Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Zaujala ma tá stať, v ktorej sa pán poslanec Tarčák dotkol problematiky interrupcií, a to tým skôr, že táto problematika sa neobjavila v návrhu ústavy či novely ústavy, ale bolo to predložené až ako poslanecká iniciatíva Kresťanskodemokratického hnutia.
Dámy a páni, o čom sa tu bavíme o tejto problematike? Veď predsa otázka interrupcií alebo neinterrupcií, to je otázka predovšetkým svedomia. Otázku svedomia nie je možné predsa riešiť formou zákona. To je predsa nezmysel. Bol som veľmi zvedavý, akým spôsobom na tento podnet zareaguje Konferencia biskupov Slovenskej republiky. Zareagovala podľa môjho názoru presne takisto, ako predložilo Kresťanskodemokratické hnutie túto takzvanú iniciatívu. Biskupi vyzvali k modleniu sa o prijatie tohto zákona. To nie je príliš veľa.
Dámy a páni, veď ak ide o zásadný postoj Konferencie biskupov, tak mala vyzvať občanov a všetkých kresťansky mysliacich poslancov, aby za takúto novelu ústavy nehlasovali, pokiaľ takýto bod nie je obsiahnutý v jej texte. Ale aj sa to nepredloží predkladateľmi, aj sa to predloží ako poslanecký návrh KDH a aj sa za to Konferencia biskupov nepostaví svojou plnou vážnosťou, takže ide evidentne o politickú licitáciu, o zneužívanie etiky a morálky na politické účely politického boja. A opäť opakujem, že otázku etiky, otázky svedomia nie je mysliteľné riešiť zákonmi. Ak to nie je zabudované v hodnotovom systéme ľudí, tak sa to nedá riešiť takouto formou, ako to predkladá Kresťanskodemokratické hnutie. Je to forma lacná a vyslovene nedôstojná.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Slovo má pán poslanec Štefan Rusnák.
Nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Áno, ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcem zareagovať na vystúpenie pána poslanca Tarčáka. Samozrejme, že rešpektujem jeho názory, ktoré vyslovil, tak ako aj zdôraznil, že je to jeho videnie. Musím sa však ohradiť voči jeho tvrdeniu, že Strana demokratickej ľavice hlasovaním za ústavu v roku 1992 sčasti napravila to, čo spôsobila za totalitného režimu. Len na spresnenie, SDĽ vtedy neexistovala. Tí, ktorí sa podieľali na fungovaní bývalého režimu, sú dnes vo všetkých politických stranách, najviac však v HZDS. Obviňovať z toho iba SDĽ nie je namieste. Nakoniec všetci sme žili v bývalom režime a musím povedať, že nie zle. Dnes si lepšie žijú iba niektorí jednotlivci. Otázkou je, či iba vlastným pričinením. Podpora ústavy v roku 1992 z našej strany bola našou zodpovednosťou za ďalší vývoj Slovenska.
Ešte ak dovolíte k tomu problému interrupcií. Že je to téma iba KDH a SDĽ. Ja si myslím, keď sledujeme túto rozpravu, že to nie je celkom tak. Je to témou aj HZDS a dovolím si tvrdiť po niektorých vystúpeniach, že táto téma alebo názory sú bližšie ku KDH. A pokiaľ ešte, samozrejme, zaznela tu informácia, že sa tu rozpráva po chodbách a núkajú alebo sa hovorí o nejakých sumách, chcem zodpovedne vyhlásiť, že nikto ma neoslovil s takouto ponukou.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Dobre, priatelia, už sme sa vyrečnili. Budeme pokračovať, hej? Prosím o pokoj v rokovacej miestnosti. Slovo má pani poslankyňa Dolník.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa E. Dolník:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Nebudem reagovať na tie slová pána Tarčáka, ktorými sa snažil mimochodom dosť nešikovne pôsobiť na národné cítenie slovenských koaličných poslancov. Verím, že kolegovia ho už poznajú a berú jeho slová, tak ako zazneli, teda ako demagógiu. K dvom veciam by som sa chcela vyjadriť.
Pán Tarčák, čo sa týka Nitry a fakulty, mali by ste už vedieť, že nežiadame o vytvorenie univerzity, hoci ani to by nikoho neohrozilo. Ide o vytvorenie fakulty na prípravu maďarských pedagógov. Len tak mimochodom, jeden z dôvodov, prečo je to potrebné: napríklad podľa platnej vyhlášky ministerstva školstva v slovenských školách môžu učiť učitelia, ktorí urobia skúšku zo slovenského jazyka, pokiaľ neskončili na slovenskej univerzite. Opačne to neplatí. To znamená, že v maďarských školách môže pokojne učiť podľa tejto vyhlášky učiteľ, ktorý neovláda vyučovací jazyk školy.
Druhá vec, o ktorej by som chcela stručne hovoriť, to je zatváranie škôl. Žiaľ, veľa škôl je v dezolátnom stave, staré budovy rovnako škodia slovenským, maďarským či rómskym deťom a nezatvárajú sa preto, že sú slovenské. Mali by ste vedieť, že takzvaná racionalizácia školskej siete je z toho dôvodu, že je jednak málo detí a okrem toho niektoré, hlavne stredné odborné učilištia, stredné odborné školy doslova produkujú nezamestnaných a tiež bez ohľadu na to, či ide o slovenskú alebo maďarskú školu. Ak by došlo k reforme verejnej správy, tak, samozrejme, obecné zastupiteľstvá, prípadne vyššie územné celky by určite vedeli, ktoré školy by bolo treba podporiť, prípadne aj s väčším množstvom peňazí, aby nedošlo k takýmto stavom, prípadne, ktoré treba utlmiť. Takže, prosím vás, vecne diskutujme k jednotlivým problémom.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Kačic.
Nech sa páči.
Poslanec P. Kačic:
Zatiaľ čo opoziční poslanci zvádzajú parlamentný boj o štátnosť, vládne politické špičky kupujú svoje, kujú svoje mocenské "pikle" a občan sa iba prizerá svojmu ožobračovaniu súčasnou vládou. Občania Slovenskej republiky až teraz s hrôzou zisťujú, čo znamenalo februárové zdraženie avizované o 10 až 25 percent vládou Slovenskej republiky na 100 až 300 percent vyššie. A to ekonómovia predpokladajú, že cenový nárast všetkých položiek sa prejaví až v marcových platbách. Ak k tomu prirátame ešte cenu chleba, ktorá pôjde raketovo hore, tak občanov skutočne nečaká Dzurindom sľubovaný raj, dvojnásobne platy, ale skôr peklo na zemi. Tohtotýždňové hlasovanie ukáže, či novelizácia ústavy bude tým posledným úderom, ktorým koaličná mašinéria skorumpovaných politikov vytvorí predpoklady na definitívnu demontáž štátnosti.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Pán poslanec Tarčák vo svojom vystúpení vyslovil určité obavy o osud demokracie na Slovensku z hľadiska manipulácie Najvyššieho súdu a v podstate lex constitutione Harabin, pretože meníte ústavu preto, aby ste odvolali predsedu Najvyššieho súdu. To ste už robili vládna koalícia od nástupu k moci tým, že ste menili zákony, aby ste mohli odvolávať vedúcich štatutárnych zástupcov. Porušujete procesné pravidlá pri prerokúvaní návrhu novely ústavy, pretože páni predkladatelia 6. 2., to znamená, dnes je trinásty deň, predložili ste 78 zmien svojich vlastných návrhov na novelu ústavy. To znamená, na 78 zmien ste vlastne zaviedli prvé čítanie. Prvé čítanie, pretože je to novela ústavy a pri bežnom zákone máme 15 dní právo na to, aby sme mali čas sa oboznámiť s novelou zákona alebo s návrhom zákona. Na novelu ústavy v 78 prípadoch máme dnes len trinásty deň. Chýbajú vykonávacie zákony, chýba rozbor ekonomických a finančných nákladov. Prakticky len 15 bodov z návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky ste doposiaľ nezmenili. Chystáte sa etablovať nové pomery na Ústavnom súde, kde pri všetkej úcte k tým, čo sú tam, sú tam bývalí štatutárni funkcionári politických strán, ktorí boli podpredsedovia politických strán, predsedovia politických strán. Chystáte sa rozšíriť pôsobnosť Ústavného súdu bez toho, aby ste mali vykonávacie predpisy o konaní pred Ústavným súdom a o postavení Ústavného súdu nemáte riešené ďalšie vykonávacie predpisy v súvislosti s ombudsmanom, so súdmi a podobne. A ešte na margo vystúpení niektorých brožúrkových novodobých kapitalistov. Bolo heslo - Ako budeme dnes pracovať, tak budeme zajtra žiť. Dnes platí - Ako budeme dnes hlasovať, tak budeme zajtra žiť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Jasovský.
Poslanec J. Jasovský:
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady.
Pán poslanec Tarčák prešiel všetky oblasti novelizácie ústavného zákona, o ktorej rokujeme už tretí týždeň. Opozícia možno medzi riadkami aj niektorí poslanci vládnej koalície poukazujú na to, že existuje naozaj rozporuplnosť názorov a stanovísk. My sme požadovali v našich vystúpeniach iný demokratickejší spôsob tvorby najvyššieho ústavného zákona. Chceli sme, aby sa trochu upokojila politická scéna na Slovensku, a chceli sme, aby sa trošku upokojil aj život v tomto štáte, ktorý je dnes naozaj veľmi biedny a väčšina ľudí zápasí s existenčnými problémami. Prečo si necháva dnes koalícia ujsť možnosť vôbec rokovania s opozíciou a o naozaj dôležitých otázkach, ako je, ja neviem, suverenita tohto štátu, územná celistvosť, územnosprávne členenie tohto štátu, Európska charta regionálnych a menšinových jazykov. Ja neviem, rozdeľovanie pôdy neznámych vlastníkov a podobne. Domnieval som sa asi naivne, dosť naivne, že presvedčíme za dva týždne vládnu koalíciu o tom, že zastavenie hlasovania o novelizácii ústavy dá slušný ďalší priebeh. Domnieval som sa to, myslím do včerajších Televíznych novín. Keď som si do včera večera myslel, že prvý a druhý muž v štáte je niekto, komu to podľa ústavy prináleží, ale zistil som, že prvý a druhý muž v štáte je dnes doterajší tretí muž v tomto štáte. Pretože ten sa včera vyjadril, že treba skončiť debatu, a tak reagoval dnes aj pán predseda parlamentu, ktorý rozhodol, že ju skončíme. Skončíme ju demokraticky o jednej, o druhej v noci, ráno o piatej a o deviatej ráno budeme pokračovať po naozaj nie ôsmich hodinách spánku. Nedomnievam sa, že je toto správne riešenie tohto parlamentu, a nedomnievam sa, že je správne, že si nechávame vnucovať názory vlády, to znamená exekutívy.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcel by som sa dotknúť tej časti vystúpenia pána Tarčáka, v ktorej hovoril o tom, že zrejme táto diskusia v parlamente o novele ústavy by mala prekryť tie sociálne problémy, ktoré dnes Slovensko má. A vlastne tým, že od 1. februára nastúpilo zvyšovanie cien, tak skutočne nastupujú aj zákonné práva ľudí, ktorých sa to dotýka, predovšetkým dôchodcov, pretože zo zákona by malo dôjsť k valorizácii dôchodkov. Som zvedavý, či táto vláda je pripravená tak rýchle kompetentne riešiť aj tieto problémy občanov Slovenskej republiky. Nečudujem sa, že pán Šimko ako predkladateľ tejto ústavy vystupuje dosť nervózne a snaží sa obviňovať všetkých rečníkov z HZDS, ktorí si dovolia vysloviť svoj vlastný názor a hneď prekrúca ich slová a obracia sa na voličov, že prečo si dovoľujú povedať, že nedostali mandát od voličov. My vám ten mandát neberieme, pán Šimko, vy ste ho dostali, len vy ste ho zneužili. Pretože toto, čo predkladáte, je skutočne chaotické a nezmyselné. V tejto novele ústavy predkladáte deformáciu súdnej moci prostredníctvom Ústavného súdu. Rozširujete kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu prevyšujúce potreby predovšetkým o verejné fondy a Združenie miest a obcí Slovenska, ktorý sám protestuje. Predkladáte deformáciu inštitútu imunity poslanca, ďalej zárodok možného narušenia integrity hraníc, teda Slovenskej republiky. Nevyjasnené vzťahy medzi štátnou správou a samosprávou v navrhovaných vyšších územných samosprávnych celkoch. Zavádzate nevyjasnený inštitút ombudsmana, ktorý nevieme, aké bude mať presné kompetencie. Znižovanie právomoci zákonodarného zboru na úkor výkonnej moci je ďalším z nezmyslov, ktoré predkladáte v tejto ústave, a teda nehnevajte sa, že reagujeme takým spôsobom, ako reagujeme. Chceme vám pomôcť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec veľmi správne poukázal aj na rozdiel v atmosfére prijímania ústavy v roku 1992 a dnes. Tá rozprava vtedy trvala necelé tri dni. To znamená, že naozaj bola dohoda opozície aj koalície, viedli sa veľké diskusie predtým. Sám pán Weiss priznával, že tieto diskusie trvali dva roky a viacerí dnešní členovia SDĽ vtedy potvrdili to, o čom aj my dnes hovoríme. Čiže keby bola dobre táto novela pripravená, keby tu bol predtým možný dohovor a snaha zapojiť do práce aj opozíciu, dnes táto rozprava mohla tiež trvať tri dni a mohla byť prijatá. Takže to, že je rozprava taká dlhá, nie je našou vinou, ale je vinou predkladateľov, že dali taký nekvalitný návrh do parlamentu. Pán poslanec veľmi správne poukázal aj na to, aký bol vzťah a aký je vzťah medzi koalíciou a opozíciou v súčasnosti. Nuž ja považujem za hrozné, keď sa jedna z vládnych poslankýň vyjadrí, že preboha, veď to by bola tragédia, keby za túto ústavu hlasovala aj opozícia. Priniesli to aj viaceré médiá aj také, ktoré rozhodne nám nie sú naklonené. Takže vy vlastne ani nemáte záujem zapojiť do práce opozíciu, pretože váš premiér si je istý, že má 90 hlasov a že mu stačí. Dokonca jeho nervozita zo včerajška je úplne jasná, že sa obáva, že predsa len si vezmete niektorí k srdcu naše slová a naše argumenty a jeho hlinený domček postavený v piesku na 90 špáradlách sa mu rozsype.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Oberhauser.
Nech sa páči.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Tarčák, chcel by som povedať k takým dvom veciam, na ktoré on upozornil. Prvá je tá, na ktorú zareagoval aj predkladateľ pán Šimko, že vlastne ten návrh je nekonzistentný, že je to rozkladný návrh novely ústavy, ktorý nepomôže k zlepšeniu pôsobenia ústavy v Slovenskej republike. Je to jednoducho preto, že každá zo zúčastnených politických strán má iný program. Demokratická strana chce, aby bolo čo najmenej vplyvu štátu, Strana demokratickej ľavice naopak chce, aby ten vplyv štátu sa zachoval. SMK chce všetko pre maďarskú menšinu. Potom je tu skupina, ktorá podlieha rôznym lobistickým vplyvom a hľadá výhody zase pre tieto lobistické skupiny. Čiže tým pádom nemohol vzniknúť taký návrh, ktorý bol konzistentný, ktorý by riešil veci naozaj systematicky a koncepčne. Vidno to, samozrejme, na Ústavnom súde, kde sa zvyšuje počet sudcov účelovo a, samozrejme, sa navyšujú kompetencie. Centralizácia sa jasne prejavuje v kontrolnom úrade, v Najvyššom kontrolnom úrade a na druhej strane vo verejnej správe veľmi silná decentralizácia.
Druhá téma, ku ktorej hovoril, je iniciatíva KDH. A tá by sa naozaj dala brať vážne iba vtedy, keby KDH trvalo, že ináč nebude hlasovať za novelu ústavy, ak sa neprijme jej návrh na ochranu nenarodených detí. A tu by som chcel tiež upozorniť, že čas cirkevnej hierarchie podporovala celú vládnu koalíciu, a preto je povinná, aby teraz vyzvala celú vládnu koalíciu, aby sa k tejto vážnej téme jednoznačne vyjadrila. Nie je to len vecou KDH, ale je to vecou týmto celej vládnej koalície. Lebo jedno je brať podporu, ale potom druhé napĺňať ciele.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Hóka.
Poslanec L. Hóka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán kolega Tarčák, ja budem reagovať len na niektoré vaše slová, aj keď si myslím, že dnes to bude zrejme zbytočné. Hovorili ste, citujem vás, idete rozparcelovať Slovensko. Pán kolega, sú dve možnosti, vy buď šírite strach, účelovo klamete, alebo, čo je ešte horšie, ani šajnu nemáte o fungovaní verejnej správy. Slovensko je totiž už teraz, citujem, rozparcelované, a to na vyše 2 880 samostatných, samosprávnych alebo ak chcete, nazvem to hrôzostrašne, autonómnych celkov. To sú obce a mestá, ktoré majú svoj kataster, čiže územie, svoje právomoci, čiže legislatívu, a svoj rozpočet, čiže financie. Ale čo je veľmi podstatné, funguje to všetko v rámci zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. A čuduj sa svet, vôbec nie je ohrozená ani integrita, ani samostatnosť Slovenska. Čo sa týka vaše slová adresované na Stranu maďarskej koalície. Ja to nebudem komentovať, zrejme nie Slovensko, ale asi vy budete zase dnes pred kolapsom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Slovo má pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Tarčák sa dotkol širokého okruhu problémov, takže naozaj je na čo reagovať. Ale ja by som sa zameral na koalíciu, najmä na jej maďarskú časť, ktorej najväčšmi záleží, samozrejme, na prijatí tejto novely, pretože vie, čo tým získa. Lenže zo strany našich maďarských kolegov počujeme tri druhy odpovedí. Po prvé, hráme maďarskou kartou, po druhé, táto ústava nepriniesla pre maďarskú koalíciu alebo pre občanov maďarskej národnosti nič nové v porovnaní s predchádzajúcou ústavou, a po tretie, že sa jednoducho nič také vážne nedeje a že sa držia len toho, čo bolo vo vládnom programe. Je to, samozrejme, naivné a ja by som to takto povedal. My tvrdíme svoje, ale každý z nás priviedol nejaké konkrétne argumenty, ktoré vysvetľujú všetko, čo my vyčítame poslancom a vládnym činiteľom maďarskej národnosti, napríklad pánu Csákymu, nebudem to tu opakovať, už som to viackrát hovoril. Konkrétne veci, nikto z týchto činiteľov ani z členov parlamentu z maďarskej koalície na to neodpovedal, nikto. Čiže rozdiel je len v tom. My tvrdíme veci, ktoré je ľahko dokázať a ktoré sa nedajú vyvrátiť. O celkovej politike lídrov SMK voči Slovensku a o plánoch, ktoré spájajú s touto novelou ústavy. Zato vy iba opakujete, skutočne opakujete bez akýchkoľvek argumentov tie tri veci, ktoré som tu spomenul. Prosím vás, vyvráťte jeden jediný argument, jeden jediný argument, ktorý som tu povedal buď ja, keď som sa už dal na prvé miesto, alebo ktorýkoľvek z mojich kolegov, argument, ktorý hovorí o tom, čo vlastne maďarská koalícia má za lubom.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Slovo má pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za udelenie slova.
Chcem sa pripojiť niekoľkými myšlienkami predovšetkým z dvoch pohľadov.
Jeden pohľad je povinnosti a práva občanov, to znamená aj nás poslancov. Chcel by som poslancov vládnej koalície upriamiť na článok 2 odsek 3 ústavy platnej, ktorý hovorí, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Čiže tu by som ich chcel požiadať, aby sa nenechali nútiť na to, čo majú v tejto Národnej rade robiť, pretože by to bolo protiústavné.
Po druhé, chcem povedať ďalšiu vec. Keď ako predkladatelia predkladáme určité námety a návrhy alebo o nich diskutujeme, či by boli dobré a prečo sú zlé, nás odkladajú k tomu, že je predložený návrh pána poslanca Fehéra, ktorý to zlepšuje. Páni poslanci a páni predkladatelia, ja som si ten návrh preštudoval. Môžem povedať, že najmenej v ôsmich prípadoch ide nad rámec vašej novely, a môžem povedať, že v niektorých ustanoveniach je tak urobený, že je absolútne neprijateľný a je v podstate úplne o niečom inom ako o tom, čo ste vy predložili. Takže bude potrebné, aby sme si to v ďalšej rozprave, v ďalších hodinách skutočne vysvetlili, ku ktorým ustanoveniam aj vy chcete zaujať stanovisko a chcete v tomto parlamente hlasovať. Pretože niektoré idú nad rámec ústavy, aj nad rámec toho, že si protirečia, čo už v danej ústave je a čo je aj v tom, čo ste vy predložili na novelizáciu. Len si to dobre preskúmajte a dobre si to preštudujte. O tom budem hovoriť potom v ďalšom vystúpení.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Chcem reagovať na môjho poslaneckého kolegu pána poslanca Tarčáka z hľadiska jeho definície ústavy z roku 1992.
Vážení kolegovia zo Strany maďarskej koalície, vy si naozaj nechcete uvedomiť principiálnu vec, že v roku 1992 to bolo po prvýkrát v našej histórii, že sme sa rozhodli o štátotvorných otázkach rozhodovať sami. Že sme sa rozhodli rozhodovať bez zasahovania cudzieho diktátu. Vy si skutočne nechcete uvedomiť, že to bolo zo slobodnej vôle zvolených legitímnych predstaviteľov Národnej rady Slovenskej republiky. V roku 1992 ste prezentovali principiálny postoj k Ústave Slovenskej republiky, dnes vašimi diskusnými príspevkami chcete to, čo ste principiálne v roku 1992 odmietli, dnes chcete zlepšovať. Vy nemáte ani legitímne právo na to, aby ste to takýmto spôsobom robili. Áno, ste legitímne zvolení, rešpektujem to. Málokto si asi pamätá, že v roku 1992 bolo povedané, že nech je nám Ústava Slovenskej republiky požehnaním a majákom na správnej ceste. Tá ústava v roku 1992 takou bola, dnes je. Vaša novela nie je ani požehnaním, ani majákom na správnu cestu.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Cuper. Pripraví sa pán poslanec Cagala.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja chcem súhlasiť s pánom poslancom Tarčákom v jednom, že ústava vytvára nielen nerovnovážny stav medzi budúcimi územnými samosprávami a štátnou správou, kde chýba vôbec prepojenie územnej samosprávy na štátnu správu a netvrdil by som, ako to tvrdil pán poslanec Hóka, že nikdy to nezneužili ani nezneužijú doteraz. Áno, nezneužili ste pán Hóka, lebo máte a dali ste sľub koaličnej rade, že nebudete žiadať autonómiu, takže ešte rok a pol to vydržíte. Ale potom určite ju budete žiadať. Ale chcel som sa pána predkladateľa opýtať na inú vec. Ústava zakladá aj nerovnovážny vzťah medzi mocou súdnou a mocou zákonodarnou. Posilňuje v absolútnej miere postavenie sudcov Ústavného súdu. Na rozdiel od poslancov alebo od sudcov všeobecných súdov nie je možné a ústava to nerieši zbaviť sudcovskej imunity sudcov Ústavného súdu. Takže ich postavenie vzhľadom na posilnenie ich kompetencií, predĺženie času ich funkčného obdobia robí zo sudcov Ústavného súdu takmer 10 neomylných ľudí, ktorí budú môcť rozhodovať takmer o všetkom v tomto štáte. Ja si myslím, že súčasná situácia, aj keď vo svete beží trend takzvaného sudcovského alebo justičného štátu nie je mysliteľné, aby taký silný Ústavný súd Slovenská republika mala, pretože aj v iných demokratických krajinách je možné uplatniť proti sudcom Ústavného alebo Najvyššieho súdu impeachment. To ste teda páni predkladatelia nedoriešili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Cagala.
Poslanec M. Cagala:
Vážený pán podpredseda parlamentu,
dámy a páni,
dovoľte mi niekoľko slov k tomu, čo tu pán Tarčák povedal. V slovách, kde hovoril, ako pritiahnuť opozíciu k tomu, aby táto ústava mala podporu i opozície. Ja som už v piatok predniesol a vyzval som pána prezidenta, aby si osvojil môj návrh, že skutočne v mene občanov tohto štátu vymenoval komisiu nezávislých odborníkov, nadstraníckych odborníkov, ktorí by sa pozreli na túto veľkú novelu ústavy a ktorí by urobili posudok, ktorý by, samozrejme, rešpektovali občania tohto štátu. Už sa mi ozvali mnohí takíto odborníci, ktorí boli pripravení byť v tomto tíme a som presvedčený, že potom by mohla práve i opozícia za takúto ústavu zahlasovať.
Som presvedčený, že i Brusel, pokiaľ mám dobré informácie, nie je spokojný s tým, ako tu rokovanie prebieha, že sa tu vtláča čosi nasilu, čo ani obyvatelia tohto štátu nechcú rešpektovať, ale ani, samozrejme, opozícia. Boja sa toho, že keď sa vráti k moci tá časť, ktorá je momentálne proti ústave, opäť sa stane, že budeme novelizovať ďalšiu ústavu. Veď to by bola šaškáreň najvyššieho stupňa v tomto našom malom štáte. Ja si myslím, že tá patová situácia by sa dala riešiť tým mojím návrhom, a preto ešte raz hovorím, vyzývam kolegov poslancov koalície, lebo môj návrh by neprešiel, aby si ho osvojili, a keď to neurobil pán prezident, aby to urobili sami, aby sme prerušili rokovanie a vytvorili komisiu odborníkov, ktorá je pripravená urobiť z tejto veľkej novely novelu, ktorá bude prijateľná aj pre opozíciu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Tarčák, máte slovo.
Poslanec J. Tarčák:
Vážený pán kolega Rusnák, áno, opravujem sa nie SDĽ, ale niektorí vtedajší čelní predstavitelia z SDĽ. Čo sa týka teba osobne, ja ťa poznám ako seriózneho a čestného človeka a ja ti skutočne verím, že za tebou s takouto ponukou neprišli a neprídu, lebo si taký, aký si. Ale, bohužiaľ, nie všetci sú takí poslanci z koalície.
Čo sa týka tých argumentov, ktoré vzišli od kolegýň z maďarskej koalície a čo sa týkajú školstva. Vy sami ste jemne naznačili, že to je len prvý krok. Je fakulta a druhá, že by bolo dobré univerzita, ale hovorím, nie je dobré na tak malom území a nie je mysliteľné, aby vznikli vysoké školy na etnickom princípe. Akademická pôda je preto slobodná, voľná, že sa tam zhlukujú rôzne názory, a nie je možné, aby na Slovensku vzniklo, ja neviem, sedem, osem univerzít na etnickom princípe. Toto je ten problém, ktorý som hovoril, a čo je úplná tragédia, je v tom a úzko súvisí s tými územnými celkami, že dochádza k pomaďarizovaniu Slovákov na slovenskom území. Pretože slovenské deti sú nútené dochádzať do slovenských škôl niekoľko desiatok kilometrov a pri permanentnom zdražovaní dopravného je otázka času, keď z prirodzených ekonomických dôvodov budú nútení chodiť do maďarských škôl. To je ten problém a to je tá tragédia.
Čo sa týka ďalších, pán kolega Šimko, ja som rozviedol jednotlivé fázy a pomenoval a definoval a výsledok je taký...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Tóthová - procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predseda, dovolím si navrhnúť, aby sme hlasovali o pozvaní predsedu vlády na rokovanie parlamentu. Označil naše rokovanie za demagogickú rozpravu. V tomto rokovaní sú dané argumenty, nie sú ním rešpektované. Dokonca poslanci výboru pre ľudské práva a národnosti za Hnutie za demokratické Slovensko svoje pripomienky k ústave k časti Súdna moc písomne odovzdali minulý týždeň expertom Európskej únie, ktorí tu boli prítomní. Takže my máme pripomienky, vieme ich sformulovať, len dostávame odpoveď, že hráme maďarskou kartou, že to, čo vravíme, nie je k problematike, ale presné argumenty nedostávame. Napríklad vyčíslenie finančných dosahov, čo musí byť súčasťou každého návrhu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcel by som byť maximálne ústretový, ale to je taká požiadavka, ktorá nemá jednoducho oporu v rokovacom poriadku, a hlasovať o takomto procedurálnom návrhu považujem za zbytočné a nemá to oporu v rokovacom poriadku, preto považujem tento váš procedurálny návrh za nerealizovateľný.
(Hlasy z rokovacej sály.)
Pán poslanec Maxon - procedurálny návrh.
Poslanec M. Maxon:
Pán predseda, ja som teda veľmi prekvapený vašou interpertáciou rokovacieho poriadku. Tu odznel procedurálny návrh, o procedurálnom návrhu je potrebné hlasovať bez rozpravy ihneď bez dôrazu na jeho obsah. A ak vy ste presvedčený, že je to nerealizovateľné, že sem predseda vlády príde, to je váš problém. Ale pani poslankyňa Tóthová dala v súlade s rokovacím poriadkom procedurálny návrh, o ktorom vy ste podľa rokovacieho poriadku povinný dať hlasovať bez ohľadu na to, čo si myslíte, ako to dopadne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
Prezentovalo sa 41 poslancov.
Málo. Budeme pokračovať v rozprave.
Pán podpredseda vlády Ľubomír Fogaš sa v súlade s rokovacím poriadkom prihlásil do diskusie.
Nech sa páči, má slovo.
Diskutuje pán podpredseda vlády, upokojte sa páni.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
myslím si, že rokovať o návrhoch na zmeny ústavy, je v každej krajine mimoriadne dôležitou témou pre verejnosť i pre parlament. Nepochybne je to téma, ktorá môže predurčiť ďalší vývoj inštitúcií štátu, pričom práce na zmenách ústavy a rokovať o nich je často diskusiou nielen o tom, ako sú formálnoprávne upravené jednotlivé inštitúty, ale je to sčasti alebo často i súboj o charakter moci v štáte, o tom, aké pravidlá na fungovanie príslušných orgánov si zvolíme. Pre mňa osobne je táto rozprava tiež vhodnou príležitosťou, pripomenúť si, ako to bolo pri tvorbe existujúcej ústavy.
Mohol by som v pokoji vynechať túto pasáž, keby ste v rozprave neboli práve jej venovali tak veľa pozornosti. Len pripomínam, že v Národnej rade Slovenskej republiky je dnes iba 17 poslancov, ktorí v roku 1992 za návrh ústavy hlasovali. Ako jeden z tých, čo sa na tvorbe ústavy priamo podieľali, chcem pripomenúť, že vďaka existujúcej ústave už máme svoje vlastné ústavné tradície. Máme za sebou pomaly desať rokov samostatnosti. Existujú rozhodnutia, nálezy Ústavného súdu, ale máme pred sebou i ďalší vývoj, a teda i povinnosť odpovedať na výzvy tretieho tisícročia.
Jednou z nich je nepochybne aj výzva k otvorenosti a tolerancii, ktorá priam nastoľuje otázku, akí sme my a ako nás vníma širší svet, my a Európa, my a tí druhí, my a aj naši krajania po svete, my a cudzinci. Treba si priznať, že svornosť nie je našou typickou vlastnosťou a rovnako ani otvorenosť a tolerancia nesprevádzala vždy náš politický či ústavný vývoj. Solidarita a spolupráca sú imperatívy, ktoré sa temer vytratili z nášho života a ukazuje to i priebeh rozpravy o pripravovaných zmenách ústavy.
Neistota, obava pred veľkým svetom sa často odráža v kolísaní medzi pocitmi malosti a bezvýznamnosti na jednej strane, ale, milí kolegovia, i velikášstvom na strane druhej. Každá veľká vec a zásah do konštrukcie ústavy takou je, by mala byť príležitosťou k prekonávaniu provincionalizmu, ktorý sa po krízových situáciách prejavoval ako ľahostajnosť k vlastnému národu, k vlastným demokratickým a občianskym princípom a nacionalizmu. Španielske príslovie hovorí, vedz, že žiadne cesty neexistujú. Cesty treba vyšliapať. V roku 1992 Slovenská republika po prijatí ústavy začala takúto novú cestu šliapať. Ústava bola prijímaná v mimoriadne zložitej situácii, v prostredí nutnej transformácie koncepcie ekonomickej reformy, ktorá bola práve v tom období podrobená ostrej kritike. Na troskách rozpadajúceho sa federálneho štátu vznikali základy dvoch nových republík. A tak sa stalo, že v rokoch 1991 až 1992 vznikali na pôde novovzniknutých politických strán rôzne varianty návrhov Ústavy Slovenskej republiky.
Keďže ich spracúvali odborné tímy týchto strán a ľudí, ale i hnutí, zodpovedala tomu i filozofia a úroveň ich spracovania. Celkom sa tak narodilo osem variantov Ústavy Slovenska a z tvorby ústavy sa stala politická prestíž. Vzhľadom na blížiace sa voľby v roku 1992 boli snahy o zjednotenie jednotlivých textov odsúdené na neúspech. Jednotlivé verzie ústav totiž vychádzali z rôznych predstáv o spôsobe spravovania vecí verejných, riadenia inštitúcií štátu, ale aj z rôznych názorov na vtedy existujúci spoločný štát a jeho ďalšiu existenciu. Napriek tomu Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vtedy spracovalo podklad na verejnú diskusiu o možnom usporiadaní ústavných pomerov na Slovensku. Zdôrazňujem, predmetom verejnej diskusie nebola ústava, ale iba podkladový materiál, ktorý obsahoval variantné riešenia k takmer všetkým základným otázkam.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, verejná diskusia bola vyhlásená 17. decembra 1991. Jej uzavretie bolo vyhlásené na 31. január 1992. Nalejme si teda čistého vína a povedzme. Nebola to celonárodná diskusia k návrhu dnešnej ústavy. Ústava bola pripravovaná až v lete 1992, teda po voľbách. Prosím, rešpektujme túto historickú pravdu a nesnažme sa občanom navravieť, že to bolo inak. Každý si to totiž musí pamätať. Diskusia bola o dokumente, ktorý predpokladal dokonca zachovanie spoločného štátu. Jeden z výsledkov aj taký je. Takúto možnosť však návrh Ústavy SR nikdy neobsahoval. Teda tej ústavy, ktorá je nakoniec schválená. Ak by tí poslanci, čo citovali môj prejav k návrhu ústavy, čítali ďalej, tak museli by sa to v nasledujúcom odseku naozaj aj dočítať. Proces tvorby ústavy bol charakterizovaný nasledovnými skutočnosťami.
Po prvé, rozpadal sa federálny štát. Po druhé, existovala nevyprofilovaná politická scéna na Slovensku. Existovali zložité ekonomické pomery a existoval časový stres. Politické elity súc zamestnané naznačenými problémami, evidentne podceňovali ústavnoprávne problémy a otvorené otázky. Svedčí o tom i množstvo narýchlo spísaných variantov ústavných zákonov federácie, ktoré reagovali najmä na politické podmienky doby a ktoré sa usilovali zachrániť nejaké vyvážené kompetencie medzi republikami. Vieme, že ústava bola koncipovaná v podmienkach federatívneho usporiadania štátu a aj preto nemohla prekročiť rámec, ktorý Slovenskú republiku ako subjekt federácie v tom období ohraničoval. Táto okolnosť zanechala stopy na samotnom texte, ako aj na samotnom rozsahu ústavnoprávnych vzťahov a inštitútov. Niektoré z týchto problémov sa v uplynulom období stali predmetom zápasov i polemík. Ako sa ukázalo, nedocenila sa dostatočne úloha tých noriem ústavy, ktoré sa bežne nepoužívajú, ale ktoré ožívajú v krízových situáciách. V plnej vážnosti sa to prejavilo napríklad v neschopnosti Národnej rady Slovenskej republiky zvoliť prezidenta Slovenskej republiky a poviem to úplne úprimne. Verte mi, že keď sa ústava tvorila, nikomu ani nenapadlo, že by v dôsledku politickej nezrelosti, nestability i osobných sporov mohla vôbec nastať situácia, že nebudeme schopní zvoliť prezidenta.
Napriek sporom a rôznym názorom na mnohé zo základných otázok bola ústava spracovaná a nakoniec i prijatá. Verejne chcem povedať, že som rád, že som mohol byť pritom. Áno, aj vtedy sa viedli spory o formu vlády, o to, či má byť v ústave zakotvená samostatná kapitola o základných právach a slobodách, o postavení a usporiadaní súdnej moci, ale aj o tom, v akom rozsahu budeme rešpektovať existujúcu federáciu. Viacerí z vás si pamätajú i onen už tu spomínaný duel medzi mnou a vtedajším premiérom. Len v týchto názorových stretoch sa mohlo stať, že boli neskoršie upravené také inštitúty, ako je vracanie zákonov iba predsedom vlády, vypustenie ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti prezidenta, o jeho zákonodarnej iniciatíve, o možnosti zmeniť výsledok referenda, ale i náznaky možnosti zbavovať poslanca mandátu. Zmenil sa i pôvodne zamýšľaný, navrhovaný takzvaný kancelársky systém.
Milí priatelia, ale stalo sa tak preto, lebo sme na ústave aktívne pracovali, lebo sme hľadali cesty k spolupráci, chodili na rokovania a predkladali i vecné návrhy. Prácu na ústave sme i my, vtedy poslanci za SDĽ chápali ako zodpovednosť za štát, ako zodpovednosť za osudy ľudí, ktoré treba, aby boli regulované zákonom najvyšším. Ústava sa stala naozaj základným štátotvorným dokumentom. Založila ústavné podmienky existencie a foriem prejavu samostatnosti štátu. Stala sa základom vzniku nového právneho poriadku i základným prameňom práva transformujúcej sa spoločnosti. V nej vyjadrené princípy sú zárukou reálneho uplatňovania subjektívnych práv a slobôd. Tým, že ústava uplatnila štruktúru i kompetencie zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, ako aj právomoci a funkcie ďalších orgánov štátu, sa utvorili základné predpoklady na konštituovanie orgánov štátu v nových podmienkach života Slovenskej republiky. Nebývalý historický a neopakovateľný boj v Európe, ktorého dôsledkom bol vznik niektorých nových štátov, tak zastihol Slovensko pripravené spravovať si svoje veci samo. Konečne text ústavy bol pozitívne hodnotený i pri vstupe Slovenskej republiky do medzinárodných organizácií, napríklad i do Rady Európy. Ústava Slovenskej republiky sa stala dobrým základom na budovanie demokratického právneho poriadku. To sú fakty, ktoré myslím si nespochybňuje, respektíve nespochybňoval nikto.
To všetko je naozaj pravda. Život však u nás i okolo nás išiel ďalej. Pravdou totiž je aj to, že len sám život mohol mnohé inštitúty ústavy preveriť a zhodne s ďalším tvorcom ústavy, mám na mysli akademika Čiča, sme viackrát uviedli, že ani s najlepším úmyslom spracovaný dokument nemusí byť dokonalý. Je však potrebné, aby zmeny, ktoré si aplikačná prax vynúti, boli zmenami, v ktorých sa popri našich tradíciách vidí budúcnosť nášho vývoja. V tejto súvislosti nie je dôležité, čo chce ktorá medzinárodná organizácia, ale čo chceme my. Všetky politické strany deklarujú vstup do Európskej únie. Či už to bolo, nech mi odpustia kolegovia z KDH, v podobe hviezdičky, stoličky alebo slávobrány, ako to deklarovali iní, ale k tomu, aby sa tak stalo, treba naozaj niečo vykonať. Potrebu zmien ústavy jednoducho priniesol život. Jednou z nich je i potreba uskutočnenia voľby prezidenta priamo občanmi. Ďalšie je potrebné pripraviť teraz, keď sa Slovenská republika usiluje zaradiť medzi krajiny integrujúcej sa Európy. Chápeme to zrejme všetci. Tak, prosím, nevytĺkajme z toho jeden alebo druhý politický kapitál. K potrebe zmien v ústave dospeli i minulé vládne politické sily. Pripomínam, že vieme o tom, že vládne strany v roku 1997 mali pripravený pracovný materiál novej ústavy. Tento predpokladal uskutočnenie viac ako 130 zmien oproti existujúcemu textu a v záverečných ustanoveniach dokonca počítal s tým, že nahradí pôvodný text ústavy.
Hovorím o tom preto, lebo nemôžu obstáť mnohé z výhrad, ktoré sú tu znášané, naopak, každý racionálny návrh by mal byť v tejto Národnej rade veľmi citlivo posúdený a pokiaľ smeruje k tomu, že sa ústavnoprávny režim v Slovenskej republike vylepší, že sa posilnia základné práva a slobody, princípy fungovania demokracie jej pluralitného systému, mal by byť takto hodnotený pri hlasovaní.
Predložený návrh zmien v Ústave Slovenskej republiky bol predmetom rokovania i na vládnej úrovni. Bola tu otázka, či sa vláda zaoberala ním, áno, legislatívna rada vlády a vláda celkom v 63 bodoch vyjadrila svoje návrhy na zmeny v predloženom texte. Niekoľkokrát sa uskutočnilo zasadnutie k pracovnému návrhu tohto textu a musím povedať, že k pracovnému návrhu bolo predložených tých pripomienok oveľa viac. Chápem to ako súčasť diskusie v rámci legislatívneho procesu a myslím si, že tak to ocenili i viacerí poslanci opozície i koalície, mali sme tak vecné, ako i legislatívnotechnické pripomienky. Ja oceňujem, že predkladatelia novely takmer všetky akceptovali. Dotkli sme sa i viacerých, ktoré sú tu predmetom rozpravy a ktoré z jednej alebo z druhej strany označujete za také, o ktorých treba diskutovať. Áno, programové vyhlásenie vlády skutočne hovorí o tom, že sa pokúsime vytvoriť podmienky pre analýzu efektívnosti jednotlivých článkov ústavy. Tieto práce sa naozaj v marci 1999 začali, a to tým, že sa uskutočnilo stretnutie myslím si bez ohľadu na opozíciu či koalíciu na vedeckej konferencii s témou Ústava Slovenskej republiky a jej legislatívne perspektívy. Už predtým boli publikované dokonca texty, ktoré predpokladali zmenu ústavy, a to bývalým predsedom Ústavného súdu. Ústavný súd spracoval vynikajúci prehľadný materiál, ktorý poukazoval na, citujem doslova, efekty rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky. V ňom sa poukazuje na tie články ústavy, ktoré boli rôznym spôsobom dotknuté. Žiada sa konštatovať, že mnohé zo záverov už tejto úrovne práce sú dnes premietnuté do prerokovaného návrhu, viaceré tam nie sú. To iba na margo rozsahu novely, lebo sa často hovorí, že sa išlo nad rámec toho, čo je únosné.
Často diskutovaným je článok 7 ústavy. Ide o ustanovenie, ktoré súvisí s našou schopnosťou prijímať do nášho právneho poriadku i riešenie obsiahnuté v úpravách záväzných noriem medzinárodných organizácií, do ktorých sme vstúpili alebo chceme vstupovať. Článok 7 je o našej otvorenosti sa svetu. Naša doterajšia úprava tým, že vo svojom článku 11 prevzala konštrukciu ústavného zákona číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádzala Listina základných práv a slobôd, vytvorila, vytvoril neobvyklý, no dnes už málo praktický model jedinej kategórie medzinárodných zmlúv, ktorej sa na ústavnej úrovni priznávajú bezprostredne vnútroštátne účinky. Ide síce z hľadiska práv jednotlivcov o najdôležitejšie zmluvy, sú najdôležitejšie, lebo sú o ľudských právach a slobodách, ale viaceré ďalšie zmluvy majú buď zmiešanú povahu, teda nemožno jednoznačne určiť, či ide o zmluvu o ľudských právach a základných slobodách, alebo sa základných práv a slobôd síce netýkajú, ale napriek tomu stanovujú konkrétne práva a povinnosti jednotlivcov i štátnych orgánov.
Všetky ostatné zmluvy sú dnes vnútroštátne aplikovateľné iba vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje a ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak. Takýchto odkazov máme v našom právnom poriadku niekoľko, navyše nie sú formulované jednotne a zaraďované do zákonov dôsledne. To je relikt dlhého obdobia, pretože Slovenská republika vlastne prevzala všetky medzinárodné záväzky ešte z minulého štátu. S ohľadom na naše integračné ambície je teda potreba tento problém riešiť. Obavy, ktoré tu boli vyslovené ohľadne platnosti medzinárodných zmlúv, možno vyriešiť intertemporálnym ustanovením, a to aj odporúčam, aby sa stalo. V článku 7 odsek 2 sa už vláda vyjadrila v tom zmysle, že odporúča prijať pozmeňujúci návrh, ktorý je kompatibilný s právnymi úpravami iných krajín a áno, prečo tu otvorene nepovedať, má ísť výkon časti práv, časti kompetencií vo vzťahu k medzinárodným organizáciám a v tomto smere i ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol prednesený.
V rozprave sa niekoľkokrát ozvali obavy z toho, či vznik vyšších územných celkov nemôže ohroziť existenciu štátnosti. Dovoľte mi teda k tejto otázke uviesť nasledovné. Zakotvenie vzniku vyšších územných celkov dnes platná Ústava Slovenskej republiky predpokladá. Je to v nej uvedené aj v súčasnom období, a dokonca si myslím, že sme tak trochu zmeškali, že sme nepostupovali tak, aby sa tieto orgány kreovali. Navrhované zmeny len majú rozšíriť pôsobnosť a spresniť zriadenie týchto územných celkov. Ak teda neohrozovalo štátnosť doterajšie znenie ústavy, predpokladám, že ani zriadenie vyšších územných celkov, teda prakticky výkon toho, čo bolo prijaté v doterajšej ústave, tak nemôže urobiť.
A aby som podoprel svoje tvrdenie pár argumentmi, chcem pridať k tomu toto. Hlavnými znakmi existencie štátu sú vlastné územie, obyvateľstvo a právny poriadok. Slovenská republika tieto atribúty spĺňa od roku 1993 a možno teda povedať vo väzbe na ustanovenia článku 1 Ústavy Slovenskej republiky a v nej máme aj ustanovenie o jazyku, pani poslankyňa (hlasy z rokovacej sály), že je suverénnym a zvrchovaným štátom. Na území Slovenska platí jednotný právny poriadok, a tak to aj bude a všeobecné záväzné právne predpisy sa v zásade vzťahujú na celé územie Slovenskej republiky, na všetky osoby, ktoré sa tu nachádzajú a podľa článku 3 ústavy je územie Slovenskej republiky jednotné, nedeliteľné a hranicu Slovenskej republiky je možné meniť iba ústavným zákonom a na to treba minimálne 90 hlasov.
Zdôrazňujem to preto, lebo predpokladám, že poslanci ústavu poznajú a vedia, že tieto atribúty sú v nej zakotvené a tieto sa nemenia a nik ich nemá ani právo zmeniť. V rámci Slovenskej republiky, ako aj v rámci iných štátov môže existovať a aj existujú rôzne samosprávne či verejnoprávne korporácie, ktoré disponujú vo väčšej alebo menšej miere v rámci svojho územia určitými normotvornými a riadiacimi kompetenciami, ale tieto môžu vykonávať výlučne na základe ústavy toho ktorého štátu, teda v našom prípade našej, teda u nás na základe Ústavy Slovenskej republiky a na základe zákona. Tak existujú kantóny, dištrikty, či ako sa to v ktorej krajine nazýva.
Vznik vyšších územných celkov je teda v tomto smere naplnením existujúceho článku 64 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predpokladá vznik vyšších územných celkov a ich zriadenie a úpravu samosprávy ponecháva na zákon. Vyššie územné celky budú teda samostatnými územnými a správnymi celkami v rámci územia Slovenskej republiky a v zmysle legislatívneho zámeru budú vykonávať úlohy samosprávy, ale aj úlohy v rámci preneseného výkonu štátnej správy obdobne, ako by to vykonávali obce. Ich územie bude v plnom rozsahu podriadené zvrchovanej štátnej moci Slovenskej republiky a bude na ňom platiť v plnom rozsahu Ústava Slovenskej republiky. Celý právny poriadok Slovenskej republiky sa bude naň vzťahovať rovnako. Akékoľvek úvahy na tému ohrozenia existencie štátnosti v tejto chvíli ani nepripúšťa.
(Hlasy v rokovacej sále.)
K otázke ombudsmana. Nie je to nový problém, prosím. Jeho inkorporovanie do nášho právneho poriadku bolo navrhované už v minulosti. Nechcem brať nikomu primát v tejto veci, ale určite jeden z prvých, kto s takýmto návrhom prišiel, bol pán poslanec Brňák, myslím vtedy ešte v drese Demokratickej strany. Ak sa mýlim, prosím o opravu, možno alebo SNS možno, tak sa ospravedlňujem, ale to meno, myslím, je v poriadku. Medzitým však ombudsman existuje takmer v každej krajine. Pôsobí tak v monarchiách, ako je Švédsko, Nórsko, Belgicko, ako aj v republikách, a to tak v systémoch anglosaského, ako i kontinentálneho práva. Z hľadiska vecného poviem úprimne, nie som za okliešťovanie pôsobnosti prokuratúry v netrestných veciach. Podobný záver však bol vyslovený aj na konferenciách zorganizovaných na našom území i za účasti bývalého predsedu Národnej rady, poslanca Gašparoviča. Vláda k tejto otázke zaujala stanovisko a je premietnuté do pozmeňujúceho návrhu. Vláda k tejto otázke zaujalo stanovisko a naozaj ho vyjadrila veľmi presne, aj keď ten návrh je v pozmeňujúcom návrhu jemne modifikovaný.
Ak teda považujeme činnosť prokuratúry v netrestných veciach za dôležitú, chápem postavenie ombudsmana i z hľadiska jeho kompetencie ako súčasť komplementárneho zabezpečenia ochrany základných práv a slobôd. Znamená to, že by pôsobil popri prokuratúre a jeho typickou pôsobnosťou by malo byť spolupôsobenie pri odstraňovaní rôznych nesprávností v úradnom postupe, v byrokratických prieťahoch, v nečinnosti či neetickom správaní sa orgánov verejnej moci. Rozsah pôsobnosti vo vzťahu k orgánom verejnej moci by mal byť vymedzený tak, aby bolo jasné, na ktoré orgány sa jeho činnosť bude vzťahovať a, naopak, na ktoré sa pôsobnosť ombudsmana vzťahovať nebude, teda išlo by aj o negatívnu enumeráciu a tam by určite patrila Národná rada, prezident, NKÚ a tak ďalej. Myslím si, že ombudsman svojím spôsobom nahradí to, čo kedysi fungovalo v podobe vybavovania sťažností, pretože dnes takýto mechanizmus ani nemáme.
(Hlasy v rokovacej sále.)
Vec teda nestojí tak či ombudsman, ale ako ho zriadiť a aké mu dáme pravidlá správania sa.
(Ruch v rokovacej sále.)
Pán poslanec Gašparovič, ja som vás určite nikdy nerušil, keď ste hovorili, ale to má byť v zákone podľa mňa, a nie v ústave...