh oslaboval štátnosť alebo suverenitu Slovenskej republiky, určite nie. Ak by sa tak stalo, môžu to narobiť rôzne návrhy, ktoré ešte azda počas tých sedem dní dostaneme na stôl. A na tie som myslel, že také nepodporím.

Ja som rád, pán Gajdoš, Jarjabek a vari aj niektorí ďalší, že mi nerozumiete alebo nechcete rozumieť, že neviete, akou farbou zástavy kývam. Považujem to, povedal by som, aj za dobrú vec, pretože o to viac si musíte na mňa dávať pozor, o to viac si ma možno budete vážiť, lebo neviete, akú farbu vytiahnem. Ale v jednom vás chcem ubezpečiť, že vždy to bude taká zástava, ktorej budú rozumieť jednoduchí ľudia, hlavne ľudia sociálne slabší. To bude vždy taká zástava a na farbe, myslím si, nezáleží.

Že sme neboli včera medzi ľuďmi, pani Belohorská? No neboli ste ani vy, neboli ste ani dnes. Ja som bol dnes medzi nimi, dokonca aj s pánom Hamžíkom, porozprávali sme sa, takže nie je to vždy v tom, či niekto medzi nich príde. Osobne skutočne chodím medzi ľudí, a preto viem, aké sú problémy. Preto sme sa aj dnes dlho rozprávali tu pri zábradlí s tými, ktorí prišli protestovať, pretože, žiaľbohu, inú možnosť zatiaľ nemajú.

Pokiaľ ide o ďalší postup, povedal by som, z hľadiska mojej názorovej hladiny, myslím si, že ten, kto chce, tomu porozumie a ten, kto nechce, jednoducho tomu neporozumie. A to isté platí aj o imunite. Názor je jednoznačný, skutočne jednoznačný. A posudzovať to z toho pohľadu, či sa to bude niekedy týkať mňa, alebo nie, to by bolo práve choré. Myslím si, že treba k týmto veciam pristupovať principiálne.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cabaj, máte procedurálny návrh?

Poslanec T. Cabaj:

Pán predseda, dovoľte mi, aby som predniesol procedurálny návrh. Chcem vás požiadať, aby teraz, tak ako bolo avizované vo všetkých médiách, že vystúpi predseda vlády Slovenskej republiky, nebol zneužitý tento inštitút, že sa prihlási potom ďalší člen vlády, aby boli umožnené faktické poznámky. To znamená možnosť reakcie na predsedu vlády, na to, čo odznie v tejto rokovacej miestnosti, a zároveň aby ste vy požiadali predsedu vlády, aby sa nesprával tak, ako to bolo doteraz vždy, že niečo si odrecituje, urobí recitačné cvičenie a odíde z rokovacej miestnosti. Keď už prišiel medzi poslancov Národnej rady, nech si vypočuje aj názory poslancov. Predseda vlády je odvodený od tohto parlamentu.

Predseda NR SR J. Migaš:

Aj vystúpenie predsedu vlády, aj faktické poznámky budú v súlade s rokovacím poriadkom. Takže bude vystúpenie predsedu vlády, a potom budú faktické poznámky, a potom poprípade možná reakcia predsedu vlády, čiže v súlade s rokovacím poriadkom.

Predseda vlády sa prihlásil do rozpravy.

Nech sa páči.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

vážené dámy poslankyne,

vážení páni poslanci,

milí hostia,

rád vyhoviem predsedovi poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko a dopredu ubezpečujem, že so záujmom, tak ako celý deň počúvam vaše vystúpenia, si vypočujem aj vaše faktické poznámky, možno s výnimkou troch minút, keď som sľúbil interview pre naše médiá. Ale pôjdem vtedy, keď bude azda hovoriť poslanec vládnej koalície.

(Smiech a potlesk.)

Začína sa mi dariť medzi opozíciou. Blýska sa na lepšie časy. Takže, keď bude hovoriť azda niektorý z poslancov vládnej koalície, len na tri minúty si odbehnem. A budem veľmi pozorne počúvať všetky faktické poznámky.

Vážené dámy poslankyne,

vážení páni poslanci,

tohto roku uplynie takmer desaťročie od prijatia v súčasnosti platnej Ústavy Slovenskej republiky. Uplynie viac ako desaťročie od kľúčového okamihu našich novodobých dejín, od pádu železnej opony, od okamihu, keď sme sa aj my jasne rozhodli budovať našu spoločnosť na princípoch slobody, demokracie, právneho štátu, ochrany ľudských práv, úcty k ľudským právam, keď sme sa rozhodli budovať fungujúcu trhovú ekonomiku, keď sme sa rozhodli budovať občiansku spoločnosť. Keď sme sa rozhodli pridať k demokratickému vyspelému svetu.

V zmenenom svete si Slovenská republika začala nanovo definovať svoje miesto a aktívne sa začala zapájať do medzinárodnej spolupráce s jasnou pozitívnou víziou, pristúpiť v reálnom čase ako plnoprávny člen k spoločenstvu demokratických, prosperujúcich a bezpečných štátov združených v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. Väčšiu časť z tejto vyše desaťročnej periódy pritom Slovenská republika absolvovala v ústavnom rámci danom ústavou z 1. septembra 1992. Dnes pristupujeme k novelizácii tejto ústavy, a to z viacerých veľmi konkrétnych praktických a naliehavých dôvodov, ale aj preto, aby sme naplnili víziu, pre ktorú sme sa rozhodli pred vyše desiatimi rokmi.

Po prvé, v súčasnosti platná Ústava Slovenskej republiky bola, pochopiteľne, pripravovaná a prijatá za kvalitatívne iných okolností, než v akých sa Slovenská republika nachádza dnes. Bola to Ústava Slovenskej republiky jestvujúcej v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, teda ústava šitá na mieru Slovensku ako súčasti vtedy spoločného štátu. Celkom konkrétne, bola to ústava prijatá podľa článku 111 ods. 3 zákona číslo 143/1968 Zb. o česko-slovenskej federácii.

Na túto skutočnosť výslovne upozorňuje aj dôvodová správa k vládnemu návrhu Ústavy Slovenskej republiky z roku 1992, ktorá konštatuje: "Ústava je akt. Aktom prijatia tejto ústavy spoločný štát nezaniká. Vládny návrh rešpektuje kontinuitu právneho poriadku, a to aj na úrovni federácie." Vychádzam z knihy s názvom Ústava Slovenskej republiky, ktorá vyšla v nakladateľstve Remedium v Bratislave v roku 1992, autormi ktorej sú páni Chovanec a Mozolík. Spoločný štát však medzitým zanikol a nové postavenie Slovenskej republiky môže v plnej miere vziať na vedomie až súčasná novela Ústavy Slovenskej republiky.

Po druhé, ak by sme aj odhliadli od vecných nedostatkov doterajšej ústavy, vyplývajúcich najmä z chvatu a okolností, za akých bola pripravovaná a prijímaná a ktoré by si tak či onak vynútili jej opravu, nemožno nevziať do úvahy najmä skutočnosť, že Slovensko za tých desať rokov prešlo ohromným politickým vývojom. Slovensko prešlo obrovskou zmenou vo všetkých oblastiach verejného, spoločenského, politického života. A predovšetkým dôsledky týchto zmien, predovšetkým dôsledky tohto vývoja sú skúsenosťou a skutočnosťou, ktorá by sa mala odraziť v súčasnej novele Ústavy Slovenskej republiky.

V roku 1992 sme boli ešte len na úplnom počiatku demokratickej transformácie krajiny. Dnes sme však už neporovnateľne ďalej. Slovenská republika v tomto období splnila významné kodanské kritériá, politické kritériá členstva Slovenska v Európskej únii. Tým sme sa zaradili medzi stabilizované európske demokracie. Prijali sme celý rad medzinárodných dohovorov s citeľným dosahom na náš vnútorný právny poriadok. Urobili sme veľký pokrok v harmonizácii nášho právneho systému s právnym systémom Európskej únie. Blížime sa k úspešnému finále splnenia podmienok jednotlivých kapitol pri uplatňovaní práva Európskej únie.

Toto všetko sa predsa nemôže neodraziť na základnom zákone nášho štátu, pretože práve na ňom spočíva a od neho sa odvíja celá naša právna sústava. Sme predsa a chceme byť právnym štátom, v ktorom vládnu zákony. A z nich najvyšším je základný zákon - Ústava Slovenskej republiky. Nemožno meniť, nemožno rozvíjať ani zdokonaľovať politický systém bez toho, aby sa to v istom rozhodujúcom momente neodrazilo aj na tomto základnom zákone krajiny.

Predloženie novely Ústavy Slovenskej republiky vychádza z hlbokého presvedčenia, že tento moment nastal práve teraz. Pokiaľ to s našimi ambíciami na vstup do Európskej únie, na vstup do Severoatlantickej aliancie myslíme naozaj vážne, pokiaľ chceme vystupovať na európskej a medzinárodnej politickej scéne ako seriózny partner, pokiaľ chceme na tejto scéne vystupovať so všetkou zodpovednosťou, ale aj právami z toho plynúcimi, tak je nevyhnutné na to vytvoriť jasný ústavný rámec.

Predložená novela Ústavy Slovenskej republiky tieto atribúty nepochybne napĺňa. V doterajšej rozprave zaznievali výroky, že novela ústavy nie je potrebná, ak sa chceme stať členom Európskej únie. Chcem povedať celkom jasne, že takéto vyhlásenia nie sú pravdivé, sú falošné. Ak chceme s úspechom ašpirovať na členstvo v Európskej únii - a ja podotýkam, že v súčasnosti 70 % našich občanov je jasne za vstup Slovenska do Európskej únie -, novelu Ústavy Slovenskej republiky nevyhnutne potrebujeme. Potrebujeme posilniť domáce demokratické prostredie do podoby prostredia vyspelých európskych demokratických krajín. Týka sa to verejnej správy, týka sa to bezpečnosti, aj súdnictva a ďalších oblastí nášho života.

Viacerí poslanci to dôkladne vyargumentovali. Chcem k tomu pripomenúť skutočnosť, že význam novely Ústavy Slovenskej republiky pripomína aj posledná hodnotiaca správa Európskej únie z decembra minulého roku. Tak napríklad v kapitole súdnictvo sa v hodnotiacej správe píše toto: "V poslednej hodnotiacej správe sa konštatoval pokrok nezávislosti súdnictva, pričom sa poukázalo na to, že nadchádzajúca reforma ústavy by mala pripraviť cestu k ďalšiemu pokroku. Krátkodobou prioritou v rámci Partnerstva pre vstup v roku 1999 bolo posilniť nezávislosť súdnictva, najmä novelizovať ústavu v súvislosti s ustanovovaním sudcov do funkcie systému skúšobnej doby pre sudcov. Ústavná reforma, ktorá mala okrem iného zrušiť skúšobné obdobie pre sudcov a presunúť na Súdnu radu právomoc podávať návrhy na sudcov, ešte nebola schválená. Na základe existujúcej ústavy však v októbri 2000 parlament schválil zákon, ktorým sa upravuje štatút sudcov a ktorý nadobudne účinnosť v januári 2001. Tento zákon obsahuje ustanovenia, ktoré okrem iného upravujú procedúru výberu, služobného postupu a kárneho konania proti sudcom." Toľko citát, panie poslankyne, páni poslanci.

Myslím si, že z tohto jasne vyplýva, z uvedenej ostatnej hodnotiacej správy Európskej komisie, že čosi sa v právnej úprave postavenia súdnictva na Slovensku urobilo v rámci doteraz platnej úpravy, ale komplexná reforma bude možná až po novele Ústavy Slovenskej republiky. Novela Ústavy Slovenskej republiky tak aj robí. Z uvedeného vyplýva, že ak v rokovaniach s Európskou úniou chceme byť úspešní, novelu Ústavy Slovenskej republiky jednoducho potrebujeme. Takto by sa dalo argumentovať dlho. Ale ako som pozorne počúval, urobili to najmä predkladatelia, ale aj viaceré panie poslankyne alebo páni poslanci.

Novela Ústavy Slovenskej republiky je potrebná aj na skvalitnenie verejného života a skvalitnenie a sfunkčnenie nášho celkového spoločenského života. Je potrebná napríklad aj na to, aby sa zvýšila účinnosť kontroly vynakladania verejných financií a kontroly efektívnosti nakladania so štátnym majetkom. V minulosti sme aj my z pozície opozície kritizovali a v súčasnosti často aj súčasná opozícia kritizuje skutočnosť, že napríklad Najvyšší kontrolný úrad nemôže kontrolovať takú významnú inštitúciu, akou je Fond národného majetku. Fond národného majetku narába s obrovskými hodnotami, a pritom je mimo dôkladnej kontroly hospodárenia.

Novela Ústavy Slovenskej republiky túto problematiku v článku 60 rieši, keď jasne ustanovuje, že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán na kontrolu hospodárenia s prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky. Je zároveň kontrolným orgánom aj na kontrolu nakladania s majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií a Fondu národného majetku.

Nebudem čítať celý článok 60, pretože by to nebolo účelné, len pripomínam, že navrhovanou novelou Ústavy Slovenskej republiky sa kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu bude vzťahovať aj na vládu Slovenskej republiky, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy a orgány im podriadené, na štátne orgány a právnické osoby, u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa ústredné orgány štátnej správy alebo iné štátne orgány, ale aj na štátne úrady a osobitné zariadenia Slovenskej republiky v zahraničí, na obce a vyššie územné celky, ale aj na štátne účelové fondy, verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom, na právnické osoby, v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie, na právnické osoby s majetkovou účasťou štátu, na právnické osoby, ktoré hospodária s prostriedkami štátneho rozpočtu, hospodária alebo nakladajú so štátnym majetkom. A je tu jasne napísané, že táto kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu sa plne vzťahuje aj na Fond národného majetku Slovenskej republiky a na právnické osoby s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Je to teda veľmi rozsiahla úprava pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu a je úplne jasné, že táto úprava je dobrá nielen pre koalíciu, ale aj pre opozíciu, a čo je podstatné, je dobrá predovšetkým pre všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí platia dane. Je dobrá preto, lebo zvyšuje účinnosť kontroly vynakladania verejných zdrojov, zvyšuje účinnosť kontroly hospodárenia so štátnym majetkom.

Vážené dámy poslankyne,

vážení páni poslanci,

tak ako som už povedal, ústava je základným zákonom pre všetkých občanov štátu. Nikto by nemal byť ňou uprednostňovaný, nikomu by sa ňou nemalo krivdiť. Dodržanie tejto zásady, zásady rovnosti občanov si vyžaduje veľké umenie kompromisu a umenie dohody.

Ako každý zákonodarný akt, aj predložená novela ústavy je výsledkom intenzívnej, vyše dvojročnej práce odborníkov, ústavných expertov, právnikov, poslancov, predstaviteľov verejných inštitúcií, je výsledkom verejných diskusií, zavŕšených rokovaniami o jej politickej podpore. Pri tejto príležitosti chcem povedať, že predovšetkým predkladatelia tejto novely Ústavy Slovenskej republiky si za túto prácu zasluhujú naše poďakovanie, menovite páni poslanci Hrušovský, Kresák, Orosz a Šimko.

Predložený text je výsledkom širokej dohody vzájomne prijateľného kompromisu. Predložená novela ústavy je dielom, ktoré môže nám všetkým výrazne pomôcť a pritom nikomu neubližuje. Zároveň treba poctivo priznať, keď hovorím o širokej dohode, že niekde sa dohodu prijať podarilo, niekde sa kompromis dosiahol, ale niekde sa nám to aj nepodarilo. Predovšetkým chcem vyzdvihnúť a vysloviť isté uznanie za dosiahnutie úspechu v tom zmysle slova, že sa nám podarilo dosiahnuť dohodu v rámci našej širokej vládnej koalície. Pravdaže, kompromis na jednej alebo na druhej strane nikdy neuspokojí tých, ktorí by chceli všetko, lebo je pre nich vždy len čiastočným úspechom. Dohoda v takýchto otázkach je však prejavom stáročnej politickej múdrosti, lebo nikoho nestavia do roly víťaza, pritom nikoho nestavia ani do roly porazeného. Presadzuje jednoducho spoločný záujem. Preto by nebola na mieste trpkosť ani na jednej, ani na druhej strane, ktoré chceli, samozrejme, presadiť čo najviac zo svojho politického videnia.

Slovenské politické subjekty vo vládnej koalícii nezvíťazili nad svojimi maďarskými partnermi, či neporazili ich v otázkach preambuly Ústavy Slovenskej republiky alebo pôdy neidentifikovateľných vlastníkov, ale dohodli sa s nimi na spoločnom postoji. Rovnako predstavitelia Strany maďarskej koalície nepresadili niektoré svoje programové ciele proti vôli svojich slovenských partnerov vo vládnej koalícii, ale iba v súlade s našou spoločnou vôľou. Prijatý dohovor o územnosprávnej reforme nebude slúžiť iba Slovákom alebo iba Maďarom, nebude slúžiť Slovákom proti Maďarom, ani Maďarom proti Slovákom, ale bude slúžiť všetkým. Musí slúžiť všetkým občanom Slovenskej republiky bez rozdielu. Je veľmi dôležité a nám musí záležať na tom, aby práve takto dohodou, širokou dohodou novelu Ústavy Slovenskej republiky prijali aj všetci občania našej vlasti. Široká podpora schváleniu predloženej novely Ústavy Slovenskej republiky bude znamenať prehĺbenie demokratických základov Slovenskej republiky a ich jednoznačné upevnenie.

Vážené auditórium, chcel by som povedať celkom jasne, novela Ústavy Slovenskej republiky výrazným spôsobom prispeje k tomu, po čom túži drvivá väčšina občanov Slovenskej republiky. Prispeje k tomu, aby sme napevno, neotrasiteľne ukotvili našu slovenskú štátnosť, aby sme sa čo najskôr stali pevnou súčasťou bezpečného a prosperujúceho sveta. Opäť to chcem povedať celkom jasne, reči o územnej dezintegrácii, reči o ohrozovaní suverenity Slovenskej republiky, reči o hrozbe rozloženia krajiny, reči o oslabení štátnosti pod vplyvom novely Ústavy Slovenskej republiky sú úplným nezmyslom, strašením našich ľudí. Pravda je presne opačná.

Najsilnejšou garanciou slovenskej štátnosti je členstvo Slovenskej republiky v európskych a transatlantických ekonomických a bezpečnostných štruktúrach. Najsilnejším garantom štátnosti Slovenskej republiky je po členstve v OECD členstvo Slovenska v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Toto je vitálny základný záujem rozhodujúcej väčšiny občanov Slovenskej republiky. A aby sme sa stali členmi Európskej únie, aby sme sa stali členmi Severoatlantickej aliancie, aby sme naplnili tento základný vitálny záujem rozhodujúcej časti našich spoluobčanov, je novela Ústavy Slovenskej republiky nevyhnutná.

Vážené dámy poslankyne,

vážení páni poslanci,

prijímanie novej ústavy je vždy mimoriadnou udalosťou. Je slávnostnou chvíľou v živote štátu, slávnostnou chvíľou v živote každého jeho občana. Slávnosť tejto chvíle by sa nemala prejavovať okázalými efektmi, ale snahou o čo najúplnejšie uvedomenie si významu tejto udalosti ako politikmi, tak aj občanmi. Tu ide o štát ako o celok, o najvyšší celospoločenský záujem, pred ktorým by mali ustúpiť do pozadia stranícke spory, etnické, náboženské, odborárske či iné priority. Do pozadia by mali ustúpiť také záležitosti, ako je budovanie "imidžu" jednotlivých politikov alebo politických strán.

Ako som už zdôraznil, je nesmierne dôležité, aby príprava a prijatie novely Ústavy Slovenskej republiky boli produktom čo najširšej a čo najvšestrannejšej celospoločenskej zhody, čo najrozsiahlejšieho celospoločenského konsenzu. Takáto rozsiahla dohoda by bola ideálna, keby sa na tomto kompromise, keby sa na takejto dohode mohla a vedela podieľať aj politická opozícia krajiny. Žiaľ, práve toto sa nám na Slovensku v súlade s novelou Ústavy Slovenskej republiky dosiahnuť nepodarilo. Jestvujúca politická opozícia mala v súvislosti s prípravou a prijímaním novej Ústavy Slovenskej republiky jedinečnú príležitosť, ako vstúpiť do tohto procesu a stať sa tým, čo sa v rozvinutých európskych demokraciách označuje ako systémová opozícia. Systémová opozícia je taká politická opozícia, ktorá proklamuje a presadzuje tie isté konečné ciele ako vládna koalícia, len si myslí, že by to bolo účelnejšie alebo účinnejšie dosiahnuť inými spôsobmi, inými prostriedkami.

V našom prípade ide o také ciele, ako je konsolidovaný a stabilný demokratický štát, ako je dôsledné uplatňovanie princípu subsidiarity alebo decentralizácie moci pri jeho spravovaní. Čo je možné lepšie a účinnejšie spravovať na dolnej úrovni, treba ponechať na správu dolnej úrovne a centru zverovať len oblasti, ktoré dokáže účelnejšie a efektívnejšie zabezpečovať centrum. V našom prípade ide o také ciele, ako je regionalizácia krajiny s hľadaním vhodného pomeru moci medzi štátnou správou a samosprávou.

Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, tak našou politikou je predovšetkým všestranná a hlboká vyšehradská spolupráca, dobré spolunažívanie s našimi susedmi, členstvo Slovenska nielen v OECD, ale aj v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii.

V hospodárskej oblasti je naším cieľom budovať efektívne trhové hospodárstvo, umožňujúce po uplynulom období stabilizácie trvalý, zdravý hospodársky rast a postupné zvyšovanie životnej úrovne ľudí. Aj tu sme na dobrej ceste a kráčame správnym smerom. Reči o zbedačovaní, ako som počúval dnes dopoludnia, alebo niektoré katastrofické scenáre opozície sú absolútne nesprávne a nemiestne.

(Hlasy v sále a upozornenie predsedu NR SR, aby poslanci zachovali pokoj.)

Práve naopak, Slovensko sa aj v hospodárstve uberá dobre, uberá sa jednoznačne správnym smerom. Najnovším dôkazom je skutočnosť, že práve včera 6. februára schválila Rada výkonných riaditeľov Svetovej banky vo Washingtone stratégiu pomoci Slovenskej republike. Cieľom stratégie je pomôcť Slovensku dosiahnuť rýchly a udržateľný hospodársky rast, dosiahnuť zlepšenie životnej úrovne obyvateľov, dosiahnuť zlepšenie životných podmienok našich ľudí a priblížiť sa západoeurópskym štátom. Riaditelia Svetovej banky ocenili vývoj na Slovensku v posledných dvoch rokoch. V úvode tejto stratégie sa píše: "Nová vláda dosiahla jasné výsledky v stabilizácii ekonomiky a rozsiahlych reforiem."

Aj vďaka nášmu doterajšiemu úsiliu bude v ďalšom období Slovensko čerpať efektívne zdroje na reformu podnikového a finančného sektora, na investície do verejnej sfére a do súdnictva. Budeme čerpať peniaze na reformy prirodzených monopolov, ale aj do infraštruktúry, do reformy sociálneho systému. Budeme čerpať významné zdroje, samozrejme, za predpokladu pokračovania reforiem. Nevyhnutnou organickou súčasťou týchto reforiem je aj reforma nášho súdnictva. Nevyhnutnou organizačnou organickou súčasťou týchto reforiem je aj novela Ústavy Slovenskej republiky, o ktorej rokujeme.

Panie poslankyne, páni poslanci, toto sú ciele, od ktorých nijaká zodpovedná politická reprezentácia Slovenska jednoducho nemôže ustúpiť. Toto sú ciele, ktoré nemôžu byť predmetom politického handrkovania, politikárčenia, lebo ich nemožno nahradiť nejakými lepšími cieľmi. Opozícia, ktorá tieto ciele neprijíma, je podľa môjho názoru nesystémovou opozíciou, lebo v prípade prevzatia moci otvára priestor na zvrátenie terajšieho jednoznačného vnútro- i zahraničnopolitického smerovania Slovenska a umožňuje zamerať ho na iné ciele, na iné priority.

Milé panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

Slovensko bude dobrým, presvedčivým kandidátom na členstvo v Európskej únii, aj na členstvo v Severoatlantickej aliancii, ak dokáže kultivovať domácu politickú scénu. Konkrétnym prejavom kultivovanej politickej scény je zhoda vládnej koalície a demokratickej opozície na základných národnoštátnych záujmoch, zhoda na základných národnoštátnych prioritách, predovšetkým na základnej zahraničnopolitickej orientácii štátu. V politickej praxi to znamená, že v otázkach rozhodujúcich o základných štátnych záujmoch dokáže opozícia hlasovať spolu s vládnou koalíciou.

Bol som nesmierne potešený, keď za vstup Slovenska do OECD, do Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj hlasovala aj celá slovenská opozícia. S radosťou o tom hovorím všade, kde sa nachádzam v zahraničí. Osobne ma mrzí, že sa takáto dohoda nečrtá v súvislosti s hlasovaním o novele Ústavy Slovenskej republiky. Takáto dohoda by bola veľmi vhodná po získaní členstva v OECD aj na posilnenie našich ašpirácií v súvislosti s členstvom v Európskej únii, aj v Severoatlantickej aliancii. Obávam sa, že opozícia si zahatala cestu k rokovaniam o možných a obojstranných prijateľných kompromisoch s vládnou koalíciou už, takpovediac, a priori vopred. Zahatala si ju tým, že svoju účasť na rokovaniach od začiatku až do konca jednoznačne odmietala, že aj dokonca samotnú myšlienku o potrebe novelizácie doterajšej Ústavy Slovenskej republiky považovala za neprijateľnú.

Medzi týmito diametrálne rozdielnymi postojmi bolo nemožné donekonečna čakať a donekonečna sa usilovať o kompromis. Kompromis je v politike nevyhnutný, ale má svoje mantinely, má svoje medze. Pri takomto postoji, aký prezentovala naša opozícia v súvislosti s novelou Ústavy Slovenskej republiky, sa priestor na akúkoľvek dohodu jednoducho začal vytrácať. Pravda, kým nezačne hlasovanie, priestor na získavanie podpory, priestor na dohody predsa len stále jestvuje. Musí tu byť však v prvom rade dobrá vôľa a vzájomný rešpekt. Nemôžeme predsa rokovať s jedným politickým subjektom za podmienky, že budeme ignorovať iný politický subjekt. Je potrebné si uvedomiť, že vláda Slovenskej republiky je vládou všetkých občanov Slovenskej republiky a parlament Slovenskej republiky je zastupiteľským zborom všetkých občanov Slovenskej republiky. A teda aj Ústava Slovenskej republiky je základným zákonom všetkých občanov našej vlasti. Preto nikoho z politickej štruktúry nemožno z rokovaní o Ústave Slovenskej republiky jednoducho vylučovať.

Vážené dámy poslankyne,

vážení páni poslanci,

k práve prerokúvanému návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky ste si už vypočuli množstvo argumentov. Mnohé ešte budete počuť. Niektoré som sa usiloval ponúknuť aj ja. Jedno je jasné. Predložený návrh novely Ústavy Slovenskej republiky nadväzuje a zachováva všetko dobré z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá platí dodnes. Navrhovanými zmenami spresňujeme, vylepšujeme a zhodnocujeme našu vyše 10-ročnú skúsenosť z budovania demokracie. Kto chcel, kto to myslel úprimne, kto to myslel konštruktívne, mohol byť od začiatku pri tom. Kto a priori nechcel, bude sa v lepšom prípade vyhovárať, v horšom prípade, a to som, žiaľ, počul dosiaľ veľmi často, bude strašiť a vyvolávať napríklad národnostné nepokoje.

Ja by som však v tejto chvíli naozaj chcel všetkých poslancov, opozičných nevynímajúc, skutočne úprimne vyzvať k prejavu zodpovednosti a k prekročeniu úrovne hry na prestíž. Podporou novely Ústavy Slovenskej republiky prispejete k budovaniu našej modernej štátnosti a prejavíte svoje vlastenectvo. Podporou novely Ústavy Slovenskej republiky zvýšite šance Slovenskej republiky stať sa členom Európskej únie, aj Severoatlantickej aliancie. Hlasovaním za novelu Ústavy Slovenskej republiky budete hlasovať za budúcnosť Slovenska, za budúcnosť našej drahej vlasti. Urobte tak, prosím, s pokojným srdcom.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)