Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Dámy a páni,
vážení televízni diváci,
môj návrh je veľmi jednoduchý, vrátiť novelu ústavy do druhého čítania.
A teraz mi dovoľte, aby som vás oboznámil s textom kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky za Stranu demokratickej ľavice Ladislava Ťažkého, s jeho príspevkom, keďže prezidenta, ktorého sme si zvolili vo všeobecných voľbách, nemáme, tak aby sme aspoň jedného mali, ktorý skutočne vie to, čo chce a čo by sme mali s touto ústavou spraviť.
"Requiem za druhou Slovenskou republikou.
Bratislava, Bratislava, tam zapadla slávou sláva. Týmito Slávmi boli naši predkovia, starí Slováci a ich sláva zapadla v bitke s maďarskými a tureckými kmeňmi, starými Maďarmi, ktorí víťazstvom v bitke pri Bratislave v roku 907 zničili veľký a mocný štát, ktorý svojím trom synom zanechal kráľ Svätopluk. Všetko ostatné už poznáme. Traja synovia, jedna veľká nesvornosť. Tri prúty - sila, jeden prút - slabosť.
V roku 2001 v mesiaci februári je to opäť Bratislava, v ktorej zapadá Slovákov sláva. Opäť sa v nej zvádza veľká bitka, opäť s tým istým nepriateľom, ktorý svojimi nehoráznymi požiadavkami vyvolal túto parlamentnú bitku. Teda po viac ako tisíc rokoch Slováci opäť stoja proti ôsmim stranám-kmeňom, piatim slovenským a trom maďarským.
A opäť je tu pre Slovákov to tragické číslo 44. Ako výkričník dejín pred nami svieti číslo 44: 44 popravených Slovákov v Kragujevaci. Potom je tu bratovražedný boj v roku 1944 v SNP. K popraveným, odstaveným sa hlási 44 spisovateľov, ktorých zlikvidovali po víťazstve okupačných vojsk v roku 1968. A dnes na televíznych obrazovkách pred miliónmi divákov opäť zvádza boj viac ako 40 statočných poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky o akú-takú samostatnosť, svojbytnosť slovenského národa v Slovenskej republike. Je to bitka umárajúca.
Nepriateľ si natiahol rukavičky, aby si skryl "špinavé paprče" alebo sa vôbec neukáže v parlamente, ale pritom nehorázne káže všade, kde sa pohne, a pokúša sa vysmiať 44 statočným. Áno, bezcitní sa vedia aj usmievať, najmä vysmievať. Pre nich neplatia argumenty, prosby a výstrahy. Idú si tvrdo s maskou blahosklonného víťazstva za svojím cieľom a ten je predať všetko. Majetok, kompetencie štátu, budúcnosť i holú existenciu slovenského národa.
Kdeže si ľudská hrdosť a dôstojnosť? Kdeže si národná česť? Kto sa to opováži navrhnúť, aby z preambuly Slovenskej republiky Maďari vyhnali Slovákov? Stíhal to niekto niekedy a niekde na svete? Veď je to žalovateľné alebo krivda do neba volajúca!
Možno sa raz, ale bude to už neskoro, s takouto žalobou obráti viac ako 40 statočných, ale nebude poznať súd a sudcu. Ten zatiaľ stojí na strane vyháňačov Slovákov z preambuly. O desať-dvadsať rokov sa možno nájde opäť 40 statočných pevcov, básnikov a historikov, ktorí zaznamenajú a zaspievajú requiem na zašlú slávu Slávov obývajúcich zemský raj medzi Tatrami a Dunajom. V tom requiem budú aj tieto slová: "V meste Bratislave veľká bitka stála, jej bojiskom bola parlamentná sála. Krv sa nevylievala ale pri meste Lipovec, ale duše krvácali, národ zomieral, sediac v kresle, a díval sa na svoju smrť premietanú na televíznej obrazovke." A stačí tak málo, naozaj tak málo, aby sa nezopakoval rok 907. Stačí, aby precitlo pár poslancov a dalo si tú námahu, aby zodvihli ruky za národ, za jeho ústavu, v ktorej bude nielen jeho meno, ale aj právo.
Česť, bratia moji, je veľká sila a obrovský poklad. Česť udáva smer života a dáva mu zmysel. Očisťuje svedomie a píše históriu národa.
Osobitne sa obraciam na tých troch potomkov a symbolických synov kráľa Svätopluka, ktorí ako triumvirát, žiaľ, niekedy ako chunta po jednom svorne lámu jeho prúty a, nehanbiac sa, vychvaľujú Karolmanna, páchajú hriechy a spovedajú sa z nich, aby sa spamätali a pamätali, že o zrážke Slovenska, na ktorej práve oni traja, ale aj ten štvrtý, budú mať výnimočné zásluhy. Na ďalších 1000 rokov nezasadne prezident, predseda vlády a predseda parlamentu Slovák. A tri vrchy na slovenskom štátnom znaku budú už len tri hroby. Čie? Vieme všetci. Vieme aj to, že na tých hroboch nebude zasadený dvojkríž a na stožiari nebude viať bielo-modro-červená zástava, lebo nebude stožiara, nebude štátu, nebude Slovákov, lebo to, čo bude vládať, zuteká do cudziny za dobre platených otrokov a čo staršie zhynie v biede na neobrobenej národa roli dedičnej.
Nie, páni koaliční poslanci, to nie je hra s maďarskou kartou, to je plač nad slovenskou budúcnosťou. Preto neopovážte sa, ak nechcete byť prekliati, ruky sú predsa nielen na prijímanie odmien a úplatkov a judášskych 30 strieborných, ale aj na dávanie almužien, na dávanie úcty tomu, komu patrí. Vo vašich rukách je sila, ktorá môže zabrániť, aby sa neopakoval rok 907 a Bratislava sa po druhý raz nezapísala čiernym písmom do histórie Slovákov.
Majte rozum a česť, páni poslanci! O to vás prosí Ladislav Ťažký."
Dámy a páni, konečne jeden kandidát na prezidenta, keďže ten náš nie je v tejto chvíli tu, v parlamente.
(Ruch v sále.)
... nevyjadril sa k ústave, ani nepovažoval za potrebné prísť sem sadnúť si a istým spôsobom konfrontovať to, čo všetko v tomto parlamente odznieva, so svojím vlastným názorom. On jednoducho v tejto chvíli nevie, aké kompetencie a s akými kompetenciami po tejto novele ústavy bude vládnuť tým ľuďom, ktorí ho volili s istým presvedčením a s istými inými kompetenciami. Preto, že tu pán prezident Schuster v tejto chvíli nie je, a mal by tu byť, pán Ladislav Ťažký a jeho výpoveď.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič je v poradí ďalším poslancom prihláseným do rozpravy. Po ňom sú prihlásení ešte dvaja poslanci Tkáč a posledný je pán poslanec Cabaj.
Pán poslanec Gašparovič, máte slovo.
Poslanec I. Gašparovič:
Vážený pán predseda,
pán predsedajúci,
vážená vláda,
je mi umožnené ešte v niekoľkých minútach vystúpiť pri takom dôležitom rozhodovaní, aké dneska chceme predložiť slovenskému občanovi. Dôležité preto, že rokujeme o zákone, z ktorého do budúcnosti budú vyplývať ďalšie právne normy a bude sa určovať právny poriadok. Ústava, ako ste všetci konštatovali, že je základným zákonom, preto nemá význam, aby som znova opakoval tieto vety. Chcem sa len spýtať a možno aj dať odpoveď na slová, ktoré zazneli nedávno v tejto rozprave pri tomto treťom čítaní, keď pán poslanec Švec povedal, že dehonestujeme rokovanie o tomto zákone.
Panie poslankyne, páni poslanci, kto dehonestuje rokovanie o takto dôležitej právnej norme? Ako vyzerá schôdza, ako vyzerá vedenie Národnej rady, ako pristupujú všetci poslanci k tejto právnej norme?
Panie poslankyne, páni poslanci, vládne tu chaos a tých, ktorých si občan zvolil, prezentujú, že nedokážu riadiť Národnú radu, ale nielen Národnú radu, ale aj štát.
Občania koncom mesiaca budú dostávať pozdravy, ktoré budú hovoriť o tom, ako sa im zvýšili sociálne náklady. Bude to pekné prekvapenie. A kto rozhoduje o tejto novele ústavy, o tomto dôležitom zákone? Príslušníci politickej strany, ktorá vo voľbách a vo volebnom boji neexistovala. Rozhodujú politickí pracovníci, rozhodujú vraj poslanci, ktorí dnes nemajú prakticky reprezentáciu vo svojej politickej strane. Rozhodujú poslanci, ktorí zo svojho klubu vyhnali poslanca, pretože nie je dôstojné, aby takýto poslanec v ich klube bol.
(Reakcia poslancov z pléna.)
Ale keďže je potrebný aj hlas...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, nevykrikujte!
Poslanec I. Gašparovič:
... tohto poslanca, preto mu navrhujú...
(Reakcia z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec!
Poslanec I. Gašparovič:
... aby sa znovu stal členom poslaneckého klubu, lebo potrebujú jeden hlas na schválenie tejto novely ústavy.
Vážení občania,
toto sú tí, ktorí budú schvaľovať tento základný zákon zákonov. Páni poslanci, ktorí ste nezávislí, ktorí ste vystúpili z týchto klubov, buďte radi, že ste to urobili predtým, ako sa hlasuje o tomto návrhu. Ja si myslím, že aj páni predkladatelia v budúcnosti, ak sa bude hovoriť o tom, kto predložil túto novelu, radšej svoju účasť na predložení tejto novely zataja.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime o chvíľu k hlasovaniu. K hlasovaniu a budeme hlasovať všetci tí, ktorí ste zložili sľub, a môžem povedať, že väčšina poslancov a väčšina vlády tento sľub skladala do mojich rúk. Tento sľub znel: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."
Panie poslankyne, páni poslanci, my budeme musieť naplniť toto, čo sme povedali občanom. Chcel som hovoriť ešte o veciach, o ktorých sa tu hovorilo, že opozícia nesúhlasí. Nie, my súhlasíme aj s obmedzením imunity, my súhlasíme, aby sa zaviedla aj inštitúcia ombudsmana, ale nie za takýchto podmienok a nie vtedy, keď sa ústava prijíma v sociálnom dehonestovanom štáte, kde ekonomika nejde a budeme vydávať peniaze na takéto zbytočné inštitúty.
V roku 1991 alebo v roku 1990 to bolo, keď v Česko-Slovensku vzišiel taký návrh, že treba, aby sme aj my mali funkciu ombudsmana. Prišiel s tým a veľmi agilný bol vtedajší pán podpredseda federálnej vlády Jozef Mikloško, v tom dobrom zmysle slova, aby to nebolo zle pochopené...
(Reakcia z pléna.)
Áno. Vtedy vystúpil, prišiel za mnou, aby sme sa dohodli na tom, ktoré kompetencie od prokurátora budeme dávať ombudsmanovi. Vedel moje stanovisko, že som bol proti tomu, takže sme sa nedohodli. Asi o tri dni v českých novinách vyšiel jeden pekný článok a ja som vtedy zavolal pána podpredsedu a som mu dal - toto sú moje pripomienky. Vtedy to napísal Ringo Čech a bolo to v časopise Anuns 1. júna 1992. Možno mi to už nevyjde.
A píše toto: "Pred časom som tu písal", je to česky, takže budem to možno zle hovoriť, "pred časom som tu písal o ohavnosti výmyslu pomäteného úradníckeho mozgu. O úrade ombudsmana. Ombudsman je vo Švédsku štátom platený úradník, ktorý má zo svojej nezávislej výsosti zastávať sa občanov. Touto ďalšou plánovanou úradníckou stoličkou, týmto ďalším príjemným štátom zaplateným miestom som sa dopodrobna zaoberal pred 6 týždňami. A rozhorčene som konštatoval, že už sa prípravou tejto pre nás momentálne nevyhnutnej inštitúcie zaoberá dokonca podpredseda federálnej vlády s kolégiom právnikov. Áno, mašinéria "blbostí" sa rúti nezadržateľne vpred. Keby bola spoločnosť zdravá a normálna, skončil by v profesionálnom konzorciu návrh na inštitút ombudsmana smiechom či v horšom prípade za uchom opitému úradníkovi, ktorý to navrhoval. Občan, hľaď zmenšiť počet úradníkov na svojom pracovisku! Ak sa ti to podarí, my ti za odmenu zriadime úrad ombudsmana. Pripravíme pre neho palác v Prahe a tam bude ombudsman sídliť. Ombudsman, samozrejme, musí mať svojich zástupcov. Ombudsman, jeho námestníci a námestníci jeho námestníkov musia mať svoje sekretariáty. Sekretariáty musia byť riadne obsadené a musia mať faxy, počítače, kožený fínsky úradnícky nábytok. A dole na dvore pre túto úradnícku "bagáž" bavoráky, volvá a opely. Predsa, "safra", ombudsman, ktorý sa bude zaoberať tvojimi právami, ťa musí náležite reprezentovať. Občan-somárik, otras sa, peniažkov na zbytočný úrad potrebujeme veľa! Nezdá sa vám, bratia Česi, že si z nás niekto robí žarty?"
Na tých Čechov to patrí teraz ako na nás.
"Znovu namietam, úradnícki slepci, ak to neviete, tak my už máme svojich ombudsmanov. A už mnoho rokov, keďže sa však spolu zhovárame zrozumiteľne, tak ich voláme poslanci a sudcovia. To sú tí, ktorí by sa mali biť o práva občanov a starať sa o spravodlivosť. Tí by azda mali stačiť a netreba nám ďalších úradníkov, ktorých vôbec nepotrebujeme."
Píše tu ďalej ešte, ale je málo času.
"Keď som v divadle Semafor informoval, že sa má zriadiť úrad ombudsmana, padali diváci od smiechu zo stoličiek. Vstal pán poslanec Dostál a povedal: "Františku, to je predsa taká "blbosť"! Ty si určite naletel na novinársku kačicu, to bude určite aprílový žart ako pred rokom tá správa o majiteľovi Národného divadla." Zneistil ma. Sám fakt existencie nejakého českého ombudsmana považujem natoľko za "zhovädilý", že som sa po napísaní článku "Ombudsman píše vezírovi" prestal o túto vec zaujímať. Niečo z úzadia mi však stále nahováralo. Veď to predsa nie je ani tak ombudsman. Úradníci sa vždy množili a množiť sa budú." A teraz píše tak, že možno by som to tu nemal ani čítať, a ani nebudem, a preto dávam, panie poslankyne, návrh...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Rozdajte to do lavíc.
Poslanec I. Gašparovič:
Áno, rozdám.
... návrh na to, aby hlasovanie o tomto vážnom zákone sme uskutočnili tajným hlasovaní. Tajným hlasovaním preto, ako som povedal na začiatku, že sú tu skutočne politické a iné tlaky na poslancov, ktorí chcú prejaviť svoj názor k tejto ústave.
(Ruch v sále.)
Možno sa potom ukáže aj to, že či ten scenár, ktorý tu predtým niekto čítal, že ste, páni koaliční poslanci, dostali napísaný, či je ozaj pravdivý, alebo nie je pravdivý. Takže môj návrh, okrem toho, dám vám to, pán predkladateľ, dám vám ten návrh, okrem toho návrhu, ktorý som dal, ešte aj to, aby sa vrátilo prerokúvanie tohto zákona do druhého čítania. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Takže navrhujete hlasovať tajne o predloženom návrhu.
Ďalší vystúpi pán poslanec Tkáč.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán majster Európy v nezamestnanosti Ing. Mikuláš Dzurinda, predseda vlády, vážení členovia vlády, ktorá vládne v krajine, kde je hospodárska kríza, ktorej parametre sú horšie ako počas svetovej hospodárskej krízy, vážená žetónová kavaléria parných valcov, dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vystúpil v zmysle rokovacieho poriadku k textu právnej úpravy, za ktorú budeme podľa všetkého o krátku chvíľu hlasovať, pretože tak rozhodol pán predseda vlády Mikuláš Dzurinda, ktorý v Národnej rade počas prerokúvania novely Ústavy Slovenskej republiky číta farebné časopisy. Chcem hovoriť o tom, akú dôslednú a šlendriánsku prácu ste odviedli v situácii, keď máme rokovať o novele základného zákona Slovenskej republiky.
V návrhu v bode 2 k článku 7 v odseku 4 je formulácia, kde chýba čiarka, kde sa hovorí o tom, že ide o "medzinárodné hospodárske zmluvy všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon". Pred "na ktorých" sa všade na Slovensku aj v základnej škole dáva čiarka.
V odseku 5 "medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých alebo na ktorých vykonanie je potrebný zákon" takisto chýba čiarka. Porušili ste pravidlá slovenského pravopisu.
V bode 5 v článku 18 ods. 2 sa ukončuje písm. e) "prácu alebo službu, ktorá na základe zákona tvorí súčasť bežných občianskych povinností". Nie je to ukončené bodkou, ako keby tam mal nasledovať ďalší text a ďalší článok.
Na strane 5 návrhu poslancov upravujete kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu. Chcem upozorniť najmä právnikov vládnej koalície, ktorí však svojím prístupom k ústave ma nepresvedčili o svojej kompetencii, že tento návrh je v rozpore s článkom 86 písm. g) platnej Ústavy Slovenskej republiky, pretože tu píšete, že "kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu sa vzťahuje na písm. a) vládu Slovenskej republiky". To je absurdita absurdít. Ešte tak by som zvládol, že to je na Úrad vlády, pretože ďalej hovoríte "na ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy". Ale podľa článku 86 písm. g): "g) Národná rada vykonáva kontrolu vlády Slovenskej republiky". A už sa teším, ako pán Migaš bude prosiť pána Stahla, či dovolí, aby sme išli kontrolovať vládu. Toto je zásadný rozpor.
V bode e) pri štátnych účelových fondoch, verejnoprávnych inštitúciách a právnických osobách, v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie, opäť chýba čiarka pred "v ktorých".
V článku 13 ste predviedli absolútnu neschopnosť ovládania pracovného práva, ktoré platí v tejto krajine. A vôbec sa nedivím, pretože kvôli pracovnému právu ste Vladimírovi Mečiarovi dali výbušninu do dverí. Pretože poskytovanie odmien členom vlády je pracovnoprávna záležitosť a táto vláda je prvá zrejme v histórii ľudstva, ktorá vyrážala dvere výbušninou kvôli pracovnému právu.
Píšete tu absurdný nezmysel, ktorý sa potom opakuje, že "funkcia predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu je nezlučiteľná s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom" a to potom ďalej pokračuje. Chcem vám povedať, že od účinnosti tohto nezmyslu, a určite to schválite, lebo iné neviete, končia pracovnoprávne vzťahy a končí pracovný pomer funkcionárov v Najvyššom kontrolnom úrade a platí to potom aj na ústavných činiteľov. Tak sa budem pýtať pána Dzurindu alebo pána Migaša, podľa čoho a podľa akého právneho vzťahu si budú dávať dovolenku, vyplácať plat, podľa akého právneho vzťahu im vznikne alebo nevznikne dôchodkovo zabezpečovací právny pomer alebo pomer nemocenského poistenia či zdravotného poistenia a ďalšie vo väzbe na pracovný pomer. Z hľadiska pracovného práva je táto novela v tomto zmysle absolútne absurdná.
V bode 23 na strane 8 píšete "doplnenie článku 69 o orgánoch vyššieho územného celku", končí to "predseda vyššieho územného celku". Je tam čiarka, má tam byť bodka. Je taký právnický vtip, že mocnár nadiktoval pisárovi takýto text vo vzťahu k osobe, ktorá mala byť popravená: "Oslobodiť, nemožno popraviť." Pisár dal zle čiarku, dal "oslobodiť nemožno," čiarka, "popraviť". A človek prišiel o hlavu. Chcem povedať, že toto niečo sa deje v ústave a je to text, ktorým sa mení ústava.
V článku 77 ods. 1 treba doplniť "príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru". Chcem v tejto súvislosti uviesť, že "príslušníka ozbrojených síl a ozbrojeného zboru" je legislatívne šlendriánstvo.
V článku 78 takisto pred "a to za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku mandátu".
V článku 86 v jednom odseku a v písm. d) máte dve gramatické chyby. Pred "ktorý" a "z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo alebo medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon" máte absenciu dvoch čiarok.
V článku 95 v jednom odseku o prezidentovi Slovenskej republiky máte dve čiarky, absencia dvoch čiarok, dve gramatické chyby, pred slovami "či predmet petície občanov, alebo uznesenia Národnej rady je v súlade s ústavou" sa dáva v týchto zemepisných šírkach čiarka.
V článku 102 "počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu" chýba bodka.
V článku 50, a ja som už na to upozorňoval a nebolo to ani v opravách, máte takýto nezmysel po bodkočiarke. "V týchto prípadoch za rozhodnutia prezidenta zodpovedná vláda Slovenskej republiky." Tak ja viem, že nie ste "zodpovedná" vláda, to je všeobecne známe. Ale nemusíte si to aj písať, preboha!
(Smiech v sále a potlesk.)
V článku 109 je znovu: "Výkon člena vlády je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu", a počúvajte tie bludy, "s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom". Preboha, v akom pomere potom títo ľudia budú žiť a pracovať?! Z čoho budú robiť nároky na dôchodkové či nemocenské poistenie a na ďalšie záležitosti?!
Na strane 18 máte znovu "s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada" v treťom riadku zhora absenciu čiarky. Zasa asi tá čiarka je navyše potom v odseku 2 - "ak hrozí značná hospodárska škoda, alebo iný vážny nenapraviteľný následok".
V článku 131 je typický príklad legislatívneho šlendriánstva, pretože máte, v tom istom odseku raz je "ústavný súd" s malým "ú" a raz je "Ústavný súd" s veľkým "Ú". To je pre legislatívca taká rana ako celá táto vaša vláda. "O ostatných veciach rozhoduje podľa ods. 2 ústavný súd", opäť s malým "ú".
Zavádzate nový termín "Súdna rada". Tak počúvajte, v článku 141a v ods. 2 píšete: "(2) Funkčné obdobie členov súdnej rady je 5 rokov", s malým "s". V ďalšom riadku "súdna rada" s malým "s", ďalej "súdna rada" s malým "s", ale v článku 145 máte "Súdnu radu Slovenskej republiky" už s veľkým "S".
(Reakcia z pléna.)
Ja mám obavy, že od vás je možné čakať, že z toho pojmu "Súdna rada" dáte to "s" ešte aj vonku.
V článku 151a vám chýba mäkčeň "spolupodieľa sa verejný ochranca základný práv", ombudsman, ombudsman. A ochranca je ešte s veľkým "A". A v tom pokyne, ako máte hlasovať, je poslanec "Tatár" bez dĺžňa.
(Smiech v sále.)
V článku 145b máte zasa Súdnu radu s malým "s" a to platí potom aj pre pomenovanie iných orgánov. Aby ste sa ešte nemýlili, tak to isté máte aj v tých skriptách, ktoré sme len dneska dostali, a medzi druhým a tretím čítaním sme ani jeden deň nemali na dopracovanie a preštudovanie, máte chyby: "O slovenských Slovákoch žijúcich v "zahraniční", Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu žijúcich v "zahraniční", podporuje inštitúcie" - teraz ste pred hodinou hlasovali za takýto nezmysel.
Máte tam aj chyby v Európskych spoločenstvách. Je tam aj nedostatok v článku 127 "ak Ústavný súd vyhovie sťažnosti, orgán územnej samosprávy", má byť čiarka, tam vám chýba, "vysloví, v čom spočíva neústavné alebo nezákonné rozhodnutie". "Neústavné rozhodnutie alebo nezákonné rozhodnutie" sa píše.
Vôbec sa ničomu nedivím, pretože aj v tom, čo máte, pokyn, ako máte hlasovať, sa píše, "ak prejde návrh Záborskej o hlasovaní, t. j. že sa bude hlasovať o zákaze "interreupcií" (smiech v sále.) hlasujeme", bodka, "nie".
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Cabaj, máte slovo.
Poslanec V. Tkáč:
Ja budem tiež za túto ústavu hlasovať, bodka, nie.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj je posledný ústne prihlásený do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec T. Cabaj:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Bez všetkých oslovení, pretože 10 minút je krátkych, aby som oslovil všetkých tých, ktorí už v podvečer dobehli do parlamentu.
Predkladám v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku pozmeňujúci návrh, kde navrhujem, aby predložený návrh ústavného zákona bol vrátený do druhého čítania a následne v druhom čítaní ho vrátiť predkladateľom na dopracovanie.
Odôvodnenie je veľmi jednoduché. Pretože ste rozhodli tak, ako ste rozhodli v rozprave, nie je možné toto urobiť v treťom čítaní, tak preto je to možné urobiť iba vrátením do druhého čítania.
Dovoľte mi, aby som povedal aspoň k niektorým veciam, ktoré v tom návrhu chýbajú, a prečo žiadam, aby predkladatelia sa znovu unúvali prepracovaním tohto návrhu. Totiž v záverečnom slove, ak vystúpil pán poslanec Kresák ako predkladateľ alebo za predkladateľov, vo svojom vystúpení pourážal opozíciu, pretože už nebola možnosť naňho reagovať, ale veľmi je citlivý na nedostatky, ktoré v tomto návrhu má zapracované. Ja viem, že právnici sú občas "ješitní", to mu asi prislúcha, ale ak predkladateľ uráža opozíciu, musí si uvedomiť, že v týchto návrhoch, ktoré predložili do parlamentu okrem tých, o ktorých tu hovoril kolega Tkáč, o všetkých tých veciach, ktoré sú tam, ja chcem upozorniť na ekonomickú časť tohto vládneho návrhu, pardon, koaličného návrhu poslancov na novelu Ústavy Slovenskej republiky.
V tomto návrhu totiž v celej ekonomickej časti je viacej nezrovnalostí a vôbec si nedali predkladatelia prácu s tým, aby odpovedali na otázky, ktoré tu zazneli v rozprave, napríklad aký bude ekonomický dosah predloženej novely, pretože tí, ktorí ste si pozorne prečítali materiály, tak zistíte, že je tu iba stanovisko riaditeľa odboru štátneho rozpočtu, ktorý hovorí, že na rok 2000 to nebude dosah na štátny rozpočet. Vôbec neklamal, ale už toho roku beží rozpočet na rok 2001. Skôr by ma zaujímalo to, čo sa pýtali viacerí kolegovia, aký to bude mať dosah na štátny rozpočet roku 2000, roku 2001. Toto tam chýba.
Takisto by ma zaujímalo, prečo neodpovedali predkladatelia, ako bude riešený inštitút nútenej práce a najmä súlad tohto inštitútu, tak ako ho zakotvujú, s medzinárodnými dokumentmi. Oni sa iba na jeden odvolávajú, tých dokumentov je aspoň 10. Doteraz tá odpoveď tu nebola predložená.
Takisto mi dovoľte, aby som sa však dotkol ďalších vecí, pretože veľa sa tu v rozprave hovorilo, že opozícia nepredkladá pozmeňujúce návrhy. Ak si zoberiete ten materiál, o ktorom sa tu už dosť hovorilo, "Podklad pre hlasovanie k ústave dňa 22. 2. 2001", tak zistíte, že ani v jednom určení hlasovania nie je podporený návrh opozičného poslanca. Následne, samozrejme, všetci takýmto istým spôsobom zahlasovali, takže ani jeden pozmeňujúci návrh poslanca opozície nebol prijatý. Takže dovolím si doslovne tvrdiť, že predkladatelia iba zavádzali takýmto spôsobom, pretože sa domáhali nejakých pozmeňujúcich návrhov, pritom boli dávno rozhodnutí, akým spôsobom prinútia aj ostatných kolegov za tieto pozmeňujúce návrhy nehlasovať.
Niektorí sa tu tak srdečne dotýkali veci, tzv. sekery v rokovacom poriadku, skutočne predseda Národnej rady využil právo, ale treba povedať, že keď ste účelovo zmenili zákon o rokovacom poriadku, boli dva návrhy o skončení rozpravy a len vašou neschopnosťou sa stalo, že pri hlasovaní potom bol prijatý nielen ten návrh, ktorý dávali predkladatelia, ale aj pozmeňujúci návrh, ktorý dával pán Mikloško, a preto sa stalo, že v rokovacom poriadku máme dve sekery alebo, ak chcete, sekeru s dvoma ranami, pretože takýmto spôsobom sa toto dá používať. V tomto prípade ja si tvrdím povedať, že síce v súlade s rokovacím poriadkom, ale zneužil postavenie predseda Národnej rady, pretože jeho úlohou je, aby tento parlament slušne fungoval, a nie takýmto spôsobom nás prinúti. Pretože ak by ste sa dozvedeli za tých 10 minút, čo dal technickú prestávku, bolo hovorené, že sú nejaké 3 návrhy, že veľmi rýchlo to bude spracované a tí, ktorí vidíte teraz, čo sme dostali na stôl a o čom sa hlasovalo, tak tých návrhov je tu podstatne viacej, to je od 11 po 28 len v poradí. A niektorí poslanci dali až 7 pozmeňujúcich návrhov. Všetky tieto boli predložené iba písomne na základe sekery, ktorú urobil predseda Národnej rady.
Upozorňovali sme na túto skutočnosť, navyše chceli sme upozorniť aj pána Verheugena dnes, pretože malo byť pôvodne stretnutie predsedov poslaneckých klubov s ním za účasti predsedu Národnej rady. Pôvodný termín bol určený dnes o 12.10 hodine u predsedu Národnej rady. Následne potom v priebehu rokovania sa mi objavil na stole papier, v ktorom sa hovorí, pozor zmena, rokovanie je o 14.15 hodine do 15.00 hodiny. A potom následne sa objavil ďalší návrh o 13.30 hodine na stole, v ktorom mi už oznamovali, že toto stretnutie je zrušené.
Chcem povedať jednu vec, že znovu bol urobený podraz voči opozícii, pretože pri procedurálnych návrhoch kolega Kalman žiadal, aby bolo umožnené stretnutie, aby predseda Národnej rady sa o to zasadil, že bude mať možnosť opozícia s týmto komisárom sa stretnúť. Nebolo to prijaté, navyše ešte bolo urobené aj to, že tam, kde sme mali legálnu možnosť sa stretnúť s komisárom, jednoducho zásluhou Národnej rady toto nám bolo znemožnené. A potom sa čudujte, keď o 14.12 hodine vydá TA SR správu: "Podporu integračnému úsiliu Slovenskej republiky vyjadril komisár Günter Verheugen na dnešnom stretnutí s predsedom parlamentu. Ako TA SR informoval hovorca predsedu Národnej rady Semanišin, na krátkom stretnutí obaja hovorili aj o procese prípravy novely ústavy a priebehu jej schvaľovania na pôde Národnej rady. Verheugen podľa Semanišina vyjadril nádej, že dnešné hlasovanie o novele bude úspešné." A ja sa teraz dozviem z tlače, že predseda Národnej rady sa zišiel, ale jednoducho nemal záujem, aby sa tam zúčastnili poslanci opozície, aby, nedajbože, informovali o tom, akým spôsobom toto rokovanie prebieha.
Preto chcem, pán predseda, priamo povedať, že využijem svoje právo, a keďže ste zabránili predsedom poslaneckých klubov sa s komisárom stretnúť, budeme pána komisára informovať o všetkých veciach, ktoré sa tu odohrali v tomto parlamente pri prerokúvaní Ústavy Slovenskej republiky.
A zároveň ak viacerí sa tu dotýkajú, prečo takýmto spôsobom rokujeme, treba povedať, že v tomto prípade po grémiu, a niektorí sú na to citliví, že bola použitá tzv. aj dvojitá sekera. Najskôr na návrh pána Orosza bola skrátená rozprava rečníkovi, čas na 10 minút, následne na to bola ukončená rozprava, to znamená, že ešte ste aj zabránili poslancom opozície, aby mohli vyjadriť svoje názory, ktorým bránite, aby to tu odznelo na pôde Národnej rady. Viete, ono je totiž zvláštna situácia, že buď tento spôsob prerokúvania je úmysel, alebo nevedomosť. Ak by to bola nevedomosť, som aj ochotný sa nad tým povzniesť, že máme takéto vedenie Národnej rady. Ale ak je to úmysel, tak potom musím povedať: Pánboh ochraňuj túto krajinu pred takýmito demokratmi!
A dovoľte mi, aby som predložil ešte v zmysle § 35 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby po skončení rozpravy pred hlasovaním sa uskutočnila porada klubov, je to na návrh klubov HZDS a SNS. Umožňuje nám to § 35 zákona o rokovacom poriadku v odseku 4, ktorý hovorí: "Po skončení rozpravy a pred hlasovaním na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov predsedajúci preruší rokovanie o bode programu schôdze Národnej rady a určí čas najmenej 15 minút na poradu poslaneckých klubov."
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Cabaj bol posledný prihlásený do rozpravy k tomuto návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky. Celkom vystúpilo 9 pánov poslancov.
Ja by som prosil pána spoločného spravodajcu, aby sumarizoval jednotlivé návrhy, ktoré páni poslanci podali.
Pán poslanec Cabaj, mám tomu rozumieť tak, že chcete prestávku pred záverečným hlasovaním alebo teraz pred hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli podané v rámci tretieho čítania? Pred záverečným? Áno.
Nech sa páči, vyjadrite sa.
Poslanec T. Cabaj:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán predsedajúci, pred záverečným hlasovaním, len úmyselne som to hovoril pred ukončením rozpravy, aby ste náhodou si neupravili rokovací poriadok podľa toho, ako to vám vyhovuje.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
V poriadku.
Páni poslanci, najskôr ako dám slovo pánovi spoločnému spravodajcovi, dám hlasovať o dvoch návrhoch, ktoré boli podané v rámci rozpravy. Jeden podal pán poslanec Rusnák a druhý podal pán poslanec Gašparovič. Pán poslanec Rusnák navrhuje v mene skupiny 30 poslancov, aby Národná rada o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona hlasovala verejne podľa mien.
Pán poslanec Gašparovič.
(Ruch v sále.)
Pán poslanec Gašparovič.
Prosím o pokoj, páni poslanci.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, ja chcem len upozorniť, že pán poslanec Rusnák nedal takýto návrh v zmysle rokovacieho poriadku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič, takým istým spôsobom, akým ste vy podali návrh na tajné hlasovanie, s tým, ale že pán poslanec Rusnák predložil v zmysle zákona o rokovacom poriadku návrh, áno, aj vy, tak o obidvoch dám hlasovať.
(Reakcia z pléna.)
Pán poslanec, pán poslanec Rusnák vystúpil a bol prihlásený do rozpravy, páni poslanci.
(Reakcia poslancov z pléna.)
Páni poslanci, pán poslanec Šepták, Rusnák, Oberhauser, Tóthová, Cuper, Jarjabek, Gašparovič, Tkáč, Cabaj, Brňák boli páni poslanci, ktorých som prečítal po otvorení rozpravy v rámci tretieho čítania.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Ruch v sále a reakcia z pléna.)
Potom dám, pán poslanec Brňák.
Pán poslanec Brňák ešte pred tým sa hlási.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán predsedajúci, ak si vyžiadate stenografický záznam z toho, čo povedal poslanec Rusnák počas svojho vystúpenia z miesta, tak jasne odznelo: "Dávam procedurálny návrh, na základe ktorého žiadam, aby sa hlasovalo týmto spôsobom" a potom toto dodal. Takže nie je pravda, že vystúpil pán poslanec Rusnák v rozprave, vystúpil v rámci procedurálneho návrhu, v rámci ktorého nie je možné podať takýto návrh. A pán poslanec Rusnák nevystúpil v rozprave, v rozprave vystúpil pán poslanec Gašparovič a pán poslanec Gašparovič predniesol návrh na tajný spôsob hlasovania. Nie je možné hlasovať o procedurálnom návrhu tak, ako ho predniesol pán poslanec Rusnák. Čiže je potrebné si vyžiadať stenozáznam. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, dobre si pamätám, pretože som tú časť rokovania schôdze viedol. Pán poslanec Šepták...
(Ruch v sále.)
Prosím o pokoj, teraz hovorím ja.
Pán poslanec Šepták bol prihlásený ako prvý do rozpravy, ktorý však povedal, že nechce vystúpiť v rozprave, rozprával z miesta.
Druhý vystúpil pán poslanec Rusnák, vystúpil...
(Reakcia poslancov z pléna.)
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa, dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Rusnáka, ktorý navrhuje, aby sme o návrhu skupiny poslancov hlasovali verejne podľa mien.
(Ruch v sále.)
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada tento návrh schválila.
Prosím teraz pána spoločného spravodajcu.
(Reakcia z pléna.)
Pán spoločný spravodajca, prosím, informujte snemovňu o podaných návrhoch, ktoré podali poslanci v rámci tretieho čítania.
Pán spoločný spravodajca, máte slovo.