Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Benčat.
Poslanec J. Benčat:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som nadviazať na tú časť predrečníka poslanca Delingu, práve čo sa týka ekonomických aspektov nášho vstupu do Európskej únie. Treba pripomenúť všetkým tu prítomným aj pri televízoroch, že v roku 1998 Slovensko svojou výkonnosťou, teda ekonomika svojou výkonnosťou bola na 3. mieste za Slovinskom a Českou republikou s priemerom asi 49 % priemeru HDP Európskej únie. Na to sa zabudlo. Dnes sme už klesli asi o 2 % dole. To je ten prípad, o ktorom hovorí pán kolega Engliš, že stojíme, nejdeme dopredu a vlastne sa vzďaľujeme tým, že stojíme.
A všetky politické veci, ktoré sa tu prerokúvajú, nám neurýchlia ekonomiku. Ekonomika sa nedá robiť skráteným legislatívnym konaním. Ekonomika potrebuje určité pravidlá a treba sa tým zaoberať a dať také zákony, ktoré sa týkajú ekonomických záležitostí tejto republiky a tie nám práve stoja. Dobre vieme, že k 1. marcu by mali byť schválené mnohé zákony, neviem, akým spôsobom, keď už tretí týždeň rozprávame o kontroverznej ústave. Zo schvaľovania ústavy sa stal politický problém. A to som už včera povedal. Pomaly našu koalíciu už nezaujíma obsah ústavy, ale len to, aby bola prijatá. To je hlavný problém, hlavná otázka koalície v súčasných dňoch. Takže nie je čas potom sa venovať relevantným veciam, ktoré náš štát a naša ekonomika potrebuje. Takže je to tak a obsah ústavy je príčina, prečo tu sedíme už tretí týždeň a o čo bojujeme. Nie to, aby bola prijatá za každú cenu v tomto krátkom čase.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Švantner.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Milé dámy,
vážení páni,
predrečník vo svojom prejave hovoril o tom, aká je alarmujúca situácia na Slovensku. Slovensko patrí medzi najchudobnejšie štáty strednej Európy. Ja by som chcel vyzvať občanov, aby si všimli, že pritom to poslancov z vládnej koalície absolútne nezaujíma. Oni vôbec na to nereagujú, čo bolo povedané pred chvíľou. A ja by som pokračoval ďalej. Napriek tomu, že je takáto zlá situácia, pozrime sa, ako sa k tejto situácii stavia vláda. Máme postaviť most v Štúrove, bude nás to stáť asi miliardu korún. Ďalšie finančné prostriedky dá Európska únia a ďalšie Maďarská republika, ale čuduj sa svete, táto najchudobnejšia republika v strednej Európe, ktorá má firmy, ktoré sú schopné vyrobiť tento most, dá si oceľovú konštrukciu mosta v Štúrove spraviť do Maďarska, do štátu, ktorý sa doteraz venoval pestovaniu papriky. Však to nie je možné, my, ktorí máme najvyššiu nezamestnanosť a najhoršiu situáciu vo firmách, tak my si dávame za ťažko zarobené peniaze spraviť most do štátu, ktorý je na tom podstatne lepšie, ako sme my. Pozrime sa na situáciu, aká je v iných štátoch. Zoberme si predsedov vlád. Zeman bol v Číne, bol vo Vietname. Česká republika stále pracuje na tom, aby pomohla svojim firmám, aby zlepšila ekonomiku. A my robíme to, že aj most, ktorý sme si mohli postaviť sami, si dávame...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Pán poslanec Delinga, samozrejme, že sa venoval problematike, ktorú veľmi blízko pozná, teda pôdohospodárstvu, a myslím si, že jasne ukázal, že súčasná vládna koalícia jednoducho nepracuje v prospech slovenských záujmov, v prospech záujmov tejto republiky, lebo okolité štáty aj podľa diskusií, ktoré som mal v týchto dňoch, oveľa dôslednejšie chránia svoje záujmy, či ide o Poliakov, Maďarov alebo Čechov. A v tom je aj celá diskusia okolo ústavy, ktorá ďalej pokračuje v tejto politike vládnej koalície, jednoducho prehnanej ústretovosti iným záujmom, ako sú záujmy obyvateľov Slovenskej republiky.
Vládna koalícia vlastne predložila dva návrhy riešenia, aj otázky týkajúcej sa takzvanej pôdy neznámych vlastníkov, to, čo prišlo z dielne Strany maďarskej koalície, kde ďalej trvajú na tom, aby táto pôda prešla do správy obcí a miest. A, samozrejme, druhý návrh, ktorý predložil paradoxne pán poslanec Fehér, má posunúť celú problematiku až za horizont roku 2006. Tak čo je to za schizofréniu vládnej koalície, keď vlastne sama nevie, ako chce problematiku upraviť? Ja si myslím, že presun kompetencií do správy obcí a miest je mimoriadne nebezpečný nielen z hľadiska záujmov Strany maďarskej koalície, ale jednoducho neprospeje ani slovenskej ekonomike, lebo inštitút, ktorý bol vytvorený ako Slovenský pozemkový fond, je naozaj inštitút, ktorý má vytvoriť v tomto prechodnom období čo najlepšie podmienky na hospodárenie s pôdou na Slovensku a tieto úlohy aj plní.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Delinga mal ambíciu veľmi správne poukázať na naše integračné ambície vo vzťahu k existujúcej ekonomickej situácii Slovenskej republiky, pretože vo väzbe na predkladanú novelu ústavy sa veľmi intenzívne prezentuje potreba novelizovať ústavu predovšetkým z hľadiska integračných ambícií. Nuž a potom tam je naozaj jeden problém, vážení páni predkladatelia. Každá krajina, každá civilizovaná krajina má niečo také ako zlatý trojuholník. A do toho zlatého trojuholníka patrí predovšetkým posilňovanie pozície štátotvorného národa, do toho zlatého trojuholníka patrí posilňovanie celistvosti, územnej celistvosti príslušnej krajiny, do toho zlatého trojuholníka patrí posilňovanie ekonomickej pozície Slovenskej republiky. Vy ten, takpovediac, imaginárny pojem zlatý trojuholník v novele ústavy absolútne ignorujete.
A dovoľte mi ešte jednu poznámku k tomu znázorneniu našich integračných ambícií. Ak sme z tisíckilometrovej alebo tisícstokilometrovej vzialenosti prekonali 400 kilometrov, tak s tými 400 kilometrami možno súhlasiť. Lenže, vážení členovia vládnej koalície, bolo by dobré, keby ste si uvedomili, že tých 400 kilometrov idete opačným smerom.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Ďakujem pekne.
Mne sa páči to, čo hovoril kolega Delinga z hľadiska ekonomickej situácie a veľmi jasne naznačil, že ekonomické nožnice sa u nás roztvárajú. Ale podľa mňa je obrovský problém s produktivitou práce, o ktorej sa veľmi málo hovorí. My sme si zvykli 40 rokov si brať vzory z Východu, teraz hovorí o vzoroch z Európskej únie a z USA, aké sú tam vysoké dotácie do poľnohospodárstva, ale zabúda povedať, že u nás produktivita práce je dakde na úrovni 50 % týchto vyspelých krajín, či v poľnohospodárstve, či v stavebníctve. Takisto investície do zaostávania.
A ja súhlasím, že naša ekonomická cesta sa čím ďalej tým viac spomaľuje a môže sa aj zastaviť, takže Západ ťažko dobehneme, ale to je aj problém obrovských sociálnych istôt, ktoré máme, čiže nie sú aktivizované pracovné sily, aby si hľadali prácu, obrovské daňové zaťaženie, kde podnikatelia majú od 30 do 50 % vyššie daňové zaťaženie ako v okolitých štátoch.
Čiže aj keď potrebujeme zahraničné investície, musíme sa spoliehať na vlastné investície a myslím si, že by sme sa fakt mali skôr zaoberať daňovými zákonmi, ako uľahčiť podnikať, ako sa zaoberať už tretí týždeň ústavou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Slaný.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Delingu, ktorý vo svojom diskusnom príspevku kládol veľký dôraz na ekonomické problémy Slovenskej republiky. Stotožňujem sa s tým stavom, ktorý on definuje, ale nesúhlasím s tým, že táto novela nemá vzťah k tomu, v akom stave sa slovenská ekonomika nachádza. Na to, aby sme navodili rast a výrazný dlhodobý rast slovenskej ekonomiky, sú v celosvetovom meradle dve teórie.
Jedna teória hovorí o posilňovaní pozícií centrálneho štátu pri zasahovaní do ekonomiky a stimulovaní hospodárskeho rastu. Druhá teória hovorí o oslabovaní pozície štátu a o posilňovaní zodpovednosti občana a samosprávy pri dosahovaní tohto hospodárskeho rastu. Novela ústavy, ktorá sa predkladá, jasne ide cestou k posilňovaniu zodpovednosti za svoju životnú úroveň občana a samosprávy. To znamená, je to základ budovania moderného štátu, tzv. pružného štátu, ktorý vie rýchlo a pružne reagovať na potreby podnikateľov najmä v mimocentrálnych regiónoch, ako vidíme, Slovensko potrebuje. Bratislava sa búrlivo rozvíja, ale mimobratislavské regióny zaostávajú a sú chudobné. Vidím, že táto novela ústavy je prvým krokom k tomu, aby sa Slovensko začalo rozvíjať ako vyrovnaná a dynamicky rastúca spoločnosť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Engliš, nech sa páči.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem reagovať na to, čo povedal pán poslanec Delinga. Hovoril o mzdách, o tom, aké sú u nás, aké sú v únii a napríklad u vysokoškolsky vzdelaných ľudí je to rozdiel 8 až 9-krát nižší. Chcel by som zdôrazniť skutočnosť, že oveľa drastickejšie je to v jednotlivých regiónoch Slovenska. Odznelo to aj v tom, čo povedali moji predrečníci. Zvlášť, ak uvážime, že dnes je nezamestnanosť vyše 560 000, 562 000 ľudí na Slovensku. Pričom v Košickom kraji je to priam strašné, keď si uvedomíte, že z 10, poviem na rovinu, najhorších okresov je šesť z Košického kraja. Najhoršie je na tom Rimavská Sobota, ktorá je 39,2, a potom je to Trebišov 35,16, Rožňava 34,35, Sobrance 34,05, Michalovce 33,63, Gelnica 31,13, Košice-okolie 30,96. To si teda nepamätám, že by napríklad Košice-okolie mali takú obrovskú nezamestnanosť.
Kúpyschopnosť obyvateľstva je tu doslova katastrofálna a platy, ktoré spomínal pán Delinga, vzhľadom na situáciu sú až o polovicu nižšie ako priemer, o ktorom ste hovorili, pán poslanec Delinga. A o to je to strašnejšie, že táto vláda ani nevie, čo s tým robiť. A ak tu moji predrečníci hovorili o tom, že ústavou sa prenesú kompetencie, aby sa tieto regióny lepšie vedeli postarať o to, o čo by sa mala starať táto vláda, tak sa veľmi mýlia, pretože regióny bez pomoci vlády nie sú schopné zrealizovať niektoré aktivity, ktoré im vláda sľubovala a nezabezpečila. Napriek sľubom napríklad pána premiéra Dzurindu o tom, že Košický kraj bude preferovaný, tvrdím, že Košický kraj je naďalej diskriminovaný. A jeho sľuby na výjazdovom zasadnutí vlády v Košiciach sú skutočne len balamutením ľudí, pretože v rozpočte košického úradu je oveľa menej.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán poslanec Delinga sa pýtal alebo hovoril o cestovnom lístku do Európy. Ja sa pýtam, čo tento cestovný lístok bude stáť pri vašom vládnutí? Ak ho porovnám s cestovným, ktoré ste teraz pripravili občanom, bude neuveriteľne drahý a bojím sa, že naň ani nebudeme mať. Veď len deťom, ktoré chodia na základnú školu - a pritom navštevovať základnú školu je povinnosť zo zákona - ste zvýšili cestovné nie o 20 %, ale o 400 %. Napríklad z Lodna do Kysuckého Lieskovca stál lístok 23 Sk a teraz 99 Sk. A to nie je, samozrejme, ojedinelý prípad. Vo vašom počítaní, keď je vašich ohlasovaných 20 % zdraženia cestovného v skutočnosti 400 %, môžeme cestovný lístok vysoko preplácať. A keď naň nebude, ľahko predáte aj Slovensko, len aby ste sa tam dostali vy. A keď nie do Európskej únie tak aspoň na Floridu alebo Mallorcu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ústava rámcuje každodenný život občana, ukladá povinnosti vláde, štátnym orgánom vo vzťahu k občanovi. Paľo, ty si vynikajúci odborník poľnohospodár, určite budeš vedieť zodpovedať na moju otázku. Kto reguluje trh so strategickým artiklom, ako je chlebové obilie? Vláda predsa musela vedieť a brať do úvahy, že sme mali v minulosti nízku úrodu tohto obilia. Obilie sa napriek tomu vyvážalo a predávalo za cenu 5 400, 5 600 Sk za tonu. Dnes výrobcovia múky kupujú toto obilie za 12 000 - 14 000 Sk za tonu. Samozrejme, že sa to premietlo automaticky do zdraženia chlebových výrobkov. Takže existujú nástroje, ktorými sa dá ochrániť spotrebiteľ, aby nedochádzalo k takým prudkým cenovým nárastom, alebo je toto zámer z toho titulu, že neinformovaný, ale aj hladný človek sa ľahšie ovláda?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Pán kolega, vaše vyjadrenie, že novela Ústavy Slovenskej republiky je príliš rozsiahla a mnohé zmeny idú dokonca aj nad rámec ústavy, plne vystihuje kvalitu obsahu tejto novely ústavy. Veď keď si priblížime, aký je vlastne stav zmien k tejto novele, kde základný počet zmien je v počte 92, aby bol vylepšený tento návrh, tak vláda dokonca podmienila svoju podporu tým, že tam pridala 63 návrhov. Pán Fehér pridal 78 návrhov, pán Bárdos 3 návrhy a pán Kanis ďalšie návrhy. No nehnevajte sa, čo je toto za ústavu, za návrh ústavy? To podľa mňa sa už stal, povedala by som, trhacím kalendárom.
Jediný návrh, ktorý môžem ohodnotiť pozitívne, nakoniec aj pán Kanis mal dobré návrhy, ale čo môžem pozitívne ohodnotiť, je návrh pána Faiča, kde skutočne sám vyjadril stanovisko, že bod, ktorému sa venoval a dal aj pozmeňujúci návrh, môže viesť pri zlom výklade i k ohrozeniu zvrchovaných práv Slovenskej republiky. A toto si vážim u pána Faiča, že skutočne týmto dokázal, že je tam chyba a snažil sa ju pozmeňujúcim návrhom napraviť. Čiže pokiaľ sa dávajú návrhy, tak by to mali byť návrhy v prospech novely a nie návrhy ako dal napríklad pán Bárdos za SMK, ktoré nesmerujú k vylepšeniu tejto novely a dokonca idú aj nad rámec vašej dohody. Veď nakoniec vy sami ste to povedali. Ak by sa dostal do hlasovania tento návrh a, nedajbože, by prešiel, tak jednoducho vy nepotvrdíte túto ústavu...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja v nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Delingu by som rád povedal, že nie je potrebná novelizácia dnešnej ústavy kvôli vstupu do Európskej únie. Skutočnosť je celkom iná. Terajšia ústava bráni ďalšiemu oslabovaniu suverenity Slovenskej republiky bez priamej účasti občanov cestou referenda. Bráni podriadiť Slovensko cudzím záujmom. Preto ju dnešná vládna koalícia chce za každú cenu zmeniť.
A na vyjadrenie jedného z predkladateľov, že treba ísť správnym smerom, nuž neviem, či ideme správnym smerom, keď sa pred nami roztvára hlboká, prakticky bezodná ekonomická priepasť. Takže, ako to už bolo niekoľkokrát spomenuté, naozaj je na čase prerušiť rozpravu o novelizácii ústavy, sadnúť si k celej novelizácii a vypracovať nový návrh a začnime sa naozaj venovať riešeniu hospodárskych problémov, ktoré občania majú.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Delinga spomínal aj úmysly urýchliť možnosť vstupu do Európskej únie a hovoril o tom, že predkladatelia patria do tej skupiny politikov, ktorí tvrdia, že práve tento vstup do Európskej únie bude pre Slovensko záchranou. Súhlasím, že vstup do Európskej únie je dôležitý, ale prepáčte mi: to, ako súčasná vládna moc vykonáva svoju politiku, svedčí o tom, že sa na Európsku úniu spolieha skôr z iného hľadiska. Ona sama je neschopná riešiť problémy krajiny, tak potrebuje Európsku úniu a tvári sa, ako keby Európska únia mala za nás vyriešiť problémy, s ktorými si nevieme dať rady my. Takže nehnevajte sa, to je trošku čudná politika.
Naozaj, už len zmyslom pre čierny humor môžem nazvať argumenty, ktorými operujete, že ak sa neprijme novela ústavy, čo všetko bude ohrozené. Napríklad v prípade oneskoreného vstupu do Európskej únie možno očakávať pomalší rast životnej úrovne. Prosím vás, o akom raste to hovoríte? Veď ste spôsobili pokles životnej úrovne a tu priam neuveriteľne argumentujete, že sa spomalí rast životnej úrovne. Ako keby životná úroveň u nás rástla. Rovnako argumentujete, že sa oslabí národná mena a nebudeme schopní riešiť sociálne problémy. Ale však to je už dva roky. Národná mena sa oslabila a sociálne problémy sú také, že nie ste schopní ich vyriešiť. A už len jednu poznámku k tomu, čo povedal pán poslanec Slaný, že regióny si vyriešia problémy, keď sa im dajú kompetencie. Pán poslanec, mali by ste vedieť, že ak v nejakom regióne stúpne nezamestnanosť nad 20 %, región nie je schopný tento problém vyriešiť bez zásahu štátu. A my máme regióny, kde je už nezamestnanosť nad 40 %. Tak nám tu netvrďte takéto nezmysly.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, musím vás upozorniť, že tieto argumenty boli uvedené v dnešnom SME a nepovedali to poslanci.
Pán poslanec Drobný, nech sa páči.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolega Delinga povedal skutočne alarmujúce údaje, ktoré si treba uvedomiť. Je tam jedna výhrada voči tomu, čo povedal, ale tá výhrada je podmienená. O 10 rokov sa ukáže tá katastrofa súčasných rozhodnutí a ona bude skutočne katastrofou, ale mohli by sme ju vykompenzovať dobrým genofondom mladých ľudí, lenže ten dobrý genofond mladých ľudí odchádza študovať do cudziny. 2 500 mladých ľudí študuje vysoké školy v Českej republike a ďalšie stovky v iných štátoch sveta. A to je náš najschopnejší genofond, ktorý si takýmto spôsobom súčasnými rozhodnutiami odpudzujeme od nášho priestoru. On uteká do sveta a ten by nám mohol riešiť naše problémy v budúcnosti. Ale nebude nám ich riešiť, nezmierni to riziko biedy o 10 rokov. To riziko bude, zostane a nebude ho mať kto riešiť.
Dobre viete, že na čele všetkých fungujúcich projektov vo svete stoja vysokoškolsky vzdelaní ľudia a tí to robia a keď si ich odpudíme a odpudzujeme si ich pravidelne, za posledných 2,5 roka skutočne unikajú a veľmi záhadným spôsobom to vysvetľovala pani Backová v Pravde, že vraj to je ich prirodzený inštinkt, že utekajú. Oni neutekajú z prirodzeného inštinktu, oni utekajú z inštinktu ohrozenia svojej existencie. Preto utekajú. Tak to je následok biedy, nie príčina v ich vnútornom dianí a motivácii. Tá motivácia je veľmi prirodzená a veľmi materiálna. Tu nemôžu vyžiť, nemajú perspektívu, odchádzajú do cudziny a tak sa stane, že súčasne zakladanú biedu o 10 rokov nebude mať kto riešiť. Nebude tu generácia, ktorá bude schopná. A preto Paľo Delinga veľmi správne a dobre povedal, že teraz zakladáme obrovskú biedu Slovenska, ktorá vypukne o 10 rokov v mnohých oblastiach, a potom sa bude veľmi ťažko odstraňovať. Kto ju bude odstraňovať? Ľudia v penzijnom veku? To sa už nedá týmito silami odstrániť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem.
Ak chcem reagovať na pána poslanca Delingu, tak sa musím vrátiť trošku aj ďalej, a to do čias, keď sme schvaľovali štátny rozpočet. Už vtedy bolo jednoznačné a dá sa povedať, že konštatovali aj niektorí ekonómovia z prostredia súčasnej koalície, keď sa hovorilo, že tento rozpočet znovu nevytvára žiadne nové podnety na tvorbu nových zdrojov v ekonomike a posilnenie ekonomiky. A to sa odrazilo hneď aj na zvyšovaní odvodov do Sociálnej a zdavotnej poisťovne. Týkalo sa to každého, či už fyzických alebo právnických osôb, a je to už vidieť teraz po februári, ako rýchlo rastú ceny, ako sa zvyšujú náklady jednotlivých rodín. Hovorilo sa o zvyšovaní maximálne 400 - 500 korún. Dnes je to skoro 1 500 až 2 000 korún.
Takže to sú tie problémy, ktoré chceme naznačovať dnes preto, že súčasná novela ústavy zakladá nový rast nákladov tohto štátu, ktoré nie sú nevyhnutné a nie sú potrebné, pretože skutočne táto novela nezakladá žiadnu nutnosť a podmienku na vstup do Európskej únie. Tam sú predsa iné kritériá, dôležitejšie. A to sú práve ekonomické a sociálne. Pokiaľ nebude zabezpečený rozvoj týchto oblastí, tak žiadna novela ústavy nám nezabezpečí vstup a prijatie do európskych štruktúr.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Delinga, môžete reagovať.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem pani poslankyni a pánom poslancom za vyjadrenie podpory. Je to skutočne namieste a nie je to náhodou, že voči našej republike sa objavujú hodnotenia nie toho, či máme zlú ústavu a čo je v nej nedobré a čo by sme mali zlepšiť, ale čo nám skutočne bráni dostať sa bližšie ku krajinám Európskej únie, to je vlastne vnútorné blaho, naša ekonomika, sociálne istoty a podobne.
Pánu Šimkovi chcem povedať k tomu smeru. Pán Šimko, my nejdeme žiadnym smerom, my stojíme alebo ideme dozadu. Čiže to je ten problém, na to som poukázal, lebo sa to dá aj ironizovať. Mohol som to povedať aj tak, že tí, čo ten smer vlastne určujú a napredujú, si vlastne zamenili bicykel, ktorý má voľnobežku nie dozadu, ale dopredu. Čiže krútia, krútia a vlastne stoja na mieste. V tom je problém našej ekonomiky a v tom je problém aj pôdohospodárstva. Pretože vyrábať sa dá len z určitých vkladov. Keď my do pôdy vkladáme 33 alebo 35 kg čistých živín, keď náš dobytok nemá patričné úžitkové parametre, tak je samozrejmé, že naša produkcia sa nepribližuje k produkcii vyspelých hospodárskych krajín a potom je to výsledok aj toho, že naša ekonomika v produkcii zaostáva. Ale jedno ide s druhým. Ak nedáme ekonomike, ak ju nenakŕmime, tak, samozrejme, produkcia nepôjde. Veď to je logické, sedliacke, že ak do pôdy nedáte, ak nedáte dobré semeno, nedáte dobrú prípravu a nezapracujete živiny, tak darmo čakáte dobrú úrodu.
Takže žiadne teórie, ako hovorí pán Slaný, lebo teória je krásna vec pre vedecké práce, ale tu ide o praktický význam vstupu do Európy.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Dubovská.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa D. Dubovská:
Vážené dámy,
vážení páni,
patrím k vekovo najmladším členom tohto parlamentu, a to sa u mnohých z vás spája zrejme s politickou nezrelosťou. Má to aj svoje výhody. Na rozdiel od mnohých z vás nie som ešte politicky zaťažená. Som rada, že patrím ku generácii, ktorá má šancu vytvárať nové hodnoty v novej ére vývoja našej mladej demokracie, možno tiež zatiaľ naivnej.
Naša ústava, tak ako naša republika sú ešte veľmi mladé, a teda aj zraniteľné. Tak ako sa my ako národ vyvíjame, bude sa rokmi vyvíjať aj naša ústava v každom článku, v každom slove. Keď sa my budeme čoraz viac približovať k zrelej demokracii, aj naša ústava bude odrážať tieto hodnoty. Má byť taká, aby všetci pri jej deklarovaní tajili dych a v hlase musí znieť hrdosť. Čo sme si tu za viac ako dva týždne rozpravy vypočuli? Odznelo tu už všetko, od vysokoprofesionálnych odborných faktov, návrhov na vylepšenie až po, prepáčte, najprimitívnejšie invektívy osobného charakteru.
Počuli sme tu všeličo. Naši spoluobčania mali prostredníctvom priameho televízneho vysielania tiež to potešenie. Ale či sa z toho naozaj tešia tak ako poniektorí z nás tu v sále, o tom by sme mali nielen pochybovať, ale musíme. Obávam sa, že tzv. politická zrelosť niektorých nás, pozrite sa, kam zaviedla. Aj ja som sa zaoberala svojím vystúpením, a keďže som členkou zahraničného výboru, pripravovala som si príspevok z hľadiska našej zahraničnej politiky. Po dvoch týždňoch rozpravy som však pochopila, že je to zbytočné. Tak ako zanikli v rozprave vysoko odborné príspevky zbytočne spochybňované najmä tými, ktorí tomu menej rozumejú, ale o to viac rozprávajú a niektorí aj zavádzajú, zaniklo by rovnako aj to, čo by som povedala ja.
Veď v atmosfére, ktorá tu bola vytvorená, málokoho z prítomných zaujíma, či táto novela spĺňa kritériá, ktoré sme si stanovili v zahraničnej politike v príprave na vstup do Európskej únie. Akýkoľvek argument, ktorý bol prednesený či už poslancami koalície alebo opozície, bol znevážený, zhodený alebo veľmi málo bol profesionálne vyargumentovaný. Alebo čo horšie, nebola ani politická vôľa na jeho vypočutie, ani na jeho prijatie. A tak predkladateľmi, prípadne v kuloároch bolo ohodnotené spôsobom, bol si dobrý, ale politika je politika.
Nedá mi nespomenúť, ako ešte pred začatím rozpravy prezentovali politici na rôznych úrovniach v číslach, kto bude za a koľkí budú proti. Bola tým sledovaná dôležitosť ústavy takýmito počtami? To je veľmi nelogické robiť závery predtým, kým neodzneli všetky argumenty v diskusii. Nespočíva jej dôležitosť a prvoradosť v tom, čo prinesie tomuto štátu a jeho občanom? A čo navyše znamenajú návrhy SMK a KDH nad rámec novely. Napriek dohodám nepopieram ich legitímne právo na prezentovanie svojich politických priorít. Ale na čo potom dohody, ktoré sa nedodržiavajú? Keď to len najslušnejšie pomenujem, tak je to vytĺkanie politického kapitálu. A keď sa najvyššie politické orgány strán zaoberajú neustálym prepočítavaním hlasov, tak uznajte, nie je to obchod? A prinajmenšom je neúctivé robiť obchod zo zákona zákonov.
Mmohí sa tu doteraz oháňali takými silnými slovami, ako je štát, Slovensko, občania, demokracia, verejnosť, ale ich použitím spravili z nich len zdrapy. Každý z nás sa pohybuje v okruhu známych, ktorí sledujú v tomto prípade, čo sa deje v parlamente. Keď už z politickej zásady nepočúvame jeden druhého, nemali by sme aspoň na chvíľu počúvať tých, ktorých sa to týka, našich spoluobčanov? Predstavte si, že tento hlavný program na STV 2 mnohí nepretržite sledujú. Mnohí až vo večerných hodinách po práci a hodnotia, samozrejme, každý z hľadiska svojej úrovne, jedni odborne, druhí politicky, ďalší podľa toho, komu fandia, iní zmätení neprehľadným množstvom argumentov a protiargumentov. Jedni sa tešia z invektív, druhých to uráža. Tak ako vlastne tu v parlamente, veď je len percentuálnym zastúpením našej verejnosti.
Padli tu už veľakrát argumenty, že nebola verejná diskusia. Ale veď naša diskusia prebieha verejne a vďaka médiám, ktoré namiesto toho, aby rozobrali a priblížili občanom príspevky, ktoré smerujú k meritu veci, ktoré sledujú literu týchto návrhov a majú na zreteli, aby ústava bola dôstojným zákonom, snažia sa doslova dotlačiť poslancov k vyjadreniam nehodných členov zákonodarného zboru. Častokrát toto rokovanie práve oni posunuli do roviny, ktorá uberá na dôstojnosti tohto vážneho dokumentu. Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že kde-kto z vás vie lepšie, ako ja budem hlasovať. Dokonca podľa slov novinárov to vedia lepšie aj oni. Ja som sa od začiatku totiž mienila riadiť tým, čo si o novele naštudujem, čo si o nej tu vypočujem, poopravím a osvojím z rozpravy. Tento politický boj, táto vojna slov namiesto vystúpení k veci ma však doviedli k tomu, že mojím vodidlom nemôžu byť len politické ambície parlamentných kolegov a matematické výpočty, ale jedine pragmatizmus. Ale práve ten tu najviac chýbal.
A na záver mi dovoľte niekoľko otázok. Znamená politicky dozrieť stratiť zmysel pre zodpovednosť? Stratiť pochopenie pre argument? Vymeniť stranícky prospech, resp. prospech verejný za stranícky? Rozhodnime sa, prosím, všetci tak, aby naši nasledovníci mohli s plnou vážnosťou prisahať na ústavu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlási 9 poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Pán poslanec Gašparovič bol posledný.
(Hlasy v sále.)
Pán poslanec Slobodník, nekričte! Nie ste v krčme, ale ste v parlamente. Pani poslankyňa Aibeková bola prvá. Pán poslanec Slobodník, nekričte, ešte som nedokončil. Ak si myslíte, že toto je spôsob, ako treba rokovať, môžete kričať, môžete vyskakovať, ale nie v Národnej rade.
Takže prečítam všetkých ešte raz: pán poslanec Kozlík, pani poslankyňa Aibeková, poslanci Engliš, Húska, Belohorská, Slobodník, Mušková, Podhradská, Gašparovič, Cuper. Keby ste to posunuli vyššie, lebo to asi nestihneme do 12.00 hodiny. Kadlečíková, Tóthová. Takže ešte raz 12 poslancov. Posledný je pán poslanec Cabaj. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Musím vás upozorniť, páni poslanci, a vás osobne, pán poslanec Slobodník, ako sa prihlasuje do faktických poznámok, až do skončenia vystúpenia predrečníka môžete. Potom už nie.
Takže ako prvý, pán poslanec Kozlík, nech sa páči, máte slovo.
Zapnite mikrofón pánu poslancovi Kozlíkovi, ktorý sedí vedľa pani poslankyne Tóthovej.
Poslanec S. Kozlík:
Ďakujem pekne.
Dovoľte mi, aby som ocenil vystúpenie pani poslankyne. Bolo pokojné, múdre a myslím si, že aj vyzreté a navyše jej to dnes aj veľmi pristane. Chcem zdôrazniť to, že slovenský parlament, myslím si osobne, že nie je iný ako iné parlamenty, najmä keď sa prerokúvajú veľmi závažné veci a ústava je zároveň, myslím si, aj najvyšším politickým dokumentom štátu, ktorý definuje a môže aj zmeniť rovnováhu síl v rámci jednotlivých štátnych inštitúcií, a to sa týmto návrhom novely ústavy deje, preto aj mnohé vystúpenia sú také dramatické, ako zaznievajú, ale nemyslím si, že je to len výsada alebo niečo negatívne, čo sa týka slovenského parlamentu.
Predsa takú závažnú vec ako ústava treba dôsledne prelúskať a myslím si, že tu je ten základný koreň úrazu, ktorý pani poslankyňa aj naznačila vo svojom vystúpení. Ja si myslím, že to je otázka tej časovej dimenzie, že sa ženie taká významná novela, jej prerokovanie silným tempom, len aby, preboha, sa nestratili hlasy vládnej koalície a nabok sa dáva základná dimenzia ústavy ako základnej právnej normy tohto štátu. Takže tu absentuje dôstojnosť. Absentuje v spôsobe, akým bola ústava prerokovaná medzi koalíciou, opozíciou. Ako nebola prerokovaná alebo dostatočne informovaná verejnosť, ale bola prerokovaná len v úzkej skupine vymedzených odborníkov, najmä vláde blízkych odborníkov, a absentuje náklon a zohľadnenie názorov ďalšej veľkej skupiny občanov a politického spektra Slovenskej republiky. O tom bolo vystúpenie pani Dubovskej.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Aibeková, potom pán poslanec Engliš.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, ja som tiež príjemne prekvapená vaším vystúpením a páčilo sa mi to, že ste nedehonestovali opozíciu, ako to mnohí a mnohí vaši koaliční kolegovia urobili. Nakoniec aj pán predkladateľ Orosz nemá nič iné na vystúpenie opozičných poslancov iba iróniu, úškrny a dehonestáciu. Myslím si, že ste správne poukázali na atmosféru, ktorá sa vytvorila od podania ústavy od mája. Naozaj sa nehovorilo o podstate ústavy, ale hovorilo sa o tom, koľko je hlasov pripravených ju podporiť. Koľko je proti. Odmietavé stanovisko jednej z vládnych strán SMK - vlastne preto sa čakalo až do februára tohto roku. Pretože jednoducho predkladatelia a predseda vlády nemali pod strechou 90 hlasov, takže je veľmi dobré, že ste aj na toto poukázali. Správne ste poukázali aj na to, že napriek prejavom tzv. dohody, pretože dnes sa ukazuje, že je už iba takzvaná, sa tu predkladajú návrhy každý deň nad rámec toho, čo bolo dohodnuté a odsúhlasené vládou.
Spomínali ste návrhy KDH a SMK, ale ja som bola včera šokovaná aj návrhmi, ktoré predložil pán poslanec Tatár. Veď tieto idú absolútne proti duchu súčasnej ústavy, platnej ústavy, ale aj proti duchu predkladateľov. Oni tam napríklad chcú zaviesť aj platené vysokoškolské školstvo napriek tomu, že viem, že mnohí koaliční partneri, nakoniec aj vaša strana je proti tomu, aby vysoké školstvo bolo v tejto ekonomickej situácii platené občanmi. Takže si myslím, že naozaj dohody neboli dodržané, a myslím si, že mnohé strany dávajú tieto návrhy preto, že za tú podporu niečo chcú, že to nie je dôvera v ústavu, ale snaha...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Engliš. Potom pán poslanec Húska.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, myslím si, že ste trafili klinec po hlavičke, keď ste hovorili o tých počtoch, kto bude za, kto bude proti. Máte pravdu, je to obyčajné handrkovanie sa o hlasy a nie je to dôstojné. Premiér Dzurinda dokonca vyhlásil, že on má tých 90 hlasov a iste ich bude aj pri prijímaní ústavy 90. Ja som tu už spomenul, a zopakujem to. Nech dá pán premiér hlasovať tajne o ústave a uvidí, koľko hlasov bude mať on.
Hovorili ste takisto o tom, že by sme mali počúvať aspoň tých, ktorých sa to týka. Ja vás ubezpečujem, pani poslankyňa, že to robíme. Ba naopak, v mnohých prípadoch, keď vystúpim, môžete si všimnúť, že už mám telefonát a idem von telefonovať. My počúvame, priamo reagujeme napríklad priamo na tých, ktorí nám tu skutočne telefonujú. Včera sa ma napríklad jeden poslanec z KDH pýtal, koľko sme dali peňazí za naše diskusné príspevky. Nuž bolo to smiešne. Mne to teda bolo smiešne, pretože tým jasne potvrdil, že v KDH im niekto príspevky pripravuje za peniaze. To je síce v poriadku, ale preto asi nevystupujú v pripomienkach, lebo nemajú čo a nevedia si to asi pripraviť. Ale my reagujeme konkrétne na to, čo sa tu deje, na to, čo nám ľudia telefonujú a ubezpečujem vás, že mi je veľmi smiešne, keď na druhý deň napríklad v Čiernej skrinke na Twiste počujem niečo, čo som vôbec nepovedal. Čiže ešte aj to, čo tu odzneje, niekto skresľuje, aby z toho snáď vytĺkol politický kapitál. Takže hovorím, trafili ste klinec po hlavičke.
Ďakujem vám za to.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili faktické poznámky. Nie je. Dobre, takže po obede od pána poslanca Húsku od 14.00 hodiny. Prajem vám dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v našom rokovaní.
Dámy a páni, pokračujeme faktickými poznámkami poslancov Národnej rady na vystúpenie pani poslankyne Dubovskej.
Slovo má pani poslankyňa Belohorská, pripraví sa pán poslanec Slobodník. Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo. Pardon, pán poslanec Húska, prepáčte, ospravedlňujem sa vám, máte slovo. Pripraví sa pani Belohorská, až potom pán poslanec Slobodník.