Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán kolega, nikto vás v rozprave neobmedzuje.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem.
Odborové organizácie, toto tu našťatie ostalo tak, ako je to v prvej ústave s tým, že článok 37, a to vyzývam odborárov, že si to mali skontrolovať, článok 37 odseky 1, 2, 3 ostali v plnom znení ako v predošlom a článok 4, vlastne článok 37 odsek 4, tam sú zmeny. Ostáva právo na štrajk, sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a dodáva sa príslušníci hasičského a záchranného zboru a zamestnanci hasičských a záchranných zborov obcí a miest.
Ja si myslím, že k tomu niet čo dodať, pokiaľ by jedine mali problém s tým samotní odborári hasiči, ktorí sa takisto vyjadrovali k rôznym zákonom. Teraz sa k tomu nevyjadrili. Čiže oni nebudú mať právo štrajkovať a nebudú mať právo sa, by som povedal, vzoprieť proti tomu, čo sa u nich deje, čo sa týka platov, nezabezpečenia a podobne. Mám tu totiž list od predsedu odborového zväzu pána Petroviča, ktorý ma upozorňuje, akým spôsobom sa nakladá s hasičmi.
Ďalší ôsmy diel, a sú to spoločné ustanovenia k prvej, druhej hlave. Článok 51 ostáva celý, dopĺňa sa odsek 2 - podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon.
Článok šesť, pardon, tretia hlava druhý oddiel Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, čiže články od článku 51 až po teda 60 sa nemenia. Ostávajú pôvodné či už spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave, ale ideme k tretej hlave, kde v ústave prvej sa hovorí o hospodárstve Slovenskej republiky. Článok 55 a tak ďalej, prechádza sa do druhého dielu - Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky.
Článok 60 v pôvodnej ústave hovorí: Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán vykonávajúci kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, so štátnym majetkom a majetkovými právami a pohľadávkami štátu. Na čele Najvyššieho kontrolného úradu je predseda. Predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu môže byť zvolený každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky. Tá istá osoba môže byť zvolená za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu najviac v dvoch po sebe nasledujúcich päťročných obdobiach. Funkcie predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu sú nezlučiteľné s inou funkciou v štátnych orgánoch, orgánoch územnej samosprávy a orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť.
Najvyšší kontrolný úrad predkladá najmenej raz do roka správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky a vždy, keď o to požiada Národná rada. Pôsobnosť, právomoc a vnútorné organizácie, členenie Najvyššieho kontrolného úradu ustanoví zákon. V podstate článok 60 je úplne zmenený, keď to tak beriem. Samozrejme, že sú tam myšlienky, ktoré aj tu boli, ale dovolím si ich prečítať. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán na kontrolu hospodárenia po a) s prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada, s majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu, a tu je ten problém verejnoprávnej inštitúcie a Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Prečo verejnoprávnych inštitúcií. Ale nebudem sa tu týmto zaoberať, pretože ja dávam len najavo, čo je v tom návrhu. Po c) s tým majetkom, finančnými prostriedkami a majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov, ktoré získali na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy. S majetkom, záväzkami finančných prostriedkov, majetkovými právami a pohľadávkami, za ktoré Slovenská republika prevzala záruku. S majetkom, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami a finančnými prostriedkami, ktoré boli poskytnuté Slovenskej republike, právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré hospodária s prostriedkami štátneho rozpočtu alebo nakladajú so štátnym majetkom v rámci rozvojových programov, alebo z podobných dôvodov zo zahraničia.
Kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu sa vzťahuje na a) vládu Slovenskej republiky, ministerstvá a ostatné orgány, ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky a orgány im podriadené. Štátne orgány a právnické osoby, u ktorých sa vykonávajú funkcie zakladateľa alebo zriaďovateľa, ústredné orgány štátnej správy alebo iné štátne orgány. Štátne úrady a osobitné zaradenia Slovenskej republiky v zahraničí, obce a vyššie územné celky. Štátne účelové fondy, verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom, právnické osoby, v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie, právnické osoby s majetkovou účasťou štátu, právnické osoby, ktoré hospodária s prostriedkami štátneho rozpočtu, hospodária alebo nakladajú so štátnym majetkom. Fond národného majetku Slovenskej republiky, právnické osoby s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Fyzické osoby, ktoré hospodária s prostriedkami štátneho rozpočtu, hospodária alebo nakladajú so štátnym majetkom. Chýba tu už len prezident a Národná rada. Čiže tých nemôžeme kontrolovať ani finančne. Ale opäť je to na diskusiu odborníkov.
Na čele Najvyššieho kontrolného úradu je predseda a predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu volí a odvoláva Národná rada. Za predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu môže byť zvolený každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady. Tá istá osoba môže byť zvolená za predsedu, podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu najviac v dvoch po sebe nasledujúcich päťročných obdobiach. Funkciu predsedu, a to je nové, a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu je táto funkcia nezlučiteľná s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci s pracovným pomerom alebo obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť alebo inú hospodársku, alebo zárobkovú činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej a umeleckej činnosti.
Ja viem, že poviete aj pri tomto, že iným zákonom nemôže byť napríklad primátorom v zmysle iného zákona. Ja si myslím, že by to bolo tiež treba tu zakotviť, článok 62 sa neupravuje, článok 63 - postavenie pôsobnosti vnútornej organizácie, členenie a základné pravidlá kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu ustanoví zákon.
Štvrtá hlava - územná samospráva, tu je spústa zmien a ja, ja si dovolím radšej prečítať tieto návrhy, ktoré sú tu, pretože to by bolo veľmi možno problematické a ani možno by si to tí, ktorí ma počúvajú vôbec, museli by si to písať, ja si dovolím povedať a budem len čítať, čo je z návrhu. Územnú samosprávu tvoria obec a vyšší územný celok. Možno je to pre vás diagnóza, možno pre vás.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Priatelia, nerušte vystupujúceho.
Poslanec A. Engliš:
... beriem to, pre mňa to nie je diagnóza, pre mňa je to povinnosť voči svojim voličom a povinnosť voči tým, čo mi tu neustále vyvolávajú. A reagovali aj na to, ako sa tu za nezavretými mikrofónmi, nevypnutými mikrofónmi vyjadroval pán Hrušovský, pán Fogaš a pani ministerka. Som veľmi rád, že počuli názory z kuloárov, priamo celý tento národ. Dúfam, že sa o tom dozviete.
Článok 64 - územnú samosprávu tvoria obec a vyšší územný celok. Ja som spomínal, opäť nechcem sa rozoberať, ale musím to povedať, čo je to vyšší územný celok. Obec a vyšší územný celok článok 64a sú samostatnými územnými a správnymi celkami Slovenskej republiky združujúcimi osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec a vyšší územný celok majú právo na samosprávu, podrobnosti ustanoví zákon, budem to radšej len čítať, lebo zase by sme sa dostali do diskusií a bolo týchto diskusií tu strašne veľa. Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a svojimi finančnými prostriedkami. Doplnený je celý odsek 2. Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce a ktoré vyššieho územného celku. Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona. Obec má právo združovať sa s inými obcami na zabezpečovanie vecí spoločného záujmu. Rovnaké právo združovať sa s inými vyššími územnými celkami má aj vyšší územný celok, opäť tu bola o tom diskusia a bola tu vyslovená nespokojnosť s týmto článkom. Vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec a vyšší územný celok samostatne. Povinnosti a obmedzenia možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať len zákonom. Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce miestnym referendom, referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku. Opäť tu je ten zádrhel, o ktorom sa tu hovorilo. Vo veciach územnej správy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich zo samosprávy, zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.
Článok 69 - orgánmi obcí sú zastupiteľstvá, starosta obce. Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva, poslancov volia, to je tu nové, obyvatelia obce, ktoré majú na území trvalý pobyt na štyri roky. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného a rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním. Starostu obce volia obyvatelia obce, ktoré majú na území trvalý pobyt, na základe všeobecného rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štyri roky. Dôvody a spôsob odvolávania starostu pred uplynutím volebného obdobia upraví zákon. Starosta obce je výkonným orgánom obce, starosta obce vykonáva obecnú správu, zastupuje obec navonok. Orgánmi vyššieho územného celku sú zastupiteľstvo vyššieho územného celku, predseda vyššieho územného celku. Zastupiteľstvo vyššieho územného celku tvoria poslanci zastupiteľstva vyššieho územného celku, to je úplne nové. Poslancami volia obyvatelia, poslancov volia obyvatelia vyššieho územného celku, ktorí majú na jeho území trvalý pobyt na štyri roky. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného, priameho volebného práva tajným hlasovaním. Veď o tomto sa diskutovalo, aký bude vlastne systém volieb v týchto vyšších územných celkoch. Tu je niečo zakotvené, pokiaľ sa to nezmení. Predsedu vyššieho územného celku volia obyvatelia širšieho územného celku, ktorí majú na jeho území trvalý pobyt na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štyri roky.
Dôvody a spôsob odvolávania predsedu vyššieho územného celku pred uplynutím volebného obdobia upraví zákon. Predseda vyššieho územného celku je výkonným orgánom vyššieho územného celku, vykonáva správu vyššieho územného celku a zastupuje vyšší územný celok navonok. Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej samosprávy, náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát. To je myšlienka, ktorá práve burcuje aj ZMOS, že pokiaľ dostanú kompetencie, musia mať aj financie. Čiže toto je síce myšlienka dobrá, len ak to bude zabezpečené v štátnom rozpočte alebo v ďalších zákonoch, ale opäť nechcem sa k tomu rozoberať, radšej to budem čítať, tak ako som sľúbil. Pri výkone štátnej správy môžu obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti, ako aj na základe splnomocnenia o zákone, o jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanovuje zákon.
V piatej hlave - zákonodarná moc prvý oddiel Národná rada Slovenskej republiky. Funkcia poslanca je nezlučiteľná a tu je dodatok, hoci keby som to čítal tu, sú tu minimálne rozdiely. S výkonom funkcie sudcu, prokurátora, príslušníka ozbrojených síl a ozbrojeného zboru, to je doplnené. A ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje. Doplnok je článok 78 - za hlasovanie v Národnej rady Slovenskej republiky alebo v jej výboroch poslanca nemožno stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jeho orgáne nemožno poslanca trestne stíhať ani po zániku jeho mandátu, poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky. Občianskoprávna zodpovednosť poslanca týmto nie je dotknutá. Opäť to, čo som hovoril. Poslanca nemožno trestne stíhať ani disciplinárne stíhať, ani ho vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie, lebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takomto prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie. Ostáva, ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, čiže to je aj v predošlej ústave, príslušný orgán je povinný to hneď oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a tu je zmena, ak Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec musí byť ihneď prepustený. Ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát nezaniká ani sa neuplatňuje. Poslanec sa môže svojho mandátu vzdať osobným vyhlásením na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ak mu v tom bránia vážne okolnosti, môže tak urobiť písomne do rúk predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, v takom prípade mandát poslanca zaniká dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Mandát poslanca zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody. Kde je tu to, čo som spomínal o tých iných trestoch.
Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina. Článok 84 ostáva až do nový odsek, odsek 3 na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou, článok 7 odseky 3, 4 a na prijatie zákona vráteného prezidentom republiky podľa článku 102 písmeno o) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, čiže na vyslovenie súhlasu, tak ako som spomínal. Odsek 4 na prijatie ústavy ústavného zákona na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 odsek 2 na prijatie uznesenia v ľubovoľnom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky na podanie žaloby na prezidenta Slovenskej republiky na vypovedanie vojny inému štátu je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky - článok 86 patrí odsek, vlastne písmeno a), b), c) ostáva, čiže ale nemalo by to význam, keby som to neprečítal, do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky ostáva najmä uznášať sa o ústave, na ústave ústavných a ostatných zákonov a kontrolovať, ako sa dodržiavajú. Ústavným zákonom schvaľovať zmluvu o vstupe do štátneho záväzku, zväzku Slovenskej republiky s inými štátmi o vypovedaní takejto zmluvy, rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda, pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Medzinárodnými politickými zmluvami, medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká v Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb, zriaďovať zákon o ministerstvách a ostatné orgány, rokovať o programovom vyhlásení slovenskej vlády, schvaľovať štátny rozpočet, jeho plnenia, schvaľovať štátny záverečný účet, rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej politiky, voliť predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, uznášať sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv a spoločnej obrane proti napadnutiu a je tu doplnené a po skončení vojny a uzavretí mieru. Vysloviť súhlas na vyslanie síl ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky. Doplnené je len - vysloviť súhlas s pobytom cudzích ozbrojených síl na území Slovenskej republiky.
Článok 87 - návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci a vláda Slovenskej republiky, a ak prezident Slovenskej republiky vráti zákon s pripomienkami, Národná rada Slovenskej republiky zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť takýto zákon vyhlásený. Zákon podpisuje prezident Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky, predseda vlády Slovenskej republiky, ak Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schváli zákon napriek pripomienkam prezidenta Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky zákon podpíše a zákon sa vyhlási aj bez podpisu prezidenta Slovenskej republiky, pardon, ak prezident Slovenskej republiky zákon nepodpíše, zákon sa vyhlási aj bez podpisu prezidenta. Zákon nadobudne platnosť vyhlásením podrobnosti o vyhlasovaní zákona medzinárodných zmlúv, právne záväzných aktov medzinárodných organizácií podľa článku 7 odsek 2 ustanoví zákon.
Pozrime sa na článok 87 a môžem to jednoznačne potvrdiť, článok 87 odsek 1 hovorí to isté, čo v návrhu, zákon Národnej rady, teraz vám prečítam to, čo je v súčasnej ústave, aby ste si spravili názor, čo sa tu zmenilo, aby ste to vedeli posúdiť. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky podpisuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej republiky. Ak prezident Slovenskej republiky vráti zákon s pripomienkami, Národná rada Slovenskej republiky zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť takýto zákon vyhlásený. Na prijatie zákona vráteného prezidentom republiky a tak ďalej je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny, zákon nadobúda platnosť vyhlásením, podrobnosti ustanoví zákon, čiže ak prezident republiky zákon nepodpíše, zákon sa vyhlási aj bez podpisu prezidenta Slovenskej republiky, kdežto tu to bolo trošku ináč.
Môžeme ísť ďalej. Článok 89 - v podstate tam sa nemení nič, ide o predsedu Národnej rady, len sa doplnilo a vykonáva ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon. Referendum druhý oddiel článok 95. Referendum vyhlasuje prezident republiky, ak o to petíciou požiada aspoň 350 tisíc občanov, toto ostáva, to je článok 95, tento článok sa nemení a ostáva pôvodný. Doplnený je odsek 2. Prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 je v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom. Ak prezident Slovenskej republiky podá na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je v súlade s ústavou, alebo ústavným zákonom od podania návrhu prezidenta Slovenskej republiky do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, lehota podľa odseku 1 neplynie.
Prezident Slovenskej republiky, šiesta hlava, výkonná moc, prvý oddiel. Pozerám sa na čas. Nevyjde mi to tak, ako som si to predstavoval. A preto budem, pretože, keby som čítal to, čo je v súčasnej, tak mi hovorím nestačí na to pár hodín, ale v každom prípade budem čítať to, čo je navrhnuté nové. Prezident zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov. Tu je zásadný rozdiel, hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku, to je článok 101. Tento článok sa nemení.
Ideme bod B - môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady s ústavou a ústavným zákonom. Bod C prijíma, poveruje, len sa doplňuje - odvoláva vedúcich diplomatických misií. Ostatné ostáva. Dopĺňa sa bod O - môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona. Dopĺňa sa bod S. Vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora Slovenskej republiky, troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov. Vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutie prezidenta vydané podľa článku 102 odsek 1 písmeno c) a j), ak ide o udelenie amnestie a podľa písmena k) je platné, ak ho podpíše predseda vlády Slovenskej republiky alebo ním poverený minister, v týchto prípadoch za rozhodnutia prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky. Odsek 3. Podmienky vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu, vyhlásenia výnimočného stavu, vyhlásenia núdzového stavu a spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vyhlásenia vojnového stavu, vyhlásenia výnimočného stavu ustanoví ústavný zákon. Podrobnosti o výkone ústavných právomocí prezidenta podľa odseku 1 môže ustanoviť zákon.
Článok 105. Ostáva znenie. Ak nie je prezident zvolený alebo sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, oprávnenia prezidenta podľa článku 102, ktoré som tu čítal A, B, C, D, K, N a O prechádzajú na vládu Slovenskej republiky. Vláda môže v tom čase poveriť svojho predsedu vykonávať niektoré právomoci prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v tom čase aj hlavné velenie ozbrojených síl. Oprávnenia prezidenta, hlavné velenie ozbrojených síl. Oprávnenia prezidenta podľa článku 102 G, H, L a tak ďalej, to sa, samozrejme, to, čo sa doplnilo, sa tu prenáša. Ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie ako šesť mesiacov, Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási, že funkcia prezidenta sa uvoľnila, dňom vyhlásenia sa končí funkčné obdobie doterajšieho prezidenta. To je ale aj v pôvodnej ústave.
Druhý oddiel. Vláda Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci. Vláda Slovenskej republiky je najvyšším orgánom výkonnej moci. Čiže to je opäť obezlička hry, páni právnici. Dvaja právnici, tri právne názory. Čo je viacej? Najvyšším orgánom výkonnej alebo vrcholným orgánom. To je tak ako s tou pomlčkou a a. Vláda sa skladá z predsedu, podpredsedov, ministrov, doplnené je - výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu, s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, s pracovným pomerom alebo obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom, alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, alebo inou hospodárskou, alebo zárobkovou činnosťou, okrem správy vlastného majetku, vedeckej a pedagogickej literárnej činnosti.
Podľa článku 109 člen vlády nemôže vykonávať poslanecký mandát alebo byť sudcom, člen vlády nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť, nesmie byť členom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. To je, to je veľmi opäť zaujímavé porovnanie jedného aj druhého názoru. Sú tu doslova právnické, áno, člen M.E.S.A. 10, možno môže byť, to neviem.
Článok 119. Ostatné články sa nemenia. Vláda rozhoduje v zbore o návrhoch zákonov, opäť sú tu veci alebo teda úlohy, alebo teda, čo vláda má zabezpečovať. Sú tu doplnky. Vláda rozhoduje v zbore, samozrejme, o návrhoch zákonov, o nariadeniach vlády a tak ďalej a doplňuje sa o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident Slovenskej republiky, o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv podľa článku 102 odsek 1 písmeno a) na jednotlivých členov vlády, o podávaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s ústavou a ústavným zákonom. Ďalej je doplnené - o vymenovaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom, o troch členov súdnej rady Slovenskej republiky, o návrhu na vyhlásenie výnimočného stavu, o návrhu na mobilizáciu ozbrojených síl, o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o vyhlásení núdzového stavu, o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s pobytom cudzích ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prechodom cudzích ozbrojených síl cez územie Slovenskej rady, Slovenskej republiky. To je fantastické, však, páni? Doteraz to musela Národná rada sa k tomu vyjadrovať. A tie lietadlá, o ktorých sme sa tu hádali, už nebudete mať problémy s hádaním. Vláda rozhodne, lietadlá budú lietať tak, ako oni budú chcieť, aj ktoré lietadlá. Takže myslím si, že niet čo k tomu viacej dodať a o ďalších otázkach, ktoré ustanoví zákon.
Ak článok 120 je doplnený, ak tak ustanoví zákon, je vláda oprávnená vydávať nariadenia aj na vykonanie Európskej dohody o pridružení medzi európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej. Nariadenie vlády podpisuje predseda vlády.
Ja si myslím, že k Ústavnému súdu to je najmenej na tri strany. Bolo tu veľmi veľa o tom rozprávané. Nebudem to tu čítať, pretože, viete, nebudem to čítať, pretože mi jednoducho čas to nedovolí a...
(Hlas z pléna.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Nemáme čas, o štrnástej sa končí rokovanie.
Poslanec A. Engliš:
Nemám na to čas, poviem tak, aj všeobecné súdnictvo a ústavný a tak ďalej, všetko je to tu zakotvené. Bolo to tu toľko rozoberané. Bohužiaľ, čas mi na to nevyjde. Je to ale veľmi závažná vec, ktorá sa týka všetkých občanov.
Nie, ja tu raz nebudem. Viete, vy sa z toho usmievate, ale choďte medzi ľudí a pýtajte sa ich, čo ich vlastne očakáva. Nevedia. Darmo rozprávate, že ste ich oboznámili. Nevedia, nevedia, ešte raz, ak som tu povedal, to, čo pán Fico povedal, nevedia.
Budem, pokiaľ sa bude dať, pretože ja chcem ešte jednu myšlienku na záver povedať, ktorú...
Poslanec M. Andel:
Pán kolega, môžem, môžem na minútu?
Poslanec A. Engliš:
Nie, máte, v pondelok máte času, koľko chcete, v pondelok vám dávam celý deň reagovať od rána do večera. Od 14.00 hodiny sa dostavím a budem, vypočujem si vaše...
Poslanec M. Andel:
Pán kolega, môžem? Čiže nikto vás neobmedzuje v rozprave, iste, aj keď sa skončí rokovanie Národnej rady o 14.00 hodine, vy môžete vo svojom vystúpení pokračovať v pondelok. Nech sa páči.
Poslanec A. Engliš:
Nie.
Ústavný súd rozhoduje v súlade so zákonom, ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami.
Doma môžem pokračovať, ja viem.
Musím to čítať, nedá sa nič robiť. Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktoré vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Fantastická myšlienka. Čiže my tu rozhodneme a Ústavný súd bude o tom ešte ďalej rozhodovať. Mne to tak pripadá, ale hovorím, nechcem sa k tomu vyjadrovať, povedal som, že k veciam sa nebudem vyjadrovať, budem len čítať, aby ľudia o tom vedeli, čo ich očakáva. Nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov, ministerstiev, ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a so zákonmi, všeobecne záväzných nariadení vydaných podľa článku 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky, ktoré boli ratifikované a vyhláseným spôsobom ustanoveným zákonom, ak o nich nerozhoduje iný súd, všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vydaných podľa článku 71 odsek 2 ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanovenými zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.
Ak Ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení a ich ďalším uplatňovaním môže dôjsť k ohrozeniu základných ak, ich ďalším môže dôjsť k ohrozeniu základných práv a slobôd, a ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. To je to, čo sme kritizovali a kritizujeme tu aj preto, že tých skrátených legislatívnych konaní, kde vzniká obrovská hospodárska škoda, tu bola. Kde máme záruku, že to nebude robiť tak aj Ústavný súd. Nemáme záruku, pokiaľ prevažná väčšina sudcov Ústavného súdu je z určitého politického zoskupenia alebo podporuje ich určité politické zoskupenie. Ak Ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu povinní uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písmena b) a c) aj s inými zákonmi, ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písmena d) s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, a ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecného záväzného právneho predpisu s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo ústavným zákonom. Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia Ústavného súdu vo veci samej a k rozhodnutiu o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu Ústavný súd už predtým zrušil, nezrušil, pretože pominuli dôvody, ktoré boli prijaté.
A odsek 6 - rozhodnutie Ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov, právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu je záväzné pre každého.
Ústavný súd rozhoduje o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady s ústavou ustanovenými zákonmi. Návrh na rozhodnutie podľa odseku 4 môže podať Ústavnému súdu prezident Slovenskej republiky alebo vláda predtým, ak predloží dojednanú medzinárodnú zmluvu na rokovanie Národnej rady. Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do lehoty ustanovenej zákonom, ak Ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzinárodná zmluva nie je v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom, je možné takúto medzinárodnú zmluvu ratifikovať iba po zmene ústavy alebo ústavného zákona.
Ústavný súd rozhoduje o tom, či predmet petície občanov, to je článok 125b odsek 1. Ústavný súd rozhoduje o tom, či predmet petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa článku 95 odsek 1 je v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom. Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať Ústavnému súdu prezident Slovenskej republiky pred vyhlásením referenda, a ak má pochybnosti, či predmet petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa článku 95 odsek 1 je v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom. Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do 60 dní od dňa jeho prijatia na konanie, ak Ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že predmet petície občanov alebo uznesenia Národnej rady podľa článku 95 odsek 1 nie je v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom, nie je možné referendum vyhlásiť.
Ja sa ospravedlňujem všetkým tým, ktorých som neuspokojil, pretože jednoducho čas mi to neumožňuje, snáď len toľko, o čom tu bolo rozprávané, že Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov, čiže to je dovýšené, navýšené, sudcov Ústavného súdu vymenováva na návrh Rady Slovenskej republiky na 12 rokov prezident Slovenskej republiky, Národná rada Slovenskej republiky predkladá dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať, to bolo aj v predošlom, že sa zdvojnásobní, tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovávaná za sudcu Ústavného súdu. To nie je v tomto pôvodnom návrhu, áno, teraz môže byť dvakrát.
Ústavný súd vydáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora. Ak Ústavný súd odoprie súhlas, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby, je počas trvania funkcie sudcu Ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie generálneho prokurátora vylúčené.
Bohužiaľ, ospravedlňujem sa, je tu síce ešte zopár strán, ale ja považujem potrebné uzavrieť to, čo som tu hovoril pánom predkladateľom. A trvám na tom, že ste neinformovali verejnosť, pretože ak by ste boli informovali verejnosť, tak tu máme záznamy z tripartity. Pýtam sa, či sa tým tripartita, Rada hospodárskej sociálnej dohody vôbec zaoberala. A ak by sa bola Rada hospodárskej sociálnej dohody zaoberala, tak tu v zmysle zákona o tripartite musíme mať pripomienky. Musíme mať nielen papier, rada sa zaoberala a akceptovala alebo neakceptovala pripomienky. My v mnohých prípadoch pri riešení zákonov alebo pri schvaľovaní zákonov trváme aj na pripomienkach, pretože potrebujeme vedieť, aké názory majú sociálni partneri. A ak tvrdíte, že mala, ja tvrdím, že nie. Pretože ja som tu aj vo svojich pripomienkach jasne hovoril, že Konfederácia odborových zväzov sa vyjadrovala k ústave, my sme tu spravili skutočne širokú diskusiu v odborových organizáciách, my sme mali k tomu skutočne spústu sedení, spústu rokovaní tu s vami, ktorí ste boli, či už s pánom Fogašom, nie je tu, aby to potvrdil, ale s ďalšími sme rokovali o ústave. Rokovali sme o niektorých bodoch, ktoré sa bezprostredne týkali občanov, ktorí sa bezprostredne týkali zamestnancov, pretože odborové organizácie sú v zmysle platnej legislatívy zástupcami zamestnancov a ja sa preto teraz skutočne pýtam, pán Saktor, pán Škultéty, pán Gajdoš, pán Lenský, pán Machyna, to je vedenie konfederácie, ale aj ďalších kolegov, pán Blahák, Kocian, Gašperan, Korbeľ, Gazdík, Sedláček a ďalší predstavitelia odborárov Slovenskej republiky, či mali k dispozícií ústavu, novelu ústavy, ktorú navrhujú predkladatelia, a tu teraz som nemohol informovať verejnosť, čo je vlastne v nej zakotvené. Ja sa ich pýtam teraz verejne, či to mali?
Predkladatelia tu totiž naznačujú, páni predstavitelia odborov, predkladatelia tu naznačujú, že ste sa nevyjadrili k ústave, že ste sa nechceli vyjadriť k ústave, že ste nemali záujem sa vyjadriť k ústave, že vás nezaujíma ústava. Prepáčte za výraz, že kašlete na ústavu, pretože tu nie je žiadny od vás materiál. To nie je pravda, ja tomu, samozrejme, že neverím, nemali ste sa možnosť ku nej vyjadriť, nemali ste sa možnosť, pretože hovorím, viem, že títo kolegovia boli priamo pri tom. Nechce sa mi veriť a neverím jednoducho tomu, že by sa neboli vyjadrili. Myslím si teda, aj keď si teda myslím, že z vašej strany páni kolegovia Saktor, Škultéty, Gajdoš, Lenský, Machyna, ktorí su na čele slovenských odborov, že ste mali, aj z vašej strany mala byť trošku väčšia iniciatíva. Mali ste žiadať ústavu pripomienkovať. Vy veľmi dobre viete, že by som to nebol pripustil, ale spolu s vami, keď sa toto dialo pri prvej ústave. Hlavná chyba však je, či sa vám to páči páni predkladatelia, na vás. Prepáčte, na vás. Pretože k tomu nemali ani možnosť sa vyjadriť ani Asociácia zamestnávateľských zväzov, ukážte mi na ktorých rokovaniach Asociácia zamestnávateľských zväzov sa vyjadrovala k tomu, zaujímala stanovisko. To platí, hovorím, aj na nich. Čiže hlavná chyba, fakt je na vás, prepáčte mi to. Teraz, keď sa prerokúva ústava, doslova zákon zákonov, tak mlčia všetci odborári, mlčia všetci zamestnávatelia. Neviem prečo. Teraz mlčíte kolegovia odborári a ja to skutočne apelujem za to, že sme tu teraz, slovenskí odborári, prosím vás, nemlčte, spamätajte sa a povedzte, že vy ste skutočne nemali možnosť sa vyjadriť k tejto ústave a aj preto, že teda neviete, čo novela obsahuje, tak sú tu nie tieto názory, lebo neviete, čo prinesie občanom, čo očakáva občanov aj vás, čo očakáva vás odborárov. Ja si myslím, že by ste sa mali zamyslieť nad touto výzvou a nedovoľte, aby sme si my tu v parlamente mysleli, že nechete sa ku nej vyjadriť, lebo vám to niekto nariadil, vedenie konfederácie.
Odborári, a to vyzývam, nedovoľte zničiť tento štát. Vyzývam vás slovenskí odborári, vyzývam vás slovenskí odborári, zmobilizujte sa a nedovoľte zavŕšiť dielo likvidácie Slovenskej republiky. Nedovoľte zničiť to, na čom ste sa aj vy podieľali, pretože ste sa podieľali, bol som jedným z vás a viem veľmi dobre a nikto mi tu nebude môcť ťahať motúz popod nos, že nebola diskusia alebo že bola slabá diskusia a podobne. Bola, ale teraz nebola, teraz nevedia občania, čo je tu. Mrzí ma, občania, že som vám nemohol všetko prečítať vzhľadom na čas. Ešte mám päť minút, ale ešte nechám, aby sa vyjadril aj pán Šimko k tomu, dám mu tú možnosť, prepáčte, dám mu tú možnosť, pretože vidím, že už nevie vydržať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)