Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kozlík.
Poslanec S. Kozlík:
Áno, ďakujem pekne.
Ja si myslím, že v tom vystúpení pána poslanca Tatára skutočne zaznelo pár dobrých myšlienok, len na budúce by som odporučil aj nejaký dekodér, pán poslanec, na preklad v rámci toho rýchleho textu. Ale určite boli veci, o ktorých sa dá diskutovať, ale nesporne dlhodobejšie.
Ale zaznel tam aj falošný tón, pán poslanec, keď ste sa opierali o akési Mečiarove zvyky, pokiaľ sa týka deficitov verejných financií alebo štátneho rozpočtu. Ja by som vám rád pripomenul, že úhrn deficitov verejných financií za celé obdobie Mečiarovej vlády 1995 - 1998 dosiahol 55 mld. Sk, dva roky Dzurindovej vlády súčet deficitov je cirka 60 mld. Sk. Za dva roky tejto vlády sa dokázal vyrobiť úhrnný deficit verejných financií v tom objeme a rozsahu ako za štyri roky Mečiarovej vlády, pričom v tom čase, dobre viete, akcelerovali investície a v priemere za roky 1995 - 1998 bol dodržaný bájny sen súčasnej vlády v priemere 3 % deficitu verejných financií k hrubému domácemu produktu.
Môžem pripomenúť katastrofálny vývoj v oblasti zahraničného dlhu, kde napriek tomu, že prakticky absentujú významné verejné investície, vzrástla zadlženosť v porovnateľných údajoch očistená o devízovú pozíciu bánk o 1,3 mld. USD, a pritom vláda minula ďalších 1,2 mld. USD z privatizácie na riešenie dlhovej služby. A celkový dlh štátu do konca roka 2001 vzrastie na 2,5-násobok úrovne celkového štátneho dlhu, ktorý sme vykazovali na konci roka 1998. Tak si to usporiadajte, prosím vás pekne, v hlave.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Tak celkom dobre nám to vyšlo. Ja len dokončím tu s dovolením môjho predrečníka tú vetu, vážený pán poslanec Tatár, verejný dlh Slovenskej republiky k 31. 12. 2000 a projektovaný k 31. 12. 2001 vzrastie o 98 %. Prestaňte tu rozprávať svoje fantazmagórie.
Súhlasím s vami, že sa zvyšuje významným spôsobom daňové zaťaženie, nemožno však súhlasiť s tými vecami, ktoré ste prezentovali, aj keď naozaj bude potrebné si ich prečítať, ak dokáže stenografický záznam zachytiť tie koncovky. Ale, prosím vás pekne, kde vy beriete na to právo, aby ste dnes, keď ste vyrobili 21-percentnú mieru nezamestnanosti, aby ste tento problém hodili na plecia regiónom? To je problém vlády. To je problém centrálnej vlády.
A diskusie o tom v takom rečníckom tempe, či bude v ústave "bezplatná" alebo "primeraná", nuž, pán poslanec Tatár, to si vyžaduje minimálne dvoj-, trojdňovú diskusiu, ako budeme riešiť problematiku zdravotníctva. Jednoducho dnes to takto naformulovať a povedať, že bude v ústave primeraná, nuž musí sa jasne a zrozumiteľne povedať, čo to je primeraná, až potom by sme teda za ten návrh eventuálne mohli hlasovať.
Z toho, čo ste tu povedali, je úplne jasné, úplne jasné, že nie preambula je falošná, ale vaša politika je falošná. Potvrdil to aj váš kolega, ktorý povedal, že mu ani nejde o to, aby tie návrhy prešli...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja na rozdiel od iných kolegov z vašej strany, pán poslanec Tatár, vám nemôžem vysloviť ani obdiv, ani uznanie z jedného jediného dôvodu. Vy ste, pán poslanec Tatár, v tomto parlamente klamali, boli ste prichytený pri lži, do dnešného dňa ste sa neospravedlnili televíznym divákom. Bolo to takisto v priamom prenose, jednoducho ste klamali. To znamená, že nech by ste čokoľvek akého múdreho povedali, jednoducho vám do tejto chvíle nemôžem veriť, lebo ste neuznali to, že ste klamali a že ste jednoducho zavádzali slovenskú verejnosť. Nech teda čokoľvek poviete v tejto chvíli, nech by to bolo akokoľvek múdre, je tu problém.
Ospravedlňte sa najskôr za to, čo ste tuná pred dvomi rokmi hovorili, za to, čo ste jednoducho v tejto chvíli, či už múdre alebo nemúdre, jednoducho chceli povedať. To má asi takú výpovednú hodnotu, ako keď plesnete dlaňou do vody. Skutočne pri svojej najväčšej fantázii ma nič slušnejšieho nenapadá, aby som vám povedal. Jednoducho, pán poslanec Tatár, ešte raz, klamali ste v tomto parlamente ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Ospravedlňte sa, potom sa budeme v tejto chvíli a v ostatných v budúcnosti za budúce dva roky tohto parlamentu na vás pozerať iným spôsobom. Ešte raz - klamali ste, pán poslanec Tatár.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Ivan Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
V súvislosti s vystúpením pána poslanca Tatára by som chcel povedať niekoľko slov k pozmeňujúcim návrhom, ktoré v priebehu rozpravy prichádzajú. V podstate ony sú pozmeňujúcimi návrhmi dvoch kategórií. Jednak sú to pozmeňujúce návrhy, ktoré hovoria čosi o názoroch, postojoch, hodnotovej orientácii, prípadne aj záujmovej orientácii tých, čo to predkladajú, politických strán a jednak sú to potom - iná kategória - pozmeňujúce návrhy, ktoré sa usilujú nachádzať akýsi kompromis alebo konsenzus a prekračovať práve možno niekedy barikády hodnotových postojov.
Samozrejme, legitímne je podávať aj také, aj také návrhy a je to legitímne, aj pokiaľ ide o postoje k spoločnosti, ktorú tu zastupujeme. V tomto zmysle si vážim každého, kto vystúpi s jasným postojom a dá svedectvo o svojej hodnotovej orientácii. A to boli návrhy pána poslanca Tatára. Musím povedať, že s mnohými z týchto návrhov sa stotožňujem aj ja osobne, ale ak mám popísať prácu navrhovateľov, my sa usilujeme skôr hľadať tú druhú cestu tých návrhov, ktoré rozširujú ten možný konsenzus. A v tomto zmysle tam, kde sú, povedzme, aj názory, s ktorými môžem osobne súhlasiť, ale pôjdu nad rámec predloženej novely, pravdepodobne vyjadríme právo navrhovateľov, aby sme nevyslovili súhlas s tým, aby sa hlasovalo - a to hovorím všeobecne - o takýchto návrhoch.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Ďakujem pekne.
Ja by som najprv chcel povedať pánovi poslancovi Jarjabkovi, že ak myslel na tú informáciu zvnútra televízie spred dvoch rokov a zrejme myslel na túto informáciu, túto informáciu som dostal ja. Tá informácia bola nesprávna, a teda ospravedlňujem sa v tejto veci bez akýchkoľvek rozpakov pánovi poslancovi Jarjabkovi. Naozaj išlo o to, že som dostal nesprávnu informáciu, ktorú som ďalej posunul pánovi poslancovi Tatárovi. Ak toto ospravedlnenie prijme, nebude mať problém na budúce dva roky nehovoriť v diskusiách s pánom poslancom Tatárom len o tom, že klame.
Chcel som povedať však niečo úplne iné. Ja som hovoril vo svojom včerajšom vystúpení najmä o tom, že všetky svetové inštitúcie konštatujú niečo, čo je neuveriteľne varovné, že všetky štáty, to sa netýka len Slovenskej republiky, ale všetky štáty strednej, stredovýchodnej a južnej Európy sa za posledných 10 - 11 rokov nepriblížili svojimi životnými štandardmi a to znamená aj životnou kvalitou štátom západnej Európy, ale naopak, tie nožnice sa ešte väčšmi roztvorili. Je to veľmi alarmujúce.
A to, čo dnes predniesol pán poslanec Tatár, to smeruje len k tomu, len k tomu, aby sme tu nastolili pomery, a to aj ústavné pomery, ktoré umožnia Slovenskej republike sa prestať vzďaľovať od západných civilizácií a naopak, sa k nim približovať. Sú to isté kritériá, sú to isté elementárne kritériá, ktoré pokiaľ tu nebudú fungovať, dovtedy proste sa Slovenská republika, ale ani iné štáty tohto regiónu k európskym štandardom približovať nebudú. Preto minimálne to, čo tu dnes povedal pán poslanec Tatár, je vlastne memento, memento pre nás všetkých.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tatár chce reagovať na vystúpenie predrečníkov.
Máte slovo.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem pekne za slovo.
Čísla dlhu, o ktorých hovoril pán poslanec Maxon, svedčia o dlhu, ktorý založila aj Mečiarova vláda. Ľudí, a to musím zdôrazniť, naozaj začína čoraz viac zaujímať, čo sa robí s ich daňami. Rastie dosť veľká nespokojnosť s pretrvávajúcim socialistickým plytvaním. Je veľa rečí o tom, že sa majú znižovať dane. Hlasovanie ukáže, aká je vôľa politických strán a jednotlivých poslancov a aký bude osud mojich návrhov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku.
Prerušujem rokovanie 45. schôdze.
Budeme pokračovať o 14.00 hodine vystúpením ďalšieho, v poradí šiesteho prihláseného rečníka ústne do rozpravy, ktorým je pán poslanec Kandráč, po ňom je prihlásený pán poslanec Švantner.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní.
Žiadam aj pána spravodajcu, aj pána navrhovateľa, aby zaujali svoje miesta.
Ako prvý bude potom vystupovať pán poslanec Kandráč, ale až potom, keď príde pán navrhovateľ.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave k novele ústavy.
Ako ďalší vystúpi pán poslanec Kandráč, pripraví sa pán poslanec Švantner.
Pán poslanec Kandráč, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Kandráč:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené pani poslankyne,
vážení poslanci,
svoje vystúpenie k návrhu novely ústavy som úmyselne rozdelil na dve časti. Na časť všeobecnú, ktorú som už predniesol v predchádzajúcich dňoch, a na časť osobitnú, ktorú teraz chcem realizovať. V osobitnej časti chcel by som poukázať na niektoré konkrétnosti, ktoré považujem za problematické, nejasné, za nadrámcové a v súčasnosti pre riadne fungovanie nášho politického systému, pre naše integračné snaženie nie za nevyhnutné; aké sú vlastné požiadavky Európskej komisie na nás v prípade novelizácie základného zákona štátu, čo, samozrejme, súvisí s celkovou transformáciou právneho poriadku i jeho aproximáciou k právu Európskej únie.
Treba pre celý národ, pre všetkých občanov, poslancov, ale aj všetkých obyvateľov povedať, že Európska komisia nám odporúča zmenu ústavy, ale iba v určitých smeroch, len v určitom rozsahu, nie v takom, ako to robí návrh novely, a nie okamžite.
Predovšetkým chcem zdôrazniť, že nie je pravdivým tvrdenie, že doterajšie znenie ústavy je prekážkou, ktorá znemožňuje náš vstup do Európskej únie a NATO. Európska komisia nám odporúča úpravu ústavy, a to najmä v smere po prvé úpravy účinnosti medzinárodných zmlúv s vnútroštátnym právom, po druhé zvýšenia nezávislosti súdnictva a po tretie zavedenia inštitútu verejného ochrancu ľudských práv a slobôd.
K prvému okruhu problémov. Predovšetkým sa to dotýka článku 7 s jeho 5 odsekmi. Problematickým sa javí najmä odsek 2, ktorého navrhovanú formuláciu by nebolo správne akceptovať. Vzhľadom na otázku suverenity, jej zachovávanie či obmedzovanie je namieste prijať novú formuláciu, ktorá precíznejším a výstižnejším spôsobom napomôže uplatňovať účinnosť medzinárodných zmlúv pred vnútroštátnym právom, resp. zabezpečí ich vzájomnú súčinnosť. Ja uvažujem o dvoch alternatívach.
Prvá alternatíva: "Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo na základe takejto zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na európske spoločenstvá, ktorých je členom. Ak to ustanovuje medzinárodná zmluva a ak európske spoločenstvá vydávajú právne záväzné akty, sú tieto priamo záväzné a majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky."
Druhá alternatíva: "Slovenská republika môže na základe medzinárodnej zmluvy vykonávať niektoré svoje kompetencie spoločne s inými štátmi prostredníctvom iných inštitúcií zriadených touto zmluvou, ktoré musia byť založené na princípe slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd."
Niekoľko poznámok k druhému okruhu problémov, k zvyšovaniu nezávislosti súdnictva. Jednoznačne tvrdím, že som za zvyšovanie nezávislosti súdnictva, ale zároveň tvrdím, že formou, ktorá sa v návrhu realizuje, sa toto neuskutoční a určite nepodarí. Veď už samotné ustanovenie článku 141 o Súdnej rade, jej zložení a spôsobe konštituovania tomu nasvedčuje. Nanajvýš môže dôjsť k remíze pri hlasovaní o problémoch. Ani menovanie sudcov prezidentom nezvýši nezávislosť sudcov. Snáď zvýšenie počtu sudcov v Súdnej rade podľa môjho názoru by bolo rozumné a namieste. Ďalej si tiež myslím, že pri konštituovaní sudcov by mala byť naďalej činná Národná rada.
K tretiemu okruhu problémov - zriadeniu ombudsmana. Iste ide o zaujímavý inštitút, ktorého zriadenie si zasluhuje zvýšenú pozornosť, ale aj zvýšenú pripravenosť. Treba jednoznačne povedať, že existencia verejného ochrancu práv a slobôd je namieste všade tam, kde nepoznajú orgán prokuratúry v našom ponímaní. Vo väčšine krajín prokuratúra je zúžená na úrad žalobcu. V našom štáte prokuratúre prináležia všetky tie činnosti, ktoré podľa zámerov predkladateľov by mal vykonávať verejný ochranca, a preto si myslím, že v súčasnej ekonomickej situácii nášho štátu by sa zbytočne zvýšili výdavky na rozširovanie ďalších momentálne nie nevyhnutných organizačných štruktúr štátu.
Vážené panie poslankyne, poslanci, to boli tri hlavné okruhy, na ktoré sa aj sústreďuje pozornosť Európskej komisie v súvislosti so zmenou ústavy. Telegrafickým spôsobom si dovolím poukázať aj na ich ďalšie, ktoré by som ja formulačne aj obsahove ináč uskutočňoval.
K článku 17 odseky 3, 4. Podľa skúseností praxe pre zadržanie postačuje úplne 48-hodinová časová lehota vzhľadom na to, že si treba uvedomiť, že vlastne ide dvakrát o 48 hodín, t. j. 96 hodín. Sú to vlastne štyri dni a toto podľa môjho názoru aj názoru praxe je dostačujúce na to, aby sa vykonali nevyhnutné úkony orgánov činných v trestnom konaní, nevyhnutné, hovorím.
K článku 64a odsek 1. Moja formulácia by znela: "Obec a vyšší územný celok sú územnými a správnymi celkami Slovenskej republiky združujúcimi osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt."
Podobne by som sa vyjadril k článku 65 odsek 1, kde by som formuloval: "Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami."
Článok 66. Môj názor je po prvé ponechať ho v pôvodnom znení. Ak by sa toto nerealizovalo, uvažujem aj o formulácii: "Obec má právo združovať sa s inými obcami na zabezpečenie veci spoločného záujmu, rovnaké právo má aj vyšší územný celok, ale združovanie je možné len v rámci územia Slovenskej republiky."
K článku 68. Ja používam formuláciu alebo by som použil formuláciu: "Vo veciach územnej samosprávy môžu obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia."
Vážená poslanecká snemovňa, nie som za obmedzovanie kompetencií prezidenta republiky, najmä pri amnestii, kde kontrasignuje jeho rozhodnutie poverený minister, môže dôjsť k paradoxnej situácii, že rozhodujeme o páchateľoch trestných činov a kontrasignácia bude ministra hospodárstva alebo ministra životného prostredia. Pochopil by som to, keby to bola kontrasignácia ministra spravodlivosti.
K článku 134. Nepočul som presvedčivé zdôvodnenie o potrebnosti zvýšenia počtu sudcov Ústavného súdu, takisto som nepočul ani presvedčivé tvrdenia o predĺžení lehoty na 12 rokov. Bol by som za predĺženie lehoty na 9 rokov, ale až po nových voľbách, po konštituovaní nového parlamentu. Myslím si, že by to bolo aj objektívne, aj správne.
K článku 136. Môj názor je taký, že sa nestotožňujem s návrhom, pretože nesúhlasím s tým, že by na stíhanie generálneho prokurátora alebo sudcu dával súhlas Ústavný súd, som za to, aby to bolo tak ako doteraz, t. j. aby ho dávala Národná rada Slovenskej republiky.
K článku 142 odsek 2 - moja formulácia: "Súdy rozhodujú v senátoch, ak nestanoví zákon, že vo veci rozhoduje jediný sudca." Ostatný text by som vynechal pretože je to upravené v súčasných procesných pravidlách.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických, pán poslanec Šimko je posledný.
Pán poslanec Húska, máte slovo.
Poslanec A. M. Húska:
Oceňujem na vystúpení pána poslanca Kandráča hlavne to, že sa sústredil na tri hlavné možné body, ktoré naznačujú asi potrebu úpravy doterajšej platnej ústavy. Vychádzam z toho, že má zmysel hovoriť iba o týchto troch hlavných bodoch a že vlastne pokus vložiť do rozsiahlej novely ešte mnoho a mnoho iných vecí je vlastne kontraband, je vlastne zneužitie a snaha torpédovať silu minulej a doteraz platnej ústavy.
Pokiaľ ide o ombudsmana, tam, samozrejme, treba nám dôkladne zvážiť veci a pravdepodobne možno dokonca experimentálne overiť, do akej miery to potrebujeme alebo nie práve popri funkcii monokratickej prokuratúry, pretože práve tak monokratickým je aj systém ombudsmana. Ale zároveň nesmieme zobrať zo zreteľa skutočnosť, že politický systém má vždycky snahu generovať nejakú sinekúru, to znamená pre unavených mocou alebo - ak tak chcete slušnejšie - pre veteránov politiky vytvoriť nejaké teplé miesta. A tento sklon je imanentný, je vnútorne daný politickému systému a stále bude sa generovať. Neviem, prečo máme teraz myslieť na sinekúry. To je vlastne zmysel toho môjho namietania a v tomto smere potvrdzujem stanovisko pána poslanca Kandráča.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne.
Môže sa nepravdou dosiahnuť pravda? Môže sa to dosiahnuť v živote jednotlivca, môže sa to dosiahnuť v živote štátu? Ako povedal pán poslanec Kandráč, predkladatelia a apologéti novely nehovorili pravdu, keď hovorili za to, že predchádzajúca a vlastne ešte stále platná ústava tomu zabraňuje. Nie je to pravda.
Chcel by som pripomenúť najmä tým, ktorí si to nevšimli, že pokiaľ som sa dobre díval a pokiaľ som dobre počúval, ani jeden poslanec Strany maďarskej koalície sa do diskusie neprihlásil, asi preto, že chcú, aby čím skôr sa tá ústava teda prijala. Čakajú na ňu - nebudem hovoriť to nedobré porovnanie - ako kura na niečo. Zatiaľ, lebo vedia, že takto koncipovaná ústava im umožní mať v rukách južné Slovensko, zatiaľ je to tak podľa návrhu vyšších územných celkov isté na juhovýchode a juhostrede, teraz sa v zákulisí vedie boj o juhozápad, o povestnú komárňanskú župu. Tak sa naplní požiadavka lídrov maďarských politických subjektov z 8. januára 1994, keď si povedali: "Pre maďarské národné spoločenstvo," tak sa nazvali, nie maďarská národnostná menšina, "je prijateľné len také územnosprávne členenie, v rámci ktorého sa nedostáva do pozície menšiny z hľadiska početnosti na územiach, kde žije v značnom počte."
O toto sa hrá v tejto ústave, všetky ostatné veci majú len potvrdiť moc tejto koalície aj v časoch, keď už nebudú mať v rukách opraty vlády, takpovediac. O to sa hrá a my preto musíme takúto ústavu, nie my, samozrejme, ale koalícia preto chce takúto ústavu prijať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, chcem vám len povedať, že aj za SMK, samozrejme, sa prihlásil poslanec pán László Nagy, takže bude vystupovať, ale mýliť sa je ľudské.
Pán poslanec Kresák, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Veľmi rád reagujem na to, čo povedal pán kolega Kandráč, pretože rád diskutujem o právnych otázkach. Pán kolega Kandráč, v jednom musím s vami nesúhlasiť. Hneď v úvode ste povedali, že podľa platného ústavného textu je možné, aby Slovenská republika vstúpila do Európskej únie alebo do európskych spoločenstiev. Pán poslanec, keď si prečítate článok 7, musíte uznať, že to vaše vyjadrenie nesedí. Podľa článku 7 Slovenská republika môže vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. Pán poslanec, azda netvrdíte s plnou vážnosťou právnika, že Európska únia je štátny zväzok. To je po prvé.
Po druhé, už niekoľkokrát spomínaná analýza renomovanej právnickej firmy Gomez-Acebo & Pombo, ktorá sa vyjadrovala k potrebám ústavných zmien Slovenskej republiky pre prípad vstupu do Európskej únie, charakterizovala tri rovnoprávne, tri rovnoprávne ústavné riešenia, prvé riešenie - obmedzenie vlastnej zvrchovanosti v ústave -, cestu, ktorou išlo Taliansko, Spolková republika Nemecko alebo Grécko, druhú cestu - postúpenie právomoci, cestu, ktorou išlo Holandsko, Luxembursko a Belgicko, tretiu cestu - rozhodnutie o prevode alebo spoločnom výkone niekoľkých právomocí, cestu, ktorou išlo Rakúsko, Španielsko a Francúzsko. Každá z týchto ciest je legitímna a aj naša cesta je jedným z týchto riešení. Je legitímne. Napriek tomu, už sme to aj povedali, my netrváme, že to musí byť práve táto cesta. A azda už viete, že aj pozmeňujúce návrhy budú reflektovať aj vaše stanoviská. Tvrdím iba, že každé z týchto troch riešení je správne a je legitímne a nie je pravdivé tvrdiť, že iba jedno z týchto troch je možné a iba jedno z týchto troch je v súlade so záujmami Slovenskej republiky. Toto je nevyhnutné povedať a nevyhnutné je to aj opakovať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Aj ja sa budem snažiť reagovať vecne na konkrétne pripomienky pána poslanca Kandráča k voľbe sudcov Národnou radou Slovenskej republiky. Myslím, pán poslanec, že sa stotožníme s myšlienkou, že treba odpolitizovať voľbu a odvolávanie sudcov. Ak to zostane v rukách Národnej rady ako orgánu politického, tak sa nám to nepodarí. Je všeobecná tendencia v Európe a vo svete dávať to z rúk parlamentov a dávať to do rúk orgánom sudcovskej samosprávy, prípadne ústavných činiteľov, ktoré majú neutrálne postavenie. Takým je prezident.
K zloženiu Súdnej rady. Vy dávate do jedného vreca členov Súdnej rady, ktorí by mali byť menovaní prezidentom, parlamentom a vládou. Ešte by som bral, že by ste dali do jedného vreca tých členov, ktorí budú za parlament a za vládu, ale prezidenta máme priamo voleného s iným funkčným obdobím ako parlament a vláda a je v inej pozícii ako zákonodarná a výkonná moc. Je to neutrálna moc podľa poslednej novely ústavného zákona, ústavy z roku 1999. Nie je vhodné dávať do kontrapozície členov Súdnej rady, ktorí sú sudcovia, a tých ostatných. Naše zloženie Súdnej rady, ktoré navrhujeme, tiež nie je jediným možným riešením. Prichádzajú do úvahy aj iné, ale je založené na hľadaní konsenzu medzi všetkými zložkami moci. A to je tiež veľmi dôležité v ďalšom období.
Ešte som chcel reagovať na problematiku stíhania generálneho prokurátora, resp. imunity generálneho prokurátora. Viete, že prokuratúra je budovaná na princípe monokracie. A z tohto hľadiska je veľmi zložité hľadať riešenie možného stíhania generálneho prokurátora. Práve z tohoto dôvodu navrhujeme toto riešenie. V súčasne platnom zákone je to problém.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Ja chcem len veľmi stručne oceniť vystúpenie pána poslanca Kandráča. Na rozdiel od jeho kolegov z poslaneckého klubu ja vidím v tomto vystúpení veľký posun, pretože namiesto apriórneho odmietania ste začali diskutovať o konkrétnych ustanoveniach. A tu vidím veľký priestor na to, aby sme naozaj o nich diskutovali, tak ako spomenuli aj moji kolegovia predkladatelia. Viem si tiež predstaviť diskutovať aj o tom článku 7 odsek 2, aj o článku 66, aj o tých ďalších. Myslím si, že toto je cesta k tomu, aby sme našli iný spôsob komunikácie, tak ako tu hovorili niektorí vaši kolegovia predtým.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kandráč, môžete reagovať.
Nech sa páči.
Poslanec P. Kandráč:
Vážený pán predsedajúci,
kolegovia, kolegyne,
pán doktor Kresák, ja som prekvapený, vy asi zle počúvate, lebo ja som nikde nespomínal štátny zväzok, ani vystúpenie, ani spojenie. Tak neviem, odkiaľ tieto vaše vízie vkladáte niekomu do úst. Takže ja by som bol rád, keby ste skutočne rozpravu pozorne sledovali. Nebuďte taký politicky prestížny a netolerantný. Veď toto som ja v živote nepovedal, čo ste mi tu teraz povedali.
Pánu Oroszovi. To je vec názoru, ako odpolitizovať, ale zloženie Súdnej rady mi nehovorí to, čo vám, že bude zaručené odpolitizovanie sudcov. A takisto neviem, ako to myslíte s tou samosprávou. Môj názor je taký, že si myslím, mali by prevažovať sudcovia, ale ani tak netvrdím, že to už zlepší nezávislosť súdov. To som nikdy nepovedal. Som ochotný o tom rozprávať ďalej.
Pán Šimko, ja súhlasím s vami a beriem to a vždy som tvrdil, že všetci, ak ste dobre počuli, ako sme vystupovali, tvrdíme - debatujme, debatujme. Je tu toľko problémov, že nie je možné v takomto krátkom čase, ako je 10 minút, sa vyjadriť k mnohým problémom. Niektoré skutočne, ktoré novelizujeme, sú prekonané praxou.
Napríklad spomínal som otázku zadržania alebo zatknutia. Sú tam veci, ktoré vybaví zákon o súdoch a sudcoch, ale my ich dávame do ústavy. Pýtam sa: Načo to je dobré? A to len všetko pre to, že sa ponáhľame, urýchľujeme konanie a nechcete, aby sme si sadli a pekne sa o problémoch porozprávali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Švantner, pripraví sa pani poslankyňa Angelovičová.
Nech sa páči.
Poslanec D. Švantner:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
vážení občania,
vážení televízni diváci,
počas prerokúvania návrhu novely ústavy som hovoril s veľa občanmi, aby som zistil, aký je názor na zmenu ústavy. A informácie sú také, že občania nepoznajú rozsah zmien, lebo vládnuce politické strany nezaistili všenárodnú diskusiu o tejto téme, kde si naši voliči predstavovali podrobné rozobratie jednotlivých článkov so zdôvodnením, čo úprava prinesie pre občanov alebo Slovenskú republiku.
Mimo tejto výčitky sa stretávam so zlým alarmujúcim ekonomickým stavom občanov, hlavne mladých rodín a dôchodcov, ktorí nie sú schopní pre ich zdravotný stav si niekde niečo privyrobiť.
Ako môžu naši občania veriť, že táto vládna koalícia pripravila zmeny ústavy v prospech občanov, keď táto vládna koalícia predala telekomunikácie a napriek majoritnému podielu štátu nechala zvýšiť poplatky za telefónne stanice, ktoré vlastnili občania desiatky rokov, a občanov klame vyhláseniami o znížení sadzieb za telefónne hovory do zahraničia? Občan získava presvedčenie, že vládnej koalícii na obyčajnom občanovi vôbec nezáleží.
Ako môžu naši občania veriť vládnej koalícii, ktorá začína s predajom SPP, firmy, ktorá každoročne lieči rany našej ekonomiky tým, že jej vláda nariaďuje mimoriadne odvody, vládnej koalícii, ktorá dovolila SPP zvýšiť ceny plynu napriek tomu, že ročný zisk predstavuje viac ako 14 miliárd korún? Zvýšením ceny plynu poškodíme nielen domácnosti, ale hlavne fabriky, ktoré majú svoju výrobu postavenú na spaľovaní plynu ako sú sklárne a chemický priemysel. Ľudia na Horehroní majú obavu, že týmto zvýšením ceny plynu vzhľadom na regionálnu nezamestnanosť nebudú môcť vykurovať svoje domácnosti ekologicky plynom, a pritom je nutné upozorniť, že v tejto oblasti vykurovacie obdobie je minimálne o dva mesiace dlhšie a zimy sú tu podstatne chladnejšie ako v prevažnej časti Slovenska.
Ako môžu mať naši občania dôveru k zmene ústavy, ktorú pripravujú politické strany, ktoré Slovenskú republiku nechceli a za jej vznik nehlasovali s výnimkou Strany demokratickej ľavice, ktorá sa však vždy po tvrdých vyhláseniach nechá prehovoriť koaličným partnerom alebo stiahne nepochopiteľne svoj pozmeňujúci návrh z prerokúvania, SDĽ, ktorá napriek jej ľavicovosti robí všetko pre odovzdanie spoločného majetku občanov Slovenskej republiky do rúk cudzím firmám?
Ako môžeme veriť, že táto vládna koalícia pripravila dobrú zmenu ústavy, keď poslanci, ktorí v minulom volebnom období hlasovali za vyčlenenie strategických nepredajných podnikov, sa teraz kamuflujú predkladaním návrhov na privatizáciu ekonomických pilierov Slovenskej republiky do Národnej rady Slovenskej republiky na ich schválenie a v predloženom materiáli nie sú schopní tento čin zdôvodniť? Z čoho chcete financovať v budúcnosti školstvo, zdravotníctvo, sociálnu oblasť, armádu a ďalšie neprodukčné oblasti, keď sa zbavujete SPP, Transpetrolu a elektrární. Tu sa naozaj natíska povedať, že vládna koalícia sa drží hesla "Po nás potopa".
Ako môžu naši občania veriť, že je úprava ústavy v prospech štátotvorného národa, keď bola vypracovaná za spolupráce poslancov maďarskej koalície, ktorí v roku 1992 poslali list pánu Delorsovi, v ktorom prekrútili fakty o živote maďarskej menšiny na Slovensku a o Vodnom diele Gabčíkovo?
V posledných dňoch som často počul od poslancov vládnej koalície a predkladateľov, že sme mali možnosť, myslím tým opozíciu, zasahovať do tvorby úpravy ústavy. Nemôžem s tým súhlasiť, lebo naša poslankyňa nebola prizývaná k tvorbe ústavy a ako nás informovala, viac sa o tejto problematike dozvedela z médií ako oficiálne od tvorcov novely ústavy.
Teraz vidíme to, že aj poslanci strán vládnej koalície nemajú skoordinovaný pohľad na rozsah zmien ústavy, viď vyhrážanie sa poslancov SDĽ a SOP poslancom KDH, že nezahlasujú za zmenu ústavy, ak prejde pozmeňujúci návrh na zákaz interrupcie.
Od poslancov z maďarskej koalície som opakovane počul vyhlásenie o tom, že sú občanmi Slovenskej republiky a majú právo hovoriť do diania na Slovensku. Súhlasím s tým, ale sa potom správajte k Slovenskej republike ako ku vlasti. A pri tvorbe zmien ústavy ste nemali podmieňovať jej odsúhlasenie požiadavkami, ktoré znepokojujú štátotvorné slovenské obyvateľstvo. Nemáte úctu ani k vrcholným štátnym predstaviteľom, čo vidieť na tom, že pri rokovaniach za prítomnosti predsedu vlády Dzurindu hovoríte po maďarsky a predseda vlády Slovenskej republiky na slovenskom území počúva rokovanie politickej strany registrovanej na Slovensku prostredníctvom tlmočníka. Nie je to šovinizmus od vás, páni poslanci maďarskej koalície? Bojujete za zriadenie maďarskej fakulty na nitrianskej univerzite, ale tým len viac zabránite komunikácii medzi slovenským a maďarským obyvateľstvom. A vy chcete hovoriť o pozitívnom vzťahu k Slovenskej republike.
Ako môže občan veriť dobrému úmyslu pri zmene ústavy, ak sa na jej tvorbe podieľali poslanci z maďarskej koalície, ktorí neprejavili svoj vzťah k Slovenskej republike tým, že by boli zabojovali za dostavbu Vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros, aby sme mali viac ekologickej elektrickej energie? Ale sa správate tak, že mám pocit, že vaša vláda sídli nie v Bratislave, ale v Budapešti.
Politici týchto koaličných politických strán pripravili takú zmenu ústavy ako napríklad článku 7, v ktorom sa hovorí o prenose zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu, článku 66, v ktorom dávate právo územným celkom združovať sa bez obmedzenia len na území Slovenskej republiky, článku 67, v ktorom je možnosť rozhodovania vyšších územných celkov referendom, článku 102, v ktorom okliešťujete rozhodnutia prezidenta a staviate nad hlavu štátu predsedu vlády aj ministrov, článku 154b, pri realizácii ktorého by došlo k retroaktivite.
A z toho dôvodu podávam pozmeňujúci návrh na zrušenie ods. 3 bodu 154b z návrhu novely ústavy.
Milé dámy, vážení páni, ústava má byť stabilizujúcim fundamentom vládnutia a všetky zmeny by mali byť uvážlivé, a nie poháňané v danej chvíli hektickými politickými pomermi. Politické vydieranie maďarských nacionalistických politikov je výstrahou pre všetky generácie, ktoré budú chcieť siahnuť na ústavné články. Vyzretosť právneho systému štátu by mala dokumentovať predovšetkým ústava a malo by za ňu hlasovať vždy podľa toho viac a viac členov zákonodarného zboru. V tejto situácii kupčíte s hlasmi, aby ste dosiahli tesnú, ak nie najtesnejšiu, trojpätinovú väčšinu potrebnú na prijatie tohto zákona zákonov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Posledný je pán poslanec Prokeš.
Pán poslanec Húska, máte slovo.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Švantner, chcem vám pripomenúť, že je akási personálna únia medzi tými, kto predkladá túto rozsiahlu novelu ústavy, a tými, kto vykonáva vládnu exekutívu, pretože vo veľkom sa skutočne praktizuje rozpredaj strategických podnikov.
Chcem upozorniť, že do ústavy by sa mala dostať práve zásada tzv. komplexného pluralizmu. To je demokratický princíp, že platí pre nás nielen politický pluralizmus, ale aj vlastnícky pluralizmus, že vedľa súkromného, individuálneho a skupinového vlastníctva existuje aj štátne vlastníctvo alebo spoluvlastníctvo. Je predsa nezmyselné, keď jedna zodpovedná vláda chcela by aj v budúcnosti vládnuť a v podstate rozpredá a vymení za jednorazovú bazárovú cenu podniky, ktoré inak každoročne prinášajú podstatný príjem do štátneho rozpočtu. Naozaj tých 14 miliárd čistého zisku predstavuje takúto skutočnosť len z jedného strategického podniku. Čiže nie je správne uvažovať tuná o demokratizme a dokonca sa oháňať pluralizmom, ak na druhej strane umenšujeme možnosť spolupôsobenia aj štátnych záujmov cez štátne alebo verejné vlastníctvo. Nemáme dôvod, aby sme strategické podniky vydávali iným. Je to jednoducho hanebné a nedá sa o tom nič iné povedať, iba toľko, že túto zmenku, ktorú vypisujete takto kvázibianko, budete hradiť.