Podpredseda NR SR M. Andel:
Páni kolegovia, choďte sa dohodnúť na chodbu, ako to má byť ďalej.
Ale teraz slovo dávam pánu poslancovi Osuskému.
Prosím o pokoj v sále.
Poslanec P. Osuský:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcel by som poďakovať pani poslankyni Tóthovej za uznanie a ocenenie faktu, že to bola práve Demokratická strana, ktorá v spolupráci s tretím sektorom doviedla zápas o zákon o slobodnom prístupe k informáciám do víťazného konca. A som rád, ak ho pani poslankyňa svojím hlasom prípadne i podporila. Ešte záslužnejšie by bolo, keby jej absencia tohto zákona prekážala v čase, keď mala ako podpredsedníčka vlády na starosti legislatívu. Nuž vtedy jej neprekážala. Naopak, zrejme by jej možno skôr prekážala existencia takého zákona. A tak zákon v jej ére nevznikol.
A pokiaľ ide o hlasovanie poslancov Demokratickej strany o priamych prenosoch, k tomu len toľko: Poslanci Demokratickej strany si nemyslia, že by sa verejnoprávnej televízii malo z pôdy parlamentu čokoľvek radiť, odporúčať alebo prikazovať. Programoví pracovníci Slovenskej televízie musia sami zvážiť potrebu priamych prenosov či záznamov z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Apropo, záznamy a ich vysielanie na základe rozhodnutia zodpovedných pracovníkov Slovenskej televízie umožňujú občanom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky priebežne sledovať. Teda nič nemusí zostať tajné. Ale rozhodovať o tom podľa nás, poslancov Demokratickej strany, principiálne nemá byť v rukách poslancov a má sa diať bez ohľadu na ich vôľu alebo nevôľu. Z tohto dôvodu sa poslanci Demokratickej strany nepodieľali na radení tým, ktorí majú a musia z titulu náplne práce o vysielaní verejnoprávnej Slovenskej televízie rozhodovať. Škoda, že sa ani Statdruckerova, ani Darmova, ani Kubišova televízia sama nerozhodla vysielať prenosy či záznamy z dlhej novembrovej parlamentnej noci, či iných večerov a dní...
(Zaznel zvuk časomiery.)
(Reakcia z pléna.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Priatelia, zachovajte pokoj a rozvahu v rokovacej miestnosti.
(Ruch v sále.)
Pán kolega Húska.
Slovo má pani Kolláriková, nech sa páči, pani poslankyňa.
Pokoj prosím.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Kolegovia, umožnite mi, aby som sa mohla vyjadriť.
Ak dovolíte, ja taktiež súhlasím s pani poslankyňou Tóthovou a tiež sa chcem opýtať predkladateľov, prečo predkladatelia zvolili pre Slovensko taký nešťastný text, ktorým chceli vlastne zvýrazniť nadradenosť medzinárodných zmlúv nad právnymi normami u nás na Slovensku, a dokonca aj nad ústavou. Veď vyjadrením "preniesť časť svojich zvrchovaných práv" my vlastne ponúkame na výpredaj našu zvrchovanosť. O čo elegantnejšie to vyjadrili Poliaci, ktorí si tam delegujú presun určitých kompetencií. Keď nejaký takýto návrh sa pripravuje, a ústava pritom nie je len taký nejaký návrh, tak treba skutočne zvažovať a vyberať slová, ktoré, vlastne by som povedala, nepostihujú Slovensko. Veď my sa nemôžeme zbavovať našich zvrchovaných práv, našej zvrchovanosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Húska.
Nech sa páči, pán kolega.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem pekne.
Chcem na začiatok oceniť to, že nevystúpila parlamentná väčšina a nepokúsila sa zoškrtiť priebeh rokovania o ústave. Myslím si, že je to dobré, pretože ide naozaj o závažnú vec. A chcem povedať, že veľmi správne pani poslankyňa Tóthová upozornila, že aj tretí sektor, ktorý väčšinou bol vždycky ideologicky riadený, sa stavia dosť výrazným spôsobom proti navrhovanej novele ústavy.
Ale chcem upozorniť, že existuje aj iniciatíva, ktorá prichádza priamo zdola, naozaj občianska iniciatíva, na ktorú bol vytvorený občiansky petičný výbor, ktorý pred Národnou radou každý deň od zajtra, teda od utorka, v stredu, štvrtok tohto týždňa a prípadne aj budúci týždeň, ak bude treba, bude zbierať podpisy obyčajných občanov, ktorí prídu, pod heslom "Príďte pridať svoj protestný podpis". Máme právo využiť všetky metódy burcovania, ale aj si uvedomujeme, že ako predstavitelia 57 hlasov v parlamente nemôžeme, samozrejme, v tej aritmetike počtov zohrať úlohu, ktorú by sme s ohľadom na závažnosť problémov a ohrozenie Slovenska radi zohrali.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pani poslankyňa Slavkovská.
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Tóthová v úvode svojho vystúpenia charakterizovala priebeh vzniku predloženej novely a jej postupné nabaľovanie sa o ďalšie a ďalšie problémy. Ja si myslím, že to naozaj nebolo treba. Všetci uznávame, že tá niekoľkoročná aplikácia ústavy, dnešnej ústavy, ako aj určité nové spoločensko-politické a medzinárodné právne skutočnosti si vyžadovali nejaké zmeny. Ale autori tvrdia, že novelizáciu ústavy si vyžiadali najmä medzinárodné skutočnosti a určité veci, ktoré tam neboli riešené.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Prosím vás pekne, pani poslankyňa sa vypla, buďte takí dobrí, zapnite ju.
Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete pokračovať.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Ja by som sa dotkla iba dvoch vecí, ktoré sú akože nové, ale nemyslím si, že by ich bolo treba takto urýchlene riešiť. Zoberme si napríklad medzinárodné vzťahy. V dnešnom čase, ale ani v dohľadnom čase si nevyžadujú predloženú úpravu priamo v ústave. Predsa nám nehrozí zo dňa na deň, dokonca ani z roka na rok, že budeme vstupovať do Európskej únie alebo do NATO. Čiže prečo sa vlastne s týmto takto ponáhľame? A ak, keby sa aj niečo také udialo, všetko možno riešiť osobitnými ústavnými zákonmi. Veď takými ústavnými zákonmi sa riešia určité aj medzinárodné aspekty.
Aj otázka vnútornospoločenská, napríklad vyššie územné celky. Veď o vyšších územných celkoch hovorí aj doterajšia ústava, článok 64 ods. 3 ústavy, kde sa hovorí o tom, že sa to upraví osobitným zákonom. Ja nevidím dôvod, prečo sa pri tomto nezostalo. Myslím si, že to, čo je predložené v tejto novele ústavy, je zbytočne široké, čo sa týka vyšších územných celkov. Ústava je predsa fundamentálny článok, tam sa netreba rozpisovať, na to treba prijať osobitný zákon. Takže toto sú dve veci, ktoré sa zdajú, že sú veľmi dôležité, ale nemusia byť...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Tkáč.
Nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.
Je dosť neobvyklé vás vidieť na tom mieste, ja som rád, že tak excelentne vediete túto schôdzu.
Chcel by som v tejto súvislosti povedať niekoľko poznámok na margo vystúpenia pani poslankyne Tóthovej a zároveň aj vyzvať predkladateľov v jednej veci, pretože pán docent Kresák s obľubou používa argument, že to nečítame, to, čo kritizujeme. Tak ja si to teraz práve čítam, pán poslanec, a chcem povedať, že vy ste dali vo svojom pôvodnom návrhu, ktorý sme dostali hodinu pred začiatkom prvého čítania, 92 zmien ústavy. 6. februára vy ste sa tiež podpísali štyria predkladatelia do balíka zmien a dali ste 78 zmien, to znamená skoro toľko zmien ako v pôvodnom návrhu. 14. júla vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s novelou a za podmienok zapracovania týchto pripomienok a samotná vláda dala 63 zmien. Ak pripočítam návrh KDH o práve na život zo 7. februára, tak mi zatiaľ vychádza, že k dnešnému dňu máme na stole 309 zmien novelizovania, alebo doplnených či pozmeňujúcich ustanovení ústavy. To je super slušný rekord!
A mám preto výzvu k predkladateľom a zvlášť aj k predsedovi ústavnoprávneho výboru. Vláda Slovenskej republiky uvádza v bode 62: "Predkladaný návrh doplniť o závery prerokovania predkladaného návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky v Rade hospodárskej a sociálnej dohody." Je to na strane 14 stanoviska vlády. A prosím teraz, alebo žiadam predsedu ústavnoprávneho výboru, či nám tie stanoviská Rady hospodárskej a sociálnej dohody dáte po schválení ústavy, alebo pred schválení novely ústavy. To mám výzvu k vám. A pokiaľ by ste to chceli dať pred schválením textu, tak by ste nám to mohli dať na stôl, pretože v rámci druhého čítania si tvoríme postoj k 309 zásahom a zmenám, ktoré zatiaľ máme na stole a ktoré máme schvaľovať.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán poslanec, vám za vystúpenie, takisto aj za kompliment som vám veľkým dlžníkom.
Teraz má slovo pán poslanec Slobodník.
Nech sa páči.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem.
Už som sa tu zmienil, že veľmi vágne sa v článku 7 hovorí o tom, že Slovenská republika môže časť svojich zvrchovaných práv odovzdať medzinárodnej organizácii. Slovo "časť" je neurčité. Vezmite si príklad veľmi konkrétny, časť koláča môže byť malá, veľmi malá, ale aj nadpolovičná.
To druhé, čo chcem zdôrazniť. Predkladatelia a príslušníci maďarskej koalície tvrdia, že táto ústava nijako nezvyšuje úroveň práv menšiny v porovnaní s predchádzajúcou ústavou. Nie je to pravda! V návrhu novej ústavy sa hovorí o vyšších územných celkoch. Každému, kto nechce nevidieť a nepočuť, musí však byť jasné, že pri súčasnom komunálnom volebnom zákone sa skreslí demografická situácia na slovenskom juhu a južné župy či kraje sa dostanú, opakujem, v dôsledku platného zákona do rúk v rámci danej župy početnej menšiny. Vieme, že na juhu žije milión občanov slovenskej národnosti a len 600 tisíc občanov maďarskej národnosti. Ale orgány na juhu budú vyzerať celkom inak. A k slovu príde zlučovanie žúp, vytváranie špecifických symbolov, v ktorých sa slovenská podstata krajov, väčšina občanov slovenskej strany dostane do úzadia.
Potrebu prijať nový komunálny zákon vyslovil aj tvorca ústavy, teda navrhovateľ pán Orosz. Vystupuje po mne. Potvrdí to? Áno alebo nie? Ak nie, tak nehovorte, prosím, páni z koalície, že návrh novej ústavy neznamená reálne zvýšenie práv pre maďarské menšiny. A ako píše dnešná Pravda, na rad príde aj preambula. O tom, čo tu povedal pán Kresák o českej ústave, čo vyvrátila pani poslankyňa Tóthová, je jasné, že pán Kresák bude túto zmenu podporovať. Tak čo, páni Orosz a Kresák, odpoviete na priame otázky?
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má predseda výboru pán poslanec Orosz.
Nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Budem odpovedať na také veci, na ktoré mi dve minúty postačia, moja faktická poznámka nie je dlhšia.
K poznámke pani poslankyne Tóthovej o tom, že novela ústavy nebola predmetom verejnej diskusie, je len jedna vetička. Ústava Slovenskej republiky z roku 1992 nebola predmetom verejnej diskusie, ja o tom budem hovoriť vo svojom vystúpení dlhšie. Chcem v tejto súvislosti povedať len to, že ak by ste trvali na kontinuite verejnej diskusie z roku 1990, s návrhom, ktorý potom prišiel do legislatívneho procesu, tak by ste museli jedným dychom povedať, že v tom návrhu, ktorý ste predložili, ste nerešpektovali vôľu občanov vyjadrenú vo verejnej diskusii. Budem o tom hovoriť viac.
K otázke porovnania poľskej ústavy a našej ústavy vo vzťahu k prenosu práv, resp. kompetencií. Áno, je tam jemný rozdiel, ale v teórii práva sa, pani profesorka, hovorí, že pojem kompetencie je syntézou pojmov právomoc a pôsobnosť. Vy to veľmi dobre viete. A chcem ešte v tej súvislosti povedať, že Slovenská republika nebude rozhodovať o tom, aký rozsah práv prenesie na Európsku úniu. To bude a je dané pri všetkých krajinách, ktoré vstupujú do Európskej únie, Zmluvou o Európskej únii.
Chcem ešte ďalej povedať v tejto súvislosti občanom, aby vedeli, že nie novelou Ústavy Slovenskej republiky sa prenášajú kompetencie na Európsku úniu. Novela ústavy len stanovuje mechanizmus, ako sa to má udiať. Ten mechanizmus je jasný. Bude o tom rozhodovať trojpätinovou väčšinou Národná rada Slovenskej republiky, teda presne tak, ako teraz rokujeme o novele Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň z ústavy vyplýva, že je možné o tejto otázke vyhlásiť referendum, takže občania budú o tom rozhodovať.
Tretia otázka k tomu počtu pozmeňujúcich návrhov, nestihnem, ale vysvetlím, pretože aj pán poslanec Tkáč zavádzal teraz zase...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Kresák.
(Ruch v sále.)
Kolegovia, prosím, skutočne umožnime a dajme priestor vystupovať aj iným poslancom. Nech sa páči, choďte si vyjasniť veci aj mimo rokovacej miestnosti.
Pán poslanec Kresák, máte slovo, nech sa páči.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Začnem troška netradične, a to určitou replikou na to, čo povedala pani predrečníčka.
Pani profesorka, keby ste vy sa dostali ku mne na skúšku z ústavného práva, ja by som vám položil v súvislosti s vašou argumentáciou na obsah nami navrhovanom článku 7 ods. 5 otázku: Viedenský dohovor o zmluvnom práve. Naschvál to musím povedať a hovorím to nahlas nielen kvôli tomu, čo ste vy povedali, ale aj ostatným kolegom. A dovolím si aj povedať, kvôli ktorému ustanoveniu by som vám tú otázku položil. A to kvôli článku 27 Vnútroštátne právo a dodržiavanie medzinárodných zmlúv. Nuž, ale to si však, prosím pekne, všimnite podrobnejšie.
Tento dohovor, ktorý zaväzuje Slovenskú republiku už od roku 1987, hovorí vcelku jasnou rečou: "Strana sa nemôže dovolávať ustanovení svojho vnútroštátneho práva ako dôvodu na neplnenie zmluvy." Nuž inými slovami, dámy a páni v tejto ctenej snemovni, to je základ tej uznávanej medzinárodnej prednosti zmluvného práva, medzinárodných zmlúv pred vnútroštátnym poriadkom, ktoré funguje už desiatky rokov, môžem povedať, vo všetkých normálnych európskych krajinách. Ale ak týmto strašíme dnes v roku 2001 na Slovensku Slovákov, tak asi potom vcelku nehovoríme o veciach s patričnou erudíciou.
K otázkam vecnej nesprávnosti, ktoré pani kolegyňa namietala, je to, samozrejme, otázka názoru, ja s radosťou sa budem vyjadrovať k jednotlivým argumentom vo svojom vystúpení. Takže teraz na to nemám možnosť. Chcel som iba poukázať na to strašenie tými medzinárodnými zmluvami a na niektoré ďalšie veci.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ja musím súhlasiť s pani poslankyňou Tóthovou, že predkladatelia by naozaj neprešli z niektorých ustanovení na skúške. Pán Orosz dokonca presviedča občanov, ktorí sa, samozrejme, v teórii štátu a práva nevyznajú, že právomoc a kompetencie sú to isté a, nedajbože, ešte aj suverenita. Ale, tak ako povedal ctený predrečník Kresák, aj ja sa tomu budem venovať vo svojom vystúpení a poukážem aj na ten medzinárodný Viedenský dohovor o sukcesii štátov k medzinárodným zmluvám.
Ale ďalej som chcel reagovať na to, na tú časť, kde pani poslankyňa hovorila, že predkladatelia, takisto ako niektoré organizácie tretieho sektora, zatĺkajú pred občanmi, nemajú záujem, aby sa oboznámili s ústavou. Samozrejme, že nie, nedá sa súhlasiť s názorom, že občania Slovenskej republiky nemajú nárok na televízne prenosy, ale že o tom má rozhodovať nejaký Materák, ktorého dosadila Demokratická strana, alebo, nebodaj, pán Franek, ktorého ste si nechali zvoliť ako predsedu televíznej rady.
Pán Osuský by si mal uvedomiť, že celú televíziu ovládajú dvaja ľudia. Verejnoprávnu televíziu ste uzavreli nepriedušne. Je uzavretá pred inými názormi, ktoré sa nepáčia pánovi Šebejovi, Zajacovi alebo Tatárovi. Pani redaktorka Lesná, pani redaktorka Oravová, ktorá je priamo manželkou pána poslanca za SDKÚ, ďalej pán Lengyel, ktorý ovláda Markízu, pani Fiťmová a ďalší, to všetko boli vaše "tromfy", ktoré pomáhali dehonestovať vtedajšiu vládnu koalíciu a dostali tučné miesta vo verejnoprávnej televízii, aby znova vymývali mozgy občanom Slovenskej republiky ako v päťdesiatych rokoch.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči, pani kolegyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Dovoľte mi, aby som odpovedala ako poslucháč na skúške na otázku, ktorá mi bola položená pánom poslancom Kresákom. Odpovedala by som takto:
Viedenský dohovor upravuje zmluvné právo a subjektom medzinárodného práva môže byť len štát. Nikdy nie občan! Preto ak je tam napísané, že z medzinárodnej zmluvy treba plniť povinnosti, povinnosť preberá len zmluvný subjekt, a to štát. Ale v návrhu ústavy sa hovorí, že povinnosti pôjdu priamo na občana. A to je vôbec o inom ako o Viedenskom dohovore. To je po prvé.
Ďalej by som chcela povedať, že spomínali ste tú širokú diskusiu, že bola. Nuž vedzte, občania, subjekty sa jedine z priameho prenosu dozvedajú širšie informácie. A pred chvíľou som dostala list Združenia miest a obcí Slovenska, podpísaný predsedom Sýkorom, kde žiada poslancov, aby nepodporili návrh ústavy v časti týkajúcej sa samosprávy, pretože nie je v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy. A myslím si, že pokiaľ sa občania ešte bližšie oboznámia, bude veľmi veľký počet občanov, ktorí sa v utorok, stredu, štvrtok od 16.00 do 15.00 hodiny, od 17.00 do 17.15 hodiny podpíšu na petíciu súvisiacu s ústavou.
A osobne si myslím jedno, tento parlament by najrozumnejšie spravil, keby verný vládnemu programu prerokoval tento návrh, pracoval na ňom a postúpil návrh novému parlamentu po voľbách.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Delinga.
Pripraví sa pán poslanec Brhel a po ňom pán poslanec Andrassy.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
panie poslankyne, páni poslanci,
tento štát, Slovenská republika, dostal pre svoj vznik k 1. 1. 1993 veľmi dobrý základ, týmto základom bola Ústava Slovenskej republiky. Čiže zákon, ktorým sa riadili a sa riadia všetky zákony u nás, zákonné inštitúcie, ale aj občania tohto štátu. Tento zákon, ústava, je dobrým zákonom aj do budúcnosti. Ak sa v praxi vyskytli niektoré problémy, nebolo to len pre jeho nedostatky alebo nejasnosti, ale hlavne v dôsledku politických špekulácií najmä predstaviteľov politických strán, ako ovplyvniť ústavné delenie moci, najmä cez prezidenta, cez súdy a prokuratúru a podobne. Najviac sa toho zažilo, keď prišla k moci ústavná väčšina. Treba brať do úvahy rôzne kauzy: zrušenie amnestií, výbuchy v Elektre, odvolanie, alebo pokus o odvolanie predsedu Najvyššieho súdu, odvolávanie podpredsedov Najvyššieho súdu, no a teraz ďalšie, ktoré, samozrejme, môžu prísť do úvahy aj v súvislosti s rozdeľovaním alebo predávaním majetku.
Vážení páni a dámy, povedali ste si, nebudeme to ďalej znásilňovať, dáme návrh na zmenu v ústave, teda zmenu všetkého, čo vám nevyhovuje. Veď máte na to teraz aj jedinečnú príležitosť. Je vás nad 90 poslancov v Národnej rade, ženiete sa rýchlo do Európskej únie, chcete, aby silou-mocou sme boli už v roku 2002 v NATO, v zahraničí vám mnohé politické ústredne držia plecia, čiže je to ten správny moment, ako to tu prízvukoval pred nami aj predseda vlády vo štvrtok pán Dzurinda. Pán Dzurinda nám taktiež povedal, že ak chceme byť úspešní v rokovaní s Európskou úniou, tak novelu ústavy potrebujeme. Z toho teda pre občanov vyplýva, že nie je základom na vstup do Európskej únie zvyšovanie ich životnej úrovne, ich reálnych príjmov, znižovanie daní, nejaké ekonomické procesy, zvyšovanie sily koruny, ale prijatie tejto novely ústavy, a tým v podstate celá tá problematika vstupu do Európskej únie skončí.
Ale čo občania? Teda kde sú ich názory a stanoviská? Bolo tu dneska poukázané na diskusiu. Ja by som chcel poukázať na jeden príklad a to je príklad za všetky, ktorý sa tu veľmi jasne prezentoval pred referendom. Pred referendom sa išli všetky mienkotvorné, ale i nemienkotvorné inštitúcie roztrhať, aby zisťovali názory občanov, ako dopadne referendum. Aký majú názor na otázku. Nakoniec aj koalično-právna Slovenská televízia, ale aj Rusko-komerčná televízia mala niekoľko mienkotvorných relácií, dokonca telefonických zisťovaní a prieskumov, a neboli to lacné názory alebo lacné zisťovania za peniaze daňových poplatníkov. Teraz sú však všetky tieto mienkotvorné inštitúcie ticho. Žiadny verejný názor sa neprezentuje, je tu len názor nás politikov, názor politických ústrední a občan sa neprestáva v podstate diviť. To je tá všeľudová diskusia o ústave?
Páni predkladatelia, prajú si naši občania zmenu ústavy? Prajú si túto zmenu ústavy ako vo veľkom, širšom rozsahu, ako je predložená? Alebo si prajú menšiu zmenu ústavy? Máme takéto nejaké relevantné prieskumy, vieme o tom? Nevieme! Čiže takto to vyzerá v tej našej demokratickej republike a takto sa narába s mienkotvornou verejnou mienkou. Myslím si, že aj to bol jeden z dôvodov, prečo bol tento návrh ústavy stiahnutý z predreferendovej kampane a dostal sa na program až po výsledku, ktorý je nám z referenda známy.
Ja som, priznám sa, ani po týždňovej diskusii nepochopil, prečo to musí byť takto. Nepochopil som, prečo sa majú zabétonovať, dokonca zaarmovať sudcovia na Ústavnom súde, prečo nemajú zástupcovia občanov voliť v Národnej rade predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu. Nepochopil som, prečo má byť v ústave pomenovaný nejaký vyšší alebo nižší územný celok, keď si to zoberiem hierarchicky, odvrchu je to nižší celok, odspodku je to vyšší celok. Čiže mohli by sme diskutovať o tom, že či by sa nemal menovať nižší celok, ako vy ho nazývate vyšší celok. Nepochopil som, prečo majú byť podľa návrhu novely ústavy voľby do tohto územného celku za štyri roky, keď v inom článku ústavy sa hovorí, že voľby ustanoví zákon, aj kedy budú. Nepochopil som, prečo je okliešťovaná právomoc Národnej rady a na druhej strane sa zveličuje právomoc a je posilňovaná právomoc tejto vlády.
To teda budú moje témy ku konkrétnym bodom danej novely, nie maďarská alebo iná politická karta, ani strašenie, ani budenie, ani posmeľovanie. Zameriam sa na konkrétne a veľmi nejasné znenia návrhov tejto novely, nie predkladaných návrhov poslancami, lebo to je zmyslom nášho druhého čítania. Ja viem, že tu bolo podaných ďalších nad 70 návrhov, ktoré opravujú návrh pánov, ktorí predložili tento návrh. Ale myslím si, že musíme jasnou rečou povedať, že to, čo je predložené do tejto rozpravy a čo bolo zdôvodnené v úvodných vystúpeniach predkladateľov, to je vlastne predmetom celej diskusie a rozpravy v druhom čítaní.
Musím ešte vo všeobecnej časti povedať, že som čakal od predkladateľov fundovanejší výklad niektorých, nie celkom dobre koncipovaných návrhov. Väčšinou sa však zamerali na politickú rétoriku. Aj v rozprave viac reagujú na politické názory ako na odborné problémy.
A teraz k jednotlivým článkom predloženého návrhu ústavy.
Chcem povedať, že v článku 7, t. j. v bode 2, ktorý navrhujú predkladatelia, podľa môjho názoru poslanca, ktorý je z oblasti pôdohospodárstva, ale mám dobré právne videnie a vedomie, si myslím, že doterajšie riešenie tohto článku, ktoré je zakotvené a trošku prekvalifikované v bode 1, by bolo úplne dostačujúce. A to, čo sa navrhuje v odseku 2, o ktorom sa tu vedie široká diskusia, podľa mňa je skutočne dôvodom na to, že do budúcnosti môže dôjsť k veľmi vážnym ústupkom zo strany tohto štátu a na tú stranu, čo si občania neželajú. Ja si myslím, že na to treba vytvoriť z právnej stránky určitú záklopku. Aj keď najlepšia záklopka by bola vypustiť tento odsek z návrhu novely.
Irituje ma na tom aj to, že aj pán docent Kresák, ktorý keď posudzoval povedzme medzinárodnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou, tiež mal určité pochybnosti o nadradenosti medzinárodnej zmluvy do nášho právneho poriadku. A teraz vidím, že tento názor do určitej miery opúšťa.
Ďalej si myslím, že text, ktorý je v bode 4, ktorý sa dotýka ľudských práv a základných slobôd a implementuje medzinárodné politické zmluvy, vojenské zmluvy, ďalej zmluvy o členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych organizáciách, a to akejkoľvek všeobecnej povahy, je veľmi široko koncipovaný. Ak by mal byť takto prijatý, v každom prípade by som bol za to, aby bol viazaný minimálne na trojpätinovú väčšinu Národnej rady, teda súhlas Národnej rady pred ratifikáciou týchto zmlúv.
V odseku 5 je povedané, že medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ktorými je Slovenská republika viazaná, majú prednosť pred jej zákonmi. Môj názor je taký, že ten starý text, ktorý je v článku 11, je lepší a že prinajmenšom by ho bolo treba v tejto polohe nechať.
Považujem za celkom prijateľné napríklad v bode 5, kde navrhujú predkladatelia článok 18 doplniť to písm. e), ktoré v podstate legalizuje to, aby tí občania, ktorí nechcú pracovať a zneužívajú sociálnu situáciu v našom štáte, bude týmto spôsobom možné legalizovať len cez verejnoprospešné činnosti.
Ďalej sa chcem vyjadriť k tomu, čo sa uvádza v bode 7 v článku 26, kde sa zlučujú štátne orgány s orgánmi územnej samosprávy do troch slov, a to sú "orgány verejnej moci". Tento termín sa nevžil ani predkladateľmi, pretože ak ste si pozorne prečítali ďalšie články ich návrhu, termín "orgány verejnej moci" je tam vyjadrovaný veľmi poskromne. Väčšinou teda ponechávajú ten termín "štátne orgány", "orgány územnej samosprávy" alebo "orgány vyšších územných celkov". Takže si myslím, že tento článok v tomto návrhu ústavy skutočne nemusí byť a mal by byť vypustený.
V článku 60 sa novelizuje úloha Najvyššieho kontrolného úradu. Mnohí poslanci aj z opozície vyslovili názor, že ide o správne novelizovanie. Najvyšší kontrolný úrad je úradom, ktorý má dostať vyššie právomoci a má sa pod väčšou lupou pozrieť na to, ako sa využívajú prostriedky verejných financií, ale najmä štátnych financií a to treba v ústave povedať deklaratívne, aby pri jednotlivých definíciách nedošlo k zneužitiu alebo k dvojzmyselnému výkladu. Ja na to poukážem pri konkrétnych odsekoch tohto článku. Zároveň však chcem povedať, že v žiadnom prípade nie som za to, aby si Najvyšší kontrolný úrad staval ďalšie veľké budovy, a to je jedno, či v Bratislave, alebo v iných mestách, pretože tých veľmi pekných a výškových budov je v Bratislave dostatok. Dosť miesta sa nájde v nich aj pre Najvyšší kontrolný úrad, len k tomu treba zo strany štátu zaujať príhodné stanovisko.
A teraz k jednotlivým dvojzmyselným vyjadreniam. V odseku c) sa píše, že Najvyšší kontrolný úrad, alebo "najvyšší kontrolný orgán je zameraný na kontrolu hospodárenia s tým majetkom, finančnými prostriedkami a majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov, ktoré získali na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy". Ja si myslím, že to vyjadrenie "finančnými prostriedkami" nie je celkom presné, pretože v ďalších odsekoch alebo článkoch ústavy sa presne hovorí o dotáciách, a že nie je z tohto jasné, či pôjde aj o formu dotácií, alebo pôjde len o finančné zdroje, ktoré dostanú tieto územné celky na úhradu nákladov od štátu, to znamená pri delimitácii činností zo štátneho rozpočtu na príslušný či už orgán, či už úrad obecný, alebo vyššieho územného celku. Takisto si myslím, že aj prostriedky, ktoré dávajú občania z daní a ktoré plynú povedzme z iných činností v obvode a v teritóriu, môžu byť použité na úhradu nákladov, kde sa prenáša verejná alebo štátna správa do týchto úradov.
V odseku c) sa hovorí, že "Najvyšší kontrolný úrad bude kontrolovať hospodárenie s majetkom, finančnými prostriedkami a majetkovými právami a pohľadávkami a finančnými prostriedkami, ktoré boli poskytnuté Slovenskej republike, právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré hospodária s prostriedkami štátneho rozpočtu alebo nakladajú so štátnym majetkom v rámci rozvojových programov, alebo z iných podobných dôvodov zo zahraničia". To slovo "z iných podobných dôvodov zo zahraničia" je skutočne slovo, ktoré bude zvádzať k tomu, že nebude jasné, ktoré prostriedky vlastne budú podliehať kontrole Najvyššieho kontrolného úradu. Ide o špekulačný dôvetok v tomto odseku. Pretože nie je jasné, či ide o prostriedky, ktoré budú dávať zahraničné nadácie, alebo ide o prostriedky, ktoré budú dávať jednotlivé fyzické osoby. Som za to, aby dôvetok "z iných podobných dôvodov zo zahraničia" bol z tohto odseku vynechaný.
Pod písmenom f) sa píše: "Najvyšší kontrolný úrad kontroluje Fond národného majetku Slovenskej republiky, ďalej právnické osoby s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky". V tomto pohľade to vo mne evokuje zmysel, že Fond národného majetku bude v podstate kontrolovať všetky podniky, ktoré si zatiaľ nesplnili svoje zmluvné povinnosti voči Fondu národného majetku z procesu privatizácie, to znamená, že pôjde vlastne o taký široký záber a mám obavy, či to Najvyšší kontrolný úrad v podstate zvládne. V tomto prípade by sa mali predkladatelia zamyslieť, o akú majetkovú účasť Fondu národného majetku ide u právnických osôb.
V bode 13, v článku 61 ods. 4 sa po prvýkrát objavuje slovo, ktoré je aj možno v ústave, ktorá doteraz platí, že funkcie podpredsedu, alebo predsedov a podpredsedov, ale aj iných funkcionárov v podstate sú nezlučiteľné s určitými výkonmi či už v orgánoch verejnej moci a podobne, ale môžu si spravovať vlastný majetok.
Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, toto slovo "správa vlastného majetku" v našej spoločnosti vzbudzuje veľké podozrenie a ťažkú orientáciu. Je to napadnuteľné alebo aspoň na zamyslenie v súvislosti s tým, čo my, poslanci, v rámci daňových priznaní priznávame v rámci Národnej rady. Stálo by za to, aby boli predkladatelia tohto návrhu konkrétnejšie pouvažovali o presnej definícii, o akú správu vlastného majetku u funkcionárov či ústavných činiteľov v podstate pôjde, tak, aby sa nevymykala z právomoci kontroly.
V článku 65, t. j. v návrhu pod bodom 17 som hovoril už v kontexte s Najvyšším kontrolným úradom, keď sa hovorí, že "obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií". V tomto pohľade mám námietku, že štátne dotácie by mali byť explicitne vyjadrené aj v tom odseku, lebo ide o štátne dotácie, a nie o finančné zdroje, ktoré sú vo všeobecnom vyjadrení.
Už v úvodnej časti som poukazoval na to, že pri obecnom zastupiteľstve, ale aj pri vyšších územných celkoch je zakomponované štvorročné volebné obdobie. Ale v článku 30 ods. 2 súčasne platnej ústavy sa píše, že voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie stanovené zákonom. Čiže vidím tu akýsi nelogický rozpor, lebo do ústavy sa dostane štvorročné volebné obdobie, ale pri voľbách do Národnej rady v podstate bude platiť obdobie, ktoré je stanovené zákonom tak, ako hovorí ústava. Čiže považujem túto formuláciu nad rámec platného práva, keď je v ústave zakotvené štvorročné volebné obdobie pri obecných zastupiteľstvách a pri vyšších územných celkoch.
Pod bodom 32 v článku 86 sa vsúva nové písmeno i), ktoré hovorí, že sa vypúšťajú slová sudcov, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ide v podstate o to, že z právomoci Národnej rady sa vypúšťa voľba týchto funkcionárov a sudcov. Ja si myslím, že je to veľké oklieštenie súčasnej právomoci Národnej rady, aj keď táto kompetencia prechádza do právomoci prezidenta. Čiže v každom prípade aj z hľadiska objektivity vysokých funkcionárov Najvyššieho súdu by ich voľba mala byť predmetom schvaľovania v Národnej rade, čiže malo by to zostať v pôvodnom znení.
V bode 38 predkladatelia navrhli, aby "prezident Slovenskej republiky pred vyhlásením referenda podával na Ústavný súd návrh na rozhodnutie, či predmet petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom". Je to v podstate požiadavka nášho prezidenta, aby tým zakryl to, že sa sám nemusí rozhodovať v tom, či návrh na referendum je opodstatnený, alebo nie je opodstatnený. To by nakoniec bolo aj v poriadku. Ale podľa mňa nie je v poriadku to, že nie je jasné a nie je prečo, aby sa v tomto prípade predlžoval čas vyhlasovania referenda. Pretože keď som si prakticky spočítal, že prezident má na to, aby posudzoval otázku petície občanov na referendum, 30 dní a že ak sa rozhodne povedzme na 25. deň podať túto otázku na Ústavný súd, Ústavný súd má ďalších 60 dní na to, aby rozhodol o ústavnosti tejto otázky. V tomto návrhu sa hovorí, že lehota podľa odseku 1 neplynie. Nie je potom jasné, či nastupuje potom lehota ďalších 30 dní, alebo dobieha lehota pôvodných 30 dní, to znamená, že ešte 5 dní, keď sa prezident rozhodol na 25. deň podať na Ústavný súd návrh, aby Ústavný súd rozhodol, či otázka je ústavná, alebo nie je ústavná. Nedočítal som sa o tom ani v dôvodovej správe, a preto si myslím, že tento mechanizmus v podstate nie je logický a dobrý.
Do právomoci prezidenta v bode 49 v článku 102 ods. 1 sa dopĺňajú písm. s) a t), ktoré hovoria, že "prezident vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky". Navrhujem vypustenie tých slov "predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky". A na základe toho, že tu v parlamente prerokúvame zákon 347/1990 Zb. o hospodárskej súťaži, kde sa navrhuje, aby prezident vymenúval aj predsedu Protimonopolného úradu, myslím si, že by bolo správne, aby sme už do návrhu ústavy zamontovali aj toto právo prezidenta, lebo tento návrh to zatiaľ neobsahuje.
Ďalej chcem vyjadriť svoje stanovisko ku kompetenciám vlády Slovenskej republiky. Predkladatelia navrhujú, aby v článku 119 písm. o) mala vláda kompetenciu "rozhodovať o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií", zároveň aby rozhodovala "o súhlase s pobytom cudzích ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií a o súhlase s prechodom cudzích ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky". To je veľmi vážna záležitosť a doteraz o tom rozhodoval parlament Slovenskej republiky. Stálo by za to, aby sa anketne zistil názor občanov, či sú za to, aby o týchto vážnych veciach rozhodovala v ďalšom období vláda Slovenskej republiky a či táto právomoc má byť zobraná Národnej rade a prenesená na vládu Slovenskej republiky. Môj názor je taký, že by to malo zostať v pôvodnom znení.
V článku 127a predkladatelia navrhujú, je to podľa mňa dosť logické, že "Ústavný súd bude rozhodovať aj o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému zásahu štátu do ich práva na samosprávu". Treba však vziať do úvahy, že tým, že sa prenesú tieto kompetencie na samosprávu, budú občania v novej pozícii, ale v novej pozícii budú aj tieto územné inštitúcie. Čiže vznikne veľmi veľa podnetov, sťažností a podobne. Treba prepracovať podľa mňa v príslušnom zákone, ako celý tento mechanizmus bude pôsobiť. A po druhé, kto bude podávať návrhy, i keď sa tu hovorí, že to budú orgány. Vieme veľmi dobre, že za orgány sú navrhované či už starostovia, alebo predsedovia týchto celkov, alebo zastupiteľstvá. A z tých zastupiteľstiev bude tam potrebný podpis všetkých členov zastupiteľstiev alebo bude sa tam vyjadrovať nejaká väčšina alebo tretina, alebo tak, ako je to povedzme v mechanizme v Národnej rade, že 30 poslancov môže podať návrh na Ústavný súd? Čiže myslím si, že v tomto prípade by bolo treba, najmä s ohľadom na to, že sa ruší článok 130 o právach občanov, by bolo dobré dôkladnejšie prepracovať tento článok 127a.
Dostávam sa k článku 134, o ktorom som hovoril, že vytvára betónový základ pre niektorých ústavných činiteľov do budúcnosti. Aj vo mne vzniká dojem, že ide o účelovú záležitosť, že niektorí, nechcem obviňovať, či už predkladatelia, alebo z ich okruhu pôsobiaci odborníci sa týmto spôsobom môžu dostať k funkcii až k svojmu záveru celoživotného pôsobenia. Myslím si, že takto koncipované návrhy, aby Ústavný súd mal pôsobnosť alebo sudcovia na Ústavnom súde mali pôsobnosť 12 rokov, je podľa mňa aj podľa voličov, ktorých zastupujem, neprijateľné. Pretože na jednej strane okliešťujeme právomoci pre občanov, na druhej strane však zvýhodňujeme určité orgány. A v tomto prípade by to mohlo byť prijateľné len vtedy, ak by títo sudcovia minimálne 10 rokov nepôsobili predtým v politike. Ale vieme veľmi dobre, aký je mechanizmus, že predvečer sú ešte členovia určitej politickej strany a po vymenovaní sú už ústavní sudcovia. Čiže je tu predsa len možnosť neobjektivity. A myslím si, že keby sa toto zmenilo, vyriešila by sa tým aj určitá politická pamäť, na ktorú, som počul, sa kdesi predkladatelia odvolávali.
Vážení predkladatelia, v článku 141 ste koncipovali Súdnu radu Slovenskej republiky. Je v počte 17 členov. Nech! Ale mne sa zdá nelogické, že v tom rokovaní Súdnej rady v podstate v mechanizme rozhodovania môžu alebo budú prevládať nesudcovia. To znamená, že v každom prípade, ak táto Súdna rada zostane v takom postavení alebo v takom zložení, že deväť členov, ktorých tam dovolí Národná rada, prezident a vláda Slovenskej republiky, bude vždy vo väčšine voči ôsmim členom, ktorých v podstate budú voliť alebo odvolávať sudcovia Slovenskej republiky, aj keď ten terminus technicus "odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky" je...
(Reakcia predkladateľa.)
Aha, pardon, takže to som si nevšimol. Ale aj tak ich je v podstate dosť.
(Reakcia predkladateľa.)
Dobre. Takže sťahujem tento svoj názor, pretože som si neuvedomil, že predseda tohto orgánu je v podstate predseda Najvyššieho súdu, ktorý v tomto orgáne bude pôsobiť.
V návrhu 79 ste zakomponovali nový terminus technicus. Namiesto termínu "správnych orgánov" ste ho nahradili slovami "orgánov verejnej správy". Chcel by som sa, vážení páni predkladatelia, spýtať, čo ste tým mysleli? Čo sú to orgány verejnej správy? Pretože máme orgány verejnej moci. Máme územnosprávne orgány. Máme podľa Hospodárskeho zákonníka orgány inštitúcií obchodného charakteru, ale orgány verejnej správy, skutočne som si nevedel uvedomiť, o aké orgány ide v tomto prípade. Či sú to teda všetky orgány, ktoré pôsobia v akýchkoľvek inštitúciách v našom štáte, alebo čo to vlastne je?
V návrhu 81 v článku 142, ktorý ste doplnili odsekom 4, ktorý znie: "Zákonom možno zriadiť prostriedky a formy mimosúdneho riešenia sporov." To slovo "prostriedky" vo mne evokuje rôzne intuície. Sú to prostriedky, prosím vás pekne, finančné? Sú to prostriedky materiálno-technické? Sú to prostriedky, ja neviem, vzťahové alebo aké? Myslím si, že práve do takéhoto riešenia súdneho výkonu moci dať terminus technicus "zákonom možno zriadiť prostriedky", je dosť dvojzmyselný výraz a to slovo "prostriedky" by odtiaľ malo vypadnúť.
V článku 151a, kde koncipujete funkciu verejného ochrancu základných práv, musím skutočne súhlasiť s tými, ktorí tu konkrétne hovorili, že ide o nedokonalé koncipovanie takejto dôležitej funkcie. Aj keď som si prečítal návrh, ktorý predložil pán poslanec Fehér, a je to v podstate asi návrh vlády, je tento návrh dokonalejší, lebo ochranca sa volí na obdobie 5 rokov a je to zabudované v poslednej vete. Nehovorí sa v tomto článku, kto ho môže odvolať, v akom prípade a podobne. Podľa mňa by minimálne mala táto funkcia byť zvolená trojpätinovou väčšinou Národnej rady, prípadne až štvorpätinovou väčšinou, pretože ide o najvyššiu objektivitu vo vzťahu k úlohám, ktoré bude táto funkcia riešiť, alebo ten človek, ktorý nimi bude poverený. Skúsenosti z doterajšej praxe v našom štáte mi dávajú za pravdu, aby vysoká dôveryhodnosť bola overená ústavnou väčšinou v Národnej rade.
Predniesol som konkrétne pripomienky, ktorých koncipovanie je dosť zložité, a snažil som sa vo svojom pohľade zamýšľať sa nad spôsobmi, ale aj nad dosahmi do budúcnosti pre funkcie, ktoré pripravujete, pre občanov, ktorí to budú zdieľať, a pre nás všetkých, ktorí za to zodpovedáme.
Dovoľte mi, aby som v závere svojho vystúpenia povedal. So zákonom zákonov sa nezaobchádza z pozície sily, a to je jedno, či ústavnej, alebo kvalifikovanej, alebo či menšinovej, alebo väčšinovej. Takisto sa s ním nezaobchádza ani z pohľadu strašenia, a to je jedno, či nás strašia poslanci, alebo nás strašia predstavitelia vlády. Sila, ktorá odmieta všetko, čo jej navrhne politický protivník, nemôže postaviť také dielo, ktoré by malo dlhú trvácnosť. A myslím si, že v tomto prípade ústava musí mať dlhú trvácnosť.
Doterajší proces navrhovaných zmien alebo novely ústavy svedčí o tom, že ide o jednostranný pohľad. V každom prípade by som bol veľmi rád, keby o ústave rozhodovalo minimálne 50 %, poslanci z každej strany, teda nielen 90 poslancov koalície, ale aspoň 50 % poslancov z opozície. Potom by to bola ústava, ktorá by bola dielom dlhodobej trvácnosti. To by bol vlastne mostík na spoluprácu medzi koalíciou a opozíciou aj do budúcnosti a medzi jednotlivými politickými stranami v našom štáte.
Všetko sa však odvíja od rozsudku koaličnej rady. Potom by však svedčilo navrhnúť aj nový článok 4 o koaličnej rade. Pretože s tým, čo teraz zažívame, čím dýcha koalícia, sú rozhodnutia koaličnej rady. A ja som si na záver dovolil aj skoncipovať také štyri návrhy alebo odseky do takéhoto návrhu. Samozrejme, nezískal som preň 15 poslancov z opozície, dúfam, že z koalície by som získal.
Preto uvádzam: "Koaličná rada rozhoduje o hlasovaní poslancov v Národnej rade. Rozhoduje o tom, kto bude predsedom vlády, ministrom, štátnym tajomníkom a vedúcim úradu. Rozhoduje, kto bude predstaviteľom ďalších ústredných orgánov. Rozhoduje, ako budú zostavené koaličné rady na nižších štruktúrach štátnej moci. Členom koaličnej rady sú predsedovia vládnej koalície s počtom hlasov podľa počtu, v koľkých stranách sú predsedovia predsedami."
Vážené dámy a páni, je to trošku úsmevné, ale z toho celého procesu, ktorý doteraz prebieha, vo mne evokoval takýto záver. Chcel by som povedať z tohto miesta, že v takomto pohľade, ak nedosiahne tento návrh ústavných zmien iné zmeny a iné pohľady, ťažko môžem za takúto ústavu zahlasovať, a teda využijem v každom prípade právo povedať, že za túto ústavu hlasovať či už budem, ale nebudem. A hlavne budem proti nej.
Ďakujem pekne.