Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Drobného sa hlásia dvaja poslanci - pani poslankyňa Mušková a pán poslanec Kalman. Končím možnosť ďalších prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Dovoľte mi, aby som zacitovala na potvrdenie slov pána poslanca z otvoreného listu pánu prezidentovi od pána Vladimíra Kulica, občana zo Slovenska žijúceho v Nemecku, ktorý hovorí.
"Vážený pán prezident, dovoľte, aby som vás ako občan verejne oslovil. Žurnalista Marián Horvát žijúci v nemeckom Kumhausene v jednom zo svojich komentárov napísal: "Slovenský volič po parlamentných voľbách v roku 1998, po prezidentských voľbách a teraz po neúspešnom referende splnil všetky kritériá pre vstup do Európskej únie." Pokračuje teraz svojím listom. "Podtón jeho charakteristiky je ironický. Jej irónia vyplýva z jednej skutočnosti. Akceptovanie moci a servilita sú dve diametrálne odlišné veci. Akceptovanie moci odráža schopnosť vnímať realitu a jednať pragmaticky v záujme vlastného prospechu. Servilita je bezduché nadbiehanie mocným v snahe získať si ich priazeň, pochvalu či odmenu. V politike vyžaduje akceptovanie moci obozretnosť a inteligenciu, servilným dokáže byť každý hlupák. Akceptovanie moci a servilita sa môžu navonok prekrývať, lepšie povedané, servilita sa dá vydávať za akceptovanie moci. Obe sa však líšia dopadom, aký majú na život v spoločnosti. Pragmatická inteligentná politika prináša občanovi prospech, ktorý aj akokoľvek relatívne, občan bude vždy nespokojný, predsa je merateľný úrovňou ekonomickej produkcie a spotreby, kvalitou výživy, úrovňou kultúry, zdravotnej starostlivosti a inými parametrami. Servilita naproti tomu produkuje biedu, ožobračuje spoločnosť ekonomicky, morálne a duchovne, pretože pätolízači nemajú záujem alebo vôbec ani len potuchy, čo treba robiť, lebo k moci sa dostali nie podľa schopnosti pracovať v daných podmienkach pre blaho spoločnosti, ale podľa miery ochoty lízať päty."
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Nechcel som pôvodne reagovať na môjho kolegu, pretože to, čo povedal, malo skutočne hlavu aj pätu. Pred chvíľou som mal však jeden telefonát z Michalovej (okres Brezno), oboznamujúci ma so sociálnou situáciou občanov Slovenska. Môj kolega sa zmieňoval aj o tejto situácii, a preto na neho nadviažem. V telefonáte ma pani požiadala, aby som položil otázku pánu premiérovi, keďže tu nie je, tak to robím preto, že je tu podpredseda, respektíve jeho dvaja podpredsedovia. Jej otázka znela: "O akom pokroku hovoril včera pán predseda vlády, keď občania v našej dedine žiaden pokrok nepocítili?" Hovorí, že má 6 000 korún a pýta sa, ako z tých 6 000 korún majú dvaja ľudia, a pritom sú obidvaja chorí, majú vyžiť. Takže toto je to, čo hovoril aj pán poslanec a o čom som hovoril aj ja včera: Nevenujeme pozornosť základným existenčným otázkam, ale vytvárame si situáciu na venovanie sa otázkam iného charakteru. Napriek tomu si predsa len dovolím v jednej veci s mojím kolegom nesúhlasiť. To nie je požiadavka Európskej únie, aby sme novelizovali ústavu. Európska únia túto požiadavku prevzala na základe našich prianí a našich prísľubov. Až na základe tejto skutočnosti sa tieto dostali do podmienok na vstup do Európskej únie. A to je rozdiel.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Na vystúpenia pánov poslancov chce reagovať pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja len snáď takú životnú skúsenosť, že človek, keď je postavený do manažérskych postov a riadiacich miest, tak skutočne má byť altruistom, lebo inak to miesto môže ťažko splniť a funkcie toho funkčného miesta ťažko plní. Ak sa zameria na plnenie funkcie toho, čo má robiť, tak skutočne musí vydávať 24-hodinový výkon, aby niečo urobil. A ak niečo urobí a skončí s funkciou, ktorú vykonáva v prospech národa a ľudu, tak potom nech má naozaj pocit spokojnosti, ale k tomu treba naozaj ľudí, ktorí sú kresťansky vychovaní, pretože to sú ich základné morálne princípy a pravidlá. U ľudí, ktorí takúto výchovu nemajú, tak musia mať inú výchovu, humanitárnu, ktorá im vytvára tiež systém hodnôt a ktorá im dá taký morálny kódex, že naozaj tú manažérsku funkciu vykonávajú v prospech celku, altruisticky.
Páni, ale tieto vyššie altruistické city, tie sú strašným spôsobom v našej komunite atrofované. Naozaj, v našej generácii toľko ľudí netrpelo nealtruizmom ako teraz. Preto sa dostávame do, by som povedal, morálneho marazmu, v ktorom ťažko možno žiadať od svojich spolupracovníkov niekedy altruistické spôsoby správania sa. To dokonca už niektorí mladí ľudia považujú za nešikovnosť, neadekvátnosť, ale kresťanská viera tomu predsa učí ako princípu. Altruistické správanie sa, ktoré je vyjadrené v gréckom výraze "agapé". Altruistický spôsob správania, to je tá bezpečnosť, ktorá nám chýba na uliciach, kde sú také podmienky, že starší ľudia sa boja vychádzať na ulicu, to je dané tým, že skutočne nám chýba kresťanská morálka alebo iná morálka, ktorá by nás chránila všeobecne ako altruistický objekt.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Husár. Prečítam ďalších pánov poslancov, ktorí by sa mali pripraviť - pán poslanec Cabaj a pán poslanec Ladislav Ambróš.
Pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
vzhľadom na to, že v priebehu doterajšej rozpravy tu odznelo niekoľko priamych či nepriamych pokusov dehonestovať pre tento štát tak významný akt, akým bolo prijatie Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992, musím niekoľkými slovami zareagovať na túto skutočnosť.
A to, čo považujem za potrebné zdôrazniť hneď na začiatku, je zo všetkých aspektov nezvratný fakt, že dátum 1. septembra 1992 sa už v časomiere večnosti ani histórie nikdy opakovať nebude. A 1. septembra 1992 bolo a bude i pre Slovensko iba raz. Teda akokoľvek by ste sa vážení podaktorí koaliční kolegovia o to usilovali, tento dátum a historické skutočnosti s ním spojené nie je možné vyzmizíkovať zo slovenskej histórie žiadnym chemickým prostriedkom, ba dokonca ani žlčou. A ani v roku 2001 nestratili nič na aktuálnosti, iba sú nám oveľa zrozumiteľnejšie slová posledného odseku príhovoru pripojeného k ústave pod názvom o Ústave Slovenskej republiky, z ktorých citujem: "Ústava Slovenskej republiky prijatá 1. septembra 1992 vojde do histórie Slovenskej republiky ako akt konštituujúci suverénnu štátnosť slovenského národa, národnostných a etnických menšín žijúcich na tomto území. Je právnym vyjadrením dlhoročného politického a duchovného úsilia slovenského národa o vlastnú štátnosť, o svoj vlastný ústavný režim." Koniec citátu.
A ja osobne, vážené kolegyne, kolegovia, ešte i dnes skoro po deviatich rokoch vidím pred sebou tváre mnohých z vás. Kolegyne a kolegovia poslanci, ktorí tu i dnes sedíte a ktorí ste onoho 1. septembra 1992 svojím hlasujem za Ústavu Slovenskej republiky o štátnosti slovenského národa rozhodli bez ohľadu na svoju stranícku príslušnosť, ale naopak s prihliadnutím na neprihliadnuteľné, že ste príslušníkmi slovenského národa. A preto si dovolím s odstupom rokov a som presvedčený, že nielen za seba, ale absolútnu väčšinu tohto národa povedať ešte raz toto, buď vám a nielen tým, ktorí v tejto chvíli v sále sedíte, aj všetkým ostatným s odstupom rokov za tento historický počin česť a chvála. A keď hovorím, že vidím pred sebou oné tváre, vidím pred sebou nielen tváre mojich politických súputníkov, poslancov Slovenskej národnej strany, vidím pred sebou i tvár Ľubomíra Fogaša, Pála Kanisa, Petra Weisa, Romana Kováča, Milana Kňažka a ďalších, a keď som ich v tom čase videl na obrazovke, nemal som pocit, že to, hlasujem za Ústavu Slovenskej republiky, z ich hrdiel vychádza ťažko. Nemal som pocit, že slovenská trikolóra páli na hrudi Milana Ftáčnika, ale naopak, že ju nesie s hrdosťou a nadšením, ktorú si takáto chvíľa vyžadovala.
A dovoľte mi v súvislosti s týmto povedať ešte toto. Ako som už včera povedal, skutočným prejavom podstaty života človeka v spoločnosti je pluralizmus. Ľudia sú nositeľmi rôznych potrieb, záujmov a názorov. Aj v konštituovaní štátnosti sa naplnili a zdôrazňuje iba narastajúce potreby a dlhoročné záujmy určitej, i keď absolútne prevažujúce časti spoločnosti žijúcej na tomto území, a to príslušníkov slovenského národa. Je to fakt, o ktorom je akákoľvek diskusia zbytočná, a je to zároveň fakt, ktorý nepriamo hovorí, že prijatím Ústavy Slovenskej republiky sa nenapĺňali zároveň i odveké potreby a túžby národností žijúcich na tomto území. A treba povedať i dnes s odstupom času a veľmi objektívne a bez akéhokoľvek náznaku nacionalizmu, že národnosti žijúce na tomto území mohli prijať tento akt so sympatiami a porozumením, ale aj ľahostajne či dokonca s nevraživosťou a neprajnosťou.
Dovolím si preto konštatovať a opäť zdôrazňujem, že bez akéhokoľvek náznaku nacionalizmu, že prijatie Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992 a jej chápanie ako aktu konštituujúceho štátnosť slovenského národa bolo predovšetkým v záujme slovenského národa, bolo a je a ostane predovšetkým slovenskou záležitosťou. S odstupom času preto veľmi ľutujem, že vtedajší maďarskí politici urobili také rozhodnutie, ako urobili. Prejav porozumenia pre štátotvorný národ, prejav sympatie a lojality by bol býval dobrým a pevným základom pre skutočne dobré, hlboko ľudské a demokratické spolužitie slovenského národa a príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku i ostatných národností. Ale stalo sa, ako sa hovorí, a už sa neodstane, hoci popravde povedané, mohlo by sa, lenže to by sa muselo chcieť a nechce sa. Lenže to by sa muselo pristupovať nanajvýš čestne a vážne k tomu, čo si čestnosť a vážnosť vyžaduje a prijímanie novely Ústavy Slovenskej republiky si obidva tieto postoje vyžadujú. Lenže to by sa potom návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, nesmel stať prostriedkom na vyberanie politického výpalného, tak ako to napísal v Národnej obrode Peter Vavro.
Avšak zo všetkého tohto žiadaného chcenia tu ostalo podľa priebehu rozpravy jedno jediné, chcieť opäť nasadiť opozícii psiu hlavu, chcieť opozíciu vystaviť do ofsajdu, ukázať, že je to ona, kto bráni predovšetkým nášmu integračnému úsiliu a zdokonaleniu ústavného systému. Som však hlboko presvedčený, že aby sa vám to podarilo, musel by byť tento národ, a to bez ohľadu na jeho politické delenie, hluchý i slepý. Ak nás však kádrujete spôsobom, akým to robíte, tak potom máme, vážené kolegyne, kolegovia, pri hodnotení postojov jednotlivých politických strán v novele ústavy právo aspoň na to, aby ste používali rovnaký meter.
A v rámci týchto intencií chcem povedať, že dávno pred oficiálnym vyjadrením opozície, teda Hnutia za demokratické Slovensko a SNS, že tento návrh novely v takomto znení odmieta podporiť, podporu tomuto návrhu odmietla Strana maďarskej koalície. Trvám na tom, čo som povedal a opakujem, Strana maďarskej koalície odmietla podporu tomuto návrhu. To, že svoju podporu podmieňovala, nič nemení na základnom fakte, že podporu odmietla. Ak budete teda trochu objektívni a ten rovnaký meter, o ktorý vás žiadam, použijete, potom musíte konštatovať, že i celá opozícia má prinajmenšom k novele ústavy tento istý princíp, opakujem možno po desiatom svojom kolegovi, neodmietame podporu novele ústavy takisto ako Strana maďarskej koalície túto podporu podmieňujeme a podmieňujeme ju vypustením ich návrhov, ktoré považujeme podľa svojho svedomia a vedomia pre Slovensko za neprospešné a škodlivé.
Pýtal sa niekto z novinárov, z koaličných kolegov, tak ako sa pýtate nás aj svojich maďarských kolegov, ktoré návrhy ústavy považujú pre Slovensko za škodlivé, zlé a nevhodné, keď jej podporu odmietajú? Ani raz. Na čosi, ako národ hovorí, hubu drať, keď odpoveď vieme dopredu, všetky návrhy sú dobré a múdre, ale my okrem týchto návrhov žiadame riešiť to a to, tak a tak, že to nesúvisí s ústavou, ale obsahuje to programové vyhlásenie vlády a my využijeme i takýto prostriedok, aby sme vládu prinútili programové vyhlásenie plniť.
Dámy a páni, týmto počinom, týmto postojom ste práve vlastnú vládu vystavili do ofsajdu. Čo je to za vláda, ktorú musíte takýmto spôsobom nútiť plniť svoje vlastné programové vyhlásenie. Takýto však bol reálny postoj, ktorý sme nielen my politici, ale všetci občania Slovenskej republiky mohli po týždne a mesiace sledovať. A ak o ňom písali alebo hovorili naše médiá, ak ho akokoľvek ostro komentovali, približne iba jeden zo siedmich novinárov si ho dovolil nazvať politickým vydieraním alebo výpalníctvom. Spôsob informovania a komentovania toho, čo sa po týždni a mesiace na Slovensku dialo v súvislosti s prijatím charty, otvorením fakulty a odozvy okolo pôdy neznámych vlastníkov bol taký, že menej orientovaný čitateľ, kto by do problémov vstupoval náhle, sa i pri evidentnej snahe SDĽ zabrániť niektorým krokom mohol neúrekom našpekulovať, či vydieračom a tým, kto brzdí proces prijatia novely, je SDĽ alebo Strana maďarskej koalície.
Mala i opozícia prejaviť "bystrosť ducha" a vyhlásiť, že návrh novely podporí, ak sa vláda zaviaže znížiť v roku 2001 nezamestnanosť o 5 percent a zvýšiť reálne mzdy o 50 percent, pretože sú to dva mimoriadne významné ciele programového vyhlásenia vlády? Už na chodbe som dostal trochu naivnú, ale i účelovú otázku, povedzte pán poslanec konkrétne, ktoré ustanovenia novely sú také katastrofálne, že cez jej odmietnutie riskujete zabrzdenie alebo zastavenie integračného procesu. Ako by ten, kto mi ju položil, nevedel, že to podstatné a neprijateľné pre celú opozíciu a pre mňa osobne súvisiace s prijímaním novely ústavy je v jej texte iba čiastočne a že ho tvorí predovšetkým cena, teda podmienky, ktoré si maďarská koalícia stanovila za jej podporu. Ako by ten, kto ju položil, nevedel, že týmto krokom sa oficiálne ako súčasť politického pôsobenia zápasu na Slovensku posväcuje politické výpalníctvo, že sa zároveň začína písať nový frazeologický slovník veľkej politiky, v ktorom pri hesle dohodli sme sa, bude vysvetlenie. Predseda vlády presvedčí ostatných členov koalície, že je nutné prijať podmienky maďarskej koalície. Súhlasiť, vážené kolegyne, kolegovia, so zaplatením takejto ceny za prijatie novely zo strany každého slovenského poslanca bez výnimky, znamená toľko, ako 1. septembra 1992 hlasovať proti prijatiu Ústavy Slovenskej republiky. Je to môj názor a zobrať mi ho nemôžete.
Pri všetkom, čo som povedal, nasadzovať poslancom maďarskej koalície psiu hlavu, je nečestné a nepoctivé. A ja si dovolím tvrdiť, že ak existuje jediný príklad, jediný pozitívny príklad veľkej politiky na Slovensku, je to politika Strany maďarskej koalície. Keby slovenskí politici dokázali s takým zanietením bojovať a presadzovať záujmy svojho národa, ako to dokážu oni, Slovensko by určite prekvitalo.
Toľko som si považoval, páni kolegovia Strany maďarskej koalície, povedať na vašu adresu a myslím to veľmi úprimne.
To, čo robí aj ich politika a podľa ich názoru ich potreby a záujmy, ktoré presadzujú a zdôrazňujem, že podľa ich názoru aj určite záujmy oprávnené a je inou skutočnosťou, že v rámci plurality názorov tieto oprávnené požiadavky môže iný považovať za neoprávnené. A je inou skutočnosťou či i my ostatní sa s nimi stotožňujeme, a ak ich požiadavky nemôžu byť a prejavy nemôžu byť a nesmú byť považované za prejav nacionalizmu, potom opäť nežiadam nič iné, len aby aj naše názory a naše stanoviská neboli považované za prejav nacionalizmu.
Odhliadnuc od všetkého, čo som povedal, realitou ostáva, že ak by do piatich minút po mojom vystúpení navrhla skupina poslancov maďarskej koalície, aby sa novelou ústavy hlavným mestom Slovenskej republiky namiesto Bratislavy stalo Komárno, faktom, vážení občania, ostáva, že o tom, či tomu tak bude alebo nie nerozhodne 15 poslancov Strany maďarskej koalície, ale viac ako 130 poslancov slovenskej národnosti, slovenskej národnosti a zdôrazňujem, že predovšetkým z radov vládnej koalície. A pri tomto rozhodovaní, vážení slovenskí kolegovia poslanci, máme iba jednu svätú povinnosť, dbať aby práva našich maďarských spoluobčanov a všetkých ostatných národnostných menšín boli také ako nás Slovákov a všetkých občanov žijúcich na tomto území.
Dovolím si pripomenúť všetkým kolegom vládnej koalície, že dôsledky každého za, či ste ho vyslovili s predchádzajúcimi politickými výhradami a komentármi alebo bez nich, budú rovnaké, absolútne rovnaké.
Dovoľte mi teraz niekoľko slov k vyhláseniam o nedokonalosti a chybách pôvodného textu ústavy ako jedného z dôvodov na novelizáciu. Človek ešte nevymyslel nič absolútne dokonalého, bolo tu už to povedané. Aj také obrovské posuny v spoločnosti, akým bolo objavenie páky, môžu pri nesprávnej aplikácii tohto zázraku znamenať drinu, pruh a vybité zuby. I v modernej ústave sa usilujú nastoliť formu štátu, ktorú navrhovatelia projektujú ako ideálnu, optimálnu, funkčnú a dobrú, ale ani ideálne postavená ústava nemusí zaručovať chod spoločnosti bez konfliktov a sporov pri jej aplikácii či výklade. Je to úplne rovnako ako v prípade mnohých latinskoamerických krajín, v ktorých vládnu alebo vládli autoritatívne režimy napriek tomu, že na prijatie ich ústav ako vzor slúžila Ústava Spojených štátov amerických.
Právna teória už prišla dávno k poznaniu, že nielen charakter ústavy a zákonov, ale ich uplatňovanie spojuje s kultúrou a históriou krajiny prevládajúcou morálkou a charakterom obyvateľstva a radom ďalších významných faktorov. Všetky tieto skutočnosti hovoria starú známu pravdu, že nie je možné prekročiť svoj tieň. A, žiaľ, práve v tej politike by sa predovšetkým mnohokrát a často žiadalo dokázať prekročiť svoj tieň. Z tohto pohľadu mi teda napadá zákonite otázka - prerástli teda jednoznačne potreby a problémy Slovenska rámec Ústavy Slovenskej republiky alebo slovenskí politici ešte nedorástli do rámca a ducha jestvujúcej slovenskej ústavy a nedokážu jej interpretáciu a aplikáciu realizovať jednotne v prospech tohto štátu a jeho obyvateľstva. Ak by som si mal odpovedať sám, povedal by som, že v každej podotázke obsiahnutej v tejto otázke je veľký kus pravdy.
Je nespornou skutočnosťou to, čo zdôrazňujú predkladatelia, čo uviedli viacerí z vás. Dynamický vývoj spoločnosti za desať rokov si nevyhnutne vyžaduje zmeny, zmeny a zásahy do ústavného systému, avšak väčšina, absolútna väčšina týchto zmien nie je vyvolaná chybovosťou bývalej ústavy, ale práve tým, o čom som hovoril - dynamikou spoločenského vývoja. Teda, áno, teda tým som si odpovedal na prvú časť otázky, ale podľa môjho názoru, vážené kolegyne a kolegovia, personálny antagonizmus v slovenskej politike, hromadiace sa účty a účtičky, ktoré sa naozaj nahromaďujú, spôsobili, že i pri aplikácii ústavy i to, čo bolo v normálnych a civilizovaných pomeroch jednoznačné a jasné, malo odrazu desať rozličných výkladov, hľadali sa chyby a blchy a ústavný kožuch sa oprašoval veľmi často i vtedy, keď v ňom žiadne blchy ani prach neboli.
A nakoniec mi dovoľte, aby som podľa môjho názoru povedal jednu z mimoriadne závažných výhrad v priebehu prípravy a prerokovania novely. Ústava je v modernom chápaní spoločenskou zmluvou, v ktorej sú zakotvené práva a povinnosti obidvoch strán, to jest verejnej štátnej moci na jednej strane a občanov štátu na strane druhej. Myslím si, že v týchto konštatovaniach musia bezvýhradne so mnou súhlasiť aj predkladatelia. Ideme teda v zastúpení občanov prijímať revíziu spoločenskej zmluvy, o ktorej druhá zmluvná strana, teda občania Slovenskej republiky, nevedia dohromady nič.
Ak chcete, vážení koaliční kolegovia, namietať to, čo som počul z úst pána Orosza, že v médiách a tak ďalej, jednoznačne poviem, ak považujete za informovanosť verejnosti to, že sa v médiách premleli niektoré populistické, mal by som skôr povedať populárne, aby som nedostal po papuli, otázky obmedzenia imunity poslancov a skutočnosti, že mečiarovské amnestie už nebudú možné, ja toto za informovanosť verejnosti nepovažujem. Ak mám prijať tvrdenia, ktoré tu odzneli, že prebehla široká odborná a spoločenská rozprava a diskusia, tak potom, vážení kolegovia, kolegyne, musím len zbytočne opakovať to, čo všetci veľmi dobre viete, že novela ústavy sa neprijíma pre akademický senát, pre právnych odborníkov ani pre pracovníkov legislatívnej rady Národnej rady Slovenskej republiky. Novela ústavy sa prijíma predovšetkým pre občanov tohto štátu.
S konkrétnymi návrhmi a textom sa občan nemal možnosť zoznámiť a čo je najzávažnejšie, nemal sa možnosť k nemu vyjadriť. To všetko sa deje v čase, keď sme s veľkou pompou prijali zákon o slobodnom prístupe k informáciám, keď opakovane a jedným dychom tvrdíte už niekoľko dní aj tu v tomto parlamente v tejto rozprave, že i novelizáciou ústavy chcete posilniť občiansky princíp a skutočnosť, že jediným suverénnym nositeľom moci v tomto štáte je občan.
Základné právo občana, teda druhej zmluvnej strany vyjadriť sa k obsahu novej zmluvy garantujú dokonca i právne normy nižšej právnej sily, ako je ústava, pretože vyjadrujú základné podmienky vzniku akejkoľvek platnej zmluvy, a to je predovšetkým slobodná vôľa. Ak by občania mali možnosť vyjadriť svoju slobodnú vôľu a vyjadrili ju tak, že navrhované zmeny vo väčšine podporujú, potom by ani opozícia, ani jeden môj kolega, a myslím si, skutočne, že ani jeden môj kolega a ani ja osobne nemal inú možnosť iba predloženému návrhu zatlieskať, postaviť a zrozumiteľne nahlas povedať hlasujem za. No, hm, nie v rámci poslaneckého klubu ani nie v mene svojom, ale v mene občanov Slovenskej republiky vás žiadam, aby ste im toto právo neupierali. Je dôležité, veľmi dôležité pre politickú stabilitu, pre budúcnosť tohto štátu, aby sa na prijatí tejto ústavy, tejto zmeny základného zákona podieľala aj opozícia. Ale omnoho dôležitejšie, omnoho vážnejšie je, aby ju bezvýhradne prijali za svoju občania i tohto štátu.
Vážené dámy a páni, na argument, že novela prebehla odbornou diskusiou, sa určite v kútiku duše pousmiali aj tí, ktorí toto tvrdili. Ak chcete dialóg s občanmi v rámci vami chápanej slušnosti a demokracie degradovať do tejto polohy, potom vám musím pripomenúť známu definíciu demokracie v podaní Abrahama Lincolna - Vláda ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud. Táto definícia, vážené kolegyne a kolegovia, so zdvihnutým prstom pripomína, že vaše uplatňovanie demokracie bude už onedlho hodnotiť práve Lincolnom spomínaný ľud.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Na vystúpenie pána poslanca Husára s faktickými poznámkami šiesti páni poslanci, posledný pán poslanec Hóka. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvá pani poslankyňa Slavkovská.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Husár vystúpil s upozornením na to, že dnešná koalícia sediaca v parlamente sa snaží vzbudiť dojem, ako keby opozícia bránila zdokonaľovaniu ústavného systému. Myslím si, že to skutočne trafil klinec po hlavičke. Tak to tu vyzerá a ja musím znovu potvrdiť jeho slová, že to vôbec nie je pravda. Opozícia by tiež chcela prijať novelu ústavy, opozícia sa snažila vniesť tam určité veci, ktoré si predstavuje, čiže nevydierali sme tak, ako vydierala SMK, ale snažili sme sa rokovať. Nič také sa neudialo. Domnievam sa, že opozícia tiež má nárok na svoje názory a bolo by bývalo vhodné, aby sa koalícia bola snažila aspoň v niečom ukázať dobrú vôľu, vypustiť určité ustanovenia z novely ústavy, ktoré sa nám nezdajú vhodné, lenže koalícia namiesto toho okamžite začala ísť do protiútoku, začala urážať opozíciu, že my sme len nacionalisti, extrémisti, vôbec nám nejde o vec, čo teda, samozrejme, nie je pravda. Myslím si, že výrazom toho, ako sa koalícia správa k názorom opozície, je aj vyjadrenie pána premiéra, ktorý povedal, že bude spokojný, ak uvidí na tabuli hlasovania 90 hlasov, čiže ide len o tých 90 hlasov, nejde o nič iné, ibaže táto novela sa nerobí pre tých 90 poslancov, z ktorých možno mnohí ani nečítali novelu, pretože iba poslušne zahlasujú, ale tak, ako povedal pán poslanec Husár, tá novela sa robí pre občanov. Občania sú zastúpení aj opozíciou. Opozícia predstavuje takmer 50 percent voličov a títo voliči sú šmahom ruky odmietnutí.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem.
Pán poslanec Husár,
ja rád počúvam vaše vystúpenia, lebo sú kultivované a máte svoj názor na veci a máte absolútne právo na tento názor, tak ako každý z poslancov Národnej rady, každý občan má právo na svoj názor. Chcel by som vlastne len pripomienku k tomu záverečnému oddielu vášho vystúpenia, ktorý sa týkal výčitiek, ktorá tu odznela alebo ktoré tu odznievajú častejšie, že tento návrh nebol predložený na akúsi všeľudovú diskusiu. Náš právny poriadok pozná aj takúto možnosť predložiť čosi na všeľudovú diskusiu, ale musím povedať, že ústavy sa obvykle neprijímajú týmto spôsobom. Možno si aj vy pamätáte, že Ústava Sovietskeho zväzu v roku 1977 bola prijatá po všeľudovej diskusii, ale napríklad americká ústava nebola prijatá po všeľudovej diskusii ani Ústava Slovenskej republiky nebola prijatá po všeľudovej diskusii, ale to, čo je normálny, tradičný spôsob komunikácie medzi občanmi, medzi voličmi a medzi ich reprezentáciou je, že ak chcú čosi vážneho urobiť, tak si na to vypýtajú mandát vo voľbách. A na toto, aby sme urobili takéto zmeny v ústave, sme si my mandát vo voľbách vypýtali. My sme a keď vy hovoríte o tom, že za vami stojí zhruba 25 percent obyvateľstva alebo voličov, to máte absolútnu pravdu a, samozrejme, že to každý rešpektuje. Ale tých ostávajúcich 75 percent, aj keď nie všetci volili, museli niekoho voliť taktiež a strany vládnej koalície, keď odpočítame povedzme Slovenskú národnú stranu, ktorá nesúhlasí s touto, s touto novelou, tie majú za sebou tento mandát a tento mandát máme aj pri prijímaní tejto novely ústavy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Ja som asi pred hodinou alebo hodinou a pol dostal jeden telefonát diváka, ktorý ma požiadal, aby som upozornil túto váženú a ctenú snemovňu na jeden fakt. On tu už zaznel v rozprave od pána Husára, že mnohokrát zástupcovia strán maďarskej koalície hovoria o tom, že oni predsa nikoho nevydierali a nevydierajú a len trvajú na tom, aby sa plnil vládny program. Do istej miery je to pravda, pretože to podstatné, čo potrebovali zakomponovať do toho programového vyhlásenia vlády, sa im podarilo vtedy, keď sa podpisovala koaličná zmluva. Bohužiaľ, že vtedy vládna koalícia už dychtila veľmi po funkciách a možno bola aj málo obozretná a tieto veci im do vládneho programu zakomponovali. Tým nechcem nejakým spôsobom zľahčovať alebo nejako zmenšovať vinu tých, ktorí im to dovolili takýto postup. Ale na každý pád z ich strany pri podpise vtedajšej koaličnej zmluvy to bolo vydieranie, a to stále pokračuje a, bohužiaľ, súčasná vládna garnitúra im v tomto vychádza maximálne v ústrety, a znova opakujem, ak sa plní vládny program, tak sa plní vládny program alebo respektíve plní sa volebný program jedinej politickej strany, a to Strany maďarskej koalície.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Fehér.
Poslanec M. Fehér:
Áno, ďakujem pekne.
Ja by som reagoval teda na predrečníka, samozrejme, s tým, že doposiaľ aj on ako každý vystupujúci poslanec opozície do svojho vystúpenia zamiešal Stranu maďarskej koalície s tým, že ako pred chvíľou správne povedal pán poslanec Zelník, toto sa týka výlučne vládneho programu, a nie diskusie k ústave. Ešte to odôvodním aj iným spôsobom. Ja som, samozrejme, vystúpil k ústave, vystúpil som vecne, vystúpil som odborne a všetky moje návrhy boli založené na občianskom princípe. Je to zaujímavé, že toto nikto z vás nespochybnil ani sa môjho vystúpenia takýmto spôsobom nedotkol.
Rád by som upozornil na určitý paradox. Bol by som rád, keby ste opoziční poslanci ukázali na tú časť novely ústavy, ktorú predložila Strana maďarskej koalície a týka sa národnostných práv. Lebo takúto časť tam nenájdete. Ak je pravda to, čo hovoríte a strašíte tým, že novela ústavy zakladá nejakú hrozbu pre Slovensko, tak v dôsledku toho, čo som povedal a čo tvrdíte aj vy, tak tieto nebezpečenstvá zakladá už terajšia ústava. Nič nové sme do tejto ústavy my ako Strana maďarskej koalície nezakomponovali. Samozrejme, určité návrhy máme, ale tieto zakomponované do tejto novely nebudú. To znamená, že všetky tie hrozby, ktorými strašíte občanov Slovenska, ste už zakomponovali do svojej pôvodnej ústavy. Takže alebo to je pravda, teda alebo aj jedno je pravda, alebo aj druhé je pravda. Čiže alebo teraz vystupujete účelne, alebo využívate svoje vystúpenie len na to, aby ste využili maďarskú kartu v prospech vašich volebných preferencií.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hajdúk.
Poslanec P. Hajdúk:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Husár povedal, že žiada v mene občanov štátu. No áno, v poriadku, ale takéto právo predsa máme my všetci. Ja toto právo využijem a budem žiadať aj mojich kolegov, aby hlasovali za návrh novelizácie ústavy. Myslím si, že je tam veľa dobrých vecí navrhnutých. Som aj zástupcom samosprávy mesta. Poukázal by som na bod 61 návrhu. Navrhuje sa ustanoviť nová právomoc Ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému zásahu štátu do práva samosprávy. Predmetom konania podľa novonavrhnutého článku 127a by malo byť posúdiť, či určitým konaním, prípadne nekonaním štátu nedošlo k porušeniu ústavou garantovaného práva na samosprávu. Myslím si, že tí, ktorí v samospráve robili a niečo o nej vedia, tak veľmi uvítajú, že k takejto zmene dochádza.
K tomu ešte, čo pán poslanec Husár povedal. Hovoril 25 minút. Ja som od neho očakával, že za tento čas povie aj niečo, čo by prispelo k zlepšeniu návrhov. Pretože nič nie je dokonalé. Možno aj tento návrh novelizácie ústavy by mohol byť lepší. Ale je mi veľmi ľúto, že skončil tak, ako skončil a nič pozitívneho k tomu návrhu nepovedal.
Ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hóka.
Poslanec M. Hóka:
Ďakujem.
Pán kolega Husár, musím vám povedať, že občas, keď ja veľmi pozorne počúvam rečníkov, mrzí ma jedna vec. Občas mám tušenie, že tu nerokujeme o novele návrhu Ústavy Slovenskej republiky, ale o nejakom návrhu o národnostných menšinách. Zatiaľ som nepočul rečníka, ktorý by sa nejakým spôsobom nedotkol tejto otázky. Veľmi emotívne ste spomínali, ako to bolo vlastne, keď ste prijímali v minulosti slovenskú ústavu, a zazlievate vtedajšej maďarskej koalícii, že vtedajšiu ústavu nepodporili. Musím vám ale pán kolega povedať, že ani vtedy ste nepočúvali príslušníkov maďarskej komunity na Slovensku, ani politikov maďarskej koalície. Žiaľ, je to pravda. Problém je ale troška inde. Spomínali ste, že očakávate, že budeme vydierať vládnu koalíciu aj ústavou. Poviem vám to takto. Je celkom normálne a bežné, že poslanci vládnej koalície žiadajú od svoje vlády plnenie vládneho programu. Strana maďarskej koalície nerobí nič inšie, len toto chce. To nám zazlievate, že vydierame túto vládu. Nevydierame. Chceme len splniť to, čo sme svojim voličom aj ostatným voličom sľúbili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Husár chce reagovať na vystúpenia poslancov.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec S. Husár:
Myslím si, že niet príliš načo. Pán kolega Hajdúk, som RH pozitív, pokiaľ by ste chceli vedieť, takže niečo pozitívneho je vo mne.
Vážení kolegovia Strany maďarskej koalície, ja, ak ste ma naozaj pozorne počúvali, dovolil som si použiť vašu stranu ako príklad pre slovenských poslancov tohto parlamentu a žiadal som ich, aby aj oni tak zodpovedne, tak poctivo pracovali v záujme slovenského národa. Myslím si, že z týchto slov ste si nič urážlivého ani hanobiaceho vašu stranu a tobôž nie maďarskú národnosť vybrať nemohli. Aspoň v to dúfam.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalším v poradí prihláseným je pán poslanec Cabaj, predseda poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko. Po ňom vystúpi pán poslanec Ambróš.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vystúpil v tejto rozprave k predloženému návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky. Ja sa pokúsim byť vecný a možno aj chvíľami trochu sentimentálny, pretože bol som jedným z tých, ktorí v starej budove Slovenskej národnej rady mali tú česť byť na rokovaní 31. augusta a 1. septembra 1992, keď sa prerokúval vládny návrh Ústavy Slovenskej republiky. Tí, ktorí si trocha pamätáte, dobre viete, že po dlhých rokovaniach 1. septembra niečo po 22.00 hodine bola prijatá prvá Ústava Slovenskej republiky a čo je podstatné, za Ústavu Slovenskej republiky hlasovalo 114 poslancov Slovenskej národnej rady. Toto číslo spomínam najmä preto, že pred predkladateľom, v tom prípade vládou Slovenskej republiky, bola veľmi vážna úloha pripraviť vládny návrh a pripraviť ho tak, aby tento vládny návrh mohol byť v Slovenskej národnej rade prijatý, prijatý zhodou koalície a opozície, to znamená nielen väčšinou, ktorá v tom čase v Slovenskej národnej rade pôsobila. To je aj podstatný rozdiel medzi prístupom predkladateľov prvého návrhu Ústavy Slovenskej republiky a skupinou štyroch poslancov, ktorí predložili návrh novely Ústavy Slovenskej republiky.
Len tak do pozornosti dávam skutočnosť, že samotný text Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá ústavným zákonom číslo 460/1992 Zb., ak si zoberiete obsahom strán, tak zistíte, že je takmer totožný s návrhom, ktorý nám predložila skupina poslancov na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, nehovoriac o tom, že k tomuto návrhu ešte pribudla potom predkladacia správa. Takže ak tu hovoril kolega Šimko, že o nejakú zmenu alebo nejaké zásahy do ústavy si treba vyžiadať podporu vo voľbách, ja sa ho teraz chcem ale spýtať, ak tu hovoril, že oni si o zmenu ústavy požiadali vo voľbách, teraz už chcem vedieť, že kto to bol, pretože, pokiaľ si pamätám, do volieb kandidoval ako SDK, Slovenská demokratická koalícia, a teraz pôsobí ako generálny sekretár SDKÚ.
Takže toto je jedna zaujímavá skutočnosť, ak by to bolo v tejto rovine. Neviem o tom, že vo voľbách bolo takéto stanovisko voličov, že treba zmeniť Ústavu Slovenskej republiky a vôbec už mám pochybnosť, či v niektorom kútiku duše tí, ktorí teraz takýmto spôsobom vystupujú, vôbec uvažovali s tým, že k nejakej zmene ústavy dôjde. Tomu nasvedčujú aj všetky skutočnosti, pretože Národná rada Slovenskej republiky zriadila svoju komisiu, ktorá sa mala zaoberať tým, či sa bude robiť novelizácia Ústavy Slovenskej republiky, respektíve mala zaujať stanovisko k názorom určitej skupiny občanov, v tomto čase už politikov, ktorí zastávali názor, že je potrebné prijať novú Ústavu Slovenskej republiky. Nebudem o tom hovoriť, aké boli k tomu politické pohnútky. Viackrát to už zaznelo, že ak niekto 1. septembra 1992 zmeškal vlak, možno práve preto, že nebol ochotný sa podieľať na prijatí Ústavy Slovenskej republiky alebo v tom čase ešte vyčkával a hľadal politickú stranu, na chrbte ktorej by sa potom do politiky posunul, tak teraz sa uchádza o otcovstvo vytvorenia novej Ústavy Slovenskej republiky.
Pokiaľ prenikla informácia z tejto komisie a bola pravdivá, komisia nezaujala stanovisko, že je potrebné prijať novelu Ústavy Slovenskej republiky, a takisto prenikla informácia, že sa pripraví malá alebo takzvaná malá novela Ústavy Slovenskej republiky. Tým, že máme takúto veľkú novelu pred sebou, táto novela mimochodom má viac ako 90, 92 bodov, trochu to aj nasvedčuje skutočnosti, že komisia si nesplnila svoju úlohu. Bohužiaľ, ono sa častokrát hovorí, že ak je problém a nevieme sa s niečím pohnúť z miesta, vytvoríme komisiu a takto sa asi správala aj Národná rada Slovenskej republiky, pretože skutočne bola vytvorená komisia, ale komisia doteraz, ja neviem, či ukončila prácu alebo čo robí, ale doteraz nepredložila výsledok svojej práce Národnej rade.
Prečo hovorím, že ak sa nevieme pohnúť, vytvoríme si komisiu, takto sa správala táto Národná rada Slovenskej republiky, a tak ste sa správali kolegovia z vládnej väčšiny, keď ste neboli ochotní prijať procedurálny návrh, ktorý som predložil, aby komisia pred prerokúvaním tohto návrhu novely ústavy predložila výsledok svojej práce tejto Národnej rade. Zrejme by sa muselo priznať, že nepokračovalo sa tak, ako to bolo odporučené tejto komisii, tak ako sa hovorilo o malej novele Ústavy Slovenskej republiky. Zrejme by sa neboli mohli realizovať ďalší zástupcovia, ktorí sa chceli ukázať ako ústavotvorní právnici, keď predložili tento veľký návrh.
Čo je paradoxná situácia, keď všetci tu jednoznačne hovoria, že ústava je zákon zákonov, tento návrh predkladá skupina poslancov. Veľmi zaujímavé tu bolo počúvať včera z úst premiéra slovenskej vlády, ktorý tu hovoril ako alebo citoval zo záverov Európskej komisie, ktorá údajne požadovala novelu ústavy, len nikde sa nehovorilo, že v akom rozsahu a na základe tejto požiadavky prečo nereagovala vláda. Prečo si vláda nesplnila svoju povinnosť, ja som to už včera povedal, mám veľmi vážnu pochybnosť, že vláda sa úmyselne vyhla legislatívnemu procesu, ktorý predchádza prijatiu vládneho návrhu a nechala toto všetko na parlament. Bohužiaľ je to preto, že tento parlament sa stal slúžkou vláde Slovenskej republiky. Častokrát, ako si to zmyslia vo vláde, jednoducho vládni poslanci to potom v tomto parlamente odhlasujú a zabezpečia, či už je to zbavovanie imunity alebo narýchlo prijímanie jednotlivých zákonov, a preto sa stáva, že z práce tohto parlamentu vychádzajú také nepodarky, aké sa podarilo dostať v poslednom období medzi občanov. Viete, poslanci si ľahko dýchajú v týchto laviciach, horšie je, že občania Slovenskej republiky potom podľa týchto zákonov musia aj žiť. A to už je hanba, ktorú si jednoducho za klobúk nedáme.
Samozrejme je aj riešenie iné, ktoré hovorí, že posunie sa to na poslancov, pretože viacerí sa tu už urážali, ak moji kolegovia zareagovali a len odcitovali vašich čelných predstaviteľov, ktorí sedia v koaličnej rade a ktorí púšťali priame informácie o tom, že koľko má predseda SDĽ žetónov, pani ministerka financií hovorila o tom, akí sú tu tlačidloví poslanci. To všetko hovorili tí vaši predstavitelia, ktorí sú odvodení z tohto parlamentu, a keďže si to môžu dovoliť, jednoducho takto si to dovoľujú voči poslancom Národnej rady. Preto sa aj asi stalo, že na túto, ja neviem, či to bola 17. či 20. verzia návrhu, ktorý sa objavil, je stanovisko vlády, ktoré obsahuje ďalších 63 pripomienok k tomuto návrhu novely, tak ako to predložili poslanci Národnej rady. Aj toto signalizuje niečo, že pravdepodobne nebola úzka spolupráca a diskusia pred prípravou tohto návrhu. Odrazilo sa to aj na ďalšej práci tohto parlamentu, keď s výnimkou výboru pre financie, rozpočet a menu ani jeden výbor nebol schopný prijať uznesenie k predloženému návrhu novely ústavy. Preto sa aj stalo, že máme síce spoločnú správu, ale nemôžeme mať pred sebou vyjadrenie ústavnoprávneho výboru, pretože ani tento nebol schopný prijať uznesenie predpísanou ústavnou väčšinou, a preto sa aj stalo to, čo sa stalo včera, a to je ďalší paradox, že vystúpil zástupca poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície pán Fehér a predložil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a tých návrhov je, počúvajte dobre, 78. To znamená 92 bodov má návrh novely, 62 bodov sú pripomienky vlády, 78 predložil jeden poslanec. Samozrejme všetci sme pochopili, pretože ústavnoprávny výbor nebol schopný prijať toto uznesenie, preto tieto odzneli v rozprave. Je ale zaujímavá a paradoxná situácia, aj keď viem komunikovať so všetkými poslancami v Národnej rade, že včera pán Fehér predložil všetky tieto návrhy, treba povedať, že v určitom zmätku, pretože až dnes sme ich dostali na stôl, ale o to s väčším záujmom si ich môžeme ešte preštudovať a zaujímať potom následne aj k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom svoje stanoviská, ale zaznela tu zaujímavá informácia, že pán poslanec Fehér ich predkladá po dohode vo vládnej koalícii.
Neviem, či ste to postrehli pri tom predkladaní, že takýmto spôsobom toto pán poslanec Fehér uviedol a v tomto momente ale ja sa musím kolegovi Fehérovi ospravedlniť, pretože ja som včera reagoval s faktickou poznámkou, že ako mladý poslanec v tomto parlamente, že zrejme ešte nepozná tú procedúru, ako to tu funguje, že preto zrejme asi predniesol, z čoho ozaj nikto nič nevedel, až keď sme to dostali písomne na stôl. Ja som si totiž večer potom prečítal záznam z rokovania Slovenskej národnej rady 31. augusta a 1. septembra 1992 a zistil som, že nie je to nový poslanec, teraz teda Miklós Fehér, ale v tom čase Mikuláš Fehér bol poslancom Slovenskej národnej rady. Takže podieľal sa svojou účasťou, aj keď nemal priame vystúpenie v roku 1992, určite bol prítomný pri prijímaní ústavy. Samozrejme tak ako všetci poslanci Strany maďarskej koalície pred hlasovaním opustili miestnosť, zutekali, takže na hlasovaní sa potom nezúčastnil. Takže sa mu ospravedlňujem, že nie je to mladý poslanec, on už má svoje skúsenosti s prijímaním ústavy. Asi preto aj to padlo naňho, že bol poverený alebo potrestaný, neviem, už nech si to vysvetľuje, ako chce, že on potom predložil všetky tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré išli potom do rozpravy.
Keď som spomenul tú problematiku, že akým spôsobom prebiehalo prerokúvanie návrhu ústavy, vládneho návrhu ústavy 30. augusta a 1. septembra 1992, nedá mi ale nespomenúť niektoré také zaujímavé momenty, pretože už aj kolega Husár vyslovil svoje poďakovanie tým, ktorí našli tú odvahu, postavili sa a povedali sme, hlasujeme za Ústavu Slovenskej republiky. Je zaujímavá situácia, že skôr ako prišlo k tomu hlasovaniu, zaznelo niekoľko veľmi zaujímavých vystúpení, a keďže podpredsedom vlády pre legislatívu je pán Fogaš, tak nedá mi pripomenúť z jeho vystúpenia ešte, teda on konkrétne vystúpil 1. septembra, a z jeho vystúpenia aj zistíte, ako to vlastne bolo s prípravou návrhu ústavy v roku 1992.
Citujem ho. "Bolo ilúziou predpokladať, že celonárodná diskusia uskutočnená začiatkom tohto roku môže sama osebe priniesť konečné riešenie. I napriek tomu si myslím, že bolo dobré, že sa uskutočnila. Odborníci, ale aj inštitúcie či bežní občania naznačili, že problém ďalšieho vývoja štátnosti Slovenska ich zaujíma a chcú sa k nemu vyjadriť. Expertná skupina, ktorá sa zaoberala prípravou i vládneho návrhu ústavy, sa tak mohla oprieť o 2 630 podaní, ktoré reprezentovali vari dve desiatky tisíc podpisov odbornej a laickej verejnosti. Závery z tejto diskusie boli súčasťou vytvárania nosnej konštrukcie návrhu ústavného zákona."
Asi viete, prečo som to čítal. Už v roku 1992 sa uskutočnila diskusia o návrhu vládneho zákona. Ak teraz sa to robilo kabinetným spôsobom, a dokonca častokrát zaznievali aj informácie, dokonca si pamätám v jednej relácii terajší predsedajúci pán podpredseda Hrušovský zareagoval, keď mu kolega v replike o tom, čo je v návrhu ústavy, hovoril: Pán kolega, to máte ktorý návrh ústavy?
Takže toto tiež nasvedčuje tomu, a bol jeden z predkladateľov, že tých návrhov skutočne bolo takmer dvadsať a kým sa k niečomu dopracovali a kým to dostali von. Čo bolo zarážajúce, že skutočne sa to nedalo na diskusiu, ale zostalo to v úzkom okruhu ľudí a potom, keď sa vytvoril priestor vo vládnej väčšine a ústavná väčšina si nahnala ovečky do svojho košiara, vedeli, že majú dostatočný počet hlasov, prišli s návrhom do Národnej rady.
Toto je podstata a to je rozdiel medzi rokom 1992 a medzi rokom 2000, keď sa prerokúval návrh skupiny poslancov v prvom čítaní. Potom nastalo to známe škrípanie vo vládnej väčšine, keď už sa nevedelo, či je vládna väčšina alebo ústavná, alebo ako je to vlastne ďalej. Veľmi vhod prišiel návrh na konanie referenda a z taktických dôvodov sa vtedy prezentovalo, že druhé čítanie o návrhu ústavy bude až po referende.
Dokonca aj niektorí vládni predstavitelia sa vyjadrovali, že tie problémy boli a priznávali, že nebola jednotnosť pri tomto návrhu, a preto sa nešlo do parlamentu a že referendum bolo iba zastieracím manévrom. O tom svedčí aj skutočnosť, keď sa pokračovalo ďalej a nie tak dávno, keď vyhlásili predstavitelia štvorky či už päťky, ani neviem, čo teraz momentálne máte ako predstavitelia koaličnej rady a predkladáte návrh do parlamentu, pretože má podporu vládnej väčšiny.
Nehľadali ste podporu, nehľadali ste zlepšenie, skvalitnenie medzi ostatnými predstaviteľmi v rámci Slovenskej republiky, ale posunuli ste to rovno do parlamentu, pretože tak, ako povedal pán Migaš, máte do žetónov, máte zabezpečenú priechodnosť ústavy v Národnej rade Slovenskej republiky. Preto aj sa asi podarilo takýmto spôsobom posunúť návrh novely ústavy.
A nedá mi ešte nespomenúť kolegu Fogaša, teraz už podpredsedu vlády, pretože sa dosť aktívne podieľal na príprave návrhu novely ústavy vládneho návrhu v roku 1992 a odcitujem zase z jeho vystúpenia, ktoré mal tu, teda nie tu, ešte v starej budove Slovenskej národnej rady, len pár poznámok.
"To ale neznamená, že už je návrh bezchybným dielom. Aj na hotovej ústave je čo zlepšovať. Sám som sa o to usiloval počas prerokúvania návrhov v ústavnoprávnom výbore dokonca tak usilovne, že som opravoval i to, čo som napríklad začiatkom týždňa formuloval. Ale to je predsa úplne normálne, ak nám ide o lepšie riešenie než tie riešenia, než tie, ktoré nám momentálne napadli, alebo ak nám ide o lepšie riešenia než tie, ktoré sú na papieri.
Keď Gándhí vystupoval pred svojimi žiakmi, pýtali sa ho, prečo pred týždňom hovoril niečo iné ako dnes, Gándhí odpovedal, preto, lebo za ten týždeň som veľa poznal. Aj ja som v súvislosti s prípravou ústavy veľa poznal. Vo výbore sme uvažovali aj o viacerých možnostiach riešenia vzťahov zákonodarnej a výkonnej moci. Prečo to nepovedať. Napríklad odporúčali sme zvážiť zakotvenie kontrasignácie aktov prezidenta príslušným ministrom. Ale prezident nemá právo podľa tejto ústavy vydávať osobitné dekréty. Ďalej sme uvažovali o tom, že podmienime návrh predsedu vlády na odvolanie ministra súhlasom parlamentu. Každé riešenie má svoje za i proti. Pri argumentáciách sa neiskrilo len v ústavnoprávnom výbore, ale i na separátnych rokovaniach. To je tiež, myslím si, vcelku normálne.
Poslancom Strany demokratickej ľavice však vždy išlo o prijatie vecných riešení, o ktorých by mala rozhodovať iba sila argumentov, a nie argument sily. Mám na mysli trebárs množstvo poslancov.
Tiež dávam do pozornosti, či to ešte platí, tak ako to bolo v roku 1992 alebo v roku 2001 je už iná situácia.
Zároveň chcem upozorniť na niektoré skutočnosti, keď tak ako funguje tento parlament, postupne znižuje si svoje právomoci, a tak je to aj v tomto návrhu, že postupne z princípu parlamentnej demokracie to pomaly okresávame a posúvame ďalej. A bol by som rád, či takýto istý názor zdieľa jeden kolega, poviem vám, kto to bol, keď sa vyjadril, že nemôžeme súhlasiť s takými argumentáciami, ktoré majú snahu obmedziť silnú moc parlamentu. A jej vyváženie by hľadali v posilnení výkonnej moci. Naše hnutie podporuje bezosporu silné postavenie parlamentu.
Len pre informáciu, aby ste vedeli, je to súčasný podpredseda vlády pre menšinové práva, vtedy poslanec za maďarské strany v tomto parlamente. Takže neviem, keď sedí teraz vo vláde, kam to posúva a kam chce ísť ďalej.